SPRÁVA

    O činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2025 - Eduard Piovarči 

    Jaskyňa Ľudmila dosiahla zameranú dĺžku 307 m

 

Jaskyňa Ľudmila v lome Kraľovany II je v Malej Fatre celkom iste krasovým fenoménom 

číslo 1 dnes už presahujúcim dĺžku 300 metrov...  Magdaléna Puškášová v Prvej sintrovej bráne nasvecuje 

scénu i pózuje zároveň.  Foto: Eduard Piovarči

 

Do doliny sme zajazdili po zákaz vjazdu je tam volné táborisko pre karavany tak že tam dorazíme v ďalšej akcii

 

 

 

 

 

 

SPRÁVA O  ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY 
ARAGONIT V ROKU 2025

 

      

 

       Okrem zahraničných výjazdov ktorých bolo celkom 5, sme sa celý rok 2025 venovali ťaženiu a rozbíjaniu blokov v Pivnici jaskyne Ľudmila v lome Kraľovany II.,  pričom sme postupne narazili na 10 kusov neexplodovanej trhaviny, ktorú odstraňovali zo závalu v štyroch akciách privolaní policajní pyrotechnici. Išlo o enviromentálnu záťaž ktorá ležala blízko pod povrchom a mohla časom kontaminovať prostredie. Celkom sme zorganizovalo na lokalite 35 akcií čím sme okrem ťažby závalu aktívne chránili a monitorovali aj uzáver jaskyne Ľudmila ktorý bol v predchádzajúcich rokoch už niekoľkokrát poškodzovaný a napokon 2x vylomený a poškodené boli aj krasové výplne jaskyne. 

      Rok a pol trvajúcimi prácami na odstraňovaní závalu v pivnici sme dosiahli zatiaľ len to že odhadovaná dĺžka jaskyne nastúpala nad 300 metrovú métu. Po meraní na začiatku roku 2026 má jaskyňa zameranú dĺžku 307 m Čo je v skromných malofatranských pomeroch výrazným ale ako vždy ťažko vydretým mílnikom. Pokračovanie chodby do masívu je veľmi tesné a neprielezné tak že týmto smerom už pravdepodobne nič výrazné v Pivnici jaskyne Ľudmila nedosiahneme. 

       Ďalšie prírastky môžu prísť až po priamom spojení Jaskyne Udavačov s jaskyňou Ľudmila. Táto etapa prieskumu bude však najnáročnejšia a  mohli by sme ňou posunúť jaskyňu Ľudmila v dĺžkovom rebríčku Malofatranských jaskýň z tretieho na pekné 2 miesto a to by sa nám mohlo podariť. Ale jaskyňa Ludmila by sa zároveň dostala na lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander na krásnu prvú priečku. Zbytkový kras v lome však aj podľa Braňa Šmídu nevylučuje ešte významnejšie objavy v ďalšej predpokladanej jaskynnej úrovni pod Ľudmilov čo ostatne predikujú aj dve merania elektrickou tomografiou - ERT z roku 2014. A v takom prípade by sa mohla jaskyňa Ludmila dostať v zameranej dĺžke i na prvú priečku v Malej Fatre.

       Dve akcie sme venovali monitorovaniu uzáveru Pokladovej jaskyne v Kameňoporubskej doline. Zistili sme že zámok zrejme niekto vymenil preto že náš kľúč do zámku nepasoval a naše pokusy ju otvoriť boli neúspešné. Výmenu zámku sme uskutočnili až tesne po Novom roku 2026 pričom sme zistili že v jaskyni zimuje kolónia asi 100 podkovárov. Po dohode s Žilinským jaskyniarskym klubom sme uskutočnili dve pracovné akcie v jaskyniach H1 a H2 v Stráňavskej doline. Celkom sme na domácich lokalitách uskutočnili 39 akcíí plus 14 akcii v zahraničí spolu 53 akcií .  Pri jazdení k Ľudmile som sponzoroval PHM v cene 600 E. 

       Medzi najaktívnejších členov pri prácach v Ľudmile patrili najmä P. Kozoň, M. Piovarči, M. Húlla, P. Lauko, E. Piovarči. Členská základňa narástla počas roku 2025 z 25 členov na 31 členov. Pripojili sa k nám najmä ľudia ktorí pravidelne s nami jazdia do Álp a k jaskyniam do Chorvátska. Dnes pôsobí v Aragonite 5 potápačov z Hipocampusu Martin a dvaja bývalí profesionálni rangeri z Národného parku Malá Fatra. Do špecilizovanej stráže ochrany prírody sa prihlásili a skúšky spravili traja členovia JS Aragonit M. Puškášová, P. Lauko a P. Palčovič. 

       Na Istriu v Chorvátsku sme uskutočnili 5 výjazdov. No len dva výjazdy boli pracovné. Celkom sme uskutočnili 14 akcií na tradičných lokalitách v priepastke Speleolit pri Jeme Baredine a v Juránskej jaskyni v strednej Istrii. 

       Najväčšia akcia sa uskutočnila v dňoch 5. 7.  až 14. 7. Akcie sa zúčastnilo 12 členov jaskyniarskej skupiny Aragonit. Celkom s rodinnými príslušníkmi až 21 ľudí. Magdaléna Puškášová, Martin Brna, Peter Grochal, Peter Lauko, Vladimír Kostka, Sárka Puškášová, Tomáš Slezák, Matej Kanáš,  Alžbet Piovarčiová , Nikolas Žaček, Mária Piovarčiová, Eduard Piovarči, Vlado Tomka s manželkou Elenou Tomkovou s deťmi Miškom, Soňou a Mirkou, Jakub Pinčiar s manželkou Ninou s deťmi Ondrejkom a Terezkou.  Po ceste na Istriu sme vyrazili v troch autách najskôr k Tre Cime v Talianských Alpách. 

       Hore pod Tre Cime sme sa však nedostali pretože po novom sa tam treba bukovať dopredu a poplatok za auto sa zvýšil z 30 na 40 Euro. Skrátka už sa hore človek nedostane len tak treba si zabukovať a zaplatiť výjazd dopredu bez ohľadu na to aké víde počasie. Boli sme rozladení a neboli sme sami viaceré osádky prišli naprázdno. Napriek zlému počasiu bolo všetko vybukované minimálne dva dni dopredu. Nemali sme preto šancu sa s autom hore dostať. Šli hore len A. Piovarčiová a N. Žaček napokon mali šťastie a stopli auto tak že sa hore dostali zadara a dali feratu na Monte Paterno  2744 m n.m. aj keď vystúpili nahor v hmle oblačnosti a výhľady si veľmi neužili. 

       Plánovali sme ísť do feraty aj my no museli sme ísť do náhradného plánu do campu v údolí Marzon kde sme aspoň tréningovo vyšlapali pomerne nezáživných 600 výškových metrov do doliny. V tretí deň v horách sa presúvame k horstvu Puez Odle ale pre rozsiahle kolóny smerom na Brixen sa program v tomto horstve zrušil a len jedno z áut Duster s osádkou E. Piovarči, P. Grochal a V. Kostka vyrazilo k prieskumu k malebnému jazeru Caressa a zisťujeme že tam skutočne stojí za to cestovať aj v nasledujúcich akciách. Talianské Alpy sú nádherné a cestovanie na Istriu si už bez nich nevieme ani predstaviť. 

       Do polnoci v tretí deň akcie sa všetci stretáme na jamarskej základni pri Jame Baredine. V priepastnom závrte Speleolit sme odpracovali 5 ranných pracovných smien a celkom sme vyťažili 220 vedier žltého sedimentu cca 20 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus deň v Juránskej jaskyni, kde sa nám situácia komplikuje bočnými zosuvmy sedimentu do výkopu. V Speleolite objavujeme šikmo klesajúcu sedimentom zanesenú chodbu čo nás začalo motivovať preto že sa zdalo že prienik do nových priestorov môže nastať každou ďalšiou akciou čo sa napokon o niekoľko mesiacov aj potvrdilo. 

       Našu druhú naplánovanú a pôvodne Silviom odsúhlasenú veľkú a početnú jaskyniarsku akciu organizovanú spolu s OS Veľká Fatra a na ktorej by k prieniku mohlo dôjsť Chorváti nečakane zrušili pre vnútro organizačné dôvody vo firme prevádzkujúcej verejne sprístupnenú Jamu Baredine. Naše ďalšie akcie musia byť už organizované ako oficiálna Expedíčná činnosť. A to je nutné najskôr papierovo vybaviť inak nemôžeme na lokalitách ďalej pracovať. Napriek tomu sme chceli vyraziť aspoň do campu v Poreči. OS Veľká Fatra to však za takýchto podmienok vzdala. 

       Snažil som sa teda vypraviť aspoň malú diplomatickú mysiu aby sme veci na mieste prejednali. Čo ale bol zložité preto že som nemohol dať dohromady pre takúto akciu osádku (Sliačanovú priateľku nečakane vytopilo a v zostave sme ostali len dvaja ja a P. Lauko) no na poslednú chvíľu sa k nám pridal Marian Hýll s dcérou Elizabet a tak sme napokon po posunutí termínu vyrazili 28. 7. v pondelok po peknej dávke neistoty a horúčkovitého telefonovania. Skoro týždeň dopredu sme bukovali výjazd autom pod Tre Cime bez istoty či víde počasie. Ale vyšlo. Spolu s P. Laukom sme sa pokúsili nastúpiť do feraty na Monte Paterno. Vzdal som to v polovici úvodného traverzu a Peťo sám urobil prieskum prvej časti výstupu. V horách sme sa zdržali tri dni nocujúc na prístrešku v campe v doline Marzon. Ďalším našim cieľom boli horské jazerá Lago Son Forca pod masívom Monte Cristallo ku ktorému sme vyšlapali od hotela Passo tre croci 320 výškových metrov (6 km výlet) s nadhernými výhľadmi. Hore sme však našli len umelé jazierko pre zasnežovanie zjazdovky. 

       Po tretej noci v campe sme po ceste na Istriu zajazdili na malebné Lago di Caressa kde nám konečne vyšlo lepšie počasie pre fotografovanie. Pri Jame Baredine sme sa stretli so Silviom Legovičom ktorému sme odovzdali oficiálnu žiadosť o spoluprácu vo forme expedičnej činnosti v Juránskej jaskyni a v priepastnom závrte Speleolit. Silvio nám pre rok 2026 garantoval iba jeden termín pre expedičnú čínnosť a to od 1. 7. cca do 14.7. s tým že nebudeme mať k dispoícii jamarskú základňu v ktorej je ubytovaná nová kuchárka zo Srbska ani táborisko v lese za základňou, ale len miesto za Speleolitom. Zastavujeme sa pracovne aj v Juránskej jaskyni. 

       V ďalšej akcii na Istrii nazvanej ÚTEK Z ALKATRAZU, ktorú sme uskutočnili 15 až 19 septembra  pre nášho priateľa Ing. Dušana Koptáka, sedemdesiatnika, ktorý celú akciu kompletne zasponzoroval aby mohol ujsť manželke z domu po tridsiatich rokoch konečne k moru. Bez ohlásenia skrátka zmizol z domu ako gáfor. Išiel iba vysypať smeti a už sa nevrátil. Ubytovali sme sa v apartmáne Marína v Poreči. E. Piovarči, V. Kostka, Robo Suň, D. Kopták. Párádne slnenie a plávanie k vzdialenej bóji na Červare a opäť diplomatické jednanie u Silvia na Jame Baredine kde sme sa dohodli na jesennej pracovnej akcii v polovici októbra. Ďalší malý pokrok vo vyjednávaní. Po ceste domov sme opäť na Tre Cime. V táborisku v doline Marzon sa 18. 9. stretávame s Robom Czisalanom ktorý bol na pobreží v svojom karavane a ide s nami hore. V nasledujúci deň s V. Kostkom naliezame do feraty na Monte Paterno prekonávam sa a dostávam sa nad traverz za sedielkom do výšky 2620 m n.m. Ale došla nám voda je veľmi teplo a došiel nám i čas lebo večer už musíme byť doma v Žiline a musíme vrátiť domov väzňa z Alkatrazu. 

       V medzičase 3. 10. až 7.10. dávame ešte jednu krátku akciu s rodinou. Takmer v zimných podmienkách idem s dcérou Magdalénou a jej priateľom opäť do feraty na Monte Paterno. V traverze mi padá zo steny na prilbu veľký ľadový kvápel. Nádherné mrazivé slnečné počasie. Hoci mám chuť ísť k vrcholu mladasi chcú byť do večera už na ubytovaní vo vile Marína v Poreči. Tak že len lepšia aklimatizácia a euforické zážitly pri fotografovaní. Ale foto vyšlo z túry excelentne. Počasie pri mori nám však už neprialo. 

       Piata akcia na Istrii sa rodila veľmi ťažko. Nikto už nemohol a nikto nemal chuť mimo sezóny napriek tomu že sme mali od Silvia zelenú. Ani tí čo sa vždy kasali že radšej pôjdu pracovať na Istriu mimo sezónu lebo more nemusia nemohli. Tak že som si opäť užil poriadny nervák a kopu telefonovania kým sa mi podarilo vyskladať aspoň trojku do Dustra. Celkom na poslednú chvíľu akciu zachránil J. Litvík. Tesne pred odchodom odpadol P. Lauko resp., vyrazil o jeden a pol dňa neskôr. A tak sme podľa plánu traja R. Suň, ja a J. Litvík vyrazili 16. 10. ráno okolo ôsmej aby sme ešte využili pekné počasie pri mori. Dorazili sme na Červar ešte pred západom slnka a dali sme večerné kúpanie. Večeru varíme už v pohodičke vo vile Marína kde už sme ako doma. Keď do apartmánu dorazil Peťo  s priateľkou Dušanou začali sme s prácami v Speleolite. Domácim sme podpísali dokument že pracujeme na vlastné riziko. (Asi aj to bol jeden z problémov v našej prvej akcii niekto porušil bezpečnostný predpis a sedel kolísajúc nohami nad mierne prevyslou stenou trenažéra a jedného barda zo Silviových starých jaskyniarov to riadne vytočilo). Po troch akciách sme sa postupne prekopali v šikmo klesajúcej chodbe do hĺbky -24 m a v nasledujúcej letnej sezóne 2026 to už pôjde rýchlo dopredu. Našim sponzorom aj všetkým tým čo obetavo pracovali v teréne doma i v zahraničí sa chcem aj touto cestou srdečne poďakovať. 

       A poďakovať sa chcem touto cestou hlavne firme Visteon Electric Slovakia s.r.o. a pani Henriete Ďuríčkovej odkiaľ nám prišiel najväčší príspevok v rámci 2% daní.  A preto aj touto cestou chcem v mene všetkých našich členov opäť ešte raz veľmi pekne poďakovať pánu riaditeľovi firmy Visteon Electric Slovakia s.r.o. Máriovi Volfovi za štedrý dar ktorý efektívne a veľkoryso podporil naše športové a prieskumné speleologické aktivity tak doma ako i v zahraničí. Ešte raz naši sponzori patrí Vám všetkým naša obrovská vďaka.  

 

Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v počte odpracovaných akcií:  Roald Tretiník /1/, Dušan Kopták /2/, Peter Palčovič /2/, František Vacek /3/,  Robo Suň /4/, Alžbeta Piovarčiová /4/, Marian Hýll /4/, Juraj Ďuríček /4/, Ján Litvík /4/, Mária Piovarčiova /5/, Sára Puškášová  /6/, Tomáš Slezák /6/, Magdaléna Puškašova /6/, Maťo Kanáš /7/,  Jakub Pinčiar /7/, Martin Brna /7/, Vlado Tomka /8/, Vlado Kostka /8/, Peter Grochal  /8/, Peter Kozoň /12/, Petr Lauko  /21/, Martin Hulla /27/, Marian Piovarči /29/, Eduard Piovarči /48/ 

 

Eduard Piovarči vedúci JS Aragonit

 

A 25. 2. 2026 dostávam správu od Chorvátov že v Spelelolite prenikli do nových priestorov  po tom čo prívalové vody prerazili tenkú zátku ílu. Chýbal nám možno polmeter či meter k objavu. Boli sme opäť veľmi blízko. Ale smola. A toto sa nám už raz stalo v Stratenskej jaskyni v roku 1985, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu  pár sto metrov veľkých priestorov Šikmej prieopasti kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie diery. Bolo to pred 40-timi rokmi. Pred 17-stimi rokmi sme objavili Ľudmilu 

Chorváti objavili novú veľkú dvoranu v hĺbke asi 30 m a nadol pokračujú ďalšie šachty

 

           Prvé práce v jaskyni udavačov 19. 3. 2026

            1/ Jarný EKODEŇ 26. 4. 2025 a guláš na jazere poriadaný potápačmi z HIPOCAMPUSU Martin. Pri čistení jazera

            sa zúčastnilo aj 10 členov JS ARAGONIT foto: Matej Kanáš

          10/Martin Hulla dlhoročne jeden z najaktívnejších jaskyniarov v Aragonite pri úprave vchodu do Udavačky. 

          Foto: Eduard Piovarči

          2/Dolu som bol iba raz pri tomto fotení  a bude potrebné byť tam častejšie asi tam začnem pracovať a pracovné zábery

          budú lepšie. Foto: Eduard Piovarči

           3/Parta ktorá tvrdo pracovala v priepastnom závrte Speleolit počas piatich ranných šícht od 9. 7. do 14. 7. 2025. 

           Foto: Matej Kanáš

          8/ O 13,30 sme boli hotový ale 600 krát vrhnúť dvojkilovou guľou na skládlu to už človek cíti v bedrách 

          Foto: Eduard Piovarči

         7/ Učastníci prvej letnej jaskyniarskej akcie  pri Jame Baredine na Istrii 5. 7. až 14. 7. 2025 Foto: Maťej Kanáš 

         Čelbári Jakub Pinčiar a Peter Lauko po zacvaknútí vedra so sedimentom na lano Vedro sa vykladalo na rebrík

         až do tejto polohy Fpoto: Eduard Piovarči

            5/ Škoda že sme nevyrazili na túru skôr sedielko vo výške 2589 m n.m Foto: Eduard Piovarči

           4/ Nabudúce dáme akciu v Juránskej jaskyni ako prvú akciu nech nás je viac a pohneme sa efektívnejšie. 

           Foto: Eduard Piovarči  

           9/ Tak tmavú modrú oblohu sme tu ešte nevideli - Pilier obra vedúci na vrchol tam mala byť ferata.Foto: Eduard Piovarči

          6/ Akcia v Juránskej jaskyni bola až v sobotu a to už boli všetci pracovne unavení tak že vyrazili len skalní Peťo Lauko,

          Vlado Kostka, Martin Brna a ja. Foto: Eduard Piovarči

           12/ Po dvoch akciách sa Peťo pekne zakopal pod úroveň v minulom roku zarovnaného dna Foto: Eduard Piovarči 

             11/Sme vo výške 2630 m  n.m.Na výstup bolo opäť neskoro mlaďoši sa obávajú že nedorazíme na ubytko na Istrii ani

             o polnoci. Foto: Eduard Piovarči

          Takto sme sa zakopávali na dne Speleolitu stabilne sme mali dolu 3 chlapov 3 na rošte a dvoch pri nakládke fúrikov

          Foto: Eduard Piovarči

         Načal som sedemdesiaty rok svojho života a vydávam sa na Adrenalínové chodníčky.  Foto: Vlado Kostka

         A dá sa urobiť aj kus práce ak by nás bolo viac a mohli by sme sa rozdeliť na dva pracovné teamy Pracuje sa tu dolu dobre 

         len by sme tu dolu potrebovali ešte tretieho chlapa a ďalšieho hore na rošte, teda 6 ľudí na smenu. Chyba lávky bola v tom

         že mladoši neboli ochotní v októbry vycestovať takže sme makali vo štvorici traja päťdesiatnici a jeden sedemdesiatnik 

         Foto: Eduard Piovarči 

            3. 10. mrazivo fučalo opäť sme v traverze prakticky v zimných podmienkach 

 

         A 25. 2. 2026 dostávam správu od Chorvátov že v Spelelolite prenikli do nových priestorov  po tom čo prívalové vody

         prerazili tenkú zátku ílu. Chýbal nám možno polmeter meter. Boli sme opäť veľmi blízko k objavu. A toto sa nám už raz stalo

         v Stratenskej jaskyni v roku 1985, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu

         pár sto metrov veľkých priestorov šikmej prieopasti kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie  diery. 

         Chorváti objavili novú veľkú dvoranu v hĺbke asi 30 m a nadol pokračujú ďalšie šachty 

          Odpracovali sme 4 krátke pracovné smeny v priepastnom závrte SPELEOLT celkom sme vyťažili 45+60+80+35

          220 vedier žltého sedimentu cca 14 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus 4 hodiny v Juránskej

         Kozmonaut na planéte Pandora

           Klasický pohľad do studne 

             Nádherný chodník - sedielko vo výške 2589 m n.m.  

           O pol jedenástej pod portálom

           Fučal mrazivý vietor ale bolo nádherne jasno Sedielko sa stalo prehliadkovým mólom a na ňom moji jaskyniari:-) 

         Transport vedra šikminou šachty

             Fešáci bolo  s nimi radosť fotiť 

           Sedielko aneb Burianová medzierka 

             Fakt nádhera tento chodníček 

        Zosuv sprava i zľava už po hrubom očistení budeme tu musieť viac upratať 

               Fotka do katalógu špotrového oblečenia 

          Starší záber z Ľudmily v prieleze za prvou Syntrovou bránou. Foto Eduard Piovarči

          V bunkroch rastú ľadové ciagle 

         Ryluje sa tu skutočne dobre a pohodlne 

               Naše obľúbené pobrežie na Červare   

  

           Začínajú sa práce v Jaskyni Udavačov 19. 3. 2026 sme na prievane