SPRÁVA

    O činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2025 - Eduard Piovarči 

    Jaskyňa Ľudmila dosiahla zameranú dĺžku 307 m

 

Jaskyňa Ľudmila v lome Kraľovany II je v Malej Fatre celkom iste krasovým fenoménom 

číslo 1 dnes už presahujúcim dĺžku 300 metrov...  Fero Vacek v Tretej sintrovej bráne nasvecuje 

scénu i pózuje zároveň.  Foto: Eduard Piovarči

 

Sintrové záclonky v jaskynni Ľudmila a Alžbetka Piovarčiová jeden zo starých zabudnutých záberov 

 

 

 

 

 

 

  

SPRÁVA O  ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY 
ARAGONIT V ROKU 2025

 

      

 

       Okrem zahraničných výjazdov ktorých bolo celkom 5, sme sa celý rok 2025 venovali ťaženiu a rozbíjaniu blokov v Pivnici jaskyne Ľudmila v lome Kraľovany II.,  pričom sme postupne narazili na 10 kusov neexplodovanej trhaviny, ktorú odstraňovali zo závalu v štyroch akciách privolaní policajní pyrotechnici. Išlo o enviromentálnu záťaž ktorá ležala blízko pod povrchom a mohla časom kontaminovať prostredie. K prvému nálezu v Pivnici došlo už 25. novembra 2024. Následne privolaný policajný pyrotechnik zo Žiliny vyprostil spod blokov dve kilá starej priemyselnej trhaviny. Dohromady sme už pri predchádzajúcich prácach v lome konkrétne v Jazernej jaskyni našli celkom 10 kg danobitu,  ktorý sa odstraňoval  v roku 2014 samozrejme vždy za asistencie 2x privolaných policajných pyrotechnikov. Keď že pôsobíme v starom lome nie sa teda ani čomu čudovať.

       Začiatkom roka 2025 - 9 februára narážame v Pivničnej chodbe na ďalšie kilá trhavín. Policajný pyrotechnik poručík Michal Čelko napokon vyprostil so závalu 5 kg neexplodovanej trhaviny. A  16. 11. 2025 voláme policajného pyrotechnika na lokalitu opäť aby zo závalu vyťahal ďalšie dve kilá. Nepremenujeme to tam na Muničák? 

       Pyrotechnik poručík Michal Čelko do konca roka 2025 napokon dorazil k muničáku ešte raz 15. decembra  a dúfame že už pre definitívne posledné kilo streliva čím sme odstránili z lokality nie malú enviromentálnu záťaž. Zatiaľ sme v Lome Kraľovany II pri exploračných prácach našli a odstránili za asystencie policajných pyrotechnikov 20 kg trhavín. 

        Celkom sme zorganizovali na lokalite 35 akcií čím sme okrem ťažby závalu aktívne chránili a monitorovali aj uzáver jaskyne Ľudmila ktorý bol v predchádzajúcich rokoch už niekoľkokrát poškodzovaný a napokon 2x vylomený a poškodené boli aj krasové výplne jaskyne. V jaskyni Ľudmila sme počas roka uskutočnili 4 exkurzné akcie. 

       Rok a pol trvajúcimi prácami na odstraňovaní závalu v pivnici sme dosiahli zatiaľ len to že odhadovaná dĺžka jaskyne nastúpala nad 300 metrovú métu. Po meraní na začiatku roku 2026 má teda jaskyňa zameranú dĺžku 307 m Čo je v skromných malofatranských pomeroch výrazným ale ako vždy ťažko vydretým mílnikom. Pokračovanie chodby do masívu je veľmi tesné a neprielezné tak že týmto smerom už pravdepodobne nič výrazné v Pivnici jaskyne Ľudmila nedosiahneme. 

       Ďalšie prírastky môžu prísť až po priamom spojení Jaskyne Udavačov s jaskyňou Ľudmila. Táto etapa prieskumu bude však najnáročnejšia a  mohli by sme ňou posunúť jaskyňu Ľudmila v dĺžkovom rebríčku Malofatranských jaskýň z tretieho na pekné 2 miesto a to by sa nám mohlo podariť. Ale jaskyňa Ludmila by sa zároveň dostala na lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander na krásnu prvú priečku. Zbytkový kras v lome však aj podľa Braňa Šmídu nevylučuje ešte významnejšie objavy v ďalšej predpokladanej jaskynnej úrovni pod Ľudmilov čo ostatne predikovali aj dve merania elektrickou tomografiou - ERT z roku 2014. A v takom prípade by sa mohla jaskyňa Ľudmila dostať v zameranej dĺžke i na prvú priečku v Malej Fatre. Tak že na lokalite nás ešte čaká fúra práce.

       Dve akcie sme venovali monitorovaniu uzáveru Pokladovej jaskyne v Kameňoporubskej doline. Zistili sme že zámok zrejme niekto vymenil preto že náš kľúč do zámku nepasoval a naše pokusy ju otvoriť boli neúspešné. Výmenu zámku sme uskutočnili až tesne po Novom roku 2026 pričom sme zistili že v jaskyni zimuje kolónia asi 100 podkovárov. Po dohode s Žilinským jaskyniarskym klubom sme uskutočnili dve pracovné akcie v jaskyniach H1 a H2 v Stráňavskej doline. Celkom sme na domácich lokalitách uskutočnili 39 akcíí plus 14 akcii v zahraničí spolu 53 akcií .  Pri jazdení k Ľudmile Dastrom som sponzoroval PHM v cene 600 E. Takmer všetky domáce akcie šoféroval Marian Piovarči. Tak že dojazdy na lokalitu boli pohodové spojené aj s otužovacím kúpaním a slnením, bez zbytočného ponevierania sa po staničných perónoch, meškaniach vlakov a iných stresoroch doprevádzajúcich cestovanie na lokalitu zo Žiliny vlakom. Najnepríjemnejšie boli vždy pochody od Šútovskej železničnej zástávky popri koľajniciach keď okolo nás juchali rýchliky a my sme sa tlačili s batohmi ku betónovej stene aby nás vlak nezachytil, alebo okolo frekventovanej hlavnej cesty, kde bolo treba chodiť hodne po krajnici aby nás niečo náhodou nezabilo. Bolo to hodne stresujúce také presuny a hlavne keď sme sotva stíhali odchod vlaku. Auto poskytuje pohodu bez naháňania sa. Skrátka sadneš do auta a odýdeš domov kedy chceš. Horšie to už je so šoférmi. Vždy nejakého treba zohnať. A medzi aktívnymi jaskyniarmi ich takmer nieto.

       Medzi najaktívnejších členov pri prácach v Ľudmile patrili najmä P. Kozoň, M. Piovarči, M. Húlla, P. Lauko, E. Piovarči. Členská základňa narástla počas roku 2025 z 25 členov na 31 členov. Pripojili sa k nám najmä ľudia ktorí pravidelne s nami jazdia do Álp a k jaskyniam do Chorvátska. Dnes pôsobí v Aragonite 5 potápačov z Hipocampusu Martin a dvaja bývalí profesionálni rangeri z Národného parku Malá Fatra. Do špecilizovanej stráže ochrany prírody sa prihlásili a skúšky spravili traja členovia JS Aragonit Magdaléna Puškášová, Peter Lauko a Peter Palčovič ranger NP Malá Fatra. 
 

       Na našich akciách nad jazerom sme často naďabili na čerstvé stopy  po medveďovi priamo na ceste ponad jazero. Dokonca medveď lámal stromy aj na našom vykopanom chodníčku ku jaskyni aj tesne pred jej vchodom. Často sme v okolí jaskyne aj v pivnici, kde sme ťažili zával citili nie najpríjemnejší pach starého lišiaka ktorý si tam ten svoj rajón pravidelne značkoval a ocikával. A na najvyšších miestach nášho muničáku vysel zo stropu občas malý podkovár.

       Na Istriu v Chorvátsku sme uskutočnili 5 výjazdov. No len dva výjazdy boli pracovné. Celkom sme uskutočnili 14 akcií na tradičných lokalitách v priepastke Speleolit pri Jeme Baredine a v Juránskej jaskyni v strednej Istrii. Najväčšia akcia sa uskutočnila v dňoch 5. 7.  až 14. 7. Akcie sa zúčastnilo 12 členov jaskyniarskej skupiny Aragonit. Celkom s rodinnými príslušníkmi až 21 ľudí. Magdaléna Puškášová, Martin Brna, Peter Grochal, Peter Lauko, Vladimír Kostka, Sárka Puškášová, Tomáš Slezák, Matej Kanáš,  Alžbet Piovarčiová , Nikolas Žaček, Mária Piovarčiová, Eduard Piovarči, Vlado Tomka s manželkou Elenou Tomkovou s deťmi Miškom, Soňou a Mirkou, Jakub Pinčiar s manželkou Ninou s deťmi Ondrejkom a Terezkou.  Po ceste na Istriu sme vyrazili v troch autách najskôr k Tre Cime v Talianských Alpách.

