fotogaléria

SPRÁVA

o činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2022 - Eduard Piovarči

Jaskyňa Ľudmila dosiahla zameranú dĺžku 294,79 m

Dva fenomény krásna jaskyňa a krásna žena.... jaskyňa Ľudmila a Mirka Dancová

ktorá síce nie je členkou Aragonitu ale cestovala s nami často do zahraničia a šli jej aj naše plazivky lomeňáky i ťahačky prepraviek. 2015 - Foto: Eduard Piovarči

Hrtan Jaskyne udavačov po tom čo sme v roku 2022 spriechodnili jej príliš tesný vstup Foto: Eduard Piovarči

Nádherné kačičkovo pod Mangartom.... jazero di Fusine Superiore je naozaj Superskvostom. Nefritovou horskou perlou.

Foto: Eduard Piovarči

SPRÁVA O ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY
ARAGONIT V ROKU 2022

Už po 14 rok bola práca Jaskyniarskej skupiny Aragonit zameraná na prácu v Lome Kraľovany II v prilahlej oblasti Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander. Celkom sme zorganizovali 33 akcií plus 14 akcií v Chorvátsku v Speleolite pri Jame Baredine a v Juránskej jaskyni v strednej Istrii.

Jedným z najvýznamnejších počinov roka bolo 13. 9. 2022 konečne uskutočnené domeranie koncových častí jaskyne Ľudmila. Dvojka Martin Hulla a Juraj Juríček istená Tomáš Hullom a Eduard Piovarčim natiahla v najvzdialenejších častiach jaskyne tri posledné polygóny o dĺžke 8,05 m a jaskyňa sa tak posunula celkovou zameranou dĺžkou 294, 79 m v dĺžkovom rebríčku na lokalite tesne na druhé miesto pred Strednú Kraľoviansku jaskyňu s dĺžkou 292 m. Cesta dopredu pod Masív Kraľovianskeho meandra je tu však takmer nemožná. Dopredu vedie veľmi tesná a nízka chodba navyše úplne prerastená kváplami. Tadiaľto teda zatiaľ cesta k ďalším objavom v jaskyni zatiaľ nepovedie.

Aj preto sme v priebehu roka pracovali najmä na rozširovaní tesného vchodu do jaskyne Udavačov až do fázy keď bolo treba použiť pyropatrony na rozšírenie kompaktnej ťažšej úžiny na konci 3 m dlhej zostupovej šikminy. Až 22. 10. sme vchod špeciálnymi prácami za pomoci členov OS Veľká Fatra i definitívne a pohodlne spriechodnili tak, aby sme mohli zahájiť bezpečné práce na prieskume tejto jaskyne a pokúsili sa o jej pripojenie k Ľudmile. / E. Piovarči, M. Hulla, P. Kozoň, P, Lauko, F. Vacek, J. Vacek/. Samozrejme nebude to jednoduchá práca. V jaskyni sú hrozivé závaly ktorými sa treba prepracovať bezpečne k požadovanému výsledku. Už pri rozširovaní úžiny vo vchodovej časti sme zistili, že prisypané priestory pokračujú od vchodu aj smerom k jaskyni Pirátska zátoka a tesne kopírujú lomovú stenu čo by zvyšovalo možnosť skoršieho a možno bezpečnejšieho prepojenia jaskýň do jedného systému. Ten by tak potom mohol presiahnuť dĺžku 400 metrov a Ľudmila by sa mohla stať najdlhšou jaskyňou na lokalite čo je našim najbližším cieľom.

No Ľudmila by sa mohla stať aj najdlhšou jaskyňou v Malej Fatre čo na lokalite podporil i prieskum elektrickou tomografiou ERT, ktorý sme prevádzali v rokoch 2014 a 2015. Pod Ľudmilou je podľa dvoch na sebe nezávislých ERT meraní ďalšia časť priestorov, ktorú prezrádza aj intenzívny prievan v špáre za Lotosovým jazierkom, kde sme po spustení inšpekčnej kamery v hĺbke 4 metrov identifikovali prieleznú horizontálnu chodbu. Veľmi pravdepodobne sú podľa ERT meraní priestory aj nad Ľudmilou a to zrejme tesne nad ňou. Priamo dva metre nad vchodom do Ľudmily je špára so sedimentom, Už 22. 11, som na ňu upozornil a Martinovi podal foťák aby sa tam natiahol rukou a cvakol v špáre záber. A a až pri príprave tejto správy som mal čas prehliadať zábery z akcií a bingo vidieť že je tam nízky zasedimentovaný priestor smerujúci do masívu. A raz som počul v jaskynnom tichu v prístupovom koridore celkom jasne nad sebou zaštrkotať skaly ako keby niekde blízko nado mnou prechádzala v priestore zver možno líška a prevrátila nejaké skaly a potom som si všimol ten sediment v poruche 2 metre nad vchodom. Chceli sme tam už sondovať, ale nikdy nezostal čas. Tak že i tam bude hodno čo najskôr hrabnúť poľnou lopatkou.

Pri ďalších následných akciách v Jaskyni udavačov ku koncu roku 30. 11. /E. Piovarči, M. Hulla, P. Kozoň, P. Lauko/ a 3. 12. /E. Piovarči, M. Hulla, J. Juríček/ sme po prieskume z istili že jaskyňu bude nutné revízne opäť premerať čím dĺžka jaskyne udavačov vzrastie na minimálne 60 m. Tak že spojenie jaskýň bude mať iste pozoruhodný potenciál .Vzdušnou čiarou sú priestory oboch jaskýň od seba vzdialené 25 m a popri stene lomu cca 15 metrov. Počas jari a leta sme začali s výkopovými prácami i na pohodlnejšom vchode do spojovacej chodby (Pivnice) medzi Ľudmilou a jaskyňou Pirátska zátoka. Až 16. 10. 2022 /E. Piovarči. M. Hulla, P. Lauko/ sme sa 2 m hlbokým výkopom presne trafili do priestoru cez ktorý môžeme z tejto časti jaskyne rýchlejšie a efektívnejšie ťažiť suť a trosky a previesť dôkladnejší prieskum zasuteného dna chodby./Piovarči, P. Lauko, M. Hulla, T. Hulla/. 13. 11. sme ťažbou rozšírili vstup do Pivničnej chodby natoľko že sme mohli natesno preliezť. Priamo zo sute pod priechodom na nás zo škár závalu vial silný chladný prievan čo nás prekvapilo pod závalom a dnom Pivničnej chodby by mohli byť ešte ďalšie priestory. Bolo ešte stabilné a pomerne teplé počasie v Žiline cez deň 13 stupňov no hlavne v slnkom prehriatych lomových stenách je teplota vždy vyššia okolo 15 až 17 stupňov. / E. Piovarči, M. Hulla, T. Hulla/ Až 20. 11, /E. Piovarči, P. Kozoň, M. Hulla, P. Lauko/ sme celkom prekopali a rozšírili a zabezpečili vchod do spojovacej chodby medzi Ľudmilou a jaskyňou Pirátska zátoka. Na tejto prerážke sme po troškách pracovali na viacerých akciách prakticky už od jari a zároveň sme monitorovali neustále i uzáver jaskyne Ľudmila ktorý bol v rokoch 2014 a 2016 2x atakovaný a v rokoch 2017, 2018, 2019 3x vylomený naposledy aj so spôsobenou škodou na sintrovej výplni v cene 1270 E, čím sa páchatelia dopustili už trestného činu, tak že máme stále na čo dohliadať.

17. 4. sme spoluorganizovali s potápačmi a otužilcami jarný EKODEŇ na jazere ktorého sa zúčastnilo 8 členov Aragonitu a práve tam sme naplánovali i prvý výjazd do Álp a do Chorvátska a v sobotu 13. 5. sme s Peťom Laukom spon- zorovali a varili na jazere ešte jeden stmelovací jaskyniarsky guláš. Zbehlo sa len 12 aragonitákov a niekoľko potápačov. Tradičná studená voda, slnko a kopačka v lomovej stene a doladenie na- šich plánov pre náš prvý zahraničný výjazd.

A v letných mesiacoch sme potom zorganizovali celkom tri mimoriadne vydarené zahraničné jazdy okrem Chorvátska i do Julských a Talianských Álp. Tradične sa tieto akcie rodili neľahko. Do ich podpory a realizácie som okrem svojich nákladov investoval 1000 Eur. Ale stálo mi to za to, zahraničnému dobrodružstvu sa skutočne nič nevyrovná. Je to ako čerešnička na torte celoročného snaženia v pustatinách našich Malofatranských krasových končín a oslobodenie sa od strastiplnej reality globálnych hrozieb všetkého druhu. Pre mňa osobne lov horskej fotografie a úžasných zážitkov a splnenie jedného zo snov, zafotografovať si napríklad v slávnom a malebnom Monte di Funes nad Santa Magdalénou s úžasnou panorámov 3000 m vysokých strmých horských štítov skupiny Puez Odlle. Na Istrii na nás čakali len ťažké kopáčske akcie v bahne a blate zatiaľ bez výraznejších postupov no dúfame že k objavom môže dôjsť v ďalších rokoch ak nás nezastaví nejaký globálny šimel. O našich troch vydarených zahraničných akciách poinformujem v samostatnom článku v niektorom z ďalších čísel Spravodaja.

