Betónovanie a kúpanie 1. 12. a 14. 12.2019
V rámci opravy uzáveru jaskyne Ľudmila sme 14. 12. prevádzali betónovanie medzierky na pravej strane rámu.
Dobrá rada pre tých čo poškodzujú uzáver a jaskyňu. Radšej to už neskúšajte. Ide po vás kriminálka. Byť vo vašej
koži žiadne husárske kúsky by som už neskúšal mohlo by vás to stáť veľmi draho. To čo ste vykonali je už
kvalifikované ako trestný čin.
ešte nevideli. Je to koža zo srny.
už na budúci rok nedôjde a starosti im naopak spôsobíme tentokrát my.
jaskyňou.
tretiny múrika.
vkladať krátke roxoríky ktoré spevnia prepážku
z masívu sekáčmi. Tak teraz už to tak ľahko nepôjde....
uzáveru v týždni.
nedodržali stanovený čas tak že aj tak dobre, aspoň tu budeme častejšie...
domurujeme.
AKO JE TO S UFOMÁNIOU A VŠETKÝMI TÝMI ZÁHADAMI AJ OKOLO SLOVENSKEJ KREJZY MESAČNEJ ŠACHTY?
Tajný obranný systém pálí za země na UFO? Oficiální záznam NASA z STS 48
Video, na které se díváte, je z živého vysílání z mise raketoplánu
Space Shuttle Discovery STS-48, z doby mezi 20:30 až 20:45 GMT z 15.
září 1991 a odehrává se u západního pobřeží Austrálie. (Foto: Youtube)
Když je discovery asi 355 mil čili 570 km nad zemí, spatříte, že na
zemském povrchu a nad ním se dějí nějaké zajímavé věci. Nemá smysl klást
otázku, není-li toto video zaranžované nebo nejde-li o hoax, jelikož je
získáno z oficiálního pořadu NASA a měli k této události i oficiální
prohlášení.
NASA rychle došlo, že není možno redigovat něco, co už jednou odvysílali. Možná, že je to důvod, proč už žádná živá vysílaní nedělají?
První věcí, kterou vidíme, je, že se něco objevuje, buď se to odmaskuje, nebo to vletí do slunečního svitu. Pohybuje se to po přímé linii, dokud to zjevně trochu nezpomalí a náhle na levé straně obrazovky spatříme mohutný záblesk.
Ten objekt, co sledujeme, v okamžité reakci na ten záblesk provede VELMI prudký obrat a vypadá, že zrychluje na šílenou rychlostí pryč od země. A pak se to stane. Spatříme nějaký druh plazmy nebo střely vypálené ze země, která jen tak tak ten neznámý objekt netrefí.
Všimněte si, že to vypadá, že je tam ještě další UFO měnící směr a druhý ze země vypálený projektil.
NASA to vysvětluje, že se díváme jen na nějaké odpadlé kousky, jako úlomky ledu a útržky izolace, ovlivněné tryskou RCS. Mojí první otázkou je, jak došlo k tomu, že se tam dostaly určité jasné objekty, které se zjeví odnikud?
A jak to, že ten první objekt nejdříve zpomalí, než spatříme ten záblesk, čili ta údajná tryska byla zapálena?
Nebo se snad díváme na něco daleko hrozivějšího, jako nějaký druh systému obrany země jako z programu Hvězdných válek?
https://ac24.cz/-/protikosmicky-obranny-system-pali-za-zeme-na-ufo-oficialni-zaznam-nasa-z-sts-48?redirect=%2F
Nebo dokonce obranný systém Mimozemšťanů?
Podle mě, to vypadá, že ty objekty jsou mnohem dále, než tvrdí NASA, ale při této kvalitě videa, je to těžké určit. O pár minut později, také přesměrovali kameru od této scény, ale tím jen ukázali další kousíčky tohoto odhalení, tudíž pro moje oči další rudá značka.
Ať je to jen shoda okolností nebo ne, bude toto video jedním z nejvíce znepokojujících videí v historii jevu UFO. Doufám, že se jednoho dne dočkáme jasné odpovědi.
A co si myslíte vy? Je to fakt kousek ledu nebo izolace ovlivněný polem výronu ze zapálené trysky?
Nebo jsme opravdu spatřili nějaký typ pozemského či mimozemského obranného systému proti předpokládaným hrozbám? Dejte mi to vědět v komentářích níže! Moc rád bych věděl, co si o tom myslíte vy?
Eduard Piovarči
Tie úlomky ľadu by to aj mohli byť tých bodov či úlomkov sa tam pohybuje dosť veľa rôzne rýchlo zväčša pozvolne. Ten záblesk zľava môžu byť tie trisky kľudne.
Ale ťažko sa to takto posudzuje toto by vedel najlepšie zhodnotiť priamy pozorovatel na STS.
Tento záznam poznám keď som ho pred rokmi prvý krát videl myslel som si že ide skutočne o úhybný manéver UFO. Teraz ale po tom odstupe a tých skúsenostiach som už kritickejší a vysvetlenie NASA sa mi zdá byť realistické. Ale môžeme polemizovať či tá strela ak by to bola strela a nie len niečo odfrknuté z tej trisky mohla letieť s povrchu zeme takou rýchlosťou. Tá rýchlosť by musela byť obrovská a podľa môjho názoru by to bolo nad možnosti našej pozemskej raketovej techniky. Ani hipersonické strely vtedy ešte neboli v dohľade.
https://www.youtube.com/watch?v=LHONo-QKOh8
Tu to popisujú vypadá to ako priesvitný gél v rôznych farbách a tvaroch najčastejšie neurčité svietiace útvary gulaté alebo podlhovasté plazmoidy s neurčitým ohraničením. Sú podla indiánov z duchovných dimenzií, vídajú ich aj vo víziách po požití ayahuasky a komunikujú s nimi bez slov. Skrátka sú súčasťou nášho kolektívneho vedomia ako duchovné entity a božstvá. Šamani s nimi komunikujú.
Vypočul som si aj svedectvo jedného z tunajších diskutérov ktorý častejšie zažil snovú paralýzu a v jednej z nich videl niečo podobné ako šediváka s veľkými čiernymi očami ako ho ťahal za nohy z diváňa. Tak že podľa mojich pozorovaní a zistení to môžu byť aj duchovné entity ktoré sú v takýchto prípadoch často považované lekármi za halucinácie
Ale sú tu i svedectvá o väčších technickejších objektoch v podobe vimanik o aké sa pravdepodobne usilovali už vo fašistickom Nemecku
Takto nejako vypadajú tie rôsolovité objekty vyskytujúce sa v rôznych tvaroch, ale mohol by to byť aj nejaký hologram
A ak tam niečo také skúšali je pravdepodobné že výskum týmto smerom pokračoval ďalej v USA
Kelvin Barbery vyfotil tento snímek UFO v Cornwallu FOTO: Reprofoto
Toto by zodpovedalo technickej verzii antigravitačného stroja pozemskej výroby
Pre Václava 2
Václave napokon som mapu sveta s výskytom ufo našiel pozri na to:
Samozrejme chýbajú tam miesta s haváriami UFO, ale to by šlo ľahko doplniť
Ale zdá sa jednoznačne že majú hniezdo niekde vo východnej časti USA a ešte v Británii
zdroj: Vlad Chugunov
Ale niečo je celkom evidentné na tejto mape výskytu UFO:-) Mne to aj bez tejto mapy začalo byť podozrivé preto že všetko sa to odštartovalo v päťdesitych až šesdesitych rokoch práve v USA.
Mám takého tucha že UFÓNI majú hniezdo práve v USA a ako správny konšpirátor by som poukázal na vojenské spravodajské oddelenie v Lengly
Prečo UFÓNI akosi nemali záujem o územia za železnou oponou?
U nás sa nevyskytovali ani muži v čiernom, ani čierne neoznačené helikoptéri, ani vykuchaný a odkrvený dobytok na družstvách a dokonca ani únosy do UFO u nás za železnou oponou nefungovali.
Kde je najväčší výskyt fenomému UFO na svete? Prehľadná mapa sveta vám ukáže jasného víťaza
Na Slovensku veľa príležitostí zazrieť údajné mimozemské stroje nemáme...
Falošné poplachy, hoaxy, fotomontáže, šmuhy, racionálne vysvetlenia, obyčajné lietadlá, vtáky či skutočne záhadné stroje. O neidentifikovaných lietajúcich objektoch sa zvyčajne dozvedáme najčastejšie z videí a fotografií nachádzajúcich sa na internete. Väčšinou ide o veci spomenuté hneď v prvej vete článku, no za celú existenciu fenoménu UFO sa podarilo zaznamenať naozaj podivuhodné zábery a príbehy. Kde je však "centrum" všetkého a kde sa UFO vyskytuje najčastejšie? Istý umelec chcel spoznať odpoveď tiež, a preto vytvoril jednoduchú celosvetovú mapku, kde vidno výskyt úf pekne podrobne. Každoročne polície rôznych štátov nazbierajú vyše 70 000 hlásení, no mnohé pozorovanie nie sú oznámené, a tak ich celoročne môže byť niekoľkonásobne viac. Zhromaždil dokopy 18 000 hlásení a vytvoril projekt s názvom Alien Nation.
/Tak túto mapu treba viac sprehladniť a doplniť navrstviť výskyty v jednotlivých rokoch a veci budú ešte viac jasnejšie. Všetko sa točí najmä okolo USA a keď si tam navrstvíme tie ročné výskyty tak zistíme kde sa táto epidémia začala a ako sa postupne šírila letom svetom aj s akou intenzitou/
https://refresher.sk/33075-Kde-je-najvacsi-vyskyt-fenomemu-UFO-na-svete-Prehladna-mapa-sveta-vam-ukaze-jasneho-vitaza
Solari
Že by už Nikola tesla prišiel s antigravitačným pohonom? Ale vieme že v Anglicku mal nasledovníka
Létající talíř
V roce 1911 řekl Nikola Tesla novinám The New York Herald, že pracuje na antigravitačním „létajícím stroji“.
„Můj létající stroj nebude mít žádná křídla a žádné vrtule. Když byste ho viděli na zemi, tak by vás ani nenapadlo, že to je létající stroj. A přesto se bude schopen pohybovat vzduchem, kam ho napadne, tj. naprosto bezpečně v jakémkoliv směru s daleko vyššími rychlostmi, než jaké byly dosaženy, bez ohledu na počasí a různé nepříznivé „prázdné vzdušné vaky“ nebo strhávající turbulentní proudy. V takových dolů táhnoucích proudech, když bude chtít, bude klidně i stoupat. Ve vzduchu dovede po dlouhou dobu absolutně stát, a to i ve větru. Jeho vztlak nebude záviset na takových křehkých pomůckách, jaké používají ptáci, nýbrž bude spočívat na pozitivní mechanické činnosti.“
Obrázek 4: Horní popis – Vnitřní bublina, dolní popis – Zorné pole
Teslův létající talíř poháněl systém volné energie už v době, kdy okřídlené letectvo a automobilový průmysl závisely na ropě a benzínu. Jeho vynález tudíž čekal stejný osud jako jeho systém volné energie.
Tak že napokon prišla inšpirácia od Teslu:-) Čosi kumštovali v tomto obore fašisti v Nemecku je možné že by to USa oprášili a začali s tým experimentovať?
UFO nafotené v Banskej Štiavnici
Foto je fotené z miesta píli pri Veľkej Žarnovici
Má tiež technický a kovový vzhľad. Ale nedá sa vylúčiť ani to že niekto vystrelil do vzduchu nejaký diskovitý predmet a takto ho nafotil a záhada a popularita i čítanosť a záujem sú na svete.
https://www.ufosightingsdaily.com/2017/12/father-and-son-catch-ufo-why-in.html
V USA udelili patent na antigravitačné zariadenie
DSL.sk, 13.11.2005
Patentový úrad Spojených štátov amerických udelil na začiatku novembra patent na antigravitačné zariadenie, ako informoval magazín Nature. Patent 6,960,975, ktorého plné znenie je možné nájsť tu, popisuje antigravitačný pohon na základe zmeny zakrivenia časopriestoru v okolí zariadenia pomocou supravodivého štítu. Podľa fyzikov udelenie patentu porušilo pravidlo úradu o neudelení patentu, ktorý je v priamom rozpore s aktuálnymi vedeckými poznatkami o zákonoch prírody. Skonštruovanie konkrétneho zariadenia popísaného v patente 6,960,975 by znamenalo, že je možné zkonštruovať tiež stroj označovaný ako perpetum mobile, čo súčasné znalosti o zákonoch prírody vylučujú. Patent bol udelený 1. novembra Borisovi Volfsonovi z Huntingtonu v Indiane. Podľa niektorých odporcov softvérových patentov aj tento prípad jasne potvrdil, že u niektorých druhov patentov si ich akceptovanie patentovými úradmi vyžaduje väčšie odborné zázemie. V prípade softvérových patentov býva zvyčajným problémom patentovanie triviálnych patentov, u ktorých ich autor nepriniesol žiadnu inováciu. V USA sú softvérové patenty akceptované, v EÚ ich skôr tento rok hlasovaním zamietol Európsky parlament.
http://www.dsl.sk/article.php?article=999
Tak že UFO sa nám začalo objavovať práve nad Amerikov kde Nikola Tesla už v roku 1911 rozmýšlal o antigravitačnom pohone a koncom päťdesiatych a začiatkom šesdesiatych rokov zaplavilo USA veľké množstvo pozorovaní lietajúcich tanierov.
Začalo sa to diať pár rokov po tom čo USA v projekte paperclip zabavilo hodne nemeckej technickej dokumentácie a nemeckých vedcov, ktorí už počas vojny vyvíjali nejaký lietajúci zvon.
Lietajúci tanier nacistov
V málo známe Lemannově knihe Nemecká tajná zbraň druhej svetovej vojny a jeho ďalší rozvoj (Mníchov, 1962) možno nájsť nasledujúce fakty:
Fakty z knihy
V októbri roku 1943 bol vykonaný nálet spojencov na najväčšiu európsku fabriku na guličkové ložiská v nemeckom Schweinfurte. Operácia sa zúčastnilo sedemsto ťažkých bombardérov 8. letecké armády USA sprevádzané trinástich sty americkými a anglickými stíhačkami.
Výsledok vzdušného boja bol strašný. Spojenci mali sto jedenásť zostrelených stíhačiek a okolo šesťdesiat bombardérov a Nemci tristo lietadiel. Môžeme si predstaviť, čo sa na nebi dialo! Ale psychika vojenských letcov má pevný základ. Aby prežili v pekle, museli všetko sledovať a okamžite reagovať na akékoľvek nebezpečenstvo. Preto hlásenia, odovzdané velenie britským majorom RF holms, je bezpochyby dôveryhodným dokumentom.
Písalo sa v ňom o tom, že keď lietadlá prelietal nad továrňou, znenazdajky sa objavila skupina veľkých trblietavých diskov, ktoré akoby zo zvedavosti zamierili k nim. Disky preťali línii streľby nemeckých zbraní a priblížili sa k americkým bombardérom. Bola proti nim zahájená prudká paľba zo siedmich set palubných guľometov, ale tá im nespôsobila žiadnu škodu. Avšak k nepriateľským aktom z ich strany nedošlo. Preto bola paľba presmerovaná na nemecké lietadlá a boj pokračoval.
Už v roku 1942 bolo Nacistammi založené Sonderbüro 13, Ktoré malo za úlohu preskúmať záhadné lietajúce stroje, ktoré v tom istom roku údajne pozorovla Nemecká popnorka a údajne na ne zahájila aj paľbu, ale bez akejkoľvek odozvy. Sonderburo 13 pôsobilo pod kódovým názvom operácia Urán.
Do Sonderbüro 13 boli prevedení nielen najskúsenejší testovací piloti a najlepšie vedci tretia ríša, Ale tiež prvotriedne inžinieri, odborníci na explózie a väzni z koncentračného tábora Mauthausen. 19. februára 1945 boli vykonané skúšky tzv. Belontzeho disku. Skúšobný letci dosiahli za tri minúty výšky pätnástich tisíc metrov a rýchlosti dvetisíc kilometrov za hodinu pri horizontálnom lete. Stroj mohol visieť vo vzduchu, lietať dopredu aj dozadu bez toho, aby sa otočil. Do pohybu ho uvádzal motor, ktorý "nevypúšťala dym ani plameň", Používal iba vodu a vzduch a bol dielom rakúskeho vynálezca Viktora Schauberger. Boli vytvorené dva varianty diskovitého aparátu o priemere tridsať osem a šesťdesiat osem metrov.
V podzemí mali celé mestá aj inštitúty. Je známe, že len v Poľsku ich bolo okolo 650.
Práce prebiehali v továrni v poľskej Wroclawi. Červená armáda sa rýchlo blížila. Mesto malo každým okamihom padnúť. Fašisti zničili testovacie stroje a zbavili sa väzňov aj dokumentácie. Schauberger sa vyhol sovietskemu zajatia a odcestoval do Spojených štátov. Tam mu vraj ponúkli tri milióny dolárov za odhalenie tajomstva lietajúceho disku. Túto ponuku vraj odmietol a oznámil, že nie je možné nič zverejniť, kým nebude podpísaná medzinárodná dohoda o úplnom odzbrojení.
Takéto ušľachtilé pacifistickej vyhlásenie vynálezca sa zdá trochu podivné, pretože Schauberger veľmi úspešne pracoval pre Tretiu ríšu a nezamýšľal sa nad budúcnosťou svojho výtvoru a nad možnosťami jeho využitia fašistami. Sovietski vojaci síce zabránili dokončení prác, ale v Spojených štátoch mu nikto nemohol zabrániť predať svoj vynález. Teda ak sa skutočne jednalo o jeho vynález, a nie o niečo, čo bolo prevzaté zo zostreleného alebo ukoristeného UFO, alebo niečo priamo od mimozemšťanov, ako tvrdí iné zdroje...
Tak že tu máme podivuhodnú kontinuitu od Teslu a Šaubergera až po prvé pozorovanie UFO nad USA Kennetom Arnoldom
Odpočet tanierové epidémie začal v júli 1947 po tom, čo americký podnikateľ Kenneth Arnold sledoval asi tri minúty zo svojho vlastného lietadla reťazec objektov, ktoré sa podobali tanierom letiacich nad horami (tzv. UFO). To čo uvidel, oznámil úradom a samozrejme aj tlače. Sám nemal tušenie, že vyvolá reakciu také obrovské sily. Noviny sa mu najskôr vysmievali. Potom nasledoval príval správ o lietajúcich tanieroch, ktoré ľudia videli vo dne aj v noci. Niektoré z týchto tanierov sa pohybovali pomaly, iné naopak leteli obrovskou rýchlosťou. Pozorovali ako jednotlivci, tak aj skupiny ľudí, a to nielen zo zeme, ale aj z lietadiel.
Pri skúmaní archívov ministerstva letectva našli členovia komisie, vedenej Donaldom Menzelom, Materiály, v ktorých boli popísané veľmi zaujímavé prípady, ktoré sa udiali niekoľko rokov pred Arnoldom. Menzel sa k tomu vyjadril takto:
Kenneth Arnold a jeho UFO (ilustrácie)
"Nedlho pred koncom druhej svetovej vojny letcami spojencov opakovane informovali o výskyte žiariacich gulí, ktoré sprevádzali bombardéry. Tieto tajomné gule, pozorované nad Nemeckom aj nad Japonskom, vyzerali, že čakali na bombardér, ako by si ho chceli stopnúť a potom sa k nemu okamžite pripojili. V prípade, že sa ich pilot nesnažil nejakým spôsobom zbaviť, leteli pokojne vedľa neho. Ale v okamihu, keď sa pokúsil manévrovať, leteli ohnivé gule dopredu ... "
Menzel bol armaďák a tak je pravdepodobné že ak chceli kryť novú tajnú armádnu technológiu tak hrali všetko smerom k mimozemským lodiam to by bolo pochopiteľné a preto mohli vytvoriť aj krycie "správy" o sledovaní lietajúcich ohnivých gulí pilotmi bombardérov už počas druhej svetovej vojny
Snímky Foo Fighters
Napokon tie ohnivé gule pripomínali skôr nejaké žiariace plazmoidy ako pevné predmety. Ale naproti tomu Kenett Arnold videl letku kovových strojov.
Skrátka záhady okolo UFO sú zapeklité a veľmi šteklivé spájané často s dutou zemou a preto samozrejme patrične vysmievané.
https://sk.suenee.cz/ufo-jako-tajna-zbran-treti-rise-nebo-navstevnici-z-jineho-sveta/
Ale na tom že Nacisti mali antarktickú základňu hlboko pod ľadom môže byť niečo pravdy
Hitler mal 13 podzemných veliteľských štábov s priestormi, kde SS vybudovali svoje podzemné laboratóriá a vyvíjali napríklad aj ponorky novej generácie, ktoré pracovali na vodu. Kyslík námorníci dýchali a vodík používali ako palivo do reaktívnych dýz. (také technológie ponorkové námorníctvo doteraz zdá sa nevyužíva, ak teda nie sú utajené)
11.6.1945 počas obhliadky v budove velenia námorných síl Nemecka sa do rúk sovietskych agentov dostali unikátne dokumenty s označením „Len pre kapitánov ponoriek triedy A zonder komanda vodcu“. Bolo tam 38 prísne tajných máp s vyznačením prechodu morskými hlbinami. Vyznačené boli aj vstupy do podzemných koridorov vedúcich do tajomnej krajiny Asgard – pod ľadmi Antarktídy.
Celý archív Ahnenerbe sa dostal do rúk ZSSR a USA. Podľa jedného z dokumentov sa vstup nachádzal v hĺbke 450 metrov, pričom celý tunel meral 1 500 m. (Možné by to mohlo byť)
Podzemná základňa sa nachádza pod jazerom, ktoré dostalo názov „VOSTOK“. Práve nad ním sa dnes ruskí vedci snažia prevŕtať 4 000 m metrov ľadu, aby sa k jazeru dostali.
Toto je už ale úplný blábol:-) Pod jazerom VOSTOK určite nie:-) Priestory pod ľadom existovať môžu a pravdepodobne aj existujú. Pod mohutnými vrstvami ľadu sa nachádzajú termálne horúce pramene a cez ľad na viacerých miestach uniká horúca para. Také miesta v oblasti Južného pólu opisoval aj Amundsen a kapitán Skot. Šlo o vysoké ľadové sopúchy z ktorách unikala z ľadových hlbín para.
https://www.tartaria.sk/zaklady/hviezdy-a-zeme/336-2017-03-06-10-51-01
JAskyňa v Arktíde?
Diera sa nachádza v horách. Jasne viditeľná je na satelitných snímkach. O kúsok ďalej leží objekt, ktorý sa veľmi podobá na zľadovatený "lietajúci tanier". Objav patrí Josephovi Skipperovi, známemu virtuálnemu archeológovi z USA. Obyčajne "objavuje" na Marse a Mesiaci - prezerajúc snímky, odovzdané kozmickými zariadeniami a zverejnené na oficiálnych stránkach NASA a ďalších vesmírnych agentúr. Takto nachádza veľa prekvapivého, čo prudko vybočuje tradičným predstavám.
https://www.youtube.com/user/ADGUKNEWS
Toto je zaujímavé
Chcelo by to speleologickú antarktickú expedíciu:-)
NASA rychle došlo, že není možno redigovat něco, co už jednou odvysílali. Možná, že je to důvod, proč už žádná živá vysílaní nedělají?
První věcí, kterou vidíme, je, že se něco objevuje, buď se to odmaskuje, nebo to vletí do slunečního svitu. Pohybuje se to po přímé linii, dokud to zjevně trochu nezpomalí a náhle na levé straně obrazovky spatříme mohutný záblesk.
Ten objekt, co sledujeme, v okamžité reakci na ten záblesk provede VELMI prudký obrat a vypadá, že zrychluje na šílenou rychlostí pryč od země. A pak se to stane. Spatříme nějaký druh plazmy nebo střely vypálené ze země, která jen tak tak ten neznámý objekt netrefí.
Všimněte si, že to vypadá, že je tam ještě další UFO měnící směr a druhý ze země vypálený projektil.
NASA to vysvětluje, že se díváme jen na nějaké odpadlé kousky, jako úlomky ledu a útržky izolace, ovlivněné tryskou RCS. Mojí první otázkou je, jak došlo k tomu, že se tam dostaly určité jasné objekty, které se zjeví odnikud?
A jak to, že ten první objekt nejdříve zpomalí, než spatříme ten záblesk, čili ta údajná tryska byla zapálena?
Nebo se snad díváme na něco daleko hrozivějšího, jako nějaký druh systému obrany země jako z programu Hvězdných válek?
https://ac24.cz/-/protikosmicky-obranny-system-pali-za-zeme-na-ufo-oficialni-zaznam-nasa-z-sts-48?redirect=%2F
Nebo dokonce obranný systém Mimozemšťanů?
Podle mě, to vypadá, že ty objekty jsou mnohem dále, než tvrdí NASA, ale při této kvalitě videa, je to těžké určit. O pár minut později, také přesměrovali kameru od této scény, ale tím jen ukázali další kousíčky tohoto odhalení, tudíž pro moje oči další rudá značka.
Ať je to jen shoda okolností nebo ne, bude toto video jedním z nejvíce znepokojujících videí v historii jevu UFO. Doufám, že se jednoho dne dočkáme jasné odpovědi.
A co si myslíte vy? Je to fakt kousek ledu nebo izolace ovlivněný polem výronu ze zapálené trysky?
Nebo jsme opravdu spatřili nějaký typ pozemského či mimozemského obranného systému proti předpokládaným hrozbám? Dejte mi to vědět v komentářích níže! Moc rád bych věděl, co si o tom myslíte vy?
Eduard Piovarči
Tie úlomky ľadu by to aj mohli byť tých bodov či úlomkov sa tam pohybuje dosť veľa rôzne rýchlo zväčša pozvolne. Ten záblesk zľava môžu byť tie trisky kľudne.
Ale ťažko sa to takto posudzuje toto by vedel najlepšie zhodnotiť priamy pozorovatel na STS.
Tento záznam poznám keď som ho pred rokmi prvý krát videl myslel som si že ide skutočne o úhybný manéver UFO. Teraz ale po tom odstupe a tých skúsenostiach som už kritickejší a vysvetlenie NASA sa mi zdá byť realistické. Ale môžeme polemizovať či tá strela ak by to bola strela a nie len niečo odfrknuté z tej trisky mohla letieť s povrchu zeme takou rýchlosťou. Tá rýchlosť by musela byť obrovská a podľa môjho názoru by to bolo nad možnosti našej pozemskej raketovej techniky. Ani hipersonické strely vtedy ešte neboli v dohľade.
https://www.youtube.com/watch?v=LHONo-QKOh8
Tu to popisujú vypadá to ako priesvitný gél v rôznych farbách a tvaroch najčastejšie neurčité svietiace útvary gulaté alebo podlhovasté plazmoidy s neurčitým ohraničením. Sú podla indiánov z duchovných dimenzií, vídajú ich aj vo víziách po požití ayahuasky a komunikujú s nimi bez slov. Skrátka sú súčasťou nášho kolektívneho vedomia ako duchovné entity a božstvá. Šamani s nimi komunikujú.
Vypočul som si aj svedectvo jedného z tunajších diskutérov ktorý častejšie zažil snovú paralýzu a v jednej z nich videl niečo podobné ako šediváka s veľkými čiernymi očami ako ho ťahal za nohy z diváňa. Tak že podľa mojich pozorovaní a zistení to môžu byť aj duchovné entity ktoré sú v takýchto prípadoch často považované lekármi za halucinácie
Ale sú tu i svedectvá o väčších technickejších objektoch v podobe vimanik o aké sa pravdepodobne usilovali už vo fašistickom Nemecku
Takto nejako vypadajú tie rôsolovité objekty vyskytujúce sa v rôznych tvaroch, ale mohol by to byť aj nejaký hologram
A ak tam niečo také skúšali je pravdepodobné že výskum týmto smerom pokračoval ďalej v USA
Kelvin Barbery vyfotil tento snímek UFO v Cornwallu FOTO: Reprofoto
Toto by zodpovedalo technickej verzii antigravitačného stroja pozemskej výroby
Pre Václava 2
Václave napokon som mapu sveta s výskytom ufo našiel pozri na to:
Samozrejme chýbajú tam miesta s haváriami UFO, ale to by šlo ľahko doplniť
Ale zdá sa jednoznačne že majú hniezdo niekde vo východnej časti USA a ešte v Británii
zdroj: Vlad ChugunovAle niečo je celkom evidentné na tejto mape výskytu UFO:-) Mne to aj bez tejto mapy začalo byť podozrivé preto že všetko sa to odštartovalo v päťdesitych až šesdesitych rokoch práve v USA.
Mám takého tucha že UFÓNI majú hniezdo práve v USA a ako správny konšpirátor by som poukázal na vojenské spravodajské oddelenie v Lengly
Prečo UFÓNI akosi nemali záujem o územia za železnou oponou?
U nás sa nevyskytovali ani muži v čiernom, ani čierne neoznačené helikoptéri, ani vykuchaný a odkrvený dobytok na družstvách a dokonca ani únosy do UFO u nás za železnou oponou nefungovali.
Kde je najväčší výskyt fenomému UFO na svete? Prehľadná mapa sveta vám ukáže jasného víťaza
Na Slovensku veľa príležitostí zazrieť údajné mimozemské stroje nemáme...