       Hore pod Tre Cime sme sa však nedostali pretože po novom sa tam treba bukovať dopredu a poplatok za auto sa zvýšil z 30 na 40 Euro. Skrátka už sa hore človek nedostane len tak, treba si zabukovať a zaplatiť výjazd dopredu bez ohľadu na to aké víde počasie. Boli sme rozladení a neboli sme sami viaceré osádky prišli naprázdno. Napriek zlému počasiu bolo všetko vybukované minimálne dva dni dopredu. Nemali sme preto šancu sa s autom hore dostať. Šli hore len Alžbeta Piovarčiová a Nikolas Žaček, napokon mali šťastie a stopli auto tak že sa hore dostali zadara a dali feratu na Monte Paterno  2744 m n.m.  Aj keď vystúpili nahor v hmle oblačnosti a výhľady si veľmi neužili. Plánovali sme ísť do feraty aj my no museli sme ísť do náhradného plánu do campu v údolí Marzon kde sme aspoň tréningovo vyšlapali pomerne nezáživných 600 výškových metrov do doliny. V tretí deň v horách sa presúvame k horstvu Puez Odle ale pre rozsiahle kolóny smerom na Brixen sa program v tomto horstve zrušil a len jedno z áut Duster s osádkou E. Piovarči, P. Grochal a V. Kostka vyrazilo k prieskumu k malebnému jazeru Caressa a zisťujeme že tam skutočne stojí za to cestovať aj v nasledujúcich akciách. Talianské Alpy sú nádherné a cestovanie na Istriu si už bez nich nevieme ani predstaviť. Osádka s Matejom Kanášom pokračovala cestou ponad Santa Magdalénu chtiac si urýchliť presun na Istriu k Jame Baredine no napokon dorazili len polhodinku pred nami.

      Do  polnoci v tretí deň akcie sa všetci stretáme na jamarskej základni pri Jame Baredine. V priepastnom závrte Speleolit sme odpracovali 5 ranných pracovných smien a celkom sme vyťažili 220 vedier žltého sedimentu cca 20 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus deň v Juránskej jaskyni, kde sa nám situácia komplikuje bočnými zosuvmy sedimentu do výkopu. V Speleolite objavujeme šikmo klesajúcu sedimentom zanesenú chodbu čo nás začalo motivovať preto že sa zdalo že prienik do nových priestorov môže nastať každou ďalšiou akciou čo sa napokon o niekoľko mesiacov aj potvrdilo. Náš pobyt na jamarskej základni bol veľmi príjemný. Počasie nám prialo. Bolo veselo a na základni sa viedli dlho do noci diskusie na rôzne záujmové témy. Filozofické témy pri dobrej hudbičke boli najčastejšie. Za základňou stálo osem stanov. Ja a Peťo Grochal sme bývali v domčeku. More bolo akurátne. Väčšinou sme jazdili k moru na Červar. Tu sa dalo plávať pomerne ďaleko na more, čo ma v poslednej dobe začalo baviť. K žltej bóji vzdialenej 400 metrov od brehu som zaplával v osamotení niekoľko krát. Bol to pre mňa tréning psychickej odolnodti. Sám nad hlbočinov. V jeden deň som k bóji plával dva krát. Najnepríjemnejšie to bolo vtedy keď bolo more plné medúz. A to sa stalo vtedy keď som sa na plavbu moc necítil a zavolal som si telefónom našich aby z miesta vzdileného pol km od pláže podkova kde slnko najlepšie opalovalo, vyrazili na nafukovacom člne k žltej bóji aby ma pri plavbe morálne podporili. Nilen že som plával medzi medúzami, ale ku žltej bóji žiadny čln od našich nedorazil. Zabudli na mňa. Nebudem popisovať aké sklamanie som v duchu prežíval. Nechali ma napospas živlom medúzam a žralokom:-) A tak som sa tešil že budem mať fotku s osamelou žltou bójov so vzdialeným pobrežím na obzore odkiaľ som priplával. Nuž ak tak až niekedy nabudúce ak ešte nejaké nabudúce bude. 

       Našu druhú naplánovanú a pôvodne Silviom odsúhlasenú veľkú a početnú jaskyniarsku akciu organizovanú spolu s OS Veľká Fatra a na ktorej by k prieniku v Speleolite mohlo dôjsť Chorváti nečakane zrušili pre vnútro organizačné dôvody vo firme prevádzkujúcej verejne sprístupnenú Jamu Baredine. Naše ďalšie akcie musia byť už organizované ako oficiálna Expedíčná činnosť. A to je nutné najskôr papierovo vybaviť inak nemôžeme na lokalitách ďalej pracovať. Napriek tomu sme chceli vyraziť aspoň do campu v Poreči. OS Veľká Fatra to však za takýchto podmienok vzdala. 

       Snažil som sa teda vypraviť aspoň malú diplomatickú mysiu aby sme veci na mieste prejednali. Čo ale bol zložité preto že som nemohol dať dohromady pre takúto akciu osádku (Sliačanovú priateľku nečakane vytopilo a v zostave sme ostali len dvaja - ja a Peťo Lauko) no na poslednú chvíľu sa k nám pridal Marian Hýll s dcérou Elizabet a tak sme napokon po posunutí termínu vyrazili 28. 7. v pondelok po peknej dávke neistoty a horúčkovitého telefonovania. Skoro týždeň dopredu sme bukovali výjazd autom pod Tre Cime bez istoty či víde počasie. Ale opäť akýmsi zázrakom vyšlo. 

        No keď sme hore k chate autom dorazili bolo tam zatiahnuté a poriadna zima. Marian Hýll hundral a chcel sa vrátiť do bivaku. Panike sme však nepodľahli, od juhozápadu sa celkom rýchlo nasúvala tlaková výš. Polhoďku sme presedeli vo vyhriatom aute a keď vyšlo slniečko teplota i nálada hneď stúpali. Hýll s dcérou potom pôsobili v oblasti okolo chaty a v skalnom opevnení nad ňou. A ja spolu s Peťom Laukom sme sa pokúsili nastúpiť do feraty na Monte Paterno. Bolo krásne polooblačné počasie s dobrými výhľadmi tak že som si ako fotograf prišiel na svoje. Mali sme zo sebou konečne sedáky pre istenie vo ferrate De Luca Innerkofler. Našim cieľom bol aspoň traverz v skalnej stene. No vzdal som to napokon v polovici úvodného traverzu a Peťo sám urobil prieskum prvej časti výstupu za sedielkom. No k vrcholu monte Paterna je to ešte kus cesty po sutinových kúželoch s prevýšením 144 metrov do čoho sa sám nepúšťal. V týchto horách je nutné sa na expozíciu aspoň v mojom veku 69 rokov postupne aklimatizovať. Ale skúsil som si aspoň prvých 100 m travrzu. Dobrý pocit až na to že ma to pri prvej zdanlivej komplikácii zablokovalo to ma dlho štvalo a musel som sa sem opäť vrátiť.

        V horách sme sa zdržali tri dni nocujúc na prístrešku v campe v doline Marzon. Vinikajúce útočište odkiaľ sa dá vyrážať na túry do okolia. Spanie na prístrešku je pomerne pohodlné a hlavne nás to nič nestojí. Ďalším našim cieľom boli horské jazerá Lago Son Forca pod masívom Monte Cristallo ku ktorému sme vyšlapali od hotela Passo tre croci 320 výškových metrov (6 km výlet) s nadhernými výhľadmi. Hore sme však našli len umelé jazierko pre zasnežovanie zjazdovky čo bolo pre nás sklamaním. K návratu sme použili pohodlný zostupový chodníček čo bolo treba urobiť aj pri výstupe nie sa šarpať strmou zjazdovkou. 

       Po tretej noci v campe sme po ceste na Istriu zajazdili na malebné Lago di Caressa kde nám konečne vyšlo lepšie počasie pre fotografovanie. Toto miesto stojí aj za nejaké výlety do okolia. Pri Jame Baredine sme sa stretli so Silviom Legovičom ktorému sme odovzdali oficiálnu žiadosť o spoluprácu vo forme expedičnej činnosti v Juránskej jaskyni a v priepastnom závrte Speleolit. Silvio nám pre rok 2026 garantoval iba jeden termín pre expedičnú čínnosť a to od 1. 7. cca do 14.7. s tým že nebudeme mať k dispoícii jamarskú základňu v ktorej je ubytovaná nová kuchárka zo Srbska ani táborisko v lese za základňou, ale len miesto za Speleolitom. Zastavujeme sa exkurzne aj v Juránskej jaskyni.  Hodlal som len naliať vodu do odtokového hrtanu v sonde ale šiel som do výkopu len naľahko a zapadol som v bahne a k odtokovému hrdlu som sa nedostal. V poslednú noc na Istrii sme za údesnej búrky a hromobitia spali pod prístreškom Speleolitu. Celá Poreč bola bez svetla. Silvio nám povolil že môžeme uňho na pozemku volne prespávať len sme o tom nevedeli nemal som zo sebou počítač a napísal mi to do emailu tesne pred odchodom zo Žiliny. V noci sa mi prisnila nebohá mama mlčky v modrých šatách objal som ju a zobudil som sa na hromy blesky a rachot lejaku. Bola to taká zlá predtucha varovanie tak som sa bál aj plavby k žltej boji, no vyrazil som k nej aj tak hoci som tŕpol či sa mi niečo neprihodí no nič sa nestalo, ale po príchode domov 6. augusta som zistil že s otcom je zle. Napokon zomrel 28.8. 2025 dva mesiace pred nedožitými 95 narodeninami. Tak preto ten sen v búrlivej noci nad Speleolitom. Do poslednej chvíle som dúfal že ešte spolu pôjdeme na jesennú burzu motýlov do Martina preto že v nemocnici sa mu stav veľmi až optimisticky zo dňa na deň zlepšoval. Bolo pre mňa neuveriteľné že hneď po prevoze domov z nemocnice po jednej noci doma zomrel. Česť jeho pamiatke.

       V ďalšej akcii na Istrii nazvanej ÚTEK Z ALKATRAZU, ktorú sme uskutočnili 15 až 19 septembra  pre nášho priateľa Ing. Dušana Koptáka, sedemdesiatnika, ktorý celú akciu kompletne zasponzoroval aby mohol ujsť manželke z domu po tridsiatich rokoch konečne k moru. Bez ohlásenia skrátka zmizol z domu ako gáfor. Išiel iba vysypať smeti a už sa nevrátil. Ubytovali sme sa v apartmáne Marína v Poreči. Eduard Piovarči, Vlado Kostka, Robo Suň, Dušan Kopták. Párádne slnenie a plávanie k vzdialenej bóji na Červare a opäť diplomatické jednanie u Silvia na Jame Baredine kde sme sa dohodli na jesennej pracovnej akcii v polovici októbra. Ďalší malý pokrok vo vyjednávaní. Po ceste domov sme opäť na Tre Cime. V pláne bol ďalší pokus vo ferrate na Monte Paterno.  

