fotogaléria

SPRÁVA

O činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2025 - Eduard Piovarči

Jaskyňa Ľudmila dosiahla zameranú dĺžku 307 m

Jaskyňa Ľudmila v lome Kraľovany II je v Malej Fatre celkom iste krasovým fenoménom

číslo 1 dnes už presahujúcim dĺžku 300 metrov... Magdaléna Puškášová v Prvej sintrovej bráne nasvecuje

scénu i pózuje zároveň. Foto: Eduard Piovarči

Do doliny sme zajazdili po zákaz vjazdu je tam volné táborisko pre karavany tak že tam dorazíme v ďalšej akcii

SPRÁVA O ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY
ARAGONIT V ROKU 2025

Okrem zahraničných výjazdov ktorých bolo celkom 5, sme sa celý rok 2025 venovali ťaženiu a rozbíjaniu blokov v Pivnici jaskyne Ľudmila v lome Kraľovany II., pričom sme postupne narazili na 10 kusov neexplodovanej trhaviny, ktorú odstraňovali zo závalu v štyroch akciách privolaní policajní pyrotechnici. Išlo o enviromentálnu záťaž ktorá ležala blízko pod povrchom a mohla časom kontaminovať prostredie. K prvému nálezu v Pivnici došlo už 25. novembra 2024. Následne privolaný policajný pyrotechnik zo Žiliny vyprostil spod blokov dve kilá starej priemyselnej trhaviny. Dohromady sme už pri predchádzajúcich prácach v lome konkrétne v Jazernej jaskyni našli celkom 10 kg danobitu, ktorý sa odstraňoval v roku 2014 samozrejme vždy za asistencie 2x privolaných policajných pyrotechnikov.

A začiatkom roka 2025 - 9 februára narážame v Pivničnej chodbe na ďalšie kilá trhavín. Policajný pyrotechnik poručík Michal Čelko napokon vyprostil so závalu 5 kg neexplodovanej trhaviny. A 16. 11. 2025 voláme policajného pyrotechnika na lokalitu opäť aby zo závalu vyťahal ďalšie dve kilá. Nepremenujeme to tam na Muničák? Pyrotechnik poručík Michal Čelko do konca roka 2025 napokon dorazil k muničáku ešte raz 15. decembra a dúfame že už pre definitívne posledné kilo streliva čím sme odstránili z lokality nie malú enviromentálnu záťaž. Zatiaľ sme v Lome Kraľovany II pri exploračných prácach našli a odstránili za asystencie policajných pyrotechnikov 20 kg trhavín.

Celkom sme zorganizovali na lokalite 35 akcií čím sme okrem ťažby závalu aktívne chránili a monitorovali aj uzáver jaskyne Ľudmila ktorý bol v predchádzajúcich rokoch už niekoľkokrát poškodzovaný a napokon 2x vylomený a poškodené boli aj krasové výplne jaskyne.

Rok a pol trvajúcimi prácami na odstraňovaní závalu v pivnici sme dosiahli zatiaľ len to že odhadovaná dĺžka jaskyne nastúpala nad 300 metrovú métu. Po meraní na začiatku roku 2026 má teda jaskyňa zameranú dĺžku 307 m Čo je v skromných malofatranských pomeroch výrazným ale ako vždy ťažko vydretým mílnikom. Pokračovanie chodby do masívu je veľmi tesné a neprielezné tak že týmto smerom už pravdepodobne nič výrazné v Pivnici jaskyne Ľudmila nedosiahneme.

Ďalšie prírastky môžu prísť až po priamom spojení Jaskyne Udavačov s jaskyňou Ľudmila. Táto etapa prieskumu bude však najnáročnejšia a mohli by sme ňou posunúť jaskyňu Ľudmila v dĺžkovom rebríčku Malofatranských jaskýň z tretieho na pekné 2 miesto a to by sa nám mohlo podariť. Ale jaskyňa Ludmila by sa zároveň dostala na lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander na krásnu prvú priečku. Zbytkový kras v lome však aj podľa Braňa Šmídu nevylučuje ešte významnejšie objavy v ďalšej predpokladanej jaskynnej úrovni pod Ľudmilov čo ostatne predikovali aj dve merania elektrickou tomografiou - ERT z roku 2014. A v takom prípade by sa mohla jaskyňa Ľudmila dostať v zameranej dĺžke i na prvú priečku v Malej Fatre.

Medzi najaktívnejších členov pri prácach v Ľudmile patrili najmä P. Kozoň, M. Piovarči, M. Húlla, P. Lauko, E. Piovarči. Členská základňa narástla počas roku 2025 z 25 členov na 31 členov. Pripojili sa k nám najmä ľudia ktorí pravidelne s nami jazdia do Álp a k jaskyniam do Chorvátska. Dnes pôsobí v Aragonite 5 potápačov z Hipocampusu Martin a dvaja bývalí profesionálni rangeri z Národného parku Malá Fatra. Do špecilizovanej stráže ochrany prírody sa prihlásili a skúšky spravili traja členovia JS Aragonit M. Puškášová, P. Lauko a P. Palčovič.

Najväčšia akcia sa uskutočnila v dňoch 5. 7. až 14. 7. Akcie sa zúčastnilo 12 členov jaskyniarskej skupiny Aragonit. Celkom s rodinnými príslušníkmi až 21 ľudí. Magdaléna Puškášová, Martin Brna, Peter Grochal, Peter Lauko, Vladimír Kostka, Sárka Puškášová, Tomáš Slezák, Matej Kanáš, Alžbet Piovarčiová , Nikolas Žaček, Mária Piovarčiová, Eduard Piovarči, Vlado Tomka s manželkou Elenou Tomkovou s deťmi Miškom, Soňou a Mirkou, Jakub Pinčiar s manželkou Ninou s deťmi Ondrejkom a Terezkou. Po ceste na Istriu sme vyrazili v troch autách najskôr k Tre Cime v Talianských Alpách.

Plánovali sme ísť do feraty aj my no museli sme ísť do náhradného plánu do campu v údolí Marzon kde sme aspoň tréningovo vyšlapali pomerne nezáživných 600 výškových metrov do doliny. V tretí deň v horách sa presúvame k horstvu Puez Odle ale pre rozsiahle kolóny smerom na Brixen sa program v tomto horstve zrušil a len jedno z áut Duster s osádkou E. Piovarči, P. Grochal a V. Kostka vyrazilo k prieskumu k malebnému jazeru Caressa a zisťujeme že tam skutočne stojí za to cestovať aj v nasledujúcich akciách. Talianské Alpy sú nádherné a cestovanie na Istriu si už bez nich nevieme ani predstaviť.

Našu druhú naplánovanú a pôvodne Silviom odsúhlasenú veľkú a početnú jaskyniarsku akciu organizovanú spolu s OS Veľká Fatra a na ktorej by k prieniku mohlo dôjsť Chorváti nečakane zrušili pre vnútro organizačné dôvody vo firme prevádzkujúcej verejne sprístupnenú Jamu Baredine. Naše ďalšie akcie musia byť už organizované ako oficiálna Expedíčná činnosť. A to je nutné najskôr papierovo vybaviť inak nemôžeme na lokalitách ďalej pracovať. Napriek tomu sme chceli vyraziť aspoň do campu v Poreči. OS Veľká Fatra to však za takýchto podmienok vzdala.

Snažil som sa teda vypraviť aspoň malú diplomatickú mysiu aby sme veci na mieste prejednali. Čo ale bol zložité preto že som nemohol dať dohromady pre takúto akciu osádku (Sliačanovú priateľku nečakane vytopilo a v zostave sme ostali len dvaja ja a P. Lauko) no na poslednú chvíľu sa k nám pridal Marian Hýll s dcérou Elizabet a tak sme napokon po posunutí termínu vyrazili 28. 7. v pondelok po peknej dávke neistoty a horúčkovitého telefonovania. Skoro týždeň dopredu sme bukovali výjazd autom pod Tre Cime bez istoty či víde počasie. Ale vyšlo. Spolu s P. Laukom sme sa pokúsili nastúpiť do feraty na Monte Paterno. Vzdal som to v polovici úvodného traverzu a Peťo sám urobil prieskum prvej časti výstupu. V horách sme sa zdržali tri dni nocujúc na prístrešku v campe v doline Marzon. Ďalším našim cieľom boli horské jazerá Lago Son Forca pod masívom Monte Cristallo ku ktorému sme vyšlapali od hotela Passo tre croci 320 výškových metrov (6 km výlet) s nadhernými výhľadmi. Hore sme však našli len umelé jazierko pre zasnežovanie zjazdovky.

Po tretej noci v campe sme po ceste na Istriu zajazdili na malebné Lago di Caressa kde nám konečne vyšlo lepšie počasie pre fotografovanie. Pri Jame Baredine sme sa stretli so Silviom Legovičom ktorému sme odovzdali oficiálnu žiadosť o spoluprácu vo forme expedičnej činnosti v Juránskej jaskyni a v priepastnom závrte Speleolit. Silvio nám pre rok 2026 garantoval iba jeden termín pre expedičnú čínnosť a to od 1. 7. cca do 14.7. s tým že nebudeme mať k dispoícii jamarskú základňu v ktorej je ubytovaná nová kuchárka zo Srbska ani táborisko v lese za základňou, ale len miesto za Speleolitom. Zastavujeme sa pracovne aj v Juránskej jaskyni.

V ďalšej akcii na Istrii nazvanej ÚTEK Z ALKATRAZU, ktorú sme uskutočnili 15 až 19 septembra pre nášho priateľa Ing. Dušana Koptáka, sedemdesiatnika, ktorý celú akciu kompletne zasponzoroval aby mohol ujsť manželke z domu po tridsiatich rokoch konečne k moru. Bez ohlásenia skrátka zmizol z domu ako gáfor. Išiel iba vysypať smeti a už sa nevrátil. Ubytovali sme sa v apartmáne Marína v Poreči. E. Piovarči, V. Kostka, Robo Suň, D. Kopták. Párádne slnenie a plávanie k vzdialenej bóji na Červare a opäť diplomatické jednanie u Silvia na Jame Baredine kde sme sa dohodli na jesennej pracovnej akcii v polovici októbra. Ďalší malý pokrok vo vyjednávaní. Po ceste domov sme opäť na Tre Cime. V táborisku v doline Marzon sa 18. 9. stretávame s Robom Czisalanom ktorý bol na pobreží vo svojom karavane a ide s nami hore. V nasledujúci deň s Vladom Kostkom naliezame do feraty na Monte Paterno prekonávam sa a dostávam sa nad traverz za sedielkom do výšky 2620 m n.m. Ale došla nám voda je veľmi teplo do kotla nad nami praží do dolomitovej bielej sutiny poriadná pálava a došiel nám i čas, lebo večer už musíme byť doma v Žiline a musíme vrátiť domov väzňa z Alkatrazu:-)

V medzičase 3. 10. až 7.10. dávame ešte jednu krátku akciu s rodinou. Takmer v zimných podmienkách idem s dcérou Magdalénou a jej priateľom opäť do feraty na Monte Paterno. V traverze mi padá zo steny na prilbu veľký ľadový kvápel. Tak že bez prilby sa na takéto chodníčky neradno vybrať. Hneď sa všetci riadne istili a cvakali sa na napnuté oceľové laná. Lebo niečo väčšie by mohlo človekom otriasť viac a mohol by aj vypadnúť zo steny. Nádherné mrazivé slnečné počasie. Hoci mám chuť ísť k vrcholu, mlaďasi chcú byť do večera už na ubytovaní vo vile Marína v Poreči. Vyrazili sme zo Žiliny neskoro, keby sme vyrazili včas včas by sme dorazili na ubytko a včas by sme vyrazili aj na túru. Takto sme vyrazili od chaty Rufugio až o jedenástej a to je na takúto túru už neskoro. Tak že pre mňa len lepšia aklimatizácia na prostredie a euforické zážitky pri fotografovaní. Ale foto vyšlo z túry excelentne. Takto by som rád výstup nafotil až hore na vrchol. Počasie pri mori nám však už tak neprialo. Bolo pod mrakom a ochladilo sa.

Piata akcia na Istrii sa rodila veľmi ťažko. Nikto už nemohol a nikto nemal chuť mimo sezóny napriek tomu že sme mali od Silvia zelenú. Ani tí čo sa vždy kasali že radšej pôjdu pracovať na Istriu mimo sezónu lebo more nemusia nemohli. Tak že som si opäť užil poriadny nervák a kopu telefonovania kým sa mi podarilo vyskladať aspoň trojku do Dustra. Celkom na poslednú chvíľu akciu zachránil Janko Litvík. Tesne pred odchodom odpadol Peťo Lauko resp., vyrazil o jeden a pol dňa neskôr. A tak sme podľa plánu traja Robo Suň, ja a Jano Litvík vyrazili 16. 10. ráno okolo ôsmej aby sme ešte využili pekné počasie pri mori. Dorazili sme na Červar ešte pred západom slnka a dali sme večerné kúpanie. Večeru varíme už v pohodičke vo vile Marína kde už sme ako doma. Keď do apartmánu dorazil Peťo s priateľkou Dušanou začali sme s prácami v Speleolite. Domácim sme podpísali dokument že pracujeme na vlastné riziko. (Asi aj to bol jeden z problémov v našej prvej akcii niekto porušil bezpečnostný predpis a sedel kolísajúc nohami nad mierne prevyslou stenou trenažéra a jedného barda zo Silviových starých jaskyniarov to riadne vytočilo). Po troch akciách sme sa postupne prekopali v šikmo klesajúcej chodbe do hĺbky -24 m a boli sme presvedčený že v nasledujúcej letnej sezóne 2026 to už pôjde rýchlo dopredu a dôjde celkom isto k objavu. A aj došlo ale oveľa skôr ako sme predpokladali.

25. 2. 2026 dostávam správu od Silvia že v Spelelolite prenikli do nových priestorov po tom čo prívalové vody prerazili tenkú zátku ílu. Chýbal nám možno polmeter či meter k objavu. Boli sme opäť veľmi blízko. Ale smola. A toto sa nám už raz stalo v Stratenskej jaskyni v roku 1985, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu pár sto metrov veľkých priestorov Šikmej priepasti kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie diery. Bolo to pred 40-timi rokmi. Vtedy nás bolo na akcii pomenej preto sme to nedali. A taká istá situácia sa zopakovala aj v Speleolite v roku 2025. Bolo nás málo. Ak by nás bolo na tom piatom výjazde len o dvoch chlapov viac boli by sme to prekopali už v októbri 2025. Je to pripomenutie pre tých ktorí aj mohli ísť mali ten čas ale nevyrazili s nami a ostali radšej v konformite doma čo je samozrejme pohodlnejšie, ale prišli sme tak o kolektívny pocit z euforického objavu.