Falošné poplachy, hoaxy, fotomontáže, šmuhy, racionálne vysvetlenia, obyčajné lietadlá, vtáky či skutočne záhadné stroje. O neidentifikovaných lietajúcich objektoch sa zvyčajne dozvedáme najčastejšie z videí a fotografií nachádzajúcich sa na internete. Väčšinou ide o veci spomenuté hneď v prvej vete článku, no za celú existenciu fenoménu UFO sa podarilo zaznamenať naozaj podivuhodné zábery a príbehy. Kde je však "centrum" všetkého a kde sa UFO vyskytuje najčastejšie? Istý umelec chcel spoznať odpoveď tiež, a preto vytvoril jednoduchú celosvetovú mapku, kde vidno výskyt úf pekne podrobne. Každoročne polície rôznych štátov nazbierajú vyše 70 000 hlásení, no mnohé pozorovanie nie sú oznámené, a tak ich celoročne môže byť niekoľkonásobne viac. Zhromaždil dokopy 18 000 hlásení a vytvoril projekt s názvom Alien Nation.
/Tak túto mapu treba viac sprehladniť a doplniť navrstviť výskyty v jednotlivých rokoch a veci budú ešte viac jasnejšie. Všetko sa točí najmä okolo USA a keď si tam navrstvíme tie ročné výskyty tak zistíme kde sa táto epidémia začala a ako sa postupne šírila letom svetom aj s akou intenzitou/
https://refresher.sk/33075-Kde-je-najvacsi-vyskyt-fenomemu-UFO-na-svete-Prehladna-mapa-sveta-vam-ukaze-jasneho-vitaza
Solari
Antigravitačný bojový tanier - SF alebo šialenosť NASA?
Podľa neoverených informácií pracuje firma Lockheed, jeden z dodavateľov vojenskej leteckej techniky armády USA, na novom stroji, ktorý by mal vyzerať ako lietajúci tanier. Údajne má byť vybavený antigravitačným pohonom a úplne novým zbraňovým systémom, založeným na časticovom energetickom lúči. Tento lúč likviduje nepriateľské ciele tým, že ich rozkladá na molekulárnej úrovni. Pričom však vôbec nepoškodzuje ľudí, ktorí sú v cieľovej oblasti prítomní.
Lockheed sa oficiálne zaoberá vývojom dopravného lietadla, ktoré by unieslo veľké množstvo pasažierov a malo by sa tiež podobať obrovskému lietajúcemu tanieru. Je preto viac než pravdepodobné, že pri vývoji osobného lietadla vychádza z poznatkov, ktoré získal z lietadiel vyrobených pre vojenské účely. X-22A by mal byť riadený dvojčlennou posádkou. Jeho prítomnosť bola udajne zaregistrovaná už pri operácii Púštna búrka v Iraku, kedy tieto lietadlá likvidovali nepriatesľké pozície. Pozorovatelia zo zeme ich popisujú ako lietajúce taniere, z ktorých vyžarovali smerom k zemi intenzívne svetelne lúče. (že by použitie práve časticového laseru?) Bohužiaľ sa nepodarilo zaznamenať a zverejniť žiadne bližšie videozábery, pretože sa tieto objekty v danej oblasti pohybovali iba v noci. Neoficiálne informácie, ktoré prichádzajú z amerických vojenských kruhov tvrdia, že keby sa verejnosť dozvedela, akú techniku využíva ich armáda už teraz, myslela by si, že si z nich niekto robí dobrý deň. Nové technológie sa totiž podobajú skôr tomu, čo poznáme z filmov Star Wars a pod. Z vojenského hľadiska je súčasná neznalosť verejnosti ideálna, pretože môže manévre svojich lietadiel vydávať za údajné pozorovanie mimozemských lodí. Tieto historky stačí iba priživovať, pretože ľudská fantázia sa o všetko podstatné postará sama. A vždy sa nájde dosť ľudí, ktorí za každým neobvyklým pozorovaním alebo javom vidia hneď mimozemskú inteligenciu. Pentagon vydáva na vývoj nových technológií obrovské množstvo finančných prostriedkov. Vzhľadom k veľkému množstvu výskumných týmov a ich odborných pracovníkov nie je možné tieto neoverené správy podceňovať.
Nemecký model diskovitého lietadla
Nemci boli veľmi inovatívny podobné stroje sa vivíjajú v Rusku až dnes 70 rokov po vojne
Vývoj sa neponáhľa. Poženie ho žiaľ len studená vojna a ekonomická vojna Ameriky proti Rusku a Číne. USA sa snažia vývoj v týchto zemiach čo najviac brzdiť, ale to sa už žiaľ nepodarí. Ruský kolos už dávno nestojí na hlinených nohách.
Aj toto je dobré:Podľa neoverených informácií pracuje firma Lockheed, jeden z dodavateľov vojenskej leteckej techniky armády USA, na novom stroji, ktorý by mal vyzerať ako lietajúci tanier. Údajne má byť vybavený antigravitačným pohonom a úplne novým zbraňovým systémom, založeným na časticovom energetickom lúči. Tento lúč likviduje nepriateľské ciele tým, že ich rozkladá na molekulárnej úrovni. Pričom však vôbec nepoškodzuje ľudí, ktorí sú v cieľovej oblasti prítomní.
Lockheed sa oficiálne zaoberá vývojom dopravného lietadla, ktoré by unieslo veľké množstvo pasažierov a malo by sa tiež podobať obrovskému lietajúcemu tanieru. Je preto viac než pravdepodobné, že pri vývoji osobného lietadla vychádza z poznatkov, ktoré získal z lietadiel vyrobených pre vojenské účely. X-22A by mal byť riadený dvojčlennou posádkou. Jeho prítomnosť bola udajne zaregistrovaná už pri operácii Púštna búrka v Iraku, kedy tieto lietadlá likvidovali nepriatesľké pozície. Pozorovatelia zo zeme ich popisujú ako lietajúce taniere, z ktorých vyžarovali smerom k zemi intenzívne svetelne lúče. (že by použitie práve časticového laseru?) Bohužiaľ sa nepodarilo zaznamenať a zverejniť žiadne bližšie videozábery, pretože sa tieto objekty v danej oblasti pohybovali iba v noci. Neoficiálne informácie, ktoré prichádzajú z amerických vojenských kruhov tvrdia, že keby sa verejnosť dozvedela, akú techniku využíva ich armáda už teraz, myslela by si, že si z nich niekto robí dobrý deň. Nové technológie sa totiž podobajú skôr tomu, čo poznáme z filmov Star Wars a pod. Z vojenského hľadiska je súčasná neznalosť verejnosti ideálna, pretože môže manévre svojich lietadiel vydávať za údajné pozorovanie mimozemských lodí. Tieto historky stačí iba priživovať, pretože ľudská fantázia sa o všetko podstatné postará sama. A vždy sa nájde dosť ľudí, ktorí za každým neobvyklým pozorovaním alebo javom vidia hneď mimozemskú inteligenciu. Pentagon vydáva na vývoj nových technológií obrovské množstvo finančných prostriedkov. Vzhľadom k veľkému množstvu výskumných týmov a ich odborných pracovníkov nie je možné tieto neoverené správy podceňovať.
Nemecký model diskovitého lietadla
Nemci boli veľmi inovatívny podobné stroje sa vivíjajú v Rusku až dnes 70 rokov po vojne
Vývoj sa neponáhľa. Poženie ho žiaľ len studená vojna a ekonomická vojna Ameriky proti Rusku a Číne. USA sa snažia vývoj v týchto zemiach čo najviac brzdiť, ale to sa už žiaľ nepodarí. Ruský kolos už dávno nestojí na hlinených nohách.
Že by už Nikola tesla prišiel s antigravitačným pohonom? Ale vieme že v Anglicku mal nasledovníka
Létající talíř
V roce 1911 řekl Nikola Tesla novinám The New York Herald, že pracuje na antigravitačním „létajícím stroji“.
„Můj létající stroj nebude mít žádná křídla a žádné vrtule. Když byste ho viděli na zemi, tak by vás ani nenapadlo, že to je létající stroj. A přesto se bude schopen pohybovat vzduchem, kam ho napadne, tj. naprosto bezpečně v jakémkoliv směru s daleko vyššími rychlostmi, než jaké byly dosaženy, bez ohledu na počasí a různé nepříznivé „prázdné vzdušné vaky“ nebo strhávající turbulentní proudy. V takových dolů táhnoucích proudech, když bude chtít, bude klidně i stoupat. Ve vzduchu dovede po dlouhou dobu absolutně stát, a to i ve větru. Jeho vztlak nebude záviset na takových křehkých pomůckách, jaké používají ptáci, nýbrž bude spočívat na pozitivní mechanické činnosti.“
Obrázek 4: Horní popis – Vnitřní bublina, dolní popis – Zorné poleTeslův létající talíř poháněl systém volné energie už v době, kdy okřídlené letectvo a automobilový průmysl závisely na ropě a benzínu. Jeho vynález tudíž čekal stejný osud jako jeho systém volné energie.
Tak že napokon prišla inšpirácia od Teslu:-) Čosi kumštovali v tomto obore fašisti v Nemecku je možné že by to USa oprášili a začali s tým experimentovať?
UFO nafotené v Banskej Štiavnici
Foto je fotené z miesta píli pri Veľkej Žarnovici
Má tiež technický a kovový vzhľad. Ale nedá sa vylúčiť ani to že niekto vystrelil do vzduchu nejaký diskovitý predmet a takto ho nafotil a záhada a popularita i čítanosť a záujem sú na svete.
https://www.ufosightingsdaily.com/2017/12/father-and-son-catch-ufo-why-in.html
V USA udelili patent na antigravitačné zariadenie
DSL.sk, 13.11.2005
Patentový úrad Spojených štátov amerických udelil na začiatku novembra patent na antigravitačné zariadenie, ako informoval magazín Nature. Patent 6,960,975, ktorého plné znenie je možné nájsť tu, popisuje antigravitačný pohon na základe zmeny zakrivenia časopriestoru v okolí zariadenia pomocou supravodivého štítu. Podľa fyzikov udelenie patentu porušilo pravidlo úradu o neudelení patentu, ktorý je v priamom rozpore s aktuálnymi vedeckými poznatkami o zákonoch prírody. Skonštruovanie konkrétneho zariadenia popísaného v patente 6,960,975 by znamenalo, že je možné zkonštruovať tiež stroj označovaný ako perpetum mobile, čo súčasné znalosti o zákonoch prírody vylučujú. Patent bol udelený 1. novembra Borisovi Volfsonovi z Huntingtonu v Indiane. Podľa niektorých odporcov softvérových patentov aj tento prípad jasne potvrdil, že u niektorých druhov patentov si ich akceptovanie patentovými úradmi vyžaduje väčšie odborné zázemie. V prípade softvérových patentov býva zvyčajným problémom patentovanie triviálnych patentov, u ktorých ich autor nepriniesol žiadnu inováciu. V USA sú softvérové patenty akceptované, v EÚ ich skôr tento rok hlasovaním zamietol Európsky parlament.
http://www.dsl.sk/article.php?article=999
Tak že UFO sa nám začalo objavovať práve nad Amerikov kde Nikola Tesla už v roku 1911 rozmýšlal o antigravitačnom pohone a koncom päťdesiatych a začiatkom šesdesiatych rokov zaplavilo USA veľké množstvo pozorovaní lietajúcich tanierov.
Začalo sa to diať pár rokov po tom čo USA v projekte paperclip zabavilo hodne nemeckej technickej dokumentácie a nemeckých vedcov, ktorí už počas vojny vyvíjali nejaký lietajúci zvon.
Lietajúci tanier nacistov
V málo známe Lemannově knihe Nemecká tajná zbraň druhej svetovej vojny a jeho ďalší rozvoj (Mníchov, 1962) možno nájsť nasledujúce fakty:
Fakty z knihy
V októbri roku 1943 bol vykonaný nálet spojencov na najväčšiu európsku fabriku na guličkové ložiská v nemeckom Schweinfurte. Operácia sa zúčastnilo sedemsto ťažkých bombardérov 8. letecké armády USA sprevádzané trinástich sty americkými a anglickými stíhačkami.
Výsledok vzdušného boja bol strašný. Spojenci mali sto jedenásť zostrelených stíhačiek a okolo šesťdesiat bombardérov a Nemci tristo lietadiel. Môžeme si predstaviť, čo sa na nebi dialo! Ale psychika vojenských letcov má pevný základ. Aby prežili v pekle, museli všetko sledovať a okamžite reagovať na akékoľvek nebezpečenstvo. Preto hlásenia, odovzdané velenie britským majorom RF holms, je bezpochyby dôveryhodným dokumentom.
Písalo sa v ňom o tom, že keď lietadlá prelietal nad továrňou, znenazdajky sa objavila skupina veľkých trblietavých diskov, ktoré akoby zo zvedavosti zamierili k nim. Disky preťali línii streľby nemeckých zbraní a priblížili sa k americkým bombardérom. Bola proti nim zahájená prudká paľba zo siedmich set palubných guľometov, ale tá im nespôsobila žiadnu škodu. Avšak k nepriateľským aktom z ich strany nedošlo. Preto bola paľba presmerovaná na nemecké lietadlá a boj pokračoval.
Už v roku 1942 bolo Nacistammi založené Sonderbüro 13, Ktoré malo za úlohu preskúmať záhadné lietajúce stroje, ktoré v tom istom roku údajne pozorovla Nemecká popnorka a údajne na ne zahájila aj paľbu, ale bez akejkoľvek odozvy. Sonderburo 13 pôsobilo pod kódovým názvom operácia Urán.
Do Sonderbüro 13 boli prevedení nielen najskúsenejší testovací piloti a najlepšie vedci tretia ríša, Ale tiež prvotriedne inžinieri, odborníci na explózie a väzni z koncentračného tábora Mauthausen. 19. februára 1945 boli vykonané skúšky tzv. Belontzeho disku. Skúšobný letci dosiahli za tri minúty výšky pätnástich tisíc metrov a rýchlosti dvetisíc kilometrov za hodinu pri horizontálnom lete. Stroj mohol visieť vo vzduchu, lietať dopredu aj dozadu bez toho, aby sa otočil. Do pohybu ho uvádzal motor, ktorý "nevypúšťala dym ani plameň", Používal iba vodu a vzduch a bol dielom rakúskeho vynálezca Viktora Schauberger. Boli vytvorené dva varianty diskovitého aparátu o priemere tridsať osem a šesťdesiat osem metrov.
V podzemí mali celé mestá aj inštitúty. Je známe, že len v Poľsku ich bolo okolo 650.
Práce prebiehali v továrni v poľskej Wroclawi. Červená armáda sa rýchlo blížila. Mesto malo každým okamihom padnúť. Fašisti zničili testovacie stroje a zbavili sa väzňov aj dokumentácie. Schauberger sa vyhol sovietskemu zajatia a odcestoval do Spojených štátov. Tam mu vraj ponúkli tri milióny dolárov za odhalenie tajomstva lietajúceho disku. Túto ponuku vraj odmietol a oznámil, že nie je možné nič zverejniť, kým nebude podpísaná medzinárodná dohoda o úplnom odzbrojení.
Takéto ušľachtilé pacifistickej vyhlásenie vynálezca sa zdá trochu podivné, pretože Schauberger veľmi úspešne pracoval pre Tretiu ríšu a nezamýšľal sa nad budúcnosťou svojho výtvoru a nad možnosťami jeho využitia fašistami. Sovietski vojaci síce zabránili dokončení prác, ale v Spojených štátoch mu nikto nemohol zabrániť predať svoj vynález. Teda ak sa skutočne jednalo o jeho vynález, a nie o niečo, čo bolo prevzaté zo zostreleného alebo ukoristeného UFO, alebo niečo priamo od mimozemšťanov, ako tvrdí iné zdroje...
Tak že tu máme podivuhodnú kontinuitu od Teslu a Šaubergera až po prvé pozorovanie UFO nad USA Kennetom Arnoldom
Odpočet tanierové epidémie začal v júli 1947 po tom, čo americký podnikateľ Kenneth Arnold sledoval asi tri minúty zo svojho vlastného lietadla reťazec objektov, ktoré sa podobali tanierom letiacich nad horami (tzv. UFO). To čo uvidel, oznámil úradom a samozrejme aj tlače. Sám nemal tušenie, že vyvolá reakciu také obrovské sily. Noviny sa mu najskôr vysmievali. Potom nasledoval príval správ o lietajúcich tanieroch, ktoré ľudia videli vo dne aj v noci. Niektoré z týchto tanierov sa pohybovali pomaly, iné naopak leteli obrovskou rýchlosťou. Pozorovali ako jednotlivci, tak aj skupiny ľudí, a to nielen zo zeme, ale aj z lietadiel.
Pri skúmaní archívov ministerstva letectva našli členovia komisie, vedenej Donaldom Menzelom, Materiály, v ktorých boli popísané veľmi zaujímavé prípady, ktoré sa udiali niekoľko rokov pred Arnoldom. Menzel sa k tomu vyjadril takto:
Kenneth Arnold a jeho UFO (ilustrácie)
"Nedlho pred koncom druhej svetovej vojny letcami spojencov opakovane informovali o výskyte žiariacich gulí, ktoré sprevádzali bombardéry. Tieto tajomné gule, pozorované nad Nemeckom aj nad Japonskom, vyzerali, že čakali na bombardér, ako by si ho chceli stopnúť a potom sa k nemu okamžite pripojili. V prípade, že sa ich pilot nesnažil nejakým spôsobom zbaviť, leteli pokojne vedľa neho. Ale v okamihu, keď sa pokúsil manévrovať, leteli ohnivé gule dopredu ... "
Menzel bol armaďák a tak je pravdepodobné že ak chceli kryť novú tajnú armádnu technológiu tak hrali všetko smerom k mimozemským lodiam to by bolo pochopiteľné a preto mohli vytvoriť aj krycie "správy" o sledovaní lietajúcich ohnivých gulí pilotmi bombardérov už počas druhej svetovej vojny
Snímky Foo Fighters
Napokon tie ohnivé gule pripomínali skôr nejaké žiariace plazmoidy ako pevné predmety. Ale naproti tomu Kenett Arnold videl letku kovových strojov.
Skrátka záhady okolo UFO sú zapeklité a veľmi šteklivé spájané často s dutou zemou a preto samozrejme patrične vysmievané.
https://sk.suenee.cz/ufo-jako-tajna-zbran-treti-rise-nebo-navstevnici-z-jineho-sveta/
Ale na tom že Nacisti mali antarktickú základňu hlboko pod ľadom môže byť niečo pravdy
Hitler mal 13 podzemných veliteľských štábov s priestormi, kde SS vybudovali svoje podzemné laboratóriá a vyvíjali napríklad aj ponorky novej generácie, ktoré pracovali na vodu. Kyslík námorníci dýchali a vodík používali ako palivo do reaktívnych dýz. (také technológie ponorkové námorníctvo doteraz zdá sa nevyužíva, ak teda nie sú utajené)
11.6.1945 počas obhliadky v budove velenia námorných síl Nemecka sa do rúk sovietskych agentov dostali unikátne dokumenty s označením „Len pre kapitánov ponoriek triedy A zonder komanda vodcu“. Bolo tam 38 prísne tajných máp s vyznačením prechodu morskými hlbinami. Vyznačené boli aj vstupy do podzemných koridorov vedúcich do tajomnej krajiny Asgard – pod ľadmi Antarktídy.
Celý archív Ahnenerbe sa dostal do rúk ZSSR a USA. Podľa jedného z dokumentov sa vstup nachádzal v hĺbke 450 metrov, pričom celý tunel meral 1 500 m. (Možné by to mohlo byť)
Podzemná základňa sa nachádza pod jazerom, ktoré dostalo názov „VOSTOK“. Práve nad ním sa dnes ruskí vedci snažia prevŕtať 4 000 m metrov ľadu, aby sa k jazeru dostali.
Toto je už ale úplný blábol:-) Pod jazerom VOSTOK určite nie:-) Priestory pod ľadom existovať môžu a pravdepodobne aj existujú. Pod mohutnými vrstvami ľadu sa nachádzajú termálne horúce pramene a cez ľad na viacerých miestach uniká horúca para. Také miesta v oblasti Južného pólu opisoval aj Amundsen a kapitán Skot. Šlo o vysoké ľadové sopúchy z ktorách unikala z ľadových hlbín para.
https://www.tartaria.sk/zaklady/hviezdy-a-zeme/336-2017-03-06-10-51-01
Diera sa nachádza v horách. Jasne viditeľná je na satelitných snímkach. O kúsok ďalej leží objekt, ktorý sa veľmi podobá na zľadovatený "lietajúci tanier". Objav patrí Josephovi Skipperovi, známemu virtuálnemu archeológovi z USA. Obyčajne "objavuje" na Marse a Mesiaci - prezerajúc snímky, odovzdané kozmickými zariadeniami a zverejnené na oficiálnych stránkach NASA a ďalších vesmírnych agentúr. Takto nachádza veľa prekvapivého, čo prudko vybočuje tradičným predstavám.
https://www.youtube.com/user/ADGUKNEWS
Toto je zaujímavé
Chcelo by to speleologickú antarktickú expedíciu:-)
Je to niečo ako vetracia šachta alebo veľká jaskyňa škoda že tam nie je žiadna mierka ani uvedená nadmorská výška.
https://www.cez-okno.net/clanok/danicina-rubrika/na-antarktide-vchod-do-podzemneho-sveta
Lenže tu je reálnejší pohľad na to na čom Nemci pracovali v oblasti diskovitých lietadiel
To si treba preštudovať. Hore uvedené údaje o projekte Viktora Schaubergera sú zrejme pritiahnuté za vlasy hlavne čo sa týka letových vlastností jeho stroja, ale jeho systém pohonu je zaujímavý a javy sprevádzajúce pokusy v letovej fáze.
Viktor Schauberger
http://www.panzernet.net/php/index.php?topic=5298.0
Oficiálne vlády Británie aj USA popierajú existenciu nemeckých zbraní, ktoré by mohli stáť za fenoménom Foo Fighters a tvrdia, že sa jednalo o halucinácie pilotov, alebo si si ich piloti splietli s atmosférickými javmi- Eliášovným ohňom alebo guľovým bleskom. Avšak Renato Vesco, taliansky bádateľ, autor kníh o UFO a zástanca názoru, že za tento fenomén je zodpovedný človek a nie mimozemšťania prišiel už v 50. rokoch s tvrdením, že Nemecko vyvinulo stroje s označením Feuerkugel a Kugelblitz, ktoré sú zodpovedné za väčšinu zjavení Foo Fighters. Jeho tvrdenia však neboli podložené žiadnymi spojeneckými dokumentmi, teda aspoň do roku 1990. Do tej doby boli americké archívy zahltené žiadosťami o vydanie dokumentov zaoberajúcich sa fenoménom Foo Fighters a hoci mnohé z nich veľmi podrobne opisovali dané javy a zariadenia, odpoveď znela, že nič také v archívoch nemajú. Avšak v roku 1990 sa na verejnosť dostal dokument s názvom An Evaluation of German Capabilities in 1945, teda „Odhad nemeckých možností v roku 1945“, v ktorom je o. i. opísaná zbraň pomenovaná „Phoo Bomb“. To bola v podstate Rossetská doska hľadačov pravdy o Foo Fighters, pretože potom už mohli svoje žiadosti konkretizovať a na povrch sa dostalo viacero amerických dokumentov o tomto fenoméne. Nepriamo sa tak potvrdili aj Vescove tvrdenia.
Pozrime sa teraz na vývoj prostriedkov zodpovedných za fenomén Foo Fighters v Nemecku. Ten sa mal začať už v roku 1941 v úplnej tajnosti a pod dohľadom SS a Speerovho ministerstva zbrojenia v malej továrni Wiener Neustadter Flugzeugwerk (WNF). Vývoj mal viesť Prof. Richard Haas asistovali pri ňom špecialisti z firiem Messerschmitt, Henschel a Zeppelin Werke a z ústavov Oberbayerische Forschungsanstalt a Verwertungsgesselschaft Salzburg. Vývoj však trval dlho kvôli mnohým technickým problémom. Prvé primitívne stroje dostali označenie Feuerball („Ohnivá guľa“) a boli to zo zeme diaľkovo riadené bezpilotné strely poháňané Walterovou turbínou (niektoré zdroje ako pohonnú jednotku určujú špeciálny prúdový motor prispôsobený diskovitému tvaru stroja). Rakety boli stabilizované gyroskopicky a navádzací systém vyvinuli vo Flugfunkforschungsanstalt Reichpost v Oberbfaffehofene. Kvôli tvaru Nemci zariadenie prezývali Fliegende Schildkröte („Lietajúci korytnačí pancier“). Tieto verzie slúžili zrejme len na testy, do boja mali byť nasadené pokročilejšie varianty Feuerballu. Tie boli silne pancierované a mali v sebe zabudovaný systém pre samozničenie v prípade veľmi vážneho poškodenia. v prípade, že bol disk zasiahnutý, ale škody neboli veľké, Feuerball automaticky zamieril späť k zemi. V trupe sa nachádzali taktiež klystronové trubice, ktoré mali spôsobiť silnú ionizáciu atmosféry v okolí Feuerballu, vyvolať zvláštnu žiaru a poruchy elektroniky v jeho blízkosti a zabezpečiť jeho neviditeľnosť na radare (niektoré zdroje tvrdia zasa, že ionizáciu atmosféry spôsobovali špeciálne aditíva do paliva). Feuerball štartoval kolmo, k nepriateľským lietadlám bol navádzaný ručne a potom sa aktivoval infračervený riadiaci systém, ktorý stroj automaticky navádzal za výfukovými spalinami nepriateľských lietadiel. Maximálna rýchlosť stroja sa odhaduje na 800 km/h, pričom letieť mohol 25 minút. presný dátum prvého bojového nasadenia nie je známy, možno predpokladať, že to bola druhá polovica roku 1944, pričom už predtým sa konali skúšky (vysvetľovali by sa tým pozorovania v rokoch 1942 a 1943; vo veľkom množstve začali byť Foo Fighters pozorované až v rokoch 1944 a 1945).
Hoci Feuerball dokázal rušiť elektronické zariadenia a údajne prinútil niekoľko bombardérov k návratu na základňu, ba dokonca sa kvôli nemu vraj aj niekoľko strojov zrútilo, bol to stále v podstate skúšobný prostriedok, nie plnohodnotná zbraň. Preto začala firma Zeppelin Werke vývoj novej, väčšej verzie Feurballu, ktorá dostala pomenovanie Kugelblitz („Guľový blesk“). Tá mala novú pohonnú jednotku navrhnutú profesormi Wunibaldom Kammom a Ernstom vo firme Kreisleufbetrieb und Fahrzeugmotor D.W. a v ústave Forschungsinstitut für Kraftfahrtwesen und Fahrzeugmotoren Stuttgart (FKFS), ktorá mala používať ako palivo tekutý kyslík a recyklovať ho. S ňou mal byť stroj schopný dosiahnuť nadzvukovej rýchlosti. Ako výzbroj mali slúžiť bomby s výbušnými plynmi, ktoré Nemci počas druhej svetovej vojny skutočne vyvíjali. Zbraň mala byť nasadená v januári 1945, je však otázne, či sa tak stalo. K Viedni sa pomaly blížila Červená Armáda a preto bola výroba presunutá do podzemnej továrne v pohorí Schwarzwald. Tesne pred koncom vojny Nemci zničili všetku dokumentáciu a vyrobené kusy Kugelblitzov aj Feuerballov. Keďže javy podobné Foo Fighters sa (v malej intenzite) objavili aj nad Pacifikom, špekuluje sa, že došlo medzi Japonskom a Nemeckom k transferu technológií a Japonci získali niekoľko strojov Feuerball/Kugelblitz. Určitý počet strojov získali pravdepodobne aj Američania, pretože svetelné gule hlásili piloti aj po vojne.
Americké dokumenty o UFO, ktoré odkazujú na vývoj lietajúcich tanierov v nacistickom Nemecku
Toto všetko vyznieva dosť neuveriteľne, aby už vtedy nemci disponovali tak sofistikovanou technológiou. Ohľadom projektov Feuerball/Kugelblitz (a ostatne- aj okolo samotného Renata Vesca a jeho zdrojov) však vzniká tak veľké množstvo otázok, že nemožno tieto projekty považovať za potvrdené. Sú viacmenej nepravdepodobné vzhľadom na to že obdobné úkazy sú sledované neustále dosť často aj poblíž dopravných lietadiel. skrátka niečo ako lietajúce guľové blesky. Tieto javy samezrejme už dnes nie sú tak časté ako v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Veď aj technológie sa časom obmieňajú a zdokonalujú. Už asi nie sú tak v kurze:-)
Die Glocke Informácie projekte priniesol vo veľkom množstve pomerne nedávno poľský historik a žurnalista Igor Witkowski (predtým sa zmienky o Zvone objavili v knihách The Hunt for the Zero Point od Nicka Cooka a Hitler’s Terror Weapons od Geoffreyho Brooksa). Witkowského mal v auguste 1997 kontaktovať poľský dôstojník tajnej služby (na žiadosť tohto dôstojníka Witkowski neuvádza jeho meno), ktorý mal prístup k dokumentom poľskej vlády týkajúcich sa nemeckých tajných zbraní. Dôstojník mu opísal zariadenie menom Glocke („Zvon“) a jeho desivé účinky. Witkowski bol presvedčený, že muž ho neklame a začal sa projektom zaoberať, napokon sa rozlúštenie jeho záhady stalo jeho životným cieľom.