        V táborisku v doline Marzon sa 18. septembra. stretávame s Robom Czisalanom ktorý bol na pobreží vo svojom karavane a ide s nami hore. Večer na táborisku bol príjemný. Robo nám spravil kávu  a doniesol aj bábovku Panetone. Posedeli sme pri stole nad dobrotami a pripili sme si na úspech nasledujúcej akcie pod Tre Cime. V nasledujúci deň s Vladom Kostkom naliezame do feraty na Monte Paterno prekonávam sa a dostávam sa nad traverz za sedielkom do výšky 2620 m n.m. Nádherná túra. Nádherná...Vychutnávame si tie výhľady a tie vzdušné chodníčky v stenách. Ale došla nám voda je veľmi teplo do kotla nad nami praží do dolomitovej bielej sutiny poriadná pálava a došiel nám i čas, lebo večer už musíme byť doma v Žiline a musíme vrátiť domov väzňa z Alkatrazu:-) 

       V medzičase 3. 10. až 7.10. dávame ešte jednu krátku akciu s rodinou. Takmer v zimných podmienkách idem s dcérou Magdalénou a jej priateľom opäť do feraty na Monte Paterno.

Vľavo na fotografii jedna z veží v skupine Tre Cime 

       V traverze mi padá zo steny na prilbu veľký ľadový kvápel. Tak že bez prilby sa na takéto chodníčky neradno vybrať. Hneď sa všetci riadne istili a cvakali na napnuté oceľové laná. Lebo niečo väčšie by mohlo človekom otriasť viac a mohol by aj vypadnúť zo steny. Nádherné mrazivé slnečné počasie. Hoci mám chuť ísť k vrcholu, mlaďasi chcú byť do večera už na ubytovaní vo vile Marína v Poreči kde máme objednané bývanie. Vyrazili sme zo Žiliny neskoro, keby sme vyrazili včas, včas by sme dorazili na ubytko a včas by sme vyrazili aj na túru. Takto sme vyrazili od chaty Rufugio až o jedenástej a to je na takúto túru už neskoro. Tak že pre mňa len lepšia aklimatizácia na prostredie a euforické zážitky pri fotografovaní. Ale foto vyšlo z túry excelentne. Moji dvaja figuranti boli perfektne odlčeený a pekne zapasovali do skalných panorám. Takto by som rád výstup nafotil až hore na vrchol. Lebo moc fotiek som z tejto túry na internete ani v publikáciach nevidel. Túto túru je treba v budúcnosti dokončiť. 

       Vľavo pohľad na najkrajšie jazero v Alpách, ktoré sme navšívili v našich prvých dvoch jazdách na Istriu. Jazero Carezza je prísne chránené zeleno tyrkysová voda v ňom je tak číra že aj z diaľky dohliadneme na jeho dno. Návšteva tejto oblasti  poblíž Bolzána naozaj stojí za to.

      Tre Cime je najslávnejšie miesto Dolomitov. Ferrata De Luca-Innerkofler je pomenovaná po veľkom horskom vodcovi zabitom počas vojny. Táto trasa bola obrannou vojenskou líniou v rokoch 1915 - 1918 a môžeme tu vidieť zbytky lávok, jaskyne alebo galérie a bunkre vybudované v  dolomitovom masíve vojakmi. Chodníky sú tu doslovne odvážne vysekané vo vodorovnej vrstevnatosti dolomitov a vedú ponad priepastné hlbočiny z ktorých sa neaklimatizovanému človeku často zatočí hlava. Je treba dávať pozor na každý krok aby človek nezakopol a nezrútil sa z vytesaného chodníka do všadeprítomnej  hlbočiny.

       Vpravo  na zábere monumentálne veže nad údolim Marzon kde sme na našich akciách v roku 2025 táborili celkom  5 dní. Najdominantnejšia vľavo je Pala del Marden 2475 m. V strede len vytŕča Cima ď. Auronzo 2918 m Vpravo od nej Punta dell Agnelo 2724 a celkom vpravo najnižšia veža Colle dell Agnelo 2406 m.

       Počasie pri mori na Istrii nám však už tak neprialo. Bolo pod mrakom a ochladilo sa. Len raz som sa dostal ku kúpaniu a chvíľkovému slneniu pri mori, ktoré už bolo citeľne chladnejšie oproti tomu aké bolo uprostred sezóny. No akcia stála zato najmä ten jeden nádherný deň vo ferrate pod Monte Paternom. Hory tie sú na našich akciách vždy úžasné a nadchýňajú ma stále viac a viavc... 

       Piata akcia na Istrii sa rodila veľmi ťažko. Nikto už nemohol a nikto nemal chuť mimo sezóny napriek tomu že sme mali od Silvia zelenú. Ani tí čo sa vždy kasali že radšej pôjdu pracovať na Istriu mimo sezónu lebo more nemusia nemohli nechceli lebo komforná zóna nepustí. Tak že som si opäť užil poriadny nervák a kopu telefonovania kým sa mi podarilo vyskladať aspoň trojku do Dustra. Celkom na poslednú chvíľu akciu zachránil Janko Litvík. Tesne pred odchodom odpadol Peťo Lauko resp., vyrazil o jeden a pol dňa neskôr. A tak sme podľa plánu traja Robo Suň, ja a Jano Litvík vyrazili 16. 10. ráno okolo ôsmej aby sme ešte využili pekné počasie pri mori. Po celodennej jazde  sme dorazili priamo na Červar ešte pred západom slnka a dali sme večerné kúpanie. Večeru varíme už v pohodičke vo vile Marína kde už sme ako doma. Dávame slávnostný prípitok a diskutujeme dlho do noci. V trojici nedokážeme v Speleolite urobiť nič a tak deň čakáme na Peťa Lauku vyhrievajúc sa na pobreží. Keďv druhý deň tesne po polnoci do apartmánu dorazil Peťo s priateľkou Dušanou začali sme v ďalšie ráno s prácami v Speleolite. 

       Na fotke vpravo vidieť situáciu na dne Speleolitu na konci našej prvej letnej akcii. Zakopali sme sa v polovičnom profile dna. Strop tu šikmo podbiehal smerom k jamarskej základni. 

       Domácim sme podpísali dokument že pracujeme na vlastné riziko. (Asi aj to bol jeden z problémov v našej prvej akcii niekto porušil bezpečnostný predpis a sedel kolísajúc nohami nad mierne prevyslou stenou trenažéra a jedného barda zo Silviových starých jaskyniarov to riadne vytočilo). Nikdy sme to tu nemuseli podpisovať. Po troch akciách sme sa postupne prekopali v šikmo klesajúcej chodbe do hĺbky -24 m a boli sme presvedčený že v nasledujúcej letnej sezóne 2026 to už pôjde rýchlo dopredu a dôjde celkom isto k objavu. A aj došlo ale oveľa skôr ako sme predpokladali. Stačilo odkladať naťažený íl aj na odkladaciu plochu nad sondou, čo som pôvodne chcel aby sa robilo. No keďže som nebol dolu na čelbe a ťahal som spolu so Suňom vedrá z priepasti stalo sa tak len čiastočne čo nás stálo radosť z objavu.

       Peťo Lauko chcel ešte deň ostať aby sme potiahli ale Jano Litvík potreboval byť kvôli práci doma v dohodnutom dátume. K objavu nám chýbalo odkopať polmetrovú až metrovú zátku. Keby nás bolo na akcii len o jedného chlapa viac, boli by dolu pracovali traja chlapi a boli by sme celkom isto prenikli do objavu. Darmo chýbal nám Martin Hulla, ktorý aj mohol ísť ale nešiel.... 

       Podobná situácia sa odohrala v Stratenskej jaskyni v zapieskovanom sifóne v Kryštálovej chodbe 24. februára 1984 teda pred 41 rokmi bola to naša šiesta výprava do veľkolepej Stratenskej jaskyne, vtedy nás podobne nechal v štichu Jano Kleskeň. Keby bol s nami vyrazil stali by sme sa dvojnásobnými objaviteľmi v gigantickej Stratenskej jaskyni, preto že jeden 120 metrový objav - Terchovskú uličku sme už na konte v tejto jaskyni mali hneď na našej prvej akcii 11. decembra 1982. Vtedy v 84 sme kopali 2 km ďaleko v jaskyni a ťažili sme zapieskovaný sifón na konci Kryštálovej chodby. Len cesta jaskyňou ku pracovisku nám trvala tri hodiny, no najprv sme sa prebíjali kaňonom k samotnej jaskyni dve hodiny v zálahe snehu. To bol veru iný rangers a iná sila ktorou sme vtedy vládli.

       Na fotografii vpravo vidieť Jana Litvíka zakopaného na dne Speleolitu na našej októbrovej akcii. Pohli sme sa nadol celkom pekne. Možno sme mohli viac potiahnúť no boli sme si príliš istý že nám to neújde, že nám to nemôže újsť a že nás to počká .... no nepočkalo.. Šancu sme spálili... O to väčšiu radosť mali z objavu domáci.  