Chorváti Silvio Legovič zo synom Ninom zliezli do Speleolitu obzrieť situáciu po veľkých zrážkach a našli na dne vodou otvorený priechod do klesajúcej chodby ktorá po pár metroch vyústila do novej veľkej dvorany v hĺbke asi 30 m. Podla Silviových údajov na dne priestoru plnom chaotických blokov pokračujú nadol ďalšie šachty. Priestor aj ďalší postup nadol je však nebezpečný pre rútenie blokov a voľných skál. K objavu sme domácim na diaľku pogratulovali s tým že sa tešíme na najbližšie stretnutie už na jar v roku 2026.

Našim sponzorom aj všetkým tým čo obetavo pracovali v teréne doma i v zahraničí sa chcem touto cestou srdečne poďakovať. A poďakovať sa chcem hlavne firme Visteon Electric Slovakia s.r.o. a pani Henriete Ďuríčkovej odkiaľ nám prišiel najväčší príspevok v rámci 2% daní. A preto chcem v mene všetkých našich členov veľmi pekne poďakovať pánu riaditeľovi firmy Visteon Electric Slovakia s.r.o. Máriovi Volfovi za štedrý dar ktorý efektívne a veľkoryso podporil naše športové a prieskumné speleologické aktivity tak doma ako i v zahraničí. Ešte raz naši sponzori patrí Vám všetkým naša obrovská vďaka.

Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v počte odpracovaných akcií: Roald Tretiník /1/, Dušan Kopták /2/, Peter Palčovič /2/, František Vacek /3/, Robo Suň /4/, Alžbeta Piovarčiová /4/, Marian Hýll /4/, Juraj Ďuríček /4/, Ján Litvík /4/, Mária Piovarčiova /5/, Sára Puškášová /6/, Tomáš Slezák /6/, Magdaléna Puškašova /6/, Maťo Kanáš /7/, Jakub Pinčiar /7/, Martin Brna /7/, Vlado Tomka /8/, Vlado Kostka /8/, Peter Grochal /8/, Peter Kozoň /12/, Petr Lauko /21/, Martin Hulla /27/, Marian Piovarči /29/, Eduard Piovarči /48/

Eduard Piovarči vedúci JS Aragonit

Prvé práce v jaskyni udavačov 19. 3. 2026 - Martin Hulla Eduard Piovarči

Jarný EKODEŇ a guláš na jazere poriadaný potápačmi z HIPOCAMPUSU Martin zúčastnilo sa aj 10 členov JS ARAGONIT

24. 3. 2026 druhá akcia v jaskyni udavačov

Tri Cime z feraty na Monte Paterno (2744 m n.m.)

Pustili sme sa do vážneho prieskumu

A som opäť späť vo ferate.... vo fotogenickom okne...

10/Martin Hulla dlhoročne jeden z najaktívnejších jaskyniarov v Aragonite pri úprave vchodu do Udavačky.

Foto: Eduard Piovarči

2/Dolu som bol iba raz pri tomto fotení a bude potrebné byť tam častejšie asi tam začnem pracovať a pracovné zábery

budú lepšie. Foto: Eduard Piovarči

3/Parta ktorá tvrdo pracovala v priepastnom závrte Speleolit počas piatich ranných šícht od 9. 7. do 14. 7. 2025.

Foto: Matej Kanáš

8/ O 13,30 sme boli hotový ale 600 krát vrhnúť dvojkilovou guľou na skládlu to už človek cíti v bedrách

Foto: Eduard Piovarči

7/ Učastníci prvej letnej jaskyniarskej akcie pri Jame Baredine na Istrii 5. 7. až 14. 7. 2025 Foto: Maťej Kanáš

Čelbári Jakub Pinčiar a Peter Lauko po zacvaknútí vedra so sedimentom na lano Vedro sa vykladalo na rebrík

až do tejto polohy Fpoto: Eduard Piovarči

5/ Škoda že sme nevyrazili na túru skôr sedielko vo výške 2589 m n.m Foto: Eduard Piovarči

4/ Nabudúce dáme akciu v Juránskej jaskyni ako prvú akciu nech nás je viac a pohneme sa efektívnejšie.

Foto: Eduard Piovarči

9/ Tak tmavú modrú oblohu sme tu ešte nevideli - Pilier obra vedúci na vrchol tam mala byť ferata.Foto: Eduard Piovarči

6/ Akcia v Juránskej jaskyni bola až v sobotu a to už boli všetci pracovne unavení tak že vyrazili len skalní Peťo Lauko,

Vlado Kostka, Martin Brna a ja. Foto: Eduard Piovarči

12/ Po dvoch akciách sa Peťo pekne zakopal pod úroveň v minulom roku zarovnaného dna Foto: Eduard Piovarči

11/Sme vo výške 2630 m n.m.Na výstup bolo opäť neskoro mlaďoši sa obávajú že nedorazíme na ubytko na Istrii ani

o polnoci. Foto: Eduard Piovarči

Takto sme sa zakopávali na dne Speleolitu stabilne sme mali dolu 3 chlapov 3 na rošte a dvoch pri nakládke fúrikov

Foto: Eduard Piovarči

Načal som sedemdesiaty rok svojho života a vydávam sa na Adrenalínové chodníčky. Foto: Vlado Kostka

A dá sa urobiť aj kus práce ak by nás bolo viac a mohli by sme sa rozdeliť na dva pracovné teamy Pracuje sa tu dolu dobre

len by sme tu dolu potrebovali ešte tretieho chlapa a ďalšieho hore na rošte, teda 6 ľudí na smenu. Chyba lávky bola v tom

že mladoši neboli ochotní v októbry vycestovať takže sme makali vo štvorici traja päťdesiatnici a jeden sedemdesiatnik

Foto: Eduard Piovarči

3. 10. mrazivo fučalo opäť sme v traverze prakticky v zimných podmienkach

A 25. 2. 2026 dostávam správu od Chorvátov že v Spelelolite prenikli do nových priestorov po tom čo prívalové vody

prerazili tenkú zátku ílu. Chýbal nám možno polmeter meter. Boli sme opäť veľmi blízko k objavu. A toto sa nám už raz stalo

v Stratenskej jaskyni v roku 1985, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu

pár sto metrov veľkých priestorov šikmej prieopasti kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie diery.

Chorváti objavili novú veľkú dvoranu v hĺbke asi 30 m a nadol pokračujú ďalšie šachty

Odpracovali sme 4 krátke pracovné smeny v priepastnom závrte SPELEOLT celkom sme vyťažili 45+60+80+35

220 vedier žltého sedimentu cca 14 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus 4 hodiny v Juránskej

Kozmonaut na planéte Pandora

Klasický pohľad do studne

Nádherný chodník - sedielko vo výške 2589 m n.m.

Fakt nádhera tento chodníček

O pol jedenástej pod portálom

Fučal mrazivý vietor ale bolo nádherne jasno Sedielko sa stalo prehliadkovým mólom a na ňom moji jaskyniari:-)

Transport vedra šikminou šachty

Fešáci bolo s nimi radosť fotiť

Teraz už chápem prečo tu chodí toľko ľudí...

Naša malá akcia v Juránskej bola výkonom úspešná. Vyhodili sme 600 ílových gúl

Ako núdzový bivak to tu je dobré

Náš nový chlap Martin Brna sa osvedčil v prvých dvoch dňoch na čelbe

V obrovskom bloku za medzierkou resp. sedielkom sú dva bunkre so skalnými oknami

Sedielko aneb Burianová medzierka

Stúpame do výšky 2620 m n.m.

Zosuv sprava i zľava už po hrubom očistení budeme tu musieť viac upratať

Fotka do katalógu špotrového oblečenia

Starší záber z Ľudmily v prieleze za prvou Syntrovou bránou. Foto Eduard Piovarči

A sme hore na bloku

Viditeľnosť je úžasná....

V našej šatlave malá rozbitá kamenistá jaskynka

Prvý náš snehuliačik v tejto začínajúcej zimnej sezóne na horách

Chlapi to s ťahačkou poriešili dobre odkláňajú vedro cez okno vpravo... tak že vedrá nedrhli o steny a rebrík

Škoda že ani tentokrát sa nám nepodarilo túru dokončiť ja sám som bol príliš pomalý zima a náhla tlaková výš

mi dali zabrať

V bunkroch rastú ľadové ciagle

Veľmi populárny hrebienok

Brna je starý baník:-) S fáraním nemá problém takých chlapov potrebujeme

Spanie v aute pod TRE CIME malo význam tieto zábery stáli za to.....

Prvý večer na Baredine za tradičným stolom pred základňou

Na veľkom bloku

A medzi blokmi

Chodníček nad hlbočinou

Fotenie v bunkri s troma miestnosťami

Postupne som dostával viac energie a to som sa ani neposilnil...

Okienko osadené rámom

Skrátka mal som guráž ísť ďalej akoby ma prostredie naštartovalo

Tieto banské či vojenské diela sú stále stabilné

Naša skupina má aj s nádejnými čakateľmi už 31 členov z nich sa akcie zúčastnilo 12 členov na prácu som mal

k dispozícii 9 chlapov Maťo a Tomáš sú mimo záber. Celkom vpravo je náš dlhoročný priateľ sponzor a dobrodinec

Silvio Legovič. Silvio Aja Nini a Aňa všetci ĎAKUJEME - CHVALA

Aj po storočí sa to tu nezavalilo

No i za túto skvelú prechádzku som mlaďasom vďačný.

Pohľad nadol do päty protisvahu a mal som guráž ísť ďalej... aj som kus zostúpil aby som videl charakter do skalnej steny

zarezaného chodníka

Za nami vpravo je najvyšší horizont tohoto veľkého bloku

Kamenná citadela

Dopredu poviem že na objav si ešte počkáme. Nadol klesá zanesená chodba nebude to tak jednoduché ako sa zdalo,

ale mohlo by to ísť rýchlo a hladko pokiaľ by sme mali poriadny team ľudí pre dve smeny... nuž ale expedíciu som sotva

zlepil dohromady a netušili sme že sme boli tak blízko objavu

Veže ohýbané vetrom

Bol som dolu na poslednej akcii. Práca je tu pohodová klasickí nie moc mokrý íl sa ani výrazne nelepí na kombinézy

Netušil som že na dne výkopu som bol sotva meter od volne pokračujúcej klesajúcej chodby do nových priestorov

Malebný chodníček

Ryluje sa tu skutočne dobre a pohodlne možno sme mohli ostať o deň dlhšie a užili by sme si objav as domácimi

Pohľad oproti

Tak sme to vyskúšali. Októbrová akcia sa dá uskutočniť tak že takéto termíny bude treba využiť... Skúsime Silvia

presvedčiť aj na jednu jarnú májovú akciu

Toto prostredie je úchvatné

Veľké výkony sme nerobili pracovalo sa len dvakrát doobeda po niekoľko hodín preto že Peťo Lauko prišiel o deň neskôr

plánované 3 akcie sme neuskutočnili. Bolo nás málo. Traja sme robiť nemohli

Okno do nádhery nečudo že do tohoto traverzu mieri v lete toľko ľudí

Každého to tu namotivuje a strhne len ho to nesmie strhnúť nadol:-)

Podvečerné foto pri ceste späť ku autu

Lezieme spať cez traverz no škoda že sme opäť došli s časom... ale tréning to bol dobrý....

Kuk na uaj.....

Na túto vychádzku potrebujeme aspoň 6 - 7 hodín

Sem tam je na chodníku tlačenica

Foťák mám pohotovo vo vrecku a na krabíne tak že môžem fotiť s každej polohy

Už som tu ako doma celkom som tu už počas posledných dvoch mesiacoch 3 krát

Pohľad zo strmého žľabu

Horizonty po ceste od kaplnky boli úchvatne pocukrované

Chodník je obojsmerne frekventovaný horom i dolom

Nie je tu toľko ľudí ako pred viac ako týždňom

Ako skoro sedemdesiatnik už nemám potrebné tempo a zdržujem fotením, to však nebola príčina toho že sme

vyrazili do feraty tak neskoro ale skúsenosť to bola pre mňa dobrá... K týmto horám je potrebné vyraziť zo Žiliny

o 7,00 aby sme neprichádzali príliš neskoro na ubytovanie

Túra je to nádherná a nie je ani moc náročná hoci výstup po suťovyskách do horného sedla pod vrcholom dá aspoň mne

rozhodne zabrať tak že si spievam poschodoch poschodoch zdolávam poschodia... a trénujem behaním v paneláku

po schodišti zatiaľ len do tretieho poschodia:-)

Odpočinok na dobrodružnom chodníčku

S tej doliny na tú prehodím si latu......

Cesta je krásna

Nahnal som rodinu na skaliny a zbesilo, bezhlavo a bezohľadne som ich bičoval fotografovaním

Tento chodníček je parádička

Deväť chlapov bol luxus. Najťažší bod bol ťahač vedier hore na rošt. Ťahal som 15 vedier a mal som dosť.

Portrét pod útesmi

Skrátka je tam hore krásne a chcem túru v budúcnosti absolvovať až na vrchol poučenie už máme na túru treba vyraziť od

chaty Auronzo aspoň o deviatej ráno a tomu treba prispôsobiť už odchod zo Žiliny o 7 až 8,00 ráno

Už šlapanie do sedla dá zabrať

Tri cime už vrhajú dlhé tiene a na ceste k chate Auronzo fučal nepríjemný ľadový vietor

Zosuv mohol spôsobiť aj chodník nad výkopom ktorý zaťažovali turistickí návštevníci jaskyne

Dve obľubené veže medzi malými vežičkami

Bol nádherný deň jeden z mála len škoda že bola už taká zima hore boli 4 stupne nad nulou

Na tomto mieste mi padol na prilbu veľký ľadový cencúl a roztrieštil sa

Erikovi a Maji sa v týchto horách páčilo

Takú horskú scenériu nenájdeš len tak hocikde

Vlado Tomka fungoval ako výhybkár na rebríku, Jakub Pinčiar vešal na lano vedrá

Ako v ZOO

Veže v oblasti Troda de Toni

Ešte pred týždňom či dvoma tu tie kozy neboli

A začíname stúpať k sedlu

A mlaďoši ma už dobiehajú

A potiaľto som držal krok s našou skupinou

Obával som sa že bude hore veľa snehu ale bolo to napokon celkom v pohode

A tu už ma dobehli

Tak som ich zaúkoloval pózovaním medzi blokmi

a vždy som si popri fotení trochu oddýchol zatiaľ čo si rodina išla nohy dolámať na skalách

Ježiškové husličky - zdržujem fotením

Aj tak tak tu sejú mak

Fotenie pri záverečnom dojazde ku chate

Naša astronaoutka Magdaléna

Podvečer je to už na chate pod sedlom opustené

Už tam budem....

