SPRÁVA 

       o činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2019 - Eduard Piovarči

       Pri medovom kvapľopáde pred Druhou sintrovou bránou....
  Spomienka na nádherné časy objavov v jaskyni Ludmila pred 11 rokmi....odvtedy sa nám niečo podobné
už žiaľ napriek veľkej snahe neprihodilo
 Foto: Eduard Piovarči

    Táto jaskyňa mohla byť v praveku obývaná prípadné stopy by sa mohli nachádzať pod závalom 

SPRÁVA O  ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY 
ARAGONIT V ROKU 2019

  

       Už po 11. rok bola práca jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2019 zameraná na prácu v lokalite Lomu Kraľovany II v oblasti Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander. Celkom sme v tomto roku zorganizovali 46 jaskyniarskych akcií. Z toho 28 sme previedli v lome Kraľovany II. Trinásť akcií sme uskutočnili opäť už na 5-tich tradičných zahraničných akciách na Istrii v Chorvátsku. Tu sme pridali na prianie Silvia Legoviča  medzi naše pracovné ciele aj jednu novú kopáčsku  iniciatívu v 20 metrov hlbokom závrte  Speleolit , ktorý slúži ako cvičný lezecký polygón na súkromnom pozemku v areáli sprístupnenej Jamy Baredine.
      V jaskyni Ľudmila (502,6 m n.m.) sme previedli tri akcie pri obhliadaní škôd, ktoré spôsobili neznámy páchatelia po tom čo po tretí krát násilne prenikli cez ochranný uzáver jaskyne. Na akcii 22 júla sme previedli aj plánované doplňujúce meranie predtým nedôležitých priestorov a malých odbočiek na hlavnom ťahu jaskyne v prístupovom koridore, vo Vlčom brlohu (Sienka päťdesiatnikov), a pod Barokovým balkónom,  celkom 9 polygónových ťahov o dĺžke 19,63 metra, čím dĺžka zameraných častí jaskyne porástla s pôvodných 231,67 metra na 251,3 metra. Pričom v zadnom trakte jaskyne stále nemáme domeraných 8 až 10 metrov  ťažko prístupných priestorov. /M. Hulla, E. Piovarči, A. Piovarčiová/ Systém jaskyne Ľudmila a Jaskyne udavačov dosiahol tak dĺžku 282,3 m s deniveláciou -10 metrov. Po prepojení jaskyne Ľudmila s Jaskyňou nad diamantovým vŕtaním (494 m n.m.) s dĺžkou 29,6 m s deniveláciou 6 m do mínusu a 5 metrov do plusu , by tento systém mohol presiahnúť dĺžku 318 metrov. Jaskyňa Ľudmila by sa tak dostala na druhé miesto v dĺžkovom rebríčku jaskýň v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander. Preto sa v roku 2020 o prepojenie týchto dvoch jaskýň pokúsime.
       Sezónu sme zahájili na naše pomery trochu neskôr. Aj preto, že v mesiacoch január a február som sa intenzívne venoval príprave správy za predchádzajúci rok a príprave troch rozsiahlejších článkov do regionálnej ročenky Jaskyne a hory i po grafickej stránke s názvami:
1/ Takmer 1000 metrov do mínusu – retrospektívny pohľad na Slovenský hydrologický rekord v Malej Fatre - 24 strán.    
2/  Jaskyniarsky Ekodeň v lome Kraľovany II a 10 výročie objavenia jaskyne Ľudmila -10 strán. 
3/  Diaľničný tunel Korbelka, jaskyňa Ľudmila a 5 výjazdov JS Aragonit na Istriu 2017- 30 strán. K článkom sme publikovali celkom 149 dokumentačných fotografii z toho 21 celostranových z toho jedna na titulnej strane obálky a 1 na vnútornej strane obálky.   

       Vydanie jubilejnej regionálnej ročenky Žilinského kraja JASKYNE A HORY jaskyniarska skupina Aragonit podporila čiastkou 100 Euro. Medzi sponzormi  sme zrejme s prihliadnutím na väčší rozsah  príspevkov uvedení ale neboli.  Príspevky a dvojstránku jaskyniarskych vtipov som redakcii poskytol k publikovaniu na žiadosť šéfredaktora po tom, čo sme ho na jaskyniarskom Ekodni v roku 2018 požiadali o vydanie brožúry o výsledkoch našej speleologickej činnosti a o 10 ročnom prieskume jaskyne Ľudmila v PP Kraľoviansky meander. Podmienkou bolo prispieť do 10-teho jubilejného ročníka. A tak sa teda stalo. V minulosti ma radi v redakcii speleologického odborného periodika posielali so svojími dlhými písačkami do Rolníckých novin, nuž a tak som dlhšie obdobie radšej ako  v tejto oblasti nevyzretý autor nepublikoval. A preto sme si chceli tie články o našej práci a skromných objavoch v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander a v lome Kraľovany II. súborne vydať sami. Tak aby sme neuberali nikomu priestor na publikovanie oveľa hodnotnejších príspevkov. Lebo uznajme si, nič moc tak zásadne prelomového sme za tých 10 rokov v prekopávania hlušiny v lome nedosiahli okrem toho že sme i objavom jaskyne Ľudmila, pomohli dostať dialnicu na úseku Turany - Hubová z povrchového variantu do tunela Korbelka.
       A zrejme nebude jednoduché niečo vydať dokiaľ si sami nezoženieme prostriedky pre vlastnú publikáciu, preto že na nikoho iného ako na seba sa spoliehať v tomto ohľade nemôžme. A zdá sa že sa nám čoskoro podarí tento problém vyriešiť a potrebné prostriedky predsa len zaistiť.
       Skrátka čo nepublikuješ ako raz povedal RNDr. Zdeno Hochmuth neexistuje i keď sme naše podrobné správy o činnosti každoročne v Spravodaji publikovali, v novom Zozname jaskýň Slovenskej republiky (stav k 31. 12. 2017) sa to žiaľ neodrazilo. Aj preto sa viaceré nami objavené a vykopané jaskyne nielen v Lome Kraľovany II nedostali do najnovšieho vydania Zoznamu jaskýň SR a nikto nás v priebehu jeho prípravy v tejto veci ani nekontaktoval a neoslovil. A keď som sa o chystanom vydaní nového zoznamu sám náhodou dozvedel, bolo už neskoro, nový zoznam už bol tesne pred tlačou. Podarila sa mi tam ešte pretlačiť aspoň jedno foto z Ľudmily. Pripadlo mi to ako keby sme vôbec neexistovali.

       I Jaskyňa Ľudmila bola premenovaná na Ľudmilu v Šútovskom lome, pričom názvoslovne správne by malo byť skôr Ľudmila v lome Kraľovany II. A tak sa do zoznamu Slovenských jaskýň nedostala Jaskyňa nad diamantovým vŕtaním, do ktorej sme sa prekopali cez erodovaný kanál už koncom roku 2014, ani Pirátska jaskyňa, Brizolitová jaskyňa so silným prievanom, či jaskyňa Tieň fénixa objavená rovnako pri prieskume objednanom NDS v roku 2014 Ani jaskyňa Oravských drakov so silným prievanom, ktorá bola objavená v sonde pod udavačkou na základe geofyzikálneho merania, či Flajsová priepasť preskúmaná v roku 2013 a následne zničená zosuvom. A tiež by pri Jaskyni udavačov nebola v zátvorke napísaná poznámka zavalená jaskyňa. Zavalená nie je, ale je v nej zával. Škoda že máme ten zlý pocit že je naša práca tak marginalizovaná a ja tu musím o tom takto verejne písať.