       25. 2. 2026 dostávam správu od Silvia že v Spelelolite prenikli do nových priestorov  po tom čo prívalové vody prerazili tenkú zátku ílu, ktorá nás delila od objavu. Chýbal nám možno polmeter či meter k prieniku. Boli sme opäť veľmi blízko. Ale smola. A toto sa nám stalo aj v  spomínanej Stratenskej jaskyni v roku 1984, keď nám chýbal v zapieskovanom sifóne na konci Kryštálovej chodby 1 meter k objavu  pár sto metrov cca 300 m dlhých a veľkých priestorov v Šikmej priepasti a pod ňou, kde sa potom našlo spojenie s jaskyňou Psie diery. Bolo to pred 41rokmi. Aj vtedy nás bolo na akcii pomenej preto sme to nedali. Vždy nás tam bolo ako maku ale práve vtedy sme boli na akcii len traja z Oblastnej skupiny Terchová, ja, Mišo Hanus a nováčik Igor Adamko a za domácich bol s nami starý mazák Paľo Balážik ktorý bol z nás otrasníkov vždy celkom otrasený a to čo zažil s nami nezažil už v tejto jaskyni ako sa sám priznal s nikým iným....

       Vtedy však bola situácia omnoho dramatickejšia. Makali sme  vo vzdialenej časti jaskyne celkom 10 hodín až do úplného vyčerpania síl, až sme sa obávali že napokon ani nedokážeme vísť z jaskyne von. Šli sme až na hranice svojich síl. 

 A podobná situácia sa zopakovala aj v Speleolite v roku 2025. Aj keď tu sme samozrejme nešli na dno svojích síl, no bolo nás málo. Ak by nás bolo na tom piatom výjazde len o  jedného či dvoch chlapov viac boli by sme to prekopali už v októbri 2025. Je to pripomenutie pre tých, ktorí aj mohli ísť, mali ten čas, ale nevyrazili s nami a ostali radšej v konformnej zóne doma, čo je samozrejme pohodlnejšie, ale prišli sme tak o kolektívny pocit z euforickej udalosti. A tieto pocity sa v našich podmienkách nedejú tak často, ba skoro vôbec. No máme i tak radosť prakticky sme to dokázali a Veríme že to Silvio ocení, lebo sľúbil že ak sa prekopeme nadstaví pre nás na jamarskej základni podkrovie na spanie:-)   

        Chorváti Silvio Legovič zo synom Ninom zliezli do Speleolitu obzrieť situáciu po veľkých zrážkach a našli na dne vodou otvorený priechod do klesajúcej chodby ktorá po pár metroch vyústila do novej veľkej dvorany v hĺbke asi 30 m. Podla Silviových údajov na dne priestoru plnom chaotických blokov pokračujú nadol ďalšie šachty. Priestor aj ďalší postup nadol je však nebezpečný pre rútenie blokov a voľných skál. bude to treba vyčistiť a vyťažiť i technicky zabezpečiť. K objavu sme domácim na diaľku pogratulovali s tým že sa tešíme na ďalšie správy a na najbližšie stretnutie už na jar v roku 2026. 

       Našim sponzorom aj všetkým tým čo obetavo pracovali v teréne doma i v zahraničí sa chcem touto cestou srdečne poďakovať. A poďakovať sa chcem hlavne firme Visteon Electric Slovakia s.r.o. a pani Henriete Ďuríčkovej odkiaľ nám prišiel najväčší príspevok v rámci 2% daní.  A preto chcem v mene všetkých našich členov veľmi pekne poďakovať pánu riaditeľovi firmy Visteon Electric Slovakia s.r.o. Máriovi Volfovi za štedrý dar ktorý efektívne a veľkoryso podporil naše športové a prieskumné speleologické aktivity tak doma ako i v zahraničí. Ešte raz naši sponzori patrí Vám všetkým naša obrovská vďaka a úcta a dúfame že nám zachováte priazeň aj v ďalšom roku. Za šoférovanie Dastra na našich akciách chcem poďakovať všetkým expedičným šoférom Peťovi Laukovi, Vladovi Kostkovi, Petrovi Grochalovi, Mariánovi Piovarčimu, Petrovi Palčovičovi, Roaldovi Tretiníkovi, Robovi Suňovi, Ing. Dušanovi Koptákovi a Maťovi Kanášovi. Hľadáme zároveň niekoho zo Žiliny s aktívnym prístupom a záujmom o speleológiu a so šoferákom. Jednotlivé akcie sa organizujú veľmi ťažko práve preto že sa mi veľmi ťažko hľadá šofér do každej akcie. V priebehu mája však tento problém takmer zmizol.

       V roku 2026 rozbiehame nové perspektívne pracovné projekty na viacerých lokalitách v Malej Fatre. Darí sa nám aj pri snahe pripojiť k jaskyni Ľudmila, Jaskyňu udavačov. 6. 5. 2026 tam už vidíme do nového priestoru. A darí sa aj na inej lokalite kde sme dlhodobo v minulosti investovali množstvo energie a síl a zhrnuli sme veľké množstvo dát, informácii a svedectiev pamätníkov o krasovom podzemí v najstaršej travertínovej kope na Slovensku. V máji sme tu vďaka Emilovi Jelínkovi a jeho kolegon zo Žilinskej jaskyniarskej skupiny previedli prvé 3D merania elektrickou tomografiou (Ground ressistivity skanner) ktoré potvrdilo správnosť ERT meraní z rokov 2014.  Napriek problémom stíhame organizovať vďaka Peťovi Laukovi, Roaldovi Tretiníkovi, Petrovi Palčovičovi, Samuelovi Bárdymu a Michalovi Božekovi dve až tri menšie či väčšie akcie do týždňa. Tak že sme stále mimoriadne aktívny a do prieskumu sa zapája stále viac našich členov a priaznivcou.

       Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v počte odpracovaných akcií:  Roald Tretiník /1/, Ing. Dušan Kopták /2/, Peter Palčovič /2/, František Vacek /3/,  Robo Suň /4/, Ing. Alžbeta Piovarčiová /4/, Marian Hýll /4/, Juraj Ďuríček /4/, Ján Litvík /4/, Mária Piovarčiova /5/, Sára Puškášová  /6/, Tomáš Slezák /6/, Magdaléna Puškašova /6/, Maťo Kanáš /7/,  Jakub Pinčiar /7/, Martin Brna /7/, Vlado Tomka /8/, Vlado Kostka /8/, Peter Grochal  /8/, Peter Kozoň /12/, Petr Lauko  /21/, Martin Hulla /27/, Marian Piovarči /29/, Eduard Piovarči /48/ 

 

Eduard Piovarči vedúci JS Aragonit

 

 

 

           Prvé práce v jaskyni udavačov 19. 3. 2026 - Martin Hulla Eduard Piovarči

               Jarný EKODEŇ a guláš na jazere poriadaný potápačmi z HIPOCAMPUSU Martin zúčastnilo sa aj 10 členov 

               Jaskyniarskej skupiny ARAGONIT 

             24. 3. 2026 druhá akcia v jaskyni udavačov

              Jaskyňa Ľudmila záclonky pred Treťou syntrovou bránou

          Tri Cime z feraty na Monte Paterno (2744 m n.m.) 

           Pustili sme sa do vážneho prieskumu

             A som opäť späť vo ferate.... vo fotogenickom okne... 

          10/Martin Hulla dlhoročne jeden z najaktívnejších jaskyniarov v Aragonite pri úprave vchodu do Udavačky. 

          Foto: Eduard Piovarči

          2/Dolu som bol iba raz pri tomto fotení  a bude potrebné byť tam častejšie asi tam začnem pracovať a pracovné zábery

          budú lepšie. Foto: Eduard Piovarči

           3/Parta ktorá tvrdo pracovala v priepastnom závrte Speleolit počas piatich ranných šícht od 9. 7. do 14. 7. 2025. 

           Foto: Matej Kanáš

          8/ O 13,30 sme boli hotový ale 600 krát vrhnúť dvojkilovou guľou na skládlu to už človek cíti v bedrách 

          Foto: Eduard Piovarči

         7/ Učastníci prvej letnej jaskyniarskej akcie  pri Jame Baredine na Istrii 5. 7. až 14. 7. 2025 Foto: Maťej Kanáš 

         Čelbári Jakub Pinčiar a Peter Lauko po zacvaknútí vedra so sedimentom na lano Vedro sa vykladalo na rebrík

         až do tejto polohy Fpoto: Eduard Piovarči

            5/ Škoda že sme nevyrazili na túru skôr sedielko vo výške 2589 m n.m Foto: Eduard Piovarči

           4/ Nabudúce dáme akciu v Juránskej jaskyni ako prvú akciu nech nás je viac a pohneme sa efektívnejšie. 

           Foto: Eduard Piovarči  

           9/ Tak tmavú modrú oblohu sme tu ešte nevideli - Pilier obra vedúci na vrchol tam mala byť ferata.Foto: Eduard Piovarči

          6/ Akcia v Juránskej jaskyni bola až v sobotu a to už boli všetci pracovne unavení tak že vyrazili len skalní Peťo Lauko,

          Vlado Kostka, Martin Brna a ja. Foto: Eduard Piovarči

           12/ Po dvoch akciách sa Peťo pekne zakopal pod úroveň v minulom roku zarovnaného dna Foto: Eduard Piovarči 

             11/Sme vo výške 2630 m  n.m.Na výstup bolo opäť neskoro mlaďoši sa obávajú že nedorazíme na ubytko na Istrii ani

             o polnoci. Foto: Eduard Piovarči

          Takto sme sa zakopávali na dne Speleolitu stabilne sme mali dolu 3 chlapov 3 na rošte a dvoch pri nakládke fúrikov

          Foto: Eduard Piovarči

         Načal som sedemdesiaty rok svojho života a vydávam sa na Adrenalínové chodníčky.  Foto: Vlado Kostka

         A dá sa urobiť aj kus práce ak by nás bolo viac a mohli by sme sa rozdeliť na dva pracovné teamy Pracuje sa tu dolu dobre 

         len by sme tu dolu potrebovali ešte tretieho chlapa a ďalšieho hore na rošte, teda 6 ľudí na smenu. Chyba lávky bola v tom

         že mladoši neboli ochotní v októbry vycestovať takže sme makali vo štvorici traja päťdesiatnici a jeden sedemdesiatnik 

         Foto: Eduard Piovarči 

            3. 10. mrazivo fučalo opäť sme v traverze prakticky v zimných podmienkach 

          Odpracovali sme 4 krátke pracovné smeny v priepastnom závrte SPELEOLT celkom sme vyťažili 45+60+80+35

          220 vedier žltého sedimentu cca 14 hodín intenzívneho pracovného nasadenia plus 4 hodiny v Juránskej

         Kozmonaut na planéte Pandora

           Klasický pohľad do studne 

             Nádherný chodník - sedielko vo výške 2589 m n.m.  

