VZÁCNA ENTOMOLOGICKÁ ZBIERKA PÁNA 

  EMILA PIOVARČIHO 

    BOLA ODCUDZENÁ Z RODINNÉHO DOMU  CCA 24 HODÍN PO JEHO ÚMRTÍ BEZ TOHO ABY SA 

    NIEKTO NÁSILNE VLÁMAL DO RODIČOVSKÉHO DOMU.

         Najvzácnejšie boli v jeho zbierke tieto Goliáše. Zbierku som dokumentoval v roku 2014

           Toto je prvá zo 17 krabíc chrobákov z exotických krajín z celého sveta medzitým sa zbierka ešte rozrástla o niekoľko 

            krabíc motýľov a chrobákov čo zdokumentované žiaľ nemám. Krabice motýľov ktoré nakupoval na burzách však mám 

            na fotografiách priamo z jednotlivých búrz a doplním ich

             Goliáthus A práve o tieto chrobáky mala sestrička najväčší záujem. Lebo boli najcennejšie Inak ju otcove 

             zbierky nezaujímali a nikdy s ním na žiadnej burze nebola

         S otcom som chodil dlhé roky na burzy najprv ho vozila dcéra Magdaléna svojim autom a od 2018 sme jazdili 2x do 

         roka mojim autom

        Druhá krabica - v roku 2022 som zbierku od otca kúpil za 6000 E po tom čo sme v rodine predali pozemky. Zbierku som 

        mu nechal aby sa z nej ešte mohol tešiť prípadne ju doplniť.

            Tretia karabica 

            Pejoratívne cukrikáče doslovne šperky a farebné skvosty  zo všetkých kútov sveta

           Otec chcel zbierku predať do Považského Múrea v Budatínskom zámku, ale múzeum na nacenenú čiastku 6000 E

           nemalo doposiaľ prostriedky Cenu akceptovali ale peniaze by mu splácali niekoľko rokov a bál sa že by sa peňazí ani 

           nemusel dožiť

           Fešáci

            Štvrtá krabica - Otec vedel že zbierku môžem ešte zveladiť. Nakúpil som pre ňu celkom nové krabice s preskleným 

            vekom do ktorých exempláre svojej zbierky poprekladal a opatril novými prostriedkami proti škodcom

          Piata krabica. Po otcovej smrti nás brat už nechcel pustiť do chalupy a zadržal zbierku s tým, že ak nezaplatím pohreb 

          zbierku mi nevydá a predá ju. Otec mi v nemocnici deň pred smrťou povedal že peniaze na pohreb 3000 Eur sú v knižnici 

          pod zbierkou chrobákov no my sme ich nemohli vyzdvyhnúť hoci moja Manželka celý pohreb vybavovala

         Brat potom raboval všetko okolo otcovej postele a nikoho k tomu nepustil a údajne našiel len 1100 plus 1500 Eur

Šiesta krabica - Keď deň po pohrebe v utorok 2.9. šla moja žena Maja a dcéra Magda pre peniaze aby sa vyplatil pohreb lebo všetko okolo pohrebu vybavovali po dohode ich vpustil do domu a zamkol za nimi dvere. Mňa by tam nepustil preto som ostal vonku a bol som pripravený volať 158 keby sa niečo prihodilo. V izbe kde otec v posteli zomrel bolo všetko rozhádzané a rozmetané aj knižnica vyrabovaná a na knižnici už nebola otcova zbierka. Už nebolo kde hľadať otcove peniaze na pohreb. Peniaze im nedal že príde sám zaplatiť 2500 E a zbytok sme mali zaplatiť my. Čakali ho v Žiline v Piete a na dohodnutý čas neprišiel ani po hodine

Telefón mu zvonil ale nedvýhal. Šli sme autom do Varína. Mal zamknuté, ale telefón bolo počuť zvoniť zvnútra. Mali sme obavy že sa mu niečo stalo. Doniesli sme z miestneho pohostinstva rebrík a pokúsili sme sa nazrieť cez okno dnu ale záclony boli zatiahnuté tak že nebolo nič vidieť. Meistni z pohostinstva nás ale upozornili ž ho videli pred hodinou ísť smerom k MNV zrejme k autobusu 

          Siedna krabica - v meste sme ho hladali okolo domu odborov. Napokon sme ho našli.  S peňazí na pohreb už stihol minúť 30 Euro. Zaplatili sme ostatok a všetci sme si vydýchli. Na druhý deň  mi volal že ak mu nevybavým peniaze na sociálke k dôchodku tak mi otcovu zbierku nedá a zložil bol zjavne opitý a vydieral ďalej.Volal som sestre Soni Černákovej že nech mu odkáže lebo mi už nebral telefón že vo štvrtok poobede si prídem pre zbierku do rodičovského domu s kamarátom aby ju prichystal

Vo štvrtok 4. 9. 2025 mi už sestra Soňa volala že mi už neverí a že zbierka ma isto hodnotu 30 tisíc a že ide dole z chaty za bratom Marianom. A ja že som za ňu zaplatil len tú údržbu a že otec by mi  goliášov  nikdy nedal že jej to hovoril. No a ja som mal viac ako pol roka goliáše doma otec mi ich dal. Vtedy už bola zbierka moja hovoril mi aby som si ju zobral domov celú lebo keď náhodou zomrie Marian ju zničí alebo rozpredá a to by si želal najmenej zo všetkého. Otec mi po polroku volal aby som mu doniesol goliáše že ich chce ukázať Soninmu vnúčikovi a tak som mu ich doviezol svedkom je pán Tretiník ktorý šoféroval moje auto keď som goliášov viezol otcovi do Varína. Vnúčik však už nikdy k nemu neprišiel a tak ostali u otca až do jeho smrti.

Vôsma karbica - Ešte v júli 2025 som bol u otca a pozerali sme si zbierku a debatovali o jesennej burze. Chodil po byte o paličke. Nemal som srdce mu zbierku brať keď sa mu pri nej vždy rozžiarili oči. Celý život venoval emtomológii a jeho zbierky sú už v depozitoch dvoch národných múzeách.  Potom som šiel s jaskyniarmi na Istriu

Deviata krabica - Keď som sa vrátil už s ním bolo zle. A behali sme už len okolo neho. 

