SPRÁVA
O činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2025 - Eduard Piovarči
Jaskyňa Ľudmila dosiahla zameranú dĺžku 307 m
Jaskyňa Ľudmila v lome Kraľovany II je v Malej Fatre celkom iste krasovým fenoménom
číslo 1 dnes už presahujúcim dĺžku 300 metrov... Magdaléna Puškášová v Prvej sintrovej bráne nasvecuje
scénu i pózuje zároveň. Foto: Eduard Piovarči
Do doliny sme zajazdili po zákaz vjazdu je tam volné táborisko pre karavany tak že tam dorazíme v ďalšej akcii
SPRÁVA O ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY
ARAGONIT V ROKU 2025
ARAGONIT V ROKU 2025
Rok a pol
trvajúcimi prácami na odstraňovaní závalu v pivnici sme dosiahli zatiaľ len to
že odhadovaná dĺžka jaskyne nastúpala nad 300 metrovú métu. Po meraní na začiatku roku 2026 má jaskyňa zameranú dĺžku 307 m Čo je v skromných malofatranských
pomeroch výrazným ale ako vždy ťažko vydretým mílnikom. Pokračovanie
chodby do masívu je veľmi tesné a neprielezné tak že týmto smerom už pravdepodobne
nič výrazné v Pivnici jaskyne Ľudmila nedosiahneme.
Ďalšie
prírastky môžu prísť až po priamom spojení Jaskyne Udavačov s jaskyňou Ľudmila.
Táto etapa prieskumu bude však najnáročnejšia a mohli by sme ňou posunúť
jaskyňu Ľudmila v dĺžkovom rebríčku Malofatranských jaskýň z tretieho na pekné
2 miesto a to by sa nám mohlo podariť. Ale jaskyňa Ludmila by sa zároveň dostala na lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander na krásnu prvú priečku. Zbytkový kras v lome však aj podľa Braňa Šmídu nevylučuje ešte významnejšie objavy v ďalšej predpokladanej jaskynnej úrovni pod Ľudmilov čo ostatne predikujú aj dve merania elektrickou tomografiou - ERT z roku 2014. A v takom prípade by sa mohla jaskyňa Ludmila dostať v zameranej dĺžke i na prvú priečku v Malej Fatre.
Dve akcie
sme venovali monitorovaniu uzáveru Pokladovej jaskyne v Kameňoporubskej
doline. Zistili sme že zámok zrejme niekto vymenil preto že náš kľúč do zámku nepasoval
a naše pokusy ju otvoriť boli neúspešné. Výmenu zámku sme uskutočnili až
tesne po Novom roku 2026 pričom sme zistili že v jaskyni zimuje kolónia
asi 100 podkovárov. Po dohode s Žilinským jaskyniarskym klubom sme
uskutočnili dve pracovné akcie v jaskyniach H1 a H2 v Stráňavskej
doline. Celkom sme na domácich lokalitách uskutočnili 39 akcíí plus 14 akcii v zahraničí
spolu 53 akcií . Pri jazdení k Ľudmile som sponzoroval PHM v cene
600 E.
Medzi
najaktívnejších členov pri prácach v Ľudmile patrili najmä P. Kozoň, M.
Piovarči, M. Húlla, P. Lauko, E. Piovarči. Členská základňa narástla počas roku
2025 z 25 členov na 31 členov. Pripojili sa k nám najmä ľudia ktorí pravidelne
s nami jazdia do Álp a k jaskyniam do Chorvátska. Dnes pôsobí
v Aragonite 5 potápačov z Hipocampusu Martin a dvaja bývalí
profesionálni rangeri z Národného parku Malá Fatra. Do špecilizovanej
stráže ochrany prírody sa prihlásili a skúšky spravili traja členovia JS
Aragonit M. Puškášová, P. Lauko a P. Palčovič.
Na Istriu v Chorvátsku
sme uskutočnili 5 výjazdov. No len dva výjazdy boli pracovné. Celkom sme
uskutočnili 14 akcií na tradičných lokalitách v priepastke Speleolit pri
Jeme Baredine a v Juránskej jaskyni v strednej Istrii.