       Takže našu prvú akciu v roku 2020 sme uskutočnili až 23. marca v masíve Hoblíka. Navštívili Jaskyňu medzi  šutrami, situovanú vo výške cca 620 m n. m., v juhozápadnom strmom svahu lomu. /Martin Hulla, Eduard Piovarči/ K jaskyni sme odbočili vpravo z chodníka vedúceho popod stožiar vysokého napätia. Jaskyňa je traverzom od stožiara vzdialená cca 70 m. Napriek tomu, že sme si dobre pamätali výšku opätovne sa nám veľmi ťažko hľadala. Prievanový režim v jaskyni  viac menej stagnoval. Ale jaskyňa je pozoruhodná práve pulzným chladným prievanom. Správa sa ako spodný vchod systému. A to sa nachádza minimálne 70 až 80 m nad dnom doliny.  Výškovo 20 metrov nad jaskyňou sa už nachádzajú kompaktné bralá, na ktorých sme našli stopy po vŕtacích prácach a následných odstreloch v lome. Osem metrov  dlhá jaskyňa je preto budovaná v rozbitých blokoch gutensteinského vápenca vo veľmi strmom sutinovom svahu a preto je v nej prieskum a postup dopredu viac menej riskantný a nebezpečný. Ale určite stojí za to aby sme ju zamerali a sledovali dlhodobejšie prievany. Pri prieskume 17. apríla 2016 sme v jej zadnej časti  našli zaveseného netopiera podkovára a zaznamenali sme intenzívny chladný prievan. /Mária Piovarčiová, Martin Hulla, Eduard Piovarči/

       Malý tesný otvor sa nachádza v strmom sutinovom žľabe medzi veľkými blokmi zarastenými mladým borovicovým porastom. Priestor je vytvorený vo väčších zrútených blokoch na geologickom rozhraní   vápencov gutensteinského súvrstvia (gutensteinské vrstvy) - gutensteinské (annabergské) vápence: tmavosivé a čierne hrubolavicovité, vrstevnaté, červíkovité vápence, stredného triasu, anis, egej - starší pelsón a tesne v  rozharaní so staršími jurskými vápencami, sinemúr - toark   allgäuské súvrstvie: tmavosivé až čierne, miestami škvrnité, jemnozrnné ± ílovité vápence a vápnité ílovce.

       Ak by sa ukázalo, že prievan má stabilnú teplotu priemeru teploty horninového plášťa, mohlo by sa pod plytkou vrstvou blokov jednať o vstup do významnejších a vyvinutejších krasových priestorov vo vyšších úrovniach masívu Hoblíka /933 m n. m./  Pretože vchod sa nachádza takmer vo vrchole tiahleho sutinového kužeľa, len 20 výškových metrov pod pásmom kompaktných stien gutensteinského  súvrstvia je možné, že by sa tu mohla nachádzať i väčšia jaskyňa.

       Len 10 akcií sme v prvom polroku venovali intenzívnym kopačským prácam v Pieskovej jaskyni, ktorá sa nachádza v lome pod cestou, vedúcou okolo malého jazera,  popod mohutný zosuv do sedielka nad jazerom a dolinky Suchie. Po zime, na prvej akcii 31. marca /Maria Piovarčiová, Eduard Piovarči/ sme zistili, že sa z portálu vchodu zrútila časť výrazne zošrapovaného stropu a že do pieskových sedimentov kopaná, 6 metrov dlhá chodba, bola zavalená hromadou pieskového sedimentu, ktorý sa zrútil zo stropov.  Zisťujeme, že po zime dolomitické vápence poriadne zvetrávajú, hlavne po tom, čo portál jaskyne stratil stabilitu odťažením sedimentu, gravitačne na mraze a vo vode veľmi rýchlo zvetráva. Na akciách 20. a 21. apríla /Peter  Kozoň, Mária  Piovarčiová, Eduard Pioavrči/ sme vyčistili portál vchodu a začali ťažiť zo stropov zrútený jemný sediment. Okrem vykopaných odvetraných blokov so škrapami sme pod portálom našli i spadnutý  cca 40 kg balvan, ktorý sa odlúpil zo stropu, kde bol prilepený len pieskom. Napriek riziku ktoré nám hrozilo sme pokračovali v prácach a v čistení prvých 4 m v jaskyni .

       Na ďalších akciách, 4., 7., 8., a 12. mája, sme pravidelne ťahali z jaskyne vo dvojici Peter Kozoň, Eduard Piovarči po 30 až 33 prepraviek piesku. Vidíme 5 metrov dopredu a vzadu vpravo sa črtá prítokový koridor. Strop je pevný, len zľava hrozí zával vo forme ťažkých, jarnou vodou nasiaknutých pieskov a ílov. Sála odtiaľ chlad. Na vrchu stúpania závalu stena stropu padá nadol. Za horizontom  zrútenej pieskovej hromady  s jedným veľkým blokom  vypadnutým zo stropu priestor pokračuje do masívu 1 až 2 metre. Jaskyňa tak dosiahla dĺžku 8 metrov. Hoci je strop vpravo evidentne korodovaný vodou, nemáme odvahu sa tlačiť a plaziť popodeň, keďže nevieme s istotou  rozoznať či je 100 percentne pevný a či nám ešte niečo nemôže vypadnúť na chrbát. Rozhodli sme sa že najskôr opatrne a potichu vyprázdnime priestor, ktorý sa pred nami otvára v šírke 2 až 3 metrov. Výška priestoru už presahuje 2 metre.

       V utorok 8. mája  počas práce s nádychom adrenalínu sa pri nás na ceste zastavuje pán Bohuš Hnilica bývajúci v Rieke. Pravidelne venči v lome vlčiaka Tarzana a už dlhšie sa poznáme. On nám porozprával o jednom veľkom komorovom odstrele v lome.  Dozvedeli sme sa, že keď v miestach nad veľkým jazerom prevádzali veľký komorový odstrel, do ktorého navážali danobit vo fúrikoch, museli sa pred tým odstrelom pootvárať obloky nielen v Rieke, ale aj v Kraľovanoch a samozrejme  celá Rieka bola vysťahovaná. Vtedy sa  stalo to, čo nikto zo strelmajstrov v lome nečakal. Tlak z komoráku im z veľkej časti unikol do podzemia a účinok odstrelu bol prekvapivo chabý.

       Odstrel sa konal v miestach kde dnes priteká do jazera  voda z vyvieračiek . Tak toto sa dozvedáme po prvý krát. A práve v týchto miestach nám predpovedal nemenovaný senzibilný zdroj v roku 2015 najväčší podzemný priestor na lokalite, čo sme spočiatku považovali za málo pravdepodobné. Logiku to ale má aj kvôli tým vyvieračkám. Navyše práve severne od vyvieračiek  naráža potok v Suchej dolinke už veky takmer kolmo na rozhranie medzi granitoidnými horninami a vápencami gutensteinského typu i wetersteiskými dolomitmi (stredný trias) nepretržite, zatiaľ čo iné ponory, ktoré vytvárali aj jaskyňu Ľudmilu sú postupným zarezávaním dolinky aktívnym tokom dávno opustené. Navyše sú tu vápencové horniny a dolomity v dôsledku polyfázového tektonického prepracovania a zvetrávania intenzívne alternované až na tektonický íl, prípadne mylonitizované, preto mohli invázne vody Suchého potoka veľmi razantne prenikať tektonicky veľmi postihnutými vápencovými horninami a rýchlo ich vyplavovať i rozpúšťať a preto smerom k jazeru mohli vybudovať i väčšie krasové priestory. Čo sa napokon potvrdzuje aj touto informáciou s nevydareným komorovým odstrelom, ktorého sila podľa strelmajstrov z veľkej časti unikla do krasových dutín.

       V roku 2012 si ďalší pamätník a zamestnanec lomu pán Piader z Turian v súvislosti s objavom veľkého krasového dómu popri ťažbe v lome v roku 1985(ťažba ho odkryla poblíž miesta kde sa dnes nachádza vchod do Ľudmily) spomenul ešte na jednu pozoruhodnú udalosť ktorá stojí práve v tejto súvislosti za zmienku. Tak isto na úrovni krasových prameňov v oblasti medzi dnešnou nuda plážou a západným brehom jazera, samozrejme keď ešte žiadne jazero neexistovalo, narazila ťažba na niekoľko desiatok metrov hlboký priestor s veľkým podzemným jazerom! Keď odpálili strop tohoto priestoru ozval sa v zápätí desivý rachot ako keby sa do hĺbky rútil celý nákladný vlak a vodná triešť so vzduchom vyrazili do veľkej výšky ako mohutný gejzír. Muselo ísť, tvrdil pamätník o veľký a hlboký priestor s podzemným jazerom. Aj toto rozprávanie pamätníka svedčí to o tom, že v oblasti dnešných krasových prameňov smerom k Rieke musela existovať veľká jaskyňa. V neveľkej kryhe vápencov a dolomitov Chočského príkovu tu teda zrejme existoval skutočne zaujímavý krasový komplex.
       Som nútený tu teraz v tejto súvislosti vsunúť ďalšiu, ale potrebnú  retrospektívu predchádzajúcich udalostí  niekoľko rokov dozadu. 

