SPRÁVA
o činnosti
Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2022 - Eduard Piovarči
Jaskyňa Ľudmila dosiahla zameranú dĺžku 294,79 m
Dva fenomény krásna jaskyňa a krásna žena.... jaskyňa Ľudmila a Mirka Dancová
ktorá síce nie je členkou Aragonitu ale cestovala s nami často do zahraničia a šli jej aj naše plazivky lomeňáky i ťahačky prepraviek. 2015 - Foto: Eduard Piovarči
Hrtan Jaskyne udavačov po tom čo sme v roku 2022 spriechodnili jej príliš tesný vstup Foto: Eduard Piovarči
Nádherné kačičkovo pod Mangartom.... jazero di Fusine Superiore je naozaj Superskvostom. Nefritovou horskou perlou.
Foto: Eduard Piovarči
SPRÁVA O ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY
ARAGONIT V ROKU 2022
ARAGONIT V ROKU 2022
Jedným
z najvýznamnejších počinov roka
bolo 13. 9. 2022 konečne uskutočnené domeranie koncových častí jaskyne Ľudmila. Dvojka Martin Hulla a Juraj Juríček istená Tomáš Hullom a Eduard Piovarčim natiahla
v najvzdialenejších častiach jaskyne tri posledné polygóny o dĺžke
8,05 m a jaskyňa sa tak posunula celkovou zameranou dĺžkou 294, 79 m
v dĺžkovom rebríčku na lokalite tesne
na druhé miesto pred Strednú Kraľoviansku jaskyňu s dĺžkou 292 m.
Cesta dopredu pod Masív Kraľovianskeho meandra je tu však takmer nemožná.
Dopredu vedie veľmi tesná a nízka chodba navyše úplne prerastená kváplami.
Tadiaľto teda zatiaľ cesta k ďalším objavom v jaskyni zatiaľ nepovedie.



No Ľudmila
by sa mohla stať aj najdlhšou jaskyňou v Malej Fatre čo na lokalite
podporil i prieskum elektrickou tomografiou ERT, ktorý sme prevádzali
v rokoch 2014 a 2015. Pod Ľudmilou je podľa dvoch na sebe nezávislých
ERT meraní ďalšia časť priestorov, ktorú
prezrádza aj intenzívny prievan v špáre za Lotosovým jazierkom, kde sme po
spustení inšpekčnej kamery v hĺbke 4 metrov identifikovali prieleznú horizontálnu chodbu. Veľmi
pravdepodobne sú podľa ERT meraní
priestory aj nad Ľudmilou a to zrejme tesne nad ňou. Priamo dva
metre nad vchodom do Ľudmily je špára so sedimentom, Už 22. 11, som na ňu
upozornil a Martinovi podal foťák aby sa
tam natiahol rukou a cvakol v špáre záber. A a až pri príprave tejto
správy som mal čas prehliadať zábery z akcií a bingo vidieť že je tam nízky zasedimentovaný priestor
smerujúci do masívu. A raz som počul v jaskynnom tichu
v prístupovom koridore celkom jasne nad sebou zaštrkotať skaly ako keby
niekde blízko nado mnou prechádzala v priestore zver možno líška a prevrátila
nejaké skaly a potom som si všimol ten sediment v poruche 2 metre nad
vchodom. Chceli sme tam už sondovať, ale nikdy nezostal čas. Tak že i tam bude
hodno čo najskôr hrabnúť poľnou
lopatkou.
Pri ďalších
následných akciách v Jaskyni udavačov ku koncu roku 30. 11. /E. Piovarči,
M. Hulla, P. Kozoň, P. Lauko/ a 3. 12.
/E. Piovarči, M. Hulla, J. Juríček/ sme po prieskume z istili že jaskyňu
bude nutné revízne opäť premerať čím dĺžka jaskyne udavačov vzrastie na minimálne 60 m. Tak že spojenie
jaskýň bude mať iste pozoruhodný potenciál
.Vzdušnou čiarou sú priestory oboch jaskýň od seba vzdialené 25 m a popri stene
lomu cca 15 metrov. Počas jari a leta sme začali s výkopovými prácami
i na pohodlnejšom vchode do spojovacej chodby (Pivnice) medzi Ľudmilou
a jaskyňou Pirátska zátoka. Až 16. 10. 2022 /E. Piovarči. M. Hulla, P.
Lauko/ sme sa 2 m hlbokým výkopom presne trafili do priestoru cez ktorý
môžeme z tejto časti jaskyne rýchlejšie a efektívnejšie ťažiť suť a trosky a
previesť dôkladnejší prieskum zasuteného dna chodby./Piovarči, P. Lauko, M.
Hulla, T. Hulla/. 13. 11. sme ťažbou rozšírili vstup do Pivničnej chodby
natoľko že sme mohli natesno preliezť. Priamo zo sute pod priechodom na nás zo
škár závalu vial silný chladný prievan čo nás prekvapilo pod závalom a dnom
Pivničnej chodby by mohli byť ešte ďalšie priestory. Bolo ešte stabilné a
pomerne teplé počasie v Žiline cez deň 13 stupňov no hlavne v slnkom
prehriatych lomových stenách je teplota vždy vyššia okolo 15 až 17
stupňov. / E. Piovarči, M. Hulla, T. Hulla/ Až 20. 11, /E. Piovarči, P. Kozoň,
M. Hulla, P. Lauko/ sme celkom prekopali a rozšírili
a zabezpečili vchod do spojovacej
chodby medzi Ľudmilou a jaskyňou
Pirátska zátoka. Na tejto prerážke sme po troškách pracovali na viacerých
akciách prakticky už od jari a zároveň sme monitorovali neustále i
uzáver jaskyne Ľudmila ktorý bol
v rokoch 2014 a 2016 2x
atakovaný a v rokoch
2017, 2018, 2019 3x vylomený
naposledy aj so spôsobenou škodou na sintrovej výplni v cene 1270
E, čím sa páchatelia dopustili už trestného činu, tak že máme stále na čo
dohliadať.



A
v letných mesiacoch sme potom zorganizovali celkom tri mimoriadne vydarené
zahraničné jazdy okrem Chorvátska i do Julských a Talianských Álp.
Tradične sa tieto akcie rodili neľahko. Do ich podpory a realizácie som okrem
svojich nákladov investoval 1000 Eur.
Ale stálo mi to za to, zahraničnému dobrodružstvu sa skutočne nič nevyrovná. Je
to ako čerešnička na torte celoročného snaženia v pustatinách našich
Malofatranských krasových končín a oslobodenie sa od strastiplnej reality
globálnych hrozieb všetkého druhu. Pre mňa osobne lov horskej fotografie
a úžasných zážitkov a splnenie jedného zo snov, zafotografovať si
napríklad v slávnom a malebnom
Monte di Funes nad Santa Magdalénou s úžasnou panorámov 3000 m vysokých strmých
horských štítov skupiny Puez Odlle. Na
Istrii na nás čakali len ťažké kopáčske akcie v bahne a blate zatiaľ bez
výraznejších postupov no dúfame že k objavom môže dôjsť v ďalších
rokoch ak nás nezastaví nejaký globálny šimel. O našich troch vydarených
zahraničných akciách poinformujem v samostatnom článku v niektorom
z ďalších čísel Spravodaja.