Pohľady na pocukrovaný zubatý horizont

Veže v podvečernom svetle

Celkom na konci túry v dojazde ku chate mi dal zabrať ľadový severný vietor ktorý ma celkom zbavil energie

Veľmi populárny hrebienok

Pri pochode k autu som cvakal superzómom

Spomínam na krásy okolo TRE CIME. Pokúsime sa nabudúce Prvá výprava

Dali sme náhradný plán údolie Marzon urobili sme tam tréningovo nezáživnú túru s prevýšením 650 metrov v riadnej strmine.

Bola to dosť nezáživná drina

Je pred pol jedenástov sme na mieste terazky uvidíme čo sa nám zosunulo do rigolu

Po akcii v Juránskej jaskyni čistíme materiál a sušíme vypraté kombinézy

Naše stany v šume

Náš táborový zlatúšik

V Červarských zákutich na pobreží

Tá moja bója ku ktorej pravidelne plávam je centimeter a pol vpravo od lode čierny bod tesne pod horizontom.

Na tejto akcii som k nej zaplával 2x

Na nasledujúcej akcii sme boli pri mori len 3 dni a tri krát som plával k bóji v druhý deň ma nafotil superzómom

RX desinov Peťo Lauko

Pri prvej plavbe som tam videl čln a naozaj boli to naši nenapadlo ma aby ma s tou bójou odfotili, že prečo plávam tak

ďaleko Druhýkrat som sa s nimi dohodol že tam zaplávajú keď im zavolám s pláže. Vo vode boli samé medúzy nepríjemná

plavba ani som sa na ňu necítil ale s vedomím že priplávu člnom k bóju som makal ďalej no nikto nepríplaval. skôr sa

dočkáš smrti ako psychickej podpory od vlastných a tak som to musel predýchať v tej samote ďaleko od brehu

skrátka nedá sa inak len sa spoliehať na vlastné psychické sily

Takúto detskú kresbičku som našiel na Červare

Silvio toto zázemie pred Jamarským domom potrebujeme aj Šumu les kde staviame stany

Prekopíroval som fotky z kariet do počítača

Miško mi zamiešal rannú kávu

Aja náš dobrodinec spolu so Silviom sponzorujú naše každoročné speleologické letné akcie na Istrii

Silvio pri krátkom posedení na jamarskom dome elektrikar Vlado na jeho žiadosť upravil vypínanie vonkajších svetiel

aby sa šetrila energia

Takto sa v utorok ráno začala naša prvá akcia v Speleolite

Dobrá nálada pred prvým spustom

Náš člen a vedúci Hipocampusu Martin zlieza do diery, momentálne máme na akci 4 potápačov ktorí sa stali členmi JS Aragonit

Peťo už bude dolu....

Každé ráno na rošte spúšťame troch chlapov do diery

Takto dno vypadalo po tretej rannej akcii

Naša lanovka prekonáva 24 metrové prevýšenie

Peťo pri španovaní lana

Lezenie cez zábradlie na rebríky vyrobené a osadené OS Veľká Fatra

Pohľad na dno do výkopu

Naše obľúbené pobrežie na Červare

Konečne sme sa dostali pod Tre Cime a vyšlo nám aj počasie hoci bolo veľmi chladno

Ráno bolo dokonca škaredo a skoro beznádejne zatiahnuté ale počiatočná zlá nálada nás rýchlo prešla hneď ako nás

zahriali prvé lúče Slnka

V utorok ráno bola poriadna kosa ale od západu prichádzalo pekné polojasno a slniečko nás rýchlo rozohrialo

Odsúvala sa rozsiahla oblačnosť a tak sa dali fotiť aj takéto modravy so skalnatými hrebeňmi

Vydali sme sa na výlet do sedla a k ferate. Marian s dcérou šiel pozrieť obranný perimeter bunkrov nad chatou

Modrá na oblohe je nádherná

Aj pri prevahe mračien je to tu stále hodne fotogenické

Podvečerné hmly nad hrotmi veží

do 14.00 krásne polooblačno a skúsili sme aj feratu

Ja som naozaj len opáčil prvé desiatky metrov. Chýba mi morál

Vstupná chodba do feraty odprevádzal nás pekný úsmev mladej devy tak že sa to začalo pekne:-)

Vynorenie sa na vzdušnú terasu

Experimentujem s pohľadmi do diaľky vždy to prináša zaujímavé zábery

A sme na rímse ako pred rokom len teraz už máme sedaky pre istenie

Horizont plný veží prebieham po rampe k isteniu prví Peťo ma potom obliezol

Parádny chodníček

Robím výrezy do diaľky pri rôznom nasvietení

Po prvej zákrute a malom výšvyhu

Oťukávam sa v týchto horách a potreboval by som tu byť častejšie

Či sa to tu podarí je ale otázne no popracovať na tom musíme

Veľmi dobrá vzorka pre mnohú analýzu niekto nám ju však šlohol

Je to naozaj pekný kus

S policajným pyrotechnikom poručíkom Michalom Čelkom sme vyťahali resp. on vyťahal zo závalu 5 kusov 60 cm

dlhých šúlkov neexplodovanej starej trhaviny.

Potrebujeme zistiť či bočné koryto vpravo zabočí do výklenku so závalom naložili sme 9 nákladov a rozbili dva balvany

Miesto odpočinku po ťahačke sutín

Z Fragmentu starého ponoru je vytláčaný chlapný vzduch. Až dnes si uvedomujeme aká je táto sonda zaujjímavá

Vyťahali sme 18 prepraviek a Fero rozbil tie dva bločky a je upratané

Táto cesta je často vylajnovaná medvedími extrementmi

Vyťahali sme 18 prepraviek a Fero rozbil tie dva bločky a je upratané

Všetko kvitlo už v apríli

Akcia 2.2. 2025

Akcia 31 mája konečne sme zhodili posledný zaklínený blok a na čelbe už bude bezpečne

Obláčiky sa kúpu v stále ešte v studenom jazere 25 mája

Odbočka ku ktorej si kliesnime cestu vpravo je plazivka so zaklíneným blokom

Medveďku daj labku. Každé včasné ráno chodí medveď po ceste do lomu 31. máj

Akcia 31 mája po dlhom čase nádherný deň a konečne letné teploty

Je to macek od Malacek

25 mája po oslave Magdinej 40-dsiatky odpratávame veľký blok do pracovnej polohy

31. máj v lome je horúčava idem zrámovať posledné vysiace bloky zaklínené pod stropom

Blok sa nám trochu zašprajcoval

Ten velký blok asi 100kg som teda vyšprájcoval pajsrom bol to hrozivý zosun množstva materuálu až sa mi rozbúšilo srdce

keď sa to zvalilo pol metra odomňa. Takýto žívý a rýchli pohyb veľkých blokov som ešte nikde nezažil. Niečo podobné

ako keď v Kortmanke v osemdesiatkach na nás letel z 30 m výšky podobný o čosi väčší blok.

Vynášam tento kúsok do depozitu

Martin mal problém s meniskusom a tak ho zaskočil Peťan

Moja jaskyniarka oslávila 40 rokov Keď mala dva mesice robili sme v roku 1985 800 km Spartakiádny pochod

Dukla Varín Paraha s denným pochodovým priemerom 42 km akcia trvala 19 dní. Na Slovensku po červenej značke

cestou SNP. Noci v hamakách všetko na chrbtoch. Naše batohy na hrebeni Nízkych Tatier mali 15 až 20 kg.

V ciely na spartakiádnom zrazovisku turistov Prahá Džbán sme sa dostali aj pred kameru Československej televézie

a do Televíznych novín. Písal o nás aj Mladý svet a Pražský večerník. Hovoril som do kamery o našom pochode

no najmä o krásach a monumentoch stovežatej Prahy. Sám som tie zábery nikdy nevidel, ale v ZŤS Martin kde som

robil ma videla celá dielňa aj s inžinioermi a dielovedúcimi a dostal som od podniku vyznamenanie Festivalový

kvet mládeže ktorý dávalo SZM organizátorom a účastníkom mládežníckeho festival na Kube Slovenský zväz

Turistov ma vyznamenal za organizovanie pochodu Spartakuiádnou medajlov. O robotníckeho kádra pracujúceho

s mládežou prejavila odrazu záujem aj Strana:-) Bol som na chvíľu hviezdou podniku a ako petimeter som potom

hviezdil aj ako pisár u majora Hviezdu zástupcu velietla Pluku v Rakovníku. U bigošov som bol najlepším strelcom roty:-)

Je to macek od Malacek

V sobotu sme oslavovali a v nedeľu sme boli v Ľudmile

Mona Lisa v okne na WC to nevymyslíš

Akcia 31 mája po dlhom čase nádherný deň a konečne letné teploty

25 mája po oslave Magdinej 40-dsiatky odpratávame veľký blok do pracovnej polohy

31. máj v lome je horúčava idem zrámovať posledné vysiace bloky zaklínené pod stropom

Blok sa nám trochu zašprajcoval

Ten velký blok asi 100kg som teda vyšprájcoval pajsrom bol to hrozivý zosun nožstva materuálu až sa mi rozbúšilo srdce

keď sa to zvalilo pol metra odomňa

No napokon sme ho dostali do priestoru kde ho rozbijeme

Nedeľa 8 jún 25 akcia v lejaku ani psa by von nevyhnali....

Do diery sme naliezli celkom mokrí a bloček čerstvo zhodený zo steny sme na striedačku ohlodali na dve tretiny jeho

veľkosti a váhy.

V takomto počasí by nikto nikam nevyrazilaj tu ma Martin prehováral aby sme to otočili

Tento pôjde ťažko počká si asi na vŕtačku

Akcia 30.6. Peťo Lauko pri tanečku v našom zelenom okne nad jazerom

Rozhodli sme sa len pootĺkať bločky a vyťažiť a nakopiť matroš na ťahanie

Nádherný deň teším sa aj do vody

Po sobotňajšej oslave v Belej som bol v nedeľu vyautovaný a tak sme akciu preložili na pondelok

A práca na vyťažení Pivnice bude hotová len rozbiť a vyťahať posledné bloky a pustíme sa do prieskumu sedimentu

smerom do masívu

Voda bola tak príjemná že sme v nej zotrvali cez polhodinu a zaplávali sme dokonca ďalej od brehu

Výhodou bolo že v jaskyni nepršalo blok sme dostali na polovicu jeho pôvodnej veľkosti

Voda bola v predchádzajúci týždeň ešte poriadne studená a navrstvená dnes prekvapivo homogónne teplá.

Toto sme na jazere ešte nezažili takú rýchlu zmenu a premiešanie vôd sme nezažili ani v najteplejšom lete

16. 2. Dali sme 7. nákladov Peťo sľúbil že príde v budúcu nedeľu

Konečne sme chytili lepšie počasie na tomto malebnom jazere ale chcelo by to ešte úplne modrú oblohu v pozadí

Domáce práce likvidácia posledného bloku chce to vytrvalosť a kondíciu posledný blok sme rozbili a vyťahalei až

pred Vianocami

30 septembra je už voda pekne studená 14-15 stupňov

Už keď sme na akcii vždy nás tá voda láka

Peťo na akciu moc nechcel ale napokon sme to dali fučal studený vietor a voda je už mrzutá:-)

Okrem zahraničných výjazdov ktorých bolo celkom 5, sme sa celý rok 2025 defakto venovali ťaženiu a rozbíjaniu blokov v Pivnici jaskyne Ľudmila pričom sme postupne narazili na celkom 10 kusov neexplodovanej trhaviny, ktorú odstraňovali zo závalu v štyroch akciách privolaní policajní pyrotechnici. Rok a pol trvajúcimi prácami na odstraňovaní závalu v pivnici sme dosiahli len to že zameraná dĺžka jaskyne nastúpala nad 300 metrovú métu. Čo je v skromných Malofatranských pomeroch výrazným aj keď vydretým mílnikom. Ďalšie výrazné prírastky môžu prísť až po priamom spojení Jaskyne Udavačov s jaskyňou Ľudmila. Táto etapa prieskumu bude však najnáročnejšia a mohli by sme ňou posunúť jaskyňu Ľudmila v dĺžkovom rebríčku Malofatranských jaskýň na krásne 2 miesto. Dnes je jaskyňa Ľudmila na peknom TREŤOM poste. A napokon by sme boli radi keď sa dostane na prvú priečku ako najdlhšia a zároveň najkrajšia jaskyňa v Malej Fatre. Mohlo by ísť zároveň o najvýznamnejší objav starej gardy Malofatranských jaskyniarov vôbec na čo som ako jej spoluobjaviteľ patrične hrdý. Táto jaskyňa ako sa nedávno v našej korešpondencii vyslovil aj Braňo Šmída tento potenciál skutočne má. Aj keď ide po desaťročia trvajúcej ťažbe v lome o zbytkovú časť krasu v tom čo ostalo sa ale ešte môže ukrývať labirint priestorov i v ďalších úrovniach pod jaskyňou čo predikuje aj geofyzikálny ERT prieskum vykonávaný v roku 2014 až 2015

Akcia 8. 12.

Pyrotechnici sú už v tomto lome vďaka nám ako doma. Zasahujú v lome na naše pozvanie celkom šiesty krát

Ťahanie trhaviny zo závalu 16. 11. 2025

Už tretí krát ťahajú policajní pyrotechnici v priebehu roka z priestorov prislúchajúcich jaskyni Ľudmila neexplodovanú

starú trhavinu

Tak šiel som do vody ako z rýchlika red autom som sa povyzliekal a behom do vody

Naposledy som bol vo vode na konci septembra. Táto voda mohla mať 6 až 8 stupňov

Len som sa ponoril na pár sekúnd ale úplne stačilo

Akcia týždeň pred Vianočnou kapustnicou pyrotechnik nadporučík Čelko ťahal hada za chvost Pondelok 15. december

Najprv dorazila policajná hliadka a o hodinu na to pyrotechnik

Vo vŕtanej diere ostal ešte jeden šúlok s trhavinou a trčali z neho ešte drôty

Posledný balík trvalo nám kým sme ho uvolnili

Dostať to odtiaľ nebolo vôbec jednoduché...

Nakoniec tu musí ísť von po kúskoch...

Súlok bol nasiaktutý vodou a nešiel vytiahnúť jeho koniec bol vo vŕtaní priškrípnutý skalou

Nešlo to teda inak ako takto obal sa pri vyťahovaní roztrhal

A máme hotovo....