Najväčšia
akcia sa uskutočnila v dňoch 5. 7.
až 14. 7. Akcie sa zúčastnilo 12 členov jaskyniarskej skupiny Aragonit.
Celkom s rodinnými príslušníkmi až 21 ľudí. Magdaléna Puškášová, Martin
Brna, Peter Grochal, Peter Lauko, Vladimír Kostka, Sárka Puškášová, Tomáš
Slezák, Matej Kanáš, Alžbet Piovarčiová
, Nikolas Žaček, Mária Piovarčiová, Eduard Piovarči, Vlado Tomka s manželkou
Elenou Tomkovou s deťmi Miškom, Soňou a Mirkou, Jakub Pinčiar s manželkou
Ninou s deťmi Ondrejkom a Terezkou. Po ceste na Istriu sme vyrazili v troch autách
najskôr k Tre Cime v Talianských Alpách.
Hore pod Tre
Cime sme sa však nedostali pretože po novom sa tam treba bukovať dopredu a
poplatok za auto sa zvýšil z 30 na 40 Euro. Skrátka už sa hore človek
nedostane len tak treba si zabukovať a
zaplatiť výjazd dopredu bez ohľadu na to aké víde počasie. Boli sme rozladení a
neboli sme sami viaceré osádky prišli naprázdno. Napriek zlému počasiu
bolo všetko vybukované minimálne dva dni dopredu. Nemali sme preto šancu
sa s autom hore dostať. Šli hore len A. Piovarčiová a N. Žaček napokon
mali šťastie a stopli auto tak že sa hore dostali zadara a dali feratu na
Monte Paterno 2744 m n.m. aj keď
vystúpili nahor v hmle oblačnosti a výhľady si veľmi neužili.
Plánovali sme ísť do feraty aj my no museli sme ísť do náhradného plánu do
campu v údolí Marzon kde sme aspoň tréningovo vyšlapali pomerne nezáživných 600 výškových metrov do
doliny. V tretí deň v horách sa presúvame k horstvu Puez Odle
ale pre rozsiahle kolóny smerom na Brixen sa program v tomto horstve
zrušil a len jedno z áut Duster s osádkou E. Piovarči, P.
Grochal a V. Kostka vyrazilo k prieskumu k malebnému jazeru
Caressa a zisťujeme že tam skutočne stojí za to cestovať aj
v nasledujúcich akciách. Talianské Alpy sú nádherné a cestovanie na Istriu si už bez nich nevieme ani predstaviť.
Do polnoci v tretí deň akcie sa všetci
stretáme na jamarskej základni pri Jame Baredine. V priepastnom závrte
Speleolit sme odpracovali 5 ranných pracovných smien a celkom sme vyťažili 220
vedier žltého sedimentu cca 20 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus deň
v Juránskej jaskyni, kde sa nám situácia komplikuje bočnými zosuvmy
sedimentu do výkopu. V Speleolite objavujeme šikmo klesajúcu sedimentom
zanesenú chodbu čo nás začalo motivovať preto že sa zdalo že prienik do nových
priestorov môže nastať každou ďalšiou akciou čo sa napokon o niekoľko mesiacov aj potvrdilo.
Našu druhú
naplánovanú a pôvodne Silviom odsúhlasenú veľkú a početnú jaskyniarsku akciu organizovanú
spolu s OS Veľká Fatra a na ktorej by k prieniku mohlo dôjsť Chorváti
nečakane zrušili pre vnútro organizačné dôvody vo firme prevádzkujúcej
verejne sprístupnenú Jamu Baredine. Naše ďalšie akcie musia byť už
organizované ako oficiálna Expedíčná činnosť. A to je nutné najskôr papierovo
vybaviť inak nemôžeme na lokalitách ďalej pracovať. Napriek tomu sme
chceli vyraziť aspoň do campu v Poreči. OS Veľká Fatra to však za takýchto
podmienok vzdala.