Prvá 8 členná výprava vyrazila za hranice v dvoch
motorových vozidlách v dňoch od
2.6. do 12. 6. 2022. (E. Piovarči, J. Litvík, S. Bárdy, M. Kanaš,T. Hulla, M.
Húlla, S. Piovarčiová, M. Haviar) Vyrazili sme
do daždivého búrkového počasia. Nedúfali sme preto, že sa nám
v horách niečo podarí uskutočniť. No po bivaku v Kranskej Gore sa
však zázračne vyčasilo čo sa nám tu už takto stalo viac krát. V Julinkách
sme z Talianskej strany opáčili horské jazero di Fusine Superiore
s nádhernou panorámou masívnych strmých stien Mangartu 2679 m n.m. ktorý
bol našim ďalším cieľom ale cesta pod Mangart bola ešte v uzávere. Zato
z Logu pod Mangartom sme zazanamenali v tisícmetrovej skalnej stene
skalného hrebeňa tiahnúceho sa od Jalovca veľký monumentály čiernočierny otvor.
Prieskum možný dronom a lezením. Námet pre budúce akcie.
V náhradnom programe sme robili prieskum v podzemí
pevnosti Ford Kluže a Ford Herman a v 30 m hlbokom tesnom kaňone
Korytnice. Pod pevnosťami sú rozsiahle štôlne. Chlapov som odtiaľ nemohol
dostať. Po noci v campe Soča sme otužovali vo vyústení Veľkých korýt
a prešli sme celý úsek kaňonu. Po presune cez horské sedlo Vršič 1610 m n.m., sme jazdili do Kranskej Gory
a juchali sme na Mojstranu a po výšlape k druhému vodopádu nad
Perečníkom v oblasti Triglavu sme
sa večer presunuli do campu na Bohinskom jazere. Počasie vyšlo aj v tretí
deň v horách. Úžasné a neopakovateľné ráno na jazere slnenie kúpanie cesta lanovkou 1300 metrov nad jazero na
Riadovlicu (1880 m n.m.) bola nezabudnuteľným zážitkom s dych berúcimi
výhľadmi nielen na jazero ale aj k masívnym hrebeňom okolo Triglavu. Po
malej vzbure časti mančaftu ktorý sa už videl na morskom pobreží v pohodlí
civilizácie sme ešte absolvovali kúpanie a vincenfirgovú jazdu na ostrov s
kláštorom na jazere Bled a fotenie jazera z okolitých výšin
a večer sme dorazili na základňu
pri Jame Baredine kde už nás čakala ďalšia 10 členná časť výpravy ktorá dorazila na troch autách
pred nami. ( M. Puškášová, A. Piovarčiová, Nikolas Žačik, M. Piovarčiová, J.
Zjavko, Slávka. Srholcová, Táňa
a Vivien Klopstockove s priateľom). 18 členná výprava na Baredine
poly tak to tu už dlho nebolo. Na
základni vládla veselá a srdečná atmosféra ale v nasledujúci deň zapršalo
na celých 24 hodín čo je na Istrii
takmer nevídané. A tak kúrime v krbe sušíme kombinézy po prvom
krátkom prieskume a všetci svorne oddychujeme a popíjame Kapiána
Bleka a iné vyberané liehoviny večer je dokonca pred základňou malá ale
vydarená diskotéka.



V predposlednom dni nášho pobytu na slnečnej Istrii sme
uskutočnili tradičný výjazd k 50 km vzdialenej Juránskej jaskyni .
Hoci pred monumentálnym portálom sa šmýkalo a bolo kopu blata dolu bolo
sucho aké sme tu ešte nezažili. Zima tu bola suchá. Pracovalo sa veľmi dobre.
Na hrote Čelbili Tomáš a Martin Húlovci. Prehlbovali sme aj ryhu výkopu.
Vyťahali sme 40 prepraviek a mali sme tej ťahačky tak akurát... je to tu
nadlho ale my to nevzdáme. Podobných akcií tu bude potrebné uskutočniť ešte
veľa, ale možno ani nie..... Dovolenka bola hektická akcie nahustené, ale
zvládli sme to s prehľadom. 4 autá v posledný deň vyrazili na
Slovensko čo najkradšími cestami po dialniciach. Len trojica Piovarči, Bardy,
Haviar s Dustrom sme dali dobrodružnejšiu jazdu a juchali sme cez hory cez
doly cez Tolmínske more, kde sme sa príjemne schladili v tirkysových
vodách, cez vodácky Camp Trnovo
s vysutým mostom nad úchvatnou horskou riekov Soča so zastávkou pod
mohutným 108 metrovým vodopádom Boka cez Vršič a Kranjsku Goru. Úžasná
záverečná jazda s fotením
v našich nádherných slnkom zaliatých
Julinkách skrátka malebný a dobrodružný dojazd domov na nudné
úpršané Slovensko zabalené do strachov z neistej budúcnosti . Dustra bez
nehody od mora odšoféroval Martin Haviar za čo mu aj touto cestou ďakujem.
Druhá akcia v poradí rovnako ťažko vyskladaná sa
uskutočnila v termíne od 7.7. do
17. 7, 2022. Len tak tak som dal po maratóne telefonovania a presviedčnia
dohromady 7 člennú posádku pre ďalšie
horské dobrodružstvo v Talianských Alpách a Julinkách. Vždy je to
poriadny nervák vyskladať to dokopy,
Ľudia sľúbia potom na poslednú chvíľu odskočia. Pár skalných sklamalo. Dokonca
nám jedno auto vypadlo týždeň pred plánovaným odchodom a nájsť náhradu bol
doslovne krkolomný kúsok. Ale podarilo sa. Dcéra Magda napokon prehovorila
kámoša Jožka Zjavku a náš výjazd bol zachránený. Na Istriu však dva dni po nás vyrazilo aj
tretie auto šoférované staršiou dcérou Magdou a vnučkou Sárkou
a jej priateľom mojou manželkou Majkou. Oni však
jazdili najkratšou cestou k moru.
My sme po jazde cez
Rakúsko večer na bivaku v Kranjskej Gore opäť tŕpli či nám víde počasie. Predpovede neboli
najoptimistickejšie. V pláne bola jazda do Talianska konkrétne do Južného
Tirolska k malebnému údoliu
s vyhľadávanou horskou destináciou Santa Magdaléna. V osádke Jožovho
auta sme mali troch členou OS Veľká Fatra Fera a Zuzanu Vacekových so synom Jakubom.
Úplných nováčkou v cestovaní za hranice všedných dní. Duster šoféroval Peťo Lauko a ako bludný
Holanďan som vedľa neho sedel ja ako navigátor s cestovnými mapami
na kolenách a na zadnom sedadle pohodlne polihoval náš kontraktovaný
čelbič Martin Hulla. Ráno nám napokon počasie opäť vyšlo. Nováčkom ukazujeme
Zelenč a zastavujeme sa na famóznom jazere di Fusine Superiore chceli sme
tam raňajkovať ale bolo skoro a bez slnka ešte sa nevyhuplo spoza hrebeňa.
Pred nami bola dlhá cesta a tak sme radšej juchali po Rakúskej strane
najprv cez Tarvisio do Arnoldsteinu a niekde pri Hermagore sme našli pekné
slnečné odpočívadlo s podnetným výhľadom do diaľav k masív Coglias a frčali sme potom keď
sme sa naraňajkovali cez Tirolské Korutánsko a myslel som si naivne najkratšou
trasou cez Leiten do Sillianu a San Candida.