Ešte jeden záber na pamiatku

Trvalo to celkom hodinu kým sa to podarilo všetko vydolovať

Predposledná akcia v roku 2025 v decembry sme stihli celkom 4 akcie Šoféry - Grochal, Palčovič 2x. Lauko

Lúčime sa s kolegami a upalujeme k autu Peťo sa ponáhla a tak sa len rýchlo šupnem do vody a jucháme

Bolo nepríjemné chladné počasie

Vyzliekol som sa vedľa dverí auta a rýchlo do vody....

Rýchle predposledné člup v tomto starom roku 2025 v studenici a jucháme do Žiliny

Zuzka doniesla nádhernú tortu ktorá je zároveň ovocnou kyticou kvetov

Tak to sa len tak nevidí takéto živé ovocné dielo Zuzka bravo!

Tortičky boli ndherné a eše aj excelentne chutnali táto bola od Sárky, Alžbetky, Majky a ocina

Naša Inžinierka labolatórnej aplikovanej biológie Nitra 5. 6. 2025

Naše malé jaskyniarky aj tú tretiu by sme mali radi v našich radách:-)

Naša jaskyniarka Alžbetka mala 5.6.2025 promócie a stala sa inžinierkou labolatórnej biológie a pokúsi sa o doktorantúru

Na hubách keď ešte nebolo toľko medveďov

Na hubách nad jaskyňou

Hríbov bolo ako maku ľudia s hory nad jaskyňou nosili plné koše

V múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

S pivoňkami pred našim panelákom

Naša velká slečna je už Inžinierkou

Alžbetka pomáhala aj pri meraní. Jaskyňa má dnes zameranú dĺžku 272 metrov a nejaké centimetre.

Hodláme jaskyňu spojiť s jaskyňou nad diamantovým vŕtaním čím by jej dĺžka presiahla 300 metrovú métu.

Túto métu jaskyňa dosiahla až v roku 2024 zatiaľ bez pripojenia Jaskyne nad diamantovým vŕtaním

Meranie závesným banským kompasom Ludmila 2011

Pred Aulou Slovenskej polnohospodárskej univerzity

Alžbetka v Ľudmile pri fotodokumentácii nad Barokovým balkónom

Po troch rokoch štúdia na univerzite A. Dubčeka v Trenčíne získala Bakalára a po 2 ďalších rokoch na univerzite

SPU v Nitre Inžiniera aplikovanej biológie

Alžbetke sa podaril takýto parádny záber. Stalagnát v strede chodby je pozvánkou do jaskyne...

Ako z Harryho Potra v Rokforte v Aule vysokej školy v pravo je aj Hermiona a dolu i slovenská verzia Herry Potera

Za druhou sintrovou bránou to už nie je v jaskyni také veselé je tam mokro, úzko a v očiach des.....

Alžbetka predniesla Sľub absolventou školy

Maja a Jozef nakladali prepravky celkom rýchlo..... Rok 2017

A napokon bola prijatá aj na ďalšie doktorandské štúdium v obore

Sárka a Alžbetak už ťahajú náklady na skládku. Najprv ťaháme hromadu ktorá nám zavadzia na prepriahaní.

Prepravky ťaháme zo 40 metrovej vzdialenosti. Istria Vergotinská jaskyňa

Radosť je to veliká mám len maturitu čo dnes patrí len do kategórie základného vzdelania, ale mal som v roku

2025 taký sen že som zvládol tú školu života tú vysokú školu bol to neskutočne euforický povznášajúci pocit

Alžbetka a Sárka v jaskyniach aj poriadne makali s 30 metrovej jaskyne sme spravili 140 metrovú jaskyňu

V poli Vlčich makov keď sme cestovali z Nitry domov s našou inžinierkov

Od mala sme ich vychovávali k prírode a k prírodným vedám dnes cestujú za prírodnými krásami po celom

svete dali sme im nasledovaniahodný príklad a táto dnes už Inžinierka ma potiahla zo sebou do Belgického Arlonu

ku Katedrálam akou je San Etien v Metz a Rotredame v Paríži i tá v Arlone je skvostná

Istria kede sa tvorili báječné kolektívy Vergotinská jaskyňa 2017 nezabudnú a nezabudneme

Foto z môjho prvégo digitálneho foťáku bolo to mrňavé lacné Soníčko len 4 tisíc megapixelov

Skupinka absolventov s troma červenými diplomami, Alžbetka mala priemer 1,2

Tá radosť z dosiahnutia vzdelania je spontánna

Tancovala s Vlkmi

A teraz taneček z diplomom:-)

Naše malé jaskyniarske adeptky. Sárka vľavo má dokonca dedov pamätný overal ešte z jeho detstva na

tomto takmer 60 ročnom overale ešte stále funguje originál komunistický zips. bol to môj zimný sánkarský

overal z roku 1964. Foto je z roku 2012 ide sa do jaskyne.

Alžbetka s fešákom s dvoma vysokými školami obaja sú horaly

Jedna z našich 4 víťazných fotografických prezentácii na Speleomítingu vo Svite v roku 2012 vyskladaná doma na koberci

Okrem toho že Alžbetka pri skladaní fotografií asistovala skvela sa a pózovala na viacerých z nich

Bola pri prvom dni prieskumu v jaskyňi Ľudmila

Náš tohoročný Vianočný stromček tesne po tom ako sme ho osadili do stojana v poslednú adventnú nedeľu

Požehnané Vianočné sviatky Všetkým ľuďom dobrej vôle

Pred Vianocami napadol sneh iba raz a bola to rozprávka Náš nový člen profi ranger Národného Parku Peter Palčovič

zachránil niekoľko našich akcií pred sviatkami a nielen obetavo šoféroval ale pracoval s nami v jaskyni

A boli že to u nás krásne Vianoce v roku 2025 prví krát všetci ostali u nás spať

Nad jazerom pracujeme neustále

Vianočná ruža pekný Vianočný symbol máme doma vždy 3 kusy

Pravá pred Vianočná atmosféra Vianoce sú to pre nás bombové hore sme narazili na cca 10 kg neexplodovanej trhaviny

Pred pár rokmi sme vylovili z Jazernej jaskyne 10 kg danobitu samozrejme za spolupráce policajných pyrotechnikov

Stále sa hýbeme stále sme v teréne len nemám čas spracovávať fotografie preto že frmol

V tomto kúte Pivnice v Ľudmile sme v tomto roku vyhrabali 8 kg starej nexplodovanej trhaviny

Ozdobiť Vianočný stromček je pre mňa obrovská šichta trvajúca tri plné dni

Je to macek od Malacek

Veľký blok ktorý som zhodil spod stropu pajsrom nám dá ešte zabrať kým ho rozbijeme a vytransportujeme von,

ale napokon sme to do konca roka dali

Dávame si prilby aby sme neprechladli lebo nádcha je sviňa...

Stromček som dokončil o pol dvanástej pred obedom to bol rekord. Robil som na tom sústredene TRI dni.

Baby dorazili s Ježiškovým svetielkom z Betlehema

Štedrý večer ráno baby doniesli Betlehemské svetlo

Jaskyniarska úderka sa ide schladiť voda mala cca 4 stupne

Štedrý deň sa schyluje pomaly a isto k Štedrej večery

Spoločňáky pod Vianočným stromčekom - dievčence kuchárky ocenené za zdravú potravinovú alchýmiu v domácej

kuchyni:-)

Veru pri stromčeku bolo veselo a príjemne

Jedna z posledných decembrovch pracovných akcií nad jazerom

Posledá akcia kapustnica

V predchádzajúcom roku sme varili Vianočnú kapustnicu na jazere my jaskyniari

Účastníci Vianočnej kapustnice ktorú poriadali potápači konkrétne Peťo Lauko

Kapustnica bola výborná zúčastnilo sa 10 jaskyniarov z Aragonitu Magdaléna bola mimo záber

...

Pochvala kuchárovi dobrá je.....

Na akcii bolo do 13:00 18 ľudí napokon viac ľudí ale prišli až poobede. Naša osádka dve autá jaskyniarov odchádzala o 13,00

Na základmi bolo dobre rozicované keď sme dorazili

Radovali sme sa že bude na Vianoce sneh zbytočne topí sa....

Práce v Pivnici ktorá je súčasťou jaskyne Ľudmila

Celkom na začitku roku 15. 1.

Vianoce 24. 1. 2025

21. 1.

Malý brloh

26. 1. 2025

Chodba pred nami je zanesená granodioritovým sedimentom prekladaným vrstvami sintrov. Codba má spodnú

vrchnú úroveň a intenzívne nasáva mrazivý vzduch

Akcia 29. 1.

24. 2.

2. 3.

Marcová exkurzia v jaskyni prišli chlapci zo Srbska

23. marca voda sa už otepluje

3. 4.

Guláš 26. 4.

JAdro je tvrdé a je radosť s každého štiepku 25. 7.

Prvý netopier v Pivnici

30. 9. okrúhle jadro je vonku

V Ľudmile sa stále pracuje v lome je to zložité, ale pracujeme s tým čo máme ak tu chceme mať postupne viac ako 400

metrov dlhú jaskyňu musíme zabrať - potenciál táto jaskyňa má. 9. 3. 2025

Mojstrovka 2013

Konečne som 26. 1. vyprodukoval dve PF

Účastníci akcie v Pokladovej jaskyni 24. 1.

Práce na uzávere Pokladovej jaskyne

15, 1. sme konečne premerali priestory Pivnice po odťažení závalu a zisťujeme že jaskyňa Ľudmila v Malej Fatre

ma novú zameranú dĺžku 307 m

Keď som na fotke spočítal netopierov len na stene nad uzáverom Pokladovej jaskyne bolo ich tam 67. A na iných

miestach kde sme dovideli ich bolo odhadom minimálne 20 a viac ks. spolu ich tam zimuje hodne cez 90 kusov

Brúsenie plieškou

Bolo nutné upraviť aj petlicu

Dolu sa dovára guláš moc jaskyniarov na akciu neprišlo

Potápači idú do vody a televízia JOJ natáča šot o potápačskom ekodni

A sme pred jaskyňou aj v dvojke sa tu dá intenzívne popracovať

Potápači sa chystajú do vody loviť odpad

EKODEŇ 26. 4. sobota Zúčastnilo sa 7 jaskyniarov z ARAGONITU Foto: Peter Kozoň

Boli sme s Martinom popracovať do Udavačky po odpratani dvoch bločkov vpravo hore bolo vidieť do priestoru

Deväť členná exkurzná výprava do Ľudmily

Za týždeň máme na konte dokonca dve duplované akcie na dvoch lokalitách

Rýchla štvrtková akcia 23. 4. 2026. Peťo nás vyviezol pod jaskyňu a čaká na nás. S plazivky dávame von dva bloky

Nádhera zelene na Dubnej skale na konci druhej fázy akcie

Zbavili sme sa dvoch zavadzajúcich blokov aby sa dalo pohodlne ťahať prepravka a jednu sme vytransportovali

Tak Peťo nás v tom nechal samých tak ako sa predvídalo ešte že som presvedčil Peťa Lauku

Martin zaviazal balvan na lano a potiahhol som ho von

V lese na Dubnej skale je to iná nádhera priťahuje nás to sem aj touto prebúdzajúcou sa zeleňou

Miešanie chladného a teplého svetla

Jaskyniarsky pes Timo zalezie 5 metrov do jaskyne a skučí

Pracujeme dnes v zrýchlenom režime musíme stihnúť prácu na dvoch lokalitách

Peťa máme zo sebou len do druhej pol tretej tak sa rýchlo presúvame na Dubnú skalu

Vyviezli sme sa až hore pod les na pasienok aby sme sa rýchlo dostali k robote.

Takto sme veľmi rýchlo na placi.. a stačí intenzívne popracovať polhodinku v trojici a odsýpa to..

Bučina sa začína nádherne zelenať...

Peťo nám to stopuje ale ide nám to naozaj rýchlo

Táto forma presunov s lokality na ďalšiu lokalitu je celkom iste efektívna

Stihnúť celkom účinne dve lokality je parádna zmena prostredia

Tento zásek robíme doslova za pár minút na plný plyn

A prednes hotovo pár takých akcií a kúžel bude preč

Vrchol malej Mojstrovky 2013

Štvrtá akcia v Udavačke opäť vo štvrtok 16. 4. hlavne sa to veľmi ťažko organizovalo. Mali sme ísť v pondelok ale

nepodarilo sa potom v stredu tiež sme napokon načasovo náročnejšiu akciu nezohnali šoféra. Peťo mohol až vo

štvrtok a to tak že nás rýchlo hore vyviezol a pálil do martina preto že mu prišli nejakí robotníci opravovať žalúzie. O jednej

prišiel pre nás a zisťujeme že si nechal vybavenie pre plaváreň v aute v Žiline. Tak že nás vyhodil na Dubnej skali

a šiel si do auta v žiline pre vybavenie na plaváreť a vrátil sa do Martin a o pol šiestej prišiel pre nás na Dubnú skalu

Tak že sme vlastne previedli dve jazdy zo Žiliny na Jazero počas jednej akcie čo nebolo moc úsporné v tejto krízovej dobe

Dúfam že ďalšia akcia už prebehne hladšie nutne potrebujeme šoféra zo Žiliny aby sme menej vyťažovali Peťa Lauka

Preplietame sa pomedzi blokmi k našej plazivke za balvanišťom

Vždy urobíme pár záberov kým zlezieme k našim ležoviskám na súčastnom dne jaskyne

Spomienka na rok 2013 výstup na Mojstrovku

Trochu som upratal bloky

Takto vypadá čelba

Tu sa to musí prehĺbiť a vyťatžiť. Nwbude to jednoduché, ale Martina to začína byviť

Tieto dva bločky vyťaháme v nasledujúcej akcii a bude to tu pohodlne priechodné hlavne pre prepravku

Máme sa tu teda čo oháňať. Peťovi je akosi blbo už bol raz vonku kôli imperatívnemu močeniu

Fárame z jaskyne von...

Ideme k základni kde sa napapáme a počkáme na Peťa Lauku ktorý pre nás príde z Martina

Papáme a posilujeme čaká nás ďalšie nasadenie na Dubnej skale

Peťo našiel nejaký toulén že to by sa ňuchalo....:-)

Náš výsadok pod Predhorou. Peťo ide na plaváreň a potom sa zastaví pre nás

Peťo našim vylodením nie je nadšený... najradšej by zdrahl domov

Šlapeme k ďalšej práci nech ten ďen využijeme naplno Peťo chce navštíviť Jazvečia dobre ale až keď niečo pokopeme

Balvany odvetrané zo steny sponad Erhartovej chodby sa skotúlajú do lesíka často s veľkou energiou

Konglomeráty s drobnýš štrkov

Zasekávali sme najprv chodník.....