Snažil som sa teda vypraviť aspoň malú diplomatickú
mysiu aby sme veci na mieste prejednali. Čo ale bol zložité preto že som
nemohol dať dohromady pre takúto akciu osádku (Sliačanovú priateľku
nečakane vytopilo a v zostave sme ostali len dvaja ja a P. Lauko) no
na poslednú chvíľu sa k nám pridal Marian Hýll s dcérou Elizabet a tak sme
napokon po posunutí termínu vyrazili 28. 7. v pondelok po peknej dávke
neistoty a horúčkovitého telefonovania. Skoro týždeň dopredu sme bukovali
výjazd autom pod Tre Cime bez istoty či víde počasie. Ale vyšlo. Spolu
s P. Laukom sme sa pokúsili nastúpiť do feraty na Monte Paterno. Vzdal som
to v polovici úvodného traverzu a Peťo sám urobil prieskum prvej
časti výstupu. V horách sme sa zdržali tri dni nocujúc na prístrešku
v campe v doline Marzon. Ďalším našim cieľom boli horské jazerá Lago
Son Forca pod masívom Monte Cristallo ku ktorému sme vyšlapali od hotela Passo
tre croci 320 výškových metrov (6 km výlet) s nadhernými výhľadmi. Hore
sme však našli len umelé jazierko pre zasnežovanie zjazdovky.
Po tretej
noci v campe sme po ceste na Istriu zajazdili na malebné Lago di Caressa
kde nám konečne vyšlo lepšie počasie pre fotografovanie. Pri Jame Baredine sme
sa stretli so Silviom Legovičom ktorému sme odovzdali oficiálnu žiadosť o spoluprácu
vo forme expedičnej činnosti v Juránskej jaskyni a v priepastnom
závrte Speleolit. Silvio nám pre rok 2026 garantoval iba jeden termín pre
expedičnú čínnosť a to od 1. 7. cca do 14.7. s tým že nebudeme mať
k dispoícii jamarskú základňu v ktorej je ubytovaná nová kuchárka zo
Srbska ani táborisko v lese za základňou, ale len miesto za Speleolitom. Zastavujeme
sa pracovne aj v Juránskej jaskyni.
V ďalšej
akcii na Istrii nazvanej ÚTEK Z ALKATRAZU, ktorú sme uskutočnili 15 až 19
septembra pre nášho priateľa Ing. Dušana
Koptáka, sedemdesiatnika, ktorý celú akciu kompletne zasponzoroval aby mohol
ujsť manželke z domu po tridsiatich rokoch konečne k moru. Bez
ohlásenia skrátka zmizol z domu ako gáfor. Išiel iba vysypať smeti
a už sa nevrátil. Ubytovali sme sa v apartmáne Marína v Poreči. E.
Piovarči, V. Kostka, Robo Suň, D. Kopták. Párádne slnenie a plávanie
k vzdialenej bóji na Červare a opäť diplomatické jednanie
u Silvia na Jame Baredine kde sme sa dohodli na jesennej pracovnej akcii
v polovici októbra. Ďalší malý pokrok vo vyjednávaní. Po ceste domov sme
opäť na Tre Cime. V táborisku v doline Marzon sa 18. 9. stretávame
s Robom Czisalanom ktorý bol na pobreží v svojom karavane a ide
s nami hore. V nasledujúci deň s V. Kostkom naliezame do
feraty na Monte Paterno prekonávam sa a dostávam sa nad traverz za
sedielkom do výšky 2620 m n.m. Ale došla nám voda je veľmi teplo a došiel
nám i čas lebo večer už musíme byť doma v Žiline a musíme vrátiť domov väzňa z Alkatrazu.
V medzičase
3. 10. až 7.10. dávame ešte jednu krátku akciu s rodinou. Takmer
v zimných podmienkách idem s dcérou Magdalénou a jej priateľom
opäť do feraty na Monte Paterno. V traverze mi padá zo steny na prilbu veľký
ľadový kvápel. Nádherné mrazivé slnečné počasie. Hoci mám chuť ísť
k vrcholu mladasi chcú byť do večera už na ubytovaní vo vile Marína
v Poreči. Tak že len lepšia aklimatizácia a euforické zážitly pri
fotografovaní. Ale foto vyšlo z túry excelentne. Počasie pri mori nám však
už neprialo.