             Fakt nádhera tento chodníček  

           O pol jedenástej pod portálom

           Fučal mrazivý vietor ale bolo nádherne jasno Sedielko sa stalo prehliadkovým mólom a na ňom moji jaskyniari:-) 

         Transport vedra šikminou šachty

             Fešáci bolo  s nimi radosť fotiť 

              Teraz už chápem prečo tu chodí toľko ľudí... je to tu nádhera....

             Naša malá akcia v Juránskej bola výkonom úspešná. Vyhodili sme 600 ílových gúl 

             Ako núdzový bivak to tu je dobré

          Náš nový chlap Martin Brna sa osvedčil v prvých dvoch dňoch na čelbe 

             V obrovskom bloku za medzierkou resp. sedielkom sú dva bunkre so skalnými oknami 

           Sedielko aneb Burianová medzierka 

            Stúpame do výšky 2620 m n.m. 

        Zosuv sprava i zľava už po hrubom očistení budeme tu musieť viac upratať 

               Fotka do katalógu špotrového oblečenia 

          Starší záber z Ľudmily v prieleze za prvou Syntrovou bránou. Foto Eduard Piovarči

            A sme hore na bloku

             Viditeľnosť je úžasná....

            V našej šatlave malá rozbitá hororovo kamenistá jaskynka

             Prvý náš snehuliačik v tejto začínajúcej zimnej sezóne na horách

          Chlapi to s ťahačkou poriešili dobre odkláňajú vedro cez okno vpravo... tak že vedrá nedrhli o steny a rebrík 

          Škoda že ani tentokrát sa nám nepodarilo túru dokončiť ja sám som bol príliš pomalý zima a náhla tlaková výš 

          mi dali zabrať

          V bunkroch rastú ľadové ciagle 

             Veľmi populárny hrebienok 

            Brna je starý baník:-) S fáraním nemá problém takých chlapov potrebujeme 

             Spanie v aute pod TRE CIME malo význam tieto zábery stáli za to.....

        Prvý večer na Baredine za tradičným stolom pred základňou  

            Na veľkom bloku

              A medzi blokmi

              Chodníček nad hlbočinou

           Fotenie v bunkri s troma miestnosťami

            Postupne som dostával viac energie a to som sa ani neposilnil...

               Okienko osadené rámom

           Skrátka mal som guráž ísť ďalej akoby ma prostredie naštartovalo

            Tieto banské či vojenské diela sú stále stabilné

           Naša skupina má aj s nádejnými čakateľmi už 31 členov z nich sa akcie zúčastnilo 12 členov na prácu som mal 

           k dispozícii 9 chlapov Maťo a Tomáš sú mimo záber. Celkom vpravo je náš dlhoročný priateľ sponzor a dobrodinec 

           Silvio Legovič. Silvio Aja Nini a Aňa všetci ĎAKUJEME - CHVALA

           Aj po storočí sa to tu nezavalilo

           No i za túto skvelú prechádzku som mlaďasom vďačný.

           Pohľad nadol do päty protisvahu a mal som guráž ísť ďalej... aj som kus zostúpil aby som videl charakter do skalnej steny

           zarezaného chodníka

             Za nami vpravo je najvyšší horizont tohoto veľkého bloku

            Kamenná citadela

           Dopredu poviem že na objav si ešte počkáme. Nadol klesá zanesená chodba nebude to tak jednoduché ako sa zdalo, 

           ale mohlo by to ísť rýchlo a hladko pokiaľ by sme mali poriadny team ľudí pre dve smeny... nuž ale expedíciu som sotva

           zlepil dohromady a netušili sme že sme boli tak blízko objavu

           Veže ohýbané vetrom

            Bol som dolu na poslednej akcii. Práca je tu pohodová klasický nie moc mokrý íl sa ani výrazne nelepí na kombinézy

            Netušil som že na dne výkopu som bol sotva meter od volne pokračujúcej klesajúcej chodby do nových priestorov 

           Malebný chodníček na ktorom neraadno zaškobŕtnuť....

         Ryluje sa tu skutočne dobre a pohodlne možno sme mohli ostať o deň dlhšie a užili by sme si objav as domácimi

              Pohľad oproti 

            Tak sme to vyskúšali. Októbrová akcia sa dá uskutočniť tak že takéto termíny bude treba využiť... Skúsime Silvia

            presvedčiť aj na jednu jarnú májovú akciu

            Toto prostredie je úchvatné

            Veľké výkony sme nerobili pracovalo sa len dvakrát doobeda po niekoľko hodín preto že Peťo Lauko prišiel o deň neskôr

            plánované 3 akcie sme neuskutočnili. Bolo nás málo. Traja sme robiť nemohli

           Okno do nádhery nečudo že do tohoto traverzu mieri v lete toľko ľudí

            Každého to tu namotivuje a strhne len ho to nesmie strhnúť nadol:-)

            Podvečerné foto pri ceste späť ku autu

           Lezieme spať cez traverz no škoda že sme opäť došli s časom... ale tréning to bol dobrý....

           Kuk na uaj.....

          Na túto vychádzku potrebujeme aspoň 6 - 7 hodín hlavni pri mojom fotení...

            Sem tam je na chodníku tlačenica

              Foťák mám pohotovo vo vrecku a na krabíne tak že môžem fotiť s každej polohy

           Už som tu ako doma celkom som tu už počas posledných dvoch mesiacoch 3 krát

             Opatrné preliezanie po skalných rímsach.....

            Pohľad zo strmého žľabu

              Horizonty po ceste od kaplnky boli úchvatne pocukrované

            Chodník je obojsmerne frekventovaný horom i dolom

           Nie je tu toľko ľudí ako pred viac ako týždňom

           Ako skoro sedemdesiatnik už nemám potrebné tempo  a zdržujem fotením, to však nebola príčina toho že sme 

           vyrazili do feraty tak neskoro ale skúsenosť to bola pre mňa dobrá... K týmto horám je potrebné vyraziť zo Žiliny 

           o 7,00 aby sme neprichádzali príliš neskoro na ubytovanie

           Túra je to nádherná a nie je ani moc náročná hoci výstup po suťovyskách do horného sedla pod vrcholom dá aspoň mne

            rozhodne zabrať tak že si spievam poschodoch poschodoch zdolávam poschodia... a trénujem behaním v paneláku 

            po schodišti zatiaľ len do tretieho poschodia:-)

           Odpočinok na dobrodružnom chodníčku

           S tej doliny na tú prehodím si latu......

             Cesta je krásna

             Nahnal som rodinu na skaliny a zbesilo, bezhlavo a bezohľadne som ich bičoval fotografovaním

           Tento chodníček je parádička

         Deväť chlapov bol luxus. Najťažší bod bol ťahač vedier hore na rošt. Ťahal som 15 vedier a mal som dosť. 

          Portrét pod útesmi          

          Skrátka je tam hore krásne a chcem túru v budúcnosti absolvovať až na vrchol poučenie už máme na túru treba vyraziť od

          chaty Auronzo aspoň o deviatej ráno a tomu treba prispôsobiť už odchod zo Žiliny o 7 až 8,00 ráno

            Už šlapanie do sedla dá zabrať

           Tri cime už vrhajú dlhé tiene a na ceste k chate Auronzo fučal nepríjemný ľadový vietor

           Zosuv mohol spôsobiť aj chodník nad výkopom ktorý zaťažovali turistickí návštevníci jaskyne 

            Dve obľubené veže medzi malými vežičkami

          Bol nádherný deň jeden z mála len škoda že bola už taká zima hore boli 4 stupne nad nulou

             Na tomto mieste mi padol na prilbu veľký ľadový cencúl a roztrieštil sa

            Erikovi a Maji sa v týchto horách páčilo

           Takú horskú scenériu nenájdeš len tak hocikde

           Vlado Tomka fungoval ako výhybkár na rebríku, Jakub Pinčiar vešal na lano vedrá 

 

           Ako v ZOO

             Veže v oblasti Troda de Toni

           Ešte pred týždňom či dvoma tu tie kozy neboli

           A začíname stúpať k sedlu

           A mlaďoši ma už dobiehajú

            A potiaľto som držal krok s našou skupinou 

            Obával som sa že bude hore veľa snehu ale bolo to napokon celkom v pohode

             A tu už ma dobehli

               Tak som ich zaúkoloval pózovaním medzi blokmi

 

               a vždy som si popri fotení trochu oddýchol zatiaľ čo si rodina išla nohy dolámať na skalách

            Ježiškové husličky - zdržujem fotením

            Aj tak tak tu sejú mak

             Fotenie pri záverečnom dojazde ku chate

            Naša astronaoutka Magdaléna

            Podvečer je to už na chate pod sedlom opustené

            Už tam budem....

              Pohľady na pocukrovaný zubatý horizont

              Veže v podvečernom svetle

           Celkom na konci túry v dojazde ku chate mi dal zabrať ľadový severný vietor ktorý ma celkom zbavil energie 

             Veľmi populárny hrebienok 

             Pri pochode k autu som cvakal superzómom 

            Spomínam na krásy okolo TRE CIME. Pokúsime sa nabudúce Prvá výprava

          Dali sme náhradný plán údolie Marzon urobili sme tam tréningovo nezáživnú túru s prevýšením 650 metrov v riadnej strmine.

          Bola to dosť nezáživná drina 

        Osádka ktorá prešla celú plánovanú trasu v horách

             Ráno na Misurine

            Netušili sme že hore pod Tri Cime sa nedostaneme

            Skvostné Sasolumbo od západu

           Carresa jazero v impozantným horským hrebeňom ktorý je však v oblakoch

         Perníkovú chalúpku na kruháči uvidíte len na trase  na Sant Urlich. stratili sme niekoľko hodín v zápche, ale prehovoril som 

         chlapov aby sme dali plánovanú trasu k jazeru

         Najvzdialenejší cieľ v alpách dosiahlo len naše auto aj to po diplomatických jednaniach s osádkou ktorá chcela tento

         cieľ vynechať

            Záber s pakruky z uháňajúceho auta 

           Zasvietilo nám aj slniečko ale končiare nad jazerom boli stále v oblakoch

           Sasolumbo 

         Zelené pahorky 

             Každá akcia je pre mňa prieskumom turistických monumentov škoda že sme na tomto jazierku nemal pekné počasie 

           Večer po tom čo sme vyšli s hlbokých horských dolín

 

 

          Je pred pol jedenástov sme na mieste terazky uvidíme čo sa nám zosunulo do rigolu

           Trochu to filmujeme ale všetko veľmi z rýchlika 

                     Po akcii v Juránskej jaskyni čistíme materiál a sušíme vypraté kombinézy

            Naše stany v šume

           Náš táborový zlatúšik

            V Červarských zákutich na pobreží

        Tá moja bója ku ktorej pravidelne plávam je centimeter a pol vpravo od lode čierny bod tesne pod horizontom. 

         Na tejto akcii som k nej zaplával 2x

            Na nasledujúcej akcii sme boli pri mori len 3 dni a tri krát som plával k bóji v druhý deň ma nafotil superzómom 

            RX desinov Peťo Lauko

          Pri prvej plavbe som tam videl čln a naozaj boli to naši nenapadlo ma aby ma s tou bójou odfotili, že prečo plávam tak 

          ďaleko Druhýkrat som sa s nimi dohodol že tam zaplávajú keď im zavolám s pláže. Vo vode boli samé medúzy nepríjemná

          plavba ani som sa na ňu necítil ale s vedomím že priplávu člnom k bóju som makal ďalej no nikto nepríplaval. skôr sa

          dočkáš smrti ako psychickej podpory od vlastných a tak som to musel predýchať v tej samote ďaleko od brehu 

          skrátka nedá sa inak len sa spoliehať na vlastné psychické sily

            Takúto detskú kresbičku som našiel na Červare 

 

          Silvio toto zázemie pred Jamarským domom potrebujeme aj Šumu les kde staviame stany 

           Prekopíroval som fotky z kariet do počítača

          Miško mi zamiešal rannú kávu

          Aja náš dobrodinec spolu so Silviom sponzorujú naše každoročné speleologické letné akcie na Istrii 

           Silvio pri krátkom posedení na jamarskom dome elektrikar Vlado na jeho žiadosť upravil vypínanie vonkajších svetiel

           aby sa šetrila energia

 

            Takto sa v utorok ráno začala naša prvá akcia v Speleolite

           Dobrá nálada pred prvým spustom

          Náš člen a vedúci Hipocampusu Martin zlieza do diery, momentálne máme na akci 4 potápačov ktorí sa stali členmi JS Aragonit

           Peťo už bude dolu....

          Peťo ukazuje kam siahal sediment pred začatím tohoročných prác. 

        Každé ráno na rošte spúšťame troch chlapov  do diery

            Takto dno vypadalo po tretej rannej akcii

         Naša lanovka prekonáva 24 metrové prevýšenie 

          Peťo pri španovaní lana 

            Lezenie cez zábradlie na rebríky vyrobené a osadené OS Veľká Fatra

         Pohľad na dno do výkopu

               Naše obľúbené pobrežie na Červare  

            Počasie napokon vyšlo aj keď na bukyng s odretými ušami nečas nás stihol až na Istrii

               Napriek všetkým útrapám cestovania s plne naloženým autom stála naša akcia za to pre fotografa celkom isto áno

               Parádna skupinka "Menhyrov"

             To zabukované počasie nám ako tak vyšlo ale ráno bolo desivo chladné a zatiahnuté 

             Konečne sme sa dostali pod Tre Cime a vyšlo nám aj počasie hoci bolo veľmi chladno

           Ráno bolo dokonca škaredo a skoro beznádejne zatiahnuté ale počiatočná zlá nálada nás rýchlo prešla hneď ako nás 

           zahriali prvé lúče Slnka

         V utorok ráno bola poriadna kosa ale od západu prichádzalo pekné polojasno a slniečko nás rýchlo rozohrialo

               Odsúvala sa rozsiahla oblačnosť a tak sa dali fotiť aj takéto modravy so skalnatými hrebeňmi

           Vydali sme sa na výlet do sedla a k ferate. Marian s dcérou šiel pozrieť obranný perimeter bunkrov nad chatou

            Modrá na oblohe je nádherná

             Modrasté horizonty všade dookola

             Našim cieľom aj keď vedľajším je táto plochá výhliadka

            Tentokrát šetrím šťavu v baterkách a fotím menej

            Je to tu ako na náboženskej púti

              A netušil som že aj maminky s kočárkami tu stretneme

              Pre kočárky je to tu ako stvorené:-)

            Aj pri prevahe mračien je to tu stále hodne fotogenické

            Podvečerné hmly nad hrotmi veží

         do 14.00 krásne polooblačno a skúsili sme aj feratu

            Ja som naozaj len opáčil prvé desiatky metrov. Chýba mi morál

          Vstupná chodba do feraty odprevádzal nás pekný úsmev mladej devy tak že sa to začalo pekne:-)

           Vynorenie sa na vzdušnú terasu

             Experimentujem s pohľadmi do diaľky vždy to prináša zaujímavé zábery

               A sme na rímse ako pred rokom len teraz už máme sedaky pre istenie

             Horizont plný veží prebieham po rampe k isteniu prví Peťo ma potom obliezol

             Parádny chodníček

                Robím výrezy do diaľky pri rôznom nasvietení

             Po prvej zákrute a malom výšvyhu

             Oťukávam sa v týchto horách a potreboval by som tu byť častejšie 

             Konečne vo ferate zdržoval som ako pri vstupe do ľadovej vody až pred vstupom do feraty nikto nebol

           Alpské zvončeky

              Hrebene na juhu

              K ferate sa šarpalo stále viac ľudí

           Opäť to musím urobiť až na druhý krát.. chodia tu rodičia s päťročnými deťmi

              Lavice dolomitu na schodovito poklesávajúcej planine

            Doteraz banujem že som sa nedokopal ísť ďalej pričom terén nie je náročný

            Ľudia hladia dlekohľadmi do traverzu feraty

            Peťo vyrazil po chodníku a nebolo ho celú hodinu na vrchol však nešiel

 

             Kráčame k nápadnému plochému kopcu nad dolomitovým plató

            Pod mohutnou stenou vo Ferate mal som až príliš rešpekt

             Kráčame po hrane  hrebeňa s krásnymi výhľadmi do hlbočiny

            Ponáhlame sa k sedlu

                 Robím výrezy do diaľky

             Výhľad na kamenné plató a výhliadka ktorú máme v pláne navštíviť

              Zoškrapovanie dolomitu

 

           Oblačné počasie s občasnými hmlistými zábalmi sú zaujímavé

             Kvetena v skalinách  je tu skvostná

            Hlbina pod nami využili sme deň úplne naplno a objavujeme nové zákutia okolo Tre Cime

            Pohľad z plata ku chate takto to dokáže urobiť malý Canon G7X mark I.

         Fotil som z tejto pozície a až teraz cením zoom tohoto foťáka s rýchlym a pohotovým fotením či na povrchu alebo v podzemí

           Výrezy v krajine s týmto strojom sú skutočne solídne

          Sme vo výške 2550 m n.m. a hladíme na pahorok nad zelenou kamennou pláňou 

          Velké plató s výhliadkou

            Polooblačné počasie tu má isté čaro

                Nemali sme čas na pózovanie tak som len cvakal dookola

              Pohľad z nášho campu nahor k Trom vežiam

           Masív Sasolumbo

          V horách sme pôsobili plné 3 dni a nafotil som toho až až....

           Podvečer na horách s chuchvalcami hmiel je doslovne poetický 

            Vyťažili sme tento deň poriadne. Na záver o pol siedmej prišla hmla a poriadne sa ozimilo

               Podvečer po prvom dni našich aktivít pod Tre Cime

          A ide sa variť

          Za stolom bola pohoda teplé jedlo, vytiahol som Jágermajstra na zahriatie pred chladnou nocou.

               Druhé naše ráno bolo nádherné

           Máme na pláne malú vychádzku pod Monte Cristalo

              Mestečko Auronzo v hlbokom údolí

            Prístrešok nám dobre poslúžil aj keď noc bola chladnejšia

             Je tu nádherne raňajky nám chutili camp je vo výške 1000 m n.m. Hore na chatu je to 1400 metrov strmého prevýšenia

             Pohľad na dominantné strmé veže

           Končiare Monte Cristala v oblakoch

            Strmáky mi dávajú zabrať predpokladal som že pôjde o 200 m prevýšenie napokon sme vyšlpali 340 m prevýšenia

           Kopce naproti na juhu

           Po zjazdovke to bol napokon poriadny strmák ešte sme nevedeli že hore vedie pohodlný chodník

               Jazda popod mohutnou stenou

               Našim cieľom je to bralo pred nami je tam lavička so stolíkom a peknými výhľadmi

           Talianské Alpy sú nádherné a obrovské.

           Po ceste vidíme nekonečné inšpirácie

            Čaro polooblačného počasia

           Tento monument bude potrebné navštíviť

         V pozadí čierňava a svetlo zhora

              Hýll tvrdil že s cesty sa fotiť neoplatí že to tam nafotí každí no nie je to tak vždy to ide nafotiť inak

          Vrásnenie

             Hore na lavičke o 310 metrov vyššie nad našim zaparkovaným autom

            Mohutné steny Monte Cristala

            Lovím z výhliadky zábery v diaľke

           Detajly v zostave veží v Monte Cristallo

             Tretie ráno v malebnom campe

            Jen tri kríže z bíliho kamení.... zatiaľ fotím tieto veže len z rýchlika

            Po tretej noci na prístrešku

           A rána sú tu tiché a slnečné....

            Riečište v údolí Marzon

             A Monte Cristallo zasa inak

            Mohutný masív nad známym horským mestečkom Cortina ď. Ampezo

            Opakujem sa ale je to vždy inak ale vždy úchvatný pohľad

            Stúpame k Misurine urobíme si tam zastávku v obchode kým sa vydáme cez hory k moru

            Dominntné rozsadité veže nad Misurinou

            Výhľady od jazera

           V obchode s potravinami sa dajú kúpiť knižky a kalendáre neodolal som

            Južná strana Monte Cristalo už tak skvelo nevypadá

            Masív nad Cortinov ď Ampezzo

             Hotel v horskom turistickom mestečku. Hotelov a chát je tu na mraky

          Táto hora je úžasná

        Toto je tá hora naozaj je úžasná fotím spakruky z auta....

          Po ceste stretáme úžasný autobus. Doslovne sme si naň museli počkať aby som ho bližšie odfotil preto že nikde nestál

           Kostrbatý hrebeň v stenách Monte Cristalo 

             Tak sme ho ulovili krásavca je to nádherná reklama Južnej Ameriky a úžasne vypadá aj z druhej strany 

          Jazere Cerrese

           Hrebienok nad zjazdovkou pod hrebienkom malo byť jazierko, ale bola to len umelá vodná nádrž pre zasnežovanie

            A sme na tomto jazere druhýkrát a tentoraz máme lepšie počasie 

               Cesta do horského sedla nad Cortinou ď Ampezo

           Prvé parkovisko v tomto sedle

            Jeden z ďalších potenciálnych cieľov naších jázd za jaskyňami na Istrii

        Konečne sme chytili lepšie počasie na tomto malebnom jazere ale chcelo by to ešte úplne modrú oblohu v pozadí

 

              Z našej tretej akcie v zahraničí 15 až 19 septembra do feraty sme vyrazili druhý krát

          Stále dominantný horizont vždy v inom svetle a v inom počasí 19 september posledný deň nášho výjazdu

           Apartmán MARINA VARVARI POREČ CROATIA marinakne39@gmail.com +385 52 452 853, 098 1851 933 - Skvelé 

           ubytovanie boli sme nanajvyš spokojný CHVALA

            Modravy v diaľke

          Jurský park v predhistórii sa tu preháňali jurské dravce

           Veže Tre Cime z juhu

           Horské mestečko Auronzo a dolu vpravo na zelenej lúke camp v ktorom sme prespali po príjazde od mora

            Večer v bivaku v horskom campe - AKCIA ÚTEK Z ALKATRAZU

              Robo šiel s nami do sedla a potom sa nám stratil z dohľadu - Kamenná šiška

            Tesne pod sedlom fotenie na tradičnom mieste

           Monte Paterno 

              Ako na náboženskej púti na autobus čakali dolu na Misurine davy ľudí

          V sedle je to ako na námestí nejakého rušného turistického mestečka

            K ferate mieria skupinky ľudí...

            Som trémista a pred každou adrenalínovou túrou mám stres a dnes už od rána - Vlado niekedy dokáže vytočiť aj mŕtveho

            Táto akcia mala názov Útek z Alkatrazu - Sedemdesiatnik Dušan ušiel z domu 36 rokov nebol pri mori tak sme mu to

            zorganizovali. Dušan ostal dolu na chate a my ideme do feraty

            Vo ferate je rušno

             Vo vstupnom tunely vybudovanom armádou pred viac ako storočím

            Začiatok traverzu... zaujal nás blok padnutý na plytkej rímse....je tam vratko zaklínený

             A som opäť späť vo ferate.... vo fotogenickom okne...

            Z tohoto okna sa zostupuje do žľabu....

          Miesto na ktorom som to naposledy vzdal som teraz hravo prešiel...

            Začínam byť aklimatizovaný na tento horský chodníček 

              Strmí žľab je za nami

            Prekonal som úsek na ktorom som to na poslednej akcii vzdal...

          Bunker s troma oknami

          Tri Cime z feraty na Monte Paterno (2744 m n.m.)

          Ale bola to len rýchlovka po ceste domov z Poreča a Jamy Baredine

            Tre Cime sú fenomenálne obrovským turistickým potenciálom

           Je to tu impozantné

           Mojim cieľom je postupne fotograficky zdokumentovať výstup na tento vrchol

           Takto horúco tu nebýva ani v lete..

               Je absolútne bezoblačno

           Túru by sme mali ukončiť do tretej preto že nás čaká 10 hodinová jazda domov

            Výšvyh ku skalnému oknu....

          Na Istrii pri Jame Baredine sme mali dôležité jednanie o októbrovej jaskyniarskej akcii v Speleolite

            Vynárame sa zo skalného okna do sedla Passportenscharte (2 589 m n.m.) výškovo je odtiaľto na vrchol 154 metrov

               Štrbina či sedlo na hrebeni 

           Pohľad na výstupovú trasu v suťoviskách

               Na slnku bolo vyše 30 teplota vzduchu 21 na túru sme vyrazili neskoro 

              Sme vo výške okolo 2620 metrov vrchol je len 124 výškových metrov nad nami lenže je to komplikovanejšie

          Odvážne zarezaný chodník nad hlbočinou. Hlavne sme si zobrali málo vody ja som mal len liter

                Vlado tiež už vodu žiadnu nemal

              Toto je len začiatok túry a na vrchol by sme potrebovali viac času ktorý nemáme

          Na tomto chodníku sa napokon nadobudnutá výška stráca zostupuje sa minimálne o 30 výškových metrov nižšie

          zhruba do výšky 2560 m tak že na vrchol to odtiaľ robí  prevýšenie 184 m Zostupuje sa po rímsach ku 

          suťovisku, ktorým sa stúpa do štrbiny Gamsscharte (2 650 m n.m.) teda 100 výškových metrov. Tam už začína vrcholová

          ferata, ktorá sa rozdeľuje na výstupovú a zostupovú. Ide o krátky zaistený úsek po ktorom nasleduje výstup suťou 

          a skalnými prahmi až na vrchol.

             Helioport nad sedlom

             Krátky odpočinok v skalnom sedielku po traverze v dolomitovej stene

            Na vzdušnom chodníčku nad hlbočinou

            A keď že sme si neprezieravo nezobrali viac vody  a na suťovisko na trase praží poriadny slnečný úžeh vrátime sa

            Slnko praží už na dvoch hodinách výlet ale stál za to a skúsim si to zopáknuť v októbry

             Boli sme len na tom veľkom bloku vpravo.

             A už máme plán Silvo povolil náš výjazd na polovicu októbra zaradíme túto túru

             Tak to prostredie je tu monumentálne ale vyprahnuté

           Takéhoto rastlinného endemita som tu v Talianských Alpách ešte nevidel veľmi pozoruhodný červený kríček

           Chodník vybudovala armáda v prvej svetovej vojne

            Horiaci ker alebo červená horská kapusta?

           Nádherná túra ale vyžaduje pokoj a pohodu

            Tesaný chodníček v dolomitovej horizontálnej vrstevnatosťi 

            Tu na veľkom bloku sme vydedukovali že nemáme dosť času na výstup

             Urobili sme si prestávku a dorazili sme poslednú vodu - chyba lávky liter vody nestačí a Vlado mal ešte menej

              Monumentálny masív... Plánujem ďalšiu akciu od 2. októbra do 6. októbra ak víde počasie opäť sa pokúsime Magda

              s priateľom a ja vyšlapať hore do sedla vo výške 2700 m n.m. Máme v aute 1 volné miesto

             Skvostná stará známa skupina veží... Chystám ďalšiu akciu do týchto hôr. Hoci má Martin len 40 rokov rodičia ho nepustia 

             musí rodičov poslúchať keď že u rodičov býva. Neviem či je to len výhovorka alebo fakt.... alebo len naschvál....

            Predpokladám že je to len naschvál riadený opozičným šimlom.

             Aj keď sme túru nemohli dokončiť tento výlet stál za to...je dnes vzácne vôbec niekoho zohnať do takýchto akcií....

             Mojich rovesníkov by som už márne lákal na takéto výšlapy aj o roky mladší do takýchto výletov nemajú chuť ani drajf...

             Nevedia čo je to HORMEDZ..... Všímam si jazierka pod Tre Cime ktoré poskytujú mnohoraké možnosti fotografovania

                 Tak že túru k jazerám budem chcieť v budúcnosti absolvovať tak že stále je tu na čom popracovať

               Troda de Toni.

