Flajsová priepasť a zosuv v lome Kraľovany II. Eduard Piovarči   

      Približne v oblasti sondy Š-2 asi 100m severne od bodu NDS 640 jaskyniari zaregistrovali 24. 2.  2013 tz. 

      Rozsadlinovú jaskyňu (ktorá zanikla v dôsledku zosuvových procesov, súradnice v čase prieskumu boli  ° 09' 25,5'' 
      s. z. š. a 19° 05' 48,6'' v. z. d.;  údaje poskytol pán E. Piovarči z jaskyniarskej skupiny Aragonit) 

      Citácia z práce J. Šimekovej a spol.  Monitoring pohybovej aktivity havarijného skalného zosuvu v obci Kraľovany  -
      Geologické práce správy 122, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava 2013    

       O Flajsovej priepasti v lome Kraľovany II., sa prvýkrát dozvedáme v roku 2012 od pamätníka pána Dušana Piadera z Turian, bývalého pracovníka Stredoslovenských kameňolomov a štrkopieskov, š. p., Žilina, ktorý nás 6 mája priamo v lome v súvislosti s odťaženou jaskyňou Veľká dvorana informoval aj o ostatných krasových zvláštnostiach ktoré pri práci v lome zaznamenal a postrehol.  Len pre prehľad, na výraznú neznámu jaskyňu v lome narazila ťažba v lete roku 1985. Pri rozprávaní o objave tejto jaskyne s nádhernou krasovou výzdobou, nás upozornil aj na rozsadlinovú priehlbinu v lese nad severnou časťou lomu, medzi oboma jazerami v ktorej sa i v roku 2012 ešte ťažobnou firmou Vladimíra Sopúcha V a C pracovalo. (Prieskum nad aktívnou časťou lomu sme nikdy predtým neprevádzali, preto že sa tam ťažilo a vedenie firmy nás dopredu dôrazne vystríhalo a varovalo aby sme do zóny aktívnej ťažby pre vlastnú bezpečnosť nevstupovali.) 

       Vedúci prevádzky lomu v roku 1985 poslal pána Piadera zakryť kary sieťou asi 6 m hlbokú trhlinu, aby do nej náhodou niekto nespadol. Neskôr nás na túto trhlinu upozornil aj Tomáš Flajs profesionálny strážca z Národného parku Malá Fatra, ktorý bol s nami 18 februára 2013 v Ľudmile na zbere biologického kosterného materiálu a dozvedel sa od nás informáciu o neznámej priepasti nad východnou časťou lomu. Puklinu pri jednej z náhodných zimných obhliadok nad lomom našiel a poslal nám mailom fotky otvoru a GPS súradnice so správou že sa tam z tej diery pekne parí. To nás napokon nakoplo. Preto že v zimnom období sa už v lome neťažilo a bol najvyšší čas, ísť sa tam do terénu, ktorý sme nepoznali konečne pozrieť.

       Teda presne o týždeň, čo na priepasť v teréne narazil Tomáš Flajs v nedeľu 24. februára 2013 sme miesto vďaka súradniciam rýchlo lokalizovali aj my. V zostave M. Hýll, P. Balošák, M. Hulla, T. Hulla a autor článku, sme rozsadlinovú priepastku i preskúmali. Priepasť sme pomenovali na počesť nášho skvelého priateľa Tomáša Flajsa, ktorý sa nemalou mierov podieľal i na výskume jaskyne Ľudmila i ďalších menších jaskýň v jej okolí a značnou mierou prispel našim snahám odkloniť povrchovú užinovú variantu diaľnice D1 na úseku Turany –Hubová od Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander do tunela Korbelka. 
       Flajsová priepasť bola po našom prvom, a to sme ešte netušili, že aj poslednom zostupe do jej útrob 10 až 12 m hlboká a 25 m dlhá a zjavne pokračovala do hĺbky no pôsobila dosť nestabilne, tak že sme na prvýkrát moc nepokúšali tlačiť sa hlbšie, hoci by to šlo, no rešpekt v poruche s visiacimi blokmi nás pri tejto prvej návšteve dostatočne brzdil.
        Priepastka vznikla na vrchole zosuvovej línie (približne v nadmorskej výške 545 m ). Tá mohla byť veľmi pravdepodobne spôsobená už prácami v lome ešte pred rokom 1985. Súdim tak podľa toho že steny priepastky boli napriek intenzívnym prievanom celkom holé bez akejkoľvek stopy aspoň po výraznejších sintrových povlakoch či stopách po priesakovej erózii atmosférických vôd. Lomy na stenách boli ostré a neohladené a pôsobili relatívne čerstvo. 

       Pri výstupe k priepasti sme v strmých svahoch 15 výškových metrov pod ňou nachádzali vystupujúce čerstvé odkryvové plochy  deliace masív vertikálne v spádnici zo severu na juh. Všade nachádzame v snehu odtopené fľaky a diery s intenzívnym teplým prievanom. Terén je poriadne roztrhaný svahovými pohybmi.... Priepasť by mala byť niekde na blízku. Zadávame do mašiny súrandnice, ktoré nám poslal Flajs aby sme sa tu zbytočne nebrodili hlbokým mokrím snehom. Fučí to tu zo zeme na každom kroku. Pre jaskyniara pozoruhodný terén. Boli sme nadšení mohlo by tu ísť o ďalšiu významnú časť krasovej lokality o ktorej sme doposiaľ nič netušili.

       „A máme to! Tu hore je to....!“

Volá na nás Tomáš Hulla. V zápätí ale do rozsadlinovej priepastky spadla Mariánova psica Bora a skučiac pobehovala po šikmom dne poruchy 5 - 6 metrov pod nami. A aj keby sa nám do tesnej poruchy nechcelo museli sme rozbehnúť záchrannú akciu a psicu Boru odtiaľ dostať. Našťastie pes nebol zranený. Najprv za svojim psom zliezol nadol Marian Hýll. Z jednej kombinézy sme urobili postroj pre psa a vytiahli sme ho lanom z priepasti von, čo vôbec nebola jednoduchá operácia a zabrala nám kopec času, potrebného k samotnému prieskumu. Potom do priepasti zliezol Peťo Balošák. Ja zliezam nadol posledný. Našou úlohou bolo okrem základného prieskumu urobiť pár dokumentačných fotografií a zhruba zaznamenať dĺžku a hĺbku priestorov.

       Z dna priepastky, ktorú tvorila mohutná členitá porucha rozsadlinového charakteru smerujúca zo severu na juh spadajúca k lomu a do hĺbky a bola mierne naklonená k východu. Dá sa z nej zostúpiť ešte nižšie. Porucha sa roztvárala do strany smerom na západ k budúcej najaktívnejšej zóne zosuvu  Narýchlo sme pásmom natiahli pár polygónových ťahov meraných orientačne športovou buzolou. S poriadnym prieskumom a meraním sme počítali v plánovaných nasledujúcich akciách. Tak len orientačne sme zistili hĺbku a dĺžku tejto rozsadliny. Pod 6 m hlbokou vstupnou priepastkou smerom na juh, juhozápad sme zostúpili po 30 stupňovom šikmom kamenistom svahu pokrytom tlejúcim mokrým bukovým lístím k 2,5 metra hlbokému skalnému stupňu na druhé dno pokryté ostrou skalnou drťou. Odtialťo pokračoval  pomerne nízky priestor 6 m smerom na západ mierne klesajúci nadol.
      Smerom na juh pokračovala rozovierajúca sa porucha s velkým vklíneným balvanom z ktorého sa dalo zostúpiť minimálne 4 m do hĺbky k šikmému, balvanmi pokrytému dnu smerujúcemu k ďalšej kolmej šachte. Prieskum týmto smerom sa nám však zdal dosť riskantný najmä pre všadeprítomné visiace vratké bloky nielen nad našimi hlavami, ale aj pod našimi nohami. Podľa silného vlhkého prievanu sme usudzovali že rozsadlinová porucha by mohla byť hlboká aj pekných pár desiatok metrov aj 30 - 40, len bol pre nás problém tlačiť sa hneď na prvý krát nadol v tomto vizuálne tak odstrašujúcom nestabilnom prostredí.