Piata akcia
na Istrii sa rodila veľmi ťažko. Nikto už nemohol a nikto nemal chuť mimo
sezóny napriek tomu že sme mali od Silvia zelenú. Ani tí čo sa vždy kasali že
radšej pôjdu pracovať na Istriu mimo sezónu lebo more nemusia nemohli. Tak že
som si opäť užil poriadny nervák a kopu telefonovania kým sa mi podarilo
vyskladať aspoň trojku do Dustra. Celkom na poslednú chvíľu akciu zachránil J.
Litvík. Tesne pred odchodom odpadol P. Lauko resp., vyrazil o jeden
a pol dňa neskôr. A tak sme podľa plánu traja R. Suň, ja a J.
Litvík vyrazili 16. 10. ráno okolo ôsmej aby sme ešte využili pekné počasie pri
mori. Dorazili sme na Červar ešte pred západom slnka a dali sme večerné
kúpanie. Večeru varíme už v pohodičke vo vile Marína kde už sme ako doma.
Keď do apartmánu dorazil Peťo s priateľkou Dušanou začali sme s prácami v Speleolite.
Domácim sme podpísali dokument že pracujeme na vlastné riziko. (Asi aj to bol
jeden z problémov v našej prvej akcii niekto porušil bezpečnostný
predpis a sedel kolísajúc nohami nad mierne prevyslou stenou trenažéra a jedného
barda zo Silviových starých jaskyniarov to riadne vytočilo). Po troch akciách sme
sa postupne prekopali v šikmo klesajúcej chodbe do hĺbky -24 m a v nasledujúcej
letnej sezóne 2026 to už pôjde rýchlo dopredu. Našim sponzorom aj všetkým tým
čo obetavo pracovali v teréne doma i v zahraničí sa chcem aj touto
cestou srdečne poďakovať.
A poďakovať sa chcem touto cestou hlavne firme Visteon Electric
Slovakia s.r.o. a pani Henriete Ďuríčkovej odkiaľ nám prišiel najväčší príspevok v rámci 2% daní. A preto aj touto cestou chcem v mene všetkých
našich členov opäť ešte raz veľmi pekne poďakovať pánu
riaditeľovi firmy Visteon Electric Slovakia s.r.o. Máriovi Volfovi za štedrý dar ktorý efektívne a veľkoryso podporil naše
športové a prieskumné speleologické aktivity tak doma ako
i v zahraničí. Ešte raz naši sponzori patrí Vám všetkým naša obrovská vďaka.
Záverečná
štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v počte
odpracovaných akcií: Roald Tretiník /1/, Dušan Kopták /2/, Peter Palčovič /2/, František Vacek /3/, Robo Suň /4/, Alžbeta Piovarčiová /4/, Marian Hýll /4/, Juraj Ďuríček /4/, Ján Litvík /4/, Mária Piovarčiova /5/, Sára Puškášová /6/, Tomáš Slezák /6/, Magdaléna Puškašova
/6/, Maťo Kanáš /7/, Jakub Pinčiar /7/, Martin Brna /7/, Vlado Tomka /8/, Vlado Kostka /8/, Peter Grochal /8/, Peter Kozoň /12/, Petr Lauko /21/, Martin Hulla /27/, Marian Piovarči /29/, Eduard Piovarči /48/
Eduard
Piovarči vedúci JS Aragonit
A
25. 2. 2026 dostávam správu od Chorvátov že v Spelelolite prenikli do
nových priestorov po tom čo prívalové vody prerazili tenkú zátku ílu.
Chýbal nám možno polmeter či meter k objavu. Boli
sme opäť veľmi blízko. Ale smola. A toto sa nám už raz stalo v
Stratenskej jaskyni v roku 1985, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne
na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu pár sto metrov veľkých
priestorov Šikmej prieopasti kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie
diery. Bolo to pred 40-timi rokmi. Pred 17-stimi rokmi sme objavili
Ľudmilu
Chorváti objavili novú veľkú dvoranu v hĺbke asi 30 m a nadol pokračujú ďalšie šachty
1/ Jarný EKODEŇ 26. 4. 2025 a guláš na jazere poriadaný potápačmi z HIPOCAMPUSU Martin. Pri čistení jazera
sa zúčastnilo aj 10 členov JS ARAGONIT foto: Matej Kanáš
10/Martin Hulla dlhoročne jeden z najaktívnejších jaskyniarov v Aragonite pri úprave vchodu do Udavačky.