Vo štvrtok na obed mi už Soňa nebrala telefóny  preto že stále s niekym volala zistil som že aj Marian volá trvalo to asi hodinu a keď už nevolali nikto z nich mi nebral telefón. Vedel som že sa o niečom dohodli a o druhej sme vyrazili s pánom Tretiníkom do Varna. pre zbierku. Mariana sme už na chalupe nenašli. Vedel som že pre neho prišla sestra Soňa a vyviezla ho hore na chatu a možno aj so zbierku. Vybehli sme autom hore a v lieskach kde mala zaparkované auto sme zistili že má čerstvé blato na kolesách. Počuli sme od chaty ako Marian hlasito vykrikuje a nadáva samozrejme na mňa.

Tak sme vedeli že sú tam. pán Tretiník nemal viac času a ani nechcel byť svedkom nejakých hádok a tak sme sa vrátili do Žiliny naprázdno ale pred šiestou šiel do Varína jeden zo zamestnancov piety že sa pokúsi mi pomôcť aby mi brat zbierku vrátil. Marian doma stále nebol tak sme vyrazili hore k chate a zablokovali sme Sonine auto poblíž chaty Marian bol opití a vykrikoval povedal som mu že si idem pre zbierku a pustili sme ich dopredu ale kým sme sa otočili už sme ich nemohli dostihnúť leteli nadol naozaj veľmi rýchlo už to bolo podozrivé a trklo ma že sme mali predovšetkým pozrieť Soni do kufra auta

Desiata krabica - Keď sme prišli k rodičovskému domu Sonine auto tam už nebolo a nešlo ani proti nám ale pokračovalo v jazde akoby na Žilinu. Marian stál vo dverách nevedel rýchlo otvoriť chalupu a zamknúť sa v nej ako do hradu. Zistili sme že je tak pripitý že nevie trafiť kľúč do zámku. Povedali sme mu že mu nejdeme ublížiť ani vziať peniaze ale ideme pozrieť tú otcovu zbierku a tu začal mlieť novú prupovídku že vraj bol opitý a vykradli ho. A ukradli práve tú otcovu zbierku. Hneď mi došlo že to má nejakú novú inštrukciu po tom čo sa práve v ten deň dohodol telefonicky zo Soňou a tá prišla dolu pre neho aby ho pred nami "ochránila" a tak sa dohodol so Soňou že zbierku premiestnia ku sestričke. Tak to nám bola novina a prečo nevolal políciu keď ho okradli. Dobre vieme že Marian nikdy nenechá otvorený dom vždy v ňom za sebou úzkostlivo zamyká lebo sa asi bojí o svoje poskrývané peniaze. Dostal od otca najviac podiel z predaj otcových pozemkov 64 tisíc plus to o čo ukrátil Soničku a otcove peniaze cca 20 tisíc. Tesne predtým predal záhradu za 35 tisíc a garáž za 15 tisíc a pritom nechcel zaplatiť náklady pohrebu aj keď si otec na pohreb odložil 3000 E a stále vykrikuje aký je chudodný

Lenže ako ho mohli vykradnúť keď do domu nikto násilne nevnikol zámky boli v poriadku okná celé. Už som začal šípiť že v dome už tú zbierku nenájdeme. Napokon otvoril a my sme prezreli dom a naozaj tam už zbierka nebola nedala sa len tak skryť bolo to 20 presklených skriniek. A keďže sa stala krádež privolali sme políciu prišla hliadka a všetko zaznamenala a prikázali nám aby sme tú zbierku ešte raz v dome dobre pozreli a pozvali nás na sobotu spísať zápisnicu o celom incidente. A dali tak šancu rodine aby zbierku vrátila predtým ako urobíme udanie na konkrétneho páchateľa. Aj policajti boli zhrození situáciou v dome. Marian robil mŕtveho chrobáka v kresle pred televízorom uprostred nepredstaviteľného chaosu a neporiadku však nech všetci vidia aký je on chudobný a v akom svinčíku musí žiť

Jedenásta krabica- Vedeli sme že nápad že opitého Mariana vykradli je nápad pani Soničky a že teda vzali zbierku z domu a zahrali to na vykrádačku aby zbierku mohli speňažiť preto že podla Soni má zbierka väčšiu hodnotu ako 6000 Eur a rada by ju strelila za viac. Soňa o nejaké zbierky nemá záujem ale peniaze jej nikdy nesmrdeli. Keď bola malá často ich kradla aj rodičom a my sme to vždy ako chalani schytali. Už vtedy bola prešibaná manipulátorka. A tak sme vyrazili opäť hore na chatu či tam nájdeme sestričku Soničku

Dvanásta krabica - Bola už tma v chate sa svietilo. Ale auto tam kde obyčajne parkuje nebolo to nám bolo divné nevideli sme ho ani pri chate. Povedala nám že Marian za ňou prišiel na chatu pešo samozrejme v šlapkách na ponožkách.... išlo o to zakryť to že Soňa bola dolu vo Varíne pri chalupe a mohla naložiť otcovu zbierku do auta. Rozprávala nám že vie kde je v dome skrýša s 30 tisícami o ktorej vie len ona. A že sa jej na chate Marian ožral. No a prečo mu dávala piť? Keď sme odchádzali povedala nám že Marian jej povedal že zbierka je dobre skrytá a v bezpečí tak sme jej povedali že ak chce zbierku zachrániť aby bolo Otcove menu v múzeu zviditeľnené touto zbierkou aby to zahrala na Mariana že vie o kupcovi a že peniaze si rozdelia aby sa otcova zbierka zachránila a predala Považskému múzeu. Marian by asi kápol božskú. Ale všetko bude inak. Obaja sme prišli k názoru že Soňa to celé organizuje. A nasledujúca veľmi podozrivá udalosť to potvrdila
 

Trinásta krabica - Na záver sme sa opýtali Soni kde má auto že by sme sa chceli pozrieť do kufra. Povedala že je dolu na parkovisku tak sme šli dolu na parkovisko autom a žiadne auto tam nebolo. Tak som jej hneď volal ale už mala dlhý rozhovor s niekym kto ju hore vyviezol a auto zobral zo sebou lebo tam bola tá otcova zbierka ktorú Soňa s Marianom pravdepodobne naložili vo Varíne do jej auta. Iste by sa našiel niekto kto ich pritom videl. 