Celý projekt mal byť koordinovaný SS, resp. jej zvláštnym oddelením FEP (Forschungen, Entwicklungen, Patente- „Výskum, vývoj, patenty“) na ktorého čele stál istý admirál Rhein. Na projekt dohliadal SS-Obergruppenführer Emil Mazuw, jeden z najvyššie postavených členov SS. Najvýznamnejšími vedcami, ktorí sa mali podieľať na vývoji Glocke mali
byť Walter Gerlach (nositeľ Nobelovej ceny za svoju prácu na objave a
dôkaze priestorového kvantovania elektromagnetického momentu atómu;
expert na transmutáciu prvkov a fluorescenciu iónov ortuti v silnom
magnetickom poli), Kurt Debus (údajne sa okrem raketovej techniky
zaoberal separáciou magnetických polí), Otto Ambros (chemik, pracoval v
IG Farben na vývoji bojových plynov a mal byť riaditeľom závodu
Buna-Werke v Osvienčime; tento závod mal údajne slúžiť aj na
obohacovanie uránu a Ambros mal byť expertom na izotopy), Elizabeth
Adlerová (matematička z univerzity v Königsbergu; viac o nej ale
nevieme), Hermann Oberth (významná postava raketového výskumu), Edward
Tholen (pracovník v Peenemünde, odborník na zliatiny), Herbert Jensen
(jadrový fyzik) SS-Gruppenführer Ernst Grawitz (šéf zdravotnej služby SS a polície a taktiež predseda nemeckého Červeného kríža), SS-Brigadeführer Heinrich
Gärter (mal byť zodpovedný za dodávky elektrického prúdu a logistiku) a
akýsi Richard Crämer (odborník na vysoké napätie pracujúci pre koncern
AEG a Heereswaffenamt). Okrem nich sa mali na programe podieľalo niekoľko desiatok (snáď aj stoviek) ďalších vedcov, ktorých čakal neblahý koniec.
Velká část pozorování UFO je jistě utajovaným vojenským vývojem.
Vyčleňuje se speciální skupina vědců, která míří do Hauneburgu, kde má za úkol testovat nová alternativní paliva. Vzniká nový projekt - HAUNEBU. Jedná se o stroj, jehož motor by měl rušit zemskou gravitaci. Motor funguje na bázi konvertoru Van de Graafova generátoru a Marciniho dynamického víru. Kulové nádrže rtuti vytvářejí potřebné silně rotující elektromagnetické pole, které ruší gravitaci. Tvar stroje je potřeba uzpůsobit vysokým rychlostem, 5 000 km/h u první verze, u další až 20 000 km/h. Ideálním tvarem se jeví disk. Ale i tak je potřeba při vysokých rychlostech povrch chladit, neboť dochází k přehřívání. Je proto vynalézán speciální chladící plyn, který z trysek chladí povrch disku.Výzkum pokračuje až do roku 1945. Během něj je Haunebu několikrát pozorováno, avšak nikdy to není prokazatelné, tudíž projekt stále zůstává v tajnosti. Za války byly vyrobeny 2 kusy Haunebu-I, 5 kusů Haunebu-II, 2 kusy Haunebu-II Do-Stra a jeden kus Haunebu-III. Haunebu-IV zůstalo pouze na papíře. Jednotlivé verze se liší velikostí, vybavením a letovými vlastnostmi.Pak ale Třetí říše padá a rozpracované projekty padají do rukou USA a Sovětskému svazu, kteří ve výzkumu pokračují. Proto se během padesátých a šedesátých let začínají množit pozorování UFO
Nejen, že Němci měli nejmodernější tanky, letadla, rakety, automobily a zbraně, ale podle některých dokumentů pracovali Hitlerovi inženýři na vývoji létajících talířů a jiných podivných létajících strojích, popisovaných jako "světelné koule", které měly schopnost následovat spojenecké letouny a vyvést jejich posádky z koncentrace, takže pak byli snadnými cíli pro Luftwaffe.
Laboratóriá určené pre Glocke sa podľa Witkowského mali nachádzať v mestách Neumarkt (dnes Środa Śląska) a Leubus (dnes Lubiąż) v Dolnom Sliezsku ukryté v podniku Schlesische Werkstätten Dr. Fürstenau & Co., GmbH. V skutočnosti tam prebiehali tajné výskumy firiem Siemens, AEG a Bosch, ktoré zabezpečovali všetky zariadenia a finančnú podporu. S týmito laboratóriami spolupracovali aj ďalšie pracoviská: Heeresversuchsanstalt No. 10 (laboratóriá Wehrmachtu, do ktorých bol 1. novembra včlenený výskumný kolektív SS pod kódovým označením B II), podzemný objekt na vojenskom letisku Breslau-Stabelwitz (dnes Wroclaw) a laboratóriá spojené s jadrovým programom nachádzajúce sa v Torgau, Dessau a Joachimtale. Podzemné laboratóriá sa mali nachádzať aj pod zámkom Fürstenstein (dnes Książ) a v uhoľnej bani pri Waldenburgu (dnes Walbrzych). O čosi ďalej sa nachádza komplex v bani Václav v Ludwigsdorfe (dnes Ludwikowice Kłodzkie). Tam SS budovala podzemný komplex- spleť tunelov a bunkrov opäť v uhoľnej bani. Nachádza sa tam aj veľmi zvláštny betónový objekt kruhového tvaru, ktorý pripomína Stonehenge. Je umiestnený v betónovej jame („bazéne“) a vedú k nemu stopy po rúrach, alebo hrubej kabeláži. Igor Witkowski tvrdí, že slúžil na testovanie antigravitačného zariadenia, akým mal Glocke byť (trocha sme predbehli) a odôvodňuje to tým, že podobné zariadenia, „mucholapky“ sa používajú pri skúškach vrtuľníkov. Triezvejšie rozmýšľajúci ľudia v tom vidia základ chladiacej veže, ktorá mala patriť k neďalekej muničnej továrni Dynamit Nobel. Na druhej strane, tím fyzikov z univerzity v Giessene robil neskôr po vojne v Ludwikoviciach výskum, ktorý ukázal, že v betónovej konštrukcii sa nachádzajú izotopy, ktoré môžu vzniknúť len ako výsledok ožiarenia veľmi silným prúdom neutrónov...
Zatiaľ čo prvé experimenty so zariadením Glocke sa mali odohrať v máji a júni 1944, samotný projekt bol koncipovaný o dva roky skôr, čo znamená, že si vyžadoval veľa príprav a teoretickej práce. Počiatky projektu Glocke majú siahať až do januára 1942. Prvá fáza mala trvať až do augusta 1943 a mala mať označenie Tor („Brána“). Potom došlo pravdepodobne k akémusi rozdeleniu projektu na dva celky na základe fyzikálnych a lekársko-biologických aspektov- Chronos („Čas“; v kombinácii so slovom „Brána“ to môže navodzovať dojem, že cieľom projektu bola manipulácia s časom; Witkowski prináša tvrdenia údajných svedkov testu Zvonu, ktorí tvrdili, že pri ňom naozaj videli „výjavy z antických dôb“) a Laternenträger (doslova „Nosič lucerny“, teda osoba, ktorá rozsvecovala plynové pouličné lampy v dobe, keď ešte neboli elektrifikované; možno to však poukazuje na slovo „svetlonos“, teda Lucifer). Samotné zariadenie, ktoré bolo produktom týchto programov sa volalo Glocke, jeho pohon (opäť trocha prebiehame) zasa Charite-Anlage. V niektorých prípadoch nemeckých projektov naznačoval krycí názov ich podstatu; v tomto prípade názvy s ktorými sa stretávame poukazujú na veľmi exotickú sféru fyziky.
Počítačový model zariadenia Glocke
A čo je vlastne Glocke zač? na prvý pohľad sa javí ako jednoduché zariadenie, hoci tomu neodpovedali účinky jeho činnosti. Popis, ktorý získal Witkowski od svojho informátora je nepresný, pretože je podávaný z pohľadu vojaka bez vedeckého vzdelania, ktorý nemal prístup k všetkým materiálom, ale aj tak obsahuje mnoho cenných detailov. Hlavnú časť zvonu tvorili dva masívne duté valce s priemerom asi jeden meter, ktoré pri experimente protismerne rotovali pri vysokých otáčkach. Boli vyrobené zo „striebristého kovu“ a otáčali sa okolo spoločnej osi, ktorú tvorilo veľmi neobvyklé duté jadro s priemerom 12 až 20 cm, ktoré bolo dolným koncom pripevnené k masívnemu podstavcu. Ten bol vyrobený z ťažkého a tvrdého kovu. Pri každom teste bol do vnútra jadra umiestnený podlhovastý keramický kontajner („vákuová fľaša“)obložený 3 cm hrubou vrstvou olova. Kontajner bol dlhý asi 1 až 1,5 metra a bol naplnený zvláštnou metalickou substanciou s fialovozlatým odtieňom, ktorá mala pri izbovej teplote konzistenciu želatíny. Jej názov mal byť IRR XERUM 525 (alebo IRR SERUM 525) a nie je známe, o akú zlúčeninu sa jednalo, Witkowski predpokladá, že sa jednalo o nejaký amalgám ortuti, ktorý mal obsahovať aj oxidy tória a berýlia a ťažké izotopy. Joseph P. Farrel v knihe SS: Brotherhood of the Bell tvrdí, že sa malo jednať o tzv. červenú ortuť (pyroantimonit ortuťnatý, alebo oxid ortuťnato-antimoničitý- Hg2Sb2O7)- tajomnú substanciu, oficiálne predstavenú až v 70. rokoch, ktorú je údajne možné použiť na výrobu jadrových zbraní, ktoré tak budú účinnejšie. Čistá ortuť sa nachádzala aj v rotujúcich valcoch a počas experimentu mala byť prudko ochladzovaná- v súvislosti s projektom sa totiž spomína veľké množstvo kvapalného dusíka a kvapalného kyslíka, ktoré mohli byť použité ako chladiace médiá. Celé zariadenie- teda valce a jadro malo byť zakryté keramickým krytom v tvare zvonu a na jeho vrchu mal byť hák alebo nejaký zámok. K zakončeniu bol pripojený veľmi hrubý elektrický kábel. Stroj mal byť 2,5 metra vysoký a 1,5 m široký.
Náčrt údajného svedka testu zariadenia Glocke
Každý experiment so zariadením Glocke sa odohrával v špeciálne pripravenej miestnosti- nádrži. Väčšinou bola v podzemí jej povrch bol pokrytý keramickými kachličkami a podlaha ťažkými gumovými rohožami. Tie boli po každom teste likvidované a kachličky umývané ružovou tekutinou pripomínajúcou soľný roztok. V prípade testov uskutočňovaných v roku 1945 v komore nevyužívanej časti bola takáto miestnosť po dvoch či troch skúškach zničená (vyhodená do vzduchu). Jeden z údajných účastníkov testov, Joachim Ibrom, pracovník Deutsche Reichsbahn v okrese Oppeln tvrdí, že existovala aj špeciálna súprava pre vonkajšie testy stroja. Nachádzala sa v troch železničných vagónoch s označením Červeného kríža a skladala sa z napájacej aparatúry, pripojenej k vedeniu vysokého napätia dostupného v danom mieste. Na konci vojny boli vagóny aj aparatúra zničené. Pri samotnom experimente bol najprv pripravený samotný Glocke spolu so značným množstvom elektroinštalácie. Na zvláštnu rampu vo výskumnej komore bolo rozostavené veľké množstvo fotoaparátov, kamier a meracích prístrojov.
Veľmi jednoduchý náčrt vnútornej stavby "Zvonu"
V okolí zariadenia Glocke boli rozmiestnené vzorky a predmety, na ktorých sa mali skúmať účinky emitovanej energie. Išlo o živé organizmy (plazy, žaby, slimáky, hmyz a pravdepodobne aj ľudí- väzňov z koncentračného tábora Gross-Rosen), rastliny (paprade, machy, lišajníky, prasličky), huby, plesne a napokon celá rada substancií organického pôvodu (mlieko, mäso, krv, bielko, tuk). Tieto prípravy vykonávali technici a väzni z koncentračného tábora, dohromady išlo asi o stovku ľudí; skupina mala označenie RWS-1. Tesne pred začatím experimentu bol všetok personál odsunutý do vzdialenosti 150-200 metrov a zároveň si navliekol ochranné obleky z gumy a tvrdé klobúky vybavené veľkými červenými tienidlami. Potom došlo k roztočeniu valcov vo vnútri Glocke, čo si vyžiadalo určitú dobu. Po dosiahnutí potrebnej rýchlosti sa začala rozhodujúca časť testu, behom ktorej bolo zariadenie napojené na elektrický prúd s vysokým napätím a intenzitou. Pravdepodobne následkom toho musel byť stroj chladený. Táto fáza trvala od niekoľkých desiatok sekúnd do 1,5 minúty.
zamandayolculuk.com
Zariadenie prejavovalo svoju činnosť dvoma dvomi spôsobmi- vyvolávaním krátkodobých a dlhodobých účinkov (a možno ešte ďalších, o ktorých nevieme). Tie prvé boli vnímateľné hneď po zapojení elektrického prúdu- jednalo sa o zvláštny zvuk podobný bzučaniu včiel uzatvorených vo fľaši, ako aj mnoho elektromagnetických účinkov. K nim patrili výboje v okolí 220 V elektroinštalácie (žiarovky „zhoreli“) pozorované do vzdialenosti vyše 100 metrov od Glocke, výrazná modrá žiara okolo zariadenia a emisie silného rádioaktívneho žiarenia a vznik silného elektromagnetického poľa. Účastníci experimentu pociťovali poruchy nervového systému, ako napríklad bolesť hlavy, brnenie, kovovú pachuť v ústach. Dlhodobé účinky boli rovnako zvláštne. Účastníci experimentov trpeli nespavosťou, poruchami pamäte, a rovnováhy, degeneráciou svalstva a tvorením vredov na pokožke. Zariadenie mal priamo zhubné účinky na organické materiály, ktoré sa nachádzali vo výskumnej komore. Rastliny, zvieratá a snáď aj nešťastní väzni z koncentračného tábora trpeli rôznymi „druhmi“ následkov, v ktorých dominoval rozpad tkanivových štruktúr, rôsolovatenie a separácia tekutín (o. i. aj krvi) na výrazne oddelené frakcie a podobne. Najviac zmien bolo pozorovaných v prípade zelených rastlín. V prvej fáze, asi 5 hodín po ukončení testu dochádzalo k vyblednutiu a zošednutiu, čo poukazuje na ich chemický rozklad, alebo stratu chlorofylu. Aj napriek tomu však rastlina ďalej žila zdanlivo normálne asi týždeň. Potom, veľmi náhle (8-14 hodín) dochádzalo k rozkladu celého tela rastliny na rôsolovitú hmotu. Tento proces nemal žiadne znaky bakteriálneho hnitia (bol veľmi rýchly, nevznikal pri ňom žiaden zápach a spôsoboval zánik všetkých štruktúr). V rovnakej dobe bola pri kvapalných organických substanciách pozorovaná tvorba neurčitých kryštalických štruktúr. V prvej fáze testov (máj-jún 1944) boli vedľajšie účinky tohto druhu príčinou smrti piatich so siedmich vedcov, ktorí sa účastnili skúšok. Následkom toho bolo rozpustenie prvého tímu vedcov a hlavným cieľom bolo obmedzenie nežiaducich účinkov zariadenia. Približne do 10. januára 1945 sa podarilo neznámym spôsobom obmedziť počet poškodených vzoriek na 10-15%; 25. marca to boli už len 2-3%. Tento fakt najlepšie svedčí proti tomu, že by malo byť zariadenie Glocke využívané priamo ako zbraň. Witkowski tvrdí, že v súvislosti s ním nikdy nepadlo slovo zbraň. Čo ale bolo potom jeho účelom? V snahe zistiť to kontaktoval Witkowski poľského fyzika Marka Demianskeho, špecialistu na gravitačnú fyziku. Popísal mu zariadenie Glocke a Demanski dospel k presvedčeniu, že vírivý pohyb môže byť kľúčom ku generovaniu gravitácie a dodal, že najlepšie sa k tomuto účelu hodí ortuť, pretože má vysokú hustotu a je to kvapalina. Pripúšťa, že Nemci mohli dôjsť k zásadnému objavu na poli gravitácie a že Glocke pravdepodobne vytváral plazmové víry (plazmidy; usudzuje to z toho, že zariadenie potrebovalo vysoké napätie) a lokálne zakrivenie priestoru.
Veľmi zaujmavé čítanie, ak by toto všetko bola pravda tak by bolo jasné kde mali počiatky tejto technológie domov
http://www.panzernet.net/php/index.php?topic=5298.0
VIMANIKA ŠASTRA
Witkowski taktiež naznačuje, že inšpirácia pre tento projekt mohla pochádzať z okultného prostredia a ako je známe, SS sa okultizmu venovala. Ťažko povedať, či by sme to mali brať vážne, ale v indickom epose Mahabharáta sú opisované lietajúce stroje bohov, Vimany, ktoré sa pohybovali po vesmíre a nebesách vďaka „sile ukrytej v ortuti“.
V
staroindických textoch (Mahabharata, Ramayana, Vedas) existuje veľké
množstvo podrobných popisov lietadiel, tzv. Vimana, po ktorých sa
bohovia pohybovali po oblohe a ich lety sa uskutočňovali vo vesmíre aj
medzi kontinentmi.
„Viman musí byť veľmi pevny a odolný. Mal by byť vyrobený z ľahkého materiálu. Pomocou sily, uzavretej v ortuti a vytvorením vír hurikánu, môže človek zázračne cestovať po oblohe na veľkú vzdialenosť. Okrem toho, ak je to potrebné, môžete zostaviť veľké vimány, ktoré majú veľkosť chrámu - pre „pohyb bohov“. Na tento účel postavte štyri silné nádoby na ortuť. Ak sú vyhrievané na rovnomernom ohni zo železných nádob, získava vimaana vďaka tejto ortuti silu hromu a hromu a iskrí na oblohe ako perla. “
https://energobalt-spb.ru/sk/lntataelnye-apparaty-drevnei-indii-vimana---drevnii.html
Je pozoruhodné, že sa takýto radikálny návrh, akým je Glocke podarilo zostrojiť prakticky behom dvoch rokov, zatiaľ čo vývoj rakiet, pokročilej elektroniky, raketových a prúdových lietadiel trval snáď aj trojnásobne dlhšie. Je možné, že nemeckí vedci v prípade Glocke vedeli, kam smerujú? Účel projektu Glocke nie je jasný. Možno sa jednalo o pokusné zariadenie, ktoré malo overiť najnovšie, revolučné vedecké objavy nemeckých fyzikov. Možno sa jednalo o vzkriesenie starodávnych technológií, možno sa jednalo o pohonnú jednotku pre plánovaný lietajúci stroj a možno to sú všetky tieto možnosti dohromady. S týmito možnosťami počíta Witkowski a pripomína, že Glocke nebola zbraň, poukazuje na to snaha obmedziť jeho zhubné účinky na živé organizmy, ako aj skutočnosť, že v súvislosti s ním sa pojem „zbraň“ nevyskytuje v žiadnom zo zdrojov.
Čo sa stalo s celým projektom Glocke,
samotným zariadením, vedcami a dokumentáciou? Väčšinu vedcov, technikov a väzňov z koncentračných táborov mala SS zastreliť skôr, než do oblastí, kde sa projekt vyvíjal a realizoval dorazila Červená Armáda. Podzemné objekty, kde sa mal Glocke vyvíjať boli zničené. Existuje viacero verzií ako skončili dokumenty a zariadenie Glocke. Prvá hovorí o tom, že na samom konci vojny boli evakuované do Prahy, kde ich naložili do lietadla Junkers Ju 390 a spolu s SS-Obergruppenführerom Hansom Kammlerom odleteli do Argentíny. Táto verzia má dve „podverzie“- prvá hovorí, že do Argentíny dorazil, spojil sa s ostatnými nacistami, ktorí tam neskôr dorazili a v projekte pokračovali pre vládu Juana Peróna, argentínskeho prezidenta a podporovateľa nacistov. Je pravda, že osud Hansa Kammlera je neznámy- oficiálne sa predpokladá, že koncom vojny sa zdržiaval na území Protektorátu a tam spáchal samovraždu a tak možnosť, že odletel nie je celkom nereálna. V nemeckých dokumentoch skutočne existuje záznam, že Kammler si v apríli 1945 vyžiadal poskytnutie „transportéru Junkers“. Niektorí bádatelia dávajú do súvislosti príchod nacistov do Argentíny a rozvoj ich projektov s pozorovaním UFO v Južnej Amerike v období po skončení druhej svetovej vojny. Je ale otázne, či by Argentína mala dostatok prostriedkov na vedenie podobných programov. Druhá „podverzia“ Kammlerovho odletu z Prahy tvrdí, že Ju 390 sa zrútil neďaleko Drážďan a Kammler v ňom zahynul spolu s celým projektom. Druhá verzia o osude projektu Glocke tvrdí, že Kammler uskutočnil s Američanmi dohodu- predal im dokumentáciu a snáď aj samotné zariadenie spolu s informáciami o ďalších nemeckých tajných zbraniach (riadil totiž ich výrobu) výmenou za amnestiu a snáď aj novú identitu a finančné prostriedky. Americké experimenty s antigravitačným pohonom mali byť zodpovedné za „UFO šialenstvo“ v USA, najvýraznejším prípadom má byť zrútenie „žaluďovitého objektu“ v roku 1947 pri mestečku Keckburg v Pensylvánii, ktorý svojimi rozmermi odpovedal zariadeniu Glocke. Je veľmi zaujímavé, že hoci bol Kammler zodpovedný za stavbu plynových komôr a krematórií v koncentračných táboroch, zničenie Varšavského Geta v roku 1943 a smrť tisícov zotročených robotníkov v nemeckých továrňach na tajné zbrane, pri Norimberskom procese sa jeho meno prakticky vôbec nespomína. Je pravda, že sa ho nepodarilo nájsť, živého ani mŕtveho, ale iní dôstojníci SS s nižšími hodnosťami (teda „menšie ryby“), ktorí boli mŕtvi či nezvestní boli tribunálom súdení aj v neprítomnosti, Kammler však nie. Je nemožné, aby sa spojenci nedozvedeli o jeho zločinoch, tak prečo nebol súdený? Prečo sa neocitol na zozname hľadaných zločincov, či potenciálnych cieľov „lovcov nacistov“?. Celý projekt Glocke, jeho účel a osud sú záhadou. Witkowského a Farrellove knihy sú špekulatívne, ale možno sú pravdivé, hoci táto pravda je priam šokujúca. V súčasnosti nie je možné určiť, či je projekt Glocke polopravdou, výmyslom, alebo skutočnou nacistickou Wunderwaffe.
Niekoľko údajných fotiek strojov Haunebu a Vril, za ich pravosť by som však ruku do ohňa nedal.
Tak že veľmi zaujímavé
A mohlo by to byť aj nejako tak, lenže treba tiež poznamenať že táto technológia ak existovala v rukách USA im napokon moc nepomohla aj keď v studenej vojne vyhrali nad východným blokom, dnes majú v súťaži s Ruskom a Čínou problém. Problém majú aj s klasickými raketovými technológiami a fenomén UFO sa postupne vytratil spolu s mužmi v čiernom, pobitým dobytkom neoznačenými čiernymi helikoptérami, skončili aj havárie UFO, zrejme sa už naučili poriadne lietať. A akosi ustali aj únosy do UFO. A celkovo epidémia UFO fenoménu pozvolne opadla a len občas niečo sčerí hladinu.
Ruský EKIP
EKIP Tarielka
V Saratove, nachádzajúcom sa 400 míľ juhovýchodne od Moskvy, inžinieri skonštruovali prvý lietajúci tanier na svete ktorý vie lietať a zároveň sa počíta aj s jeho sériovou výrobou. EKIP, alebo familiárnejšie Tarielka je založená na aerodynamickom predpoklade, že kompaktné lietajúce krídlo je oveľa efektívnejšie ako súčasné lietadlá. Konštruktér Lev Shukin a aerodynamik Alexander Sobko minimalizovali všetky vonkajšie výčnelky a obmedzili ich iba na malé krídla pre vzdušné manévrovanie. Rovnaká priamočiarosť sa uplatnila aj v dizajne kabíny so snahou udržať lietadlo čo možno najjednoduchšie. Tvar telesa vyvodzuje 80 percent vztlaku. V lietadle sú taktiež umiestnené otvory na nasávanie vzduchu, ktorý je potom tlačený von na vytvorenie zvýšeného vztlaku alebo priamo dole ako u vznášadla na vytvorenie vzduchového vankúša, takže Tarielka nemusí mať podvozok. Prototyp poháňajú dva turboventilátorové hlavné motory na dopredný let a dva pomocné turbohriadeľové motory na vytvorenie vzduchového vankúša pod lietadlom. Vďaka ich umiestneniu vnútri trupu môžu byť vybavené pre turboventilátorové motory trochu netradične prídavným spaľovaním. Manévrovanie zabezpečuje rozdielny ťah motorov v hlavných tryskách, pomocné pulzné trysky, ktoré si okrem paliva odoberajú stlačený vzduch z motorov a pahýľovité krídla. Diskovitý tvar prispieva aj k lepšiemu rozloženiu hmotnosti.
Shukin verí, že lietadlá koncepcie EKIP majú potenciál dosahovať rýchlosť súčasných dopravných lietadiel a pritom štartovať z omnoho kratších dráh, prípadne aj z vodnej hladiny. Tarielka nemusí byť iba ruský lietajúci tanier pre tisíc pasažierov, ale dá sa využiť aj na omnoho špecifickejšie účely, napríklad ako lietajúca nemocnica, lietajúci tanker na hasenie požiarov alebo taxík na prepravu pasažierov z veľkých letísk do centier miest s vodnou plochou. Veľký potenciál má taktiež pre národy v Pacifiku ako ideálne lietadlo, ktoré môže štartovať skoro vertikálne a je možné s ním pristáť pred domom, vo vode, alebo ho dokonca zaparkovať na streche domu. Nezanedbateľný je jeho prínos k životnému prostrediu, keďže vďaka rozmernému vnútornému priestoru môže niesť veľké nádrže na metán, zemný plyn alebo vodík a vyhnúť sa tak použitiu klasického kerozínu. Vodík s rovnakou hmotnosťou ako kerozín by sám dokázal zvýšiť dolet dvoj až trojnásobne. Na druhej strane použitím zemného plynu by sa znížili náklady na pohonné hmoty osemnásobne. Lietadlo je tiež mimoriadne tiché, čím znižuje zvukový smog okolo letísk.
Tarielke sa konečne začalo blýskať na lepšie časy. Po tom, čo boli vo vlastnej réžii ukončené konštrukčné práce a úvodné letové testy s prvým prototypom, si konzorcium EKIP našlo strategického investora. Trochu paradoxne ním boli Američania. Podľa revidovaného harmonogramu mali byť do roku 2007 postavené ďalšie tri prototypy a približne od roku 2010 sa mala začať sériová výroba rôznych navrhnutých verzií. Podľa podpísaných dohôd s US Navy Department by sa prvým zákazníkom malo stať americké námorníctvo a niekoľko bezpilotných kusov dostane aj letecká zložka hasičov na boj s lesnými požiarmi. Súčasná situácia je však nejasná, nakoľko odvtedy neboli vydané žiadne nové informácie. Odhadujem, že problémom je práve postoj vynálezcu konceptu Leva Shukina. Ten je totiž extrémny patriot a v žiadnom prípade nechce dovoliť, aby bol EKIP vyrábaný zahraničnou spoločnosťou mimo Ruska.
Prvou zo sériových verzií má byť ťažké transportné lietadlo s nosnosťou cez 100 ton, schopné dopraviť náklad do vzdialenosti šesťtisíc kilometrov pri priemernej rýchlosti 500 až 700 km/h. Zároveň sa môže pohybovať aj pomocou prízemného efektu pár metrov nad zemou, resp. vodnou hladinou rýchlosťou zhruba 160 km/h. Celkové rozpätie (ak sa to tak dá vôbec nazvať) činí úctyhodných 102 metrov pri dĺžke 62 a výške 20,4 metra. Pohon má byť zabezpečený šesticou obrovských motorov D18T, každý s ťahom 25 000 kg, ktoré by dopĺňalo osem ďalších typu AL-34. Aj napriek svojej veľkej hmotnosti na úrovni 360 ton by dĺžka vzletovej dráhy nemala presiahnuť 600 metrov! Pasažierska verzia by mala pojať viac ako 1000 ľudí. Opačný extrém predstavuje malinkaté bezpilotné lietadielko EKIP AULA L2-3 so vzletovou hmotnosťou 350 kg a dĺžkou sotva dva metre, použiteľné na prieskum a hliadkovanie.
Rusko by USa chceli držať technologicky pekne pod krkom preto všemožne bránia predaju ruského plynu do Európy
Zákon o sankcích může vstoupit v platnost pouze tehdy, pokud bude podepsán prezidentem Spojených států Donaldem Trumpem. Američtí zákonodárci se obávají, že by Trump mohl návrh zablokovat. Aby taková možnost byla vyloučena, senátor Cruz trval na tom, aby byly do zákona o obraně, který by byl stejně schválen, zahrnuty také sankce. Je přesvědčen, že uvedení plynovodu do provozu „přinese Rusku miliardy dolarů, které budou použity na financování vojenské agrese proti Americe a Evropě“.
Zákonodárci očekávají přijetí NDAA do 20. prosince 2019, kdy americký kongres odchází na vánoční svátky. Dne 6. prosince ruský prezident Vladimir Putin na schůzce se zástupci německého obchodu uvedl, že pokládka plynovodu Nord Stream 2 je téměř dokončena.
https://cz.sputniknews.com/svet/2019120711069046-prijmout-jakymkoliv-zpusobem-bloomberg-se-dozvedel-o-zahrnuti-sankci-proti-nord-stream-2-do/
Len veľmi ťažko sa oddeľujú fakty od konšpiračných teórií najma v tomto prípade
Jeden názor z diskusie na Projekte Záře:
Spíše jestli mi nějaká konspirace dává smysl, tak nelidský původ UFO zbylých případů C.