       Boli sme v hĺbke cca 10 metrov a šlo by to aj nižšie, ale inštinkt nás hlbšie nepúšťa... Už na prvý pohľad je tu horninové prostredie veľmi nestabilné. Rozsadlina je relatívne čerstvého dáta.  Priepasť pravdepodobne vznikla následkom ťažby v lome.. Napriek pomerne vysokým priestorom v poruche, bolo divné že sme nikde nenarazili na žiadnych zimujúcich netopierov. Mariánovi Hýllovi sa v priepasti celkom páčilo. Na piesčitých stenách študoval mapy veľmi slabých bielo žltkastých prievanových sintrových povlakov, ktoré zjavne vznikali v období keď bola porucha zovretejšia a doslovne skoro vyplnená skalnou drťou.

Presne takéto isté sintrové (mapy) fľaky sme videli v Priepasti na Lúčke na Dubnej skale v priestore pod vstupnou kopanou šachtou, kde bol objavený priestor zaplnený skalnou drťou. Po jej vyťažení boli na stropoch presne takéto sintrové mapy kopírujúce obrysy skál pritlačených ku stenám.

      Flajsová priepasť bola vytvorená v sekvenciách dolomitického (rauvakizovaného) vápenca, stredného triasu hornika. Pieščitý a členitý povrch sme mohli neskôr prirovnať k prostrediu v Jaskyni nad diamantovým vŕtaním v Hlinenej stene pod jaskyňou Ľudmila. Ide o prostredie typické pre dolomitické vápence, piesky a vápenné íly. Zvyšky alternovaných dolomitov, sivých a svetlosivých vápencov. V podobnom horninovom prostredí no stabilnejšom je tvorená i jaskyňa Ľudmila hlavne v časti prístupového koridoru a v závalovej časti za galériou pod Barokovým balkónom. Priepasť sa prakticky nachádzala na vrchole východného okraja centrálnej časti zosuvu a bola súčasťou výraznej pozdĺžnej rozsadlinovej zóny S - J, ktorých bolo vedľa seba viac a predstavujú ťahové trhliny "trogy", ktoré po zosuve dosiahli šírku až  8 metrov. Aj geológovia ich hĺbku odhadli na 20 až 30  metrov (Obr. 9. profil 3) a dosahujú úroveň šmykových stykových plôch horninového rozhrania medzi príkrovom a jadrovou horninou pohoria.

       Tesne nad priepasťou pod lesnou zvážnicou už registrujeme viditeľnú niekoľko desiatok metrov dlhú odtrhovú pošmykovú líniu medzi vápencami i dolomitmi Chočského príkrovu a kryštalickým jadrom pohoria, zatiaľ vysokú len 2 m, smerujúcu zo západu na východ. Priepasť sme brali ako zaujímavý prírastok k už objaveným prvým trom jaskyniam v lome a príležitosť k ďalšiemu zaujímavému, ale opatrnému prieskumu. 

      K ďalšej akcii v priepasti sme sa hodlali vrátiť hneď po jarnom topení snehu. Netušili sme však, že ďalší prieskum priepasti už nebude možný, preto že začiatkom marca počas topenia množstva mokrého snehu sa celý svah nad aktívnou časťou lomu začal gravitačne veľmi intenzívne zosúvať nadol k obom jazerám. Vznikla dokonca obava, že ak sa masa horniny zrúti do jazera, vytlačí z neho veľké množstvo vody, ktorá by mohla následne zatopiť obydlia v Rieke a štátnu cestu i so železničnou traťou. Na lokalite bol preto vyhlásený výnimočný stav a ťažba v lome bola okamžite zastavená. Hladina jazera bola znížená o dva metre. Tiež breh jazera pod zosuvom na mieste nudistickej pláže bol zosilnený navozenou a uvalcovanou 2 až 3 m vysokou a 5 m širokou spevnenou 100 m dlhou etážou.

       V histórii Slovenska šlo o špecifický, plošne rozsiahly skalný zosuv. Počiatočný náhly výrazný pohyb bol okrem viditeľného vizuálneho efektu zaznamenaný i v troch pevných geodetických bodoch inštalovaných Národnou diaľničnou spoločnosťou (NDS) ešte v predchádzajúcom období. Podľa prevádzkovateľa lomu p. Sopúcha hlavné pohyby so zjavným vizuálnym a akustickým efektom boli zaznamenané 6. a 21. Marca 2013. Teda už 10 dni po našom zostupe do Flajsovej priepasti.

       Aj po odznení hlavnej fázy pohybu sa súborom geodetických metód zaznamenávala pretrvávajúca mimoriadna pohybová aktivita zosuvu. Výnimočnosť a veľkosť zosuvu v podmienkach Slovenskej republiky charakterizujú aj nasledujúce číselné údaje. Objem zosuvovej masy presahuje 2 milióny metrov kubických horniny, celková plocha zosuvu činí 96 952 metrov štvorcových. Maximálny pohyb masy hornín na zosuve pri jeho vzniku v marci 2013 sa odhaduje na 43 m. Poklesová zóna v predpolí východnej časti zosuvu v oblasti bodu NDS 640 sa pohybovala v priebehu monitorovania v roku 2013 rýchlosťou 9mm za deň.

       Už v citovanej štúdii - Monitoring pohybovej aktivity havarijného skalného zosuvu v obci Kraľovany od kolektívu autorov Šimeková. a spol. sa píše o pozoruhodnej prepadnutej zóne:

      „Vo východnej časti zosuvu sú zaujímavé viaceré prvky. Prvým je poklesová zóna tesne za bodom NDS 640 (obr. 17 a 9, profily 3 a 4), ktorú niektorí účastníci odbornej diskusie interpretovali ako kolaps stropu jaskyne. Takáto interpretácia je diskutabilná. Správa slovenských jaskýň v tomto priestore doteraz neevidovala žiaden jaskynný priestor (v zmysle zápisu KŠ zo dňa 13.5. 2013), navyše, v uvedenom priestore sa nachádzajú wettersteinske dolomity a tie nejavia známky krasovatenia...“

       Túto poklesovú zónu sme si všimli 28. apríla 2013 pri obhliadke zosuvu aj my a sme presvedčení že v tomto prípade šlo o zrútenie krasových priestorov. Správa slovenských jaskýň tu pochopiteľne nemohla evidovať žiadne jaskyne preto že tu šlo bezprostredne o ťažobnú zónu, kde nikto po jaskyniach pátrať kvôli aktívnej ťažbe v lome ani nemohol. Jaskyne v lome sa začali objavovať až našim príchodom na lokalitu v roku 2008. A okrem toho sa pre nejaké jaskyne ťažba obyčajne nezastavuje, predovšetkým z ekonomických dôvodou, tak ako sa to stalo o pár sto metrov východnejšie v lome v roku 1985 keď ťažba narazila na významnejší a vzácny jaskynný priestor, ktorý bol bezprostredne po objavení ihneď odťažený v obavách aby sa prevádzka lomu kvôli veľkej vzácnej jaskyni a jej ochrane nezastavila.Taká je naša realita v prvom rade ide o to premeniť všetko na peniaze.

       Navyše v mieste zbortenia ide o wetternsteinske dolomity a zmes dolomitických vápencov a  vápenných ílov. Čistejšie dolomity sa nachádzajú severnejšie od tohto miesta. Dôkazom toho je i zachovaný výrazne zoškrapovaný skalný odkryv cca 20 m juhovýchodne pod prepadliskom hneď vedľa cesty do sedla nad jazerom (Na obr. č, 2,  označený ako modry bod - Š2) i nádherne zoškrapovaný vápenný útes, ktorý sa nachádzal tesne pod touto cestou len 70 m východne od malého jazera, nad bývalou skládkou podrveného dolomitického piesku. (Na obr. č. 2, ozačený ako bod - Š1) Celý tento blok vápenného ílu  s výraznými exhumovanými žľabovými škrapmy prechádzajúcimi do previsnutých kamenných hrotov, zácloniek až drapérií bol  napokon odštiepený a vcelku odtransportovaný a zužitkovaný tak ako všetko cenné a zaujímavé nielen v tomto lome. Našťastie sme tento zoškrapovaný útes z vápenného ílu v rokoch 2012- 2014 stihli zdokumentovať. Škrapový blok musel vzniknúť v sedimentami zanesenej dutine, ktorá bola odkytá ťažbou a škrapy tak boli exhumované. Prvýkrát sme ich zaznamenali v máji v roku 2011 a sú jasným dôkazom toho že wettersteinské dolomity  a dolomitické vápence v týchto miestach dobre krasovatejú. Prieskum sme tu však vtedy robiť nemohli preto že šlo o pracovisko lomu cez ktoré sme mali povolenie len prechádzať.
      Pod miestom odťaženého škrapu sme zakopali sondu až 12. 4. 2018 a zisťili sme že tu ide skutočne o väčšiu ílom a jemným až ultrajemným tektonickým sedimentom zanesenú krasovú dutinu, ktorá bola čiastočne odťažená. V sedimente sme zaznamenali sludy a hrubozrnné granodioritové piesky, ktoré tu mohli naplaviť len vody ponárajúce sa do masívu z potoka z dolinky Suchie, alebo pochádzajú z blízkeho mynolitizovaného geologického stykového rozhrania medzi dolomitmi a jadrovou horninou pohoria.
       Po viacerých akciách sme sa na tomto mieste so škrapmi  prekopali sedimentmi 6 metrov dopredu do masívu pod cestu z lomu ktorá stúpa z lomu do dolinky Suchie. Postupne sme z miesta  v roku 2018 vyťažili 8 kubíkov jemného sedimentu, usadenín a ťažkého lepkavého ílu podobajúceho sa plastelíne. Dutina zanesená pieskovými sedimentmy a jemnými tektonickými ílmy smeruje cca 1 m širokou chodbou na severozápad smerom k malému jazeru. Ide už prakticky o jaskyňu - desiatu jaskyňu v tomto lome. Na zaoblenom vymletom dne chodby sme narazili na pekne opracovaný skalný brit (Žraločiu plutvu) a v sedimentoch nachádzame stále viac malých ploských až okrúhlych diskovitých vytvrdených útvarov najväčší v priemere 4 cm a hrúbkou 2,5 cm (bolidov) ktoré vznikli rotáciou v plytkých vodách.
       Počas zimných mesiacov v roku 2019 nami vykopanú chodbu zavalili pieskové sedimenty ktoré sa vplyvom presakujúcich vôd odlepili od stropu dutiny, ktorá dosahuje výšku až 3 metrov a zatiaľ zistená šírka priestoru činí niečo cez 2 metre. Tento priestor súčasne opatrne vyprázdňujeme aby sme zistili jeho skutočnú veľkosť a smerovanie.   
Tak že práve tento krasový priestor je dôkazom toho že kras bol aj v tejto časti lomu značne vyvynutý a hlboké prepadlisko v zosuve pod bodom NDS 640 bolo zapríčinené najpravdepodobnejšie zrútením väčšieho jaskynného priestoru.
       Kusy zoškrapovanej horniny dolomitických vápancov a vápencových ílov nachádzame napokon všade v oblasti pod bodom NDS 640. Sekvencie dolomitického rauvakizovaného vápenca tu prechádzajú vo fáciách do špecifického hustého až huboviteho kaverózneho prekrasovatenia až do anastomózne rozptílených dutín i plôch a dierových dobre vyvynitých škrapov (Poloha na obr. č, 2, bod - Š3). Skrasovatenie je všade doprevádzané hnedými až červenými ílmi a pieskami. Odťažené škrapy radi zbierajú miestni obyvatelia do skaliek a záhradok ako vzácne dekórum. Veľké skrasovatené blkoky sa odvážajú na nákladiakoch k podobnému zužitkovaniu.  Je podivné že autori vyššie citovanej správy tvrdia že v mieste veľkej poklesovej zóny sa nachádzajú wettersteinske dolomity ktoré nejavia známky krasovatenia. Toto ich tvrdenie je ako dokazuje už nález Pieskovej jaskyne a značné zoškrapovanie horniny v bodoch Š2 a Š3 nepresné. Dolomitické vápence a vápenné íly tu javia naopak výrazne známky skrasovatenia čo je všade v teréne dobre pozorovateľné. (Foto.č.5,6,7,8.).

       Tiež tu boli vhodné hydrologické podmienky pre tvorbu krasových dutín. Do bielosivých vápencov a dolomitov tu presakoval Suchý potok ktorého vývery sme zaznamenali v západnej časti lomu, ktoré od päty lomovej steny na rozhraní dolomitov a vápencov stekali do malého jazera. Ďalší ešte výraznejší krasový prameň ústi do veľkého jazera priamo pod miestom zbortenia predpokladaných priestorov na miestach pred nudistickou plážou. Navyše, sú horniny na ložisku dolomitov a vápencov silne porušené vplyvom tektonických pochodov, ktoré prebiehali pri nasúvaní chočského príkrovu, a práve preto vody potoka v dolinke Suchie do karbonátových hornín ľahko prenikali.

       Aj v správe Rohalovej et.al. (1976) sa konštatuje tektonický styk mezozoika chočskej jednotky s kryštalickým jadrom Malej Fatry vo vrte KV-22,  kde sa tento stav prejavuje silným podrvením vápencov premiešaných s plastickou hlinou. Tieto plastické íly zafarbujú steny v severozápadnej časti lomu do hnedo červena a sú sprievodným znakom výrazného skrasovatenia a vypĺňajú i časti jaskýň akou je aj Ľudmila.  Správa z ktorej som citoval tiež uvádza že o pôvodnom výraznom puklinovom, ba až kaveróznom porušení dolomitov svedčí aj prítomnosť kaverny vo vrte V-3 (obr. 9 profil 3) z prieskumu Šubjakovej et. Al. (1960)

       Kaverna vo vrte V- 3 je dostatočne vypovedajúca. Vrt sa nachádzal 100 metrov severne nad 4 metre hlbokou a približne 30 metrov dlhou poklesovou zónou poblíž bodu NDS 640, ktorú my pokladáme za dôsledok zrútenia krasového priestoru. Vrt V-3 sa nachádzal približne 20 výškových metrov nad touto výrazne ohraničenou poklesovou zónou. Kaverna bola zaznamenaná v hĺbke približne 20 m pritom celková hĺbka vrtu dosiahla 22 m čo len podporuje prítomnosť krasových priestorov i v tejto oblasti lomu.  4 metre hlboké a 30 m dlhé prepadnutie oproti zosuvu preto najskôr svedčí o zrútení väčšieho krasového priestoru v tomto mieste a nič na tom nemení fakt že bod DNS 640 bol pri zosuve vyzdvyhnutý do výšky viac ako 1 m, čo mohlo byť čiastočne zapríčinené i dynamikou rázového zrútenia väčšieho prázdneho krasového priestoru.

       V dôsledku polyfázového tektonického prepracovania a následného zvetrávania sú tu vápencové horniny intenzívne podrvené alternované až na tektonický vápenný íl.  Tieto silne podrvené alternované vápence v dôsledku tektonického styku mezozoika chočského príkrovu  s kryštalickým jadrom tatrika, sú teda veľmi dobre skrasovatené, a lahko a rýchlo preplachované a rozpúšťané nielen atmosférickými vodami ale najmä inváznymi vodami zo Suchého potoka smerom ku jazeru, kde tieto vyvierajú vo viacerých krasových prameňoch. Poznáme minimálne 4, ktoré napájajú jazero.

       Náš prieskum telestéziou na základe informácie od senzibilného zdroja, (ktorý tvrdil že v oblasti medzi sedlom a zosuvovou líniou sa má nachádzať najväčší krasový priestor v oblasti lomu), 18 marca 2015 zaznamenal na ceste z lomu do sedla nad jazerom práve v zóne nad prameňmi veľmi silné anomálie. Na 40 metrovom úseku nad krasovými prameňmi, ktoré napájajú jazero bol zaznamenaný veľmi silný a široký signál. Preto sme plánovali a plánujeme aj v týchto miestach previesť geofyzikálne ERT meranie. Silná zóna lokalizovaná virgulov i predpoveď senzibila tu dávajú zmysel a tieto indície by mohli zodpovedať neustálej aktívnej činnosti vôd, ktoré v týchto miestach narážali potokom v dolinke Suchie nepretržite už veky takmer kolmo na veľmi priepustné tektonikou rozrušené a rozdrvené vápence. Tento predpoklad potvrdzuje aj neďaleká výrazná poklesová zóna v oblasti bodu NDS 640.  p.   

       Invázne vody Suchého potoka teda celkom logicky mohli v týchto miestach razantne prenikať tektonicky postihnutými vápencovými horninami a rýchlo ich vyplavovať resp. rozpúšťať vápenné íly a smerom k jazeru vybudovať i väčšie krasové priestory. Ak by tieto indície potvrdila aj elektrická tomografia, stálo by za to sústrediť úsilie a prieskum aj v tejto časti lomu.
      Počas prác v pieskovej jaskyni sa od miestneho obyvateľa Bohuslava Hnilicu v tejto súvislosti dozvedáme, že z veľkých komorových odstrelov ktoré sa tu prevádzali v šesdediatych rokoch minulého storočiam podľa svedectiev strelmajstrov unikali tlaky do dutín v hornine kvôli čomu komorové odstrely boli nedostatočne účinné najmä v oblasti výverov nad veľkým jazerom, čo jednoznačne svedčí o výraznom prekrasovatení tohoto ložiska dolomitických vápencov.

       Po dokumentácii mohutného zbortenia oproti zosuvu v oblasti etáže s bodom NDS 640 sme vzácne v teréne stretli i geológa Ing. Tibora Sasváriho PhD. Odborného asistenta a profesora Katedry geológie a mineralógie BF VŠT v Košiciach, ktorý prevádzal pre NDS nezávislé posúdenie situácie v zosuve.

       Speleopotápač prof. Tibor Šašvári z niekdajšieho Aquaspelu Trenčín potápal za asistencie Adama Vallu ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia i v Jaskyni nad vyvieračkou vo Vrátnej doline. Adam nám o ňom veľa rozprával a často ho spomínal ako skvelého človeka a potápača. Poznal som ho len zo starých fotografií. A bol som veľmi rád, že som sa s ním mohol osobne stretnúť. Vedel o našom prieskume a vyzdvyhol jeho dobrú rozpracovanosť čo nás musím priznať veľmi potešilo. Chcel vedieť kde sa nachádzala Flajsova priepasť a tak sme ho sprevádzali lesnou zvážnicou až na vrchol centrálnej časti zosuvu, kde sme mohli čerstvo zdokumentovať to na čom sa zosuv šmýkal. Ako nám prof. Šašváry vysvetlil šlo o bielu kaolínovú mazľavú plastickú mylonitizovanú vrstvu ktorá vznikla na stykovom rozhraní chemickou reakciu medzi dolomitmy a jadrovou horninou. Mylonitický materiál obsahuje predovšetkým kremeň. Ultrajemnozrnný tektonický íl zastupujú svetlé minerály smektitovej skupiny, ktoré vznikajú rozkladom živcov. Červené sfarbenie prepožičiava rozpadovým  mylonitickým bridliciam sekundárna limonitizácia. Ale to už je pre laika moc komplikovaná horninová mylonitovo-kataklastická deformačná alchýmia neoalpínskych i iných mikroštruktúrnych prejavov horninových pohybov.
       Prof. Šašvári nám už vtedy povedal že si nemyslí že sa niekto podpíše pod to, aby tadiaľto niekedy viedla diaľnica. Zosuv bol naozaj fatálny a nebolo mysliteľné aby nebol pôvodný užinový variant zásadne prehodnotený. Zosúvajúcu sa masu nie je možné bezpečne odťažiť ani nejako stabilizovať. Geológovia zhodne tvrdia že budovať diaľnicu priamo na zlome tohto horninového rozhrania by bolo nemysliteľným a neprijateľným rizikom. 

      Geológovia ako príčinu vzniku zosuvu identifi- kovali prirodzenú predispozíciu kvôli výraznému tektonickému porušeniu masívu s naloženou alterná- ciou a rozložením horninotvorných minerálov, kremenných dioritov až granodioritov na ílové minerály, ktoré sa nachádzajú na klzných plochách. Prestupy povrchovej vody do týchto porúch i po odťažení časti bukového porastu nad zosuvovou líniou, spôsobili rozmáčanie ílov a zhoršili stabilitu masívu. I ťažba v lome ktorá tu prebiehala v minulosti najmä v jeho západnej časti, oslabila horninový masív na jeho päte a ešte viac zvýšila jeho nestabilitu.

       Diaľnica tu preto napokon ustupuje kvôli zosuvu z pôvodnej trasy a rodí sa Subvariant B vedúci tunelom Malá Fatra cez  PP Kraľoviansky meander, čo zasa ohrozovalo neznáme časti jaskýň na tomto malom bohatom krasovom území. Našťastie aj vďaka nášmu prieskumu a pozitívnym výsledkom viacerých geofyzikálnych meraní elektrickou odporovou tomografiou (ERT) ktoré sme na terasách východnej časti lomu prevádzali v roku 2014 v spolupráci s pracovníkmi Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty Ostravskej univerzity, sa aj od tohto variantu napokon upustilo a Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie uprednostnil  napokon tunelový variant V2 s tunelmi Korbelka a Havran, čím sa uchránili nielen vzácne biotopy ale i prírodný ráz krajiny medzi oboma Národnými parkami Malou a Veľkou Fatrou.

   

Literatúra:

ŽEC, B., ŠIMON, L. : Geologické práce správy 122, Štátny geologický ústav Dioníza Štúra Bratislava 2013, str.7 - 28.

ŠIMEKOVÁ, J., ONDREJKA, P., FRAŠTIAK, M., KOPECKÝ, M., ŽILKA, A., KOVÁČIK, M., PAUDITŠ, P. a BALÍK, D.: Monitoring pohybovej aktivity havarijného skalného zosuvu v obci Kraľovany, Geologické práce správy 122, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratiaslava 2013 str. 7 - 28

PIOVARČI. E.: Diaľnica D1 Turany – Hubová. Speleologický prieskum jaskynných priestorov v trase diaľnice v Kraľovianskom meandri a v lome Kraľovany II. Správa zo speleologického prieskumu pre primerané posúdenie vplyvu zámeru na sústavu Natura 2000, Jaskyniarska skupina Aragonit, Žilina november, Manuskrypt, Bratislava, archív NDS, 2014,

HAŠKO, J. a POLÁK, M. : Geologická mapa Kysuckých vrchov a Krivánskej Malej Fatry, Bratislava, Geol. Úst. D. Štúra, 1978

ZUBEREC, J., TRÉGER, M., LEXA, J. a BALÁŽ, P.: Nerastné suroviny Slovenska. Št. Geol. Úst. Dionýza Štúra, 2005, s. 182 – 183.

ROHALOVÁ, M., Hasch, J., Januš, J., Vondráček, L. a Bondarenková, A.,: Záverečná správa a výpočet zásob KRAĽOVANY II – ŤP, dolomit Stav k 17. 05. 1976. GP Spišská Nová Ves, Geologická oblasť Žilina. Manuskrypt, Bratislava, archív Št. Geol. Úst. D. Štúra, 1976, 65 s., 32  príloh

ŠUBJAKOVÁ, M. a WINDT, D. : Výpočet zásob Kraľovany C1 + C2 – dolomitické piesky pre hute so stavom k 01. 03. 1960. GP Turčianske Teplice, závod Žilina, Manuskript Bratislava, archív Št. Geol. Úst. D. Štúra, 1960, 68 s., 41 príloh

 Otváranie Abry pod žľabovými škrapmi...

             Dôkaz toho že aj v  západnej časti lomu existovali jaskyne

               Trochu to tu teda preňúrame....

               Pohľad zo sondy. Dno bude treba ešte znížiť

                 Vypadá to na ďalšiu jaskynku v lome alebo jej zvyšky... Zhora šikmo po poruche pritekala voda

               Škrap sa nachádzal naľavo hore

             Íly, granitové piesky, biely prach a na spodku úžasná plastelina. Zábez zo soboty 5 mája. Pokúšam sa tu zakopať
             do sedimentu čo najďalej

             Z akcie 19 mája.... zakopali sme sa o kus nižšie a na dno priestoru sme zatiaľ nenarazili....

               Priestor musel mať šírku minimálne 4 až 5 metrov

              Budeme sa musieť zakopať ešte nižšie aby sme vedeli kde až siahajú smerom k ceste usadené íly...

             19 októbra som bol v pieskovej sonde s Peťom Kozoňom. Peťo mal boľavú nohu tak som kutal v diere ja. Priestor
              dosiahol dĺžku 6 metrov
Obrazové prílohy:
Mapka Flajsovej priepasti - zatiaľ len šmirák:

             Zatiaľ len šmirák ale už sa na tom pracuje v roku 2018 budú nakreslené konečne všetky mapy jaskýň
             ktoré sme v lome Kralovany II a v PP Kraľoviansky meander objavili a preskúmali. Bude to dohromady
             asi 12 mapiek

              6 metrov dlhá chodba v sedimente sa nám v zime zrútila. Piesok sa oddelil od stropov stav zo 7 mája 2019
              odkrývame pomerne veľký priestor a musíme byť opatrní...

             Obr. 2. Situácia skalného zosuvu nad kameňolomom Kraľovany-Rieka (GNSS merania) Červenou líniou je znázornený obrys svahovej deformácie. A - západná časť zosuvu, B - centrálna časť zosuvu, D - "Malé jazero", E - "Veľké jazero", 1 -1´ línia schématického inžinierskogeologického profilu, V-3 Geologický prieskumný vrt v ktorom sa narazilo na kavernu, P-1 priesaková krasová voda, P-2 krasový prameň na úrovni hladiny jazera, P-3 až P-5 tri hlavné krasové pramene napájajúce jazero, Š1 - miesto kde sa nachádzalo 2 m vysoké zoškrapované bralo s výraznými žľabovými škrapmy prechádzajúcimi do previsnutých kamenných hrotov, zácloniek až drapérií, pod bralom sme odkryli zvyšok odťaženého krasového priestoru zaneseného pieskom a jemným tektonickým ílom. Š2 - anastomózne výrazne zoškrapované bralko hneď nad cestou z lom, Š3 - husté až hubovité kaverózne prekrasovatenie až do anastomózne rozptílených dutín i plôch a dierových dobre vyvynutých škrapov vyplnených červenými ílmi.  

            Obr. 9. Schématické inžinierskogeologické profily svahovej deformácie (zostavili: M. Kopecký a P. Ondrejka).

            Obr. 8. Mapa zosuvu Kraľovany (zostavili: P. Liščák, M. Kopecký, P. Ondrejka, A. Žilka a J. Šimeková).

Obr. 7. Geologická skica dokumentačných bodov (zostavil M. Kováčik)
1 - obliaky rozvetranej terasy Váhu v delúviu, hornikum:  2 - biele dolomity ("Wettersteinské"), 3 - bielosivé vápence lokálne kaverózne, 4 - rauvakizované dolomity, 5 -  sivé vápence (gutensteinské alebo gaderské?), tatrikum: 6 - biotické a dvojsľudové granodiority, lokálne rozvetrané piesčité elúvium, 7 - mylonity, 8 - zlomové línie, a - zistené, b - predpokladané, 9 - dokumentačný bod.

       Dolu v poruche medzi piesčitými stenami.... Porucha tvoriaca priestory priepastky je naklonená na juh s klukatí sa v
       ostrých lomoch z východu na západ
     Marián Hýll zostupuje do priepasti ako prvý....

         2 Mariánovi Hýllovi sa tu nejako zapáčilo. Na stenách sú miestami len veľmi slabé prievanové sintrové povlaky... Piesčité
         steny mi pripomínajú Hlinenú stenu so svetlosivými gaderskými vápencami

         24. 2. 2013 podľa Flajsových inštrukcií sme vyrazili hľadať priepasť nad aktívnou časťou lomu Kraľovany II.

         Sme cca 15 výškových metrov pod priepasťou všade sú odtopené flaky snehu....

         Je to tu všade riadne rozorvané svahovými pohybmi.... výrazné odkryvové odlučné plochy  deliace masív v spádnici 
         z východu na juh.

.         3 S odtopených dier v snehu fučí silný teplý prievan.... priepasť musí byť niekde na blízku...

         Fučí to tu zo zeme na každom kroku...

         Zadávame súradnice ktoré nám poslal  Flajs, aby sme tu zbytočne neblúdili v hlbokom mokrom snehu..

        4 A máme to, tu hore to je...

         5 Rozsadlinová trhlina vidieť v nej 6 metrov do hĺbky.....

        Pahorok či skalný útes s rozsadlinou a s Flajsovou priepastkou....

         To isté miesto s vchodom do priepastky po zosuve. Fotené 21. 4. 2013. Terén sa zmenil na nepozanie

        Toto miesto 20 mája 2013 pohyb je evidentný. Masa horniny poklesáva po pošmykovej línii nadol.

         Chystáme sa k zostupu.... obzrieť vnútro zlomových línií....

        Jediný záber na severovýchod, kde je zosun najintenzívnejší. Počas našej akcie bol terén v tomto smere nenarušený

         Február dorazili sme k odtrhovej línii, ktorá v Apríli urobí okolo lokality poriadny rozruch.... Pohľad ku svážnici,
         pomocou ktorej sa tu ťažil bukový les. Odtrhová pošmyková lánia je tu už jasne viditeľná....

          Starostlivosť o prvolezca....

          Bez prilby Mariana dolu nepustíme....

         Spadol nám dolu pes..

         V pozadi dobre vidieť ešte neporušený horizont so svahom a porastom. Nad týmto horizontom je odťažená
         časť lesa a o dva mesiace tu bude už odkrytá15 metrov vysoká strmá styková pošmyková línia....

          Posledné inštrukcie k fotografovaniu.....

         Chalani vybavili Mariana sedačkou a ide sa na vec....

        10 Zlieza na pomoc svojmu psovi....

       teda aj...

       11 Malá záchranná akcia do priepastky spadol Mariánov pes a tak ho ťaháme nahor našťastie sa mu nič nestalo...

        Konečne je pes vytransportovaný z diery.

          Psica je na slobode, nakňučala sa dolu dosť... našťastie sa jej pri páde nič nestalo....

        12 Mariana nasleduje Peťo Balošák

        Potom do diery zaliezam ja...

        13 Z dna priepastky priestor smeroval smerom k lomu do hĺbky....

       Dolu medzi piesčitými stenami....

        Smerom nahor sa porucha uzatvára. Sme v hĺbke asi 10 metrov a šlo by to aj nižšie, ale inštingt nás hlbšie nepúšťa...

         Puklina sa rozsadlinovo rozširuje smerom na severozápad k budúcej najaktívnejšej zóne zosuvu........

          Netušili sme že toto budú prvé a poslednú zábery s Flajsovej priepasti....

          Ako to vypadalo na prvom horizonte.....

        Je to tu moc rozlámané a nestabilné relatívne čerstvé. Priepasť pravdepodobne vznikla následkom ťažby v lome.

         Peťo vylieza z priepaste

        Priepasť je určite hlboká pekných pár desiatok metrov len je problém tlačiť sa nadol v nestabilnom prostredí pomedzi
        voľnými blokmi....

        Fotenie

         Chystali sme sa že v lete priepasť zameráme a preskúmame dôkladnejšie.....

          Ako divé svine:-)

         Bližší pohľad na odtrhovú líniu na stikových plochách 24. 2. 2013. Zosun mal výšku 2m

        28. 4. 2013 monitoring zosuvu

        Mohutný pokles proti zosuvu svedčí o tom že sa tu zboril strop väčšieho krasového priestoru....

         Pohľad na prepadlisko z terasy nad ním....

         15Priestor musel byť uctihodne veľký na pomery tohoto tipu krasu....

        16 Skutočne mohutná depresia....

         Čelo zosuvu....

        11 Zrútený priestor odštiepil celú etáž....

         Celé čelo zosuvu sa podla meráni pohlo už 3m dopredu....

         Zrkadlo

          Sme na výškovej úrovni vchodu do Ľudmily a prepadnutý priestor pod nami je zhruba na výškovej úrovni pod Ľudmilou
         odťaženej veľkej jaskynnej dvorany...

             Geológovia v jednej svojej práci spochybnili možnosť že prepadlisko v protizosuve vzniklo prepadnutím sa
             stropu jaskyne tým že tu jaskyne neboli zaznamenané a že dolomity na tomto mieste nekrasovatejú. Lenže tu
             nejde o čisté dolomity ale o vápenné íli vzniknute drvením na stykovej ploche medzi mezzozoikom Chočského prákrovu
             a jadrovou horninou pohoria - granodioritmi tatrika. Tu je jeden z takých dôkazov. Odkryv priamo vo dvore
             lomu na ktorom sme našli takéto krásne škrapy. Tieto sa rozhodne netvorili na povrchu. Boli odkryté ťažbou.

             Boli vytvorené v dutine a prvýkrát sme ich zaznamenali v máji roku 2011 a sú jasným dôkazom toho že vápenné ilý
             dobre krasovatejú. Prieskum sme tu však robiť nemohli preto že šlo o pracovisko cez ktoré sme síce mali povolenie
             prechádzať, ale prieskum sme tu robiť nemohli.

            Jazierko snov Malá klenotnica. Zosuv rozhodne zničil mnohé krasové priestory v postihnutej oblasti.

             A toto nie je jediný dôkaz toho že vápence a vapenné ilý v oblasti zosuvu sú skrasovatelé. a celkom isto sa v nich
             vďaka priaznivým podmienkáam nachádzali aj krasové dutiny a priestory Celý tento blok vápenného ílu  s výraznými žľabovými škrapmy prechádzajúcimi do previsnutých kamenných hrotov, zácloniek až drapérií bol  napokon odštiepený a vcelku odtransportovaný a zužitkovaný tak ako všetko cenné a zaujímavé nielen v tomto lome.

             Zoškrapovaný blok vo vápenných íloch aký v lome nemal obdobu bol odvezený na zákazku. Posledné foto
             je zo 17 júla 2014

             Niekoľko záberov  zoškrapovaného bralka sme urobili 18.2. 2013 na akcii s Tomášom Flajsom v ľudmile.

            Poloha odkryvu s výrazným škrapovaním je dobre viditeľná na tomto zábere. Skalný výčnelok vytŕčajúci z homohennej
            karbonátovej horninovej masy sa nachádza v ľavej spodnej časti záberu. Vpravo pod stredom obrazu je etáž s prepadlinou
            poblíž bodu NDS 640. Situácia viac ako mesiac pred zosuvom....

           Do Ludmily vodíme občas exkurzie no i sami sme tam často chodili merať a fotiť a jazierko sa časom akosi
           znečistilo kalom hoci doňho nikdy nešlapeme ale plazíme sa ponadeň a trúsi sa doňho prach s kombinéz

             Takmer priamo pod prepadliskom sme nachádzali v teréne nielen zoškrapované balvany ale aj jeden podobný odkryv.

             Zostupovali sme vtedy okolo veľkej skládky podrveného materiálu a škrap sme popritom našli je na pravej strane
             snímku hore tesne pod stúpajúcou prašnou cestou z lomu...

              7. 4. 2018 sa snažíme zistiť kde presne zoškrapovaná časť steny bola.....

            Možno niekde tu ale bude nutné to tu presondovať, keďže sa v lome už neťaží môžeme.

             Kde presne bol zoškrapovaný balvan?  Zrejme práve na tomto mieste...

             Presne toto by malo byť to miesto odkiaľ boli škrapy odťažené....

             Na jednej rýchlovke sme tu s Peťom zakopli malú sondu...

             A zisťujeme že je to tu veľmi zaujímavé

             Muselo tu ísť o dutinu vyplnenú jemnými pieskovými sedimentmi a ílmi

              Skrátka tu v týchto údajne weternsteinských dolomitoch je to akosi moc skrasovatené....

              Rozhodne tu bude stáť za to pokopať a odkryť poloprofil tejto predpokladanej dutiny....

            Sediment je uklonený na juh

            Tieto dolomity či dolomitické vápence sú naozaj pekne skrasovatené....

             Na tejto stienke kde sa ešte spoločnosť C aV pod zosuvom snaží ťažiť hoci by už do zosuvu nemala špárať 

             možno čítať geológiu i stupeň skarasovatenia dolomitických vápencov

             Krasovatenie dolomitických vápencov je evidentné 35 výškových metrov pod bodom NDS 640

            Anastomózne rozptílene dutiny

            Kaverózne skrasovatenie dolomitických vápencov je naozaj značné....

            Mimoriadne skrasovatená zóna vyplnená červenými ílmi

            Skrasovatený blok vytrhnutý radlicou rýpadla zo zoškrapovanej steny

             Skrasovatenie je tu evidentné a v mieste tohoto skrasovatenia by sa mohli nachádzať väčšie dutiny

            Zaujímavá kalcitová mriežka

            až kalcitové penovce....

            Štruktúra podobajúca sa chlebovej striedke....

             Zoškrapované bralko poblíž prepadliska dokazuje že v oblasti prepadnutia oproti zosuvu sú dobre skrasovatené
             vápence. Dobre sú viditeľné anastomózne kanáliky v mierne prevysnutej 2 m vysokej stienke

             Ten istý blok za lepšieho svetla.....

             Marián Hýll a Tomáš Flajs pred vchodom do jaskyne Ľudmila 18. 2. 2013

            Dôkaz výrazného krasovatenie vápancov a vápenných ílov ktoré tu vznikli mohutným podrvením vápencov na
            stykovej línii mezozoika chočského príkrovu vápencov a dolomitov spodného triasu  s jadrovou horninou granitoidov tatrika

            Jazerné sintre Ludmila jazierko pod Barokovým balkónom

            Tento na naše pomery fenomenálny vápencový útes so škrapami bol napokon v celku z lomu odvezený
            a speňažený.

            Znečistenie jazierka pod Barokovým balkónom bolo zapríčinené nielen zvieratami obývajúcimi jaskyňu.

             Ostali len tieto fotografie ako dôkaz toho že hornina v lome je značne skrasovatená.

            Tieto nepodarené zábery sú ako námety k ďalšej tvorbe na mieste veľmi dobré

             Najúžasnejšie Korálové jazierko v jaskyni....

             Záber je z akcie zo 17 júla 2014 s Palom Herichom jaskyniarom pars exceláns

Navyše poklesov zóna bola kvôli ďalším prieskumným geologickým vrtným prácam zavozená a zarovnaná a utlačená ťažnými strojmi. 7. 4. 2018 sme na tejto zarovnanej a ujazdenej ploche našli v miestach  stredu spomínaného zbortenia malý závrt vznikajúci presakovaním povrchových zrážkových vôd do tektoniky zrútených krasových priestorov.

            Zábery ktoré ostali roky zabudnuté v počítači. Toto je záber z merania v Malej klenotnice v Ludmile 17. 8. 2014

             Jazierko snov v Malej klenotnici mnohí sa čudujú prečo sa tak zanovito snažíme ešte niečo v tom prašivom lome
             objaviť.

             Tieto nevydarené zábery - polotovary mali poslúžiť k ďalšiemu foteniu a ďalšej inširácii na tomto mieste.
             S osvetlením tu treba šibrinkovať veľmi citlivo

           Ani nevem prečo som tieto zábery nikdy nezavesil.... asi nejaká nestíhačka.:-)

             Slnečný podvečer na čarovnom jazere

             Pre nás Malofatrancov je Ľudmila fenomenálna jaskyňa....

             Záber s menšou úpravou jasu....

              Objavujem na skladisku dát množstvo ešte nevidených fotografií...

            Všetky tieto fotky sa dajú upraviť. Dá sa odstrániť naše sofistikované čerpadlo umelohmotná flaša i modrasté
            blyšteky

             Akcia zo 17. augusta 2014 - meranie v Malej klenotnici....

             Jazierko pred užinou Kamenný zverák....

          Tieto škrapy boli súčasťou krasového priestoru..... fotil som detajly ešte na inej akcii ale hľadanie v počítači medzi
          terabajtami fotiek je ako práca pri archeologických vykopávkach. Už si to znovu odfotiť nemôžem. Už je to niekde
          na anglickom trávniku so sádrovými trpaslíkmi:-)

             Ešte jednu Ľudmilu potrebujeme v lome objaviť.....

             Veľký skrasovatený blok sivých vápancov

            Jedného dňa zmizli z lomu všetky velké bloky hlavne tie skrasovatené kúsky. Ešte že som ich hodne dokumentoval.

         Voda náš živel.... bola ako vždy dobrá...

         Kraľovianska Kopa 20. mája vyrážame na rýchlu akciu do lomu....

        Ťaži sa v sektore mimo Ľudmilu sme si vydýchli, dúfajme že to takto aj ostane....

        Keďže sa Peťo strašne ponáhľal domov k okopávaniu zemiakov rozhodli sme sa že meranie odložíme na nasledujúcu
        akciu. Tam vnútri sa to naozaj naháňať nedá a tak sme ostali pracovať na povrchu....

        Hladina jazera inšpiruje....

         Sondovanie naslepo. Kopeme na terase pod Ľudmilou, kde bola odťažená jaskyňa Veľká dvorana...

        Prúty nám tu signalizujú anomáliu

        Merací punkt nad jazerom svedčí o tom že pohyb zosuvu na lokalite sa aktívne meria

        11 Po skončení akcie sme v lome stretli geológa pána Tibora Šašváriho, ktorého zaujímala poloha Flajsovej priepasti
        a tak sme mu ju šli ukázať....

        Stúpame po zvážnici k vrcholu odtrhovej línie....

        Na vrchole zosuvu

       Speleopotápač prof.Tibor Šašvári z niekdasjšieho Aquaspelu Trenčín potápal za asisitencie Adama Vallu ešte
       v sedemdesiatych rokoch minulého storočia i v Jaskyni nad vyvieračkou vo Vrátnej doline...

        Pohľad od zosunovej línie k jazeru...

.       Odkryté rozhranie medzi granitmi a dolomitmi a vápennými ílmi....

        11Geológ Tibor Sasvári hodnotí situáciu priamo na pošmykovej línii

        11 Zosunová línia sa evidentne hýbe od našej poslednej návštevy sa to tu poriadne zmenilo....

        11 Šmýka sa to na rozhraní medzi dolomitmi a kryštalnikom na mazlavej kaolínovej vrstvičke  ktorá vznikla chemickou reakciou
        na stykových plochách medzi oboma horninami.... Ide v odbornej terminológii o tzv. mylonyty. Stojíme rovno na tejto zóne.

       Na hornej línii zosuvu... v mieste tesne nad Flajsovou priuepasťou

        Kaolínová pasta na ktorej sa celý masív šmýka nadol.... hlavne pri silných zrážkach....

        11Na mieste najstrmšieho náklonu stykovej línie je zosun najrýchlejší....

        Pokiaľ sa do pošmykovej zóny dostáva voda masa hornín sa začne intenzívnejšie kĺzať nadol. Podťažená 40 m vysoká
        stena lomu sa nemá o čo oprieť a gravitačne sa sunie do odťaženého priestoru.

        11 V oblasti žľabu svah poklesol do hĺbky 15 m

         Zaujímavá textúra na pošmykových plochách.....

        Nad žlabom bola odťažená pomerne veľká plocha bukového lesa čo tiež ovplyvnilo rýchlosť zosuvu. Zrážkové vody
        priamo dopadajúce na túto plochu rýchlo prenikali vo väčšom množstve do stykovej línie medzi horninami.

        Ako to vzniklo?

       Zosúvajúcu masu nie je možné bezpečne odťažiť ani nejako stabilizovať. Geológovia zhodne tvrdia že budovať dialnicu
       priamo na zlome tohoto horninového rozhrania je veľkým rizikom

        ....

        11 Pohybujeme sa v týchto miestach radšej nad zónou zosuvu....

         Na striebornom jazere....

        Nuž neostáva iné ako si počkať čo povedia odborníci...

          Po zosuve sa ťažba presunula pod Ľudmilu.....

         Boli zničené táboriská a brezový porast....

         Dôsledky terénneho zosuvu zapríčinili ťažobnú aktivitu na opačnom konci lomu, kde už bol viac rokov kľud...

          Takto dopadli mnohé sudy na odpadky. Kultúra ťažby nehľadí na obetavú prácu nadšencov a ochráncov prírody...
          Človek musí byť niečim živý ale aby sa to robilo tak že po nás potopa...

          Stroje sa premiestnili pod vtáčiu rezerváciu....

         V nijakej dobe prírodu pred bussinesom neochrániš.... Bussinesmani majú vždy navrch.

         Veľký červený Pterodaktil dosadol na hranice vtáčej rezervácie... Je kríza a je jasné že ľudia potrebujú byť zamestnaní,
         mnohí z nás už nie sme zamestnaní. tak že vieme ako to je, len dúfame, že ťažba nezačne likvidovať etáže pod
         Ľudmilou čím sa destabilizuje svah tak, ako sa to stalo v severovýchodnej časti lomu, kde sa po ťažbe priestor nebude
         dať ani revitalizovať....

          V nedeľu mi forma vo vode vrcholila preplával som jazero 3x po dĺžke. Vo sviežej vode do ktorej ľudia moc neliezli
          som bol zo sebou nadmieru spokojný. Pekne som pritom prekrehol..... čo sa rátalo najviac....

        Lietava a Súľovský hrad z Hoblíka

          Ani v Máji nebolo toľko svetla na jazere ako v Apríli....

           Maroš sa chystal vo veľkom štíle do jaskyne že pôjde až ta dozadu, kde ešte nebol... aj čižmy si zobral do vody....

        Od pani Hnilicovej sa tiež dozvedám že v historických časoch viedla cesta do Kraľovian cez sedielko. A na tejto ceste
        sa raz prepadol do krasovej dutiny panský koč. Udialo sa to niekedy okolo roku 1800.

         V sintrovej bráne... Hýll sa fotením ďalej už nepresekal. Stretáme ho tu na spiatočnej ceste....

         Ilustračný záber z Dedovej jaskyne v Turskej doline

             Ráno bolo na pláži ešte prázdno..... Chalani šli hneď nahor do steny...

         Sedielko Slnečná brána...


GUĽOVÝ BLESK - PLAZMATICKÝ ÚTVAR

„Bylo to děsivé a měla jsem dojem, že to mělo inteligenci. Podívala jsem se na něho a on se podíval na mě. Do mě. Mám takové dětské vzpomínky," píše Elena Mikheeva.

Tento fenomén je veľmi zaujímavý a raálny a mám taký pocit že v tom je nejaká inteligencia alebo to priamo inteligencia ovláda. Mnohé tzv. UFO majú práve takýto plazmatický charakter.

O inteligentnej plazme tu už písal a hovoril jeden Iránsky vedec.

Tieto plazmatické útvary sa objavujú odrazu v priestore a po krátkom či dlhšom pôsobení opäť myznú

Nevypočítateľné správanie
Existenciu guľového blesku oficiálne potvrdil až medzinárodný vedecký kongres v Salzburgu v roku 1993. Pritom sa ním zaoberali už starorímski filozofi Seneca a Plinius starší. Často o ňom písali aj stredoveké kroniky. V roku 1105 žiarili nad Prahou veľké ohnivé gule dúhovými farbami a pomaly sa krútili. Vo Francúzsku v roku 1557 pokazil guľový blesk manželom svadobnú noc, keď počas nej preplával ich spálňou. O dvadsať rokov neskôr poctil svojou návštevou katedrálu vo Wellse. Počas kázne vnikla cez okno tmavá nesúmerná vec veľkosti lopty, pohybovala sa popri stene a náhle sa hlučne rozprskla. Guľové blesky sú častými návštevníkmi kostolov - požiar v chráme vo francúzskej obci Couesson spôsobili až tri súčasne. Obrovský blesk, ktorý sa objavil počas silnej búrky v istom anglickom kostole, mal priemer takmer jeden a pol metra. Zabil štyroch veriacich a niekoľko desiatok vážne zranil. Tento úkaz pozorovali aj v Zlatom chráme v indickom Amritsare a na stretnutie s ním v pravoslávnom chráme spomínal aj posledný ruský cár Mikuláš II. Útoky guľových bleskov na chrámy však nemusia byť prejavom Božieho hnevu nad hriechmi ľudí. Kostoly boli zvyčajne najvyššie stavby vo väčšine obcí a ich veže, vtedy ešte bez bleskozvodov, priam nasávali statickú elektrinu z atmosféry.

Guľové blesky sa neprestali objavovať ani v racionálnejšom 19. a 20. storočí - len vedci mali s nimi stále problém. Vysvetlenie podstaty tohto záhadného útvaru komplikuje jeho nevypočítateľnosť. Niekedy dokáže prejsť hrubou stenou alebo kovom bez zanechania akejkoľvek stopy, inokedy po ňom ostane otvor ako po rane z dela. To isté platí aj o správaní k ľuďom. Dokáže zabiť, ale niekedy sa dá jednoducho odohnať. Neobjavuje sa pritom len na zemi. V roku 1963 uverejnil vedecký časopis Nature článok o 20-centimetrovom guľovom blesku, ktorý sa zjavil v prúdovom dopravnom lietadle počas nočného letu z New Yorku do Washingtonu, preletel uličkou medzi sedadlami a opustil ho bez toho, aby sa ľuďom alebo stroju niečo stalo.

Energeticky sebestačný
Guľový blesk sa podľa svedkov raz ponoril do nádoby s vodou a zostal v nej dovtedy, kým sa všetka voda vyparila. Pre vedcov má takéto bizarné pozorovanie veľký význam, pretože dokazuje, že jav je energeticky sebestačný a nezávislý od látok obsiahnutých vo vzduchu. Dokáže sa pohybovať proti vetru alebo prechádzať pevnými predmetmi. Existujú aj svedectvá o zakrivení priestoru v jeho bezprostrednej blízkosti. Niektorí svedkovia dokonca pozorovali v jeho správaní prvky inteligencie...

Svetoznámy chorvátsky vedec Nikola Tesla bol možno jediným človekom, ktorý poznal tajomstvo guľového blesku. Nielen to - zrejme ho vedel aj vyrobiť. „Vysoký chudý muž vyčaruje obyčajným lusknutím prstov v zlomku sekundy guľu z plamenných jazykov a pokojne ju drží v ruke. Žasnete, že si nespáli prsty, ale on si ju dáva do vrecka, do vlasov, položí vám ju do lona a nakoniec ju uloží do drevenej debny. Neviete pochopiť, prečo plameň nikde nezanechal stopy a pretierate si oči, aby ste sa presvedčili, či sa vám to nesníva," napísal o návšteve u slávneho vynálezcu novinár Chauncey McGovern. Svoje tajomstvo si však Tesla vzal do hrobu.

Nemožnosť vyrobiť guľový blesk dáva veľký priestor na hypotézy vysvetľujúce jeho podstatu. Prevládajúca teória, že ide o plazmu, nedokáže vysvetliť jeho stabilitu ani ďalšie vlastnosti. To isté platí o názoroch, že je to horiaci metán, zhluk častíc pochádzajúcich zo Slnka, alebo prelud vznikajúci ovplyvnením mozgu bežným bleskom. Divokejšie teórie ho považujú za antihmotu, termojadrové reakcie prebiehajúce za studena, miniatúrne čierne diery, duchov alebo iný druh nebiologického života.

http://archiv.extraplus.sk/1780/zahada-prirody

GUĽOVÝ BLESK A UFO: Diskusia fyzikálneho modelu

Abstrakt. V článku sa predpokladá, že guľový blesk a UFO sú analogické objekty. Pozorovanie ich rôznorodého správania je jednotne vysvetlené použitím hypotézy, že guľový blesk i UFO sú vytvorené ako sférický kondenzátor vyplnený najmä polárnymi molekulami a v niektorých prípadoch aj rôznymi chemickými látkami, ktoré vplývajú na ich konečný prejav. Je tu tiež prediskutovaný mechanizmus formovania sférického kondenzátora. Je ukázané, že zvláštne správanie takéhoto objektu, ako napr. náhla zmena smeru pohybu, vytvorenie diskového tvaru a možný prienik stenou sú dôsledkom jeho vnútornej štruktúry. Nakoniec je navrhnutá experimentálna verifikácie predloženej hypotézy.

http://ivanbajak.blogspot.sk/2015/01/gulovy-blesk-ufo-diskusia-fyzikalneho.html

Došiel som k tomu ešte skôr ako sa takéto úvahy objavili

3.  Tvar a magnetické vlastnosti GB a UFO

Bubliny UFO a GB majú povrchový film, ktorého mechanické napätie im dáva guľový tvar. Ich priemerná hmotnostná hustota je približne rovná hmotnostnej hustote okolitého vzduchu a tak sa UFO, či GB stáva hračkou v rukách vetra. Veľký objekt ako UFO môže v horizontálne prúdiacom vzduchu získať rotáciu okolo vertikálnej osi a v dôsledku odstredivých síl nadobudne diskový tvar. Teraz  môžeme predpokladať, že uhlová rýchlosť rotácie vnútornej bubliny je o veľa menšia než uhlová rýchlosť rotácie vonkajšej bubliny Rozdielny rotačný stav oboch bublín generuje magnetické pole, ktoré tiež prispieva k odstredivým silám a v interakcii s magnetickým poľom Zeme vyvoláva bizarný pohyb celého objektu. Dodatočné magnetické pole je tiež generované ako dôsledok drobných výbojov v medzere bublín. Toto vedie k pomalému a pravdepodobne aj tichému zániku celého objektu. V prípade, že BL, alebo UFO narazia na ostrý predmet, čím sú donútene rýchlo zaniknúť, uvoľnia svoju energiu v krátkom časovom intervale s vysokým výkonom.