Štrnásta krabica 

Dlho som sa nemohol dovolať jej auto nebolo ani nikde po ceste dolu odstavené. Až keď sme boli dolu na pažitiach tak som sa jej konečne dovolal a oznámil som jej že jej to auto museli z toho parkoviska dolu ukradnúť lebo tam nie je. Pohotovo zahlásila že ho má zaparkované pri urbárskej bráne pod cestou do Jedľoviny. Ale to nie je dolu ale na úrovni jej chaty Obrátili sme auto a hnali sme sa o tom presvedčiť. Samozrejme žiadne auto tam nebolo. Tak že prečo Sonička klame? Preto hneď po našom odchode dlho s niekym volala iste nie s opitým Marianom vo Varíne, ktorého aj tak obabrú aj o chalupu 

 Áno preto že auto tam nebolo a niekto odviezol otcovu zbierku do bezpečia aby si na nej zmlsla chamtivá sestrička Sonička. Šli sme na jej adresu na Hájiku Pecvalova 47, Hladali sme jej auto nenašli sme ale zazvonil som na jej byte ozval sa jej syn ktorý na tejto adrese nebýva a odvrkol mi niečo o tom že "Soňa dostala menej za pozemky  a nech ideme do....." Takto sa to robí. Tak že tak Soňa si zobrala či ukradla to čo jej "patrí."? Ale zabudla že zbierka keďže nemám doklad o kúpe (no mám svedkou že som ju zaplatil) bola to moja naivita ale nechcel som otca čo ledva chodil o paličke v dobe covidovej vláčiť po notároch. Jej majetok čo dostala chata má najväčšiu hodnotu tak jej otec s Marianom nadelili menej. Povedal som im rozdelte to rovnako bude zas peklo. A oni sa vraj zas pred Soňou vyhovorili na mňa. A tak tu máme peklo ktoré vie rozpútať len chorobná chamtivosť.

 A tak otcovu zbierku už pravdepodobne nikto nikdy neuvidí odvezú ju a predajú anonymne v zahraničí. Čo tam po pamiatke nejakého jej ocinka  ako ho dcérenka vždy volala ale dokonale naňho vždy kašlala. Hlavne že si hovela hore na chate celé leto a na otca sa ani neobzrela a nechcela ho brať na chatu preto že jej psica sa nezniesla z otcovým psom. Lacná výhovorka. Čo tam po otcovi.  Do nemocnice sa naňho neprišla pozrieť ani raz keď bol pár dní pred smrťou ani keď ho doviezli domov otec horko zaplakal lebo Sonička tam zasa nebola, lebo vraj sme ju nezavolali. A ona je chorá. A ten odroň Marianko do toho bezohľadne zareval: Soňa tá Ti nepríde ani na pohreb" Bolo mi strašne ľúto toho nášho otca ktorý mal v posledných hodinách okolo seba takéto deti

Zožerte si všetky tie vaše majetky a peniaze v tajných skrýšach toho rodinného domu.To ešte bude boj. O tú chalupu... Však? Ani jeden z tých skupáňov by otcovi nezaplatil za tú zbierku 6000 E dopredu keď ešte žil a tak len čakali kým zomrie a hneď ma vydierali ak nezaplatíš pohreb rozpredám ju ak mi nevybavíš na sociálke zvýšenie dôchodku nedám ti ju a takto by to pokračovalo ďalej a následne napokon zbierka celkom zmizla v pažeráku chamtivosti mojich zlatých a bezcharakterných súrodencov. Ešte aj nad samým hrobom sú ľudia schopný kuť pikle, klamať a kradnúť a bezohľadne podvádzať a neustále zvalovať vinu za svoju biedu na iných. Tak Sonička len ďalej nadájaj toho Marianka alkoholom ako naposledy hore na chate a ani sa s ním nebudeš musieť deliť s peniazmi za tú predanú otcovu zbierku a napokon budeš rýchlo opäť dediť a predávať chalupu a samozrejme najprv v nej hľadať zabudnuté Marošove prašule. To bude Klondike čo? Vy nie ste moji súrodenci vy ste hieny

         Štrnásta krabica 

         Na otcovu počesť budeme aj naďalej chodiť na jeho obľúbené burzy. On svoju zbierku budoval roky chcel som aby si 

         tie peniaze za zbierku užil a zároveň ju mal až do svojej smrti pri sebe. A túto svoju povinnosť voči nemu som splnil. Až na to že jeho meno sa nezapíše do histórie pod touto zbierkov niekde v múzeu preto že krkavčie deti a vydierači sa hneď vrhli na korisť a ukradli ju aj keď dobre vedia že som za ňu zaplatil, ale vraj málo a oni sú ukrivdení a chcú utŕžiť za zbierku oveľa viac. 

Každý rok si na jeho počesť pripijeme s mojimi deťmi a vnučkou na jarnej a jesennej burze.

          Šestnásta krabica - Najviac sa v posledných dňoch života môjho otca o neho starala moja najstaršia dcéra Magdaléna a bola zhrozená z toho ako sa správajú moji súrodenci k vlastnému otcovi a jeho pamiatke