Peťo je vyatovaný a bedáka že chce ísť domov a my dvaja sa začíname na vrchole sutinového kúžeľa zakopávať

Zakopávame sa od malej jaskynky ktorú sme tu vykopali pred rokmi na tejto úrovni odkopeme vrchol kúžela

Martin sa šiel mrkúť na čelbu a ja zápasím so zmeťou koreňou. Peťo už zrejme na nasledujúcu akciu s nami nepôjde má

dosť nevydrží na akcia viac ajo 2 hodiny.

Ťah na bránku tu má jedine Martin. Sa stavím že Peťo už na ďalšiu akciu nepríde a zas si vymyslí nejakú robotu

doma a potom lezenie

Nádherná túra na Mojstrovku 700 metrov prevýšenia

Fotogenická jaskyňa Istria Vergotina

Hory sú nádherné a portály horských jaskýň je vidieť z veľkej diaľky

Naša tretia akcia v Udavačke bola to rýchlovka na ktorej sme stihli aj prvú akciu na dubnej skale

Tentoraz naliezam prvý a dokumentačne fotím smerom nahor

Šoféra máme vždy len do druhej tak že jazdíme autom až pod jaskyňu

Je to tu velké trasovisko

Nad jazero nás vyviezol Peťo Lauko

9. 4. 2026 sme urobili bleskovú akciu na dvoch lokalitách nad jazerom a na Duben skale

Muselo to tu byť katastrofické rútenie Vraháreň v Strateneckej priepasti je proti tomuto nič.

Nasvedcujem bloky len čelovkou má to 1000 lumenov a stojí to okolo 50 E skúsim kúpiť ešte dve také čelovky

a uvidím ako by s nimi šlo nasvedcovanie záberov

Škoda že Martin rozbehol čelovku až na konci akcie keď pohol baterkami na kontaktoch

Môj post pri transporte prepravky je tiež dobrá pučenica na ostrých blokoch...

Opäť sa mi podarilo dostať na akciu aj Peťa Kozoňa

Martin sa natáča do polohy aby nafotil priestor na pravoboku ktorý sa mi pozdával pre záber a proieskum

Presne túto partiu som chcel vidieť... šlo by to tu vyčistiť

Vpravo dolu máme zaujímavú čiernu vec ale to sme na mieste nezbadali až pri spracovaní fotografií a je evidentné

že tu niekto prevracal kamene

Martin sa musel takto otáčať v rigole aby sme sa dostali do pohľadu

Záhadný predmet v závale

Zadák Peťo je v pohotovosti

Potočný sedyment je tu všade

Kým si neporadíme s týmito blokmi bude to len symbolická prepravka či dve tri na akciu

Tieto bloky tu stáli a ležali aj keď tadialto prúdila voda. Časť závalu v jaskyni bude zrejme staršieho dáta

Priechod do nižšieho podlažia jaskyne invázny ponor

Pre dnes stačilo....

Odlučné plochy na šikmej poruche

Charakter jaskyne je búrlivý

Zoškrapované stropy hneď pod vchodom

Máme nádherné počasie

A ideme skúsiť jarnú vodu hoci dvakrát sa mi dnes nechce:-)

V zábere aj Peťo Lauko

A ide sa do vody už dlhšie sme neboli akcie sa nekonajú často

Ja som tomu tentokrát opäť moc neoblížil ale aspoň trovhu som sa namočil

Je štvrtok 9. 4. šoférov ochotných šoférovať naše jazdy máme poskromne presúvame sa na Dubnú skalu

A vylodili sme sa na Dubnej skale

Auto nechávame na lúčke pred suchým potokom

Tak tu si zriadime základný tábor vykopeme plošinu, ktorú sme tu už mali ale za viac ako desiatku rokov ju opäť zasutilo

Hore je vyšlapaný chodník od zvery a vedie tesne okolo zasypaného vchodu do Tunela s kolajničkami

Pred štyridsiatimi rokmi som tu bol s bratmi Sucháčovcami ktorí mali vtedy po 72 rokov v tejto časti ale hlbšie pod

nami bol podla ich svedectva malý vchod do jaskynného bludska ktoré v detstve navštívili

Zlepence konglomeráty riečnych štrkov stmelené vápencovým ílom

Pod tým to násypom je vchod do kolenačkovej 15 metrov dlhej chodby ktorá ústi do veľkého priestoru kde by sa podľa

pánou Bariéta a iných otočil aj rebriňák. Vedel o ňom aj Slavo Chmela a pán Jančiak. A jaskyňa Bratov Sucháčovcou je

v teréne pod nami zasutená

V nasledujúcej akcii začneme kopať aj chodník. máme tu rozhranie hornín pod nami sú zasutené dva vchody zrejme do

rôznych úrovní jaskýň

Nádherný deň v Rozsutci

V hornej partii kaňonu pod 106 m vysokým vodopádom Boka

Zostup k pracovisku ideme s chuťou do toho

Keď to pozametáme všetky tie bločky bude to tu celkom útulné miestečko

Všetky tieto bločky musíme upratať pred Martinom je výrazný invázny ponor

Vľavo od Martina je hromádka skál ktoré sme vyťažili od čelby. Máme tam solídny pracovný priestor

Začínajú sa práce v Jaskyni Udavačov 19. 3. 2026 sme na prievane. Pôjde to odvážne sme sa do toho pustili

Akcia z 3.4. 2025. Zabudol som si naložiť kombinézu dolu pri aute do batohu bo som v tom že ju v batohu mám

Tu veje na nás prievan čekneme to aj vpravo hore za spadnutými blokmi je tam čierno aj po poriadnom prejasnení záberu

Hromádka malých šutríkov ktorú sme vydolovali s plazivky s prievanom

Na čelbe 19. 3. 2026 naša prvá pracovná akcia v Jaskyni udavačov ideme po prievane

Strop korodovaný vodou aktívneho toku

V chaose blokov

Akcia tíždeň pred Velkou nocou utorok

Chlapi to s ťahačkou poriešili dobre odkláňajú vedro cez okno vpravo... tak že vedrá nedrhli o steny a rebrík A som opäť späť vo ferate.... vo fotogenickom okne...

9/ Tak tmavú modrú oblohu sme tu ešte nevideli - Pilier obra vedúci na vrchol tam mala byť ferata.Foto: Eduard Piovarči

11/Sme vo výške 2630 m n.m.Na výstup bolo opäť neskoro mlaďoši sa obávajú že nedorazíme na ubytko na Istrii ani

o polnoci. Foto: Eduard Piovarči

Jaskyňa Ľudmila je zatiaľ jeden z naväčších objavov starej gardy jaskyniarov v Malej Fatre ktorá v oblasti pôsobí od konca sedemtesiatych rokov minulého storočia. Krajšej jaskyne v Malej Fatre zatiaľ nieto. Ľudmila je v dĺžkovom rebríčku jaskýň v Malej Fatre na krásnej TRETEJ priečke a sme odhodlaní ju presunúť na priečku DRUHÚ. Preto staré kusy na tomto strategickom jaskyniarskom perimetri nad lomovým jazerom neúnavne a odhodlane pracujú doslovne do roztrhania tela:-) Snom každého jaskyniara je predsa objav významnej jaskyne čo sa nám stalo až takmer na konci našich skromných až bezvýznamných jaskyniarskych "kariér". A aj z tohoto uhla pohľadu treba naše zdanlivo premotivované snahy chápať.

Aj v rámci ochrany jaskyne Ľudmila v Lome

SPRÁVA O ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY
ARAGONIT V ROKU 2025

Zzačiatkom roka 2025 - 9 februára narážame v Pivničnej chodbe na ďalšie kilá trhavín. Policajný pyrotechnik poručík Michal Čelko napokon vyprostil so závalu 5 kg neexplodovanej trhaviny. A 16. 11. 2025 voláme policajného pyrotechnika na lokalitu opäť aby zo závalu vyťahal ďalšie dve kilá. Nepremenujeme to tam na Muničák?

Pyrotechnik poručík Michal Čelko do konca roka 2025 napokon dorazil k muničáku ešte raz 15. decembra a dúfame že už pre definitívne posledné kilo streliva čím sme odstránili z lokality nie malú enviromentálnu záťaž. Zatiaľ sme v Lome Kraľovany II pri exploračných prácach našli a odstránili za asystencie policajných pyrotechnikov 20 kg trhavín.

Dve akcie sme venovali monitorovaniu uzáveru Pokladovej jaskyne v Kameňoporubskej doline. Zistili sme že zámok zrejme niekto vymenil preto že náš kľúč do zámku nepasoval a naše pokusy ju otvoriť boli neúspešné. Výmenu zámku sme uskutočnili až tesne po Novom roku 2026 pričom sme zistili že v jaskyni zimuje kolónia asi 100 podkovárov. Po dohode s Žilinským jaskyniarskym klubom sme uskutočnili dve pracovné akcie v jaskyniach H1 a H2 v Stráňavskej doline. Celkom sme na domácich lokalitách uskutočnili 39 akcíí plus 14 akcii v zahraničí spolu 53 akcií . Pri jazdení k Ľudmile Dastrom som sponzoroval PHM v cene 600 E. Takmer všetky domáce akcie šoféroval Marian Piovarči. Tak že dojazdy na lokalitu boli pohodové spojené aj s otužovacím kúpaním a slnením, bez zbytočného ponevierania sa po staničných perónoch, meškaniach vlakov a iných stresoroch doprevádzajúcich cestovanie na lokalitu zo Žiliny vlakom. Najnepríjemnejšie boli vždy pochody od Šútovskej železničnej zástávky popri koľajniciach keď okolo nás juchali rýchliky a my sme sa tlačili s batohmi ku betónovej stene aby nás vlak nezachytil, alebo okolo frekventovanej hlavnej cesty, kde bolo treba chodiť hodne po krajnici aby nás niečo náhodou nezabilo. Bolo to hodne stresujúce také presuny a hlavne keď sme sotva stíhali odchod vlaku. Auto poskytuje pohodu bez naháňania sa. Skrátka sadneš do auta a odýdeš domov kedy chceš. Horšie to už je so šoférmi. Vždy nejakého treba zohnať. A medzi aktívnymi jaskyniarmi ich takmer nieto.

Na našich akciách nad jazerom sme často naďabili na čerstvé stopy po medveďovi priamo na ceste ponad jazero. Dokonca medveď lámal stromy aj na našom vykopanom chodníčku ku jaskyni aj tesne pred jej vchodom. Často sme v okolí jaskyne aj v pivnici, kde sme ťažili zával citili nie najpríjemnejší pach starého lišiaka ktorý si tam ten svoj rajón pravidelne značkoval a ocikával. A na najvyšších miestach nášho muničáku vysel zo stropu občas malý podkovár.

Na Istriu v Chorvátsku sme uskutočnili 5 výjazdov. No len dva výjazdy boli pracovné. Celkom sme uskutočnili 14 akcií na tradičných lokalitách v priepastke Speleolit pri Jeme Baredine a v Juránskej jaskyni v strednej Istrii. Najväčšia akcia sa uskutočnila v dňoch 5. 7. až 14. 7. Akcie sa zúčastnilo 12 členov jaskyniarskej skupiny Aragonit. Celkom s rodinnými príslušníkmi až 21 ľudí. Magdaléna Puškášová, Martin Brna, Peter Grochal, Peter Lauko, Vladimír Kostka, Sárka Puškášová, Tomáš Slezák, Matej Kanáš, Alžbet Piovarčiová , Nikolas Žaček, Mária Piovarčiová, Eduard Piovarči, Vlado Tomka s manželkou Elenou Tomkovou s deťmi Miškom, Soňou a Mirkou, Jakub Pinčiar s manželkou Ninou s deťmi Ondrejkom a Terezkou. Po ceste na Istriu sme vyrazili v troch autách najskôr k Tre Cime v Talianských Alpách.

Hore pod Tre Cime sme sa však nedostali pretože po novom sa tam treba bukovať dopredu a poplatok za auto sa zvýšil z 30 na 40 Euro. Skrátka už sa hore človek nedostane len tak treba si zabukovať a zaplatiť výjazd dopredu bez ohľadu na to aké víde počasie. Boli sme rozladení a neboli sme sami viaceré osádky prišli naprázdno. Napriek zlému počasiu bolo všetko vybukované minimálne dva dni dopredu. Nemali sme preto šancu sa s autom hore dostať. Šli hore len A. Piovarčiová a N. Žaček napokon mali šťastie a stopli auto tak že sa hore dostali zadara a dali feratu na Monte Paterno 2744 m n.m. aj keď vystúpili nahor v hmle oblačnosti a výhľady si veľmi neužili. Plánovali sme ísť do feraty aj my no museli sme ísť do náhradného plánu do campu v údolí Marzon kde sme aspoň tréningovo vyšlapali pomerne nezáživných 600 výškových metrov do doliny. V tretí deň v horách sa presúvame k horstvu Puez Odle ale pre rozsiahle kolóny smerom na Brixen sa program v tomto horstve zrušil a len jedno z áut Duster s osádkou E. Piovarči, P. Grochal a V. Kostka vyrazilo k prieskumu k malebnému jazeru Caressa a zisťujeme že tam skutočne stojí za to cestovať aj v nasledujúcich akciách. Talianské Alpy sú nádherné a cestovanie na Istriu si už bez nich nevieme ani predstaviť. Osádka s Matejom Kanášom pokračovala cestou ponad Santa Magdalénu chtiac si urýchliť presun na Istriu k Jame Baredine no napokon dorazlili len polhodinku pred nami.

Do polnoci v tretí deň akcie sa všetci stretáme na jamarskej základni pri Jame Baredine. V priepastnom závrte Speleolit sme odpracovali 5 ranných pracovných smien a celkom sme vyťažili 220 vedier žltého sedimentu cca 20 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus deň v Juránskej jaskyni, kde sa nám situácia komplikuje bočnými zosuvmy sedimentu do výkopu. V Speleolite objavujeme šikmo klesajúcu sedimentom zanesenú chodbu čo nás začalo motivovať preto že sa zdalo že prienik do nových priestorov môže nastať každou ďalšiou akciou čo sa napokon o niekoľko mesiacov aj potvrdilo. Náš pobyt na jamarskej základni bol veľmi príjemný. Počasie nám prialo. Bolo veselo a na základni sa viedli dlho do noci diskusie na rôzne záujmové temy. Filozofické témy pri dobrej hudbičke boli najčastejšie. Za základňou stálo osem stanov. Ja a Peťo Grochal sme bývali v domčeku. More bolo akurátne. Väčšinou sme jazdili k moru na Červar. Tu sa dalo plávať pomerne ďaleko na more, čo ma v poslednej dobe začalo baviť. K žltej bóji vzdialenej 400 metrov od brehu som zaplával v osamotení niekoľko krát. Bol to pre mňa tréning psychickej odolnodti. Sám nad hlbočinov. V jeden deň som k bóji plával dva krát. Najnepríjemnejšie to bolo vtedy keď bolo more plné medúz. A to sa stalo vtedy keď som sa na plavbu moc necítil a zavolal som si telefónom našich aby z miesta vzdileného pol km od pláže podkova kde slnko najlepšie opalovalo, vyrazili na nafukovacom člne k žltej bóji aby ma pri plavbe morálne podporili. Nilen že som plával medzi medúzami, ale ku žltej bóji žiadny čln od našich nedorazil. Zabudli na mňa. Nebudem popisovať aké sklamanie som v duchu prežíval. Nechali ma napospas živlom medúzam a žralokom:-) A tak som sa tešil že budem mať fotku s osamelou žltou bójov so vzdialeným pobrežím na obzore odkiaľ som priplával. Nuž ak tak až niekedy nabudúce ak ešte nejaké nabudúce bude.