       Keď som si vec  18. marca 2015 na základe podnetu senzibilného informačného zdroja preveroval a previedol po ceste z lomu do sedielka nad jazerom prieskum telestéziou, zistil som na 40 metrovom úseku  nad krasovými prameňmi, ktoré napájajú jazero, veľmi silný, výrazný a široký signál. Z tohto dôvodu sme tu plánovali uskutočniť aj geofyzikálne ERT meranie(Elektrická  relistivitná tomografia).

        Ale meranie cez Ostravskú vysokú školu sa nám v roku 2015 už uskutočniť nepodarilo, čo bola veľká škoda. No naši priatelia zo SOS Bird Life Slovakia sprostredkovali a zasponzorovali v roku 2015 na lokalite geofyzikálne meranie Bratislavskou firmou BHV Envirimental spol. s.r.o. Plánovali sa vtedy  dve merania, jedno na terase s vchodom do Ľudmily a druhé na spomínanom úseku cesty zo sedielka do lomu. Zaplatený sme však mali len jeden deň merania.  Vysokoškoláci z Ostravy dokázali v pohode za deň stihnúť aj 3 náročné merania. Preto sme dúfali, že to vyjde.  Meranie sa uskutočnilo  8. decembra 2015  a najskôr sme realizovali meranie na lomovej terase s vchodmi do najvýznamnejších jaskýň v lome (Ľudmily a Jaskyne udavačov) preto, že sme chceli zistiť v akej polohe k anomálii, ktorú sme tu už namerali  je naša prerážka v Jaskyni nad diamantovým vŕtaním. Meraný profil mal dĺžku 156 m.  Profil Jaskyne nad diamantovým vŕtaním však pozdĺžne meranie nezachytilo čo dokázalo, že profil merania prebieha kolmo na strmosť  lomovej steny, teda v našom prípade v 30 stupňovom náklone od kolmice smerom do masívu. Ale anomálie s predchádzajúceho merania boli potvrdené aj keď s podstatne menším odporom.

       Na tento profil však nemala firma dosť káblov a elektród  aby ho zmerala celý naraz,  preto sa meranie na dvakrát pretiahlo na celý deň a ďalší plánovaný profil nad vyvieračkami sa už nedal v ten deň zrealizovať. Čo bolo aj vzhľadom na to, čo sme sa práve dozvedeli o veľkom komorovom odstrele od pána Hnilicu veľkou škodou.  Dnes je takmer nemožné sa k obdobnému meraniu znovu dostať. Nieto vôle, nieto sponzorov ani peňazí.  Všetky tie predchádzajúce merania boli možné len vďaka tomu,  že sa bojovalo proti povrchovému úžinovému variantu diaľnice a mali sme dobré kontakty s  RNDr. Ondrejom Turským doktorandom vysokej školy v Ostrave, ktorý nám po zmene profesionálneho pôsobiska resp. zamestnania už nemohol pomôcť.

       Navyše, pri veľkom zosuve v lome v marci 2013 vznikla v oblasti bodu NDS 640 vo výške cca 490 m n. m. asi 150 metrov severovýchodne od Pieskovej jaskyne  výrazná poklesová zóna, ktorú sme dokumentovali 23. apríla 2013. Táto poklesová zóna bola 4 metre hlboká, 6 až 10 metrov široká a minimálne 30 až 40 m dlhá a jednoznačne dokazovala, že v dôsledku bočných tlakov zosuvu sa  tu zrútil veľký krasový priestor.  A to  len 50 metrov  od miest nad krasovými vyvieračkami, kde som telestéziou, na základe informácii od senzibilného zdroja o najväčšom krasovom priestore na lokalite,  zaznamenal  18. marca 2015 mimoriadne silné anomálie.

      Takže keď  to všetko zhrnieme museli v masíve nad vyvieračkami existovať a pravdepodobne  ešte existujú veľké priestory. Samozrejme je otázne, do akej miery boli tieto priestory ťažbou a komorovými odstrelmi poničené.   Ale to, že tam boli, dokazuje nielen rozprávanie pána Hnilicu o veľkom komorovom odstrele, ale aj výpoveď pána Piadera o veľkom odstrelenom priestore s podzemným jazerom. No dokazujú to aj výkopové práce v Pieskovej jaskyni, ktoré odkryli  pomerne veľký zasedimentovaný krasový priestor resp.chodbu, smerujúcu do masívu pod zosuvom. I samotná veľká poklesová zóna v oblasti bodu NDS 640, ktorá vznikla náhle počas zosuvu v apríli 2013 svedčí o tom že sa tu zrútila veľká krasová dutina. A to všetko poukazuje na značné skrasovatenie dolomitických vápencov práve v tejto časti lomu. 

       Na akcii 20.mája máme už z  jaskyne vytransportovaných viac ako  4 kubíky materiálu  a zisťujeme, že priestor prítokovej chodby je naozaj veľký s oválnym nepravidelným profilom širokým aj viac ako 3 metre a vysokým 2 až 2,5 metra. Tento priestor, rozhodne väčšieho charakteru ako priestory v Ľudmile, smeruje šikmo do masívu na severoseverovýchod.  Našli sme však aj jeho pokračovanie smerujúce do hĺbky 4 m južne od portálu.  Vzhľadom na intenzívne povrchové gravitačné zvetrávanie v lome, som sa obával, že portál, ktorý sme otvorili, nemusí vydržať dlho bez zmeny , aj vzhľadom na daždivé počasie, tak ako sa to deje všade v tomto lome. Už po zime sa začal portál vchodu gravitačne rozpadať a to neveštilo nič dobrého.

       A skutočne, 1. júna 2019 počas rutinnej obhliadky uzáveru jaskyne Ľudmila  /Maria Piovarčiová Eduard Piovarči/ nachádzame portál Pieskovej jaskyne zrútený a rozlámaný do veľkých blokov, ktoré sa zosunuli do priestoru, ktorý sme v pieskoch vykopali. Dažde trvajúce viac ako týždeň  vyjarčili nielen cestu nad jaskyňou, ale prívalová voda stekala z cesty aj priamo do jaskyne.  Stekala po  zapieskovaných poruchách medzi blokmi a zvetraný portál, ktorý sa nachádzal 5 metrov pod cestou, doslova destabilizovala.  Ak by sme aj chceli zosunuté  bloky odstrániť , ohrozili by sme už cestu nad jaskyňou, ktorou  miestny urbár zváža z dolinky Suchie na ťažkých nákladných autách drevo.  Z Pieskovej jaskyne sme vyťažili celkom viac ako 12 kubíkov materiálu a odrazu šlus. Zrútenie portálu Pieskovej jaskyne dokazuje, aké je tu prostredie nestabilné a práca v ňom riskantná a neistá. A tak nastal najvyšší čas si od lomu oddýchnuť a vyraziť na prvú našu plánovanú výpravu k Stredomoriu.

       1. júla sme ešte vyrazili na cvičné skaly v Belskej doline, kde sme previedli revíznu návštevu dvoch zaujímavých jaskýň: Líščia priepasť a Chladná diera, v ktorých uvažujeme v budúcnosti začať  prevádzať občasné pracovné akcie. Vo vyhliadke máme i naše staré sondy na Dubnej skale. Občas treba zmeniť terén: /Martin Hulla, Eduard Piovarči, Magdaléna Puškášová, Pavol Kabzan, Mirka Lokajová/.

       8. až 12. júna sa uskutočnil prvý náš výjazd  do krasu Istrie. Akcie sa zúčastnilo celkom 6 ľudí,  štyria Aragoniťáci , Peter Kozoň, Martin Hulla, Magduš Puškášová, Eduard Piovarči a dvaja hostia, Pavol Kabzan  a Mirka Lokajová. Po absolvovaní  tradičného dňa v Slovinských Alpách, kde sme obdivovali nádheru vodopádu Perečník v doline Vráta pod Triglavom a navštívili sme okrem jazera Bled aj Bohinjské jazero , bola hlavným našim cieľom Juránska jaskyňa, kde sme po dlhšej dobe konečne opäť  zahájili  kopáčsku činnosť v našom 9 metrov dlhom a 4 m hlbokom  výkope. Vyťahali sme 21 nákladov. A zakopávame sa okolo steny vpravo k paralelnému kanálu, ktorým pretekajú občasné jarné vody. Domnievali sme sa že kanál by mohol byť väčší ale nebol väčší. Pred strmo  klesajúcou stenou sme tak vykopali už väčšiu sienku. Čelbár Martin sa snažil, ale ledva sa dostal z čelby von, čo mu tam tak zapadali nohy do ťažkého mokrého ílu. Vykopanú ryhu budeme musieť napokon prehĺbyť. Plánujeme v lete v jaskyni uskutočniť minimálne 5 akcií, aby sme sa s prácami viac pohli dopredu a mali šancu prekonať veľkú ílovú zátku na súčasnom rozsiahlom dne jaskyne. So Silviom sme sa dohodli na tom, že začneme v tomto roku konečne pracovať aj na jeho pozemku v závrte Speleolit.