 Na predposlednej návšteve u otca v nemocnici prišiel Marian opitý a začal nám vykríkať že chceme od otca vymámiť druhú polovice chalupy lebo sme ho chceli zobrať z nemocnice na týždeň domov ale že on tú chalupu podpáli a mnohé iné obvinenia a provokatívne do mňa pritom búchal päsťou mal som čo robiť aby som sa ovládol a neuvalil mu jednu po papuli zbehol sa v tej izbe celý nemocničný personál a chceli naňho privolať ochranku a vyviesť ho z nemocnice. Aj otec naňho zrúkol "Čo do teba vstúpil diabol?" Pritom ja ani moja manželka sme Mariana nijako neprovokovali a boli sme ticho neodpovedali sme na žiadne hrubé urážky a ivektívy, lebo sme vedeli že bude ziapať ešte viac. Ošetrujúci lekár otcovi v to ráno povedal že si ho v nemocnici ešte pár dní nechajú aby ho preliečili a zosilnel ale po tomto otrasnom incidente ho poslali na druhý deň večer domov. Preto večer lebo Mariána nemohol nikto zohnať bol zamknutý doma a nebral telefóny. Po tom ako otca priviezli domov v nasledujúce ráno zomrel. No a nemuselo sa to takto skončiť keby nebolo Marianovho opilstva a grobianstva otca mohli v nemocnici ešte liečiť. Aj počas ostatných návštev Marian mámil od otca len splnomocnenie na prevzatie dôchodku a do omrzenia to stále opakoval a prerušoval aj otca keď nám rozprával jeden príbeh o starom mlynárovi z Varína a  zaujímalo ho najmä kde má otec doma schovaný kľúč od domu. Len preboha aby nám ho náhodou nedal.

           Sedemnásta krabica 

           No tak Sonička a koľko by si tak chcela za tú zbierku, lebo ja by som bol rád aby sa zachovala celá som ochotný ju 

           druhýkrát zaplatiť s podielu z dedičstva. Je to pre mňa dôležitejšie ako tie peniaze. Ocovi som sľubil že ju udržím 

           v celku a predám len Považskému múzeu. Táto zbierka patrí po tom čo som ju zaplatil mne a prípadne k dedičstvu po otcovi napriek tomu že ste ju zhabali je 

           to už na súde

Keď sa delili peniaze za predaný pozemok (dobrú cenu cca niečo cez 180 tisíc E zmluvy sú u otca, aj kupca som sprostredkovalal za sprostredkovanie obchodu som nechcel od súrodencov a otca žiadne peniaze otec mi ale neskôr dal sám za sprostredkovanie obchodu 2 tisíc E zaplatili sme len právnika čo nám robil zmluvy, i toho som zabezpečil v tejto veci.) 

Otec na moje želanie odčítal 6 tisíc E zo sumy ktorá mi mala pripadnúť s tým že sme sa dohodli že zatiaľ nechám zbierku kým žije u neho preto že pochopiteľne mal k nej ako amatérsky entomológ a zberateľ citový vzťah a okrem toho som chcel aby to podporilo jeho zdravie a jeho chuť do ďalšieho života. 

Za cenu 6000 E chcel zbierku predať do Považského múzea kde mali o ňu záujem len nemali dostatok prostriedkov. Tak že som mu túto istú sumu za zbierku zaplatil aby si tie peniaze mohol ešte kým žije užiť a zároveň zbierku zvelaďovať dopĺňať a tešiť sa z nej. Tieto veci predlžujú ľudský život. 

Moji súrodenci by to takto nikdy neurobili preto že ich zaujímali len peniaze a nie zdravie svojho otca a nezaujímali sa ani o otcovu záľubu a jeho zbierky inak ako o budúci zdroj financií preto že do zbierky bolo potrebné stále investovať.

Podporovali sme otca v chuti do života aj tým že sme neustále spolu chodili aj pred rokom 2014 keď som zbierku dokumentoval na burzy s mojimi dcérami a vnučkou kým som nemal auto vozila nás na burzy v Čechách aj na Slovensku moja najstaršia dcéra Magdaléna a po roku 2018 sme jazdili na burzy každoročne 2x do roka mojim autom, ktoré pravidelne šoféroval priateľ rodiny Roald Tretiník. Zbierku som opatril novými presklenými krabicami od čoho mám isto v emajlovej pošte faktúry len by som ich musel dlhšie hľadať. Otec do nich celú zbierku preložil.  Otec už bol ťažko mobilný a tak som ho nemienil vláčiť po notároch bolo to v roku 2022 keď ešte zúril Covid. Ale svedka čo mi kúpu zbierky dosvedčí mám, dokonca dvoch.

Brat Marian mi v pondelok 8.9. kontrólne volal aby sa dozvedel aká je sitúacia a nadával na Soničku že ho obabrala že on musí teraz hovoriť že ho vykradli keď bol opitý, ale že teraz Soňa naňho kašle. A dohováral mi že ja som otcovu zbierku kúpil z otcových peňazí. Že to neboli moje peniaze ale otcove peniaze čo som mu zaplatil za zbierku. 

Veľmi naivný pohľad. Aj on dostal tie otcove peniaze ako ja ale on od neho zbierku za ne neodkúpil preto že jeho chamtivosť by mu to nikdy nedovolila. Otec tie peniaze medzi nás rozdelil ako súčasť dedičstva. Tak že keď nám ich dal boli už naše. Marian dostal peniaze aj zo Soninho podielu lebo to sám chcel a otec mu dal aj svoju čiastku z toho predaja len aby sa oňho staral v starobe. Tak že aj on priznal rovnako ako Sonička že 6000 som otcovi za zbierku zaplatil no Soňa tvrdí že to bolo málo a len na údržbu tej zbierky ktorá má údajne oveľa väčšiu cenu vraj až 30 či 33 tisíc a Marian hovorí že som síce tých 6000 za zbierku zaplatil ale z otcových peňazí ktoré nám rozdelil ako súčasť dedičstva ešte kým žil, tak že boli už naše. 

Dostal som 64  tisíc a z nich som zaplatil 6 tisíc otcovi za zbierku tak že mi ostalo 58 tisíc. Marian dostal 64 tisíc plus tie peniaze o ktoré sa rozhodli dať Sone menej, tak že dostal 80 tisíc a pri delení ukryl 20 tisíc a tvrdil že som ich ukradol ja napokon sa našli v jeho batohu Soňa to dosvedčí lebo som jej volal aby si ihneď prišla pre svoju čiastku a bola svedkom tohoto incidentu. 

Otec zveril zbierku mne preto že vedel že budem zbierku zvelaďovať a pokračovať v jeho šlapajách a nerozpredám ju nadrobno a ak tak len ako celok do Považského múzea a pod jeho menom. To som mu sľúbil a plánoval som otcovu zbierku najskôr vystaviť v Makovického dóme spolu s horskými a jaskyniarskymi fotografiami z mojej tvorby.