Našu druhú naplánovanú a pôvodne Silviom odsúhlasenú veľkú a početnú jaskyniarsku akciu organizovanú spolu s OS Veľká Fatra a na ktorej by k prieniku v Speleolite mohlo dôjsť Chorváti nečakane zrušili pre vnútro organizačné dôvody vo firme prevádzkujúcej verejne sprístupnenú Jamu Baredine. Naše ďalšie akcie musia byť už organizované ako oficiálna Expedíčná činnosť. A to je nutné najskôr papierovo vybaviť inak nemôžeme na lokalitách ďalej pracovať. Napriek tomu sme chceli vyraziť aspoň do campu v Poreči. OS Veľká Fatra to však za takýchto podmienok vzdala.

No keď sme hore k chate autom dorazili bolo tam zatiahnuté a poriadna zima. Marian Hýll hundral a chcel sa vrátiť do bivaku. Panike sme však nepodľahli od juhozápadu sa celkom rýchlo nasúvala tlaková výš. Polhoďku sme presedeli vo vyhriatom aute a keď vyšlo slniečko teplota i nálada hneď stúpali. Hýll s dcérou potom pôsobili v oblasti okolo chaty a v skalnom opevnení nad ňou. A ja spolu s Peťom Laukom sme sa pokúsili nastúpiť do feraty na Monte Paterno. Bolo krásne polooblačné počasie s dobrými výhľadmi tak že som si ako fotograf prišiel na svoje. Mali sme zo sebou konečne sedáky pre istenie vo ferrate De Luca Innerkofler. Našim cieľom bol aspoň traverz v skalnej stene. No vzdal som to napokon v polovici úvodného traverzu a Peťo sám urobil prieskum prvej časti výstupu za sedielkom. No k vrcholu monte Paterna je to ešte kus cesty po sutinových kúželoch s prevýšením 144 metrov do čoho sa sám nepúšťal. V týchto horách je nutné sa na expozíciu aspoň v mojom veku 69 rokov postupne aklimatizovať. Ale skúsil som si aspoň prvých 100 m travrzu. Dobrý pocit až na to že ma to pri prvej zdanlivej komplikácii zablokovalo to ma dlho štvalo a musel som sa sem opäť vrátiť.

V horách sme sa zdržali tri dni nocujúc na prístrešku v campe v doline Marzon. Vinikajúce útočište odkiaľ sa dá vyrážať na túry do okolia. Spanie na prístrešku je pomerne pohodlné a hlavne nás to nič nestojí. Ďalším našim cieľom boli horské jazerá Lago Son Forca pod masívom Monte Cristallo ku ktorému sme vyšlapali od hotela Passo tre croci 320 výškových metrov (6 km výlet) s nadhernými výhľadmi. Hore sme však našli len umelé jazierko pre zasnežovanie zjazdovky čo bolo pre nás sklamaním. K návratu sme použili pohodlný zostupový chodníček čo bolo treba urobiť aj pri výstupe nie sa šarpať strmou zjazdovkou.

Po tretej noci v campe sme po ceste na Istriu zajazdili na malebné Lago di Caressa kde nám konečne vyšlo lepšie počasie pre fotografovanie. Toto miesto stojí aj za nejaké výlety do okolia. Pri Jame Baredine sme sa stretli so Silviom Legovičom ktorému sme odovzdali oficiálnu žiadosť o spoluprácu vo forme expedičnej činnosti v Juránskej jaskyni a v priepastnom závrte Speleolit. Silvio nám pre rok 2026 garantoval iba jeden termín pre expedičnú čínnosť a to od 1. 7. cca do 14.7. s tým že nebudeme mať k dispoícii jamarskú základňu v ktorej je ubytovaná nová kuchárka zo Srbska ani táborisko v lese za základňou, ale len miesto za Speleolitom. Zastavujeme sa exkurzne aj v Juránskej jaskyni. Hodlal lsom len naliať vodu do odtokového hrtanu v sonde ale šiel som do výkopu len nalahko a zapadol som v bahne a k odtokovému hrdlu som sa nedostal. V poslednú noc na Istrii sme za údesnej búrky a hromobitia spali pod prístreškom Speleolitu. Celá Poreč bola bez svetla. Silvio nám povolil že môžeme uňho na pozemku volne prespávať len sme o tom nevedeli nemal som zo sebou počítač a napísal mi to do emailu tesne pred odchodom zo Žiliny. V noci sa mi prisnila nebohá mama mlčky v modrých šatách objal som ju a zobudil som sa na hromy blesky a rachot lejaku. Bola to taká zlá predtucha varovanie tak som sa bál aj plavby k žltej boji, no vyrazil som k nej aj tak hoci som tŕpol či sa mi niečo neprihodí no nič sa nestalo, ale po príchode domov 6. augusta som zistil že s otcom je zle. Napokon zomrel 28.8. 2025 dva mesiace pred nedožitými 95 narodeninami. Tak preto ten sen v búrlivej noci nad Speleolitom. Do poslednej chvíle som dúfal že ešte spolu pôjdeme na jesennú burzu motýlov do Martina preto že v nemocnici sa mu stav veľmi až optimisticky zo dňa na deň zlepšoval. Bolo pre mňa neuveriteľné že hneď po prevoze domov z nemocnice po jednej noci doma zomrel. Česť jeho pamiatke.

V táborisku v doline Marzon sa 18. 9. stretávame s Robom Czisalanom ktorý bol na pobreží vo svojom karavane a ide s nami hore. V nasledujúci deň s Vladom Kostkom naliezame do feraty na Monte Paterno prekonávam sa a dostávam sa nad traverz za sedielkom do výšky 2620 m n.m. Nádherná túra. Vychutnávame si tie výhľady a tie vzdušné chodníčky v stenách. Ale došla nám voda je veľmi teplo do kotla nad nami praží do dolomitovej bielej sutiny poriadná pálava a došiel nám i čas, lebo večer už musíme byť doma v Žiline a musíme vrátiť domov väzňa z Alkatrazu:-)

V medzičase 3. 10. až 7.10. dávame ešte jednu krátku akciu s rodinou. Takmer v zimných podmienkách idem s dcérou Magdalénou a jej priateľom opäť do feraty na Monte Paterno. V traverze mi padá zo steny na prilbu veľký ľadový kvápel. Tak že bez prilby sa na takéto chodníčky neradno vybrať. Hneď sa všetci riadne istili a cvakali na napnuté oceľové laná. Lebo niečo väčšie by mohlo človekom otriasť viac a mohol by aj vypadnúť zo steny. Nádherné mrazivé slnečné počasie. Hoci mám chuť ísť k vrcholu, mlaďasi chcú byť do večera už na ubytovaní vo vile Marína v Poreči kde máme objednané bývanie. Vyrazili sme zo Žiliny neskoro, keby sme vyrazili včas, včas by sme dorazili na ubytko a včas by sme vyrazili aj na túru. Takto sme vyrazili od chaty Rufugio až o jedenástej a to je na takúto túru už neskoro. Tak že pre mňa len lepšia aklimatizácia na prostredie a euforické zážitky pri fotografovaní. Ale foto vyšlo z túry excelentne. Takto by som rád výstup nafotil až hore na vrchol. Lebo moc fotiek som z tejto túry na internete ani v publikáciach nevidel. Túto túru je treba v budúcnosti dokončiť. Počasie pri mori na IStrii nám však už tak neprialo. Bolo pod mrakom a ochladilo sa. Len raz som sa dostal ku kúpaniu a chvíľkovému slneniu pri mori, ktoré už bolo citeľne chladnejšie oproti tomu aké bolo uprostred sezóny.

Piata akcia na Istrii sa rodila veľmi ťažko. Nikto už nemohol a nikto nemal chuť mimo sezóny napriek tomu že sme mali od Silvia zelenú. Ani tí čo sa vždy kasali že radšej pôjdu pracovať na Istriu mimo sezónu lebo more nemusia nemohli nechceli lebo komforná zóna nepustí. Tak že som si opäť užil poriadny nervák a kopu telefonovania kým sa mi podarilo vyskladať aspoň trojku do Dustra. Celkom na poslednú chvíľu akciu zachránil Janko Litvík. Tesne pred odchodom odpadol Peťo Lauko resp., vyrazil o jeden a pol dňa neskôr. A tak sme podľa plánu traja Robo Suň, ja a Jano Litvík vyrazili 16. 10. ráno okolo ôsmej aby sme ešte využili pekné počasie pri mori. Dorazili sme na Červar ešte pred západom slnka a dali sme večerné kúpanie. Večeru varíme už v pohodičke vo vile Marína kde už sme ako doma. Keď do apartmánu dorazil Peťo s priateľkou Dušanou začali sme s prácami v Speleolite. Domácim sme podpísali dokument že pracujeme na vlastné riziko. (Asi aj to bol jeden z problémov v našej prvej akcii niekto porušil bezpečnostný predpis a sedel kolísajúc nohami nad mierne prevyslou stenou trenažéra a jedného barda zo Silviových starých jaskyniarov to riadne vytočilo). Nikdy sme to tu nemuseli podpisovať. Po troch akciách sme sa postupne prekopali v šikmo klesajúcej chodbe do hĺbky -24 m a boli sme presvedčený že v nasledujúcej letnej sezóne 2026 to už pôjde rýchlo dopredu a dôjde celkom isto k objavu. A aj došlo ale oveľa skôr ako sme predpokladali. Stačilo odkladať naťažený íl aj na odkladaciu plochu nad sondou, čo som pôvodne chcel aby sa robilo. No keďže som nebol dolu na čelbe a ťahal som spolu so Suňom vedrá z priepasti stalo sa tak len čiastočne čo nás stálo radosť z objavu.

Peťo Lauko chcel ešte deň ostať aby sme potiahli ale Jano Litvík potreboval byť kvôli práci doma v dohodnutom dátume. K objavu nám chýbalo odpokať polmetrovú až metrovú zátku. Keby nás bolo na akcii len o jedného chlapa viac, boli by dolu pracovali traja chlapi boli by sme celkom isto prenikli do objavu. Darmo chýbal nám Martin Hulla, ktorý aj mohol ísť ale nešiel ....

Podobná situácia sa odohrala v Stratenskej jaskyni v zapieskovanom sifóne v Kryštálovej chodbe 24. februára 1984 teda pred 41 rokmi bola to naša šiesta výprava do Stratenskej jaskyne, vtedy nás podobne nechal v štichu Jano Kleskeň. Keby bol s nami vyrazil stali by sme sa dvojnásobnými objaviteľmi v gigantickej Stratenskej jaskyni preto že jeden 120 metrový objav Terchovskú uličku sme už na konte v tejto jaskyni mali hneď na našej prvej akcii v tejto jaskyni 11. decembra 1982.

25. 2. 2026 dostávam správu od Silvia že v Spelelolite prenikli do nových priestorov po tom čo prívalové vody prerazili tenkú zátku ílu, ktorá nás delila od objavu. Chýbal nám možno polmeter či meter k prieniku. Boli sme opäť veľmi blízko. Ale smola. A toto sa nám stalo aj v spomínanej Stratenskej jaskyni v roku 1984, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu pár sto metrov cca 300 m veľkých priestorov v Šikmej priepasti a pod ňou kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie diery. Bolo to pred 41rokmi. Vtedy nás bolo na akcii pomenej preto sme to nedali. Vždy nás tam bolo ako maku ale práve vtedy pomenej len traj z Terchovskej skupina Ja, Mišo Hanus a nováčik Igor Adamko a za domácich bol s nami Paľo Balážik. A taká istá situácia sa zopakovala aj v Speleolite v roku 2025. Bolo nás málo. Ak by nás bolo na tom piatom výjazde len o dvoch chlapov viac boli by sme to prekopali už v októbri 2025. Je to pripomenutie pre tých ktorí aj mohli ísť mali ten čas ale nevyrazili s nami a ostali radšej v konformnej zóne doma čo je samozrejme pohodlnejšie, ale prišli sme tak o kolektívny pocit z euforického objavu.

Chorváti Silvio Legovič zo synom Ninom zliezli do Speleolitu obzrieť situáciu po veľkých zrážkach a našli na dne vodou otvorený priechod do klesajúcej chodby ktorá po pár metroch vyústila do novej veľkej dvorany v hĺbke asi 30 m. Podla Silviových údajov na dne priestoru plnom chaotických blokov pokračujú nadol ďalšie šachty. Priestor aj ďalší postup nadol je však nebezpečný pre rútenie blokov a voľných skál. bude to treba vyčistiť a vyťažiť i technicky zabezpečiť. K objavu sme domácim na diaľku pogratulovali s tým že sa tešíme na najbližšie stretnutie už na jar v roku 2026.

Eduard Piovarči vedúci JS Aragonit

Dr. Raymond Rogers a Turínske plátno

https://www.youtube.com/watch?v=5OOodKAkNAU

Patrik ide dosť po povrchu, nespomína Talpiotskú hrobku, nespomína Jakubovo osárium ani osária ktoré dokazujú identitu významných postáv z evanjelií, a nespomína ani prácu Claudia Tresmontanta ani to že jeden člen s projektu STURP Roy Rogers prišiel na to že datovanie Turínského plátna bolo sfalšované zrejme zámerne, vôbec sa nezaoberal fenoménom plátna jednoducho to odbil datovaním. Pritom pri neskoršej prehliadke plátna 12 rokov po datovaní sa zistilo že do plátna na jednom jeho rohu kde sa odoberali vzorky na datovanie v troch na sebe nezávislých laborkách, bola pracne zatkaná stredoveká tkanina a aby sa rozdiel nepoznal použilo sa v tom rohu farbivo pričom v roku 1978 skupina štiridsiatich amerických a talianských vedcov z ktorých len 4 boli katolíci v projekte STURP potvrdili napríklad i to že na plátne neboli nikde stopy po farbive. Prieskum plátna sa robil v Talinskom Turíe pomocou šiestich ton prístrojov.