       4. až 10. júla sme uskutočnili druhý najpočetnejší výjazd k Poreču. Akcie sa zúčastnilo 14 ľudí. Na Istriu sme dorazili v štyroch autách. Za Aragonit sa zúčastnil Jano Litvík, Peťo Lauko, Magda Puškášová, Sárka Puškášová, Eduard Piovarči.  Z Terchovej dorazili Jano a Roman Muráňovci s Petrom Pollákom a s čelbárom až z Oravy.  Za rekreantov Peter Grochal, Anton Zimany, Jozef Zjavko, a Táňa a Vivien Klopstockove. V Slovinsku sme po nočnej jazde na trase Kranjska Gora, Vrata, Bled, Bohiň. Vyšlo v celku pohodové počasie. Navštevujeme úžasný vodopád a divoký kaňon v Gvozde Martuliek a potom sa presúvame k chate Aljaževov dom pod Severnú stenu Triglavu a objavujeme i druhý vodopád Perečníka. Juliny sú nádherné. Kaňon v Gvozde Martuliek je niečo podobné ako naše Diery v Terchovej len oveľa väčšie a divokejšie. Jazerá Bled  a Bohiň sú nadhernými horskými letoviskami kde je skutočne čo pozerať, ale treba tam byť aspoň dva dni čo sa mi nepodarilo so žiadnou osádkou dosiahnúť. Každí sa vždy ponáhlal k moru a k pohodliu na základni u Silvia. Odrádzali aj ceny v campingoch na Bohinskom jazere. K činnosti v horách treba mať aj primeranú osádku kde sú zjednotené a spoločné ciele aj na horách. Dúfam že sa mi v budúcnosti podarí takú zostavu milovníkov hvôr a horských jazier dať dohromady.
       Na Istrii sme opäť uskutočnili len jedinú akciu, a to  v Bahenných kúpeľoch  Juránskej jaskyne. Tentokrát sme však zo sondy naťahali  až 50 nákladov. Mančaft sa poriadne snažil a rýchlo sa striedajúc  po dvaja na čelbe, prehĺbili sme chodbu o takmer pol metra a bude treba ešte viac aby sme mohli podkopať strmo klesajúcu stenu tak by sa nám tam neustále nesunul sediment zo strán. Prvýkrát som si tam skúsil čelbu aj ja. Je to zaberačka taká istá ako pri ťahaní prepraviek. A navyše adrenalín kým sa človek neaklimatizuje. Zahájenie prác v Speleolite odkladáme nakoľko nám chýbali laná a lezecká výstroj.

       22. júla sme okrem kontroly uzáveru  Ľudmily previedli v jaskyni aj niekoľko už vyššie uvedených doplňujúcich meraní a po ceste autom do Žiliny sme sa zastavili pod hradom Strečno a previedli sme fotodokumentáciu ponoru H5, v ktorom sme my, stará garda pred 37 rokmi  tvrdo pracovali. Dostali sme sa vtedy 17 metrov ďaleko a cca 7 m do hĺbky. Medzičasom potok našu prácu zmaril a vykopané priestory opäť zaniesli sedimenty. Pred  nejakým časom sa tu však pustili opäť do práce Varínski jaskyniari.  Palo Cvacho volal, či by som sa do ponoru nešiel pozrieť ešte kým odídeme do zahraničia,  a či by som nevedel poradiť ako postupovať ďalej. Pri prehliadke sme zistili, že sme boli zakopaní ešte o kúsok nižšie. Nuž, ťažko tu radiť, tu treba prísť pomôcť popracovať. Aj sme plánovali po akciách v zahraničí, ale ešte sme netušili aké peripetie na nás čakali v jeseni  po návrate zo slnečnej Istrie v lokalite lomu Kraľovany II. /Martin Hulla, Eduard Piovarči, Alžeta Piovarčiová, Mária Piovarčiová/.

       31. júla až 7. augusta vyrazilo do akcie v zahraničí  7 členov JS Aragonit: Martin Hulla, Peter Lauko, Marian Hýll, Magda Puškášová, Alžbeta Piovarčiová, Sárka Puškášová, Mária Piovarčiová, Eduard Piovarči a naši priatelia motorkári Pavol Kabzan, Mirak Lokajová a Martin Modrovský.  Celkom sa akcie zúčastnilo 11 ľudí a šlo o jednu z najvýkonnejších akcií, akú sme v zahraničí v roku 2019 uskutočnili. Najmä v Juránskej jaskyni padol rekord v naťahaných prepravkách. Z dvoch pracovísk sa vytiahlo celkom 83 kopcovito naložených prepraviek ílu. Hlavným cieľom akcie však bolo zaistenie pracoviska v závrte Speleolitu, kde bolo treba najskôr vyhotoviť tri drevené rebríky a ukotviť ich do 10 m hlbokej šachty. Výrobu rebríkov a ich osadenie do priepasti sme uskutočnili v troch akciách a začali sme aj so skúšobnou ťažbou pričom sme narazili na špáru s evidentným prievanom. Silvio predpokladá, že po odťažení  sedimentov sa môže objaviť galéria s prepojením na sprístupnenú  Jamu Baredine. Práce v Speleolite nám dali poriadne zabrať. Hlave osadenie ťažkých rebríkov. Mali sme len jednu lezeckú sedačku a pár karabín. Našli sa aj naše stratené pracovné laná, ktoré sme používali k ťaženiu vo Vergotinskej jaskyni. Pri jesennom upratovaní ich niekto vyhodil do kôlne a zahádzal hromadou nepotrebných vecí. Vyskúšal som si aké je to ťahať vedrá z bahnom v poludňajšej horúčave hore nad závrtom. Hotové peklo. Bez potrebného tienenia na tejto štácii nikto nevydrží. Za obetavé pracovné nasadenie v Speleolite je potrebné poďakovať hlavne Mariánovi Hýllovi, Peťovi Laukovi a Martinovi Hullovi.
       V Julinkách sme urobili túru smerom k sedlu Luknja pod Triglavom a dokumentovali sme druhý rovnako nádherný vodopád Perečníka. Perečník vôbec je snáď najúžasnejší vodopád Juliniek. Boka je nádherná má viac vody a padá zo 108 metrovej výšky no jeho úpätie je veľmi ťažko prístupné je to tam na celodennú túru i nejaké lezenie s istením. Vodopád Perečník padá len z výšky 60 metrov, ale je prístupnejší a jedinečný týmto mohutným stĺpom vody padajúcim vo veľkom previse a v lavicovitých pieskovcoch s konglomerátmi okruhliakov. A nad vodopádom ku ktorému stúpa veľmi strmý a krkolomný chodník je ďalší divoký krásavec. Doporučujem každému fotografovi sa hore vyšplhať. Stíhal som vždy len podvečerné svetlo, ale stálo to za to. Zastihla nás hore pod vodopádom podvečerná búrka, celkom adrenalínový zážitok.

       27. až 31. augusta sme síce vyrazili na Istriu, ale pracovnú skupinu sa mi nepodarilo dať dohromady, vyrazili sme len v trojici E. Piovarči, M. Piovarčiová,  M. Puškášová a plnili sme viac menej dokumentaristické ciele v horách i v Jame Baredine. Objavili sme malebné jazierko na Zelenči a vyhliadku na Strednom vrchu s pohľadom na horské velikány nad Gvozdom Martuliek a prevádzali sme dokumentáciu šachty v Speleolite, pričom sme zistili že voda zo sifónu na dne šachty celkom odtiekla, čo je dobrým znamením.   Na záver našej akcie sme boli pozvaní na festu  miestnu zábavu, ktorú robí Silvio každý mesiac pre svojich zamestnancov. Silviov syn Nino Legovič slávil osemnáste narodeniny. Bavil som sa skvelo. Miestny personál je mladí a bolo s nimi svelo.

       16. až 22. septembra  sme boli v slabšej zostave na Istrii opäť, ale boli sme plne akcie schopní. Peter Lauko, Soňa Černákova, Vlado Černák, Eduard Piovarči. Uskutočnili sme našu štvrtú pracovnú akciu v Juránskej jaskyni, kde sme vybudovali bazén na zber vody kvapkajúcej zo stropov aby sme mohli v budúcom roku, ak sa voda nazbiera, prepláchnuť odtokové kanály v sonde. Tento nápad dostal Silvio tak sme ho pohotovo realizovali. Nechceme nejaskyniarov enormne vyťažovať a vyťahali sme z novej sondy statočných 33 nákladov. Sestre Soňe a jej synovi Vladovi chcem aj touto cestou poďakovať za pomoc a dobre odvedenú prácu v jaskyni. Silvio plánoval v desiatom mesiaci so svojimi ľuďmi použiť v Speleolite hydroťažbu, resp. chce sa pokúsiť splavovať sedimenty nižšie cez odtokové špáry ktoré sme objavili. Ak  nebude akcia úspešná budeme íly zo závrtu v roku 2020 ťažiť my. V závere sme šachtu Speleolitu odstrojili a vyťahali rebríky von aby nesprhli a dali sa v ďalšej sezóne použiť.  Za leto 2019 sa nám teda podarilo počas 4 akcií zo sond v Juránskej jaskyni vyťažiť 187 prepraviek lepkavého nákladu čo je takmer  2 kubíky sedimentu. Koľko akcií tam ešte bude treba uskutočniť netušíme, ale nevzdáme to.  Domáci moc neveria, že by sa nám mohlo podariť uspieť a my zasa dúfame, že keď to doma nejde a osud nám určil takú jaskyniarsku chudobu, možno práve tu máme šancu byť aspoň raz úspešní.

       Po návrate z Istrijských malebných dobrodružstiev sme v nedeľu 13.októbra vyrazili do terénu nad jazerom v lome Kraľovany II. opäť po mesiaci skontrolovať reťazou a zámkou provizórne zabezpečený rozrezaný uzáver jaskyne Ľudmila, ktorý vandali  poškodili v jeseni roku 2019. Reťazou sme uzáver provizórne zabezpečili  5. 11. 2018 /Martin Hulla, Eduard Piovarči/. Na SSJ sa už medzičasom zabezpečili prostriedky na jeho  opravu.  1. 10. 2019 sme od SSJ dostali emailovou poštou žiadosť o vyhotovenie cenovej ponuky na opravu uzáveru a pancierovanie jeho dverí. Cenovú ponuku sme odoslali na SSJ 8. 10. 2019, teda presne do termínu, ktorý požadovali.

       Keď sme dorazili k jaskyni, našli sme pred ňou demonštračne pohodené jedno oko našej reťaze, ktoré bolo rozbrúsené rozbrusovačkou. Hneď bolo jasné, že jaskyňa je opäť násilne otvorená. Po nalezení k uzáveru zisťujeme, že nielenže bola reťaz prerezaná, ale zmizli aj dvere uzáveru, bola odrezaná aj samotná petlica z rámu uzáveru s pôvodným uzamknutým zámkom, takže sme prišli o dva zámky reťaz aj železné dvere uzáveru.

       Po zdokumentovaní situácie sme vyšli pred jaskyňu a volali sme ihneď na políciu. Polícia dorazila cca o dve hodiny. Pri fotodokumentácii, ktorú policajti robili sme navyše objavili pred uzáverom na skalnej rímse odložený 27 cm dlhý a pri päte 7 cm široký stalagmit s čerstvým lomom, ktorý tam nikdy nebol a museli ho tam zabudnúť páchatelia, alebo ho tam schválne a demonštratívne ponechali? Bolo zjavné, že výzdoba jaskyne bola poškodená . Lom na petlici uzáveru  bol čerstvý a nezahrdzavený. Incident sa musel odohrať nedávno. Páchatelia pravdepodobne využili situáciu keď sme boli v druhej polovici septembra na zahraničnej jaskyniarskej akcii. Predpokladáme, že všetkých doterajších 5 atakov na uzáver jaskyne Ľudmila má na svedomí jedna a tá istá skupina páchateľov. Do konca roka 2019 sme potom absolvovali  zložitý maratón 17-stich akcii, na ktorých sme monitorovali jaskyňu a pracovali na oprave jej uzáveru.

       Hneď v pondelok 14. 10. 2019 sme kúpili nový zámok, 6 metrov reťaze a ostnatý drôt v cene 30 eur natankovali sme  Dustra, v Strečne sme od rodičov vyreklamovali Peťa Kozoňa a vyrazili sme k jazeru, vyviezli sme sa cez lom až hore do sedla. Vybehli sme k jaskyni a naliezli sme dovnútra na základnú obhliadku  Pri obhliadke jaskyne sme skutočne našili ďalší odlomený stalagmit na začiatku plazivky pred Barokovým balkónom, 14 cm vysoký a 5 cm široký. Následne sme pripravovali materiál pre provizórne zabezpečenie vylomeného uzáveru tak, aby jaskyňa bola predbežne chránená  a ostala náhodným návštevníkom neprístupná až do plánovanej opravy uzáveru. Okrem toho sme v okolí jaskyne  a na etážach pod jaskyňou pátrali aj po mreži. Venovali sme tomu nemálo  akcií na ktorých sme monitorovali zároveň i jaskyňu. /17. 10., 30. 10. 2019 J. Litvík , E. Piovarči, 20. 10. 2019 J. Litvík, M. Piovarčiová, E. Piovarči, 23. 10. 2019 M. Hulla, P. Kozoň, E. Piovarči, 27. 10. 2019 P. Kozoň, E. Piovarči/. Páchatelia zrejme dvere uzáveru odviezli z lomu autom. Vyšetrovatelia boli toho názoru že ich hodili do Jazera. Ale trepal by sa stým niekto až k jazeru? Lepšie bolo naložiť dvere do auta odparkovaného v sedle pod jaskyňou a juchať preč a niekde ich predať do šrotu.

      Pri ďalšej prehliadke 19. 10. 2019 keď sme brali miery na vyhotovenie nových pancierovaných vrát uzáveru. Do jaskyne naliezli Martin Hulla a Jakub Vacek  vyzdvihnúť  odlomený stalagmit podľa telefonickej požiadavky Pavla Staníka, koordinátora strážnej služby SSJ. Počas prehliadky našli ďalšie dve poškodenia, ktoré si počas predchádzajúcej akcie nevšimli. Vo vstupe do kaplnky bol odlomený stalagmit dlhý 12 cm  a na lome v priereze 6,5 až 7 cm. A pred Druhou sintrovou bránou našli odlomený stalaktit o dĺžke 40 cm. /Fero Vacek, Zuzana Vaceková st., Eduard Piovarči, Alžbeta Piovarčiová, Martin Hulla, Jakub Vacek/.

       Po odvážení týchto ulomených častí na policajnom oddelení v Dolnom Kubíne, bola škoda na sintrovej výplni vyčíslená na 1170 E. Ide teda už o trestný čin. Slovenská správa jaskýň následne podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Stalagmity neskôr vrátime na pne a prilepíme. Podobne to robili aj v jaskyni Jama Baredine na Istrii, kde sa vrátili na svoje miesto po desaťročiach od zberateľov stalagmity až z Talianska.

       V sobotu 2. 11. 2019 Fero Vacek previedol próbu a dopasovanie vyrobených pancierovaných dverí do uložení pántov rámu čo nebolo jednoduché /vynášky a znášky k autám/ – po tomto akte šli všetky súčasti dverí o váhe 50 kg na pozinkovanie do Žiliny. /Martin Hulla, Ivan Petráň, David Švec, Alžbeta Piovarčiová, Jakub Vacek , Fero Vacek a Eduard Piovarči/.  Akcia i tie ďalšie sa konali v tesnej spolupráci a v súčinnosti so starostom obce Kraľovany, pánom Palovičom, ktorý ochotne poskytol kľúče od rampy do lomu, a tiež po spoločnej dohode dal jeden kľúč  od rampy pre účely hliadkovania v lome aj Policajnému oddeleniu v Dolnom Kubíne.  Pán starosta, Ďakujeme.

       V nedeľu 10. 11. 2019 sme doviezli  pod jaskyňu pozinkované časti dverí a pancierovanie uzáveru, a po vynáške sme ich zavesili do pántov a jaskyňu sme konečne opäť uzamkli. Pancierovanie sme umiestnili za uzáver preto, že napriek tomu, že závity v zinkovni natreli špeciálnou zmesou, boli predsa len chytené zinkom a nedali sa namontovať na dvere mreže, a očko na prerezanie závitov sme so sebou nemali. Bolo však ešte aj tak treba spevniť ostatné prvky uzáveru zváracími prácami. Do jaskyne exkurzne naliezla dvojica Kozoň, Stráňay.  /Martin Hulla, Peter Kozoň, Michal Stráňay, Alžbeta Piovarčiová, Eduard Piovarči/.

       17. 11. 2019 priamo v stiesnených podmienkach jaskyne v chladnom prievane  prerezávame závity  a dokončujeme montáž opancierovania dverí uzáveru /Martin Hulla, Eduard Piovarči, Alžbeta Piovarčiová/. V sobotu, 23. 11. sme transportovali k jaskyni centrálu a Fero Vacek previedol posilenie rámu uzáveru privarením hrubších ochranných prvkov. Po obrúsení všetkých zvarov sme rám uzáveru nastriekali zinkovou farbou. Akcia trvala aj kvôli vetraniu splodín so zvárania takmer celý deň a bola sprevádzaná viacerými tragickými udalosťami. Člen rodiny priateľa mojej staršej dcéry dostal na rybačke infarkt a prevážali ho práve vrtulníkom do Banskobystrickej nemocnice, takže naše auto muselo náhle odísť. Duster prišiel pre nás až podvečer a šoférovala ho mladšia dcéra Alžbetka. V ten deň sa poobede nad jazerom, asi 100 m od našich zaparkovaných áut pod jaskyňou medzi 15,00 a 16,00 hodinou zastrelil 20 ročný mladík z Dolného Kubína. Keď sme večer odchádzali z lomu, rozbiehala sa práve rozsiahla pátracia akcia, do ktorej bola zapojená polícia a záchranné zložky. Mladíka našli mŕtveho až nasledujúci deň. /Peter Kozoň, Michal Stráňay, Martin Hulla, Eduard Piovarči, Magdaléna Puškášová, Alžbeta Piovarčiová, František Vacek, Zuzana Vaceková st., Jakub Vacek/.

       V nedeľu, 1. 12. monitorujeme uzáver a kúpeme sa v jazere. /Martin Hulla, Ján Litvík so synmi, Eduard Piovarči, Sárka Puškášová/. V sobotu 14. 12. betónujeme medzierku na pravej strane rámu uzáveru / Martin Hulla, Peter Kozoň, Eduard Piovarči, Maťo Barčík/. V pondelok,  16.12. sme opäť v teréne. Policajní vyšetrovatelia z enviromentálneho oddelenia v Dolnom Kubíne monitorovali a dokumentovali nový uzáver jaskyne, po čom boli na enviromentálnom oddelení polície v Dolnom Kubíne spísané zápisnice a potrebné výpovede. /Martin Hulla, Peter Kozoň, Eduard Piovarči, Pavol Staník/. V pondelok, 30. 12. sme previedli dobetónovanie na pravej strane rámu uzáveru, pretože nám na predchádzajúcej akcii došiel cement. /Martin Hulla, Eduard Piovarči, Sárka Puškášová/.

       Záver roka sme mali teda nezávideniahodný a celkom perný, a nestíhali sme preto, prísť pomôcť Varínskym jaskyniarom do ponoru v Hradnej päťke. Rovnako dúfam že nasledujúci rok bude pre nás priaznivejší a budeme  na lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander aktívnejší a v publikačnej činnosti činorodejší a dúfame že sa nám podarí zaistiť pre činnosť aj tú publikačnú potrebné zdroje a prostriedky.
        Záverom chcem poďakovať všetkým našim členom a priaznivcom čo nám v roku 2019 fandili a pomáhali a ostali v tej pustine lomu ešte pri nás. Ďakujeme rangerom z NP Malá Fatra, ktorí nám prisľúbili pomoc pri občasnom monitorovaní uzáveru jaskyne Ľudmila i príslušníkom policajných hliadok z Policajného oddelenia v Dolnom Kubíne, ktorí prisľúbili námatkové hliadkovanie vchodu. Ďakujeme za veľkú ústretovosť pri oprave uzáveru i  starostovi z Kraľovian pánu Palovičovi i pracovníkom SOS Bird Life Slovakia, konkrétne Jozefovi Ridzoňovi, Slovenskej správe Jaskýň v Liptovskom Mikuláši i NP Malá Fatra za pomoc so zaistením  potrebnej a dôležitej monitorovacej techniky ktorá pomôže chrániť jaskyňu Ľudmilu v lome Kraľovany II. pred vandalizmom.
 
       Len kvôli prehľadu, ktorý doposiaľ nebol nikde publikovaný tu uvediem Zoznam jaskýň objavených a vykopaných v Lome Kraľovany II. a v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander jaskyniarskou skupinou Aragonit. Treba pripomenúť že pred našim príchodom na lokalitu v lome Kraľovany II. v roku 2008 neboli známe žiadne jaskyne:
1./ Jaskyňa Ľudmila v lome Kraľovany II. (502,6 m n.m.) Objavená v roku 2008 /objavili - M. Hýll, M. Piovarči, E. Piovarči členovia JS Aragonit/ zameraných 251,3 m -5 m., 
2./ Jaskyňa udavačov (507 m n.m.) objavená v roku 2009 /objavili - M. Hýll, M. Piovarči, P. Kozoň, J. Litvík, E. Piovarči, M. Hulla a Z. Puškáš členovia JS Aragonit/ zameraných 31,2 m -5 m., 
3./ Jaskyňa nad diamantovým vŕtaním (494 m n.m.) Objavená v roku 2014 /objavili - M. Piovarčiová, M. Hulla, E. Piovarči - členovia JS Aragonit/ dĺžka 29,6 m - 6 + 5 mm 
4./ Flajsová priepasť (545 m n.m.) Nájdená a preskúmaná v roku 2013 /našli T. Flais, T. Hulla, E. Piovarči, M. Hýll, P. Balošák, M. Hulla - členovia JS Aragonit/ dĺžka 27 m -12 m (zničená zosuvom)
5./ Jazerná jaskyňa (456 m n.m.) Objavená v roku 2014 na základe geofyzikálneho merania z roku 2013 /objavili a prekopali sa - M. Hulla, P. Kozoň, E. Piovarči M. Hýll, T. Hulla a ďalší členovia JS Aragonit / dĺžka 18,57 m -7 m  http://aragonit9.blogspot.com/2013/11/blog-post_9.html 

6./ Hýllová trhlina (485 m n.m.) Objavená v roku 2008 /objavil M. Hýll člen JS Aragonit/ dĺžka 9 m - 3 m 
7./ Piesková jaskyňa (460 m n.m.) Objavená v roku 2018 /vykopali členovia JS Aragonit - P. Kozoň, E. Piovarči, M. Húlla/ dlhá 8 m (súčasne zavalený vchod) 
8./ Jaskyňa Oravských drakov v sonde pod udavačkou (500 m n.m.) Objavená v roku 2014 následne po geofyzikálom ERT meraní., /vykopali a objavili J. Ridzoň, L. Ridzoň, členovia JS Aragonit s potápačmi hippocampusu Martin/ výrazný prievan, za Užinov volaviek sú väčšie vyzdobené priestory zaznamenané inšpekčnou kamerou  dlhá 7 m - 3 m 
9./ Jaskyňa pirátska zátoka (502 m n.m.) Objavená v roku 2014 /vykopali J. Ridzoň, L. Ridzoň členovia JS Aragonit/ zátočina odťaženej časti Ľudmily dlhá 4,5 m 
10./ Tieň Fénixa (498,5 m n.m.) Objavená v roku 2014 /odkryli J. Ridzoň, L. Ridzoň, T. Flajs a členovia JS Aragonit/ výrazný prievan, dlhá 4 m 
11./ Brizolitová jaskyňa (478 m n.m.) Odkrytá v roku 2014 členmi JS Aragonit, OS Veľká Fatra, OS Ružomberok a potápačmi z Hippocampusu Martin/ výrazný prievan dlhá 3,5 m 
12./ Jaskyňa zelenej nádeje -jaskyňa nad tunelom (513,7 m n.m.)  - v pôvodne 3 m dlhej jaskyni  v rokoch 2009 až 2014 prevádzali členovia JS Aragonit intenzívne výkopové práce. fluviokrasová korózna, paleontologický nález lebky medveďa hnedého, dĺžka 12,38 m - 3,5 m 
13./ Jaskyňa pri zelenej nádeji /509 m n.m.) Objavená v roku 2009 /P. Kozoň, E. Piovarči,/ fluviokrasová korózna s drobnými prúdovými facetami dĺžka 5 m

       Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v počte odpracovaných akcií:  
Ivan Petraň /1/, David Švec /1/,Martin Barčík /1/,Táňa Klopstockova /2/,  Soňa Čermáková /2/, Vladimír Čermák /2/, Martin Modrovský /3/, Peter Pollak /3/, Peter Grochal /3/, Jozef Zjavko /3/, Anton Zimany /3/, Roman Muráň /3/, Peter Muráň /3/, Michal Straňay /3/, Zuzana Vaceková st. /3/,Františk Vacek /4/, Jakub Vacek /4/,Sárka Puškášová /4/Pavol Kabzan /5/ Mirka Lokajová /5/, Marian Hýll /5/, Alžbeta Piovarčiová /6/, Ján Litvík /6/, Mária Piovarčiová /9/, Peter Lauko/10/, Magdaléna Puškášová /11/, Peter Kozoň /17/, Martin Hulla /24/, Eduard Piovarči /46/.

            Malofatranci by sa radi zapísali vo veľkej jaskyni či sa to podarí ukáže čas
            a ďalšie letné jaskyniarske sezóny na Istrii.

            Koncoročné Karkulkovo pred vchodom do jaskyne Ľudmila

            V Juránii otvárame na tretej akcii aj druhé pracovisko pre prípad keď nás je viac.. zdalo sa nám že to tu
             hltá sediment  a že by nás to možno mohlo pustiť skôr....

            Úžasný vodopád berie dych....

              A jar zaútočila...
            Dlhoročný jaskyniar Aragonitu Peter Kozoň na jednej s nezáživných kopáčskych akcií vo vyprahnutom  lome

            Prvá Istrijská výprava v roku 2019 začiatok letnej pracovnej ofenzívy vo veľkej ílovej zátke na dne Juránie.

             Modrasté kačičkovo na prekrásnom jazere Bled....

            Blokovisko vo vstupnej časti Istrijskej Postojnej....

            Už sme tu boli x krát ale ešte sme sa nedostali k prehliadke hradu, alebo k výletu na nejaký kopček s výhľadom,
            vždy ma všetci ženú ku moru....

            Vodopády ma doslovne fascinujú a tento poskytuje fotografovi mnoho tvorivých možností

            Čarovné miesto v Kranjskej Gore jazero v Jasnej.....

              Zostup ku pracovisku....

             Jazerné vody sú upokojujúce....

            Tu je poriadny hukot, mokro a obrovská energia......

             Nádherná panoráma končiarov nad Gvozdom Martuliek...

             Zostup do Speleolitu priepasťovité priestory v ktorých budeme pracovať....

             Severné steny Triglavu....

            Aké tajomstvo skrývajú tieto šachty?

             Naše auto vyrazilo ako prvé a na cestu sme sa vydali už v utorok o pol šiestej poobede a za Rakúskou hranicou
             nám takto krásne zapadalo slnko...

             Na dne Speleolitu v hĺbke 20 metrov je takto pekne tvarované okno.... Teraz bude treba už iba ťažiť.

             Predchádzajúce roky sme jazdili často týmto smerom do sedla Vršič k rieke Soči

               Prvý expedičný podvečer v aute bol romantický... Rakúsko nás vítalo zapadajúcim slnkom

            Burácajúci vodopád Perečník. S vodou padá sem tam aj štrk.

             Skalený sifón úplne na dne Speleolitu.... bude to tu poriadna miagačka ešte väčšia ako v Juranskom blatíčku...

            Jazierko Zelenč neďaleko Kranjskej Gory...

             Kloaka a kopáčsky palpost na dne Juránskej jaskyne...

            Dno jazierka Zelenč....

            Práca v Speleolite nebola na pláne. Na ťahčku vedier potrebujeme štvorčlennú partu, ale aspoň sme zliezli
            dolu skontrolovať stav vody v zanesenom sifóne a "rupu" - dieru s prievanom

             Naša prvá zastávka pod Julskými Alpami bola na Zelenci, chodíme okolo ale ešte nikdy sme sa tam nezastavili

            Škoda že nám záver sezóny nevyšiel lepšie, ale s  Peťom Laukom uvažujeme ešte raz v septembry na
            Istriu vyraziť. Lenže má to háčik už sme boli v plnej 4 člennej zostave. No opäť jeden účastník jaskyniar odskočil.

            Na Blede by to chcelo pár dní aspoň 2-3 a vyšlapať na okolité kopčeky a v rôznom dennom svetle fotiť.

             Potom keď sme pracovisko vystrojili prišla na rad skúška ako sa bude ťažiť blato zo samotného dna

             Hore v doline pod Špikom sú dva bivaky..... možno bude niekedy čas tam vyšlapať je tam horný vodopád.

              Naša výprava pred jamarskou základňou.....  Možno posledná v tomto roku.  foto Marián Hýll.

             Burácajúce jazierko horný vodopád Perečníka....

             Vypadá to tak že sa nám podarí skutočne vyraziť už po piaty krát v tomto roku.... alebo že by nie?
             Napriek tomu že to Martin vzdal sme na poslednú chvíľu našli parťáka.

            Zastavenie sa pri tomto vodopáde bolo naozaj produktívne...

             Pohľady z Gvozdu Martuliek sú úchvatné.....

             Lepkavý íl sa húževano drží na lopate.....

             Kaňon vedúci k vodopádu..... Hýlla sme tam hore radšej neťahali to by sme tu skysli na pol dňa minimálne:-)
             Ja som sa ponáhlal k Perečníku a pod sedlo Luknja. Keby sa tu Maroš chytil do fotenia tak by sme sa v ten
             deň už nikam nedostali:-)

             Lopaty bolo nutné stále oberať z lepkavého ílu....

             Peťo Lauko zapustil bradu a celkom mu pristane:-)

             Pali podnikateľ zo Strečna zvládal prácu na čelbe bez problémov

              Výšľap pod Severnou stenou Triglavu

            Naše sily sa sústredili v roku 2019 len na túto lokalitu

            Pravá strana dolini pod severnou stenou Triglavu tadialto vedie výstupová trasa k Stenaru 2581 m n.m.

            V Jame Baredine sa mi fotenie nevydarilo. Vyšiel len tento jediný záber. Darmo nemám svetlo na také veľké 

            priestory.

           Vrchol medzi Stenarom a Dolkovou špicou

           So Silviom sme uzavreli dohodu že popri práci v Speleolite budeme môcť pracovať v Juranii....

            Mapa Triglavskej skupiny umiestnená v Mojstrane...

            Tak veľké priestory sú nás v Malofatranskom krase absolútnou fantasmagóriou....

              V zimnom období tu podla svedectiev v literatúre namŕza voda, ktorá spôsobuje korodovanie tohoto mohutného
              sintrového útvaru.

            Martin zapadá nohami do bahna a sotva ich vyťahuje... ako však odkryl druhý kanál na pravom boku cíti prievan....

            Druhý vodopád nad Perečníkom je vysoký len 12 metrov, ale je nádherný....

             Ako skeptik sa prejavil Peťo ktorý je tu prvý krát.....

            Na presvietenom chodníčku bolo príjemné teplo...

              30 metrov široká a 15 metrov vysoká chodba stúpa k povrchu....

            Pod končiarmi. dostali sme sa tesne pod stenu k firnovému jazyku do výšky cez 1400 metrov

            Koľko akcií ešte budeme musieť uskutočniť netušíme ale nevzdáme to.

             Magda robí selfi pre internet....

            Občasný vodný tok popri stene vyhĺbil ryhu a odkryl pôvodnú stenu priestoru nezatečenú sintrovými kôrami

            Vystúpali sme až k prameňom Vrátňanky v Svernej stene....

            Naša najpočetnejšia výprava v jaskyni vyťahala zo sondy 50 nákladov....

              A takto kopcovaté sa ťahali....

             Všetko samí mládežníci.... v našej druhej expedícii...

            Večer v druhý deň nášho pobytu sme prehádzali trámy čo boli poukladané tesne za našimi stanami....