Obednú prestávku
preto rušíme a zbiehame späť do Tesida a cez San Lorenzo do Brixenu.
Cesta je však plná aut a pomalá no napokon okolo tretej predsa len sme sa
preštrikovali hustou premávkou do San Pietra. Už už som si myslel že sa ženiem
len za nejakou ilúziou vidinou
a snom, keď sa odrazu spoza nudného
zeleného horizontu fádnych lesných porastov oblích zelených chbtou na moment zaskvela mohutná doslovne monumentálna
kolmá stena vysokého štítu hory
a opäť zmizla ako nejaký prízrak či
zjavenie. Srdce mi zaplesalo. Je to ono sme tu. A údolie sa pred
nami odrazu otvorilo a zaskvelo na
tmavomodrom pozadí oblohy v celej svojej priamo nadprirodzenej nádhere.
Ani sa mi nesnívalo že sa mi podarí sa sem dostať.
Prvým problémom je tu ale
parkovanie. Všetko je plné. Robím
výsadok len s fotoaparátmi až
v hornej časti Santa Magdalény už keď sa výhľady dosť sploštili
a ostatní jazdili ďalej nahor k poslednej chate – picérii
k neskorej obednej prestávke, kde je posledná možnosť parkovať. Behám čo
to dá a fotím, stráne sú tu strmé. Zaberačka. Ak chcem nafotiť viac
a z iných perspektív potrebujem auto. Mám na to len toto neskoré
poobedie. Privolávam auto a napokon sme zajazdili aj vyššie po ceste Via
zanser bližšie pod štíty ku chate Malaga
Zannes. Ohurujúce. Samozrejme celý čas som fotil ako besný. Pre mňa
neuveriteľné a úchvatné mesačné
hory práve bol na oblohe tesne nad štítmi dorastajúci kotúč mesiaca. Preto to
vo mne rezonovalo v tomto zmysle. Úžasné a neskutočné až rozprávkové
hory a motivujúce malebné prostredie. Ako na inej planéte ako na
filmárskej Pandore. Skrátka bol som naplnený úžasom. Neuveriteľné kopce chcel
som tam prenocovať a urobiť túru, ale napokon sme sa museli držať plánu.
Nemali sme kde prespať. Nepoznali sme miestne pomery. Všetko bolo všade
obsadené a to sme ešte netušili aký je tu nocľah všade drahý. Urobili sme
aspoň malú vychádzku. Zrodilo sa vo mne pevné odhodlanie. Tak tu sa musíme
bezpodmienečne vrátiť ďalšou výpravou. A hneď sa zrodil plán uskutočniť v
auguste ďalšiu letnú výpravu
k tomuto neskutočne krásnemu a fenomenálnemu horskému horizontu



A ráno
sme znovu vyrazili za ďalším malebným horským dobrodružstvom. Najprv sme novú osádku v rozjasanom
slnečnom dni previedli okružnou cestou okolo hodne fotogenického jazera Fusine superiore a po presune k jazeru
pod Predilom zisťujeme že hladina jazera od našej poslednej návštevy pred
mesiacom klesla o celé 3 metre neuveriteľné že by dôsledky oteplovania...?
Také sme tu ešte nezažili. NA jazere sme obedovali a s Martinom
a Peťom sme okúsili sviežu vodu vysychajúceho horského jazera. Po
poludňjšej labuži sme juchali strmou cestou k predelu a za hranicou
sme odbočili k ešte strmšej klukatej a úzkej krkolomnej ceste pod
Mangárd. Jazda nahor je doslovne adrenalínovým zážitkom. Dá sa tam pekne vybáť.
Parkovisko pod Mangártom vo výške 1892 m bolo nabité do prasknutia autá
parkovali všade popri ceste a ešte viac zužovali úzky profil cesty. Také
niečo som ešte nevidel absolútny chaos. Mali sme šťastie a podarilo sa nám
napokon úspešne zadokovať. Aj preto že sa vracali ľudia z ranných túr na Mangárd
a uvolnilo sa niekoľko parkovacích
miest.
A tak sme vyrazili do sedla pod Mangartom vo výške 2043 m n.m.
Pohodlný vyšlap úžasné výhlady a hore v sedle smerom k jazerám
Fusines Superior neskutočná hlbočina a nad ňou masív Rakúskeho Monte Cavallaru
. Fotím vo vytŕžení. Máme krásne obláčikovo.
Po besnom fotení na všetky 3
foťáky Vacekovci s Jožkom schádzajú k autám a mne sa podarilo
prehovoriť chalanov aby sme ešte vyšli do horného sedla vo výške 2263 m čo už
nebolo v pláne. Výstup sme neplánovali aj pre neskorú poobedňajšiu hodinu.
Šlo len o ľahký prieskum a zatiaľ iba obhliadku spodného sedla.
Stretáme
po ceste hore Brňáka motorkára horala a lezca
a on obtiažnosť výstupu feratou hodnotil tak, že je to doslovne pre
maminky s kočárkama. Tak z toho sme boli celkom paf. Lebo trasa
výstupu v skalách hore nad nami vyzerala hrozivo a vzbudzovala
rešpekt. Prešli sme prvé dva krátke zabezpečené feratové úseky pod vežou pred
druhým sedlom. Nemáme sedačky ale zdolávame terén pohodne a opatrne. Peťo
krúti hlavou kadial to len tie maminky s kočárkama ťahajú za sebou na lane
tie kočíky... Okolo nás prechádzajú vzorne vystrojení horali v sedačkách
a v prilbách a gúľaju očami že ideme hore len tak naľahko
a ešte aj s foťákom v ruke v tom strmom teréne a že
ešte aj fotíme. Nuž a odrazu sme hore v sedle nádherné výhľady
a závratné hĺbky.


Po obhliadke pevnosti tesne
pod Predilom sme sa už za tmy vraítili späť cez Talinsku hranicu do Kranjskej Gory. kde sme najprv
lacno dotankovali nádrže, preto že v Slovinsku bol benzín najlacnejší. Do
rána nám zapršalo a zatiahlo sa a tak sme program na rieke Soča radšej zrušili
a jazdili sme rovno k Poreču na Istriu hasiť problém. Tam už ale medzitým Silvio objavil náš
emajl v pošte a vyjasnilo sa. Máme zelenú. Ešte večer sme ostrojili priepasť Speleolitu a započala sa hneď intenzívna
pracovná činnosť v ťažbe ílu
z dna sifónu. A práca nám šla celkom od ruky.
Počas 4 akcií sme
odťažili z celej plochy dna takmer metrovú vrstvu ílu pod ktorou sme
odkryli betónovú plochu ktorá vznikla pri murovaní kamenného oblúka nad priepasťou. Natieklo
vtedy do priapasti dosť tekutého betónu ktorý sa na vtedajšom dne sifónu znivelizoval
a stvrdol. Betónová platforma je pre nás dobrým východiskom preto že sa
nebrodíme v bahne a budeme môcť napredovať cez sediment popod stropom
do neznámych častí systému. Aj vďaka rodine Vacekovcou z OS Veľká Fatra
sme z dna syfónu vyťažili 267 vedier ílu.
Vcelku pekný výkon.
Pokračovali sme jednou výjazdovou akciou
v ťažený ílu v Juránskej
jaskyni po 33 nákladoch sme ale prišli k záveru že tu budeme musieť
prehĺbiť zakopanú ryhu až na výšku chlapa aby sme vôbec mohli podkopalť klesajúcu
stenu. A budeme musieť použiť poriadnejšie či sofistikovanejšie náradie.
Späť na Slovensko sme jazdili opäť okolo Soče a cez Vršič so záverečným
kúpaním v nádhernej studenej horskej vode.
Tretia zahraničná cesta JS Aragonit sa uskutočnila od 12.8.
do 21.8. 2022. Nepozbieralo sa nás veľa už len 5 kusov Dcéra Magda
s kamarátkou Ivkou. V Dustri
tradičná zostava Marnin Hulla, Peťo Lauko a ja a pridal sa záverom aj
šiesty člen expedície Tomáš Hulla. Program sme mali poriadne nabitý. Hlavne ten
na horách i ten pracovný v jaskyniach. Ku koncu leta dobrodruhou
schopných vyraziť za novými obzormi značne ubudlo. No už akokoľvek dokázali sme
dať dohromady i tretiu letnú výpravu najmä do tých prenádherných hôr do
drsného ale nádherného sveta Talianských dolomitov. Trojdňové jazdenie horamy a vychádzky
v oblasti St. Magdalény naozaj stáli za to... Tentokrát nikto nepovedal že
to bolo moc času stráveného v horách.



Sú tu chaty horská pevnosť
a v karavanoch sa tu dá všade prespať na parkoviskách zadarmo. Schádzame do
malebného zeleného údolia cez San Cassiano a odtiaľ až do San Martina.
Vpravo od nás nádherná hradba dolomitových stien sťa stolových hôr. Zo San
Martina stúpame prudko na Antermoiu
a popod vrchol Sass de Putia do San Pietra. Nad San Pietro sme dorazili
neskoro večer, ale stihli sme večerné pohľady na fantastickú horskú skupinu
vrcholov Puez Odle.
Naše pokusy o prenocovanie niekde na chate zlyhali.
Všade plnka, Tak sme dali bivak na platenom parkovisku pri picérii kde sme už
parkovali v predchádzajúcej výprave. Do rána však bola poriadna kosa
a tak sme sa dobre nevyspali. Poučenie, treba mať zo sebou teplejšie spacáky. Ráno keď nás slnko
rozohrialo a po raňajkách na terase picérie sme o deviatej vyrazili autami
hore k ceste Via zanser bližšie pod
štíty ku chate Malaga Zannes. Lenže
zastavil nás totálny dopravný chaos v Santa Magdaléne ktorý sa rozpútal
tesne po deviatej hodine.
Cesta k Malaga Zanes bola zablokovaná zákazom vjazdu preto že parkoviská tam
hore už boli preplnené cesty úzke až
dochádzalo doslovne k nebezpečným a nervóznym situáciám hroziacim úrazmi ťukancami či búračkami. Poučenie: na túry tu treba vyrážať včas a nevysedávať za rána po terasách
reštaurácií.Bolo nádherné počasie tak sa niet
čo diviť. Keby sme sa netárali pri raňajkách stíhali by sme a boli by sme
už na plánovanej túre ku chatám Geisleralm a Casnago. Nuž ale naše
baby chceli mať ráno pohodičku lebo sú na dovolenke a tak sa nám celý plán nabúral. Šli sme
teda do náhradného plánu a dali sme prechádzku ku kostolíku Sv. Magdalény
a na fotopointy nad ním, lenže reťaz vrcholov sme mali v protisvetle
a neskôr v nepriaznivom poludnajšom svetle. Malo to byť naopak tu na
fotopointoch sme mali byť neskôr poobede až po doobedňajšej túre. Stratili sme
hodinu pri čakani na lepší uhol osvetlenia. Baby zatiaľ zbehli do dediny na
obed a keď sme my dorazili k autu ešte boli niekde na vínku
a tak sme stratili ďalšiu hodinku a hore k chate Magala Zanes
s mesačnými horami na dohľad sme
prišli až okolo tretej.



Pohyboval som sa ako lemra pomaly opatrne
z nohy na nohu a každé stúpanie bolo pre mňa malou krížovou cestou.
Cestu kontroloval na mobile Peťo ktorého som sa stále nedočkavo vipitoval koľko
ešte máme do cieľa. Už len 2600 metrov, prevraciam oči stĺpom. V tej polke
cesty som to už chcel vzdať preto že sme boli na križovatke chodníkov a späť nadol viedla inou trasou pohodlná
zvážica. Vtedy to však baby chytilo a prehovárali a povzbudzovali
zasa oni mňa aby sme šli ďalej. Monumentálne bralá nad nami ich nadchli. Pivo
vo výške 2006 m n.m. som teda mal vyhraté. Ale to ma zaujímlo najmenej. Mne šlo
o to prežiť vôbec túto túru vlastne len prechádzku. Celá trasa ku chatám bola dlhá cca okolo 5 km
späť ďalších 6 kilákov po ceste,
s celkovým prevýšenim okolo 432 metrov. Terén nenáročný ale pre mňa
galeje.
Ešte 1600 metrov hlási Peťo. Pre mňa to bolo nekonečno nekonečné. Ešte
1200. Dôjdem tam vôbec nevystrie ma tu niekde na chodníku? 900 metrov, srdce mi divo bije
v nezvikle rýchlej frekvencii a sily so stresom ubúdajú. Samozrejme
pri častejších zastávkach fotím no neodbieham od chodníka čo by som ako vášnivý
fotograf robil za normálnych okolností a urobil by som omnoho viac skvelých
záberov. No radšej som šetril energiu. 600 metrov... Hlási Peťo. Prepletám ledva nohami. Terén je členitý
a odrazu sa predomnou prudko zdvyha do výšky. Ešte 400 metrov. Neverím že
tento úsek zvládnem. Martin zhora z vrcholu strminy kričí že už odtiľ kde
je, je to len brnkačka dolu kopcom. Aj tak ma to nepovzbudilo. Ako
vytrúsená detva sa terigám denglavo
strminou ako by som vystupoval na osemtisícovku a celkom pri poslednom
kroku som už bol tak na dne so silami, že som skoro spadol na nos. Lebo čosi vo
mne hrklo a ja som si myslel že to už je ten povestný koniec a tma teda
koniec filma. Ale napokon a našťastie nebolo to ešte ono. Ešte stále žijem.
Po 3,5 hodinách som sa teda konečne doterigal
do výšky 2025 m a konečne som stál na pohodlnom mierne klesajúcom
chodníčku lemovanom krásnou zelenou pastvinou a 300 metrov pred nami na
klesajúcej zelenej pláni vidíme Chatu konečne. Na roztrasených nohách opatrne
kráčam. Chodník je lemovaný elektrickým vedením aby ovce neušli do lesa. Ivka
potmehúdsky navrhla by som sa skúsil chytiť drôtov možno mi to napravý tepovú
frekvenciu do normálu. Zasmiali sme sa no
radšej to neskúšam. Čo ak by ma na konci túry ešte nadobro vystrelo.