Foto: Eduard Piovarči
2/Dolu som bol iba raz pri tomto fotení a bude potrebné byť tam častejšie asi tam začnem pracovať a pracovné zábery
budú lepšie. Foto: Eduard Piovarči
3/Parta ktorá tvrdo pracovala v priepastnom závrte Speleolit počas piatich ranných šícht od 9. 7. do 14. 7. 2025.
Foto: Matej Kanáš
8/ O 13,30 sme boli hotový ale 600 krát vrhnúť dvojkilovou guľou na skládlu to už človek cíti v bedrách
Foto: Eduard Piovarči
7/ Učastníci prvej letnej jaskyniarskej akcie pri Jame Baredine na Istrii 5. 7. až 14. 7. 2025 Foto: Maťej Kanáš
Čelbári Jakub Pinčiar a Peter Lauko po zacvaknútí vedra so sedimentom na lano Vedro sa vykladalo na rebrík
až do tejto polohy Fpoto: Eduard Piovarči
4/ Nabudúce dáme akciu v Juránskej jaskyni ako prvú akciu nech nás je viac a pohneme sa efektívnejšie.
Foto: Eduard Piovarči
9/ Tak tmavú modrú oblohu sme tu ešte nevideli - Pilier obra
vedúci na vrchol tam mala byť ferata.Foto: Eduard Piovarči
6/ Akcia v Juránskej jaskyni bola až v sobotu a to už boli všetci pracovne unavení tak že vyrazili len skalní Peťo Lauko,
Vlado Kostka, Martin Brna a ja. Foto: Eduard Piovarči
12/ Po dvoch akciách sa Peťo pekne zakopal pod úroveň v minulom roku zarovnaného dna Foto: Eduard Piovarči
11/Sme vo výške 2630 m n.m.Na výstup bolo opäť neskoro mlaďoši sa obávajú že nedorazíme na ubytko na Istrii ani
o polnoci. Foto: Eduard Piovarči
Takto sme sa zakopávali na dne Speleolitu stabilne sme mali dolu 3 chlapov 3 na rošte a dvoch pri nakládke fúrikov
Foto: Eduard Piovarči
A dá sa urobiť aj kus práce ak by nás bolo viac a mohli by sme sa
rozdeliť na dva pracovné teamy Pracuje sa tu dolu dobre
len by sme tu dolu potrebovali ešte tretieho chlapa a ďalšieho hore na
rošte, teda 6 ľudí na smenu. Chyba lávky bola v tom
že mladoši neboli ochotní v októbry vycestovať takže sme makali vo štvorici traja päťdesiatnici a jeden sedemdesiatnik
Foto: Eduard Piovarči
A 25. 2. 2026 dostávam správu od Chorvátov že v Spelelolite prenikli do nových priestorov po tom čo prívalové vody
prerazili tenkú zátku ílu. Chýbal nám možno polmeter meter. Boli
sme opäť veľmi blízko k objavu. A toto sa nám už raz stalo
v Stratenskej jaskyni v roku 1985, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu
pár sto metrov veľkých priestorov šikmej prieopasti kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie diery.
Chorváti objavili novú veľkú dvoranu v hĺbke asi 30 m a nadol pokračujú ďalšie šachty
Odpracovali sme 4 krátke pracovné smeny v priepastnom závrte SPELEOLT celkom sme vyťažili 45+60+80+35
220 vedier žltého sedimentu cca 14 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus 4 hodiny v Juránskej
Kozmonaut na planéte Pandora
O pol jedenástej pod portálom Fučal mrazivý vietor ale bolo nádherne jasno Sedielko sa stalo prehliadkovým mólom a na ňom moji jaskyniari:-)
Starší záber z Ľudmily v prieleze za prvou Syntrovou bránou. Foto Eduard Piovarči






