Dr. Raymond Rogers, chemik z Národného laboratoria v Los Alamos v americkom štáte Nové Mexiko u vzoriek zo stredovekej záplaty i pôvodného rúcha v roku 2003 zisťoval, či obsahujú vanilin. Vanilin vzniká rozpadom ligninu v bunečných stenách rastlín. Z lanových tkanín postupom času mizne a podľa jeho množstva sa určuje vek materiálu. Zatiaľ čo v opravovanej časti bol vanilin prítomný, vlákna z pôvodnej tkaniny už túto látku neobsahovali. Podla toho odhadol Rogers vek Turínského plátna na 1300 až 3000 rokov. Jeho poznatky sú v zhode s predchádzajúcim výskumom vedcov zo skupiny STURP, ktorí využili metódu ultrafialovej fluorescencie a oznámili, že cíp, z ktorého boli v 80. rokoch odobrané vzorky, nie je zhodný s ostatnými časťami pohrebného rubáša. Štúdia Dr. Rogersa bola 20. januára 2005 publikovaná v odbornom časopise ThermoChimica Acta. Krátko po tom 8. marca 2005 Raymond Rogers zemřel na rakovinu.

Patrik Kořenář si nedal tú prácu aby si tieto skutočnosti zistil. Sú dávno známe a tak sa jeho uzávery javia ako veľmi plytké až neseriózne.

Ešte predtým v roku 2000 už odborníci pripustili možnosť omylu pri datovaní. Veľmi dobre sa vedelo že plátno bolo v stredoveku opravované, najmä okraje boli viditeľne zaplátované. V roku 2002 boli záplaty odstránené a reštaurátori vyjadrili vážne pochybnosti o kuse tkaniny použitej k datovaniu v roku 1988. Ten fragment je mastný a je v ňom inkrustovaný uhlík pochádzajúci z požiaru, ktorému plátno uniklo v roku 1532 v Chambéry uviedla v roku 2002 vedúca výskumného teamu Dr. Mechthilda Fluryová-Lembergová zo Švajčiarska.

Tí čo odoberali vzorky plátna v roku 1988 dobre vedeli čo robia a odkiaľ vzorky odoberajú. Nešlo o omyl aj keď to za omyl dnes už vydávajú.
Vzorka látky z Turínského plátna odobraná v roku 1988 bola skúmaná tiež vedcami zo švajčiarského Spolkového vysokého učenia technického (Eidgenössische Technische Hochschule, ETH) v Curychu. “Keď som čítal ich správu, domnieval som se, že ich hypotéza je nepravdepodobná, ale môžem ju overiť na vzorkách, ktoré som archivoval,” popísal svoju počiatočnú skepsu Rogers. V auguste 2003 mu kolega z týmu STURP poskytol vzorky rúcha využité pri rozbore v roku 1988. Následná analýza, pri ktorej mu asistovala Anna Arnoldi z Milánskej univerzity, ho prinútila diametrálne prehodnotiť názor.

“Bol som ohromený, keď som zistil, že s nimi musím súhlasiť,” povedal Rogers. Vzorka totiž na rozdiel od zbytku plátna obsahovala morené farbivo, moridlo z oxidu hliníku, vanilin a spletené vlákna vlny s ľanom. Morené farbivo se vo Francúzsku a v Anglicku do 16. storočia nepoužívalo!
“Datovanie z roku 1988 bolo pre dodané vzorky určite správne. Nieje však pochýb o tom že, radiokarbonovou metódou skúmaný vzorok má úplne iné chemické zloženie než hlavná časť rúcha. Publikovaná doba vzniku tohoto vzorku sa nezhoduje s dobou, kedy bolo plátno vytvorené,” konštatoval Rogers.

Rogers našiel na skúmanom materiáli alizarín. Je to farbivo – výťažok z marinky farbiarskej. Použili ho na zafarbenie bavlnených nití, aby ich pripodobnili originálnemu starému ľanovému plátnu. Na skúmanej vzorke našiel aj arabskú gumu, ktorá sa používa ako maliarsky základ, a tiež liadok, ktorý sa používal v stredoveku ako prísada na ustálenie farbiva. Bavlnené nite nafarbili tak, aby sa nelíšili od originálnych ľanových nití. Takto dosiahli, že záplata bola voľným okom neviditeľná. Bavlnené nite posilnili oslabenú originálnu ľanovú látku len v tomto rohu Turínskeho plátna.

A to je len jeden malý ale podstatný detajl ktorý Patrikovi unikol a sú tu ešte ďalšie ku ktorým sa pre nedostatočnú analýzu problematiky jednoducho nedostal a nemohol dostať. Skrátka mnohé fakty chlapec prehliada, alebo zámerne neberie do úvahy. Tuto problematiku je nutné študovať omnoho hlbšie

Zdroj: https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/vedec-zvysil-odhad-stari-jezisova-roucha.A050127_140653_vedatech_lkr

Voz bohov Merkaba. Daj si to do vyhladávača. Rovnaký zmysel a účel má aj Vimana
prečítaj si niečo o tom
Obrázok mi vymazali s celou odpoveďou ako spam tak to píšem ešte raz
Knihu Henochovú mám preklad od Kozáka vyšla v obmedzenom náklade
Citujem Henocha v kapitole 70 píše:
"I byl vyzdvyžen na voze ducha...." Tak že voz ducha a nie kozmická loď.
V kapitole 71 píše:
"A anděl Michael, jeden z archandelú mne uchopil za pravú ruku, pozvedl mě a uvedl mne do všech tajemství a ukázal mi všechna tajemství spravedlnosti...."

Tak že nikde sa nepíše že Henoch nastúpil do nejakého fyzického lietajúceho stroja . Bol vyzdvyhnutý na voze ducha ktorý sa nazýva v judaizme aj merkabou
existuje viac vypovedí ľudí ktorí opustili v klinickej smrti svoje telo a vzďalovali sa od zeme a videli ju pod sebou ako planétu.
Sám som jeden taký prípad zachytil v osemdesiatych rokoch minulého storočia a zaznamenal som ho písomne i na magnetofónový záznam. Duchovný sprievodca dotyčnému ukazoval planétu zhora. Celé by to bolo na dlho.
Ale doporučujem Ti pre lepšie porozumenie prečítať si knihu Holgera Kalweita SVET ŠAMANOV a duchovný vesmír. Je to najúžasnejšia štúdia o mimotelových prežitkoch šamanov z rôznych častí sveta. Tam je takýchto zážitkov veľa. A hodne ti to pomôže porozumieť ako to v duchovnom svete funguje.

Svätiňa Gobekli Tepe je staréá 11 600 rokov . Sú tam 50 tonové monolity v tvare T z vytesanými zvieratami našli sa tam stopy po chatrčiach šípoch a pazúrikoch a materiál pre datovanie ale nikde sa nenašlo nič čo by dokazovalo že mali nejaké vyspelejšie technológie na opracovanie a prepravu tých monolitov. Je jasné že nie sme prvou civilizáciou na planéte. A mohli by tu byť aj stopy po tých prípadných návševníkoch lenže žiadnu regulárnu časovú schránku sme zatiaľ nenašli.

A ešte jedna vec akákoľvek vysoko vyspelá civilizácia s umelou inteligenciou s počítačmi a robotmi by nepotrebovala neefektívnu ľudskú silu ako otrokov. Otrokov používali samozrejme nielen Rimania, ale ešte aj južanská federácia v USA. Ale otroctvo bolo napokon zrušené, aj keď ešte nie sme tou vyspelou civilizáciu preto že sa stále snažíme vzájomne vykynožiť a ohrozujeme sa jadrovými zbraňami v súperení o moc nad celou planétou.

Ak má niekto antigravitačné stroje robotov a AI a dostatok lacnej energie nepotreboval by ľudskú silu na ťažbu zlata. Zlato by dobývali veľmi efektívne strojové linky. Napokon vo vesmíre v pásne asterioidov je napríklad obrovské množstvo zlata ktoré by sa vyspelej civilizácii s pokročilými vesmírnymi technológiami ťažilo omnoho jednoduchšie a v neporovnateľne väčších objemoch ako sa vyskytuje rozptýlené na zemskom povrchu a v horninách. Napríklad taký asteroid Apofis.

Áno civilizácie buď sú zničené prírodnými katastrofami, alebo vlastnou nevedomosťou a hrabivosťou teda vojnami. A čím máme nebezpečnejšie technológie a zbrane tým sme bližšie vlastnej globálnej sebazáhube.

Alebo sa nás budú snažiť vyhladiť mimoni?

Eduard Piovarči před 2 dny upraveno

PRÍBEH ANTIGRAVITÁCIE JE ROVNAKÝ AKO PRÍBEH AUTA NA VODU.
ANI JEDNO ANI DRUHÉ SA NESMIE DOSTAŤ DO BEŽNEJ PRAXE PRETO ŽE MOC MOCNÝCH BY TÝM BOLA DEGRADOVANÁ.
A PRETO SA VRAŽDÍ CELKOM NEPOKRYTE PRE VÝSTRAHU KAŽDÉMU KTO BY SA OPOVÁŽIL TIETO TECHNOLÓGIE SPRÍSTUPNIŤ MASÁM
https://aragonit11.blogspot.com/2026/04/xxi.html
Veny je to výhodný nástroj moci preto sa kvôli týmto technológiám bezcitne vraždí. Plebs nesmie dostať do rúk lacné energia ani náhodou. A antigravitačné stroje okrem toho generejú aj energiu ktorú vytvára obrovské dynamo našej planéty. To je energia zadarmo. Kto by to s tých k.riev hore chcel aby si Ty nič neplatil za energie:-)

veny před 3 dny upraveno

No jo, protože to stále většina lidí nechápe,jak to funguje...
Annunaki si nepřáli vyspělé Lidstvo, vždy je děsilo,že bychom se jim někdy mohli rovnat, že by se s námi museli dělit o vesmír...píše se to všude.
Co udělal Bůh když se Lidstvo sjednotilo a začalo stavět Babylonskou věž?
Srazil Lidstvo, zničil věž a zmátl lidem jazyk...

Tedy jakmile se někdo dostane k této technologii a podnikne výlet do Vesmíru, prostě si ho odchytí a vysvětlí vládě velice rychle, že tyhle technologie nesmíme používat.

No a vyděšené vlády potom prostě nemají na výběr ,než to tajit a každého kdo se dostane k této technologii moc blízko zavraždit...
Těžko mohou lidem říci pravdu, že jsme Otroci a není nám to dovoleno...

A k tomu to ještě vyhovuje stovkám Oligarchů, kteří mají všechno bohatsví v ropě, plynu, automobilovém průmyslu...
V tom se točí 90% peněz světa.

Antigravitace je nevyčerpatelný zdroj energie a zároveň levné dopravy bez potřeby silnic.

V podstatě by celý ten zločinný ekonomický půdorys světa doslova zbořila.
Vznikl by uplně jiný formát. Žádné státy, přestali by existovat, kdyby každý měl za 50k plechovku v které by mohl během minut cestovat po celé Planetě, na každé místo. Státní utvary by se stali zbytečné...
Obchod a průmysl by se doslova zcvrnul, kdyby měl každý elektřinu v podstatě zdarma,kolik chce, a k tomu dopravu.
Práce většiny lidí by se stala zbytečná. Každý by si totiž mohl vypěstovat dost vlastní potravy,zajistit dost vlasní vody, a k tomu si zdarma zaletět kamkoli na Planetě za obchodem, zábavou...

Takže z toho vidíte, že taková technologie je pro určité elitní lidi doslova hrozbou největší!
A raději nechají Lidstvo pojít hladomorem, než by nám tuto technologii dali.

Eduard Piovarči veny před 2 dny upraveno

Veny vidíš to skreslene. Podla tejto tvojej hypotézy by sa ani Gagarin nemohol dostať na obežnú dráhu:-) Lebo by ho nejaký anunaky sejmul z oblohy:-) To je ten príbeh ktorý vymyslel Zacharias Sitchin ktorý bol tiež na výplatnej listine tých čo ovládajú USA
Je to inak.
Technológie ktoré prinášajú moc a bohatstvo sú vždy veľmi dobre strážené a utajované. aby Iránci nezostrojili jadrovú zbraň tak im Izrael vraždil vedcov. To iste sa dialo a aj ďalej deje i Rusom aj Číňanom. Technologickú dominanciu sí tí čo riadia USA veľmi dobre strážia a snažia sa by sa nikto nedostal na ich úroveň s technológiami takéhoto razenia. Preto vymysleli v Lengly prupovídku o mimoňoch ktorí spadli v Rozvely.
Elizondo je presne to o čom táto vedkyňa hovorila.
Propagátor mimozemských strojov
Rovnako to hrajú aj na Ranči mimozemšťanov sú to všetko operácie ktoré majú kryť tieto technológie
Podobné je to aj s automobilom QANTUM s palivovými článkami na slanú vodu nikdy sa nedostane do výroby napriek tomu že je to najekologickejší a veľmi lacný pohon.

veny Eduard Piovarči před 2 dny

Nic o mě nevíš studuji to podrobně přes 20 let, a je to tak jak říkám.

Eduard Piovarči veny před 2 dny

Ja to sledujem chlapče zlatý 40 rokov najmenej:-)

veny Eduard Piovarči před 2 dny

Asi ne dost dobře...jinak by jsi to všechno věděl...píše se to totiž všude...Od Sumeru po Bibli...

Eduard Piovarči veny před dnem

a čo píše Biblia a čo píše Sumer. Sitchynové žvásty neberiem on poriadne fabuloval Podrobne som preštudoval tú jeho Dvanástu planétu. Píše tam poriadne bludy Sumerské texty berie povrchne bez spirituálneho významu. Ide o mystické záležitosti, ktoré on považuje za raketové technológie. To zlato potrebuje božstvo vytaviť z nás je to duchovné očistenie duše - ako zlata v taviacom kotly atď. atď.

veny Eduard Piovarči před 20 hodinami

Jasně,a 1000tunové Trility tahali na provázku....říkám že nemáš ani tušení o naší minulosti, nebudu ti to vysvětlovat,to by bylo na týdny...