 

No a v pondelok 8. 9. mi Sonička napísala esemeku že sa nemusím báť o zbierku že je v depozite....

 

A 13. 9. 2025 o 13:48 mi drahá sestrička napísala že:

Pokiaľ mi ty predložíš kupnopredajnú zmluvu, overenú notárom a s podpisom môjho otca tak ti ju dám zatiaľ bola odložená proti zničeniu Marianom.

 

Tak že tu je priame priznanie toho čo sme už predpokladali a doložili logickou analýzou. 

 

Zbierku z otcovho domu ukradla moja drahá sestrička Sonička a kryje to teraz tým že ona chcela zbierku len zachrániť pred Marianom:-) A samozrejme aj predomnou:-)

Aké pokrytecké. Drahá sestrička vedela že si idem 4. 9. 2025 pre zbierku do Varína o druhej poobede a tak sa rýchlo dohodla s Mariánkom - nasľubovala mu hory doly a potom ma rýchlo predbehla a už pred obedom bola pre zbierku ona aby ju sama získala aj keď dobre vedela že som za zbierku otcovi zaplatil a že mi patrí. 

A kryla sa tak že klamala že Marián prišiel na chatu ku nej pešo aby bola mimo podozrenia a mohla tvrdiť že Marian jej povedal že zbierka je ukrytá na bezpečnom mieste. Pritom ju ona sama  už ukradla a ukryla v nejakom pravdepodobne bankovom depozite. Ak vôbec. Klamárka a zlodejka.

Teraz chce túto krádež legalizovať?

Sonička myslíš si že by Ti toto čo si spravila ty mne náš otec keby bol žil Schválil?

A že Ti to tam hore nebude pripočítané ako hriech?

Nehovorí Ti nič jedno z Božích prikázaní NEPOKRADNEŠ?

Ty nemáš svedomie? K Tebe sa nedostalo to že Božie mlyny melú pomaly a isto? Nevieš nič o karmických zákonoch? O čine a jeho následkoch?

Rozhodne sa už nikto z našej rodiny manželka dcéry a vnučka nemienia s Tebou kontaktovať a sú všetci zhrození a sklamaní že si morálne tak hlboko klesla a tak bezohladne sa správaš ku svojmu bratovi. Nestačilo že Marian zničil kus zdravia i mojej manželke pridala si sa k nemu aj Ty?

A čo si o Tebe pomyslia tvoji priatelia vo Varíne keď sa toto všetko čoskoro dozvedia? Všetci tí naši spoloční priatelia z turistiky? Tak ja byť v Tvojej koži hanbil by som sa ako pes

 

Ak by si Ty niečo zaplatila otcovi nikdy by som sa neznížil k tomu aby som to išiel z otcovho domu po jeho smrti ukradnúť ako si to urobila Ty mne. 

Sonička dala si ty niekedy nejaké peniaze otcovi?  Nedala však

Naopak len si ich od otca dránila až z toho otcovi bolo niekoľkokrát špatne a sťažoval sa na Teba predomnou viackrát. Ak bude treba Sonička napíšem tu o tom viac ako si otecka užierala ešte predtým ako sa delili peniaze za predaj pozemku.

 

Ale poviem ešte jedno keď som sa oženil otec mi kúpil vo Varíne ako svadobný dar drevenicu s pozemkom kde sme so ženou minimálne 10 rokov bývali. Po tom ako zbankrotovala naša rodinná firma Jedlovina s.r.o. som musel chalupu predať aby som vyplatil všetky dlhy a otcovi som zaplatil respektíve vrátil z predaja tohoto majetku tých 30 tisíc, ktoré on za tú chalupu zaplatil a on ich zasa investoval do nového pokrytia strechy na rodičovskom dome.
 

Sonička mi doteraz vyčítala že mi dal otec chalupu ako svadobný dar, ale jej dal len chatu z ktorej rodičov vyhodila a vzala im na 3 roky od tejto chaty kľúče potom čo naša nebohá mama nechtiac zapríčinila že Sonička prišla o týždňový zárobok z prenájmu chaty. Tri roky som Soničku a jej rodinu presviedčal aby rodičom tie kľúče od chaty vrátili. Že je to hanba takto zaobchádzať s vlastnými rodičmi ktorí jej tu chatu dali. A toto je len jeden z viacerých smutných príbehov okolo Soničkynej chaty najvzácnejšieho majetku v našej rodine kde sme ako deti všetci súrodenci a bratranci spolu trávili naše šťastné detské pázdninové dni v náručí prírody. 

No žiaľ na starosť sa s týchto mojich súrodencov stali chamtivé vydieračské zlodejské pažravé obludy. Je to smutné že to musím takto o svojich súrodencoch povedať. Na staré kolená úplne zbesneli a to hneď ako otec zomrel. 

Také citové pripútanie k idilickému prázdninovému domovu v lone prírody je vždy na celý život. Ale na to Sonička nereflektovala a zabudla a jej chata sa stala len prostriedkom pre finančné privylepšenie jej rodinného rozpočtu hoci keď jej rodičia dávali chatu sväto sväte sľubovala že na ňu budeme ako rodina mať občasný prístup po dohode aspoň raz cez prázdniny  a 1x cez zimnú sezónu. Všetko však dopadlo  ako vždy celkom inak.

 

Soňa mi viackrát volala no neberiem jej telefóny, nechcem sa rozčulovať a tak som jej 24. 9. napísal:

 

Ak chceš aby som stiahol trestné oznámenie vráť zbierku tomu komu ju otec predal - je to jeho posledná vôla a tú by si mala ctiť. 

Otec vedel že sa o ňu postarám nielen preto že som s ním chodil na všetky burzy ale mal som k zberateľstvu v tomto obore vzťah nosil som mu chrobákov z našich akcií v horách aj zo zahraničia a vždy sme našli na túto tému spoločnú reč. Mariana tieto veci nikdy nezaujímali otca na burzách nikdy nepodopieral a nedoprevádzal 2x bol s nami len aby sa previezol a behal len po obchodoch. Ani trochu ho to nezaujímalo. Ešte sme ho museli zháňať po celom meste. Ani  teba som nikdy nevidel na žiadnej burze s otcom. Bol som s ním mojim autom a s pánom Tretiníkom aj v Liptovskom Mikuláši kde si pozrel svoju vystavenú zbierku. Nikto z vás ho tam nezobral. Každý rok bol u nás na Vianoce a vozil som ho aj do Terchovej na bryndzové halušky aby sa nadýchal čerstvého vzduchu.

Písal som otcovi všetky zoznamy pre múzeá na počítači aj s patričnou grafickou úpravou. A  bolo toho neurekom. Sám som kupoval na každej buzre motýlov a stále platí že pre tvojoch synov mám dve krabice exotických motýlov ako pamiatku ak kompletne zbierku vrátiš.

Žena sa pozrela do mojich správ preto že ja nič od teba nečítam preto že sa nechcem rozčulovať. Ja som s Marianom žiadne peniaze u nás doma nikdy nehľadal. Pomáhal som dovážať potraviny a vykladať ich z môjho auta do domu a porozprával som sa vždy s otcom

Neobviňuj ma z toho že ja som hľadal v otcovom dome nejaké peniaze.

Nikdy som to nerobil a nikdy by som sa k tomu neznížil.

Ty  však všetkých posudzujeeš podľa seba. Lebo ty by si ich isto hľadala...

Hladal ich len Marian lebo ten je ako ty ide len po prachoch preto nechcel nikoho pustiť hladať peniaze na otcov pohreb. Keď tam prišla Maja s Magdalénov zamkol za nimi dvere a nepríčetne vyziapoval. Bal som sa o ženu a moju dcéru a bol som pripravený volať policajnú hliadku. Našli v otcovej spálni len spúšť a všetko vyhádzané z knižnice tak že už bolo zbytočné hľadať otcove peniaze na pohreb.

Otec mi povedal že tých 3000 je v 500 eurovkách. Ale vtedy som to nebral vážne a predpokladal som že otec bude žiť, cítil sa už omnoho lepšie dokonca bol veselí a radoval sa že som k nemu prišiel pýtal sa  na moju ženu ktorá somnou neprišla lebo sa bála Marina. Aj na teba sa pítal. Tešil sa domov ale bál sa Marianovho opilstva. Kto by sa nebál. Marian ale platil v Piete stovkami tých 2470 v 100 Eurovkch. Tie 500 eurovky by mu v obchode len tak nezmenili. Svoje peniaze má v 200 stovkách. Tie stovky musel niekde doma nájsť.

 

Inak Marian bral peniaze aj z otcoveho dôchodku otec sa mi sťažoval že mu na začiatku leta zobral 100 E. Poradil som mu aby si dôchodok vždy dobre schoval. Otcovi z nákupov nikdy nedal výdavok prakticky žil z otcového dôchodku. Otec platil potraviny aj všetky platby za energie plyn smeti vodné stočné a dane.

Dal niekto z vás milí súrodenci otcovi niekedy nejaké peniaze? Pokiaľ viem obaja ste ich od neho len dránili. Dal Marián zo svoho podielu na predaji pozemku otcovi nejaké peniaze? Kúpil si on tú zbierku? Chamtivosť by mu to nedovolila. 

 

Dala by si otcovi 6000 E ty za tú zbierku? 

 

Samozrejme že nie, lebo tebe Maroško nechcel dať rovný podiel kvôli chate. Ale aj keby si mala ten rovný podiel nekúpila by si od otca tú zbierku.  Ale to už nie je môj problém že kvôli tej chate má s tebou Marian problém a že to zvaloval na mňa to je príznačné keď je na koho vinu zvaliť, ale ja som nedostal ten tvoj podiel dostal ho on Marian dostal o 20 tisíc viac ako ja. On si nadelil viac a nedelil sa o to somnou. Od neho si pýtaj to o čo ťa ukrátil. A nezmocňuj sa toho čo ti nepatrí. Zbierku otec dal mne a ja som mu za ňu zaplatil ty ani Marian ste za ňu otcovi nezaplatili ani peták.

Pamätáš sa keď si sa predomnou pochválila že ti muž dal 17 tisíc E a potom si bola drániť u otca ako bezdomovec že nemáš peniaze a dal ti 5000 E? a otec sa to dozvedel....čo si o tebe asi pomyslel?

Nepíš mi nič

Len to jedno vydáš zbierku ktorú si ukradla z rodičovského domu alebo nevydáš

 

 

           

Vyjadrenie RNDr. Vladimíra Straku zo Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV k hodnote zbierky zo dňa 6.9. 2025 16:17

Vážený pán Piovarči,

    bohužiaľ dostali ste sa do nepríjemnej situácie. Keď sme takúto zbierku kupovali, tak aj za tie najkrajšie kusy bola ponúknutá cena na burze 10-50 Euro a možno aj viac. Cenu navrhujú predajcovia, ktorí z toho roky žijú, ale hodnota jednotlivých kusov je iluzórná. Mne osobne ponúkali 2x muchárku, za 20 Euro a mysleli že po nej skočím ako lev, nakoľko bola jediná na celej výstave! Pre neznalca obyčajná mucha! Ale potom som zistil, že nie je lokalizovaná, determinovaná a vôbec bez ďalších údajov. Pre mňa jej hodnota bola nulová a preto som ju odmietol. A mám dojem, že takto to je s väčšinou vystavených kusov. V prípade motýľov môže ísť o kusy, ktoré sú dochované u nás, napr. v ZOO Košice. Nemajú hodnotu tropického nálezu. Preto odborníka v prvom rade zaujímavú údaje, ktoré sú pod každým exemplárom na entomologickom štítku. Ak nie sú. je to bezcenný kus! Preto takéto kusy môžeme hodnotiť len ako bytový doplnok. Pri nákupe do múzea, sme entomologické zbierky kupovali v cene 1-2 Eurá, ak mali všetky potrebné determinačné a lokalizačné údaje a navyše zoznam všetkých druhov, ktoré v krabici boli. Za takúto cenu som kupoval aj zbierku bežných našich chrobákov od Vášho otca do nášho múzea v Martine, keď som tam bol ešte zamestnancom. Vyššiu sumu žiadne múzeum u nás za takýto materiál neponúkne ani Vášmu bratovi. Predať by sa dali za pôvodnú cenu, len ak by brat chodil na burzy, kupoval predajný stôl za vysokú cenu, a jednotlivé kusy by musel o niečo zlacnieť v porovnaní s konkurenciou, ak by ich chcel prednostne predať. Veľmi ťažký boj a úspech v nedohľadne! Ak mu stojí za to rozhádať sa pre nejakých pár stoviek s celou rodinou, tak neviem!
   Sám som v týchto dňoch odovzdal moju celoživotnú zbierku dvojkrídlovcov, celkom 13 ooo kusov v 70 krabiciach do múzea v Martine zadarmo. A boli v nej at typové kusy, kde holotyp stojí aj 1 tisíc
Euro, lebo to je jediný exemplár na svete podľa ktorého bol pomenovaný nový druh pre vedu! A som rád, že to všetko vzali, a o zbierku sa bude starať tamojší kustód. Ja mám istotu, že hodnota zbierky sa zachová! V dnešných časoch múzeá nemajú peniaze na nič! Vo Vašom prípade ide len o rodinný právny problém!

    S pozdravom Vladimír Straka

 

 

 

   OPUSTILA NÁS VARÍNSKA TURISTICKÁ LEGENDA 

     Záber z poslednej burzy 12. 10. 2024. Najstarší amatérsky entomológ Emil Piovarči so svojou vnučkou 

     Magdalénou a pravnučkou Sárkou.

 

 

   O dva a pol mesiaca by sa bol otec dožil 95 rokov

Náš otec, starý otec a dedo  Emil Piovarči narodený 15. 11. 1930 nebol len jedným z najstarších žijúcich občanov obce Varín. Bol i najstarším  celoživotne aktívnym a zanieteným amatérskym entomológom na Slovensku. Jeho rozsiahle odborne popísané  zbierky  chrobákov  a motýľov sú v expozíciách a depozitoch viacerých Slovenských Múzeí.

 Rozruch medzi odborníkmi  spôsobil jeho mimoriadny nález  z roku 1980. V katastri obce Varín – Rybníky našiel  ojedinelý druh malej ale výnimočnej lienky Bulaea lichatsovi, ktorá nebola doposiaľ na Slovensku nikde zaznamenaná. Slovensko sa svojou ohromujúcou druhovou rozmanitosťou flóry a fauny právom zaraďuje medzi klenoty Európy, čo potvrdzuje aj tento ojedinelý nález, ktorý sa dnes nachádza v entomologických zbierkach Považského múzea v Žiline a písalo sa o ňom nielen v odbornej literatúre ale i vo viacerých verejnoprávnych médiách ( v SME, v Novom Čase atď.)

Najrozsiahlejšia časť jeho  zbierky sa dnes nachádza v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Ďalšia časť sa nachádza v depozitoch  Slovenského národného Múzea Andreja Kmeťa v Martine. O ňom a jeho zbierkach a vzťahu k prírode vyšlo na Slovensku viacero populárnych článkov a reportáži.  V pozostalosti ostala aj objemná zbierka výnimočných druhov chrobákov z najexotickejších zemí  celého sveta.

Bol dlhoročným členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Viac ako 30 rokov bol (s pánom Salátom z Varína) aktívnym členom dobrovoľnej stráže prírody v Malej Fatre. Patril vo Varíne k zakladateľom Odboru  turistiky Stratenec pri Slovenskom zväze turistov pri ČSTV (Československom zväze telesnej výchovy) TOM (turistickej organizácie mládeže) a od roku 1972 až do roku 1980 bol jeho predsedom, Práve v týchto rokoch mal Odbor turistiky vo Varíne viac ako 130 aktívnych členov – mládeže z vysokou výkonnostnou úrovňou na horách pri poznávaní krás Slovenskej prírody, pri túrach vo všetkých horstvách Slovenska a pri táborovej ale aj orientačnej pretekárskej činnosti a pravidelných každoročných neopakovateľných Akadémiách s vlastnou malojaviskovou scénickou tvorbou  pre rodičov našich mladých turistov.

Za jeho predsedovania sa na Varínskych lúkach v roku 1977 uskutočnil XXIV Celoslovenský zraz turistov a to z dôvodu  mimoriadnej aktivity  nášho Odboru turistiky preto že Varínskych turistov už vtedy aj kvôli jeho organizačným schopnostiam  poznali na celom turistickom Slovensku nielen pre naše výkonnostné akcie a pretekársku činnosť  ale i pre našu turistickú hudobnú Country Skupinu Sympaťáci. Následne po veľmi úspešnom národnom zrazovom  podujatí  na Varínskych lúkach  ČSTV poskytla Telovýchovnej jednote vo  Varíne  700 tisíc korún na výstavbu novej turistickej chaty pod Jedlovinou. S vďakou dnes mnohí  pamätníci spomíname na tie krásne a šťastné roky prežité v aktívnom veľkom kolektíve Varínskeho Odboru turistiky v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia.  

Mali sme aj svoju hymnu ktorá začínala slokou - Slávny oddiel Stratenec mal družinu dievčeniec.... a tá družina mala meno Veternice... zdravým Vás Veternice aj všetkých ostatných zo starej turistickej gardy vo Varíne. Ej veru spievali sme ju radi pri táborových ohňoch aj vo Wigvamoch na Riečnici aj Jožina z bažin spolu s prvým predsedom OT a vedúcim tábora s otcom Emilom i s Izidorom Matejovkým na tom našom nezabudnuteľnom táborisku. Som rád že som ho nadchol pre aktívnu prácu s mládežou v našich krásnych horách. Ďakujem Vám všetkým za to veľké spoločné dobrodružstvo s Foglarovkami a Rýchlimi šípmi a za všetky tie krásne indiánske horúce letá na horách v lone prírody. Ďakujem bratia priatelia turisti a skauti

Otec stál v roku 1991 aj pri obnove Urbárskeho spoločenstva vo Varíne. Vo  výbore vykonával funkciu pokladníka a od roku 2002 bol zvolený do funkcie predsedu Urbárskeho spoločenstva, ktorú vykonával do roku 2004. Za jeho predsedovania sa začala budovať  zvážnica do Jedľoviny až po cestu ku chate Pod Suchým v Starhradskej doline a tiež sa začali vyplácať dividendy všetkým členom Urbárskeho pozemkového spoločenstva.

S manželkou Máriou rodenou Krejčovou má tri deti, dve vnučky dvoch  vnukov a dve pravnúčatá. V rokoch na dôchodku po dlhoročnej práci vedúceho konštruktéra a technológa v ZŤS Martin v závode motorov 02, skalkárčil a nimrodil v záhrade a venoval sa aktívne vnukom, vnučkám a entomológii. Otec bol aj vášnivým filatelistom so skvostnou objemnov celoživotnou zbierkou vzácnych starých známok. 

Nezabudneme na mnohé  návštevy na burzách motýľov v Čechách i na Slovensku v poslednom desaťročí s mojimi dcérami Magduškou a Alžbetkou a vnučkou Sárkou.  Poslednú jesennú burzu sme s ním  v srdečnej atmosfére absolvovali v Martine v roku 2024 spolu s priateľom rodiny rangerom NP Malá Fatra Roaldom Tretiníkom, ktorý šoféroval naše auto na všetkých piatich posledných burzách. A vítali  tam otca  srdečne vždy všetci organizátori kolegovia a odborníci ako vlastného a boli by sme spolu šli aj na jarnú burzu v marci 2025 ale bolo veľmi sychravo. Chystali sme sa teda na jeseň ale žiaľ osud nám to už nedoprial. V nemocnici bol len 5 dní. V posledný deň v nemocnici bol čulí a v dobrej nálade a zdalo sa že by sme aj na tú jesennú burzu predsa len ešte mohli ísť.

Keď ho večer 27. 8. 2025 o 20,00 sanitka doviezla domov  a preniesli sme ho do postele rozprával vnučke Magdalénke, ktorá mu varila čaj ako dobre si rozumel a veselo pošpásoval  v nemocnici so sestričkami. Nikoho ani len nenapadlo že ho vidíme živého naposledy.  Zosnul včas ráno 28. 8. 2025 Česť jeho pamiatke.

Ako deti nikdy nezabudneme na naše úžasné prázdninové pobyty s rodičmi , ktorí už tu nie sú, na našej rodinnej chate pod Jedľovinov,  ako sme hore pažiťami vždy na začiatku prázdnin hnali na chatu kŕdeľ  husí a v sieťových taškách niesli všetky naše sliepky a ako sme s otcom chodili ako chlapci so sakmi na motýle do Kúrskej a Starhradskej doliny, oberali maliny v šlógach, zbierali huby nad chatou, čučoriedky a brusnice pod Malým Fatranským Kriváňom a ako sme za hviezdnatých  podvečerov pri petrolejke cez malé tranzistorové rádio počúvali vzrušujúce správy o pristáti Amerických astronautov na Mesiaci... Bolo to nádherné detstvo.

Odkaz do neba: Vďaka Otec a Mama

S láskou syn Eduard s rodinou

 

 

 

 

           Otec s mojou malou Alžbetkou dnes už Alžbetka robí doktorantúru

          Alžbetka nadšene pomáhala starkému variť starký bol vinikajúci kuchár a varil si sám až do polovice roku 2025

              Najväčším šťastím a požehnaním sú vždy naše deti

     S vnučkou a pravnučkou na Vianoce

 

     POSLEDNÁ OTCOVA BURZA

         Priateľ Rolo Tretiník bol vždy oporou našich výjazdov na burzách a o Otec mal v neho veľkú dôveru

            Ten hrdzavý stojí až 120 E

          Ocove úlovky

            Tak tieto kúsky ma nadchli

            Prekvápko príšla pravnučka Sárka aj s mamou

             Ako motýliky v brušku

          Dorazila za nami do Martina Magduška a tá sa o otca v jeho posledných dňoch aj najviac starala

            Tak Goliáše sú úchvatné

          Bolo na čo pozerať

            Príroda je zázračnica hýry farbami a rozmanitosťou druhov

         RNDr. Vladimír Straka zo Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV sa srdečne zvítal s otcom

            Niektoré kusy idú na dračku:-)

         Zoznámte sa

      Túto TARANTULU by som mal kúpiť staršej dcére Magdalénke pod stromček aby si vyliečila svoju arachnofóbiu:-)

           Spoločné foto musí byť

           Ako kytica lúčnych kvetov

          Medzi kolegami entomológmi

        Výber je dokončený....

            Otec nás vždy pozval na obed

          Tieto obojstranné priehľadné skrinky ma zaujali....

          Tak takto sme vždy končili akciu na burze v reštike

          Dúfam že budú aj na ďalšej burze

              Tu vládla veľmi dobrá a srdečná nálada chodili sme tradične do rovnakého podniku v Kľačanoch

          Je to vášeň a zaujatosť krásou farbami a rozmanitosťou prírodných kreácii na krídlach motýľou

           Ľutujem že sa nám nepodarila jarná jazda Rolo bol nachladnutý a nechcel aby otec od neho niečo nachytal

         Na burzy s otcom chodím rád keď som bol malý chlapec chodil som s ním do Kúrskej doliny na lov motýlov

            Čakáme na objednaný obed

          Vydlochvostovité nádhery

             Debaty sa vedú o kadečom otec mal prehľad

           Rozmanitosť a nádhera kam sa pozrieš

          Už sa nám to nesie.... 

            Aspoň niečo čo priblíži tú mládež k prírode

          A bude to mňam...

           Nádherné lietavce

            Vianoce u nás na Solinkách po roku 2014

           Vnučka Alžbetka medzitým povyrástla

         Otec bol aj vášnivým filatelistom a mali sme aj zbierku starých vianočných gulí ale raz našim spadol stromček a bolo 

         po skvostoch:-)