Prvá 8 členná výprava vyrazila za hranice v dvoch motorových vozidlách v dňoch od 2.6. do 12. 6. 2022. (E. Piovarči, J. Litvík, S. Bárdy, M. Kanaš,T. Hulla, M. Húlla, S. Piovarčiová, M. Haviar) Vyrazili sme do daždivého búrkového počasia. Nedúfali sme preto, že sa nám v horách niečo podarí uskutočniť. No po bivaku v Kranskej Gore sa však zázračne vyčasilo čo sa nám tu už takto stalo viac krát. V Julinkách sme z Talianskej strany opáčili horské jazero di Fusine Superiore s nádhernou panorámou masívnych strmých stien Mangartu 2679 m n.m. ktorý bol našim ďalším cieľom ale cesta pod Mangart bola ešte v uzávere. Zato z Logu pod Mangartom sme zazanamenali v tisícmetrovej skalnej stene skalného hrebeňa tiahnúceho sa od Jalovca veľký monumentály čiernočierny otvor. Prieskum možný dronom a lezením. Námet pre budúce akcie.

V náhradnom programe sme robili prieskum v podzemí pevnosti Ford Kluže a Ford Herman a v 30 m hlbokom tesnom kaňone Korytnice. Pod pevnosťami sú rozsiahle štôlne. Chlapov som odtiaľ nemohol dostať. Po noci v campe Soča sme otužovali vo vyústení Veľkých korýt a prešli sme celý úsek kaňonu. Po presune cez horské sedlo Vršič 1610 m n.m., sme jazdili do Kranskej Gory a juchali sme na Mojstranu a po výšlape k druhému vodopádu nad Perečníkom v oblasti Triglavu sme sa večer presunuli do campu na Bohinskom jazere. Počasie vyšlo aj v tretí deň v horách. Úžasné a neopakovateľné ráno na jazere slnenie kúpanie cesta lanovkou 1300 metrov nad jazero na Riadovlicu (1880 m n.m.) bola nezabudnuteľným zážitkom s dych berúcimi výhľadmi nielen na jazero ale aj k masívnym hrebeňom okolo Triglavu. Po malej vzbure časti mančaftu ktorý sa už videl na morskom pobreží v pohodlí civilizácie sme ešte absolvovali kúpanie a vincenfirgovú jazdu na ostrov s kláštorom na jazere Bled a fotenie jazera z okolitých výšin a večer sme dorazili na základňu pri Jame Baredine kde už nás čakala ďalšia 10 členná časť výpravy ktorá dorazila na troch autách pred nami. ( M. Puškášová, A. Piovarčiová, Nikolas Žačik, M. Piovarčiová, J. Zjavko, Slávka. Srholcová, Táňa a Vivien Klopstockove s priateľom). 18 členná výprava na Baredine poly tak to tu už dlho nebolo. Na základni vládla veselá a srdečná atmosféra ale v nasledujúci deň zapršalo na celých 24 hodín čo je na Istrii takmer nevídané. A tak kúrime v krbe sušíme kombinézy po prvom krátkom prieskume a všetci svorne oddychujeme a popíjame Kapiána Bleka a iné vyberané liehoviny večer je dokonca pred základňou malá ale vydarená diskotéka.

No potom sa už intenzívne pracovalo na lokalite Jamy Baredine. Drevené Rebríky v priepastnom závrte Speleolit vydržali zimu a tak sme sa pustili do ťažby ílovej zátky. Ťahanie vedier však bolo komplikované. Vedrá sa prepriahali na kovovom rošte v hĺbke 10 metrov. Kladky sa zadrhávali ílom. Na dvoch prípravných ranných akciách sme ostrojovali priepastku, odčerpávali vodu zo sifónu a až po prieskumnom kopaní sme počas ďalších 2 akcií z priepasti vyťahali prvých 125 vedier ťažkého mazlavého ílu. Pracovalo sa vždy ráno od siedmej do jedenástej pretože potom sa začínal výcvik klientov domácej jaskyniarskej skupiny Proteus. K práci sme sa vracali potom ešte večer po návrate od pobrežia. Zvyčajne sa pracovalo do polnoci. Zakopali sme ryhu do dna sifónu hlbokú 1 m. Tu sa zdalo že sme narazili na skalné dno, ale nebolo to tak.

V predposlednom dni nášho pobytu na slnečnej Istrii sme uskutočnili tradičný výjazd k 50 km vzdialenej Juránskej jaskyni . Hoci pred monumentálnym portálom sa šmýkalo a bolo kopu blata dolu bolo sucho aké sme tu ešte nezažili. Zima tu bola suchá. Pracovalo sa veľmi dobre. Na hrote Čelbili Tomáš a Martin Húlovci. Prehlbovali sme aj ryhu výkopu. Vyťahali sme 40 prepraviek a mali sme tej ťahačky tak akurát... je to tu nadlho ale my to nevzdáme. Podobných akcií tu bude potrebné uskutočniť ešte veľa, ale možno ani nie..... Dovolenka bola hektická akcie nahustené, ale zvládli sme to s prehľadom. 4 autá v posledný deň vyrazili na Slovensko čo najkradšími cestami po dialniciach. Len trojica Piovarči, Bardy, Haviar s Dustrom sme dali dobrodružnejšiu jazdu a juchali sme cez hory cez doly cez Tolmínske more, kde sme sa príjemne schladili v tirkysových vodách, cez vodácky Camp Trnovo s vysutým mostom nad úchvatnou horskou riekov Soča so zastávkou pod mohutným 108 metrovým vodopádom Boka cez Vršič a Kranjsku Goru. Úžasná záverečná jazda s fotením v našich nádherných slnkom zaliatých Julinkách skrátka malebný a dobrodružný dojazd domov na nudné úpršané Slovensko zabalené do strachov z neistej budúcnosti . Dustra bez nehody od mora odšoféroval Martin Haviar za čo mu aj touto cestou ďakujem.

Druhá akcia v poradí rovnako ťažko vyskladaná sa uskutočnila v termíne od 7.7. do 17. 7, 2022. Len tak tak som dal po maratóne telefonovania a presviedčnia dohromady 7 člennú posádku pre ďalšie horské dobrodružstvo v Talianských Alpách a Julinkách. Vždy je to poriadny nervák vyskladať to dokopy, Ľudia sľúbia potom na poslednú chvíľu odskočia. Pár skalných sklamalo. Dokonca nám jedno auto vypadlo týždeň pred plánovaným odchodom a nájsť náhradu bol doslovne krkolomný kúsok. Ale podarilo sa. Dcéra Magda napokon prehovorila kámoša Jožka Zjavku a náš výjazd bol zachránený. Na Istriu však dva dni po nás vyrazilo aj tretie auto šoférované staršiou dcérou Magdou a vnučkou Sárkou a jej priateľom mojou manželkou Majkou. Oni však jazdili najkratšou cestou k moru.

My sme po jazde cez Rakúsko večer na bivaku v Kranjskej Gore opäť tŕpli či nám víde počasie. Predpovede neboli najoptimistickejšie. V pláne bola jazda do Talianska konkrétne do Južného Tirolska k malebnému údoliu s vyhľadávanou horskou destináciou Santa Magdaléna. V osádke Jožovho auta sme mali troch členou OS Veľká Fatra Fera a Zuzanu Vacekových so synom Jakubom. Úplných nováčkou v cestovaní za hranice všedných dní. Duster šoféroval Peťo Lauko a ako bludný Holanďan som vedľa neho sedel ja ako navigátor s cestovnými mapami na kolenách a na zadnom sedadle pohodlne polihoval náš kontraktovaný čelbič Martin Hulla. Ráno nám napokon počasie opäť vyšlo. Nováčkom ukazujeme Zelenč a zastavujeme sa na famóznom jazere di Fusine Superiore chceli sme tam raňajkovať ale bolo skoro a bez slnka ešte sa nevyhuplo spoza hrebeňa. Pred nami bola dlhá cesta a tak sme radšej juchali po Rakúskej strane najprv cez Tarvisio do Arnoldsteinu a niekde pri Hermagore sme našli pekné slnečné odpočívadlo s podnetným výhľadom do diaľav k masív Coglias a frčali sme potom keď sme sa naraňajkovali cez Tirolské Korutánsko a myslel som si naivne najkratšou trasou cez Leiten do Sillianu a San Candida.

No už nikdy viac touto cestou. Úzka kľukatá s častými prácami na ceste okľukami a semafórmy kde sme nazbierali niekoľkohodinové zdržanie. Konečne sme sa preštrikovali k cieľu do Tesida kde sme odbočili vpravo k Santa Magdaléne samozrejme dorazili sme tam vo veľkom očakávaní a ideme si oči vyočiť a krky vykrútiť okolo nás len samé holé nezáživné zelené kopce žiadny žiarivý skalný horizont plný strmých štítov. Nikde nič. V blízkej reštaurácii sa na nás šéfka firmy potmehúdsky usmiala preto že dobre vedela o čo ide. Vysvetlila že existujú dve Santa Magdalény a tá ktorú hľadáme je o 60 km ďalej na juh. Totiž aby bolo toto údolíčko navštevovanejšie dali majitelia chát do Google mapy úžasné fotografie magického horizontu z tej preslávenejšej druhej Santa Magdalény, preto som nenašiel na mape tú pravú destináciu a nechal som sa nachytať a vodiť za nos. Toto zistenie ma pekne vyviedlo z rovnováhy lebo keď dorazíme do tej správnej destinácie budem mať už len málo času na fotenie.

Obednú prestávku preto rušíme a zbiehame späť do Tesida a cez San Lorenzo do Brixenu. Cesta je však plná aut a pomalá no napokon okolo tretej predsa len sme sa preštrikovali hustou premávkou do San Pietra. Už už som si myslel že sa ženiem len za nejakou ilúziou vidinou a snom, keď sa odrazu spoza nudného zeleného horizontu fádnych lesných porastov oblích zelených chbtou na moment zaskvela mohutná doslovne monumentálna kolmá stena vysokého štítu hory a opäť zmizla ako nejaký prízrak či zjavenie. Srdce mi zaplesalo. Je to ono sme tu. A údolie sa pred nami odrazu otvorilo a zaskvelo na tmavomodrom pozadí oblohy v celej svojej priamo nadprirodzenej nádhere. Ani sa mi nesnívalo že sa mi podarí sa sem dostať.

Prvým problémom je tu ale parkovanie. Všetko je plné. Robím výsadok len s fotoaparátmi až v hornej časti Santa Magdalény už keď sa výhľady dosť sploštili a ostatní jazdili ďalej nahor k poslednej chate – picérii k neskorej obednej prestávke, kde je posledná možnosť parkovať. Behám čo to dá a fotím, stráne sú tu strmé. Zaberačka. Ak chcem nafotiť viac a z iných perspektív potrebujem auto. Mám na to len toto neskoré poobedie. Privolávam auto a napokon sme zajazdili aj vyššie po ceste Via zanser bližšie pod štíty ku chate Malaga Zannes. Ohurujúce. Samozrejme celý čas som fotil ako besný. Pre mňa neuveriteľné a úchvatné mesačné hory práve bol na oblohe tesne nad štítmi dorastajúci kotúč mesiaca. Preto to vo mne rezonovalo v tomto zmysle. Úžasné a neskutočné až rozprávkové hory a motivujúce malebné prostredie. Ako na inej planéte ako na filmárskej Pandore. Skrátka bol som naplnený úžasom. Neuveriteľné kopce chcel som tam prenocovať a urobiť túru, ale napokon sme sa museli držať plánu. Nemali sme kde prespať. Nepoznali sme miestne pomery. Všetko bolo všade obsadené a to sme ešte netušili aký je tu nocľah všade drahý. Urobili sme aspoň malú vychádzku. Zrodilo sa vo mne pevné odhodlanie. Tak tu sa musíme bezpodmienečne vrátiť ďalšou výpravou. A hneď sa zrodil plán uskutočniť v auguste ďalšiu letnú výpravu k tomuto neskutočne krásnemu a fenomenálnemu horskému horizontu

Mali sme v nasledujúci deň v pláne výjazd k Mangardu a plánovali sme nocovať pri jazere pod Predilom, kde to poznáme. Od jazera pod Predilom nás však delilo 5 hodín jazdy. Z priam rozprávkovou nádherou sme sa preto museli rozlúčiť a okolo siedmej sme vyrazili cez Sexten cestou Via Dolomit najkradšou trasou pod sedlo Predil. Cestou sme boli v údive nad krásou Talianských Álp. Zo Sextenu od hotela Waldhaim sme žasli nad monumentálnu dolomitovou horou Croda dei Toni. Už keď sa stmievalo jazdili sme malebnými Talianskými horskými mestečkami. Zaujala nás najmä večerná Sappada ktorá hýrila kultúrnym životom večernými koncertami a vysvietenými ulicami plnými ľudí. Napokon v čiernočiernej tme na trase sme sa rozhodli že sa vrátime radšej do istého bivaku v Kranjskej Gore predsa len hladať noclah tak neskoro by mohol byť problém a tak sme pred polnocou zadokovali na našom starom dobrom a útulnom mieste ako doma.

A ráno sme znovu vyrazili za ďalším malebným horským dobrodružstvom. Najprv sme novú osádku v rozjasanom slnečnom dni previedli okružnou cestou okolo hodne fotogenického jazera Fusine superiore a po presune k jazeru pod Predilom zisťujeme že hladina jazera od našej poslednej návštevy pred mesiacom klesla o celé 3 metre neuveriteľné že by dôsledky oteplovania...? Také sme tu ešte nezažili. NA jazere sme obedovali a s Martinom a Peťom sme okúsili sviežu vodu vysychajúceho horského jazera. Po poludňjšej labuži sme juchali strmou cestou k predelu a za hranicou sme odbočili k ešte strmšej klukatej a úzkej krkolomnej ceste pod Mangárd. Jazda nahor je doslovne adrenalínovým zážitkom. Dá sa tam pekne vybáť. Parkovisko pod Mangártom vo výške 1892 m bolo nabité do prasknutia autá parkovali všade popri ceste a ešte viac zužovali úzky profil cesty. Také niečo som ešte nevidel absolútny chaos. Mali sme šťastie a podarilo sa nám napokon úspešne zadokovať. Aj preto že sa vracali ľudia z ranných túr na Mangárd a uvolnilo sa niekoľko parkovacích miest.

A tak sme vyrazili do sedla pod Mangartom vo výške 2043 m n.m. Pohodlný vyšlap úžasné výhlady a hore v sedle smerom k jazerám Fusines Superior neskutočná hlbočina a nad ňou masív Rakúskeho Monte Cavallaru . Fotím vo vytŕžení. Máme krásne obláčikovo. Po besnom fotení na všetky 3 foťáky Vacekovci s Jožkom schádzajú k autám a mne sa podarilo prehovoriť chalanov aby sme ešte vyšli do horného sedla vo výške 2263 m čo už nebolo v pláne. Výstup sme neplánovali aj pre neskorú poobedňajšiu hodinu. Šlo len o ľahký prieskum a zatiaľ iba obhliadku spodného sedla.

Stretáme po ceste hore Brňáka motorkára horala a lezca a on obtiažnosť výstupu feratou hodnotil tak, že je to doslovne pre maminky s kočárkama. Tak z toho sme boli celkom paf. Lebo trasa výstupu v skalách hore nad nami vyzerala hrozivo a vzbudzovala rešpekt. Prešli sme prvé dva krátke zabezpečené feratové úseky pod vežou pred druhým sedlom. Nemáme sedačky ale zdolávame terén pohodne a opatrne. Peťo krúti hlavou kadial to len tie maminky s kočárkama ťahajú za sebou na lane tie kočíky... Okolo nás prechádzajú vzorne vystrojení horali v sedačkách a v prilbách a gúľaju očami že ideme hore len tak naľahko a ešte aj s foťákom v ruke v tom strmom teréne a že ešte aj fotíme. Nuž a odrazu sme hore v sedle nádherné výhľady a závratné hĺbky.

Prehováram chlapov poďme ešte vyššie keď sme už tu. Chalani mlčia ale idú tuším ale že ich už moc ďaleko nedostanem vystúpali sme do výšky čosi cez 2300 m a škoda že som ich neprehovoril ísť ešte vyššie obzrieť si ten hrozivo vypadajúci feratový úsek. Sám som vybehol ešte o kúsok ďalej a vyššie a sledoval som fotoaparátom ľudí v druhej oveľa obtiažnejšej a exponovanej feratovej ceste v južnej takmer kolmej stene Mangartu. Mali tam vo vzduchu drona ktorý okolo nich a nad nimi lietal a snímal efektné zábery výstupu. Ostáva mi dúfať, že sa tu ešte dostanem a budeme musieť doraziť sem hore skôr aby sme sa pokúsili o vrchol. Slnko sa klonilo k západu a tak sme museli rýchlo zostúpiť ku parkovisku. Aj takáto malá vychádzka nám napokon dala pekne zabrať. Hlavne ten rýchli zošlap k autám. Ďalší plánovaný program sme museli rušiť. Bolo neskoro. Navyše volali z Baredine naše dievčatá, ktoré tam práve dorazili, že Silvio nie je prítomný a nikto o našej akcii nič nevie.

Po obhliadke pevnosti tesne pod Predilom sme sa už za tmy vraítili späť cez Talinsku hranicu do Kranjskej Gory. kde sme najprv lacno dotankovali nádrže, preto že v Slovinsku bol benzín najlacnejší. Do rána nám zapršalo a zatiahlo sa a tak sme program na rieke Soča radšej zrušili a jazdili sme rovno k Poreču na Istriu hasiť problém. Tam už ale medzitým Silvio objavil náš emajl v pošte a vyjasnilo sa. Máme zelenú. Ešte večer sme ostrojili priepasť Speleolitu a započala sa hneď intenzívna pracovná činnosť v ťažbe ílu z dna sifónu. A práca nám šla celkom od ruky.

Počas 4 akcií sme odťažili z celej plochy dna takmer metrovú vrstvu ílu pod ktorou sme odkryli betónovú plochu ktorá vznikla pri murovaní kamenného oblúka nad priepasťou. Natieklo vtedy do priapasti dosť tekutého betónu ktorý sa na vtedajšom dne sifónu znivelizoval a stvrdol. Betónová platforma je pre nás dobrým východiskom preto že sa nebrodíme v bahne a budeme môcť napredovať cez sediment popod stropom do neznámych častí systému. Aj vďaka rodine Vacekovcou z OS Veľká Fatra sme z dna syfónu vyťažili 267 vedier ílu. Vcelku pekný výkon.

Pokračovali sme jednou výjazdovou akciou v ťažený ílu v Juránskej jaskyni po 33 nákladoch sme ale prišli k záveru že tu budeme musieť prehĺbiť zakopanú ryhu až na výšku chlapa aby sme vôbec mohli podkopalť klesajúcu stenu. A budeme musieť použiť poriadnejšie či sofistikovanejšie náradie. Späť na Slovensko sme jazdili opäť okolo Soče a cez Vršič so záverečným kúpaním v nádhernej studenej horskej vode.

Tretia zahraničná cesta JS Aragonit sa uskutočnila od 12.8. do 21.8. 2022. Nepozbieralo sa nás veľa už len 5 kusov Dcéra Magda s kamarátkou Ivkou. V Dustri tradičná zostava Marnin Hulla, Peťo Lauko a ja a pridal sa záverom aj šiesty člen expedície Tomáš Hulla. Program sme mali poriadne nabitý. Hlavne ten na horách i ten pracovný v jaskyniach. Ku koncu leta dobrodruhou schopných vyraziť za novými obzormi značne ubudlo. No už akokoľvek dokázali sme dať dohromady i tretiu letnú výpravu najmä do tých prenádherných hôr do drsného ale nádherného sveta Talianských dolomitov. Trojdňové jazdenie horamy a vychádzky v oblasti St. Magdalény naozaj stáli za to... Tentokrát nikto nepovedal že to bolo moc času stráveného v horách.

Opäť sme začali už tradičným bivakom v Kranjskej Gore. Počasie nám prialo jazdili sme cez Tarvisio, Tolmezzo na Sappadu kde sme mali krátku obedňajšiu prestávku. Potom sme vyrazili na Auronzo odkiaľ bol nádherný pohľad na Masív Tre Cime odtiaľ jazdíme k jazeru v Misurine a plánovali sme ísť autami hore k Tre Cime, ale vstup je drahý 30 Euro na celý deň. Keďže sme v tento deň mali v pláne doraziť čo najskôr do St. Magdalény odložili sme návštevu Tre Cime na ďalšiu najbližšiu akciu v Talianských Alpách. Obdivovali sme reťaz vrcholkov a hrebeňou Monte Cristalo. Spravili sme si hodinovú prestávku na obed. Prestávku využívam na fotenie a potom sa presúvame nádhernou horskou krajinou k horskému mestečku Cortine ď Ampezzo a strmo do sedla Pian Falzarego. Do dialav a na štíty sa nevieme vynadívať.

Sú tu chaty horská pevnosť a v karavanoch sa tu dá všade prespať na parkoviskách zadarmo. Schádzame do malebného zeleného údolia cez San Cassiano a odtiaľ až do San Martina. Vpravo od nás nádherná hradba dolomitových stien sťa stolových hôr. Zo San Martina stúpame prudko na Antermoiu a popod vrchol Sass de Putia do San Pietra. Nad San Pietro sme dorazili neskoro večer, ale stihli sme večerné pohľady na fantastickú horskú skupinu vrcholov Puez Odle.

Naše pokusy o prenocovanie niekde na chate zlyhali. Všade plnka, Tak sme dali bivak na platenom parkovisku pri picérii kde sme už parkovali v predchádzajúcej výprave. Do rána však bola poriadna kosa a tak sme sa dobre nevyspali. Poučenie, treba mať zo sebou teplejšie spacáky. Ráno keď nás slnko rozohrialo a po raňajkách na terase picérie sme o deviatej vyrazili autami hore k ceste Via zanser bližšie pod štíty ku chate Malaga Zannes. Lenže zastavil nás totálny dopravný chaos v Santa Magdaléne ktorý sa rozpútal tesne po deviatej hodine.

Cesta k Malaga Zanes bola zablokovaná zákazom vjazdu preto že parkoviská tam hore už boli preplnené cesty úzke až dochádzalo doslovne k nebezpečným a nervóznym situáciám hroziacim úrazmi ťukancami či búračkami. Poučenie: na túry tu treba vyrážať včas a nevysedávať za rána po terasách reštaurácií.Bolo nádherné počasie tak sa niet čo diviť. Keby sme sa netárali pri raňajkách stíhali by sme a boli by sme už na plánovanej túre ku chatám Geisleralm a Casnago. Nuž ale naše baby chceli mať ráno pohodičku lebo sú na dovolenke a tak sa nám celý plán nabúral. Šli sme teda do náhradného plánu a dali sme prechádzku ku kostolíku Sv. Magdalény a na fotopointy nad ním, lenže reťaz vrcholov sme mali v protisvetle a neskôr v nepriaznivom poludnajšom svetle. Malo to byť naopak tu na fotopointoch sme mali byť neskôr poobede až po doobedňajšej túre. Stratili sme hodinu pri čakani na lepší uhol osvetlenia. Baby zatiaľ zbehli do dediny na obed a keď sme my dorazili k autu ešte boli niekde na vínku a tak sme stratili ďalšiu hodinku a hore k chate Magala Zanes s mesačnými horami na dohľad sme prišli až okolo tretej.

Keďže sme nešli podľa plánu baby už na túru nechceli vyraziť lebo potom že už nestíhame lanovku na Secedu ktorú sme mali v tento deň v pláne. No prehováral som ich hoci som sám mal z tohto dňa poriadnu depku a 10 percentný výkon. Depka ma zastihla už pri zostupe od fotopointov. /Stres s dopravného kolapsu a prudkej zmeny počasia/ Nuž ale vyrazili sme skusmo že aspoň kúsok zájdeme k prvým výhľadom. Odhováranie pokračovalo s tým že na tejto túre lesom aj tak nebudú výhľady ktorými som argumentoval že ich chcem nafotiť. Stavili sme sa dokonca o pivo že budú. A teda že aj boli a prenádherné hoci pre mňa bola túra utrpenie samo a do fotenia som sa musel nútiť a ťažkú Sony RX 10-nu mi musel od polovičky túry niesť Peťo Lauko. Veľká vďaka. Fotil som kombinovane na Canon, Leicu a RX10. Nemohol som teda do toho fotenia dať svoju plnú tvorivú invenciu.

Pohyboval som sa ako lemra pomaly opatrne z nohy na nohu a každé stúpanie bolo pre mňa malou krížovou cestou. Cestu kontroloval na mobile Peťo ktorého som sa stále nedočkavo vipitoval koľko ešte máme do cieľa. Už len 2600 metrov, prevraciam oči stĺpom. V tej polke cesty som to už chcel vzdať preto že sme boli na križovatke chodníkov a späť nadol viedla inou trasou pohodlná zvážica. Vtedy to však baby chytilo a prehovárali a povzbudzovali zasa oni mňa aby sme šli ďalej. Monumentálne bralá nad nami ich nadchli. Pivo vo výške 2006 m n.m. som teda mal vyhraté. Ale to ma zaujímlo najmenej. Mne šlo o to prežiť vôbec túto túru vlastne len prechádzku. Celá trasa ku chatám bola dlhá cca okolo 5 km späť ďalších 6 kilákov po ceste, s celkovým prevýšenim okolo 432 metrov. Terén nenáročný ale pre mňa galeje.

Ešte 1600 metrov hlási Peťo. Pre mňa to bolo nekonečno nekonečné. Ešte 1200. Dôjdem tam vôbec nevystrie ma tu niekde na chodníku? 900 metrov, srdce mi divo bije v nezvikle rýchlej frekvencii a sily so stresom ubúdajú. Samozrejme pri častejších zastávkach fotím no neodbieham od chodníka čo by som ako vášnivý fotograf robil za normálnych okolností a urobil by som omnoho viac skvelých záberov. No radšej som šetril energiu. 600 metrov... Hlási Peťo. Prepletám ledva nohami. Terén je členitý a odrazu sa predomnou prudko zdvyha do výšky. Ešte 400 metrov. Neverím že tento úsek zvládnem. Martin zhora z vrcholu strminy kričí že už odtiľ kde je, je to len brnkačka dolu kopcom. Aj tak ma to nepovzbudilo. Ako vytrúsená detva sa terigám denglavo strminou ako by som vystupoval na osemtisícovku a celkom pri poslednom kroku som už bol tak na dne so silami, že som skoro spadol na nos. Lebo čosi vo mne hrklo a ja som si myslel že to už je ten povestný koniec a tma teda koniec filma. Ale napokon a našťastie nebolo to ešte ono. Ešte stále žijem.

Po 3,5 hodinách som sa teda konečne doterigal do výšky 2025 m a konečne som stál na pohodlnom mierne klesajúcom chodníčku lemovanom krásnou zelenou pastvinou a 300 metrov pred nami na klesajúcej zelenej pláni vidíme Chatu konečne. Na roztrasených nohách opatrne kráčam. Chodník je lemovaný elektrickým vedením aby ovce neušli do lesa. Ivka potmehúdsky navrhla by som sa skúsil chytiť drôtov možno mi to napravý tepovú frekvenciu do normálu. Zasmiali sme sa no radšej to neskúšam. Čo ak by ma na konci túry ešte nadobro vystrelo.

Stále cítim obrovské napätie to vo mne doslova vybrovalo a nedovolilo mi ani len si sadnúť pri chate na lavičku a v kľude vypiť to vyhraté čierne pivo. Na stojáka som si len chlipol. Bolo úžasné aj všetky tie výhľady dookola. Cvakli sme sa ešte pred chatou Ťahalo ma to nadol. Nervozita a stále tenzum a napätie ma nútilo utekať nadol. Šli sme preto s Martinom dopredu a postupne som sa fotením uvolnil až to celkom a odrazu so mňa spadlo. Tep sa odrazu z divokej fibrilácie dostal do normálu

Ako keď mávneš čarovným prútokom. A už ma nič nehnalo. Doslova úžasný pocit. Kludne som sa zastavil a niečo som vipil a zjedol. Pri chate ktorá bola o pár výškových metrov nižšie ako Magala Casnago sme počkali našich a divili sme sa nad nádherou a kvetenou okolo chaty. Tu tak prenocovať lenže nemohli sme na to ani pomyslieť lebo v nasledujúci deň už musíme byť na opačnej strane pohoria. Napriek tomu čím som si prešiel teda hotovým peklom som odhodlaný sa sem opäť vrátiť a urobiť túto nádhernú túru celkom v pohode a vychutnať si to prostredie celkom naplno i s tými euforickými pocitmi pri fotení. Čakal nás 5 km zošup z kopca celkom nezáživný až k parkovisku kde nás čakalo auto. Dole kopcom mi to doslovne cválalo.