               Náš tábor za jaskyniarskou základňou...

          Silvio menežoval celú akciu tak že  sme kopu trámov poprenášali ani sme nevedeli ako....

            Rýchlo pime už idúúúú.....

             Chlapci sa činili....

             K letu patrí slnko radosť a voda....

             Samozrejme bez mojich leflektorov by táto práca večer ani nebola mysliteľná....

              Frajer Luke... a krasové koryto

              Bola poriadna spara a tak si bolo treba niečoho usrknúť....

             Bohiňské jazero je skvostné i keď dosť drahé....

             Priestor za stanmi bude teraz už prázdny a priechodný....

             Nádherne čistá a priezračná voda na Bohinskom jazere

              Vo vode sme boli len my dvaja Jano a ja.....

             Partia Jánošíkov z Terchovej pri práci dominovala...

            Tak toto sa nedá porovnať s našou ubíjajúcou prácou v lome

             Dobrá práca... Silvio výborný manager a tak to šlo rýchlo ako po masle....:-)

             Jazierko na Zelenci je pozostatkom po ľadovci...

             Hrebene dolomitou všade nad nami....

             Klasické fotenie pri veľkej karabíne.....

           Hrebeň Stenaru sa čnie priamo takmer 1600 m nad chatou Septembrové dni tu dokážu byť krásne...

             V sobotu sme zabili poldeň ťahaním rebríkov zo Speleolitu.... ich osadenie nebolo efektívne keďže už
              na posledných 2 akciách nebolo žiadneho jaskyniara ktorý by podporil našu aktivitu a pomohol zo Speleolitu
              ťažiť sediment. Ani tí čo mohli a rozprávali ako tam treba pracovať sa nezúčastnili. A to boli nápady ako tam
              usporiadať tábor skautov. Pričom sme nedokázali usporiadať ani jednu poriadnu ťahačku sedimentu zo
              Speleolitu po tom ako sme na treťom výjazde priepasť pracne vystrojili vyrobenými drevenými rebríkmi

            Priestor tu bude vysoký vyše dvoch metrov.... Niečo také priestranné sme tu nečakali

              Velmi chladné počasie len v stredu sa vyčasilo

           Piesková jaskyňa v Lome Kraľovany II.

               Záružlie na Rovnej hore pri salaši...

               V sobotu 4. mája sme šli najskôr do vody preto že bolo chvíľu pekne a potom sa zopsulo a zatiahlo... Ten balvan
               sa jednoznačne v zime zrútil zo stropu. Budeme tu musieť byť ostražití...

        Na mohutnom zosuve jar 2013. Diaľnica ustupuje kvôli zosuvu z pôvodnej trasy a rodí sa Subvariant B vedúci
         tunelo. Tu vidíme dôsledok zrútenia veľkého krasového priestoru

          Piesková jaskyňa, ťažíme zával s piesku. Priestor dosahuje výšku cez 2 metre....

             Ponor Hradná Päťka

            Vchod do novej jaskyne medzi blokmi v lome pod Hoblíkom.....

             Je to tu riadny foxtrot.....

            Ulomený stalagmit z jaskyne Ľudmila, ktorý páchatelia zabudli pred uzáverom jaskyne

          Konečný výsledok - mreža je opäť funkčná.... Tento stav vydržal  12 mesiacov a mreža bola na jeseň roku 2018 opäť
          rozrezaná

              Druhé masívne poškodenie uzáveru v jeseni roku 2018.... Poškodenie sme provizórne zaistili reťazou a
              zámkom a čakali sme  na naplánovenie prostriedkov na opravu v roku 2019. Ak by sme mrežu aj opäť zavarili
              na vlastné náklady pokúsili by sa ju rozrezať opäť  preto sme tam nechali reťaz a monitorovali sme uzáver
              dočasne opatrený reťazou celých 11 mesiacov. Zatiaľ sa naplánoval rozpočet na opravu a opancierovanie
              dverí a práve prebiehalo vysúťaženie opravy, ktorú sme plánovali na mesiac október. 

          Niekto sa pokúšal rozbiť alebo aspoň znefunkčniť zámok na uzávere jaskyne Ľudmila. A 30 decembra 2014 sme ho
          museli vymeniť... Bola to akcia pri ktorej bolo potrebné mať veľa trpezlivosti. Takto doťukať zámok muselo dať poriadnu
          prácu i čas preto že prístup k zámku bol sťažený. A išlo len o tú škodoradosť znemožniť nám prístup do jaskyne.
          Rukopis páchateľa je tu zjavný, čo najviac poškodiť a sťažiť prácu jaskyniarom

              28. októbra 2016 Ešte raz ucelenejší pohľad na otvor prerazený do betónového múrika.....   Niekto sa nám pokúšal 

              presekať sa do jaskyne..... otvor sme zvnútra privalili veľkým blokom. Ďalší atak na jaskyňu prišiel na jeseň

              v roku 2017 mreža uzáveru bola prvýkrát prerezaná do konca roka sme uzáver opravili. Ale v roku 2018

              došlo k opätovnému poškodeniu uzáveru rozrezaním jeho dverí. Poškodený uzáver sme dočasne opatrili

              reťazou a zámkom kým sa naplánujú v SSJ financie na opravu. A v roku 2019 bola prerezaná reťaz a 

              ukradnuté dvere uzáveru plus bola vážne poškodená jaskyňa. škoda na poškodenej výzdobe jaskyne bola

              políciou zatiaľ vyčíslená zhruba na 1100 Eur plus poškodenie a krádež dverí uzáveru 266 Eur.  

              Škoda nad čiastku 266 Eur je už trestným činom. SSJ so sídlom v Liptovskom Mikuláši preto podala 

              trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.

          Vrátka uzáveru budú opancierované z oboch strán... 2. 11. 2019 sme pasovali oceľové vráta do rámu uzáveru. 

          Pancierovanie a vráta potom šli na zinkovňu do Žiliny a 10. 11 sme transportovali pozinkovaných 50 kg železa hore do 

          jaskyne a zavesili sme dvierka uzáveru a jaskyňu sme opäť uzamkli. A 17. 11. sme nahodili  na dvierka 

          pozinkované pancierovanie. V ďalších termínoch je plánované očistenie okolia uzáveru 

          doplnkové betónovanie a nátery posilených prvkou uzáveru. Obec Kraľovany v týchto dňoch poskytla 

          policajnému oddeleniu v Dolnom Kubíne kľúč od rampy do lomu, aby mohli policajné hliadky prevádzať 

          námätkové kontroly pred vchodom do jaskyne.

             Netušili sme že tento deň bude tragickým koncom pre niekoho len 150 m od nás....

             Teperíme 45 kg centrálu nahor ku jaskyni.....

             Tento úsek je pre vynášky vždy najhorší.....

             Martin hore ťahá a pomáha lanom....

             S tým ťahaním centrál tu už máme tradičné skúsenosti....

              Konečne na vrchole stúpania....

             Bol pekný a príjemný slnečný deň... netušili sme že tu o pár hodín vyhasne život 21 ročného mladíka.

           Pripravujeme sa na zváračské práce na uzávere.....

            Konštrukciu uzáveru sme výrazne posílili...

            Splodiny zvárania sa odvetrávali len pomaly a tak som Fera chodil častejšie monitorovať a prehovárať ho ň
            aby si urobil pauzu.

             Jaskyňa vetrala a vytláčala splodiny zvárania von len pozvolne...

             Dúfame že minimálne rok vydrží a bude chrániť jaskyňu pred vandalmi, ktorí z nej už vylomili prvé kváple
             a samozrejme nebudeme spoliehať len na uzáver samotný v okolí jaskyne sa budú prevádzať časté jaskyniarske
             akcie a terén bude pozorovaný pravidelne aj miestnymi obyvateľmi ktorí budú každý podozrivý pohyb
             okolo jaskyne hlásiť telefonicky jaskyniarskej skupine Aragonit. Samozrejme budú použité aj iné
             sofistikovanejšie technické prostriedky k monitorovaniu okolia jaskyne preto že jej poškodenie si už tentokrát
             vynútili vážnejšie investície zo strany Správy Slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši a pomohli
             nám už aj naši sponzori

            Predpokladáme že zasrani sa ešte ku uzáveru neopovážili priblížiť..... Martin vraví nech si to len skúsia....

            Zamykám a vyliezam z jaskyne . Za dve hoďky mi tam nohy pekne stŕpli..