C případy mohou vysvětlit neznámé fyzikální jevy. Třeba svářečka zámečníka v Evropě vysílá na atomové úrovni neutriny a další neznámé částice, které mohou někde na obloze kolizně reagovat a vytvářet zdání inteligentně pohybujících se UFO.
Vzhledem k tomu, že Američani zaostávají v technologii hypersonických scramjet raket před Čínou, Ruskem a Indií, kteří sami řeší výrobní vady a problémy špatné termoregulace při letu těchto střel.
Silně pochybuji o lidském a přirozeném původu UFO v C případech.
http://www.projektzare.cz/ta-jedina-a-prava-realita/aktualne/#comment-92900
Ale čo ak ide o prieniky a zhmotnenia z duchovných dimenzií?
Do takéhoto sveta sa dostávajú v katarzii šamani alebo ľudia užívajúci DMT alebo Ayahuasku. Takýto svet a takéto bytosti popisujú aj ľudia v snovej paralýze. Čo ak ide o prieniky z duchovného sveta? Napríklad také dobre popísané a preštudované prípady poltergeistov keď sa zničoho nič zhmotňujú predmety a padajú na zem. V takom prípade ide o anomálne priam psychotronické či psychokinetické hraničné javy.
POLTERGEISTY
Asi najrozsiahlejší prípad poltergeista na Slovensku bol zaznamenaný koncom 19. storočia v kaštieli v Brunovciach pri Novom Meste nad Váhom. Podivuhodné javy sa odohrali 14.8.1899 pred viac než 50 svedkami z kaštieľa aj okolia . V dome záhradníka Cibíka zamestnaného na veľkostatku sa prevrátili z ničoho nič postupne stoličky. Keď ich skontrolovali a zaistili všetky okná a dvere proti prievanu, začali stoličky padať aj vo vedľajšej miestnosti. Neskôr padol celý kredenc v kuchyni. Keď miestni vyzvali neznámu silu, aby kredenc opäť zdvihla, kredenc sa postavil. Pred tým však začali padať pokrievky z hrncov a zo stola detské hračky. Padali postupne a svedkovia hovorili, že to pôsobilo, akoby ich niekto zhadzoval. Na podnose stálo niekoľko pohárov. Prostredný z nich sa z ničoho nič vzniesl do vzduchu a spadol na zem. Ostatné poháre stáli bez pohybu na svojom mieste. Miestni obyvatelia sa chodili do domu pozerať na tieto zvláštne úkazy. Mnohí prišli s pochybnosťami, ktoré dali patrične najavo. Potom boli napadnutí predmetmi v miestnosti. Jedného pochybovača trafil do hlavy kefy , ďalšieho zasa zasiahla metla, ktorá sa bez cudzej pomoci zdvihla v rohu miestnosti. Tretieho pochybujúceho trafilo poleno, ktoré sa vznieslo z kopy dreva. Takisto lietali aj tehly, ktoré akoby niekto hádzal po ľuďoch, ktorí vyjadrili pochybnosti. Úkaz trval jeden deň. Začal sa z ničoho nič ráno a skončil v priebehu noci. Nikdy viac sa nezopakoval.
Iný obšírnejší popis
14. augusta 1899 sa v Brunovciach odohral tajuplný úkaz, ktorý potvrdilo asi 50 svedkov.
Celý prípad začal o 9 tej ráno a s niekoľko hodinovou prestávkou trval až do noci.
Celá udalosť sa odohrávala v byte zahradníka Cibíka zamestnaného na velkostatku. V prítomnosti Cibíka a správca ing. Josefa Witwara v byte najskôr spadla jedna stolička. čo bol iba taký nevinný no pre bádateľov paranormálnych javov takmer rovnaký začiatok, teda čo sa týka poltergeistov a ich vyčínania...
Ing. Witwar ju zdvihol a skontroloval, nezbadal na nej však nič poškodené. preto tomu nevenoval žiadnu výnimočnosť. ved povedzme otvorene u koho už niekoľko krát nespadla stolička ? a koľkí z nás z toho vinili poltergeista?
Nechal však pre istotu zavrieť všetky okná, dvere aj brány,pretože ho zrejme napadla cudzia osoba, ktorá by predsa len mohla omylom tú stoličku prevrhnúť pri úteku...
no čo sa onedlho stalo? vedľa v miestnosti spadla stolička na zem...
onedlho pre istotu v kuchyni padla celá kuchynská linka - kredenc.
Tieto podivné úkazy akoby riadila nejaká podivná sila,alebo podivná bytosť, pretože skoro vždy sa to dialo v niečej prítomnosti, akoby na sebe upozornovala. čo bolo pre neho divné. ved keby to bol duch a chcel by ho vystrašiť, robil by to asi potajomky nie práve pred jeho očami a očami ďaľších svedkov....
Tak napríklad, keď sa v kuchyni prevrátil kredenc, správca vyzval silu, aby ho zase postavila. vtedy v rôznych miestnostiach spadlo niekoľko stoličiek , zo stolu spadli detské hračky ale kredenc sa opäť postavil. Potom správca s údivom pozoroval, ako pokrievky na hrnce padajú na zem v krátkych intervaloch, akoby je niekto hádzal ....
Ing. Witwar o těchto událostech napsal: „Vše, co se odehrálo 14. srpna v zahradníkové bytě v Brunoviciach, proběhlo bez lidského zásahu. Necítili jsme žádné otřesy ani průvan, ani přítomnost elektřiny a proto věřím, že tu působila dosud neznámá síla. Po obědě vystěhovali z bytu veškerý nábytek. Večer přišel do místnosti pan Uhlík, údržbář statku, který vzal tři cihly, vešel do bytu, položil je na sebe u stěny a vyzval sílu, aby jimi pohnula. Vrchní cihla hned nato spadla doprostřed kuchyně. Krčmář Weiner dal okatě najevo při vstupu do místnosti své pochybnosti, načež si vysloužil úder dvěma kartáči, které na něj dopadly. Svých pochybovačných poznámek se raději zřekl, když viděl ve vzduchu létat cihly. Železničář Ágh dostal po zádech koštětem, které opustilo své místo v koutě vedle kamen a pohybovalo se podél stěn ve vzduchu. Další „z experimentátorů" Ján Tulíš, který seděl sám na hromadě dřeva v komoře, dostal jediným polínkem po celém těle tak, že se tři dny léčil na následky zranění. Prázdný sud, který stál v komoře, se zase rozhodl „cestovať po obvodu místnosti. Jak si můžeme tyto události vysvětlit, nalezneme vůbec nějaké řešení? Těžké předměty, nábytek, bedny, stoly, převracela jakási neznámá síla tak, že se ve zlomku sekundy otočily kolem svého těžiště vzhůru nohama a pak zaujaly svoji původní pozici. Další příklad: Na podnose stálo pohromadě několik pohárů. Prostřední z nich se z ničeho nic vznesl do vzduchu a spadl na zem, ale ostatní poháry stály bez známky pohybu na svém místě. Řádění poltergeista v Brunoviciach trvalo jen jeden den, přičemž v sousedním bytě, který byl v té samé budově, se neodehrálo vůbec nic zvláštního."
Koterbach, 1927
V roce 1927 se v Koterbachu v přítomnosti třináctiletého chlapce z ničeho nic objevovaly kameny a jiné předměty, které padaly ze vzduchu, dokonce prošly i zavřenými okny.
V Prešove, v dome prešovského pokladníka, sa 4 až 18.decembra 1930 začalo ozývať záhadné klopanie. Rôzne veci sa pohybovali a lietali vzduchom. Pri dotyku boli teplé. Tieto záhadné javy súviseli so 17 ročným chlapcom a 12 ročným dievčaťom.
Tak isto v Prešove sa v roku 1933 odohrala podobná udalosť v rodine, kde bolo viacero dievčat. Najprv začali lietať stoličky po dome a postupne sa na dievčatá zosypala taška alebo iné predmety na polici. Dievčatá vyzvali túto silu, aby zaklopala, čo sa hneď na to aj stalo. Zistilo sa, že energia sa sústreďovala okolo ich najmladšej sestry, cítila akoby ju za nohu chytala nejaká studená ruka.
V roku 1933 sa v prítomnosti istej slúžky v Košiciach – Barci opakovane objavovali vo vzduchu kamene, ktoré jej začali padať na hlavu. Tieto údery ju však neboleli a vôbec ju nezranili. Keď ju prepustili zo služby záhadné úkazy prestali, ale zopakovali sa opäť na mieste kde sa slúžka presťahovala.
V Banke pri Piešťanoch sa v roku 1941 odohrali zvláštne javy. V centre diania bolo 15 ročné dievča . Do jej izby k posteli lietali rôzne predmety aj z iných miestností alebo zvonku. Ako prvé sa pri jej posteli objavili kamene, ktoré sa do izby dostali napriek tomu, že všetky okná a dvere boli zatvorené. Nič pritom nebolo rozbité. Privolaní žandári označili kamene farbou a vyhodili ich späť cez okno na dvor. Po nejakom čase sa tie isté kamene objavili v miestnosti znova. Do miestnosti “lietali” aj krehkejšie predmety, napríklad, sklenené nádoby alebo taniere. Zaujímavosťou bolo, že ani tieto predmety nič nepoškodili, dokonca sa ani nerozbili. Záhadou zostáva aj to, ako sa tieto predmety dostali do uzavretej miestnosti.
Začiatkom roka 2008 sa začali diať záhadné udalosti v jednom byte v panelovom dome v meste Palárikovo. Pravidelne, samovoľne vypadával hlavný istič. Istič bol následne 3-krát vymenený. Bola vykonaná revízia elektrickej inštalácie bytovky. Meraním sa nepreukázali žiadne závažné nedostatky. Následne odštartovali hrozivé úkazy. Zo zásuviek spontánne šľahali niekoľkocentimetrové plamene. Pôvodne si všetci mysleli, že ide o nezvyčajný skrat. Výjav sa ale opakoval aj za prítomnosti hasičov a technikov pri vypnutom prúde. Udalosti zaznamenali aj reportéri z TV JOJ. Plameň vychádzal zo zásuviek bez akejkoľvek príčiny a celkom ľubovoľne. Čoskoro sa začalo špekulovať o tzv. poltergeistovi, zlom duchovi, ktorý sa nevysvetliteľnými zvukmi a požiarmi. 21. januára 2009 začali v kuchyni horieť varešky, ktoré boli od zásuvky vzdialené asi na 20 centimetrov. V ďalších dňoch požiare pokračovali a horieť začali aj váľandy vzdialené od zásuvky na 50 centimetrov. Bolo vylúčené, že požiare vznikajú zvnútra elektrických rozvodov, keďže pri dôkladnom preskúmaní boli vnútra zásuviek čisté, bez akýchkoľvek náznakov zadymenia, sadzí a zvýšenej teploty .Ku koncu januára horeli aj za prítomnosti reportérov a hasičov kryty zásuviek a aj posteľ vzdialená 1 meter od zásuvky. Prípad nebol dodnes racionálne vysvetlený a nebol podaný nijaký záver záhadného elektrického fenoménu.
Podobné fenomény z Čiech
Jedním z takových domů byl i dům v malé české vesničce Bohučovice, která dnes patří k městu Hradec nad Moravicí. V prosinci 1985 se začaly šířit zprávy mezi vesničany a říkaly, že v jednom rodinném domě začalo strašit.
Zpráva o strašidelném domě se rychle rozšířila i do nedalekého okresního města Opava, a o dům se začala zajímat nejen státní televize, ale i StB, kriminálka a KSČ. Co se dělo v domě, a proč komunisté odmítli celý případ pod koberec?
V Bohučovicích…
Nikdo se o tajemném případu v Bohučovicích nemohl dozvědět kvůli komunistickému režimu. Tehdejší krajský tajemník KSČ měl v prosinci roku 1985 prohlásit, že takové strašení před sjezdem strany ve svém kraji nedovolí, a komunisté se i za pomoci StB pokusili celý případ ututlat. I když se o to velmi snažili, množství očitých svědků si tyto paranormální jevy ve zdejším rodinném domě, který mimochodem stále stojí, dobře zapamatovali, a ještě i dnes si vesničané z Bohučovic na tento případ vzpomínají
Starší rodinný dům, ve kterém začalo v jeden prosincový den roku 1985 nevysvětlitelně strašit, patřil manželům Smolkovým. Manželé měli i jedenáctiletého syna Tomáše, který se stal později podle vyšetřujících kriminalistů ústřední postavou “strašení”.
Podivné události v domě začaly s nevysvětlitelnými výkyvy teplot, které se náhle objevily. Pak se tapety začaly odlepovat tak, že spodní vrstva s lepidlem zůstala na zdi. Pokračovalo to samovolným spadnutím nástěnných hodin, které i když manželé dali opět namísto spadly ještě dvakrát.
Hodiny zůstaly na zemi, ale několikrát se spontánně posouvaly po podlaze. Události pak nabraly rychlý spád, a v domě se spontánně pohybovaly a přesouvaly další předměty jako váza, hrnky, příborník, prádelník, stůl a židle, odpadávaly kachličky, kýval se lustr, a pak se začaly posouvat i těžké kusy nábytku a kovové předměty deformoval neznámý tlak.
V jedné okenní tabuli se objevil kulatý otvor jako po průstřelu, okno však nebylo vůbec prasklé navíc vnější sklo poškozené nebylo, podivný otvor byl jen z vnitřní strany okna. Kruhový otvor měl dokonce porcelánový pohár v den, který jeho manželé vytáhli ze zavřeného kredence. Menší předměty jako hrníčky, talíře, příbory pak začaly doslova vystřelovat ze svých míst, a ohrožovaly mladou rodinu.
Situace vyvrcholila tím, když začalo hořet asi dvacet míst v domě do dobu půl hodiny. Tyto události se opakovaně odehrávaly během několika dní, a proto zoufalí manželé Smolkovi požádali o pomoc Národní výbor Hradce nad Moravicí. Úřad vyslal svého zaměstnance na “místo”, aby to objasnil.
Kriminalistické-komunistické vyšetřování
Strašit v domě nepřestalo ani po příchodu zaměstnankyně Národního výboru, kterou byla Jana Lysáková, která si na tento případ vzpomněla při interview s Martinem Jarošekem, který s ní udělal rozhovor v roce 2006 pro Listy Moravskoslezské. Po 21 letech si Jana Lysáková velmi dobře pamatovala na hrůzu, kterou zažila v samotném domě.
V jedné z místností podle jejích slov zavanul chladný vítr, ozvala se rána, a některý z předmětů vysokou rychlostí vletěl do prostoru. Do domu přišli později i četníci z Veřejné bezpečnosti, hasiči, a také reportéři ze státní Československé televize, kteří o strašení udělali reportáž do Aktualit.
Zpráva však vůbec nevycházela z politických důvodů. Z Prahy do Bohučovic dokonce přicestoval i slavný psychotronik PhDr. Zdeněk Rejdák, který paranormální jevy také detailně zdokumentoval, a upozornil na to, že podobné případy se odehrávaly i v zahraničí, kde byl za viníka označen poltergeist, tedy hlučný duch. I kriminalisté, kteří celý případ vyšetřovali, zažili spoustu nevysvětlitelných jevů.
Viděli, jak byla pohovka spálena tak, že někdo musel škrtnout sirku uvnitř pohovky. Z prádelníku vytáhli látku, která vypadala nepoškozená, ale po rozprostření bylo zjištěno, že byla spálena uprostřed.
Když chtěl pan Smolka nabídnout kriminalistům uzenou šunkou z chladničky, na vlastní oči viděli, že hořelo i v ledničce, kdy se ještě z uzené šunky kouřilo. Navzdory všemu nakonec kriminalisté za původce všech nevysvětlitelných jevů označili jedenáctiletého syna Smolků Tomáše.
Kriminalisté Tomáše dokonce tajně unesli, a převezli do psychiatrické léčebny v Opavě na vyšetření jeho zdravotního stavu. Nicméně tehdejší primátor psychiatrického oddělení MUDr. Hřebíček označil chlapce jako zdravé a bezproblémové dítě.
Proto byl Tomáš převezen na kliniku do Olomouce, kde byl psychiatričkou, která pracovala pro komunistický režim, donucen, aby se přiznal k žhářství. Po přiznání byl Tomáš opět vrácen svým rodičům, na celý případ se strašením se zapomnělo, a komunistický režim vše zametl pod koberec.
Hledám příčinu hrůzy
Příčinu hrůzy v Smolkově domě zkoušeli objasnit obyčejní lidé, kriminalisti i psychotronici. Podle vyšetřovatelů může být mikroseismická činnost způsobená nedalekými kamennými lomy nebo laserovými zbraněmi, protože se pobíž Bohučovic nacházelo vojenské území vojsk Varšavské smlouvy. Další teorie říká, že se jednalo o pomstu babičky, když po smrti nevěřící manželé Smolkovi svěsili velký kříž z kuchyňské zdi.
A podle psychotroniků byl nevysvětlitelný fenomén způsoben paní Smolkovou, která nenáviděla svého zetě, který také žil v domě. Její rostoucí vnitřní hněv, který si neuvědomovala, způsobil paranormální jevy, protože všechny létající objekty se vyskytovaly pouze v místnostech, kde byl její zeť.
Podle psychiatrů byl psychický tlak příčinou spontánní psychokineze. Publicista Martin Jarošek, který měl v roce 2006 rozhovor s Jany Lysákovou, poukázal také na to, že v jednom z pokojů, byl nalezený kámen neznámého původu který ležel pod oknem. Kriminalisté zabavili kámen při vyšetřování a nikdo neví, co se s ním stalo, protože se o něm nikdy nikdo nezmínil.
Horor v domě časem skončil a dokonce ještě v roce 2006 v něm žil i Tomáš Smolka s matkou. V Bohučovicích, kde dnes bydlí jen asi 300 obyvatel, je stále spousta lidí, kteří si pamatují, na strašení i vyšetřování v domě Smolkových. Události z roku 1985 však zatím nebyly dodnes seriózně vysvětleny.
http://paramag.eu/strasidelny-dum-v-cechach-paranormalni-fenomen-komunisticke-strany-byl-dobre-skryty/
V roku 1977 sa v anglickom Enfielde začala séria desivých udalostí, ktoré sa do dejín paranormálnych javov zapísali ako jeden z najšokujúcejších prípadov strašenia. Rodina Hodgsonových začala doma zažívať podivné javy ako klopanie na steny, samovoľný pohyb nábytku, spontánne ohne a dokonca i útoky, ktoré sa zamerali hlavne na deti.
Rodina pozostávala z rozvedenej Margaret Hodgson a jej štyroch detí – 13-ročnej Peggy, 11-ročnej Janet, 10-ročného Johnnyho a 7-ročného Billyho. Jednej augustovej noci roku 1977 sa v spálni dievčat začali diať podivné veci, keď obe tvrdili, že skriňa na bielizeň sa po izbe začala posúvať sama od seba. Ich matka však po počiatočnom zmätku nenašla nič neobvyklé, a tak im prikázala znova si ľahnúť. Vtom sa však skriňa náhle posunula a Margaret ju musela rukami odtlačiť späť. Zo stien sa taktiež začalo ozývať klopanie a iné zvuky. Rodina potom ostala celú noc hore a hneď ráno sa vybrala do susedovho domu. Sused Vic Nottingham chcel vec prešetriť a keď vošiel do domu, tiež začul podivné klopanie, ktoré ho vraj sprevádzalo z izby do izby.
Javy postupne naberali na intenzite. Kocky lega a iné predmety boli znenazdajky na členov rodiny vymrštené, nábytok sa po podlahe spontánne posúval a v izbách sa objavovali a náhle mizli malé ohne. Bytosť sa zjavne zamerala na 11-ročnú Janet, ktorú neznáma sila opakovane vyhadzovala z postele, pričom dievča niekedy aj levitovalo vo vzduchu. Jeden z týchto incidentov dokonca údajne videli dvaja okoloidúci, ktorí v okne spálne zahliadli Janet v horizontálnej polohe, ako sa vznáša vo vzduchu, zatiaľ čo v pozadí za ňou sa vznášali hračky detí.
Do domu po týchto udalostiach prišiel kňaz i médium, no nikto z nich nedokázal vyčíňanie neviditeľnej bytosti zastaviť. Poltergeist sa raz údajne snažil posteľným prádlom Janet uškrtiť, no matka ju vtedy zachránila. Raz bola Margaret taká vystrašená a bezradná, že zavolala do domu políciu. Jedna policajtka potom videla, ako sa stolička po podlahe posunula sama od seba, no nevedela na isto, či sa tak stalo z nadprirodzených príčin, alebo ju niekto z rodiny posunul. Ďalším svedkom bol istý reportér z Daily Mirror, ktorý s rodinou robil rozhovor. Zbadal vraj, ako panvica vyletela zo sporáku a trafila jeho kolegu fotografa priamo do hlavy. V spálni boli následne vyhotovené známe fotografie, ktoré zobrazujú Janet, ako ju niečo hádže z postele.
V nenápadnej oblasti Cooneen v Severnom Írsku stojí dodnes rovnako
nenápadný vidiecky dom, ktorý je známy pre svoje strašidelné historky.
Kedysi totiž v dome bývala vdova menom Bridget Murphy so svojimi deťmi,
keď sa ich príbytok odrazu stal terčom útoku nadprirodzených síl.
Pani Murphy a jej 6 (niekde uvedené 7) detí žili v dome na začiatku 20. storočia. V tej dobe bola Bridget už vdovou, keďže jej manžel zomrel pri nešťastnej nehode, a tak rodina žila v izolovaných lesoch panstva Fermanagh. Kedysi okolo roku 1913 sa však v dome začali diať javy, ktoré nemali vysvetlenie a ktoré nakoniec dokonca viedli k skutočným exorcizmom pod vedením miestnych kňazov. Spočiatku mierne príznaky strašenia nakoniec viedli k odchodu rodiny a k tomu, že dom sa dodnes nazýva "Coneen Ghost House".
Na začiatku rodina počula len občasné klopanie na vchodové dvere. Keď však niekto šiel otvoriť, nebol za nimi nikto. Klopanie sa postupne stupňovalo a ozývalo sa aj na oknách a iných dverách, pričom často pripomínalo melódiu známych pesničiek. Na povalu domu viedlo kamenné schodisko, na ktorom sa neskôr ozývali ťažké kroky. Pri prieskume sa však nikdy nenašla žiadna osoba, ktorá by ich mohla spôsobovať. Tieto javy onedlho zažili aj viacerí známi rodiny, ktorí prišli na návštevu a potvrdili spomínané správy.
Coyle nakoniec získal povolenie na 2 exorcizmy, ktoré sa v dome uskutočnili. Počas nich znova izbami lietali šálky a taniere a povlečenie na posteliach sa dvíhalo do vzduchu, ako keby pod ním niekto bol. Z povaly sa vraj tiež ozývalo hlasné stonanie, ktoré všetci počuli. Rodina verila, že sa takto ducha nakoniec zbaví, no ako sa ukázalo, ten nakoniec vyčíňal ďalej. Niektorí miestni z okolia si dokonca začali rozprávať, že pani Murphy je čarodejnica a že si tieto javy privolala sama. Povrávalo sa tiež, že jej syn v lesoch neďaleko domu raz našiel knihu o démonoch a temných rituáloch a nechtiac vyvolal temného ducha.
To už však bolo pre matku šiestich detí veľa, a tak sa rodina nakoniec rozhodla v roku 1913 odsťahovať a odísť do Ameriky. Čo však bolo ešte šokujúcejšie, duch ich údajne nasledoval aj priamo na loď, ktorou sa plavili. Z ich kabíny sa ozývalo klopanie a búchanie podobné tomu, aké bolo počuť v dome. Kapitán však na tieto historky neveril a pohrozil im dokonca, že ich najbližšie z lode vyhodí. Podľa správ ich aktivita nasledovala aj do nového domova, no po čase postupne utíchla. Jedna z dcér pani Murphy však údajne utrpela na psychike a strávila zvyšok života v ústave.
Dom v Cooneen je podľa mnohých dodnes obývaný paranormálnou aktivitou. Príbeh je už dnes známy široko-ďaleko a slúžil ako inšpirácia viacerým filmom. Vyšetrovatelia a psychické médiá, ktoré dom navštívili, sa zhodujú na tom, že v ňom dodnes sídli veľmi negatívna energia. Historické záznamy však neodhaľujú, čo by mohlo byť príčinou strašenia. Verí sa teda, že ide o poltergeista, a teda zlomyseľného ducha, ktorý ani nemusel byť za života človekom. Coneen Ghost House bol nedávno odhalený, keď lesníci vyrúbali stromy, ktorými bol dlhé roky obklopený, a tak je stavba v súčasnosti viditeľná a voľne dostupná. Miestni a kňazi však návštevníkov stále varujú, aby sa nezahrávali s niečím, čo môžu neskôr oľutovať
https://www.cez-okno.net/clanok/danicina-rubrika/na-antarktide-vchod-do-podzemneho-sveta
Lenže tu je reálnejší pohľad na to na čom Nemci pracovali v oblasti diskovitých lietadiel
To si treba preštudovať. Hore uvedené údaje o projekte Viktora Schaubergera sú zrejme pritiahnuté za vlasy hlavne čo sa týka letových vlastností jeho stroja, ale jeho systém pohonu je zaujímavý a javy sprevádzajúce pokusy v letovej fáze.
Viktor Schauberger
http://www.panzernet.net/php/index.php?topic=5298.0
Oficiálne vlády Británie aj USA popierajú existenciu nemeckých zbraní, ktoré by mohli stáť za fenoménom Foo Fighters a tvrdia, že sa jednalo o halucinácie pilotov, alebo si si ich piloti splietli s atmosférickými javmi- Eliášovným ohňom alebo guľovým bleskom. Avšak Renato Vesco, taliansky bádateľ, autor kníh o UFO a zástanca názoru, že za tento fenomén je zodpovedný človek a nie mimozemšťania prišiel už v 50. rokoch s tvrdením, že Nemecko vyvinulo stroje s označením Feuerkugel a Kugelblitz, ktoré sú zodpovedné za väčšinu zjavení Foo Fighters. Jeho tvrdenia však neboli podložené žiadnymi spojeneckými dokumentmi, teda aspoň do roku 1990. Do tej doby boli americké archívy zahltené žiadosťami o vydanie dokumentov zaoberajúcich sa fenoménom Foo Fighters a hoci mnohé z nich veľmi podrobne opisovali dané javy a zariadenia, odpoveď znela, že nič také v archívoch nemajú. Avšak v roku 1990 sa na verejnosť dostal dokument s názvom An Evaluation of German Capabilities in 1945, teda „Odhad nemeckých možností v roku 1945“, v ktorom je o. i. opísaná zbraň pomenovaná „Phoo Bomb“. To bola v podstate Rossetská doska hľadačov pravdy o Foo Fighters, pretože potom už mohli svoje žiadosti konkretizovať a na povrch sa dostalo viacero amerických dokumentov o tomto fenoméne. Nepriamo sa tak potvrdili aj Vescove tvrdenia.
Pozrime sa teraz na vývoj prostriedkov zodpovedných za fenomén Foo Fighters v Nemecku. Ten sa mal začať už v roku 1941 v úplnej tajnosti a pod dohľadom SS a Speerovho ministerstva zbrojenia v malej továrni Wiener Neustadter Flugzeugwerk (WNF). Vývoj mal viesť Prof. Richard Haas asistovali pri ňom špecialisti z firiem Messerschmitt, Henschel a Zeppelin Werke a z ústavov Oberbayerische Forschungsanstalt a Verwertungsgesselschaft Salzburg. Vývoj však trval dlho kvôli mnohým technickým problémom. Prvé primitívne stroje dostali označenie Feuerball („Ohnivá guľa“) a boli to zo zeme diaľkovo riadené bezpilotné strely poháňané Walterovou turbínou (niektoré zdroje ako pohonnú jednotku určujú špeciálny prúdový motor prispôsobený diskovitému tvaru stroja). Rakety boli stabilizované gyroskopicky a navádzací systém vyvinuli vo Flugfunkforschungsanstalt Reichpost v Oberbfaffehofene. Kvôli tvaru Nemci zariadenie prezývali Fliegende Schildkröte („Lietajúci korytnačí pancier“). Tieto verzie slúžili zrejme len na testy, do boja mali byť nasadené pokročilejšie varianty Feuerballu. Tie boli silne pancierované a mali v sebe zabudovaný systém pre samozničenie v prípade veľmi vážneho poškodenia. v prípade, že bol disk zasiahnutý, ale škody neboli veľké, Feuerball automaticky zamieril späť k zemi. V trupe sa nachádzali taktiež klystronové trubice, ktoré mali spôsobiť silnú ionizáciu atmosféry v okolí Feuerballu, vyvolať zvláštnu žiaru a poruchy elektroniky v jeho blízkosti a zabezpečiť jeho neviditeľnosť na radare (niektoré zdroje tvrdia zasa, že ionizáciu atmosféry spôsobovali špeciálne aditíva do paliva). Feuerball štartoval kolmo, k nepriateľským lietadlám bol navádzaný ručne a potom sa aktivoval infračervený riadiaci systém, ktorý stroj automaticky navádzal za výfukovými spalinami nepriateľských lietadiel. Maximálna rýchlosť stroja sa odhaduje na 800 km/h, pričom letieť mohol 25 minút. presný dátum prvého bojového nasadenia nie je známy, možno predpokladať, že to bola druhá polovica roku 1944, pričom už predtým sa konali skúšky (vysvetľovali by sa tým pozorovania v rokoch 1942 a 1943; vo veľkom množstve začali byť Foo Fighters pozorované až v rokoch 1944 a 1945).
Hoci Feuerball dokázal rušiť elektronické zariadenia a údajne prinútil niekoľko bombardérov k návratu na základňu, ba dokonca sa kvôli nemu vraj aj niekoľko strojov zrútilo, bol to stále v podstate skúšobný prostriedok, nie plnohodnotná zbraň. Preto začala firma Zeppelin Werke vývoj novej, väčšej verzie Feurballu, ktorá dostala pomenovanie Kugelblitz („Guľový blesk“). Tá mala novú pohonnú jednotku navrhnutú profesormi Wunibaldom Kammom a Ernstom vo firme Kreisleufbetrieb und Fahrzeugmotor D.W. a v ústave Forschungsinstitut für Kraftfahrtwesen und Fahrzeugmotoren Stuttgart (FKFS), ktorá mala používať ako palivo tekutý kyslík a recyklovať ho. S ňou mal byť stroj schopný dosiahnuť nadzvukovej rýchlosti. Ako výzbroj mali slúžiť bomby s výbušnými plynmi, ktoré Nemci počas druhej svetovej vojny skutočne vyvíjali. Zbraň mala byť nasadená v januári 1945, je však otázne, či sa tak stalo. K Viedni sa pomaly blížila Červená Armáda a preto bola výroba presunutá do podzemnej továrne v pohorí Schwarzwald. Tesne pred koncom vojny Nemci zničili všetku dokumentáciu a vyrobené kusy Kugelblitzov aj Feuerballov. Keďže javy podobné Foo Fighters sa (v malej intenzite) objavili aj nad Pacifikom, špekuluje sa, že došlo medzi Japonskom a Nemeckom k transferu technológií a Japonci získali niekoľko strojov Feuerball/Kugelblitz. Určitý počet strojov získali pravdepodobne aj Američania, pretože svetelné gule hlásili piloti aj po vojne.
Americké dokumenty o UFO, ktoré odkazujú na vývoj lietajúcich tanierov v nacistickom NemeckuToto všetko vyznieva dosť neuveriteľne, aby už vtedy nemci disponovali tak sofistikovanou technológiou. Ohľadom projektov Feuerball/Kugelblitz (a ostatne- aj okolo samotného Renata Vesca a jeho zdrojov) však vzniká tak veľké množstvo otázok, že nemožno tieto projekty považovať za potvrdené. Sú viacmenej nepravdepodobné vzhľadom na to že obdobné úkazy sú sledované neustále dosť často aj poblíž dopravných lietadiel. skrátka niečo ako lietajúce guľové blesky. Tieto javy samezrejme už dnes nie sú tak časté ako v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Veď aj technológie sa časom obmieňajú a zdokonalujú. Už asi nie sú tak v kurze:-)
Die Glocke Informácie projekte priniesol vo veľkom množstve pomerne nedávno poľský historik a žurnalista Igor Witkowski (predtým sa zmienky o Zvone objavili v knihách The Hunt for the Zero Point od Nicka Cooka a Hitler’s Terror Weapons od Geoffreyho Brooksa). Witkowského mal v auguste 1997 kontaktovať poľský dôstojník tajnej služby (na žiadosť tohto dôstojníka Witkowski neuvádza jeho meno), ktorý mal prístup k dokumentom poľskej vlády týkajúcich sa nemeckých tajných zbraní. Dôstojník mu opísal zariadenie menom Glocke („Zvon“) a jeho desivé účinky. Witkowski bol presvedčený, že muž ho neklame a začal sa projektom zaoberať, napokon sa rozlúštenie jeho záhady stalo jeho životným cieľom.
Celý projekt mal byť koordinovaný SS, resp. jej zvláštnym oddelením FEP (Forschungen, Entwicklungen, Patente- „Výskum, vývoj, patenty“) na ktorého čele stál istý admirál Rhein. Na projekt dohliadal SS-Obergruppenführer Emil Mazuw, jeden z najvyššie postavených členov SS. Najvýznamnejšími vedcami, ktorí sa mali podieľať na vývoji Glocke mali
byť Walter Gerlach (nositeľ Nobelovej ceny za svoju prácu na objave a
dôkaze priestorového kvantovania elektromagnetického momentu atómu;
expert na transmutáciu prvkov a fluorescenciu iónov ortuti v silnom
magnetickom poli), Kurt Debus (údajne sa okrem raketovej techniky
zaoberal separáciou magnetických polí), Otto Ambros (chemik, pracoval v
IG Farben na vývoji bojových plynov a mal byť riaditeľom závodu
Buna-Werke v Osvienčime; tento závod mal údajne slúžiť aj na
obohacovanie uránu a Ambros mal byť expertom na izotopy), Elizabeth
Adlerová (matematička z univerzity v Königsbergu; viac o nej ale
nevieme), Hermann Oberth (významná postava raketového výskumu), Edward
Tholen (pracovník v Peenemünde, odborník na zliatiny), Herbert Jensen
(jadrový fyzik) SS-Gruppenführer Ernst Grawitz (šéf zdravotnej služby SS a polície a taktiež predseda nemeckého Červeného kríža), SS-Brigadeführer Heinrich
Gärter (mal byť zodpovedný za dodávky elektrického prúdu a logistiku) a
akýsi Richard Crämer (odborník na vysoké napätie pracujúci pre koncern
AEG a Heereswaffenamt). Okrem nich sa mali na programe podieľalo niekoľko desiatok (snáď aj stoviek) ďalších vedcov, ktorých čakal neblahý koniec.Velká část pozorování UFO je jistě utajovaným vojenským vývojem.
Vyčleňuje se speciální skupina vědců, která míří do Hauneburgu, kde má za úkol testovat nová alternativní paliva. Vzniká nový projekt - HAUNEBU. Jedná se o stroj, jehož motor by měl rušit zemskou gravitaci. Motor funguje na bázi konvertoru Van de Graafova generátoru a Marciniho dynamického víru. Kulové nádrže rtuti vytvářejí potřebné silně rotující elektromagnetické pole, které ruší gravitaci. Tvar stroje je potřeba uzpůsobit vysokým rychlostem, 5 000 km/h u první verze, u další až 20 000 km/h. Ideálním tvarem se jeví disk. Ale i tak je potřeba při vysokých rychlostech povrch chladit, neboť dochází k přehřívání. Je proto vynalézán speciální chladící plyn, který z trysek chladí povrch disku.Výzkum pokračuje až do roku 1945. Během něj je Haunebu několikrát pozorováno, avšak nikdy to není prokazatelné, tudíž projekt stále zůstává v tajnosti. Za války byly vyrobeny 2 kusy Haunebu-I, 5 kusů Haunebu-II, 2 kusy Haunebu-II Do-Stra a jeden kus Haunebu-III. Haunebu-IV zůstalo pouze na papíře. Jednotlivé verze se liší velikostí, vybavením a letovými vlastnostmi.Pak ale Třetí říše padá a rozpracované projekty padají do rukou USA a Sovětskému svazu, kteří ve výzkumu pokračují. Proto se během padesátých a šedesátých let začínají množit pozorování UFO
Nejen, že Němci měli nejmodernější tanky, letadla, rakety, automobily a zbraně, ale podle některých dokumentů pracovali Hitlerovi inženýři na vývoji létajících talířů a jiných podivných létajících strojích, popisovaných jako "světelné koule", které měly schopnost následovat spojenecké letouny a vyvést jejich posádky z koncentrace, takže pak byli snadnými cíli pro Luftwaffe.
Laboratóriá určené pre Glocke sa podľa Witkowského mali nachádzať v mestách Neumarkt (dnes Środa Śląska) a Leubus (dnes Lubiąż) v Dolnom Sliezsku ukryté v podniku Schlesische Werkstätten Dr. Fürstenau & Co., GmbH. V skutočnosti tam prebiehali tajné výskumy firiem Siemens, AEG a Bosch, ktoré zabezpečovali všetky zariadenia a finančnú podporu. S týmito laboratóriami spolupracovali aj ďalšie pracoviská: Heeresversuchsanstalt No. 10 (laboratóriá Wehrmachtu, do ktorých bol 1. novembra včlenený výskumný kolektív SS pod kódovým označením B II), podzemný objekt na vojenskom letisku Breslau-Stabelwitz (dnes Wroclaw) a laboratóriá spojené s jadrovým programom nachádzajúce sa v Torgau, Dessau a Joachimtale. Podzemné laboratóriá sa mali nachádzať aj pod zámkom Fürstenstein (dnes Książ) a v uhoľnej bani pri Waldenburgu (dnes Walbrzych). O čosi ďalej sa nachádza komplex v bani Václav v Ludwigsdorfe (dnes Ludwikowice Kłodzkie). Tam SS budovala podzemný komplex- spleť tunelov a bunkrov opäť v uhoľnej bani. Nachádza sa tam aj veľmi zvláštny betónový objekt kruhového tvaru, ktorý pripomína Stonehenge. Je umiestnený v betónovej jame („bazéne“) a vedú k nemu stopy po rúrach, alebo hrubej kabeláži. Igor Witkowski tvrdí, že slúžil na testovanie antigravitačného zariadenia, akým mal Glocke byť (trocha sme predbehli) a odôvodňuje to tým, že podobné zariadenia, „mucholapky“ sa používajú pri skúškach vrtuľníkov. Triezvejšie rozmýšľajúci ľudia v tom vidia základ chladiacej veže, ktorá mala patriť k neďalekej muničnej továrni Dynamit Nobel. Na druhej strane, tím fyzikov z univerzity v Giessene robil neskôr po vojne v Ludwikoviciach výskum, ktorý ukázal, že v betónovej konštrukcii sa nachádzajú izotopy, ktoré môžu vzniknúť len ako výsledok ožiarenia veľmi silným prúdom neutrónov...
Zatiaľ čo prvé experimenty so zariadením Glocke sa mali odohrať v máji a júni 1944, samotný projekt bol koncipovaný o dva roky skôr, čo znamená, že si vyžadoval veľa príprav a teoretickej práce. Počiatky projektu Glocke majú siahať až do januára 1942. Prvá fáza mala trvať až do augusta 1943 a mala mať označenie Tor („Brána“). Potom došlo pravdepodobne k akémusi rozdeleniu projektu na dva celky na základe fyzikálnych a lekársko-biologických aspektov- Chronos („Čas“; v kombinácii so slovom „Brána“ to môže navodzovať dojem, že cieľom projektu bola manipulácia s časom; Witkowski prináša tvrdenia údajných svedkov testu Zvonu, ktorí tvrdili, že pri ňom naozaj videli „výjavy z antických dôb“) a Laternenträger (doslova „Nosič lucerny“, teda osoba, ktorá rozsvecovala plynové pouličné lampy v dobe, keď ešte neboli elektrifikované; možno to však poukazuje na slovo „svetlonos“, teda Lucifer). Samotné zariadenie, ktoré bolo produktom týchto programov sa volalo Glocke, jeho pohon (opäť trocha prebiehame) zasa Charite-Anlage. V niektorých prípadoch nemeckých projektov naznačoval krycí názov ich podstatu; v tomto prípade názvy s ktorými sa stretávame poukazujú na veľmi exotickú sféru fyziky.
Počítačový model zariadenia GlockeA čo je vlastne Glocke zač? na prvý pohľad sa javí ako jednoduché zariadenie, hoci tomu neodpovedali účinky jeho činnosti. Popis, ktorý získal Witkowski od svojho informátora je nepresný, pretože je podávaný z pohľadu vojaka bez vedeckého vzdelania, ktorý nemal prístup k všetkým materiálom, ale aj tak obsahuje mnoho cenných detailov. Hlavnú časť zvonu tvorili dva masívne duté valce s priemerom asi jeden meter, ktoré pri experimente protismerne rotovali pri vysokých otáčkach. Boli vyrobené zo „striebristého kovu“ a otáčali sa okolo spoločnej osi, ktorú tvorilo veľmi neobvyklé duté jadro s priemerom 12 až 20 cm, ktoré bolo dolným koncom pripevnené k masívnemu podstavcu. Ten bol vyrobený z ťažkého a tvrdého kovu. Pri každom teste bol do vnútra jadra umiestnený podlhovastý keramický kontajner („vákuová fľaša“)obložený 3 cm hrubou vrstvou olova. Kontajner bol dlhý asi 1 až 1,5 metra a bol naplnený zvláštnou metalickou substanciou s fialovozlatým odtieňom, ktorá mala pri izbovej teplote konzistenciu želatíny. Jej názov mal byť IRR XERUM 525 (alebo IRR SERUM 525) a nie je známe, o akú zlúčeninu sa jednalo, Witkowski predpokladá, že sa jednalo o nejaký amalgám ortuti, ktorý mal obsahovať aj oxidy tória a berýlia a ťažké izotopy. Joseph P. Farrel v knihe SS: Brotherhood of the Bell tvrdí, že sa malo jednať o tzv. červenú ortuť (pyroantimonit ortuťnatý, alebo oxid ortuťnato-antimoničitý- Hg2Sb2O7)- tajomnú substanciu, oficiálne predstavenú až v 70. rokoch, ktorú je údajne možné použiť na výrobu jadrových zbraní, ktoré tak budú účinnejšie. Čistá ortuť sa nachádzala aj v rotujúcich valcoch a počas experimentu mala byť prudko ochladzovaná- v súvislosti s projektom sa totiž spomína veľké množstvo kvapalného dusíka a kvapalného kyslíka, ktoré mohli byť použité ako chladiace médiá. Celé zariadenie- teda valce a jadro malo byť zakryté keramickým krytom v tvare zvonu a na jeho vrchu mal byť hák alebo nejaký zámok. K zakončeniu bol pripojený veľmi hrubý elektrický kábel. Stroj mal byť 2,5 metra vysoký a 1,5 m široký.
Náčrt údajného svedka testu zariadenia Glocke
Každý experiment so zariadením Glocke sa odohrával v špeciálne pripravenej miestnosti- nádrži. Väčšinou bola v podzemí jej povrch bol pokrytý keramickými kachličkami a podlaha ťažkými gumovými rohožami. Tie boli po každom teste likvidované a kachličky umývané ružovou tekutinou pripomínajúcou soľný roztok. V prípade testov uskutočňovaných v roku 1945 v komore nevyužívanej časti bola takáto miestnosť po dvoch či troch skúškach zničená (vyhodená do vzduchu). Jeden z údajných účastníkov testov, Joachim Ibrom, pracovník Deutsche Reichsbahn v okrese Oppeln tvrdí, že existovala aj špeciálna súprava pre vonkajšie testy stroja. Nachádzala sa v troch železničných vagónoch s označením Červeného kríža a skladala sa z napájacej aparatúry, pripojenej k vedeniu vysokého napätia dostupného v danom mieste. Na konci vojny boli vagóny aj aparatúra zničené. Pri samotnom experimente bol najprv pripravený samotný Glocke spolu so značným množstvom elektroinštalácie. Na zvláštnu rampu vo výskumnej komore bolo rozostavené veľké množstvo fotoaparátov, kamier a meracích prístrojov.
Veľmi jednoduchý náčrt vnútornej stavby "Zvonu"V okolí zariadenia Glocke boli rozmiestnené vzorky a predmety, na ktorých sa mali skúmať účinky emitovanej energie. Išlo o živé organizmy (plazy, žaby, slimáky, hmyz a pravdepodobne aj ľudí- väzňov z koncentračného tábora Gross-Rosen), rastliny (paprade, machy, lišajníky, prasličky), huby, plesne a napokon celá rada substancií organického pôvodu (mlieko, mäso, krv, bielko, tuk). Tieto prípravy vykonávali technici a väzni z koncentračného tábora, dohromady išlo asi o stovku ľudí; skupina mala označenie RWS-1. Tesne pred začatím experimentu bol všetok personál odsunutý do vzdialenosti 150-200 metrov a zároveň si navliekol ochranné obleky z gumy a tvrdé klobúky vybavené veľkými červenými tienidlami. Potom došlo k roztočeniu valcov vo vnútri Glocke, čo si vyžiadalo určitú dobu. Po dosiahnutí potrebnej rýchlosti sa začala rozhodujúca časť testu, behom ktorej bolo zariadenie napojené na elektrický prúd s vysokým napätím a intenzitou. Pravdepodobne následkom toho musel byť stroj chladený. Táto fáza trvala od niekoľkých desiatok sekúnd do 1,5 minúty.
zamandayolculuk.com
Zariadenie prejavovalo svoju činnosť dvoma dvomi spôsobmi- vyvolávaním krátkodobých a dlhodobých účinkov (a možno ešte ďalších, o ktorých nevieme). Tie prvé boli vnímateľné hneď po zapojení elektrického prúdu- jednalo sa o zvláštny zvuk podobný bzučaniu včiel uzatvorených vo fľaši, ako aj mnoho elektromagnetických účinkov. K nim patrili výboje v okolí 220 V elektroinštalácie (žiarovky „zhoreli“) pozorované do vzdialenosti vyše 100 metrov od Glocke, výrazná modrá žiara okolo zariadenia a emisie silného rádioaktívneho žiarenia a vznik silného elektromagnetického poľa. Účastníci experimentu pociťovali poruchy nervového systému, ako napríklad bolesť hlavy, brnenie, kovovú pachuť v ústach. Dlhodobé účinky boli rovnako zvláštne. Účastníci experimentov trpeli nespavosťou, poruchami pamäte, a rovnováhy, degeneráciou svalstva a tvorením vredov na pokožke. Zariadenie mal priamo zhubné účinky na organické materiály, ktoré sa nachádzali vo výskumnej komore. Rastliny, zvieratá a snáď aj nešťastní väzni z koncentračného tábora trpeli rôznymi „druhmi“ následkov, v ktorých dominoval rozpad tkanivových štruktúr, rôsolovatenie a separácia tekutín (o. i. aj krvi) na výrazne oddelené frakcie a podobne. Najviac zmien bolo pozorovaných v prípade zelených rastlín. V prvej fáze, asi 5 hodín po ukončení testu dochádzalo k vyblednutiu a zošednutiu, čo poukazuje na ich chemický rozklad, alebo stratu chlorofylu. Aj napriek tomu však rastlina ďalej žila zdanlivo normálne asi týždeň. Potom, veľmi náhle (8-14 hodín) dochádzalo k rozkladu celého tela rastliny na rôsolovitú hmotu. Tento proces nemal žiadne znaky bakteriálneho hnitia (bol veľmi rýchly, nevznikal pri ňom žiaden zápach a spôsoboval zánik všetkých štruktúr). V rovnakej dobe bola pri kvapalných organických substanciách pozorovaná tvorba neurčitých kryštalických štruktúr. V prvej fáze testov (máj-jún 1944) boli vedľajšie účinky tohto druhu príčinou smrti piatich so siedmich vedcov, ktorí sa účastnili skúšok. Následkom toho bolo rozpustenie prvého tímu vedcov a hlavným cieľom bolo obmedzenie nežiaducich účinkov zariadenia. Približne do 10. januára 1945 sa podarilo neznámym spôsobom obmedziť počet poškodených vzoriek na 10-15%; 25. marca to boli už len 2-3%. Tento fakt najlepšie svedčí proti tomu, že by malo byť zariadenie Glocke využívané priamo ako zbraň. Witkowski tvrdí, že v súvislosti s ním nikdy nepadlo slovo zbraň. Čo ale bolo potom jeho účelom? V snahe zistiť to kontaktoval Witkowski poľského fyzika Marka Demianskeho, špecialistu na gravitačnú fyziku. Popísal mu zariadenie Glocke a Demanski dospel k presvedčeniu, že vírivý pohyb môže byť kľúčom ku generovaniu gravitácie a dodal, že najlepšie sa k tomuto účelu hodí ortuť, pretože má vysokú hustotu a je to kvapalina. Pripúšťa, že Nemci mohli dôjsť k zásadnému objavu na poli gravitácie a že Glocke pravdepodobne vytváral plazmové víry (plazmidy; usudzuje to z toho, že zariadenie potrebovalo vysoké napätie) a lokálne zakrivenie priestoru.
Veľmi zaujmavé čítanie, ak by toto všetko bola pravda tak by bolo jasné kde mali počiatky tejto technológie domov
http://www.panzernet.net/php/index.php?topic=5298.0
VIMANIKA ŠASTRA
Witkowski taktiež naznačuje, že inšpirácia pre tento projekt mohla pochádzať z okultného prostredia a ako je známe, SS sa okultizmu venovala. Ťažko povedať, či by sme to mali brať vážne, ale v indickom epose Mahabharáta sú opisované lietajúce stroje bohov, Vimany, ktoré sa pohybovali po vesmíre a nebesách vďaka „sile ukrytej v ortuti“.
V
staroindických textoch (Mahabharata, Ramayana, Vedas) existuje veľké
množstvo podrobných popisov lietadiel, tzv. Vimana, po ktorých sa
bohovia pohybovali po oblohe a ich lety sa uskutočňovali vo vesmíre aj
medzi kontinentmi.„Viman musí byť veľmi pevny a odolný. Mal by byť vyrobený z ľahkého materiálu. Pomocou sily, uzavretej v ortuti a vytvorením vír hurikánu, môže človek zázračne cestovať po oblohe na veľkú vzdialenosť. Okrem toho, ak je to potrebné, môžete zostaviť veľké vimány, ktoré majú veľkosť chrámu - pre „pohyb bohov“. Na tento účel postavte štyri silné nádoby na ortuť. Ak sú vyhrievané na rovnomernom ohni zo železných nádob, získava vimaana vďaka tejto ortuti silu hromu a hromu a iskrí na oblohe ako perla. “
https://energobalt-spb.ru/sk/lntataelnye-apparaty-drevnei-indii-vimana---drevnii.html
Je pozoruhodné, že sa takýto radikálny návrh, akým je Glocke podarilo zostrojiť prakticky behom dvoch rokov, zatiaľ čo vývoj rakiet, pokročilej elektroniky, raketových a prúdových lietadiel trval snáď aj trojnásobne dlhšie. Je možné, že nemeckí vedci v prípade Glocke vedeli, kam smerujú? Účel projektu Glocke nie je jasný. Možno sa jednalo o pokusné zariadenie, ktoré malo overiť najnovšie, revolučné vedecké objavy nemeckých fyzikov. Možno sa jednalo o vzkriesenie starodávnych technológií, možno sa jednalo o pohonnú jednotku pre plánovaný lietajúci stroj a možno to sú všetky tieto možnosti dohromady. S týmito možnosťami počíta Witkowski a pripomína, že Glocke nebola zbraň, poukazuje na to snaha obmedziť jeho zhubné účinky na živé organizmy, ako aj skutočnosť, že v súvislosti s ním sa pojem „zbraň“ nevyskytuje v žiadnom zo zdrojov.
Čo sa stalo s celým projektom Glocke,
samotným zariadením, vedcami a dokumentáciou? Väčšinu vedcov, technikov a väzňov z koncentračných táborov mala SS zastreliť skôr, než do oblastí, kde sa projekt vyvíjal a realizoval dorazila Červená Armáda. Podzemné objekty, kde sa mal Glocke vyvíjať boli zničené. Existuje viacero verzií ako skončili dokumenty a zariadenie Glocke. Prvá hovorí o tom, že na samom konci vojny boli evakuované do Prahy, kde ich naložili do lietadla Junkers Ju 390 a spolu s SS-Obergruppenführerom Hansom Kammlerom odleteli do Argentíny. Táto verzia má dve „podverzie“- prvá hovorí, že do Argentíny dorazil, spojil sa s ostatnými nacistami, ktorí tam neskôr dorazili a v projekte pokračovali pre vládu Juana Peróna, argentínskeho prezidenta a podporovateľa nacistov. Je pravda, že osud Hansa Kammlera je neznámy- oficiálne sa predpokladá, že koncom vojny sa zdržiaval na území Protektorátu a tam spáchal samovraždu a tak možnosť, že odletel nie je celkom nereálna. V nemeckých dokumentoch skutočne existuje záznam, že Kammler si v apríli 1945 vyžiadal poskytnutie „transportéru Junkers“. Niektorí bádatelia dávajú do súvislosti príchod nacistov do Argentíny a rozvoj ich projektov s pozorovaním UFO v Južnej Amerike v období po skončení druhej svetovej vojny. Je ale otázne, či by Argentína mala dostatok prostriedkov na vedenie podobných programov. Druhá „podverzia“ Kammlerovho odletu z Prahy tvrdí, že Ju 390 sa zrútil neďaleko Drážďan a Kammler v ňom zahynul spolu s celým projektom. Druhá verzia o osude projektu Glocke tvrdí, že Kammler uskutočnil s Američanmi dohodu- predal im dokumentáciu a snáď aj samotné zariadenie spolu s informáciami o ďalších nemeckých tajných zbraniach (riadil totiž ich výrobu) výmenou za amnestiu a snáď aj novú identitu a finančné prostriedky. Americké experimenty s antigravitačným pohonom mali byť zodpovedné za „UFO šialenstvo“ v USA, najvýraznejším prípadom má byť zrútenie „žaluďovitého objektu“ v roku 1947 pri mestečku Keckburg v Pensylvánii, ktorý svojimi rozmermi odpovedal zariadeniu Glocke. Je veľmi zaujímavé, že hoci bol Kammler zodpovedný za stavbu plynových komôr a krematórií v koncentračných táboroch, zničenie Varšavského Geta v roku 1943 a smrť tisícov zotročených robotníkov v nemeckých továrňach na tajné zbrane, pri Norimberskom procese sa jeho meno prakticky vôbec nespomína. Je pravda, že sa ho nepodarilo nájsť, živého ani mŕtveho, ale iní dôstojníci SS s nižšími hodnosťami (teda „menšie ryby“), ktorí boli mŕtvi či nezvestní boli tribunálom súdení aj v neprítomnosti, Kammler však nie. Je nemožné, aby sa spojenci nedozvedeli o jeho zločinoch, tak prečo nebol súdený? Prečo sa neocitol na zozname hľadaných zločincov, či potenciálnych cieľov „lovcov nacistov“?. Celý projekt Glocke, jeho účel a osud sú záhadou. Witkowského a Farrellove knihy sú špekulatívne, ale možno sú pravdivé, hoci táto pravda je priam šokujúca. V súčasnosti nie je možné určiť, či je projekt Glocke polopravdou, výmyslom, alebo skutočnou nacistickou Wunderwaffe.
Niekoľko údajných fotiek strojov Haunebu a Vril, za ich pravosť by som však ruku do ohňa nedal.
Tak že veľmi zaujímavé
A mohlo by to byť aj nejako tak, lenže treba tiež poznamenať že táto technológia ak existovala v rukách USA im napokon moc nepomohla aj keď v studenej vojne vyhrali nad východným blokom, dnes majú v súťaži s Ruskom a Čínou problém. Problém majú aj s klasickými raketovými technológiami a fenomén UFO sa postupne vytratil spolu s mužmi v čiernom, pobitým dobytkom neoznačenými čiernymi helikoptérami, skončili aj havárie UFO, zrejme sa už naučili poriadne lietať. A akosi ustali aj únosy do UFO. A celkovo epidémia UFO fenoménu pozvolne opadla a len občas niečo sčerí hladinu.
Ruský EKIP
EKIP Tarielka
V Saratove, nachádzajúcom sa 400 míľ juhovýchodne od Moskvy, inžinieri skonštruovali prvý lietajúci tanier na svete ktorý vie lietať a zároveň sa počíta aj s jeho sériovou výrobou. EKIP, alebo familiárnejšie Tarielka je založená na aerodynamickom predpoklade, že kompaktné lietajúce krídlo je oveľa efektívnejšie ako súčasné lietadlá. Konštruktér Lev Shukin a aerodynamik Alexander Sobko minimalizovali všetky vonkajšie výčnelky a obmedzili ich iba na malé krídla pre vzdušné manévrovanie. Rovnaká priamočiarosť sa uplatnila aj v dizajne kabíny so snahou udržať lietadlo čo možno najjednoduchšie. Tvar telesa vyvodzuje 80 percent vztlaku. V lietadle sú taktiež umiestnené otvory na nasávanie vzduchu, ktorý je potom tlačený von na vytvorenie zvýšeného vztlaku alebo priamo dole ako u vznášadla na vytvorenie vzduchového vankúša, takže Tarielka nemusí mať podvozok. Prototyp poháňajú dva turboventilátorové hlavné motory na dopredný let a dva pomocné turbohriadeľové motory na vytvorenie vzduchového vankúša pod lietadlom. Vďaka ich umiestneniu vnútri trupu môžu byť vybavené pre turboventilátorové motory trochu netradične prídavným spaľovaním. Manévrovanie zabezpečuje rozdielny ťah motorov v hlavných tryskách, pomocné pulzné trysky, ktoré si okrem paliva odoberajú stlačený vzduch z motorov a pahýľovité krídla. Diskovitý tvar prispieva aj k lepšiemu rozloženiu hmotnosti.
Shukin verí, že lietadlá koncepcie EKIP majú potenciál dosahovať rýchlosť súčasných dopravných lietadiel a pritom štartovať z omnoho kratších dráh, prípadne aj z vodnej hladiny. Tarielka nemusí byť iba ruský lietajúci tanier pre tisíc pasažierov, ale dá sa využiť aj na omnoho špecifickejšie účely, napríklad ako lietajúca nemocnica, lietajúci tanker na hasenie požiarov alebo taxík na prepravu pasažierov z veľkých letísk do centier miest s vodnou plochou. Veľký potenciál má taktiež pre národy v Pacifiku ako ideálne lietadlo, ktoré môže štartovať skoro vertikálne a je možné s ním pristáť pred domom, vo vode, alebo ho dokonca zaparkovať na streche domu. Nezanedbateľný je jeho prínos k životnému prostrediu, keďže vďaka rozmernému vnútornému priestoru môže niesť veľké nádrže na metán, zemný plyn alebo vodík a vyhnúť sa tak použitiu klasického kerozínu. Vodík s rovnakou hmotnosťou ako kerozín by sám dokázal zvýšiť dolet dvoj až trojnásobne. Na druhej strane použitím zemného plynu by sa znížili náklady na pohonné hmoty osemnásobne. Lietadlo je tiež mimoriadne tiché, čím znižuje zvukový smog okolo letísk.
Tarielke sa konečne začalo blýskať na lepšie časy. Po tom, čo boli vo vlastnej réžii ukončené konštrukčné práce a úvodné letové testy s prvým prototypom, si konzorcium EKIP našlo strategického investora. Trochu paradoxne ním boli Američania. Podľa revidovaného harmonogramu mali byť do roku 2007 postavené ďalšie tri prototypy a približne od roku 2010 sa mala začať sériová výroba rôznych navrhnutých verzií. Podľa podpísaných dohôd s US Navy Department by sa prvým zákazníkom malo stať americké námorníctvo a niekoľko bezpilotných kusov dostane aj letecká zložka hasičov na boj s lesnými požiarmi. Súčasná situácia je však nejasná, nakoľko odvtedy neboli vydané žiadne nové informácie. Odhadujem, že problémom je práve postoj vynálezcu konceptu Leva Shukina. Ten je totiž extrémny patriot a v žiadnom prípade nechce dovoliť, aby bol EKIP vyrábaný zahraničnou spoločnosťou mimo Ruska.
Prvou zo sériových verzií má byť ťažké transportné lietadlo s nosnosťou cez 100 ton, schopné dopraviť náklad do vzdialenosti šesťtisíc kilometrov pri priemernej rýchlosti 500 až 700 km/h. Zároveň sa môže pohybovať aj pomocou prízemného efektu pár metrov nad zemou, resp. vodnou hladinou rýchlosťou zhruba 160 km/h. Celkové rozpätie (ak sa to tak dá vôbec nazvať) činí úctyhodných 102 metrov pri dĺžke 62 a výške 20,4 metra. Pohon má byť zabezpečený šesticou obrovských motorov D18T, každý s ťahom 25 000 kg, ktoré by dopĺňalo osem ďalších typu AL-34. Aj napriek svojej veľkej hmotnosti na úrovni 360 ton by dĺžka vzletovej dráhy nemala presiahnuť 600 metrov! Pasažierska verzia by mala pojať viac ako 1000 ľudí. Opačný extrém predstavuje malinkaté bezpilotné lietadielko EKIP AULA L2-3 so vzletovou hmotnosťou 350 kg a dĺžkou sotva dva metre, použiteľné na prieskum a hliadkovanie.
Rusko by USa chceli držať technologicky pekne pod krkom preto všemožne bránia predaju ruského plynu do Európy
Zákon o sankcích může vstoupit v platnost pouze tehdy, pokud bude podepsán prezidentem Spojených států Donaldem Trumpem. Američtí zákonodárci se obávají, že by Trump mohl návrh zablokovat. Aby taková možnost byla vyloučena, senátor Cruz trval na tom, aby byly do zákona o obraně, který by byl stejně schválen, zahrnuty také sankce. Je přesvědčen, že uvedení plynovodu do provozu „přinese Rusku miliardy dolarů, které budou použity na financování vojenské agrese proti Americe a Evropě“.
Zákonodárci očekávají přijetí NDAA do 20. prosince 2019, kdy americký kongres odchází na vánoční svátky. Dne 6. prosince ruský prezident Vladimir Putin na schůzce se zástupci německého obchodu uvedl, že pokládka plynovodu Nord Stream 2 je téměř dokončena.
https://cz.sputniknews.com/svet/2019120711069046-prijmout-jakymkoliv-zpusobem-bloomberg-se-dozvedel-o-zahrnuti-sankci-proti-nord-stream-2-do/
Len veľmi ťažko sa oddeľujú fakty od konšpiračných teórií najma v tomto prípade
Jeden názor z diskusie na Projekte Záře:
Spíše jestli mi nějaká konspirace dává smysl, tak nelidský původ UFO zbylých případů C.
C případy mohou vysvětlit neznámé fyzikální jevy. Třeba svářečka zámečníka v Evropě vysílá na atomové úrovni neutriny a další neznámé částice, které mohou někde na obloze kolizně reagovat a vytvářet zdání inteligentně pohybujících se UFO.
Vzhledem k tomu, že Američani zaostávají v technologii hypersonických scramjet raket před Čínou, Ruskem a Indií, kteří sami řeší výrobní vady a problémy špatné termoregulace při letu těchto střel.
Silně pochybuji o lidském a přirozeném původu UFO v C případech.
http://www.projektzare.cz/ta-jedina-a-prava-realita/aktualne/#comment-92900
Ale čo ak ide o prieniky a zhmotnenia z duchovných dimenzií?
Do takéhoto sveta sa dostávajú v katarzii šamani alebo ľudia užívajúci DMT alebo Ayahuasku. Takýto svet a takéto bytosti popisujú aj ľudia v snovej paralýze. Čo ak ide o prieniky z duchovného sveta? Napríklad také dobre popísané a preštudované prípady poltergeistov keď sa zničoho nič zhmotňujú predmety a padajú na zem. V takom prípade ide o anomálne priam psychotronické či psychokinetické hraničné javy.
POLTERGEISTY
Asi najrozsiahlejší prípad poltergeista na Slovensku bol zaznamenaný koncom 19. storočia v kaštieli v Brunovciach pri Novom Meste nad Váhom. Podivuhodné javy sa odohrali 14.8.1899 pred viac než 50 svedkami z kaštieľa aj okolia . V dome záhradníka Cibíka zamestnaného na veľkostatku sa prevrátili z ničoho nič postupne stoličky. Keď ich skontrolovali a zaistili všetky okná a dvere proti prievanu, začali stoličky padať aj vo vedľajšej miestnosti. Neskôr padol celý kredenc v kuchyni. Keď miestni vyzvali neznámu silu, aby kredenc opäť zdvihla, kredenc sa postavil. Pred tým však začali padať pokrievky z hrncov a zo stola detské hračky. Padali postupne a svedkovia hovorili, že to pôsobilo, akoby ich niekto zhadzoval. Na podnose stálo niekoľko pohárov. Prostredný z nich sa z ničoho nič vzniesl do vzduchu a spadol na zem. Ostatné poháre stáli bez pohybu na svojom mieste. Miestni obyvatelia sa chodili do domu pozerať na tieto zvláštne úkazy. Mnohí prišli s pochybnosťami, ktoré dali patrične najavo. Potom boli napadnutí predmetmi v miestnosti. Jedného pochybovača trafil do hlavy kefy , ďalšieho zasa zasiahla metla, ktorá sa bez cudzej pomoci zdvihla v rohu miestnosti. Tretieho pochybujúceho trafilo poleno, ktoré sa vznieslo z kopy dreva. Takisto lietali aj tehly, ktoré akoby niekto hádzal po ľuďoch, ktorí vyjadrili pochybnosti. Úkaz trval jeden deň. Začal sa z ničoho nič ráno a skončil v priebehu noci. Nikdy viac sa nezopakoval.
Iný obšírnejší popis
14. augusta 1899 sa v Brunovciach odohral tajuplný úkaz, ktorý potvrdilo asi 50 svedkov.
Celý prípad začal o 9 tej ráno a s niekoľko hodinovou prestávkou trval až do noci.
Celá udalosť sa odohrávala v byte zahradníka Cibíka zamestnaného na velkostatku. V prítomnosti Cibíka a správca ing. Josefa Witwara v byte najskôr spadla jedna stolička. čo bol iba taký nevinný no pre bádateľov paranormálnych javov takmer rovnaký začiatok, teda čo sa týka poltergeistov a ich vyčínania...
Ing. Witwar ju zdvihol a skontroloval, nezbadal na nej však nič poškodené. preto tomu nevenoval žiadnu výnimočnosť. ved povedzme otvorene u koho už niekoľko krát nespadla stolička ? a koľkí z nás z toho vinili poltergeista?
Nechal však pre istotu zavrieť všetky okná, dvere aj brány,pretože ho zrejme napadla cudzia osoba, ktorá by predsa len mohla omylom tú stoličku prevrhnúť pri úteku...
no čo sa onedlho stalo? vedľa v miestnosti spadla stolička na zem...
onedlho pre istotu v kuchyni padla celá kuchynská linka - kredenc.
Tieto podivné úkazy akoby riadila nejaká podivná sila,alebo podivná bytosť, pretože skoro vždy sa to dialo v niečej prítomnosti, akoby na sebe upozornovala. čo bolo pre neho divné. ved keby to bol duch a chcel by ho vystrašiť, robil by to asi potajomky nie práve pred jeho očami a očami ďaľších svedkov....
Tak napríklad, keď sa v kuchyni prevrátil kredenc, správca vyzval silu, aby ho zase postavila. vtedy v rôznych miestnostiach spadlo niekoľko stoličiek , zo stolu spadli detské hračky ale kredenc sa opäť postavil. Potom správca s údivom pozoroval, ako pokrievky na hrnce padajú na zem v krátkych intervaloch, akoby je niekto hádzal ....
Ing. Witwar o těchto událostech napsal: „Vše, co se odehrálo 14. srpna v zahradníkové bytě v Brunoviciach, proběhlo bez lidského zásahu. Necítili jsme žádné otřesy ani průvan, ani přítomnost elektřiny a proto věřím, že tu působila dosud neznámá síla. Po obědě vystěhovali z bytu veškerý nábytek. Večer přišel do místnosti pan Uhlík, údržbář statku, který vzal tři cihly, vešel do bytu, položil je na sebe u stěny a vyzval sílu, aby jimi pohnula. Vrchní cihla hned nato spadla doprostřed kuchyně. Krčmář Weiner dal okatě najevo při vstupu do místnosti své pochybnosti, načež si vysloužil úder dvěma kartáči, které na něj dopadly. Svých pochybovačných poznámek se raději zřekl, když viděl ve vzduchu létat cihly. Železničář Ágh dostal po zádech koštětem, které opustilo své místo v koutě vedle kamen a pohybovalo se podél stěn ve vzduchu. Další „z experimentátorů" Ján Tulíš, který seděl sám na hromadě dřeva v komoře, dostal jediným polínkem po celém těle tak, že se tři dny léčil na následky zranění. Prázdný sud, který stál v komoře, se zase rozhodl „cestovať po obvodu místnosti. Jak si můžeme tyto události vysvětlit, nalezneme vůbec nějaké řešení? Těžké předměty, nábytek, bedny, stoly, převracela jakási neznámá síla tak, že se ve zlomku sekundy otočily kolem svého těžiště vzhůru nohama a pak zaujaly svoji původní pozici. Další příklad: Na podnose stálo pohromadě několik pohárů. Prostřední z nich se z ničeho nic vznesl do vzduchu a spadl na zem, ale ostatní poháry stály bez známky pohybu na svém místě. Řádění poltergeista v Brunoviciach trvalo jen jeden den, přičemž v sousedním bytě, který byl v té samé budově, se neodehrálo vůbec nic zvláštního."
Koterbach, 1927
V roce 1927 se v Koterbachu v přítomnosti třináctiletého chlapce z ničeho nic objevovaly kameny a jiné předměty, které padaly ze vzduchu, dokonce prošly i zavřenými okny.
V Prešove, v dome prešovského pokladníka, sa 4 až 18.decembra 1930 začalo ozývať záhadné klopanie. Rôzne veci sa pohybovali a lietali vzduchom. Pri dotyku boli teplé. Tieto záhadné javy súviseli so 17 ročným chlapcom a 12 ročným dievčaťom.
Tak isto v Prešove sa v roku 1933 odohrala podobná udalosť v rodine, kde bolo viacero dievčat. Najprv začali lietať stoličky po dome a postupne sa na dievčatá zosypala taška alebo iné predmety na polici. Dievčatá vyzvali túto silu, aby zaklopala, čo sa hneď na to aj stalo. Zistilo sa, že energia sa sústreďovala okolo ich najmladšej sestry, cítila akoby ju za nohu chytala nejaká studená ruka.
V roku 1933 sa v prítomnosti istej slúžky v Košiciach – Barci opakovane objavovali vo vzduchu kamene, ktoré jej začali padať na hlavu. Tieto údery ju však neboleli a vôbec ju nezranili. Keď ju prepustili zo služby záhadné úkazy prestali, ale zopakovali sa opäť na mieste kde sa slúžka presťahovala.
V Banke pri Piešťanoch sa v roku 1941 odohrali zvláštne javy. V centre diania bolo 15 ročné dievča . Do jej izby k posteli lietali rôzne predmety aj z iných miestností alebo zvonku. Ako prvé sa pri jej posteli objavili kamene, ktoré sa do izby dostali napriek tomu, že všetky okná a dvere boli zatvorené. Nič pritom nebolo rozbité. Privolaní žandári označili kamene farbou a vyhodili ich späť cez okno na dvor. Po nejakom čase sa tie isté kamene objavili v miestnosti znova. Do miestnosti “lietali” aj krehkejšie predmety, napríklad, sklenené nádoby alebo taniere. Zaujímavosťou bolo, že ani tieto predmety nič nepoškodili, dokonca sa ani nerozbili. Záhadou zostáva aj to, ako sa tieto predmety dostali do uzavretej miestnosti.
môj otec pochádza z piešťanských kocuríc a preto mi imponuje prípad 15 ročného dievčata z
piešťanskej Banky, čo je dedinka pri Piešťanoch, smerom na Prievidzu...
v dome, kde toto dievča bývalo sa dialo niečo divné a tajomné.
dokonca boli aj svedkovia, ktorí toto všetko videli, no ak to chceli pozorovať
museli sa nachádzať iba v jej blízkosti.
je jednoznačné, že práve toto dievča bola spúšťačom, ak nie tvorcom, kedže som už písala o tom,
že adolescenti, hovorovo pubertiaci v sebe nosia velmi velké množstvo nahromadenej, nepochopenej energie,
ktorá dokáže spôsobiť rôzne pre okolie paranormálne javy, hlavne psychokinetické....
to čo sa dialo okolo tohto diavčata sa začalo kamenmi, ktoré jej z hora, akoby z nebies padali dnu
do jej domu a pristáli vždy pri jej nohách.
to čo je však pre mna to najdivnejšie je fakt, že tieto kamene lietali aj cez uzavretý strop aj cez
zavreté okná, pričom sa nikdy žiadna škára,alebo diera neurobila, dokonca sa pri tom nerozbilo ani jedno okno.
ked ľudia , ako aj policajti, ktorí tento jav pozorovali a skúmali... tieto kamene chytili dlho
ich neudržali, pretože boli veľmi horúce.
čo mohlo toto spôsobiť ? ak to aj spôsobovala nahromadená energia v rozhádzanej adolescentnej psychike
ako sa tieto kamene dostávali dnu, ako je možné že nikdy nič neporušili, z kadiaľ boli ked boli horúce a prečo sa
vždy navracali práve len k jej nohám.
áno navracali, pretože dalšie divné čo sa s týmto dievčaťom a s týmito kamenmi dialo bolo práve
to, že tieto kamene sa po vyhodení hned za krátku chvílu znovu vracali.
policajti zvedavý prípadom, ktorí bol zrejme v ich celoživotnej kariere najzaujímavejší urobili pokus.
kamene pred tým ako vyhodili z domu označili farbou
prekvapujúce bolo však to, že po pár minútach sa k dievčaťu vrátili presne tie isté kamene...
toto trvalo dlho, ale nikde som sa nedozvedela čo sa s dievčaťom stalo a ako toto pátranie skončilo.
ked som však po tomto pátrala dalej dozvedela som sa , že pri jej nohy nepadali len kamene,
ale aj rôzne najčastejšie sklenené predmety ako vázy, taniere, šálky...
nikdy sa však nič nerozbilo.
to povedzte nieje to skutočne fascinujúci prípad?
Začiatkom roka 2008 sa začali diať záhadné udalosti v jednom byte v panelovom dome v meste Palárikovo. Pravidelne, samovoľne vypadával hlavný istič. Istič bol následne 3-krát vymenený. Bola vykonaná revízia elektrickej inštalácie bytovky. Meraním sa nepreukázali žiadne závažné nedostatky. Následne odštartovali hrozivé úkazy. Zo zásuviek spontánne šľahali niekoľkocentimetrové plamene. Pôvodne si všetci mysleli, že ide o nezvyčajný skrat. Výjav sa ale opakoval aj za prítomnosti hasičov a technikov pri vypnutom prúde. Udalosti zaznamenali aj reportéri z TV JOJ. Plameň vychádzal zo zásuviek bez akejkoľvek príčiny a celkom ľubovoľne. Čoskoro sa začalo špekulovať o tzv. poltergeistovi, zlom duchovi, ktorý sa nevysvetliteľnými zvukmi a požiarmi. 21. januára 2009 začali v kuchyni horieť varešky, ktoré boli od zásuvky vzdialené asi na 20 centimetrov. V ďalších dňoch požiare pokračovali a horieť začali aj váľandy vzdialené od zásuvky na 50 centimetrov. Bolo vylúčené, že požiare vznikajú zvnútra elektrických rozvodov, keďže pri dôkladnom preskúmaní boli vnútra zásuviek čisté, bez akýchkoľvek náznakov zadymenia, sadzí a zvýšenej teploty .Ku koncu januára horeli aj za prítomnosti reportérov a hasičov kryty zásuviek a aj posteľ vzdialená 1 meter od zásuvky. Prípad nebol dodnes racionálne vysvetlený a nebol podaný nijaký záver záhadného elektrického fenoménu.
Podobné fenomény z Čiech
Jedním z takových domů byl i dům v malé české vesničce Bohučovice, která dnes patří k městu Hradec nad Moravicí. V prosinci 1985 se začaly šířit zprávy mezi vesničany a říkaly, že v jednom rodinném domě začalo strašit.
Zpráva o strašidelném domě se rychle rozšířila i do nedalekého okresního města Opava, a o dům se začala zajímat nejen státní televize, ale i StB, kriminálka a KSČ. Co se dělo v domě, a proč komunisté odmítli celý případ pod koberec?
V Bohučovicích…
Nikdo se o tajemném případu v Bohučovicích nemohl dozvědět kvůli komunistickému režimu. Tehdejší krajský tajemník KSČ měl v prosinci roku 1985 prohlásit, že takové strašení před sjezdem strany ve svém kraji nedovolí, a komunisté se i za pomoci StB pokusili celý případ ututlat. I když se o to velmi snažili, množství očitých svědků si tyto paranormální jevy ve zdejším rodinném domě, který mimochodem stále stojí, dobře zapamatovali, a ještě i dnes si vesničané z Bohučovic na tento případ vzpomínají
Starší rodinný dům, ve kterém začalo v jeden prosincový den roku 1985 nevysvětlitelně strašit, patřil manželům Smolkovým. Manželé měli i jedenáctiletého syna Tomáše, který se stal později podle vyšetřujících kriminalistů ústřední postavou “strašení”.
Podivné události v domě začaly s nevysvětlitelnými výkyvy teplot, které se náhle objevily. Pak se tapety začaly odlepovat tak, že spodní vrstva s lepidlem zůstala na zdi. Pokračovalo to samovolným spadnutím nástěnných hodin, které i když manželé dali opět namísto spadly ještě dvakrát.
Hodiny zůstaly na zemi, ale několikrát se spontánně posouvaly po podlaze. Události pak nabraly rychlý spád, a v domě se spontánně pohybovaly a přesouvaly další předměty jako váza, hrnky, příborník, prádelník, stůl a židle, odpadávaly kachličky, kýval se lustr, a pak se začaly posouvat i těžké kusy nábytku a kovové předměty deformoval neznámý tlak.
V jedné okenní tabuli se objevil kulatý otvor jako po průstřelu, okno však nebylo vůbec prasklé navíc vnější sklo poškozené nebylo, podivný otvor byl jen z vnitřní strany okna. Kruhový otvor měl dokonce porcelánový pohár v den, který jeho manželé vytáhli ze zavřeného kredence. Menší předměty jako hrníčky, talíře, příbory pak začaly doslova vystřelovat ze svých míst, a ohrožovaly mladou rodinu.
Situace vyvrcholila tím, když začalo hořet asi dvacet míst v domě do dobu půl hodiny. Tyto události se opakovaně odehrávaly během několika dní, a proto zoufalí manželé Smolkovi požádali o pomoc Národní výbor Hradce nad Moravicí. Úřad vyslal svého zaměstnance na “místo”, aby to objasnil.
Kriminalistické-komunistické vyšetřování
Strašit v domě nepřestalo ani po příchodu zaměstnankyně Národního výboru, kterou byla Jana Lysáková, která si na tento případ vzpomněla při interview s Martinem Jarošekem, který s ní udělal rozhovor v roce 2006 pro Listy Moravskoslezské. Po 21 letech si Jana Lysáková velmi dobře pamatovala na hrůzu, kterou zažila v samotném domě.
V jedné z místností podle jejích slov zavanul chladný vítr, ozvala se rána, a některý z předmětů vysokou rychlostí vletěl do prostoru. Do domu přišli později i četníci z Veřejné bezpečnosti, hasiči, a také reportéři ze státní Československé televize, kteří o strašení udělali reportáž do Aktualit.
Zpráva však vůbec nevycházela z politických důvodů. Z Prahy do Bohučovic dokonce přicestoval i slavný psychotronik PhDr. Zdeněk Rejdák, který paranormální jevy také detailně zdokumentoval, a upozornil na to, že podobné případy se odehrávaly i v zahraničí, kde byl za viníka označen poltergeist, tedy hlučný duch. I kriminalisté, kteří celý případ vyšetřovali, zažili spoustu nevysvětlitelných jevů.
Viděli, jak byla pohovka spálena tak, že někdo musel škrtnout sirku uvnitř pohovky. Z prádelníku vytáhli látku, která vypadala nepoškozená, ale po rozprostření bylo zjištěno, že byla spálena uprostřed.
Když chtěl pan Smolka nabídnout kriminalistům uzenou šunkou z chladničky, na vlastní oči viděli, že hořelo i v ledničce, kdy se ještě z uzené šunky kouřilo. Navzdory všemu nakonec kriminalisté za původce všech nevysvětlitelných jevů označili jedenáctiletého syna Smolků Tomáše.
Kriminalisté Tomáše dokonce tajně unesli, a převezli do psychiatrické léčebny v Opavě na vyšetření jeho zdravotního stavu. Nicméně tehdejší primátor psychiatrického oddělení MUDr. Hřebíček označil chlapce jako zdravé a bezproblémové dítě.
Proto byl Tomáš převezen na kliniku do Olomouce, kde byl psychiatričkou, která pracovala pro komunistický režim, donucen, aby se přiznal k žhářství. Po přiznání byl Tomáš opět vrácen svým rodičům, na celý případ se strašením se zapomnělo, a komunistický režim vše zametl pod koberec.
Hledám příčinu hrůzy
Příčinu hrůzy v Smolkově domě zkoušeli objasnit obyčejní lidé, kriminalisti i psychotronici. Podle vyšetřovatelů může být mikroseismická činnost způsobená nedalekými kamennými lomy nebo laserovými zbraněmi, protože se pobíž Bohučovic nacházelo vojenské území vojsk Varšavské smlouvy. Další teorie říká, že se jednalo o pomstu babičky, když po smrti nevěřící manželé Smolkovi svěsili velký kříž z kuchyňské zdi.
A podle psychotroniků byl nevysvětlitelný fenomén způsoben paní Smolkovou, která nenáviděla svého zetě, který také žil v domě. Její rostoucí vnitřní hněv, který si neuvědomovala, způsobil paranormální jevy, protože všechny létající objekty se vyskytovaly pouze v místnostech, kde byl její zeť.
Podle psychiatrů byl psychický tlak příčinou spontánní psychokineze. Publicista Martin Jarošek, který měl v roce 2006 rozhovor s Jany Lysákovou, poukázal také na to, že v jednom z pokojů, byl nalezený kámen neznámého původu který ležel pod oknem. Kriminalisté zabavili kámen při vyšetřování a nikdo neví, co se s ním stalo, protože se o něm nikdy nikdo nezmínil.
Horor v domě časem skončil a dokonce ještě v roce 2006 v něm žil i Tomáš Smolka s matkou. V Bohučovicích, kde dnes bydlí jen asi 300 obyvatel, je stále spousta lidí, kteří si pamatují, na strašení i vyšetřování v domě Smolkových. Události z roku 1985 však zatím nebyly dodnes seriózně vysvětleny.
http://paramag.eu/strasidelny-dum-v-cechach-paranormalni-fenomen-komunisticke-strany-byl-dobre-skryty/
Enfieldský dom
V roku 1977 zažila rodina Hodgsoncov sériu podivných situácii a členovia rodiny boli presvedčení, že ich dom posadla zlá sila. Nahlásili, že sa im v dome triasli postele, nábytok sa presúval po miestnostiach a dokonca tvrdili, že jedno z ich detí sa vznášalo nad posteľou. Rodina si preto zavolala Eda a Lorraine Warrenovcov, ktorí sa venovali vyšetrovaniu paranormálnych javov. Okrem Warrenovcov však rodine nikto neveril. Až do chvíle, keď paranormálnu aktivitu potvrdila aj policajtka Carolyn Heepsová. Tá vyhlásila, že videla, ako sa nad podlahou vznáša stolička, ktorá sa následne presunula z jedného konca izby na druhý.V roku 1977 sa v anglickom Enfielde začala séria desivých udalostí, ktoré sa do dejín paranormálnych javov zapísali ako jeden z najšokujúcejších prípadov strašenia. Rodina Hodgsonových začala doma zažívať podivné javy ako klopanie na steny, samovoľný pohyb nábytku, spontánne ohne a dokonca i útoky, ktoré sa zamerali hlavne na deti.
Rodina pozostávala z rozvedenej Margaret Hodgson a jej štyroch detí – 13-ročnej Peggy, 11-ročnej Janet, 10-ročného Johnnyho a 7-ročného Billyho. Jednej augustovej noci roku 1977 sa v spálni dievčat začali diať podivné veci, keď obe tvrdili, že skriňa na bielizeň sa po izbe začala posúvať sama od seba. Ich matka však po počiatočnom zmätku nenašla nič neobvyklé, a tak im prikázala znova si ľahnúť. Vtom sa však skriňa náhle posunula a Margaret ju musela rukami odtlačiť späť. Zo stien sa taktiež začalo ozývať klopanie a iné zvuky. Rodina potom ostala celú noc hore a hneď ráno sa vybrala do susedovho domu. Sused Vic Nottingham chcel vec prešetriť a keď vošiel do domu, tiež začul podivné klopanie, ktoré ho vraj sprevádzalo z izby do izby.
Javy postupne naberali na intenzite. Kocky lega a iné predmety boli znenazdajky na členov rodiny vymrštené, nábytok sa po podlahe spontánne posúval a v izbách sa objavovali a náhle mizli malé ohne. Bytosť sa zjavne zamerala na 11-ročnú Janet, ktorú neznáma sila opakovane vyhadzovala z postele, pričom dievča niekedy aj levitovalo vo vzduchu. Jeden z týchto incidentov dokonca údajne videli dvaja okoloidúci, ktorí v okne spálne zahliadli Janet v horizontálnej polohe, ako sa vznáša vo vzduchu, zatiaľ čo v pozadí za ňou sa vznášali hračky detí.
Do domu po týchto udalostiach prišiel kňaz i médium, no nikto z nich nedokázal vyčíňanie neviditeľnej bytosti zastaviť. Poltergeist sa raz údajne snažil posteľným prádlom Janet uškrtiť, no matka ju vtedy zachránila. Raz bola Margaret taká vystrašená a bezradná, že zavolala do domu políciu. Jedna policajtka potom videla, ako sa stolička po podlahe posunula sama od seba, no nevedela na isto, či sa tak stalo z nadprirodzených príčin, alebo ju niekto z rodiny posunul. Ďalším svedkom bol istý reportér z Daily Mirror, ktorý s rodinou robil rozhovor. Zbadal vraj, ako panvica vyletela zo sporáku a trafila jeho kolegu fotografa priamo do hlavy. V spálni boli následne vyhotovené známe fotografie, ktoré zobrazujú Janet, ako ju niečo hádže z postele.
Na rad sa dostali i paranormálni odborníci Maurice Grosse a Guy Lyon
Playfair zo "Society for Psychical Research", ktorí po dobu mnohých
mesiacov javy v dome postupne zaznamenávali. Technika však dnu niekedy
zlyhávala z nezistených príčin, zatiaľ čo mimo domu šla perfektne.
Grosse údajne jedného večera, keď dole analyzoval dôkazy, začul z hora
krik Janet. Keď chcel ísť do izby, zbadal, že Janet niečo ťahá po
podlahe a dolu schodmi, až mu skončila s nárekom pri nohách. Playfair
zas raz začul "silný vibrujúci zvuk", ktorý pripomínal vŕtačku. Keď
prišiel do spálne, zistil, že starý viktoriánsky krb bol vytrhnutý
priamo zo steny.
Po niekoľkých mesiacoch neviditeľného teroru sa začali diať ďalšie neobvyklé veci. Obývačkou sa rozliehal psí brechot a hrozivé vrčanie, až na to, že rodina žiadneho psa nemala. Maurice Grosse sa domnieval, že ak bytosť dokáže produkovať tieto zvuky, mohla by vedieť i rozprávať. Na mieste bola i znepokojivá otázka, či sa dokonca nejedná o démonické sily. Keď sa Grosse začal pýtať otázky, bytosť údajne prehovorila cez Janet (ktorá bola zjavne už duchom posadnutá) hrubým neprirodzeným hlasom, ktorý akoby patril staršiemu mužovi. Z medicínskeho hľadiska by bolo pritom pre Janet takmer nemožné takýmto hlasom hovoriť, a aj keby to dokázala, vydržala by to len pár sekúnd.
Duch sa vraj predstavil pod menom Bill a tvrdil, že bol predchádzajúcim obyvateľom domu, no zomrel v obývačke na krvácanie do mozgu. Po krátkom prieskume bola kontaktovaná rodina mŕtveho muža a keď boli nahrávky prehraté Billovmu synovi, ten hlas svojho otca hneď spoznal. Paranormálna aktivita trvala asi 2 roky, na čo postupne prestala tak náhle, ako začala. Do prípadu, ktorý neskôr získal mnoho pozornosti, sa však zapájalo stále viac skeptikov. Samotní Grosse a Playfair vo svojich záznamoch tvrdili, že dievčatá niekoľkokrát nachytali, ako podivné javy samy hrajú. Neverili však, že by mohli sfalšovať všetky javy, ktoré sa v dome diali. Americký kúzelník Milbourne Christopher pri svojom vyšetrovaní neobjavil nič paranormálne a vyhlásil, že "sa jednalo iba o výstrelky chytrého dievčaťa, ktoré chcelo spôsobiť problémy a zmätok". Do prípadu sa zapojili i známi vyšetrovatelia Ed a Lorraine Warrenovci, ktorí zas tvrdili, že Janet bola pod vplyvom démonických síl. Či už bol poltergeist z Enfieldu skutočný alebo nie, je isté, že sa dodnes tento prípad radí k najznámejším svojho druhu.
Po niekoľkých mesiacoch neviditeľného teroru sa začali diať ďalšie neobvyklé veci. Obývačkou sa rozliehal psí brechot a hrozivé vrčanie, až na to, že rodina žiadneho psa nemala. Maurice Grosse sa domnieval, že ak bytosť dokáže produkovať tieto zvuky, mohla by vedieť i rozprávať. Na mieste bola i znepokojivá otázka, či sa dokonca nejedná o démonické sily. Keď sa Grosse začal pýtať otázky, bytosť údajne prehovorila cez Janet (ktorá bola zjavne už duchom posadnutá) hrubým neprirodzeným hlasom, ktorý akoby patril staršiemu mužovi. Z medicínskeho hľadiska by bolo pritom pre Janet takmer nemožné takýmto hlasom hovoriť, a aj keby to dokázala, vydržala by to len pár sekúnd.
Duch sa vraj predstavil pod menom Bill a tvrdil, že bol predchádzajúcim obyvateľom domu, no zomrel v obývačke na krvácanie do mozgu. Po krátkom prieskume bola kontaktovaná rodina mŕtveho muža a keď boli nahrávky prehraté Billovmu synovi, ten hlas svojho otca hneď spoznal. Paranormálna aktivita trvala asi 2 roky, na čo postupne prestala tak náhle, ako začala. Do prípadu, ktorý neskôr získal mnoho pozornosti, sa však zapájalo stále viac skeptikov. Samotní Grosse a Playfair vo svojich záznamoch tvrdili, že dievčatá niekoľkokrát nachytali, ako podivné javy samy hrajú. Neverili však, že by mohli sfalšovať všetky javy, ktoré sa v dome diali. Americký kúzelník Milbourne Christopher pri svojom vyšetrovaní neobjavil nič paranormálne a vyhlásil, že "sa jednalo iba o výstrelky chytrého dievčaťa, ktoré chcelo spôsobiť problémy a zmätok". Do prípadu sa zapojili i známi vyšetrovatelia Ed a Lorraine Warrenovci, ktorí zas tvrdili, že Janet bola pod vplyvom démonických síl. Či už bol poltergeist z Enfieldu skutočný alebo nie, je isté, že sa dodnes tento prípad radí k najznámejším svojho druhu.
Poltergeist v Cooneen
Pani Murphy a jej 6 (niekde uvedené 7) detí žili v dome na začiatku 20. storočia. V tej dobe bola Bridget už vdovou, keďže jej manžel zomrel pri nešťastnej nehode, a tak rodina žila v izolovaných lesoch panstva Fermanagh. Kedysi okolo roku 1913 sa však v dome začali diať javy, ktoré nemali vysvetlenie a ktoré nakoniec dokonca viedli k skutočným exorcizmom pod vedením miestnych kňazov. Spočiatku mierne príznaky strašenia nakoniec viedli k odchodu rodiny a k tomu, že dom sa dodnes nazýva "Coneen Ghost House".
Na začiatku rodina počula len občasné klopanie na vchodové dvere. Keď však niekto šiel otvoriť, nebol za nimi nikto. Klopanie sa postupne stupňovalo a ozývalo sa aj na oknách a iných dverách, pričom často pripomínalo melódiu známych pesničiek. Na povalu domu viedlo kamenné schodisko, na ktorom sa neskôr ozývali ťažké kroky. Pri prieskume sa však nikdy nenašla žiadna osoba, ktorá by ich mohla spôsobovať. Tieto javy onedlho zažili aj viacerí známi rodiny, ktorí prišli na návštevu a potvrdili spomínané správy.
Onedlho na to sa však veci začali zhoršovať. Poltergeist, ktorý v dome
vyčíňal, začal hádzať taniere o stenu a dvíhať postele detí, niekedy keď
v nich priamo spali. Udalosti boli v tej dobe také dramatické, že pani
Murphy radšej zavolala farára Coylea z Maguiresbridge. Ten taktiež
podivné javy videl na vlastné oči, a dokonca vraj zazrel akési tiene,
ktoré sa objavovali a mizli na stenách. Hrnce a panvice taktiež v
kuchyni za jeho prítomnosti leteli vzduchom dočinením neviditeľnej
sily.
Coyle nakoniec získal povolenie na 2 exorcizmy, ktoré sa v dome uskutočnili. Počas nich znova izbami lietali šálky a taniere a povlečenie na posteliach sa dvíhalo do vzduchu, ako keby pod ním niekto bol. Z povaly sa vraj tiež ozývalo hlasné stonanie, ktoré všetci počuli. Rodina verila, že sa takto ducha nakoniec zbaví, no ako sa ukázalo, ten nakoniec vyčíňal ďalej. Niektorí miestni z okolia si dokonca začali rozprávať, že pani Murphy je čarodejnica a že si tieto javy privolala sama. Povrávalo sa tiež, že jej syn v lesoch neďaleko domu raz našiel knihu o démonoch a temných rituáloch a nechtiac vyvolal temného ducha.
To už však bolo pre matku šiestich detí veľa, a tak sa rodina nakoniec rozhodla v roku 1913 odsťahovať a odísť do Ameriky. Čo však bolo ešte šokujúcejšie, duch ich údajne nasledoval aj priamo na loď, ktorou sa plavili. Z ich kabíny sa ozývalo klopanie a búchanie podobné tomu, aké bolo počuť v dome. Kapitán však na tieto historky neveril a pohrozil im dokonca, že ich najbližšie z lode vyhodí. Podľa správ ich aktivita nasledovala aj do nového domova, no po čase postupne utíchla. Jedna z dcér pani Murphy však údajne utrpela na psychike a strávila zvyšok života v ústave.
Dom v Cooneen je podľa mnohých dodnes obývaný paranormálnou aktivitou. Príbeh je už dnes známy široko-ďaleko a slúžil ako inšpirácia viacerým filmom. Vyšetrovatelia a psychické médiá, ktoré dom navštívili, sa zhodujú na tom, že v ňom dodnes sídli veľmi negatívna energia. Historické záznamy však neodhaľujú, čo by mohlo byť príčinou strašenia. Verí sa teda, že ide o poltergeista, a teda zlomyseľného ducha, ktorý ani nemusel byť za života človekom. Coneen Ghost House bol nedávno odhalený, keď lesníci vyrúbali stromy, ktorými bol dlhé roky obklopený, a tak je stavba v súčasnosti viditeľná a voľne dostupná. Miestni a kňazi však návštevníkov stále varujú, aby sa nezahrávali s niečím, čo môžu neskôr oľutovať
he Cage – najstrašidelnejší dom Essexu
Kedysi v 16. storočí sa strach z čarodejníc nevyhol ani St Osyth. Ľudia si povrávali, že viaceré ženy sú v spolku s diablom a vykonávajú svoje temné rituály, čím chcú škodiť ostatným občanom. Kvôli prenasledovaniu, ktoré sa šírilo aj okolitými regiónmi, bolo nakoniec v dedine odsúdených 14 žien z čarodejníctva, z ktorých najznámejšia bola prvá uväznená, Ursula Kemp. Tá bola už dlhšie známa pre svoje skúsenosti s miešaním byliniek a vyrábaním liečivých nápojov. Ironicky sa však akosi zvesti o nej zdeformovali a ľudia začali veriť, že Ursula takisto pre dosiahnutie svojich cieľov využíva čary podľa vlastnej vôle. Nanešťastie taktiež vlastnila niekoľko mačiek a žila samotárskym životom, čo z nej v tej dobe rýchlo spravilo ľahkú obeť. Niektorí začali tvrdiť, že ľuďom škodí, a že v jednom prípade údajne spôsobila, aby isté dieťa spadlo a takmer si zlomilo väzy.
Proces s Ursulou sa konal v roku 1582 a ľudí, ktorí proti nej svedčili, bolo veľa. Vyhlasovali, že preklína ostatných občanov a štve rodinných príslušníkov proti sebe. Jedným z najpodivnejších obvinení bolo to, že používa čary, aby predišla vareniu piva. Najšokujúcejšie tvrdenie však prišlo od jej 8-ročného syna, ktorý tvrdil, že Ursula má "štyroch priateľov, dva mužské a dva ženské prízraky, ktoré zabíjajú ľudí a spôsobujú ochorenia zvierat a ľudí". Chlapec tiež vyhlásil, že jeho matka má doma biele jahňa, ktorému pije krv. Ursula bola teda spolu s ďalšími 13 ženami odsúdená za bosoráctvo, pričom všetky boli umiestnené do väzenia pod menom The Cage.
Tam ženy čakali na trest, ktorým bolo zvyčajne obesenie. Na území domu tak bola Kemp a 6 ďalších žien obesených, pričom ich telá boli nedbalo hodené do spoločného hrobu. Neskôr sa z domu stala karanténna stanica pre obete moru, kedy tam tiež zomrelo viacero ľudí. Potom sa z neho znovu stala väznica, ktorá v tejto podobe existovala asi do roku 1908. Budova sa potom zmenila na obytný dom, ktorý odvtedy prešiel rukami mnohých majiteľov. A nie je prekvapením, že mnohí z neho radšej doslova utiekli v smrteľnom strachu. Prvý majiteľ dom predal len 2 týždne po kúpe a druhý vlastník v ňom zošalel a obesil sa. Pozornosti sa mu však dostalo až vtedy, keď ho kúpila Vanessa Mitchell v roku 2004.
Vanessa v dome bývala 11 rokov a zažila mnoho desivých a niekedy aj násilných udalostí. Keď dom kupovala, nikto jej o jeho strašnej histórii nepovedal. Od začiatku však zažívala aktivitu poltergeista, ktorá sa prejavovala v noci aj cez deň. Časté bolo, že reťaz, ktorá tam ostala z pôvodnej väznice, sa na stene kývala. Z krbovej rímsy neustále padali predmety, po chodbe na poschodí bolo neustále počuť kroky a dvere do chodby sa niekedy prudko otvorili, ako keby ich nejaká sila vykopla. Z podlahy na záchode tiež niekedy vychádzali škrabavé zvuky, ako keby sa niečo pokúšalo vykopať von. Pri jednej príležitosti, kedy mala Vanessa návštevu, sa dokonca za bieleho dňa v hale objavili na podlahe krvavé škvrny. Javy sa postupne stupňovali, až raz nabrali násilný charakter.
Niekedy sa stalo, že Vanessa zbadala tmavé postavy, na čo ju niečo udrelo alebo jej dalo facku. Raz ju dokonca niečo hodilo o zem v čase, keď bola tehotná, a o nejakú dobu zas videla tmavú postavu, ktorá sa skláňala nad posteľou jej malého syna. Nechýbali ani správy o akejsi "démonickej koze", ktorá sa na pozemku objavuje. Vanessa sa teda po rokoch rozhodla z domu odsťahovať, no medzitým pozvala mnoho vyšetrovateľov a špiritualistov, no nikomu sa zlovestné sily nepodarilo odhaliť alebo odohnať. Dom sa medzitým dostal do pozornosti médií, a niekto ho dodnes považuje za najstrašidelnejší dom v celom Anglicku.
V dome sa pokúšal bývať aj vyšetrovateľ a autor Micky Rawlings, ktorý však tiež rýchlo pocítil jeho temnú silu. Tvrdil, že nikdy nebol pobožným človekom, no aj tak chodil každú noc do postele s krucifixom v rukách. Rawlings zažil rôzne iné javy ako vrčanie či zvuk "malého piana", ktorý sa v dome ozýval. Pri jednej príležitosti v dome strávila noc istá skupina, ktorá javy vyšetrovala. Okrem rôznych spomínaných javov však jedna žena zo skupiny menom Debbie, ktorá bola zachytená na videu, zažila "transformáciu" do desivej podobu, kedy sa jej celá tvár zmenila. Debbie si to ale neuvedomovala, no krátko na to pocítila, že ju niečo páli na chrbte, na čo sa jej na tele objavili 4 jasné škrabance. Bol to snáď pokus jednej z čarodejníc o posadnutie ženy?
Strašenie v Black Forest
Steven a Beth Lee a ich dvaja synovia kúpili dvojposchodový zrubový dom, ktorý im mal slúžiť ako nový domov v pokojom prostredí lesov a hôr Colorada. Rodina však nevedela, že už predchádzajúci majiteľ mal na pozemku viacero nadprirodzených skúseností, čo im však pri predaji nezmienil, zrejme aby ho nevysmiali, alebo aby ponuku neodmietli. Nikto z nich teda pri nasťahovaní netušil, že s domom čosi nie je v poriadku, alebo započul zvesti, že tam straší. Na ich prekvapenie však podivné udalosti na seba nenechali dlho čakať.
Zhruba týždeň po nasťahovaní sa chlapci začali sťažovať, že vo svojich izbách vídajú akési neznáme svetlá a pohyblivé tiene, ktoré spočiatku rodičia pripisovali ich prehnanej fantázii. Onedlho sa však o týchto udalostiach mali presvedčiť na vlastnej koži, a to nielen v dome, ale aj v okolitých lesoch. Medzi stromami rodina často pozorovala lietajúce svetelné javy a záblesky, pričom dom ožil všetkými typickými príznakmi strašenia. Otvárajúce sa dvere, poruchy elektroniky, klopanie a búchanie na steny a stropy a dokonca aj kroky a hudba z neznáma – to všetko sa stalo bežnou súčasťou diania v ich domácnosti. Interiér niekedy tiež zaplavil silný chemický zápach, ktorý členov rodiny dráždil v nose a očiach.
Beth Lee spomína jeden konkrétny príklad, ktorý dokazuje intenzitu javov: "Jedného dňa sme prišli domov a bolo to tam ako na štvrtého júla. V dome boli záblesky svetiel a znelo to tam, ako keby po streche pochodovali ľudia. Ležali sme v posteli a počuli rinčanie reťazí. Jednej noci sme sa zobudili a počuli orchester. Podivné veci sa diali každý deň."
Aj keď bolo všetkým jasné, že v dome sa deje niečo naozaj neobvyklé, Steven bol stále skeptický a javy pripisoval vyčíňaniu vandalov, ktorí sa ich zrejme snažili z ich nového domova vyhnať. S touto predstavou potom nakúpil mnoho drahej techniky vrátanie bezpečnostných kamier a senzorov pohybu, ktorými chcel údajných vandalov nachytať. Kamery však onedlho na to začali snímať všetko možné, len nie vandalov v ľudskej podobe. Orby, svetlá, hmla, a niekedy dokonca obrysy ľudských postáv a zvierat sa na záberoch objavovali často. Niektoré z nich sa potom dostali do časopisu Fate Magazine v roku 1994 a vyvolali značný záujem médií.
Steven však stále nechcel uveriť vysvetleniu o posmrtnom živote, a tak skúšal rôzne druhy filmu v domnienke, že ide o technickú závadu, no výsledok bol stále rovnaký. Kontaktoval teda šerifa a najal si aj súkromného vyšetrovateľa, stále presvedčený o tom, že môže chytiť podozrivých. Autority sa na pozemok vybrali asi 45-krát, no nikdy nenašli žiadne stopy po vlámaní alebo cudzom zásahu. Po mnohých telefonátoch si začali myslieť, že Steven je možno paranoidný a trpí preludmi. Rodina teda uznala, že na ich pozemku sa zrejme naozaj deje niečo nadprirodzené, a tak kontaktovala reláciu Sightings, ktorá sa zaoberala takýmito prípadmi. Výsledkom teda bolo, že do ich domu dorazil štáb a začal javy dokumentovať, čo prinieslo ešte viac podivných dôkazov.
Spolu so štábom na miesto prišla aj Echo Bodine, ktorá pracovala ako médium. Tá potom tvrdila, že energia v dome je veľmi silná a podľa nej je na mieste minimálne 20 rôznych bytostí, pričom jedna z nich je extrémne silná a zlovestná. Samotné natáčanie taktiež nebolo ničím jednoduchým. Štáb sa stretával s pravidelnými technickými problémami a kamery boli niekedy zvalené neviditeľnou silou. V jednom prípade dokonca istú ženu zo štábu napadla energia, ktorá jej spôsobila paralýzu celého tela. Žena bola v hysterickom stave vynesená von z domu, kde sa nakoniec po chvíli spamätala, no utrpela šok. Pocit neskôr opísala v zmysle, že sa ju niečo určite snažilo posadnúť.
Štáb bol aktivitou tak ohromený, že sa o 6 mesiacov do domu Leeovcov vrátil. Tentokrát ich sprevádzal slávny špiritualista Peter James, ktorý taktiež okamžite pocítil silnú energiu, akú nezažil na žiadnom inom mieste. Keď James dom prehliadol, vyhlásil, že energia sa sústredí najmä v šatníku na poschodí a okolo 100 rokov starého zrkadla v spálni. Špekulovalo sa teda, že tieto miesta slúžia ako akýsi lievik alebo brána, ktorá spája pozemský svet s tým druhým. Túto hypotézu potvrdzovali hlavne viaceré fotografie samotného zrkadla, kedy sa v ňom objavovali prízračné tváre a iné svetelné anomálie. (obrázok dolu)
Keď sa však natáčanie skončilo, veciam vôbec nebol koniec. Steve sa onedlho na to zobudil s akousi neprirodzenou modrinou na čele, ktorú nevedeli vysvetliť ani doktori po viacerých vyšetreniach. Na jeden fotografii z domu sa však objavuje akási svetelná "dýka", ktorá mieri priamo na jeho čelo (obrázok dolu), čo môže byť príčinou jeho nadprirodzeného zranenia. Dom sa čoskoro stal takým známym, že v roku 1996 ho navštívil samotný senátor Duke, ktorý bol spočiatku skeptický. Aj on sa však rýchlo presvedčil, že na mieste niečo nie je v poriadku, keď sa mu podarilo vyfotiť akúsi hmlu v tvare psa. Ešte podivnejšie na tom bolo, že prízrak v skutočnosti pripomínal psa, ktorého Leeovci mali asi 10 rokov predtým a ktorého obraz sa objavil na viacerých fotografiách, niekedy vznášajúc sa nad zemou.
Počas rokov sa do domu vypravilo ešte mnoho odborníkov, či už expertov na elektromagnetické javy, alebo špiritualistov, no všetci odtiaľ odchádzali presvedčení, že miesto je plné paranormálnych javov a začali ho označovať ako jedno z najaktívnejších miest v USA. Jeden miestny Hopi šaman sa dokonca vyjadril, že dom stojí na mieste, ktoré je známe ako "Rainbow Vortex", a predstavuje bránu medzi svetom živých a mŕtvych. Špekulovalo sa teda, že to nie je samotný dom, ktorý je strašidelný, no celá lokalita, ktorá slúži dušiam a prízrakom ako prechod alebo "interdimenzionálna stanica". Zaujímavé však je, že Steve Lee si stále stál za svojím a vyhlasoval, že v tom má prsty vláda USA a že na jeho rodine testuje akési nekalé technológie a praktiky. Dom však medzitým stojí na tom istom mieste a údajne neprestáva byť aktívnym miestom, pre ktoré sa doposiaľ nenašlo iné vysvetlenie.
Vražedný dom Casa Delle Anime
Budova, ktorá v dedine stojí hneď na zákrute, bola na prvý pohľad stále len obyčajným rodinným domom. Už dávnejšie v ňom žila istá rodina, ktorá však mala nejaké psychické problémy. Tá z neho spravila malý hostinec, čím sa začala desivá etapa podobná príbehom Edgara Allana Poea. Keďže dom stál na frekventovanej ceste, pútnici sa v ňom často zastavovali a rodina ich pozývala dnu. Majetok a cennosti návštevníkov boli následne ukladané to špeciálnej miestnosti, ktorá bola dostupná tajnou chodbičkou. Nič netušiaci hostia však nemohli vedieť, že to bude ich posledná noc v akomkoľvek lokále.
Niekde sa uvádza, že rodina hostí zabíjala tak, že na nich v noci spustila pohyblivý strop, čo ich udusilo, inde zas, že na nich hádzali ťažký nábytok a ubíjali na smrť. Akokoľvek to už bolo, v dome vraj prišlo o život mnoho ľudí, no presné číslo sa nevie. Telá boli nakoniec pochované na dvore v masovom hrobe. Toto vyčíňanie vražednej rodiny bolo však nakoniec odhalené, po čom boli všetci odsúdení a popravení. Dom hrôzy tak ostal chátrať a miestni si rozprávali, že je prekliaty. Najbližšími obyvateľmi sa stala istá rodina, ktorá si v ňom počas bombardovania nacistami ku koncu druhej svetovej vojny našla útočisko. Tá krátko na to hlásila javy ako samovoľný pohyb dverí či iných predmetov v dome, a desivé zvuky, ktoré sa ozývali na záhrade.
V jednom prípade za touto rodinou v noci dokonca prišlo akési dievča v bielych šatách, ktoré tvrdilo, že hľadá svojho priateľa. Postava sa však v momente rozplynula a ostal po nej len závan ruží. To už rodine stačilo, a tak sa z domu radšej odsťahovali. Od 50-tych rokov sa potom dom mal renovovať. Kedysi v tej dobe však na záhrade bolo objavené zakopané ďalšie telo vo vreci. Neskôr sa dom stal obľúbeným miestom pre zvedavcov a lovcov duchov. Nedávno dokonca jeden z nich vyhlásil, ako videl podivný hmlistý tvar, ktorý šiel po ceste neďaleko miesta, kde práve stál
Za čias Homéra duchovia kvílili, v stredoveku hovorili hlbokým tónom. Potom, až do 18. storočia, sa ozývali bežným hlasom, ktorý v 19. a 20. storočí stratili, a tak je väčšina dobových zjavení mĺkva a často dokonca hluchá.
Nemenil sa len hlas, ale ako sme videli, aj vzhľad duchov. Z nejasných kúdolov Homérovej éry sa stali odpudiví trpitelia v očistci a neskôr zdanlivo hmatateľné postavy podobné živým – čo sa obrátilo a prevážila podoba nejasných, neulapiteľných bytostí. V 19. storočí sa náhle zjavovali a prechádzali stenami tak často, ako v predchádzajúcich stáročiach klopali na dvere predtým, ako vošli.
„Počas každého historického obdobia sa zjavenia vnímali podľa istých konkrétnych očakávaní. A ako sa menili očakávania, tak sa menili samotné zjavenia. Z týchto zistení je zjavné, že v očistci trpiace duše čias Tomáša Akvinského, tieň vražednej milenky čias Karola II., a tiché sivé panie viktoriánskej éry nepochádzajú z iného sveta, ale z tohto,“ konštatuje Finucane.
Fulcane si ale neuvedomuje že zjavenia fungovali v istom kultúrnom duchu z ktorého pôvodne vyšli ukazovli sa v oblečení v akom žili na zemi
Duchovia nie sú jediným prípadom, keď sa v závislosti od kultúry a miestnych či dobových očakávaní mení aj povaha rôznych údajne paranormálnych zážitkov. V druhej polovici 20. storočia existoval rozmanitý miestny folklór aj ohľadom mimozemšťanov. „Namiesto toho, aby boli univerzálne, príbehy o únosoch mimozemšťanmi sú neuspokojivo lokálne. Väčšina z nich pochádza zo Severnej Ameriky,“ napísal v roku 1995 známy astronóm a astrofyzik Carl Sagan. „V iných krajinách ľudia hlásia mimozemšťanov s hmyzími hlavami, či takých, čo pripomínajú plazy, roboty, alebo majú modré oči.“ Každá z týchto skupín sa má podľa Sagana správať odlišne. Ich tvar je podľa neho poznačený neschopnosťou našej predstavivosti a zaujatím ľudskými starosťami. „Je očividné, že tu hrajú významnú úlohu kultúrne faktory.“
Miestnu a dobovú kultúru odrážajú aj zmeny neidentifikovaných lietajúcich objektov. Ľudia od nepamäti čas od času zhliadli na oblohe úkaz, ktorý pod vplyvom vlastnej nevedomosti a psychiky interpretovali v zmysle populárnych dobových presvedčení. V 19. storočí mali byť údajné UFO z dreva a poháňali ich vrtule. Na začiatku minulého storočia podľa svedkov vyzerali ako vzducholode alebo zložito zdobené lietajúce stroje z diel H. G. Wellsa. Neskôr prišli do módy koráby, ktoré niesli veľké výfuky. Mánia lietajúcich tanierov začala koncom 40. rokov, aj to len vďaka nešťastnej, ale široko publikovanej dezinformácii.V predchádzajúcich dekádach sa pritom údajné lietajúce taniere neobjavili ani v publikáciách takých notorických zberateľov správ o zvláštnych udalostiach, ako bol Charles Fort.
Aj UFO podlieha módnym vlnám
Pojem lietajúci tanier (angl. „flying saucer“) nenájdete v prameňoch spred 24. júna 1947. Iste, pod vplyvom rôznych okolností ľudia aj dávno predtým na oblohe hlásili rozmanité útvary či objekty, ktoré nevedeli identifikovať. Nezriedka ich považovali za „fantómové lietajúce stroje“ či „fantómové vojenské rakety“ (napr. v Škandinávii koncom 40. rokov) - spojenie s mimozemšťanmi však nebolo vždy v móde. Rovnako nebol v móde tvar podobný disku či tanieru. Svedkovia hlásili vzhľad týchto údajných korábov taký, aký presne zapadal do kultúrnych reálií historického obdobia, v ktorom boli zaznamenané.
V 19. storočí mali byť takéto UFO (teda „neidentifikované lietajúce objekty“) z dreva a poháňali ich vrtule. Na začiatku minulého storočia podľa svedkov vyzerali ako vzducholode alebo zložito zdobené lietajúce stroje z diel H. G. Wellsa.
Neskôr prišli do módy koráby, ktoré niesli veľké výfuky. Na nemotorných rebríkoch z nich vystupovali mohutní Marťania oblečení na spôsob postáv z lacných sci-fi „románov do kapsy“. Niesli lúčové pištole a človeku zvyknutému na veľkohlavých veľkookých ufónov, akí údajne lietajú na nablýskaných high-tech lietajúcich tanieroch druhej polovice 20. storočia, pripadajú smiešne.
V utorok 24. júna 1947 biznismen z Idaha Kenneth Arnold letel vo svojom súkromnom lietadle pri Kaskádových vrchoch a zbadal niečo, čo vyzeralo ako deväť trblietajúcich sa objektov letiacich v spoločnej formácii smerom zo severu na juh neďaleko hory Mt. Rainier. Objekty mal vraj na dohľad približne tri minúty.
Neskôr prišli do módy koráby, ktoré niesli veľké výfuky. Na nemotorných rebríkoch z nich vystupovali mohutní Marťania oblečení na spôsob postáv z lacných sci-fi „románov do kapsy“. Niesli lúčové pištole a človeku zvyknutému na veľkohlavých veľkookých ufónov, akí údajne lietajú na nablýskaných high-tech lietajúcich tanieroch druhej polovice 20. storočia, pripadajú smiešne.
Novinové prekrútenie
Ale späť k dátumu 24. 6. 1947. Ako sme spomenuli, práve na tento deň sa v rámci folklóru ufo datuje začiatok dodnes trvajúcej mánie lietajúcich tanierov. Čo sa stalo?V utorok 24. júna 1947 biznismen z Idaha Kenneth Arnold letel vo svojom súkromnom lietadle pri Kaskádových vrchoch a zbadal niečo, čo vyzeralo ako deväť trblietajúcich sa objektov letiacich v spoločnej formácii smerom zo severu na juh neďaleko hory Mt. Rainier. Objekty mal vraj na dohľad približne tri minúty.
V novinách sa následne objavili široko publikované články, ktoré
tvrdili, že Arnold videl buď deväť tanierom podobných lietajúcich
strojov letiacich mimoriadnou rýchlosťou, alebo články explicitne
uvádzajúce, že videl deväť lietajúcich tanierov. Zrodil sa pojem
„lietajúci tanier“, ktorý je s nami dodnes.
Samotný Arnold pritom nikdy netvrdil, že videl objekty podobné tanierom. Novinári jeho výpoveď skomolili. Biznismen objekty opísal ako približne podobné bumerangu. V prepise rozhovoru s Edwardom R. Murrowom zo 7. apríla 1950 Arnold hovorí: „Tvrdili, že som povedal, že [objekty] vyzerali ako taniere. Ja som povedal, že leteli podobne ako tanier.“
Široká publicita, ktorá nasledovala, však viedla ošiaľu. V priebehu nasledovných týždňov a mesiacov ďalší a ďalší ľudia hlásili údajné pozorovania lietajúcich tanierov.
Situácia pripomínala ošiaľ „lietajúceho stroja duchov“ z novembra 1896 až mája 1897. Vtedy sa rozšírila fáma, že istý americký vynálezca skonštruoval prvý lietajúci stroj ťažší ako vzduch a po nociach ho testoval. Zakrátko ho vraj videli tisíce svedkov. Ich výpovede plnili stránky denníkov a 22. novembra 1896 údajnú „vzducholoď“ na oblohe dokonca pozorovali súčasne stovky svedkov. Napokon sa ukázalo, že zariadenie nikdy neexistovalo a išlo len o prípad masovej hystérie – výsledok zveličených príbehov, dezinterpretácií, falošných spomienok a klamov vo vnímaní.
Ibaže kým prípad „lietajúceho stroja duchov“ si zachoval regionálny dopad a napokon médiá uviedli skutočnosť na pravú mieru, tlač Arnoldovmu vysvetleniu, že jeho slová prekrútené boli, nevenovala veľkú pozornosť. A tak ošiaľ vyvolaný pôvodnými, skomolenými článkami, pokračoval. A neskončil dodnes.
Hoci biznismen uviedol, že jav pozoroval tri minúty, v stresových situáciách sú odhady ich trvania skreslené. Napríklad počas zemetrasenia v Kalifornii v roku 1989 mnohí ľudia tvrdili, že prebiehalo viac ako minútu, hoci v skutočnosti otrasy ustali už po pätnástich sekundách. A astronómovia majú k dispozícii záznamy individuálnych meteoroidov, ktoré boli v atmosfére viditeľné približne minútu. Arnoldove svedecké výpovede tiež naznačujú, že nadhodnotil trvanie pozorovania zámenou fragmentov meteoru s výslednými kondenzačnými stopami, ktoré vznikajú pri horení telesa v atmosfére.
Arnold vzhľad toho, čo videl, prirovnal k „žiariacim žubrienkam, ktoré pulzovali a trepotali sa“. „A to zodpovedá kusom rozpadávajúceho sa meteoru, ktorý sa rozžiari, a potom, keď chladne, stemnie,“ píše vedecký publicista Keay Davidson.
Hypotézu o meteoroide potvrdzujú aj očití svedkovia. Takmer v rovnakom čase a na rovnakom mieste, ako videl Arnold „záhadné“ objekty, videli sudca mesta Boise J. M. Lampert a viceguvernér Donald Whitehead útvar silne pripomínajúci padajúci meteoroid. Ako uviedol Whitehead v Itaho Daily Statesman už 3. júla 1947, objekt mu evokoval kométu, mal mimoriadne jasnú hlavu a priehľadný dymový chvost.
Prečo ďalší svedkovia nehlásili pozorovanie tohto meteoroidu? Ako zistil Davidson z archívnych záznamov počasia, 24. júna 1947 na východ od Kaskád pokrývala väčšinu Spojených štátov a Kanady hustá oblačnosť.
Po druhé: že sú lietajúce taniere kultúrnym fenoménom, prvkom moderného folklóru podobne ako iné novodobé záhady, o ktorých sme si písali (Bigfoot, bermudský trojuholník), a nie korábmi mimozemských návštev, nepriamo potvrdzuje aj dielo Američana Charlesa Forta.
Samotný Arnold pritom nikdy netvrdil, že videl objekty podobné tanierom. Novinári jeho výpoveď skomolili. Biznismen objekty opísal ako približne podobné bumerangu. V prepise rozhovoru s Edwardom R. Murrowom zo 7. apríla 1950 Arnold hovorí: „Tvrdili, že som povedal, že [objekty] vyzerali ako taniere. Ja som povedal, že leteli podobne ako tanier.“
Široká publicita, ktorá nasledovala, však viedla ošiaľu. V priebehu nasledovných týždňov a mesiacov ďalší a ďalší ľudia hlásili údajné pozorovania lietajúcich tanierov.
Situácia pripomínala ošiaľ „lietajúceho stroja duchov“ z novembra 1896 až mája 1897. Vtedy sa rozšírila fáma, že istý americký vynálezca skonštruoval prvý lietajúci stroj ťažší ako vzduch a po nociach ho testoval. Zakrátko ho vraj videli tisíce svedkov. Ich výpovede plnili stránky denníkov a 22. novembra 1896 údajnú „vzducholoď“ na oblohe dokonca pozorovali súčasne stovky svedkov. Napokon sa ukázalo, že zariadenie nikdy neexistovalo a išlo len o prípad masovej hystérie – výsledok zveličených príbehov, dezinterpretácií, falošných spomienok a klamov vo vnímaní.
Ibaže kým prípad „lietajúceho stroja duchov“ si zachoval regionálny dopad a napokon médiá uviedli skutočnosť na pravú mieru, tlač Arnoldovmu vysvetleniu, že jeho slová prekrútené boli, nevenovala veľkú pozornosť. A tak ošiaľ vyvolaný pôvodnými, skomolenými článkami, pokračoval. A neskončil dodnes.
Čo videl Kenneth Arnold naozaj?
S najväčšou pravdepodobnosťou rozpadávajúci sa meteoroid.Hoci biznismen uviedol, že jav pozoroval tri minúty, v stresových situáciách sú odhady ich trvania skreslené. Napríklad počas zemetrasenia v Kalifornii v roku 1989 mnohí ľudia tvrdili, že prebiehalo viac ako minútu, hoci v skutočnosti otrasy ustali už po pätnástich sekundách. A astronómovia majú k dispozícii záznamy individuálnych meteoroidov, ktoré boli v atmosfére viditeľné približne minútu. Arnoldove svedecké výpovede tiež naznačujú, že nadhodnotil trvanie pozorovania zámenou fragmentov meteoru s výslednými kondenzačnými stopami, ktoré vznikajú pri horení telesa v atmosfére.
Arnold vzhľad toho, čo videl, prirovnal k „žiariacim žubrienkam, ktoré pulzovali a trepotali sa“. „A to zodpovedá kusom rozpadávajúceho sa meteoru, ktorý sa rozžiari, a potom, keď chladne, stemnie,“ píše vedecký publicista Keay Davidson.
Hypotézu o meteoroide potvrdzujú aj očití svedkovia. Takmer v rovnakom čase a na rovnakom mieste, ako videl Arnold „záhadné“ objekty, videli sudca mesta Boise J. M. Lampert a viceguvernér Donald Whitehead útvar silne pripomínajúci padajúci meteoroid. Ako uviedol Whitehead v Itaho Daily Statesman už 3. júla 1947, objekt mu evokoval kométu, mal mimoriadne jasnú hlavu a priehľadný dymový chvost.
Prečo ďalší svedkovia nehlásili pozorovanie tohto meteoroidu? Ako zistil Davidson z archívnych záznamov počasia, 24. júna 1947 na východ od Kaskád pokrývala väčšinu Spojených štátov a Kanady hustá oblačnosť.
Moderný folklór
Na záver dve poznámky. Po prvé: je zaujímavé, že v prieskume z augusta 1947 si bolo fenoménu lietajúcich tanierov vedomých 90 % Američanov, no ani len jedno percento sa nepohrávalo s myšlienkou, že súvisia s mimozemšťanmi. Populárne boli skôr názory, že ide o tajnú zbraň Americkej alebo Sovietskej vlády.Po druhé: že sú lietajúce taniere kultúrnym fenoménom, prvkom moderného folklóru podobne ako iné novodobé záhady, o ktorých sme si písali (Bigfoot, bermudský trojuholník), a nie korábmi mimozemských návštev, nepriamo potvrdzuje aj dielo Američana Charlesa Forta.
Charles Fort sa zaujímal o všetky možné zvláštnosti, ktoré uzreli svetlo
sveta v tlači. Nehľadiac na spoľahlivosť zdroja nazbieral odhadom 65
tisíc – či už kuriozít, alebo úplných výmyslov. Keďže mal literárny
talent, na zbierke založil niekoľko populárnych kníh, ktoré sú dodnes
základným zdrojom mnohých „záhadológov“ (pravda - miera, do akej Fort
myslel svoje diela vážne, je na rozdiel od „záhadológov“ diskutabilná).
Fort zozbieral stovky výstrižkov o záhadných svetlách a objektoch na oblohe a pridával k nim siahodlhé špekulácie o ich mimozemskom pôvode. No zomrel v roku 1932, a tak nezažil „módu lietajúcich tanierov“. Napriek všetkej svojej fantázii nielenže neformuloval slovné spojenie „lietajúci tanier“, ani len nepostrehol, že by bol výskyt záhadných lietajúcich útvarov v tvare taniera hodný povšimnutia. No napríklad útvarom v tvare cigary ochotne venoval celé kapitoly...
-
Zdroje:
Bartholomew, R. E, Radford, B. : Hoaxes, Myths and Manias. Why We Need Critical Thinking. Prometheus Books, 2003.
Gardner, M.: Fads and Fallacies in the Name of Science. Dover, 1957.
Kukal, Z., Malina, J.: Soumrak kouzelníků. Horizont1987
Sagan, C.: The Demon-Haunted World: Science As a Candle in the Dark. Ballantine Books, 1995.
https://invivomagazin.sk/preco-si-lietajuce-taniere-oblubili-zem-moze-za-to-hlupy-omyl_483.html
Zuzana HessováUSA
již zvěřejnili, že létající tzv UFO trojůheníkového tvaru a různých
velikostí, jsou jejich plavidla TR3 B-Astra. Rusové mají kulaté a těm
říkají Kosmosféry.
Armáda zaznamenala mezi lety 1947 a 1969 více než 12,5 tisíce případů pozorování UFO a pouze v asi 700 případech zůstal objekt „neidentifikovaný“. Armáda připravila zprávu, že žádná UFO neohrožují národní bezpečnost USA. Kromě toho v UFO nebyly nalezeny známky pokročilých technologií nad rámec tehdejších vědeckých poznatků. Ve vojenském letectvu nenašli ani důkazy o tom, že UFO jsou kosmické lodě, které přilétají z oblastí mimo atmosféru Země.
Komise na Coloradské univerzitě, vytvořená s podporou armády, dospěla v roce 1968 k závěru, že zkoumání UFO nemá žádnou vědeckou hodnotu.
Americké vojenské letectvo předalo dokumenty projektu Modrá kniha Národnímu archivu poté, co byl projekt ukončen v roce 1969. Projektové dokumenty podle archivních odhadů činí 42 krychlových stop papíru, tj. asi 85 tisíc stránek. Jsou uloženy na 94 rolích 35mm filmu a jsou k dispozici veřejnosti ke čtení a zkoumání v Národním archivu.
Americké vojenské letectvo se domnívá, že v průběhu 50 let od uzavření projektu zatím ještě nevznikla potřeba pokračovat ve výzkumu UFO. Navíc, kvůli vysokým nákladům na tento druh výzkumu, navrhuje vojenské letectvo občanům, aby informovali o UFO místní bezpečnostní orgány, univerzity, Americkou asociaci pro rozvoj vědy a soukromé organizace, ale hlavně ne armádu, která tvrdí, že se o toto téma již nezajímá.
Když začali dokument zkoumat, odhalili nesrovnalosti s historickými
údaji. Za prvé je na papíře razítko „přísně tajné“, které nebylo
používáno v 50. letech 20. století. Kromě toho dokument není vytvořen na
oficiálním hlavičkovém papíře nebo na papíře s vodoznaky. Navíc je to
kopie. V archivech Rady národní bezpečnosti Bílého domu se v červenci
1954 nekonaly žádné schůzky, na nichž by bylo zmiňováno MJ-12. A 16.
července, kdy se měla porada konat, byli zaměstnanci Bílého domu, jak se
ukázalo, povoláni ke cvičení civilní obrany. Zaměstnanec, jehož podpis
je údajně v dokumentu, byl toho dne v zahraničí.
Přes všechny nesrovnalosti nedělá Národní archiv konečné závěry.
„Neověřujeme dokumenty ani informace obsažené v dokumentu,“ uvedlo
vedení archivu. Přitom FBI už v 80. letech prohlásila zvěsti o existenci
tajné skupiny Majestic 12 za „zcela vymyšlené“.
Armáda v následujících letech hlásila, že v žádném případě nehavaroval létající talíř, ale balón bez posádky, který používala americká armáda při tajných testech. „Konspirační teorie“ však byly podporovány konstantní atmosférou utajení, která dosud obklopuje vojenskou základnu Wright- Patterson v Novém Mexiku. Podobné teorie se objevily i kolem jiných tajných objektů. Například na podzim roku 2019 internetová výzva k pochodu za hledáním „pravdy o mimozemšťanech“ poblíž zakázané „zóny 51“ v Nevadě získala miliony ohlasů. Je pravda, že ve skutečnosti pochod přilákal jen několik desítek lidí a pouze jedna osoba byla zadržena za pokus proniknout do zóny.
V roce 1995 dokončilo vojenské letectvo řadu studií zadaných americkou účetní komorou, na jejichž základě byly shromážděny dokumenty o incidentu. Pátrání probíhalo na žádost kongresmana Stephena Schiffa za stát Nové Mexiko. Závěrečná zpráva byla výsledkem systematického vyhledávání v několika archivech. Kromě toho byli dotazováni jednotlivci, kteří mohli o incidentu něco vědět. V zájmu publicity byli všichni respondenti zbaveni veškerých povinností zachovávat utajení.
Nakonec nebyl nalezen žádný důkaz, že by Roswellův incident měl něco společného s mimozemšťany. Nenašly se ani žádné důkazy, že úřady skrývají údaje. Výsledky průzkumů veřejného mínění a dokumentů naopak potvrdily verzi o pádu balónu použitého v těch letech k tajnému projektu. Armáda zdůraznila, že v dokumentech neexistují žádné narážky na objevená „těla mimozemšťanů“ nebo mimozemské artefakty.
https://cz.sputniknews.com/nazory/2019122911177899-narodni-archiv-usa-prozradil-jak-vojaci-prestali-verit-na-ufo/
Nová stratégia Sýrskej armády potrebujú zabrať strategickú diaľnicu
Fort zozbieral stovky výstrižkov o záhadných svetlách a objektoch na oblohe a pridával k nim siahodlhé špekulácie o ich mimozemskom pôvode. No zomrel v roku 1932, a tak nezažil „módu lietajúcich tanierov“. Napriek všetkej svojej fantázii nielenže neformuloval slovné spojenie „lietajúci tanier“, ani len nepostrehol, že by bol výskyt záhadných lietajúcich útvarov v tvare taniera hodný povšimnutia. No napríklad útvarom v tvare cigary ochotne venoval celé kapitoly...
-
Zdroje:
Bartholomew, R. E, Radford, B. : Hoaxes, Myths and Manias. Why We Need Critical Thinking. Prometheus Books, 2003.
Gardner, M.: Fads and Fallacies in the Name of Science. Dover, 1957.
Kukal, Z., Malina, J.: Soumrak kouzelníků. Horizont1987
Sagan, C.: The Demon-Haunted World: Science As a Candle in the Dark. Ballantine Books, 1995.
https://invivomagazin.sk/preco-si-lietajuce-taniere-oblubili-zem-moze-za-to-hlupy-omyl_483.html
Rusko, Čína nebo mimozemšťané - Task and Purpose se pokusil zjistit, odkud se vzala nová UFO
©
Depositphotos / Innovari
V
posledních letech američtí vojenští piloti často pozorují záhadné
objekty v oblasti aktivity svých vojenských lodí. Ačkoliv jsou mnozí
odborníci přesvědčeni, že Rusko a Čína nemohly vytvořit podobné drony, v
reakci na alternativní teorie o mimozemském původu přístrojů armáda
raději tradičně mlčí, píše komentátor Task and Purpose Jeff Shogol.
„Pojďme si promluvit o UFO.
Hned si vysvětlíme, že váš pokorný služebník a vypravěč nenosí fóliovou
čepičku a nevěří, že americká vláda je dostatečně kompetentní k tomu,
aby tajila před americkou veřejností důkazy o existenci mimozemšťanů,“ píše komentátor Jeff Shogol.
Řada renomovaných médií však uvádí, že piloti amerického vojenského námořnictva stále častěji informují o pozorovaných neidentifikovaných létajících objektech a zdá se, že vedení bere tyto zprávy vážně. Jak uvedly v dubnu noviny Politico, kvůli nárůstu počtu oznámení o možných UFO pracuje armáda na vytvoření zvláštního postupu pro evidenci takových případů.
Naposledy psala americká média o tom, že vojáci uviděli UFO, v květnu 2019. Podle slov očitých svědků u neznámých přístrojů nebyly vidět motory a stopy jejich činnosti se také nezobrazovaly na čidlech, tato zařízení se však mohla vznést až do výšky 9 km a létat nadzvukovou rychlostí po dobu 12 hodin mezi americkými vojenskými loděmi v oblasti východního pobřeží USA.
Samotné vojenské námořnictvo odmítlo spekulovat o vzniku záhadných objektů. Jak uvedl tiskový mluvčí zástupce vrchního velitele amerického vojenského námořnictva pro informační válku Joseph Gradisher, zvýšení počtu „kontaktů“ s UFO od roku 2014 se časově shoduje s obdobím, kdy se rozšířily a zpřístupnily různé levné drony a další bezpilotní prostředky.
Generálmajor
James Poss ve výslužbě zdůrazňuje, že každý dron schopný doletět z
Ruska nebo Číny k východnímu pobřeží by měl být velikost amerického
dronu MQ-9 Reaper. Navíc komunikační kanál mezi přístrojem a řídícím
místem může být snadno detekován. „Byl bych velmi překvapen, kdyby se
ukázalo, že se jedná o ruské nebo čínské drony, které jsou řízeny z
ruského nebo čínského území,“ uvedl Poss pro Task & Purpose.
Jak píše autor článku Jeff Shogol, vzhledem k absenci jiných
předpokladů se obrátil na zástupce rezortů obrany a zeptal se, zda by
takovým způsobem mohly cizí síly špehovat americkou armádu. Novinář
zdůrazňuje, že když mluvíme s armádou o UFO, měli bychom velmi pečlivě
vybírat tón. Shogolovi na jeho otázky většinou odpověděli „zdvořilým
mlčením“ a pouze v jednom případě se mu dostalo „velmi dlouhého
pohledu“.
Novinář připomíná, že v období od roku 2008 do roku 2012 Zpravodajská služba Ministerstva obrany USA (DIA) vyšetřovala případy UFO v rámci Hlavního programu pro identifikaci hrozeb ve vesmíru a vzdušném prostoru, který média podle vzoru stejnojmenného seriálu často nazývala Akta X Pentagonu. Odborníci posoudili celkem 38 zpráv o kontaktech s neidentifikovanými přístroji a nakonec dospěli k závěru, že tyto informace nemají pro zpravodajskou službu žádnou hodnotu a program byl zrušen.
Nyní se však bývalý senátor Harry Reed domnívá, že Pentagon by měl znovu prověřit zapomenuté soubory: „Proč ne? Podle mého názoru je nerozumné nic nedělat.“ Byl to právě Reed, který ve své době pomohl financovat program na zkoumání UFO. Podle politika však není jednoduché říci, s čím se armáda setkala tentokrát. Neznámé drony se mohou pohybovat vertikálně i horizontálně, perfektně manévrují. Zatímco pouze jedna americká stíhačka je schopna dosáhnout rychlosti 1 127 km/h, podle odhadů se nedávno viděný objekt pohybuje rychlostí 4 828 km/h.
Řada renomovaných médií však uvádí, že piloti amerického vojenského námořnictva stále častěji informují o pozorovaných neidentifikovaných létajících objektech a zdá se, že vedení bere tyto zprávy vážně. Jak uvedly v dubnu noviny Politico, kvůli nárůstu počtu oznámení o možných UFO pracuje armáda na vytvoření zvláštního postupu pro evidenci takových případů.
Naposledy psala americká média o tom, že vojáci uviděli UFO, v květnu 2019. Podle slov očitých svědků u neznámých přístrojů nebyly vidět motory a stopy jejich činnosti se také nezobrazovaly na čidlech, tato zařízení se však mohla vznést až do výšky 9 km a létat nadzvukovou rychlostí po dobu 12 hodin mezi americkými vojenskými loděmi v oblasti východního pobřeží USA.
Samotné vojenské námořnictvo odmítlo spekulovat o vzniku záhadných objektů. Jak uvedl tiskový mluvčí zástupce vrchního velitele amerického vojenského námořnictva pro informační válku Joseph Gradisher, zvýšení počtu „kontaktů“ s UFO od roku 2014 se časově shoduje s obdobím, kdy se rozšířily a zpřístupnily různé levné drony a další bezpilotní prostředky.
Může to však být nějaký ruský nebo čínský
průzkumný dron velkého dosahu? Americké vojenské letectvo o tom
pochybuje. „Ačkoliv se bezpilotní technologie rozšířila po celém světě,
neobáváme se, že by Čína nebo Rusko mohly vyvinout nějaká zařízení s
velkým dosahem, o nichž bychom nevěděli,“ tvrdí zástupce vojenského
letectva Bryan Lewis.
©
Foto : Nikołaj Subbotin
Novinář připomíná, že v období od roku 2008 do roku 2012 Zpravodajská služba Ministerstva obrany USA (DIA) vyšetřovala případy UFO v rámci Hlavního programu pro identifikaci hrozeb ve vesmíru a vzdušném prostoru, který média podle vzoru stejnojmenného seriálu často nazývala Akta X Pentagonu. Odborníci posoudili celkem 38 zpráv o kontaktech s neidentifikovanými přístroji a nakonec dospěli k závěru, že tyto informace nemají pro zpravodajskou službu žádnou hodnotu a program byl zrušen.
Nyní se však bývalý senátor Harry Reed domnívá, že Pentagon by měl znovu prověřit zapomenuté soubory: „Proč ne? Podle mého názoru je nerozumné nic nedělat.“ Byl to právě Reed, který ve své době pomohl financovat program na zkoumání UFO. Podle politika však není jednoduché říci, s čím se armáda setkala tentokrát. Neznámé drony se mohou pohybovat vertikálně i horizontálně, perfektně manévrují. Zatímco pouze jedna americká stíhačka je schopna dosáhnout rychlosti 1 127 km/h, podle odhadů se nedávno viděný objekt pohybuje rychlostí 4 828 km/h.
Národní archiv USA prozradil, jak vojáci přestali věřit na UFO
©
Foto : Pixabay/RJA1988
V
těchto dnech se v Národním archivu ve Washingtonu koná výstava o tom,
jak se americké vojenské letectvo definitivně přesvědčilo o marnosti
výzkumu neidentifikovaných létajících objektů (UFO).
„Chtěli jsme ukázat různé dokumenty, které jsou uloženy v Národním archivu,“ řekla Sputniku kurátorka výstavy Corinne Porterová. Podle ní je výstava věnována 50. výročí ukončení programu Modrá kniha - poslední z řady pokusů o interpretaci UFO, které americká armáda provedla v polovině minulého století.Dokumenty z Národního archivu také vysvětlily známé konspirační teorie o tajném projektu Majestic 12 a Roswellově incidentu.
Majestic 12
Národní archiv odvedl skvělou práci a pokusil se najít zdroje teorie o tom, že uvnitř americké vlády byla tajná skupina Majestic 12 nebo MJ-12, která prováděla rozsáhlou práci, aby zabránila hrozbě UFO. Do práce se zapojily archivy vojenského letectva a Společného výboru náčelníků štábů, memoriální knihovny prezidentů Harryho Trumana a Dwighta Eisenhowera.„Veškeré toto pátrání však nepřineslo výsledek," sděluje Národní archiv. Jediným dokumentem, který v té době položil základy teorie, bylo tajemné poselství ze 14. července 1954 o poradě 16. července pod názvem Zvláštní výzkumný projekt Rady bezpečnosti státu a MJ-12. V memorandu se hovoří o jakési poradě, která se měla konat, ale téma porady není uvedeno. Žádná jiná informace o tom, co mohlo znamenat MJ-12, nalezena nebyla.
Modrá kniha UFO
Hysterie kolem UFO začala v roce 1947 v souvislosti s objevením se neznámého objektu ve vzdušném prostoru USA. Projekt Modrá kniha odstartoval v roce 1952.Armáda zaznamenala mezi lety 1947 a 1969 více než 12,5 tisíce případů pozorování UFO a pouze v asi 700 případech zůstal objekt „neidentifikovaný“. Armáda připravila zprávu, že žádná UFO neohrožují národní bezpečnost USA. Kromě toho v UFO nebyly nalezeny známky pokročilých technologií nad rámec tehdejších vědeckých poznatků. Ve vojenském letectvu nenašli ani důkazy o tom, že UFO jsou kosmické lodě, které přilétají z oblastí mimo atmosféru Země.
Komise na Coloradské univerzitě, vytvořená s podporou armády, dospěla v roce 1968 k závěru, že zkoumání UFO nemá žádnou vědeckou hodnotu.
Americké vojenské letectvo předalo dokumenty projektu Modrá kniha Národnímu archivu poté, co byl projekt ukončen v roce 1969. Projektové dokumenty podle archivních odhadů činí 42 krychlových stop papíru, tj. asi 85 tisíc stránek. Jsou uloženy na 94 rolích 35mm filmu a jsou k dispozici veřejnosti ke čtení a zkoumání v Národním archivu.
Americké vojenské letectvo se domnívá, že v průběhu 50 let od uzavření projektu zatím ještě nevznikla potřeba pokračovat ve výzkumu UFO. Navíc, kvůli vysokým nákladům na tento druh výzkumu, navrhuje vojenské letectvo občanům, aby informovali o UFO místní bezpečnostní orgány, univerzity, Americkou asociaci pro rozvoj vědy a soukromé organizace, ale hlavně ne armádu, která tvrdí, že se o toto téma již nezajímá.
©
Foto : National Archives
Fotografie,
na které je údajně zachycen létající talíř, z roku 1951 byla pořízena v
Kalifornii. Vyšetřování „Modrá kniha“ došlo k závěru, že většina
podobných snímků jsou zfalšovaná.
©
Foto : National Archives
Graf
ukazující korelaci mezi články v amerických národních médiích o UFO a
hlášením svědků, že viděli UFO v období mezi červnem a zářím 1952.
Roswellův incident
Další konspirační teorií, kterou archivní dokumenty odhalují, je tzv. Roswellův incident z roku 1947. Místní noviny ve státě Nové Mexiko v době události psaly, že armádě se údajně podařilo zachytit létající talíř s posádkou mimozemšťanů.Armáda v následujících letech hlásila, že v žádném případě nehavaroval létající talíř, ale balón bez posádky, který používala americká armáda při tajných testech. „Konspirační teorie“ však byly podporovány konstantní atmosférou utajení, která dosud obklopuje vojenskou základnu Wright- Patterson v Novém Mexiku. Podobné teorie se objevily i kolem jiných tajných objektů. Například na podzim roku 2019 internetová výzva k pochodu za hledáním „pravdy o mimozemšťanech“ poblíž zakázané „zóny 51“ v Nevadě získala miliony ohlasů. Je pravda, že ve skutečnosti pochod přilákal jen několik desítek lidí a pouze jedna osoba byla zadržena za pokus proniknout do zóny.
V roce 1995 dokončilo vojenské letectvo řadu studií zadaných americkou účetní komorou, na jejichž základě byly shromážděny dokumenty o incidentu. Pátrání probíhalo na žádost kongresmana Stephena Schiffa za stát Nové Mexiko. Závěrečná zpráva byla výsledkem systematického vyhledávání v několika archivech. Kromě toho byli dotazováni jednotlivci, kteří mohli o incidentu něco vědět. V zájmu publicity byli všichni respondenti zbaveni veškerých povinností zachovávat utajení.
Nakonec nebyl nalezen žádný důkaz, že by Roswellův incident měl něco společného s mimozemšťany. Nenašly se ani žádné důkazy, že úřady skrývají údaje. Výsledky průzkumů veřejného mínění a dokumentů naopak potvrdily verzi o pádu balónu použitého v těch letech k tajnému projektu. Armáda zdůraznila, že v dokumentech neexistují žádné narážky na objevená „těla mimozemšťanů“ nebo mimozemské artefakty.
„Pravidelně se objevují mylná tvrzení, že ostatky mimozemských návštěvníků se nacházejí nebo se nacházely na vojenské letecké základně Wright-Patterson. Na této základně nikdy nebyli žádní takoví návštěvníci ani technika," uvedl Národní archiv.Všechny dokumenty na toto téma jsou odtajněny, s informacemi a referátem je možné se seznámit v Národním archivu USA.
https://cz.sputniknews.com/nazory/2019122911177899-narodni-archiv-usa-prozradil-jak-vojaci-prestali-verit-na-ufo/
Nová stratégia Sýrskej armády potrebujú zabrať strategickú diaľnicu
Tu je kontakt na pána Benjamina, e-mailové podrobnosti, Lfdsloans@outlook.com. / Alebo Whatsapp +1 989-394-3740, ktoré mi pomohli s pôžičkou vo výške 90 000,00 EUR na začatie podnikania a som veľmi vďačný, bolo pre mňa naozaj ťažké snažiť sa urobiť cestu, pretože to nemôže byť osamelá matka. ľahké so mnou, ale s pomocou pána Benjamina sa usmievam na mojej tvári, keď sledujem, ako moje podnikanie rastie silnejšie a rozširuje sa tiež. za finančnú pomoc alebo prekonanie ťažkostí s obchodom alebo s cieľom založiť obchodný projekt to dokážete a majú nádej na to, aby ste sa dostali z ťažkostí .. Ďakujem.
OdpovedaťOdstrániť