Ako keď mávneš čarovným prútokom. A už
ma nič nehnalo. Doslova úžasný pocit. Kludne som sa zastavil a niečo som vipil
a zjedol. Pri chate ktorá bola
o pár výškových metrov nižšie ako Magala Casnago sme počkali našich
a divili sme sa nad nádherou a kvetenou okolo chaty. Tu tak
prenocovať lenže nemohli sme na to ani pomyslieť lebo v nasledujúci deň už
musíme byť na opačnej strane pohoria. Napriek tomu čím som si prešiel teda hotovým
peklom som odhodlaný sa sem opäť vrátiť a urobiť túto nádhernú túru celkom
v pohode a vychutnať si to prostredie celkom naplno i s tými euforickými pocitmi pri fotení. Čakal nás 5 km
zošup z kopca celkom nezáživný až k parkovisku kde nás čakalo auto.
Dole kopcom mi to doslovne cválalo.
Na parkovisku sme zistili že sa tam dá
bezplatne prespať v aute či vedla neho. Veľa aút tam zostávalo aj
s osádkami na noc. Tak bingo. V ďalšej akcii večer dorazíme na noc
priamo sem hore. Túra nám trvala 5 hodín. Dolu v picérii som pozval
všetkých na dobrú večeru a po nej
sme vyrazili na takmer nočnú jazdu do Sant Urlicha kde niekde okolo cesty
prenocujeme a ráno vyrazíme na lanovku na povestnú Secedu. O dolinu ďalej na južnej strane bola veľmi príjemná nočná
teplota až 22 stupňov v St. Magdaléne boli nočné teploty len na plus 4
stupňoch. No ráno nám hrozili už okolo štvrtej podľa predpovedí dažde. Magduš
mala naponáhlo k moru tak sme sa dohodli že ak bude liať ideme na Istriu.
Našli sme flek niekde za Ulrichom pri horskom potoku. Dobre sa spalo
v príjemnom teple. Konečne. Ale ráno o štvrtej som urobil poplach
lebo začalo poprchať báli sme sa lejaku že budeme mať všetko mokreé a tak sme sa zbalili spod lopúchov
do auta.
No napokon nepršalo len postrašilo a okolo šiestej sa napokon náhle
vyčasilo. Heuréka ideme na Secedu. Magduš nebola moc nadšená no Ivka sa tešila
a vyrazili sme po raňajkách v tráve k lanovke v Santa
Urlichu. Nádherná jazda lanovkou s prestupom za 36 Euro na osobu.
A hore nádhera polooblačno. Boli sme vo vytŕžení. Videli sme z výšky
trasu ktorú sme včera absolvovali na chatu Casnago. Seceda je v nadmorskej
výške 2519 m Nádherné miesto tradične veľmi
fotografované. Nerobili sme túru
ale len prechádzku lebo som slúbil babám že poobede jazdíme už smerom k moru.
Pobudli sme pár hodín nad hlbočinov so skvostnými krajinárskymi výhľadmi.
Za každého počasia to tu stojí za to. Sľúbil som babám že budeme poobede juchať
k Istrii. Baby šli preto lanovkou dolu o hodinu skôr. Dohodli sme sa
že nás počkajú v sedle Grodner Joch a tam sme sa aj stretli.
Všade
okolo malebná horská krajna raj pre fotografa a horala hladača krásna.
Magduš s Ivkou šli opäť napred.
V aute som si šiel potom krky vykrútiť čo som pozeral po vysokých
skalinách všade dookola. Pri fotení som vytratil krytku na objektív
Leiky bajonetový násadec držal slabo aj sme sa kus vracali a hľadali ho
no márne. Táto krytka stála 70 Eur. Všetko k Leike je drahé ako sviňa.
Nuž musel som ju napokon oželieť. Fotograf platí za svojú vášeň často
tvrdú daň. Zastavili sme sa aj v Santa Lučii v oblasti
Civety o ktorej je naspievaný jeden krásny starý Talianský hit. Malebné to miesto samá kvetina pred kamennými i drevenými priečeliami. Na
Istriu
sme dorazili po úžasnej jazde hornatým Talianskom okolo polnoci. Kočky
nás už
čakali na rozsvietenej jamarskej základni a privítali nás rundou dobrej
whisky.



Silvio bol napokon nadšený najmä našimi
akciami v horách. Videl zábery z Mangardu na našej
internetovej stránke a jeho syn Nino motivovaný krásnymi horskými pohľadmi na zubaté horizonty preto
vyrazil v deň nášho odchodu s priateľmi do Juliniek práve na Mangárt. No najviac sme Silvia nadchli návštevou Santa
Magdalény v Talinaských Alpách a horskou skupinou Puez Odle. Vzniklo
v ňom pevné odhodlanie ísť sa tam v medzisezóne tiež pozrieť s celou
rodinou. Dostal som úlohu dodať všetky potrené informácie a mapy. Boli
sme radi že sme mohli ukázať nádheru hôr a jazier prizmou nášho pohľadu
cez objektív fotoaparátu a sme radi že naše nové výjazdy sú aj pre iných motivujúce.
Naše akcie sa tešili obdivu medzi jaskyniarmi aj u nás doma i medzi
priateľmi od fachu v Čechách tak že akcie v zahraničí i v roku
23 by mohli byť opäť posilnené hlavne o jaskyniarov z Veľkej a Malef Fatry a možno i z Moravy
Ešte stojí za zmienku že sme v polovici
roka prispeli troma profilmi a fotografiami jaskyniarok
z Aragonitu Magdalény Puškášovej, Katky Lamošovej a Majky
Piovarčiovej k výstave JASKYNIARKY venovanej postaveniu žien
v slovenskom jaskyniarstve. Vernisáž výstavy pripravilo a otvorilo 30
júna 2022 Slovenské Múzeum ochrany
prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši kurátorom výstavy
Peterom Laučíkom.
Dopravu na akcie na lokalitu nad jazerom v lome Kraľovany II. sme riešili osobným
automobilom Duster pohonné hmoty som
sponzoroval sumou 650 Euro Väčšinu
akcií na lokalitu v lome Kraľovany II
obetavo šoférovali Tomáš Hulla
a Peter Lauko a po jednej akcii šoféroval i Juraj Juríček, Jano
Litvík, Stano Bárdy, Martin Haviar, Mišo Božek a Alžbet Piovarčiová. Patrí im za to moje
veľké poďakovanie. Boli sme tak oveľa efektívnejší a netratili sme hodiny času dlhým cestovaním autobusmi a čakaním na meškajúce vlaky a nezáživnými pochodmi po krajnici veľmi frekventovanej cesty zo železničnej stanice Šútovo ku jazeru a nazad. Po necelej hodine sme boli vždy hore v sedla pod jaskyňami.




Uskutočnili sme i dva výjazdy do oblasti Kýčery 974
m n.m. v Kysuckej vrchovine kde sú menej známe ale zaujímavé pseudokrasové
javy, ktoré som naposledy skúmal počas konania letných turistických táborov na Stanovej Rieke v zlatých rokoch 1978 až 1980. Miestny tu hovorili o Jánošíkových dierach. Viaže sa k ním legenda o zbojníckom kapitánovi, Jurajovi Jánošíkovi, ten vraj naverboval murárov pracujúcich pri stavbe starého Terchovského kostola a zamuroval v podzemí na Kýčere nazbíjané zbojnícke poklady. Sú tam v juhozápadnom svahu pod vrcholom približne vo výške okolo 925 m n.m. tri pozoruhodné závrty vo fliši. V dvoch situovaných v lese hneď pod spodným okrajom väčšej lúky situovanej na juhovýchod, sú evidentné silné prievany a na ich dne aj uprostred leta v najväčších horúčavách je trvale kryštálovo čistý ľad. Ľadová zátka má priemer cca 1,5 m. s plochou dvoch metrov štvorcových. Tretí vyššie a východne položený závrt v lese nad touto lúkou je zasutený. Je to vlastne oválna takmer okrúhla šikmá ohladená šachta v hornine s priemerom cca 1 až 1,5 m hlboká takmer 2 metre. A práve táto prisypaná šachtička je najzaujímavejšia preto že rúrovito pod zasutením klesá šikmo do hĺbky. Tá suť sa dá pohodlne ťažiť. Dolovali sme tu suť vedrom len raz na našej poslednej tretej výprave z tábora na Stanovej vode 7 augusta roku 1980 /P. Reichel, M. Stráska. J. Ondrašová, P. Vrabel, P. Košš, E. Piovarči, P. Kováč, M. Piovarči, T. Williger, J. Baďura, M. Hošták, J. Haráni/
Ale Pracovali sme predovšetkým v jednom zo spodných závrtov situovanom južne. Závrty či priehlbne ležia vedľa seba zrejme na výraznejšej tektonickej línii orientovanej zhruba zo severu na juh. V južnej priehlbni /Ľadová jama/ sme sa dostali pod vrstvou skál k ľadovej zátke na dne v hĺbke cca 3 m. Dalo by sa predpokladať že tu existujú podmienky k stálemu zaladneniu dutín a prípadných priestorov s intenzívnym prievanovým režimom. Rozhodne zaujímavá lokalita na ktorú sa treba ešte mrknúť.
Vzhľad homole kopca Kyčerka sa však dnes extrémne zmenil. Aj tu v okolí velkej vodnej nádrže sú lesy celkom vyrúbané - vyťažené a ťažko sa mi v zmenenom teréne orientovalo tak že sa zatiaľ nepodarilo ani približne určiť kde v ktorom kvadrante v holine rúbaniska sa pseudokrasové objekty nachádzajú. Pre ich znovunájdenie budú potrebné ďalšie prieskumné akcie.
Naša činnosť bola v roku 2022 celkovo negatívne ovplyvnená nenormálnymi politickými, ekonomickými, zdravotníckymi i vojnovými udalosťami a prítlakom. A tiež celkovo chaosom a dozvukmi očkovacieho šialenstva vo svete i doma. Cekovo ekonomická i zdravotná situácia časti členskej základne sa hodne zhoršila. Preto sa omnoho ťažšie organizovali nielen naše zahraničné akcie. Osobne som minimálne posledných 10 rokov nevedel čo je to nádcha či bolenie hrdla alebo bolenie hlavy a rok po pandémii napriek otužovaniu naliezali na mňa vyrózy ktoré chytám od príbuzenstva pravidelne 2x do roka a sú veľmi nepríjemne a dlho trvá kým sa ich človek ceľkom zbaví. Názorová rozpoltenosť a polarizácia i izolacionalizmus medzi ľuďmi sú obrovské čím sa spretŕhali mnohé užitočné kontakty spolupráce, A tým spoločenské záujmové činnosti ako také hodne utrpeli čo poznačilo a zasiahlo aj našu činnosť v teréne. Prevládla negatívna tendencia - každý sa stará už len sám o seba a svoje prežitie.
Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS
Aragonit v počte odpracovaných akcií:
Nikolas Žačik /2/, Alžbet Piovarčiova /3/, Sárka Puškášová /3/, Ondrej Puškaš
/3/, Jozef Zjavko /3/, Michal Božek /3/,
Juraj Juríček /3/, Martin Haviar /6/, Samuel Bárdy
/6/, Mária Piovarčiová /6/, Maťej Kanáš /6/,
Magdaléna Puškášová /6/, Fero Vacek /7/, Zuzama
Vacekova /7/, Jakub Vacek /7/, Peter Kozoň
/8/, Ján Litvík /8/, Peter Lauko /17/, Tomáš Hulla /33/, Martin Hulla /46/, Eduard Piovarči /47/
Foto a text Eduard Piovarči vedúci JS Aragonit
Halóóó ...a kde sú tie BOMBOVÉ hory vpravo ani vľavo nie sú.... stále
dopredu podľa debekra?
Parco Naturale skupina PUEZ ODLE Talianske
Alpy.
Sme ubytovaný 100 výškových metrov nad morom a prvý krát vidím že Slnko zapadá za štíty hôr
Tieto neuveriteľné hroty dolomitou nás očarili... Som odhodlaný sa k týmto úžasným Mesačným
horám opäť vrátiť
Pohľad do modrastého údolia.... s riekou korytnicou smerom k pevnosti a bovcu
Náš návrat k Mesačným horám Puez Odle Tu na tomto mieste sme pred mesiacom skončili akciu v týchto horách
a jachali sme pod Mangard -Alpe di Zannes
Pod 3000 metrovou Furchettou nad dedinkou St. Magdaléna. Táto výprava bola darčekom k narodeninám dcére Magdaléne.
Pohľad na naklonené plochy pozdvyhnutých dolomitových vrstev SECEDA predseda:-)
Pohľad na naklonené plochy pozdvyhnutých dolomitových vrstev SECEDA predseda:-)
Cítim sa ako pred Gaudiho Sagraadou familiou v Barcelone - jednoducho nádhera
Nádherné modrasté pohľady
Fotím spakruky z auta....
Maťo si tu minule zabudol toto avetko:-) Krasový kotol pod Mangartom
Toto tu bol bombový odtrh z previsnutého brala vysokého cca 100 metrovMnich ktorý si kúpil celkom nové Ferary S rešpektom pozeráme na obrovskú previsnutú stenu nad nami z ktorej sa zrútili obrovské bloky a rozbili cestu
Zvonkohra pod Mangartom...
Polooblané počasie čaruje...
Vystúpili sme nad balvany v sutovisku pod strmý tmavý skalný výčnelok
Malebné jazerá okolo toho vzadu sme sa ešte neprešli
Väčšie kačičkovo pod Mangartom.... jazero di Fusine Superiore je naozaj Super...
Máme polooblačné počasie a veterno Väčšie kačičkovo pod Mangartom.... jazero di Fusine Superiore je naozaj Super...
boli od rána Mangard by sme dali
A ešte aj s tým kopčiskom
V Mangardskom sedle je to veľmi zaujímavé
Dvaja ťahúni Aragoniťáckych spanilých zahraničných jázd za krásami hôr i jaskýň. Pohľad ponad
Chemetrails je na oblohe evidentný jazero di Fusine Superior k masívu Mangardu ktorého sedlo bolo našim cieľom
Kvetáky
Dvojica na streche tak tam sa musím tiež vyšplhať kvôli fotografovaniu:-)
Sedlo pod Mangartom je vo výške cca 2043 m n.m. Skúsime foto na tejto bradavici
Šušky šušky budú hrušky......
Tak toto nevymnyslíš také háro......:-)
Výstupová ľahká ferata vedie sponad sedla traverzom pod strminou vystúpali sme nad sedlo až takmer k nej.
do výšky 2 280 až 2 300 metrov. Na vrchol vo výške 2 679 m n.m. však už bolo hodne neskoro... Mohutné steny dolomitov sú tu nad di Fusine veľmi impozantné
Piatok ráno po noci v Kranjskej gore sme chceli raňajkovať na Fusine, ale slniečko tam ešte nesvietilo ale
hrana nad horným sedlom ukazuje že cesta k vrcholu vedie práve tadiaľ... Vystúpili sme takmer tam
Ráno sme boli na malebnom jazere a poobede hore pod Mangartom...
Ráno sme boli na malebnom jazere a poobede hore pod Mangartom...
Šplháme do horného sedla....
A druhý zabezpečený úsek pre mladíkov brnkačka....:-) Jazerá de Fusine Superiore hlboko pod nami.... Ešte pred obedom sme sa poflakovali tam dole...
Prehovoril som chalanov že ešte kúsok popojedem.... hoci najradšej by som šiel až hore po feratu Sedlo s neďalekého pahorku na hrebeni k Mangartu...
Mangárd je skutočne malebný vŕšok... Kvetena je tu bohatá....
Peťo sa sťažuje že sme ešte nevideli ani jeden kočárek s maminkou. Mohli sme ešte vystúpať suťoviskom
Mangárd je skutočne malebný vŕšok... Kvetena je tu bohatá....
Prehovoril som chlapov aby sme zo sedielka ešte vyšli kúsok hore a kľudne sme mohli aj vyššie po suťovisku
až k ďalšiemu feratovému úseku a mali by sme to preskúmané možno je to naozaj pre maminky s kočárkama:-)
Také krásne Horce som už dlho nevidel
Jozef Zjavko obetavý šofér druhého auta pri hornom jazere di Fusines Podvečerné svetlo má svoje čaro. Fotené z ponad horného sedla pod Mangartom 2 400 m n.m.Vzdialené horizonty
Talianských Álp odkiaľ sme včera dorazili.
Peťo sa sťažuje že sme ešte nevideli ani jeden kočárek s maminkou. Mohli sme ešte vystúpať suťoviskom
až po treaverz s feratovým istením možno by sme nejaký kočárek ešte videli.... či? Sme vo výške ccca 2300 m n.m.
Obláčikovo nad nami.... nádherný poldeň pod Mangártom
Najlepšie zábery sú vždy z horskej vychádzky a Mangard aj keď vychádzkovo pod jeho úpätie nám dal zabrať.
Chalani objavili vystrojené lezecké cesty Obláčikovo nad nami.... nádherný poldeň pod Mangártom
Pohľad k hornému parkovisku keď sme hore dorazili bola tam strašná plnka... a keď sme sa vracali na
parkovisku bolo už len niekoľko áut
Mangárt bol našim ďalším cieľom len sme ešte netušili že cesta hore do sedla je stále uzavretá čo bola škoda videli
by sme tieto jazerá z výšky V odbočke na Mngart.... Na grúni pod Rozsutcami -najkrajšia skala v Malaej Fatre
Čarovná panoráma uprostred lesov....
Chceli sme hore k TRE CIME ale časovo to nešlo zvládnuť a tak TRE CIME zaradíme v ďalšej jazde do dolomitov...
Údolie s dvoma jazerami smerujúce ku TRE CIME vľavo súčasť masívu Monte Cristallo

Ďalšia zastávka je až v Taliansku....
Aký zlatúšik u zaparkovaných susedov....
To tričko z družinou roka je perfišné....
Tak to je paráda v našom zornom poly....

Modrastá panoráma aj keď fotená spoza skla auta je skvostná...
Bárdymu sa snívalo ako tankoval drahý benzín pred villlachom v Rakúsku a mal z toho nočnú moru
Ale to ešte nič nebolo oproti tomu keď Samo narazil na bezďáka narvaného v našom kufry....
A tiež sa mu od ľaku rozsypala kuchyňa hneď ako kdesi v Rakúsku otvoril kufor. Bolo že to radosti... pričom z hrôzou
zistil že sme niekoho založili v kufri batohmi asi nejakého bezďáka zo Žiliny keď sa hrabal v našom aute ako
v kontajneri.... lebo kontajner narvaný odpadom prpomínal:-) No horory hneď po ceste....
To fakt vážne? Máte niekoho v kufry? Aj takéto nudné cestovanie po dialnici môže byť zábavné
My lastovičky. Ťažko vybojovaná zostava.
Ráno na malom kačičkove...
Prvá krátka zastávka po poľných raňajkách....Ďalšia zastávka je až v Taliansku....
Aký zlatúšik u zaparkovaných susedov....
To tričko z družinou roka je perfišné....
Tak to je paráda v našom zornom poly....
Úžasné steny....
Zamkol som to auto nezamkol som to auto...:-)
4. júna ráno sme objavili na Talianskej strane pod Mangartom skvelú lokalitu úžasné a fotogenické horské jazero
di Fusine Superiore
Jazero nie je lboké Na brehoch jazera intenzívne voňali kvety
Zatiaľ sme stihli obhliadať toto horné jazero Prvá výprava Na začiatku júna bolo všetko nádherne zelené tu stojí za to sa vracať častejšie
Prestávka pri jazere Predil
Odbočenie na horskú cestu k Mangardu.
Odbočka na Mngart....
Vážne tváre cesta na Mangart je ešte uzavretá... chlapi si myslia že ich budem nútiť ísť hore a tak sa tvária neoblomne:-)
Vážne tváre cesta na Mangart je ešte uzavretá... chlapi si myslia že ich budem nútiť ísť hore a tak sa tvária neoblomne:-)
Zaujal ma tento úžasný horský chrbát....
Ideme pozrieť aspoň tú usadlosť Strmec pod Predilom
Pozoruhodný otvor za komínom.... všimol som si ho až doma pri spracovaní fotografií v počítači
Až keď som sa zastavil v tejto dedinke objavil som pri fotení v skalnom
masíve veľký oválny otvor o veľkosti cca 5x10 m
Tak to by bolo zaujímavé dobrodružstvo dostať sa tam k tej diere Osada tu žila s pasienkou na tiahlom trávnatom hrebienku... otvor vpravo od piliera vidno aj na tomto zábere
Otvor som náhodne zachytil z idúceho auta aj na tomto zábere
Tu ho vidieť celkom jasne môžme fantazírovať je to súčasť obrany blízkej horskej pevnosti?
Tu ho vidieť celkom jasne môžme fantazírovať je to súčasť obrany blízkej horskej pevnosti?
Môžme sa len dohadovať ide o veľký vchod do podzemia tunajších jaskýň?
Výhľady aTajomné zákutia okolo cesty
Okolo tejto pevnosti ktorá bola postavená na mieste vodného hradu sme vždy len prefrčali
Tunele nás lákajú.....
Rieka Korytnica tečie v hlbokých a úzkych korytách tečie pod nami v hĺbke 30 m
Opevnenia to je pre chlapcov
Opevnenia to je pre chlapcov
Celá skalná pevnosť Hermann je rozsiahlejšia my sme videli len jej malú časť
Bunkre a strielne to je naše....
Sparťania vedia čo na čo slúžilo v opevnenej tvrdzi.... Chalani natiahli medzi autá plachtu budeme spať podňou....
Bude bivak v divočine....
A pardáli odchádzejí na vŕbový ostrov v rieke na Soči
Ostrov Toma Soyera čaká na svojich dvoch obyvateľov...
Cálovanie noclažného:-)
Tankovanie vody do flaší
A pardáli odchádzejí na vŕbový ostrov v rieke na Soči
Ostrov Toma Soyera čaká na svojich dvoch obyvateľov...
Cálovanie noclažného:-)
Tankovanie vody do flaší
Chlapci sú pekne vyfešákovaní....
Maťo vo svojich zázračných šlapkách do terénu...:-)
Pekne ponad júnové zvončeky... Jeden väčší fešák ako druhý....
Fotenie nad hlbočinou...
Hlboký kaňon s divokou vodou...
Tu sa skáče v neoprénoch do vody pri kanoningu..... Obdivujem tento pár sú na strmom chodníčku aj s dieťaťom Opalovanie pri takejto vode tak to je veget.....:-)
Od Soče sme jazdili do sedla Vršič a odtiaľ na Mojstranu
Spieval konvalinkám vodopád podvečer v druhý deň sme vybehli k vodopádu Perečník a jachali sme potom k
Spieval konvalinkám vodopád podvečer v druhý deň sme vybehli k vodopádu Perečník a jachali sme potom k
Bohinskému jazeru
Bohinské jazero pláž baze campu včas ráno sme tretí deň v horách obklopuje nás nádhera....
Tesne pred odchodom od Bohinského jazera na Bled. Samo sa sťažuje na uzavretosť jazera a už už sa vidí ako
si zadok máča v mori ktoré je liečivé....
Nádherný výhľad na Bohinské jazero od hornej stanice lanovky.... dolu v tábore je vzbura tretí deň v horách je
na niektorých privela. Každí by sa flákal len po supermarketoch
Pohľady k jazeru sú nádhernéDelta horského potoka napájajúceho jazero
Chalani nás čakali dolu na parkovisku v Campe
Kačky nám tu žrali priamo z rúk. Darmo veľké kačičkovo sa nezaprie.
Škoda že hore nás nešlo viac chlapi nechcelí míňať
Škoda že hore nás nešlo viac chlapi nechcelí míňať
Vzbúrenec Samo sa najprv povozil na prkne a povypekal sa na neďalekej pláži a až potom mu začalo byť v uzavretí
horami akosi úzko
Chlapci sa zabávajú jucháme za dobrodružstvom čo nás nabíja energiou.... vzbúrenec Bárdy...
Program na jazere Bled bol ťažko vybojovaný časť výpravy sa už nevedela dočkať mora. Ja som juchal s Martinom
na výhliadku cca 100 výškových metrov nad jazerom a Martin Haviar zamieril s prknom na ostrov obzrieť tamojší kostol
a kláštor mali sme na to hodinu preto že parkovné tu stálo neuveriteľných 5 euro na hodinu....
Na Blede je nádherne... chce to však viac sa venovať výšlapom k výhliadkam.
Na Blede je nádherne... chce to však viac sa venovať výšlapom k výhliadkam.
Bled je nádherné a romantické miesto... najbližššie sa posnažím navštíviť tento zámok nad jazerom... A zasa
sme čakali na bárdyho čo sa tak ponáhlal ku moru
Spoločňák tesne pred odchodom Maťovej osádky v nedeľu ráno sme už nestihli zorganizovať so Silviom. Veru
dobre nám bolo Naša prvá prvá výprava bola najpočetnejšia. Letné dobrodružstvo sa rozbehlo Prvá výprava
Zostup ku pracovisku v Juránskom vreci.... tentokrát bola jaskyňa mimoriade suchá a pracovalo sa dobre
Nad vstupom do 9 metrov dlhého šikmého výkopu.. Stále máme šancu že tu dôjde k prieniku hlavne ak v toto roku
uskutočníme viac výprav. Tá druhá je už istá vyrazíme začiatkom júla.
Pracovné zábery mi nevyšli preto že som neprišielna to že Leica nemá automatický režim:-) Podkopť strop bude
možné až poriadne prehĺbime výkop
Striedame sa v ťahačke prepraviek Priestor je tu omnoho širší ako v Ľudmile napriek tomu je to súčasť jedného jaskynného systému.
Náš návrat k Mesačným horám Puez Odle
Pivnica ktorá spája Ľudmilu s Pirátskou zátokou je prerážkou pohodlne
sprístupnená a jej
dôkladnejší prieskum bude môcť byť bezpečne
dokončený
Dvaja ťahúni Aragoniťáckych spanilých zahraničných jázd za krásami hôr i jaskýň. Pohľad ponad
jazero di Fusine Superior k masívu Mangardu ktorého sedlo bolo našim cieľom
Naša povinná jazda v závrte Speleolit na našej prímorskej základni - čelba v hĺbke 21 metrov
Poletíme poletíme.... priam fantastická tapeta .... Nad nami vrchol Furchetta (3 025 m n.m.)
Aj keď je vyzdoba hodne poničená odstrelmi profil chodby vyzerá zaujímavo.
Mohutná hradba skalných stien a veží sa týčila nad nami....
Mohutná hradba skalných stien a veží sa týčila nad nami....
Tajomné údolia na ceste z Dolomitov k Udine... dolina pred Monte Civettou
Malované západy slnka....
Západ slnka prvá výprava Poreč - Červar
Bohinské jazero pláž baze campu včas ráno sme tretí deň v horách obklopuje nás nádhera... prvá v.
Mesačné hory Puez Odle - prvá akcia
Západ slnka prvá výprava Poreč - Červar
Čarovná panoráma uprostred lesov....
Čarovné zátišie pod Mangardom Bohinské jazero pláž baze campu včas ráno sme tretí deň v horách obklopuje nás nádhera... prvá v.
Keďže bol Mangart uzavretý zastavili sme sa v dedinke pod predelom a tam som našiel nad
lúkami takúto panorámu.Osada tu žila s pasienkou na tiahlom trávnatom hrebienku... otvor
vpravo od piliera vidno aj na tomto zábere
ň
Po
Po
Odle
ch ......
e
Ú
y....
a
ať
ň
.
..
..
m.
..
?
ov Ú
.
Cítim sa ako pred Gaudiho Sagraadou familiou v Barcelone - jednoducho nádhera
Jaskyňa udavačka je ďalším našim pracoviskom
Akcia 16.10. rýchle akcie dojazd autom výšlap a kopačka
Toto sa nám zrútilo zo stropu odvtedy sa v sonde nepracuje aj keď priestory pod závalom pokračujú
Zrútený blok v jaskyni Pirátska zátoka
mm
Skúšali sme nového šoféra ešte pred prvou expedíciou

Z práce pri rozširovaní vchodu do jaskyne udavačov
Súčasný profil vchodu.... ťažba hneď za vchodom nám ukáže či nepokračujú priestory vpravo smerom k Pirátskej zátoke
Už po pár akciách začal byť vchod príjemne prielezný ak sa nám podarí jaskyňu pripojiť k Ľudmile môžeme
mať najdlhšiu jaskyňu na lokalite
Chodník do najvzdialenejšieho kúta jaskyne sa bude musieť vyčistiť od skál a blokov je tam vzadu možné pokračovanie
Chladný intenzívny prievan vyrážal priamo spod sutín vo vchode.....
Vyťažíme závaly a preskúmame....
Vyťažíme závaly a preskúmame....
15 krátkych ale úderných akcií a prebili sme sa presne do spojovacej chodby medzi Ľudmilou a Pirátskou
zátokou. Foto.: Martin Hulla