Eduard Piovarči veny před 8 hodinami upraveno

No Balbeg je skutočne problém aj to ako sa postavili pyramídy v Gyze aj iné kamenné opevnenia a megalitické stavby. To však hneď neznamená že to postavili mimoni. Pred našou civilizáciou tu mohla byť aj iná rozvinutá civilizácia napríklad tá Atlantída alebo Hyperbórea. Svedčili by o tom aj mnohé záhadné nálezy datované do predhistórie ľudstva v ktorej by človek vývojovo ešte nemal ani existovať.

veny Eduard Piovarči před 5 hodinami

Máš spisi jako kniha Henochova...kde v podstatě bez jakýchkoli pochyb je popsána cesta do vesmíru kosmickou lodí...i Země pohledem z Vesmíru je popsána správně....v době kdy půlka světa neznala ani kolo...a to je jen jeden text z mnoha set z celé Zeměkoule... Třeba Indické texty Vimana Shamnstra popisují antigravitační plavidla a rakety na pohon z rtuti...a jsou minimálně 6000let staré, prý až 12 000let staré... Těch důkazů je tolik...že nemá smysl se už v dnešní době dohadovat o tom jestli tu byl někdo z Vesmíru nebo ne, to už je prostě nadevší pochyby prokázaná otázka...
Stvořila nás vysoce vyspělá mimozemská rasa, jako své dělníky...vedli tu války...proti sobě,ale i proti jiným rasám. Nejsme první Civilizace...ale asi 8má nebo devátá, kterou tady vybudovali. Pokaždé byla zničena a nahrazena jinou...to všechno se píše a vypráví po celém světě, mezi kulturami co se ani nemohli znát.
Takže jestli ano, nebo ne, o tom jsou už diskuze zbytečné. Důkazy jsou neuprosné.

Eduard Piovarči veny před 10 minutami

Eduard Piovarči před 9 minutami

Eduard Piovarči před 7 minutami

Svätiňa Gobekli Tepe je staréá 11 600 rokov . Sú tam 50 tonové monolity v tvare T z vytesanými zvieratami našli sa tam stopy po chatrčiach šípoch a pazúrikoch a materiál pre datovanie ale nikde sa nenašlo nič čo by dokazovalo že mali nejaké vyspelejšie technológie na opracovanie a prepravu tých monolitov. Je jasné že nie sme prvou civilizáciou na planéte. A mohli by tu byť aj stopy po tých prípadných návševníkoch lenže žiadnu časovú schránku po takejto návšeteve sme zatiaľ nenašli.

solium3 veny před 2 dny upraveno

No uvedom si tiež, že by sme sa stali hrozbou pre tých hore a či aj dolu...
Myslím si, že už tie stroje sú funkčné, no držané pre pár vyvolených pod zámkom...

- −

veny solium3 před 2 dny

Ano souhlas. To ostatně popisuji také, že si ti mocní nepřejí nám to dát, a možná je nad nimi ještě někdo vyšší, kdo jim to nedovolí.

- −

Eduard Piovarči veny před 2 dny

Nikdo vyšší nad nimi nie je jedine Boh. Je vysoko nepravdepodobné že ich dozorujú nejakí mimoni iba ak samotní démoni zla

- −

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny upraveno

To netušíme, tak je zbytočné o tom polemizovať. Zjavne sme pod dozorom - viď vypínanie ci deaktivácia jadrových síl atd, priznali to ako Rusi tak i Amíci atď...

- −

Eduard Piovarči solium3 před 14 hodinami

Američania to priznali o rusoch neviem. Ale prečo by to neurobili aj sami sebe aby to všetko okolo UFO vyzeralo dôverihodnejšie? Dnes už to dokážu pomocou elektronických zbraní urobiť aj rusy. Je to technológia ktorá slúži najprv armáde a samozrejme sa utajuje.

- −

solium3 Eduard Piovarči před 12 hodinami

Videl som dokument, kde to Rusi priznali. Spojenie so silami káblom, no i tak im to vypli. Asi by si len tak nekydali na hlavu...

- −

Eduard Piovarči solium3 před 2 dny

Presne je to nástroj ovládania a moci preto sú vydávané tak vehementna za UFO

- −

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny

Neviem, koho to je, no videl som to s byvalým vojakom - radistom. Na otázku, koho to je, mi odpovedal: Nie z nášho sveta...

- −

Eduard Piovarči solium3 před 2 dny

a prečo potom v USA vraždia svojich vlastných vedcov ktorí na antigravitacii pracujú samostatne?

- −

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny upraveno

Ono to môže byť zložitejšie. Netušíme, aké to môže mať vedľajšie účinky na oraganizmus. Podívaj, umlčali aj Teslu, takže môžný je i ten dôvod, čo opisuješ. No pohon je jedna vec, no musíš v tej lodi súčasne eliminovať preťaženie, inak by tie manévre s tým neboli možné, ak v tom ovšem sedia nebiologické entity, tak áno..Japonský astrofyzik Kaku bol vysvetloval predpoklané zloženie a fungovanie takého plavidla...

- −

Eduard Piovarči solium3 před 2 dny

Samozrejme nevieme o tom veľa ale údajne tieto antigravitačné stroje fungujú tak že preťaženie tam nerobí žiadny problém, Väčšina je ovládaná dialkovo A TR3B má celkom isto osádku. A osádky boli aj v prvých strojoch. Samozrejme je to zložitejšie, ale Trumpík už priznal že na to netreba strielať že by to mohlo ohroziť ľudí na zemi, ale Bidet prehlásil že pohyb tých dronov v roku 2024 povolil a podpísal vtedy to nad Amerikov lietalo ako besné a ľudia boli maximálne vydesení je k tomu kopec vídeí vypadá to naozaj strašidelne, ale je to tak robené aby to desilo aj ublížilo ak s tým prídeš do kontaktu ako ten Michalak vo Falcol Lake incidente v Kanade. Tieto stroje používajú aj kamufláž svetelnými efektami a technológiou hologramov. Každý taký stroj vytvára extréme magnetické polia a produkuje dostatčné množstvá energie i radiáciu aspoň v tých začiatkoch v šesdesiatich rokoch minulého storočia

- −

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny

Ano, keď sme ten stroj začali fotiť, spustil krypciu a okom nie, no kamerou bol ešte viditeľný. Vtip je v tom, že z tých padnutých nedokážu retroinžinierstvom ich spojazdniť z dôvodu, že tie mašiny sú ovládané mentálne, a to nám (našťastie) bráni ich spojazdniť...

- −

Eduard Piovarči solium3 před dnem

Ale prečo by tu s tými strojmi padali ak by aj padli tak príde iná osádka a vyzdvyhne ich a stroj zničia. Ak by niekto priletel z ďalekého kozmu asi by tu nehavaroval ak by mal na to technológie priletieť z takej diaľky. Také stroje by mohli byť ovládané mentálne čo by nie. Ale mnohí tie stroje vyfotili aj za bieleho dňa aj v noci ale využívajú kamufláž premietnu na svoj povrch to čo je v pozadí ako mimikry.

- −

solium3 Eduard Piovarči před dnem

Je otázne, kto to riadi. Môžu to byť roboty a tie sú nahraditeľné. Každý stroj môže zlyhať...A zrejme sú si vedmí, že ich nespojazdníme. No také optické vlákna, mikročipy atď. zrejme neboli tak rýchlo z našej hlavy..
Nemusia byť ďaleko - Mesiac, Mars, Zem atď...
Oni tu boli, keď ľudstvo ešte nie..

- −

Eduard Piovarči solium3 před 14 hodinami upraveno

toto si nemyslím tie stroje podliehajú vývoju menia sa v pomerne krátkom čase tak ako sa zdokonalujú aj iné naše stroje a technológie.
Michalák túším v roku 1967 ktorý sa dotkol tohoto stroja a nahliadol dovnútra videl tam ovládacie panely plné svetiel asi také aké sa vtedy už v našich technológiách pužívali a preto vydedukoval že je to nový experimentályn americký stroj. Počul zvnútra aj tlmenú vravu ktorá náhle ustala keď sa snažil komunikovať. Bolo počuť len bzučanie stroja a sykot vzduchotechniky zrejme chladenia stroja.

Povrch stroja bol kompaktný a rozpálený. Michalák bol potom radiačne popálený keď stroj začal rotovať vyfúkol na Michaláka nejaké splodiny cez dierkovanú mriežku a odletel. Začalo mu horieť rtičko. Na bruchu mu ostali vypálené škvrny v mriežkovom vzore. Bol v nemocnici kde zistili radiačné popálenie.....

A toto sa stalo aj pri incidente s UFOM v tvare diamantu, ktoré sprevádzali vojenské helikoptéry. Dve ženy zastavili auto a mysleli si že ide o príchod Krista taký to bol ohromujúci výjav. Radiácia im však rozpálila aj plechy na aute. Ženy boli radiačne popálené a obvinili armádu súd však prehrali armáda sa samozrejme k incidentu nepriznala.

Neskôr agent Dotty bývalý dôstojník pre dezinformácie v dôchodku keď ženy už boli po smrti priznal, že šlo v tom konkrétnom prípade o skúšku jadrového pohonu, ktorá ale nedopadla najlepšie ten stroj mal nejakú poruchu... a letel veľmi nízko nad cestov... ak chceš prečítaj si niečo o tom všetkom:
https://aragonit11.blogspot.com/2024/10/roswell-velka-spravodajska-hra.html

Pravda sa dostáva na povrch napriek všetkým dezinformáciám.

Armáda napríklad robila tajný skríning na dobytku a jeňoch po celých spojených štátoch preto že v projekte MANHATAN a po ňom bolo odpálených v podzemí veľké množstvo jadrových náloží. Údajne previedli celkom až okolo 800 podzemných testov po celých štátoch čo vyšlo najavo len nedávno a preto testovali zvieratá dlhodobo na celom stredozápade USA. Lov na zvieratá robila v noci armáda z vrtulníkov s krytím UAP - záhadných svetelných objektov dronov zabili kravu vytiahli ju na palubu použili chemickú látku proti zrážanlivosti krvy odcedili ju zo zvieraťa, a laserovým skalpelom vyrezali časti zvierat aby analyzovali prípadnú kontamináciu a zdravotné zmeny na dobytku.

Bola totiž obava že radiácia môže časom prenikať na povrch a kontaminovať pastvy lesy zvieratá a dobytok. Všetko robili tak aby to vypadalo ako práca mimoňov a nemuseli tak farmárom za zabité kravy zaplatiť odškodné.

Kapitalizmus je sviňa a najnebezpečnejší sa potom stávajú globálne tí najbohatší a najmocnejší ktorí poškodzujú škodlivinami takmer nezvratne celú planétu a aj populáciu ľudí. Bojiská po celej planéte zamorujú ochudobneným toxickým uránom a ich chamtivosť zapríčiňuje gigantické ekologické katastrofy v takzvaných rozvojových zemiach kde využívajú lacnú pracovnú silu a za sebou zanechajú len spúšť ako napríklad v Guatemale kde zamorili ropou územie pralesa s rozlohou Slovenska čím otrávili viac ako 10 tisíc indiánov a ani národné súdy proti nim nič nezmohli....
Krytie nových technológii propagandou o UFO je pre nich len veľká výhoda.

- −

solium3 Eduard Piovarči před 12 hodinami

O tom všetkom, čo opisuješ, viem. Ale súhlas...
No, my ešte prd vieme o Anktartida, tam je to zrejme iný príbeh...

- −

Eduard Piovarči solium3 před 8 hodinami upraveno

Tak to súhlas to je záhada. Takých záhadných miest na planéte môže byť viac. Môže tam byť časová schránka predchádzajúcej civilizácie tak ako sa predpovedá že existuje aj pod Gízou.

Eduard Piovarči před 2 dny upraveno

- - Eduard Piovarči před 7 minutami
    A ešte jedna vec akákoľvek vysoko vyspelá civilizácia s umelou inteligenciou s počítačmi a robotmi by nepotrebovala neefektívnu ľudskú silu ako otrokov. Otrokov používali samozrejme nielen Rimania, ale ešte aj južanská federácia v USA. Ale otroctvo bolo napokon zrušené, aj keď ešte nie sme tou vyspelou civilizáciu preto že sa stále snažíme vzájomne vykynožiť a ohrozujeme sa jadrovými zbraňami v súperení o moc nad celou planétou.
    Ak má niekto antigravitačné stroje robotov a AI a dostatok lacnej energie nepotreboval by ľudskú silu na ťažbu zlata. Zlato by dobývali veľmi efektívne strojové linky. Napokon vo vesmíre v pásne asterioidov je napríklad obrovské množstvo zlata ktoré by sa vyspelej civilizácii s pokročilými vesmírnymi technológiami ťažilo omnoho jednoduchšie a v neporovnateľne väčších objemoch ako sa vyskytuje rozptýlené na zemskom povrchu a v horninách. Napríklad taký asteroid Apofis.
    Áno civilizácie buď sú zničené prírodnými katastrofami, alebo vlastnou nevedomosťou a hrabivosťou teda vojnami. A čím máme nebezpečnejšie technológie a zbrane tým sme bližšie vlastnej globálnej sebazáhube.
    Alebo sa nás budú snažiť vyhladiť mimoni?
    0Press the down arrow key to see users who liked this 0Press the down arrow key to see users who disliked this
    Upravit
    Odpovědět
    Sdílet ›

- - Eduard Piovarči veny před 18 minutami
    Merkaba - voz bohov
    
    0Press the down arrow key to see users who liked this 0Press the down arrow key to see users who disliked this
    Upravit
    Odpovědět
    Sdílet ›
    −
    Komentář byl označen jako spam.
    −

- - Eduard Piovarči solium3 před 9 hodinami
    No k tomu by sa ani priznať nemali:-) No dnes to zrejme vedia zarušiť. Podla tohoto predpokladu že to stále vedia spraviť a sú to naozaj mimoni tak nemusíme mať potom obavu že niekto vyťasí jadrové zbrane a zhodí ich napríklad na Iráncov alebo kdekoľvek inde. Ale na toto by som sa moc nespoliehal. Ani by som na to nevsadil. Už to že Amíci zhodili dve jadrovky na Japonsko je pozoruhodné preto že mimoni nijako nezasiahli. Niekto to proti Rusom použil kvôli výstrahe ale rovnako to použil aj proti sebe aby bol zobliga a posilnil tak predpoklad že ide o jednoznačnú prítomnosť a zásah mimozemšťanov proti obom jadrovým mocnostiam.
    Myslím si že takýchto strážcov a zachráncov tu nemáme....
    0Press the down arrow key to see users who liked this 0Press the down arrow key to see users who disliked this
    Upravit
    Odpovědět
    Sdílet ›

Eduard Piovarči solium3 před 2 dny

Ono sa nám to môže javiť ako niečo nie z tohoto sveta tak isto by sa neandrtálec pozeral na nízko letiace lietadlo alebo hlučnú helikoptéru

fotogaléria

piatok 20. marca 2026

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára