ZVONY ZVONIA AJ V ARLONE
Náš otec, starý otec a dedo Emil Piovarči narodený 15. 11. 1930 nebol len jedným z najstarších žijúcich občanov obce Varín. Bol i najstarším celoživotne aktívnym a zanieteným amatérskym entomológom na Slovensku. Jeho rozsiahle odborne popísané zbierky chrobákov a motýľov sú v expozíciách a depozitoch viacerých Slovenských Múzeí.
Rozruch medzi odborníkmi spôsobil jeho mimoriadny nález z roku 1980. V katastri obce Varín – Rybníky našiel ojedinelý druh malej ale výnimočnej lienky Bulaea lichatsovi, ktorá nebola doposiaľ na Slovensku nikde zaznamenaná. Slovensko sa svojou ohromujúcou druhovou rozmanitosťou flóry a fauny právom zaraďuje medzi klenoty Európy, čo potvrdzuje aj tento ojedinelý nález, ktorý sa dnes nachádza v entomologických zbierkach Považského múzea v Žiline a písalo sa o ňom nielen v odbornej literatúre ale i vo viacerých verejnoprávnych médiách ( v SME, v Novom Čase atď.)
Najrozsiahlejšia časť jeho zbierky sa dnes nachádza v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Ďalšia časť sa nachádza v depozitoch Slovenského národného Múzea Andreja Kmeťa v Martine. O ňom a jeho zbierkach a vzťahu k prírode vyšlo na Slovensku viacero populárnych článkov a reportáži. V pozostalosti ostala aj objemná zbierka výnimočných druhov chrobákov z najexotickejších zemí celého sveta.
Bol dlhoročným členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Viac ako 30 rokov bol (s pánom Salátom z Varína) aktívnym členom dobrovoľnej stráže prírody v Malej Fatre. Patril vo Varíne k zakladateľom Odboru turistiky Stratenec pri Slovenskom zväze turistov pri ČSTV (Československom zväze telesnej výchovy) a od roku 1972 až do roku 1980 bol jeho predsedom, Práve v týchto rokoch mal Odbor turistiky vo Varíne viac ako 130 aktívnych členov – mládeže z vysokou výkonnostnou úrovňou na horách pri poznávaní krás Slovenskej prírody, pri túrach vo všetkých horstvách Slovenska a pri táborovej ale aj orientačnej pretekárskej činnosti a pravidelných každoročných neopakovateľných Akadémiách s vlastnou malojaviskovou scénickou tvorbou pre rodičov našich mladých turistov.
Za jeho predsedovania sa na Varínskych lúkach v roku 1977 uskutočnil XXII Celoslovenský zraz turistov a to z dôvodu mimoriadnej aktivity nášho Odboru turistiky preto že Varínskych turistov už vtedy aj kvôli jeho organizačným schopnostiam poznali na celom turistickom Slovensku nielen pre naše výkonnostné akcie a pretekársku činnosť ale i pre našu turistickú hudobnú Country Skupinu Sympaťáci. Následne po veľmi úspešnom národnom zrazovom podujatí na Varínskych lúkach ČSTV poskytla Telovýchovnej jednote vo Varíne 700 tisíc korún na výstavbu novej turistickej chaty pod Jedlovinou. S vďakou dnes mnohí pamätníci spomíname na tie krásne a šťastné roky prežité v aktívnom veľkom kolektíve Varínskeho Odboru turistiky v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia.