Na parkovisku sme zistili že sa tam dá bezplatne prespať v aute či vedla neho. Veľa aút tam zostávalo aj s osádkami na noc. Tak bingo. V ďalšej akcii večer dorazíme na noc priamo sem hore. Túra nám trvala 5 hodín. Dolu v picérii som pozval všetkých na dobrú večeru a po nej sme vyrazili na takmer nočnú jazdu do Sant Urlicha kde niekde okolo cesty prenocujeme a ráno vyrazíme na lanovku na povestnú Secedu. O dolinu ďalej na južnej strane bola veľmi príjemná nočná teplota až 22 stupňov v St. Magdaléne boli nočné teploty len na plus 4 stupňoch. No ráno nám hrozili už okolo štvrtej podľa predpovedí dažde. Magduš mala naponáhlo k moru tak sme sa dohodli že ak bude liať ideme na Istriu. Našli sme flek niekde za Ulrichom pri horskom potoku. Dobre sa spalo v príjemnom teple. Konečne. Ale ráno o štvrtej som urobil poplach lebo začalo poprchať báli sme sa lejaku že budeme mať všetko mokreé a tak sme sa zbalili spod lopúchov do auta.

No napokon nepršalo len postrašilo a okolo šiestej sa napokon náhle vyčasilo. Heuréka ideme na Secedu. Magduš nebola moc nadšená no Ivka sa tešila a vyrazili sme po raňajkách v tráve k lanovke v Santa Urlichu. Nádherná jazda lanovkou s prestupom za 36 Euro na osobu. A hore nádhera polooblačno. Boli sme vo vytŕžení. Videli sme z výšky trasu ktorú sme včera absolvovali na chatu Casnago. Seceda je v nadmorskej výške 2519 m Nádherné miesto tradične veľmi fotografované. Nerobili sme túru ale len prechádzku lebo som slúbil babám že poobede jazdíme už smerom k moru. Pobudli sme pár hodín nad hlbočinov so skvostnými krajinárskymi výhľadmi. Za každého počasia to tu stojí za to. Sľúbil som babám že budeme poobede juchať k Istrii. Baby šli preto lanovkou dolu o hodinu skôr. Dohodli sme sa že nás počkajú v sedle Grodner Joch a tam sme sa aj stretli.

Všade okolo malebná horská krajna raj pre fotografa a horala hladača krásna. Magduš s Ivkou šli opäť napred. V aute som si šiel potom krky vykrútiť čo som pozeral po vysokých skalinách všade dookola. Pri fotení som vytratil krytku na objektív Leiky bajonetový násadec držal slabo aj sme sa kus vracali a hľadali ho no márne. Táto krytka stála 70 Eur. Všetko k Leike je drahé ako sviňa. Nuž musel som ju napokon oželieť. Fotograf platí za svojú vášeň často tvrdú daň. Zastavili sme sa aj v Santa Lučii v oblasti Civety o ktorej je naspievaný jeden krásny starý Talianský hit. Malebné to miesto samá kvetina pred kamennými i drevenými priečeliami. Na Istriu sme dorazili po úžasnej jazde hornatým Talianskom okolo polnoci. Kočky nás už čakali na rozsvietenej jamarskej základni a privítali nás rundou dobrej whisky.

Po dni oddychu pri mori sme sa pustili do práce v speleolite ktorý bol ale opäť zaliatý vodou ktorú sme museli pracne čerpať dokonca dva krát preto že na Istri boli časté prehánky tak že sme toho moc nenaťažili. Len cca 60 vedier. Vo štvrtok nám prišla zo Slovenska posila Tomáš Hulla prijachal v aute sám presne na moje narodky doniesol mi flašku Balentainky. Sfúkol som na nanukovej torte ktorou ma prekvapili baby sviečky a príjemne sme posedeli pri kvalitných destilátoch a dobrom jedle čo ukuchtil Tomáš. V sobotu sme dali povinnú jazdu do Juránie. Opäť bol s nami Silviov syn Nino Legovič a vyskúšali sme prácu riadnymi lopatami s tým že prehĺbime ryhu na stojaceho strelca aby sme lahšie rýchlejšie a efektívnejšie podkopali šikmí strop v hĺbke 4 m a vo vzdialenosti 9 metrov vo výkope. Nakopaný íl a blato budeme nakladať do fúrika, ktorý potiahnem po doskách. Spravili sme preto len pokus či a ako to pôjde lopatami a šlo to. Kedysi Silvio fantazíroval že by tu bolo dobré nasadiť báger. Keďže ten báger nikdy nebude asi by tu i tak beznádejne zapadol, použijeme radšej poriadne lopaty....V striedaní pri lopatách hlavne nikomu nebude zima pri čakaní na ťahanie prepravky. Prehĺbili sme pekný kus vo výkope. Tak že v nasledujúcich akciách čím viac nás bude tým lepšie a rýchlejšie to pôjde v rýchlejšej striedačke pri dvoch troch lopatách.

Silvio bol napokon nadšený najmä našimi akciami v horách. Videl zábery z Mangardu na našej internetovej stránke a jeho syn Nino motivovaný krásnymi horskými pohľadmi na zubaté horizonty preto vyrazil v deň nášho odchodu s priateľmi do Juliniek práve na Mangárt. No najviac sme Silvia nadchli návštevou Santa Magdalény v Talinaských Alpách a horskou skupinou Puez Odle. Vzniklo v ňom pevné odhodlanie ísť sa tam v medzisezóne tiež pozrieť s celou rodinou. Dostal som úlohu dodať všetky potrené informácie a mapy. Boli sme radi že sme mohli ukázať nádheru hôr a jazier prizmou nášho pohľadu cez objektív fotoaparátu a sme radi že naše nové výjazdy sú aj pre iných motivujúce. Naše akcie sa tešili obdivu medzi jaskyniarmi aj u nás doma i medzi priateľmi od fachu v Čechách tak že akcie v zahraničí i v roku 23 by mohli byť opäť posilnené hlavne o jaskyniarov z Veľkej a Malef Fatry a možno i z Moravy

Ešte stojí za zmienku že sme v polovici roka prispeli troma profilmi a fotografiami jaskyniarok z Aragonitu Magdalény Puškášovej, Katky Lamošovej a Majky Piovarčiovej k výstave JASKYNIARKY venovanej postaveniu žien v slovenskom jaskyniarstve. Vernisáž výstavy pripravilo a otvorilo 30 júna 2022 Slovenské Múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši kurátorom výstavy Peterom Laučíkom.

Dopravu na akcie na lokalitu nad jazerom v lome Kraľovany II. sme riešili osobným automobilom Duster pohonné hmoty som sponzoroval sumou 650 Euro Väčšinu akcií na lokalitu v lome Kraľovany II obetavo šoférovali Tomáš Hulla a Peter Lauko a po jednej akcii šoféroval i Juraj Juríček, Jano Litvík, Stano Bárdy, Martin Haviar, Mišo Božek a Alžbet Piovarčiová. Patrí im za to moje veľké poďakovanie. Boli sme tak oveľa efektívnejší a netratili sme hodiny času dlhým cestovaním autobusmi a čakaním na meškajúce vlaky a nezáživnými pochodmi po krajnici veľmi frekventovanej cesty zo železničnej stanice Šútovo ku jazeru a nazad. Po necelej hodine sme boli vždy hore v sedla pod jaskyňami.

Na poslednej Silvestrovskej akcii na jazere sme exkurzne navštívili lokalitu Polygón v Starej dolinke vo Vrátnej kde som intenzívne pracoval ešte za éry Adama Vallu v rokoch 1998 až 2004 a boli sme zhrození ako je Vrátna enormne zasiahnutá ťažbou dreva. Lesy sú tu doslovne vyrúbané a ťažba stále intenzívne napreduje. Som zvedavý čo to spraví keď vo Vrátnej spadne nejaká lokálna búrková prívalová prietrž. Už raz to zrolovalo Chatu Vrátnu a strhlo aj prístupovú asvaltovú cestu a zmietlo autá z parkoviska ako hračky. A to tu vtedy stál ešte mohutný lesný porast ktorý chytal vodu korunami i koreňovým systémom. Teraz je to tu všetko holé, holé strminy na oboch stranách doliny z ktorých rýchlo stečie prívalová voda ktorá môže spôsobiť veľké škody a ohroziť i ľudské životy nielen v doline ale aj v samotnej obci Terchová.

Uskutočnili sme i dva výjazdy do oblasti Kýčery 974 m n.m. v Kysuckej vrchovine kde sú menej známe ale zaujímavé pseudokrasové javy, ktoré som naposledy skúmal počas konania letných turistických táborov na Stanovej Rieke v zlatých rokoch 1978 až 1980. Miestny tu hovorili o Jánošíkových dierach. Viaže sa k ním legenda o zbojníckom kapitánovi, Jurajovi Jánošíkovi, ten vraj naverboval murárov pracujúcich pri stavbe starého Terchovského kostola a zamuroval v podzemí na Kýčere nazbíjané zbojnícke poklady. Sú tam v juhozápadnom svahu pod vrcholom približne vo výške okolo 925 m n.m. tri pozoruhodné závrty vo fliši. V dvoch situovaných v lese hneď pod spodným okrajom väčšej lúky situovanej na juhovýchod, sú evidentné silné prievany a na ich dne aj uprostred leta v najväčších horúčavách je trvale kryštálovo čistý ľad. Ľadová zátka má priemer cca 1,5 m. s plochou dvoch metrov štvorcových. Tretí vyššie a východne položený závrt v lese nad touto lúkou je zasutený. Je to vlastne oválna takmer okrúhla šikmá ohladená šachta v hornine s priemerom cca 1 až 1,5 m hlboká takmer 2 metre. A práve táto prisypaná šachtička je najzaujímavejšia preto že rúrovito pod zasutením klesá šikmo do hĺbky. Tá suť sa dá pohodlne ťažiť. Dolovali sme tu suť vedrom len raz na našej poslednej tretej výprave z tábora na Stanovej vode 7 augusta roku 1980 /P. Reichel, M. Stráska. J. Ondrašová, P. Vrabel, P. Košš, E. Piovarči, P. Kováč, M. Piovarči, T. Williger, J. Baďura, M. Hošták, J. Haráni/

Ale Pracovali sme predovšetkým v jednom zo spodných závrtov situovanom južne. Závrty či priehlbne ležia vedľa seba zrejme na výraznejšej tektonickej línii orientovanej zhruba zo severu na juh. V južnej priehlbni /Ľadová jama/ sme sa dostali pod vrstvou skál k ľadovej zátke na dne v hĺbke cca 3 m. Dalo by sa predpokladať že tu existujú podmienky k stálemu zaladneniu dutín a prípadných priestorov s intenzívnym prievanovým režimom. Rozhodne zaujímavá lokalita na ktorú sa treba ešte mrknúť.

Vzhľad homole kopca Kyčerka sa však dnes extrémne zmenil. Aj tu v okolí velkej vodnej nádrže sú lesy celkom vyrúbané - vyťažené a ťažko sa mi v zmenenom teréne orientovalo tak že sa zatiaľ nepodarilo ani približne určiť kde v ktorom kvadrante v holine rúbaniska sa pseudokrasové objekty nachádzajú. Pre ich znovunájdenie budú potrebné ďalšie prieskumné akcie.

Naša činnosť bola v roku 2022 celkovo negatívne ovplyvnená nenormálnymi politickými, ekonomickými, zdravotníckymi i vojnovými udalosťami a prítlakom. A tiež celkovo chaosom a dozvukmi očkovacieho šialenstva vo svete i doma. Cekovo ekonomická i zdravotná situácia časti členskej základne sa hodne zhoršila. Preto sa omnoho ťažšie organizovali nielen naše zahraničné akcie. Osobne som minimálne posledných 10 rokov nevedel čo je to nádcha či bolenie hrdla alebo bolenie hlavy a rok po pandémii napriek otužovaniu naliezali na mňa vyrózy ktoré chytám od príbuzenstva pravidelne 2x do roka a sú veľmi nepríjemne a dlho trvá kým sa ich človek ceľkom zbaví. Názorová rozpoltenosť a polarizácia i izolacionalizmus medzi ľuďmi sú obrovské čím sa spretŕhali mnohé užitočné kontakty spolupráce, A tým spoločenské záujmové činnosti ako také hodne utrpeli čo poznačilo a zasiahlo aj našu činnosť v teréne. Prevládla negatívna tendencia - každý sa stará už len sám o seba a svoje prežitie.

Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v počte odpracovaných akcií: Nikolas Žačik /2/, Alžbet Piovarčiova /3/, Sárka Puškášová /3/, Ondrej Puškaš /3/, Jozef Zjavko /3/, Michal Božek /3/, Juraj Juríček /3/, Martin Haviar /6/, Samuel Bárdy /6/, Mária Piovarčiová /6/, Maťej Kanáš /6/, Magdaléna Puškášová /6/, Fero Vacek /7/, Zuzama Vacekova /7/, Jakub Vacek /7/, Peter Kozoň /8/, Ján Litvík /8/, Peter Lauko /17/, Tomáš Hulla /33/, Martin Hulla /46/, Eduard Piovarči /47/

Foto a text Eduard Piovarči vedúci JS Aragonit

Halóóó ...a kde sú tie BOMBOVÉ hory vpravo ani vľavo nie sú.... stále dopredu podľa debekra?

Parco Naturale skupina PUEZ ODLE Talianske Alpy.

Sme ubytovaný 100 výškových metrov nad morom a prvý krát vidím že Slnko zapadá za štíty hôr

Tieto neuveriteľné hroty dolomitou nás očarili... Som odhodlaný sa k týmto úžasným Mesačným

horám opäť vrátiť

Tajomné údolia na ceste z Dolomitov k Udine... dolina pred Monte Civettou

Náš návrat k Mesačným horám Puez Odle Tu na tomto mieste sme pred mesiacom skončili akciu v týchto horách

a jachali sme pod Mangard -Alpe di Zannes

Pod 3000 metrovou Furchettou nad dedinkou St. Magdaléna. Táto výprava bola darčekom k narodeninám dcére Magdaléne.

Pohľad na naklonené plochy pozdvyhnutých dolomitových vrstev SECEDA predseda:-)

Na Secede sme zažili pekné oblačné inferno...

Cítim sa ako pred Gaudiho Sagraadou familiou v Barcelone - jednoducho nádhera

Do Juránskej sa nám už moc nechcelo, ale vyrazili sme vyskúšať tie lopaty a stálo to za to... Pôjde to...

Zaparkovali sme moc vysoko až pri poslednej chate čím som sa k zásadnejším fotopointom nedostal

Takéto bolo naše prvé ráno v Kranjskej Gore veľmi chladné 12 stupňov

Spodné a horné sedlo pod Mangartom mojim cieľom je pre tentokrát aspoň horné sedlo

Skrátka pri fotení som bol v nemom úžase kým som obišiel jazero zdržal som výpravu celé dve hodiny

Záber z predchádzajúcej akcie z horného jazera di Fusine Superior...

Jožko Zjavko zapózoval s dramatickým pozadím za chrbtom

Pohľad do modrastého údolia.... s riekou korytnicou smerom k pevnosti a bovcu

Jazdíme krkolomnou cestou pod Mangárd

Nádherné modrasté pohľady

Fotím spakruky z auta....

Korunka vrcholov oproti Mangartu

Maťo si tu minule zabudol toto avetko:-)

Krasový kotol pod Mangartom

Toto tu bol bombový odtrh z previsnutého brala vysokého cca 100 metrov

Mnich ktorý si kúpil celkom nové Ferary

S rešpektom pozeráme na obrovskú previsnutú stenu nad nami z ktorej sa zrútili obrovské bloky a rozbili cestu

Zvonkohra pod Mangartom...

Chata pod Mangartom vo výške 1906 m n.m.

Prostredie je tu inšpirujúce...

Polooblané počasie čaruje...

Vystúpili sme nad balvany v sutovisku pod strmý tmavý skalný výčnelok

Kadiaľ vedie feratová trasa výstupu na Mangart. Došli sme takmer až k strmej ferate

Na ceste do spodného sedla...

Malebné jazerá okolo toho vzadu sme sa ešte neprešli

Väčšie kačičkovo pod Mangartom.... jazero di Fusine Superiore je naozaj Super...

Máme polooblačné počasie a veterno

Druhým cieľom bolo sedlo pod Mangartom.... potiahol som chalanou až hore pod feratu... ak by sme tu

boli od rána Mangard by sme dali

Horné jazero di Fusini...

A ešte aj s tým kopčiskom

V Mangardskom sedle je to veľmi zaujímavé

Spoločňáky bez statívu len takto...

Dvaja ťahúni Aragoniťáckych spanilých zahraničných jázd za krásami hôr i jaskýň. Pohľad ponad

jazero di Fusine Superior k masívu Mangardu ktorého sedlo bolo našim cieľom

Chemetrails je na oblohe evidentný

Kvetáky

Dvojica na streche tak tam sa musím tiež vyšplhať kvôli fotografovaniu:-)

Sedlo pod Mangartom je vo výške cca 2043 m n.m.

Skúsime foto na tejto bradavici

Zaujímavá čuprina úplný endemit...:-).

Pekná bradavica skutočne

Šušky šušky budú hrušky......

Rozoklané reťaze horských hrebeňov kam oko dovidí

Tak toto nevymnyslíš také háro......:-)

Výstupová ľahká ferata vedie sponad sedla traverzom pod strminou vystúpali sme nad sedlo až takmer k nej.

do výšky 2 280 až 2 300 metrov. Na vrchol vo výške 2 679 m n.m. však už bolo hodne neskoro...

Mohutné steny dolomitov sú tu nad di Fusine veľmi impozantné

Je tu aj nádherná kvetena ktorej som sa ale nestihol venovať

Vysutá rampa v sedle pod Mangartom vľavo odstavné parkovisko vo výške 1 892 m

Pohľad od jazera di Fusene Superior

Veru všeličo máme aj u nás doma ale takéto nie.....

Krásne prevrásnené kopčeky na hrebeni pod Mangartom....

Leháro v tráve.....-)

Piatok ráno po noci v Kranjskej gore sme chceli raňajkovať na Fusine, ale slniečko tam ešte nesvietilo ale

hrana nad horným sedlom ukazuje že cesta k vrcholu vedie práve tadiaľ... Vystúpili sme takmer tam

Ráno sme boli na malebnom jazere a poobede hore pod Mangartom...

Korunka pod Mangartom

Nádherný je svet hôr....

Pozvolne naberáme výšku prehováram chlapov na výstup aspoň do sedla pod výšvihom k vrcholu

Šplháme do horného sedla....

V ndešnom svete politiky je aj kocka guľatá hlavne keď za túto kockoguľatú "pravdu" dobre platia

Prvý zabezpečený úsek

Trochu iný pohľad na jazerá di Fusine Superior

A druhý zabezpečený úsek pre mladíkov brnkačka....:-)

Peťovi tie kočárky nejak nejdú do hlavy:-) Už tam budem...

A sme v tom poslednom sedle.... vo výške 2263 m n.m. Paráda. Pod nami zo severu je desivá strmina

Jazerá de Fusine Superiore hlboko pod nami.... Ešte pred obedom sme sa poflakovali tam dole...

Prehovoril som chalanov že ešte kúsok popojedem.... hoci najradšej by som šiel až hore po feratu

Sedlo s neďalekého pahorku na hrebeni k Mangartu...

Mangárd je skutočne malebný vŕšok...

Kvetena je tu bohatá....

Prehovoril som chlapov aby sme zo sedielka ešte vyšli kúsok hore a kľudne sme mohli aj vyššie po suťovisku

až k ďalšiemu feratovému úseku a mali by sme to preskúmané možno je to naozaj pre maminky s kočárkama:-)

Také krásne Horce som už dlho nevidel

Podvečerné svetlo má svoje čaro. Fotené z ponad horného sedla pod Mangartom 2 400 m n.m.Vzdialené horizonty

Talianských Álp odkiaľ sme včera dorazili.

Jozef Zjavko obetavý šofér druhého auta pri hornom jazere di Fusines

Peťo sa sťažuje že sme ešte nevideli ani jeden kočárek s maminkou. Mohli sme ešte vystúpať suťoviskom

až po treaverz s feratovým istením možno by sme nejaký kočárek ešte videli.... či? Sme vo výške ccca 2300 m n.m.

Najlepšie zábery sú vždy z horskej vychádzky a Mangard aj keď vychádzkovo pod jeho úpätie nám dal zabrať.

Pohľad ku parkovisku a zelenému sedlu nad ním...

Chalani objavili vystrojené lezecké cesty

Obláčikovo nad nami.... nádherný poldeň pod Mangártom

Pohľad k hornému parkovisku keď sme hore dorazili bola tam strašná plnka... a keď sme sa vracali na

parkovisku bolo už len niekoľko áut

Mangárt bol našim ďalším cieľom len sme ešte netušili že cesta hore do sedla je stále uzavretá čo bola škoda videli

by sme tieto jazerá z výšky

V odbočke na Mngart....

Na grúni pod Rozsutcami -najkrajšia skala v Malaej Fatre

Náhorná šikmina pod Secedou je tiež fotogenická...

Čarovná panoráma uprostred lesov....

Chceli sme hore k TRE CIME ale časovo to nešlo zvládnuť a tak TRE CIME zaradíme v ďalšej jazde do dolomitov...

Údolie s dvoma jazerami smerujúce ku TRE CIME vľavo súčasť masívu Monte Cristallo

Modrastá panoráma aj keď fotená spoza skla auta je skvostná...

Skalnatý horizont ma nadchína.... sony X10

Samo Bárdy v sladkom rannom snení

Bárdymu sa snívalo ako tankoval drahý benzín pred villlachom v Rakúsku a mal z toho nočnú moru

Ale to ešte nič nebolo oproti tomu keď Samo narazil na bezďáka narvaného v našom kufry....

A tiež sa mu od ľaku rozsypala kuchyňa hneď ako kdesi v Rakúsku otvoril kufor. Bolo že to radosti... pričom z hrôzou

zistil že sme niekoho založili v kufri batohmi asi nejakého bezďáka zo Žiliny keď sa hrabal v našom aute ako

v kontajneri.... lebo kontajner narvaný odpadom prpomínal:-) No horory hneď po ceste....

To fakt vážne? Máte niekoho v kufry?

Aj takéto nudné cestovanie po dialnici môže byť zábavné

Sedmička ľudí ktorých sa mi podarilo dať dohromady pre nasledujúce horské túlačky....

Skalnaté bralnaté ráno na našom bivaku

My lastovičky. Ťažko vybojovaná zostava.

Ráno na malom kačičkove...

Raňajky na odpočivadle s prekrásnym výhľadom na kopce....

Prvá krátka zastávka po poľných raňajkách....

A ešte jeden pohľad nad Kranjsku Goru

Ďalšia zastávka je až v Taliansku....

Aký zlatúšik u zaparkovaných susedov....

To tričko z družinou roka je perfišné....

Tak to je paráda v našom zornom poly....

Úžasné steny....

Zamkol som to auto nezamkol som to auto...:-)

4. júna ráno sme objavili na Talianskej strane pod Mangartom skvelú lokalitu úžasné a fotogenické horské jazero

di Fusine Superiore

Jazero má mnoho užasných zákutí a fiordov

Pohľady z chodníka okolo jazera

Jazero nie je lboké

Na brehoch jazera intenzívne voňali kvety

Obhospodarované pasienky nad jazerom....

Malebné zákutia jazera

Zatiaľ sme stihli obhliadať toto horné jazero

Piliere z z dolomitu nad jazerom di Fusine

Prvá výprava Na začiatku júna bolo všetko nádherne zelené tu stojí za to sa vracať častejšie

Prestávka pri jazere Predil

Na jazere pod Predilom sme našli nádernú trávnatú pláž na kúpanie, ale do vody sa pôjde až nabudúce

Našim cieľom bol Mangárd no netušili sme že cesta je ešte v uzávere tak že až nabudúce

Malá horská usadlosť pod Mangartom ma zaujala už na predchádzajúcej výprave... Log pod Predilom

Odbočenie na horskú cestu k Mangardu.

Odbočka na Mngart....

Vážne tváre cesta na Mangart je ešte uzavretá... chlapi si myslia že ich budem nútiť ísť hore a tak sa tvária neoblomne:-)

Zaujal ma tento úžasný horský chrbát....

Ideme pozrieť aspoň tú usadlosť Strmec pod Predilom

Mohutné a ťažkodostupné skalné steny... foto z horskej dedinky pod Mangartom.... STRMEC

Pozoruhodný otvor za komínom.... všimol som si ho až doma pri spracovaní fotografií v počítači

Až keď som sa zastavil v tejto dedinke objavil som pri fotení v skalnom masíve veľký oválny otvor o veľkosti cca 5x10 m

Táto zastávka bola pre mňa inšpirujúca ťažko som ju presadzoval....

Tak to by bolo zaujímavé dobrodružstvo dostať sa tam k tej diere

Osada tu žila s pasienkou na tiahlom trávnatom hrebienku... otvor vpravo od piliera vidno aj na tomto zábere

Nádherný grúň

Otvor som náhodne zachytil z idúceho auta aj na tomto zábere

Tu ho vidieť celkom jasne môžme fantazírovať je to súčasť obrany blízkej horskej pevnosti?

Môžme sa len dohadovať ide o veľký vchod do podzemia tunajších jaskýň?

Výrazné skalné okno je vidieť v mnohých uhloch a na viacerých záberoch celkom evidentne

Výhľady aTajomné zákutia okolo cesty

Okolo tejto pevnosti ktorá bola postavená na mieste vodného hradu sme vždy len prefrčali

Fort Hermann je pevnosť vybudovaná v skalnom brale...?

Tak toto všetkých zaujalo....

Pracháreň vyhlbená do masívu....

Kamenná cesta do obranných postavení v neprístupnom skalnom brale

Zisťujeme že je tu toho na obzeranie dosť veľa....

Fotím všetko na čo dovidím....

Tunele nás lákajú.....

Rieka Korytnica tečie v hlbokých a úzkych korytách tečie pod nami v hĺbke 30 m

Opevnenia to je pre chlapcov

Celá skalná pevnosť Hermann je rozsiahlejšia my sme videli len jej malú časť

Bunkre a strielne to je naše....

Sparťania vedia čo na čo slúžilo v opevnenej tvrdzi....

Pevnosť je naozaj tajomná

Spodný camp za Sočou tu sme ešte netáborili....

Slnko je už veľmi nízko...

Chalani natiahli medzi autá plachtu budeme spať podňou....

Bude bivak v divočine....

A pardáli odchádzejí na vŕbový ostrov v rieke na Soči

Ostrov Toma Soyera čaká na svojich dvoch obyvateľov...

Cálovanie noclažného:-)

Tankovanie vody do flaší

Dominanty nad Campom Soča nás ohurovali čerstvou zeleňou....

Opustili sme camp a zaparkujeme sa na neplatenom parkovisku... a pôjdeme pokukať aj sa kúpať...

Chlapci sú pekne vyfešákovaní....

Nad bazénom vo vyústení Veľkých korýt...

Jazero čaruje a zrkadlí na brehoch cítiť intenzívnu vôňu kveteny a otvárajú sa úchvatné výhľady....

Zaujímavá séria záberov...

Maťo vo svojich zázračných šlapkách do terénu...:-)

Pekne ponad júnové zvončeky...

Jeden väčší fešák ako druhý....

Na samom začiatku výletu nad Kaňon...

Intenzívne fotenie zachvátilo všetkých...

Fotenie nad hlbočinou...

Maťo nad divokou roklinou....

Takto pod ním dolu hučia pereje divokej Soče....

Hlboký kaňon s divokou vodou...

A s divokými fotografmi....:-)

Chalani sa domnievali že je to asi všetko, ale to najzaujímavejšie ešte len prišlo....

Tu sa skáče v neoprénoch do vody pri kanoningu.....

Kaňon má úžasné zákutia...

Maťo lezie k vode....

Obdivujem tento pár sú na strmom chodníčku aj s dieťaťom

Opalovanie pri takejto vode tak to je veget.....:-)

Maťo sa zmáča znovu a znovu....

Kaňon na Soči bol pre nás všetkých zážitkom....

A voda je to nádherná...

A čluúúp

Po sparťanovi Maťovi sa čvachol do silného prúdu 9-10 stupňovej vody i Jano Litvík

Paparazzy Záber s pláže okolo Soče

Prírodné chladivé kúpalisko pri vyästení Soče s Velkých korýt

Sexy balvan nad riekov Sočou

Od Soče sme jazdili do sedla Vršič a odtiaľ na Mojstranu

Spieval konvalinkám vodopád podvečer v druhý deň sme vybehli k vodopádu Perečník a jachali sme potom k

Bohinskému jazeru

Bohinské jazero pláž baze campu včas ráno sme tretí deň v horách obklopuje nás nádhera....

Tesne pred odchodom od Bohinského jazera na Bled. Samo sa sťažuje na uzavretosť jazera a už už sa vidí ako

si zadok máča v mori ktoré je liečivé....

Včasné ráno na jazere je skutočne úžasné....

S Janom sme sa vydali lanovkou nad jazero

Ranné zrkadlo na Bohinskom jazere..... vedúcim vzbury je Samo Bárdy. Takýchto ceprov do hôr netreba

Úžasné výhľady z lanovky nad Bohinským jazerom kto hore nešiel môže banovať.... Lanovka stojí 28 Eur

Jazero najviac ocenil Martin Haviar, ktorý tu bol celkom vo svojom živle....

Nádherný výhľad na Bohinské jazero od hornej stanice lanovky.... dolu v tábore je vzbura tretí deň v horách je

na niektorých privela. Každí by sa flákal len po supermarketoch

Pohľady k jazeru sú nádherné

Delta horského potoka napájajúceho jazero

Chalani nás čakali dolu na parkovisku v Campe

Kačky nám tu žrali priamo z rúk. Darmo veľké kačičkovo sa nezaprie.

Škoda že hore nás nešlo viac chlapi nechcelí míňať

Vzbúrenec Samo sa najprv povozil na prkne a povypekal sa na neďalekej pláži a až potom mu začalo byť v uzavretí

horami akosi úzko

Chlapci sa zabávajú jucháme za dobrodružstvom čo nás nabíja energiou.... vzbúrenec Bárdy...

Program na jazere Bled bol ťažko vybojovaný časť výpravy sa už nevedela dočkať mora. Ja som juchal s Martinom

na výhliadku cca 100 výškových metrov nad jazerom a Martin Haviar zamieril s prknom na ostrov obzrieť tamojší kostol

a kláštor mali sme na to hodinu preto že parkovné tu stálo neuveriteľných 5 euro na hodinu....

Na Blede je nádherne... chce to však viac sa venovať výšlapom k výhliadkam.

Bled je nádherné a romantické miesto... najbližššie sa posnažím navštíviť tento zámok nad jazerom... A zasa

sme čakali na bárdyho čo sa tak ponáhlal ku moru

Spoločňák tesne pred odchodom Maťovej osádky v nedeľu ráno sme už nestihli zorganizovať so Silviom. Veru

dobre nám bolo Naša prvá prvá výprava bola najpočetnejšia. Letné dobrodružstvo sa rozbehlo

Po príchode na základňu sme spravili oheň v krbe

Čo z načatým večerom... bude diskotéka....

V jaskyniarskej základni na Istrii panuje ako vždy skvelá nálada....

Polepili sme dohromady celkom skvelý jaskyniarsky mančaft a opäť sme zapracovali i v Juránskej jaskyni

Prvá výprava

Hladina jazera pod Predelom je neobvykle plytká

Zostup ku pracovisku v Juránskom vreci.... tentokrát bola jaskyňa mimoriade suchá a pracovalo sa dobre

Pri našej poslednej návšteve pred mesiacom bola hladina až po trávnatý porast

Nádherná zeleň pod portálom

Možné sú priesaky do krasového podložia pri nedostatočnom prítoku do jazera...

Diera nás pohlcuje...

Neuveriteľný pokles hladiny jazera

Nad vstupom do 9 metrov dlhého šikmého výkopu.. Stále máme šancu že tu dôjde k prieniku hlavne ak v toto roku

uskutočníme viac výprav. Tá druhá je už istá vyrazíme začiatkom júla.

Horské jazero pod Predelom vysychá hladina klesla za mesiac o tri metre.... Druhá výprava v júli

Pracovné zábery mi nevyšli preto že som neprišielna to že Leica nemá automatický režim:-) Podkopť strop bude

možné až poriadne prehĺbime výkop

Striedame sa v ťahačke prepraviek

Pred jazdou pod Mangart sme sa ešte kúpali v sviežich vodách jazera...

Stalo sa nám že sme zabudli naložiť do auta náradie ale pomohli sme si a tradičný počet nákladov sme dali

Spoločná fotografia v piatok ráno tesne pred odchodom dvoch áut na Slovensko....

Priestor je tu omnoho širší ako v Ľudmile napriek tomu je to súčasť jedného jaskynného systému.

Náš návrat k Mesačným horám Puez Odle

Pivnica ktorá spája Ľudmilu s Pirátskou zátokou je prerážkou pohodlne sprístupnená a jej

dôkladnejší prieskum bude môcť byť bezpečne dokončený

Dvaja ťahúni Aragoniťáckych spanilých zahraničných jázd za krásami hôr i jaskýň. Pohľad ponad

jazero di Fusine Superior k masívu Mangardu ktorého sedlo bolo našim cieľom

Naša povinná jazda v závrte Speleolit na našej prímorskej základni - čelba v hĺbke 21 metrov

Poletíme poletíme.... priam fantastická tapeta .... Nad nami vrchol Furchetta (3 025 m n.m.)

Aj keď je vyzdoba hodne poničená odstrelmi profil chodby vyzerá zaujímavo.

Mohutná hradba skalných stien a veží sa týčila nad nami....

Tajomné údolia na ceste z Dolomitov k Udine... dolina pred Monte Civettou

Malované západy slnka....

Mesačné hory Puez Odle - prvá akcia

Západ slnka prvá výprava Poreč - Červar

Čarovná panoráma uprostred lesov....

Čarovné zátišie pod Mangardom
Bohinské jazero pláž baze campu včas ráno sme tretí deň v horách obklopuje nás nádhera... prvá v.

Keďže bol Mangart uzavretý zastavili sme sa v dedinke pod predelom a tam som našiel nad

lúkami takúto panorámu.Osada tu žila s pasienkou na tiahlom trávnatom hrebienku... otvor

vpravo od piliera vidno aj na tomto zábere

o...

Tak

ň
Po

k...

h....

Odle

ch ......

Vpr

v....

i...

á....

....

:-)

e....

y....

ať

:-)

Tie

Cítim sa ako pred Gaudiho Sagraadou familiou v Barcelone - jednoducho nádhera

16. 10. keď sme sa prekopali do Pivnice v Ľudmile.

Jazero v zlatej hodinke

Tesne pred prerážkou do Pivnice v Ľudmile

13. 11. Prienik do Pivnice

Spod sute fučí prievan a to je pozoruhodné

Jaskyňa udavačka je ďalším našim pracoviskom

Akcia 16.10. rýchle akcie dojazd autom výšlap a kopačka

Toto sa nám zrútilo zo stropu odvtedy sa v sonde nepracuje aj keď priestory pod závalom pokračujú

Jazero v zlatej hodinke po akcii

Prvá akcia 20. 3. 2022 kontróla uzáveru jaskyne Ľudmila

3. 4 Ludmila a vianoce v zálohách

Zrútený blok v jaskyni Pirátska zátoka

Akcia 20.5.

Májová vychádzka nad jazerom

Skúšali sme nového šoféra ešte pred prvou expedíciou

1.5. Práca pri rozširovaní plošiny pred užinou vchodu do jaskyne udavačov.

Na ďalšej akcii 3. 12. 2022 najskôr sme sa pokúsili ťažiť za vchodom, ale skolabovala nám prepravka

Z práce pri rozširovaní vchodu do jaskyne udavačov

Súčasný profil vchodu.... ťažba hneď za vchodom nám ukáže či nepokračujú priestory vpravo smerom k Pirátskej zátoke

Už po pár akciách začal byť vchod príjemne prielezný ak sa nám podarí jaskyňu pripojiť k Ľudmile môžeme

mať najdlhšiu jaskyňu na lokalite

Maťove veľké psisko pozerá že kto že sa to batolí od uzáveru jaskyne Ľudmila

Chodník do najvzdialenejšieho kúta jaskyne sa bude musieť vyčistiť od skál a blokov je tam vzadu možné pokračovanie

Chladný intenzívny prievan vyrážal priamo spod sutín vo vchode.....

Vyťažíme závaly a preskúmame....

Čiastočne ťažbou poničený okrajový koridor jaskyne Ľudmila tiahnúci sa tesne okrajom lomovej steny

Tento výbežok chodby smeruje von k lomovej terase tadiaľ to skúsime otvoriť.

15 krátkych ale úderných akcií a prebili sme sa presne do spojovacej chodby medzi Ľudmilou a Pirátskou

zátokou. Foto.: Martin Hulla

Nádherné jesenné dni na jazere

Naše rýchle akcie

9.10. po akcii povinná voda....

1, Mája

štvrtok 23. marca 2023