Mali sme aj svoju hymnu ktorá začínala slokou - Slávny oddiel Stratenec mal družinu dievčeniec.... a tá družina mala meno Veternice... zdravým Vás Veternice aj všetkých ostatných zo starej turistickej gardy vo Varíne. Ej veru spievali sme ju radi pri táborových ohňoch aj vo Wigvamoch na Riečnici aj Jožina z bažin spolu s prvým predsedom OT a vedúcim tábora s otcom Emilom i s Izidorom Matejovkým na tom našom nezabudnuteľnom táborisku. Som rád že som ho nadchol pre aktívnu prácu s mládežou v našich krásnych horách. Ďakujem Vám všetkým za to veľké spoločné dobrodružstvo s Foglarovkami a Rýchlimi šípmi a za všetky tie krásne indiánske horúce letá na horách v lone prírody. Ďakujem bratia priatelia turisti a skauti
Otec stál v roku 1991 aj pri obnove Urbárskeho spoločenstva vo Varíne. Vo výbore vykonával funkciu pokladníka a od roku 2002 bol zvolený do funkcie predsedu Urbárskeho spoločenstva, ktorú vykonával do roku 2004. Za jeho predsedovania sa začala budovať zvážnica do Jedľoviny až po cestu ku chate Pod Suchým v Starhradskej doline a tiež sa začali vyplácať dividendy všetkým členom Urbárskeho pozemkového spoločenstva.
S manželkou Máriou rodenou Krejčovou má tri deti, dve vnučky dvoch vnukov a dve pravnúčatá. V rokoch na dôchodku po dlhoročnej práci vedúceho konštruktéra a technológa v ZŤS Martin v závode motorov 02, skalkárčil a nimrodil v záhrade a venoval sa aktívne vnukom, vnučkám a entomológii. Otec bol aj vášnivým filatelistom so skvostnou objemnov celoživotnou zbierkou vzácnych starých známok.
Nezabudneme na mnohé návštevy na burzách motýľov v Čechách i na Slovensku v poslednom desaťročí s mojimi dcérami Magduškou a Alžbetkou a vnučkou Sárkou. Poslednú jesennú burzu sme s ním v srdečnej atmosfére absolvovali v Martine v roku 2024 spolu s priateľom rodiny rangerom NP Malá Fatra Roaldom Tretiníkom, ktorý šoféroval naše auto na všetkých piatich posledných burzách. A vítali tam otca srdečne vždy všetci organizátori kolegovia a odborníci ako vlastného a boli by sme spolu šli aj na jarnú burzu v marci 2025 ale bolo veľmi sychravo. Chystali sme sa teda na jeseň ale žiaľ osud nám to už nedoprial. V nemocnici bol len 5 dní. V posledný deň v nemocnici bol čulí a v dobrej nálade a zdalo sa že by sme aj na tú jesennú burzu predsa len ešte mohli ísť.
Keď ho večer 27. 8. 2025 o 20,00 sanitka doviezla domov a preniesli sme ho do postele rozprával vnučke Magdalénke, ktorá mu varila čaj ako dobre si rozumel a veselo pošpásoval v nemocnici so sestričkami. Nikoho ani len nenapadlo že ho vidíme živého naposledy. Zosnul včas ráno 28. 8. 2025 Česť jeho pamiatke.
Ako deti nikdy nezabudneme na naše úžasné prázdninové pobyty s rodičmi , ktorí už tu nie sú, na našej rodinnej chate pod Jedľovinov, ako sme hore pažiťami vždy na začiatku prázdnin hnali na chatu kŕdeľ husí a v sieťových taškách niesli všetky naše sliepky a ako sme s otcom chodili ako chlapci so sakmi na motýle do Kúrskej a Starhradskej doliny, oberali maliny v šlógach, zbierali huby nad chatou, čučoriedky a brusnice pod Malým Fatranským Kriváňom a ako sme za hviezdnatých podvečerov pri petrolejke cez malé tranzistorové rádio počúvali vzrušujúce správy o pristáti Amerických astronautov na Mesiaci... Bolo to nádherné detstvo.
Odkaz do neba: Vďaka Otec a Mama
S láskou syn Eduard s rodinou
Kovový gigant od EIFELA bol v Paríži na rane ako prvý Alžbetka a Sárka šli nahor, ako podvyživení Slovenskí dôchodcovia sme si to nemohli dovoliť aspoň zatiaľ