             Súsošie páv a baránkovia. A tak hľadám nových parťákov či už do jaskyniarčenia alebo do výšlapov na hory

                Tak štyridsiatnikov nepustia rodičia na 5 dní z chalupy a sedemdesiatnik musel ujsť z domu na 5 dňovú

                dovolenku k moru tak to nevymyslíš. Dušanove deti to nazvali ÚTEKOM Z ALKATRAZU

             Vchod do naväčšieho bunkra s troma miestnosťami

       Vchody do bunkrov sú tu veľmi časté...

           Bunker s troma miestnosťami a strielňami

              V prípade špatného počasia je tu dostatok úkrytov

              Vchod je už načne prisypaný povrchovým zvetrávaním

          Tento chodníček je naozaj adrenalínový. Akékoľvek zakopnutie by tu mohlo byť osudové

             Škoda že ma nenapodlo vybehnúť na ten chodníček v suťovisku v protisvahu mohol som lepšie vidieť na vrcholovú 

             výstupovú trasu....

             Stretáme tu samých borcov....

            A tí sa vôbec necvakajú do istenia a mažú nahor ako rýchliky....

             Tento chodníček je zážitok s hlbočinou...

            Začalo ma to tu práve baviť...

            Dajú sa tu robiť zaujímavé fotografie...

             Som spokojný traverz bol ľahký ďalej je to len vykonnostná šlapačka a počiatočná strata výšky až do sedla pod vrcholom

           Jeseň je už na vysokohorskej planine zjavná traviny stratili sviežu zelenú farbu 

              Tak že tento vrchol až niekedy nabudúce ale prvý krok som už urobil možno v októbry

              Tento rok sme hore už druhý krát možno nám vide počasie aj do tretice

           Nabudúce sa vyštveráme k tomu bločku uprostred čo vypadá ako mapa Česka

           Po ceste nadol zo sedla som stretol Roba Csintalana a ten mi urobil tento záber Vďaka

             V každom svetle sú tieto veže iné

            Robovi sa na Tre Cime páčilo obehal čo sa dalo..... ostával dlhšie poradil som mu Santa Magdalenu pri Brixene

 

             Krídlo je vo výške 2800 m a stále stúpa

             Záber zo sedla sa postavami moc nevydaril 

                Záverečný finiš ku autu

             Kamenné castle 

             Kaplnka v ktorej sa v nedeľu slúži omša....

         Tre Cime je relatívne drahé ale stojí za to v každom ohľade

             Dôležité stretnutie u Silvia dohodli sme októbrový výjazd s pokračovaním prác v Speleolite 

               Posledný večer v Poreči na mestskej pláži

           Na bivaku pod TRE CIME kde sme sa stretli s Robom Czisalanom uvaril nám dobrú kávu a ráno nám ku káve doniesol 

           skvelú bábovku Panetone

            Apartmán Marina - celá akcia bola sponzorovaná

             Po tom ako sme večer dorazili do Poreče na ubytovanie

 

 

             Či sa to tu podarí je ale otázne no popracovať na tom musíme

           Veľmi dobrá vzorka pre mnohú analýzu niekto nám ju však šlohol 

          Je to naozaj pekný kus

             S policajným pyrotechnikom poručíkom Michalom Čelkom sme vyťahali resp. on vyťahal zo závalu 5 kusov 60 cm

             dlhých šúlkov neexplodovanej starej trhaviny.

           Potrebujeme zistiť či bočné koryto vpravo zabočí do výklenku so závalom naložili sme 9 nákladov a rozbili dva balvany

          Miesto odpočinku po ťahačke sutín

          Z Fragmentu starého ponoru je vytláčaný chlapný vzduch. Až dnes si uvedomujeme aká je táto sonda zaujjímavá

             Vyťahali sme 18 prepraviek a Fero rozbil tie dva bločky a je upratané

            Táto cesta je často vylajnovaná medvedími extrementmi

             Vyťahali sme 18 prepraviek a Fero rozbil tie dva bločky a je upratané

            Všetko kvitlo už v apríli

            Akcia   2.2. 2025

Akcia 31 mája konečne sme zhodili posledný zaklínený blok a na čelbe už bude bezpečne

              Obláčiky sa kúpu v stále ešte v studenom jazere 25 mája

               Odbočka ku ktorej si kliesnime cestu vpravo je plazivka so zaklíneným blokom

 

          Medveďku daj labku. Každé včasné ráno chodí medveď po ceste do lomu 31. máj

          Akcia 31 mája po dlhom čase nádherný deň a konečne letné teploty

           Je to macek od Malacek

            25 mája po oslave Magdinej 40-dsiatky odpratávame veľký blok do pracovnej polohy

            31. máj v lome je horúčava idem zrámovať posledné vysiace bloky zaklínené pod stropom

              Blok sa nám trochu zašprajcoval

         Ten velký blok asi 100kg som teda vyšprájcoval pajsrom bol to hrozivý zosun množstva materuálu až sa mi rozbúšilo srdce

         keď sa to zvalilo pol metra odomňa. Takýto žívý a rýchli pohyb veľkých blokov som ešte nikde nezažil. Niečo podobné

         ako keď v Kortmanke v osemdesiatkach na nás letel z 30 m výšky podobný o čosi väčší blok.

 

           Vynášam tento kúsok do depozitu

           Martin mal problém s meniskusom a tak ho zaskočil Peťan

           Moja jaskyniarka oslávila 40 rokov Keď mala dva mesice  robili sme v roku 1985 800 km Spartakiádny pochod 

           Dukla Varín Paraha s denným pochodovým priemerom 42 km akcia trvala 19 dní. Na Slovensku po červenej značke

           cestou SNP. Noci v hamakách všetko na chrbtoch. Naše batohy na hrebeni Nízkych Tatier mali 15 až 30 kg. 

           V ciely na spartakiádnom zrazovisku turistov Praha Džbán sme sa dostali aj pred kameru Československej televézie

           a do Televíznych novín. Písal o nás aj Mladý svet a Pražský večerník. Hovoril som do kamery  o našom pochode 

           no najmä o krásach a monumentoch stovežatej Prahy. Sám som tie zábery nikdy nevidel, ale v ZŤS Martin kde som

           robil ma videla celá dielňa aj s inžiniermi a dielovedúcimi a dostal som od podniku vyznamenanie Festivalový 

           kvet mládeže ktorý dávalo SZM organizátorom a účastníkom mládežníckeho festival na Kube  Československý zväz 

           telesnéj výchovy ma vyznamenal za organizovanie pochodu Spartakiádnou medajlov. O robotníckeho kádra 

           pracujúceho s mládežou prejavila odrazu záujem aj Strana:-) Bol som ako nestranník na chvíľu hviezdou podniku. 

           Malo to ale predohru a dohru o ktorej nerád som vždy nerád hovoril a tak ju tu ale vsúvam. Majster ma do tejto

          akcie nechcel pustiť a nechcel mi podpísať mimoriadne platené refundované volno, na ktoré som ale mal nárok ak

          som dlhodobo pracoval s mládežou. Mal som vtedy v ČSZTV tvrdo zaslúženú a vybojovanú špotrovú klasifikáciu

          cvičiteľa turistiky a horolezectva II. a IV. triedy. Neviem či vtedy nepadlo doslovne aj jeho prehlásenie že ma nepustí

          a že ak pôjdem tak len cez jeho mŕtvolu. Samozrejme som ho obišiel a všetko som si vybavil na personálnom oddelení

          podniku cez vyššie inštancie. Majster sa rozzúril a vyhrážal sa mi tvrdou odplatou keď sa vrátim z pochodu. A moc

          príjemný chlap to veru nebol dokázal človeku riadne znepríjemniť život a tak som mal celý čas našej akcie bobky z toho,

          čo sa asi stane keď sa vrátim po mesiaci do práce na dielňu a ako ma ten chlap roztrhá v zuboch. Doslovne som sa

          jeho šikany desil bol to na dielni dosť neobľúbený kruťas. No po návrate do práce keď som prijímal otvorené uznania,

          pocty a ovácie ako hrdina dielne aj od vedeni podniku, som sa ako prvé dozvedel, že onen obávaný chlap, keď som bol

          na pochode sa zabil keď spadol doma v záhrade pri oberaní z čerešne. Táto správa ma doslovne obarila a šokovala

          ako úder z jasného neba. Až som si to začal vyčítať. Nikdy by som mu také niečo neprial no zároveň musím priznať

          mi skutočne spadol ťažký balvan zo srdca. Naozaj som sa bál jeho pomsty za to že som ho obyšiel a vybavil som si

          mimoriadne platené volne bez jeho súhlasu. Befel prišiel zhora a on proti tomu nemohol nič spraviť preto ho to tak

          rozzúrilo že som ho takto preválcoval.

 

          Ako petimeter som potom hviezdil aj ako pisár u majora Hviezdu zástupcu velietla Pluku v Rakovníku. Dostal som

          na rote prezívku Malý Hvězda. U bigošov som bol najlepším strelcom roty:-) 

          Veliteľ roty ma na strelnici kamarádsky kopol do kanady a polohlasne povedal aby som strielal do terčov

          aj kámošom že nech sme v strelbe najlepšou rotou na útvare. Pozorovaťeľ na veži to však  o chvíľu postrehol 

          a upozornil ma cez amplión aby som nestrielal do cudzích terčov. Keďže som strielal všetko na desinu upozornil

          ma aby som si nepodopieral samopal o zem aj tak som strielal všetko tesne okolo desiny. Napokon som dostal

          aj ocenenie najlepšieho strelca roty. Šla mi i strelba za chodu z guľometu padali všetky žiletky i na lafete z BVP

          počas jazdy som dal dole všetko na všetky vzdialenosti s maximálnou úsporov streliva. Skrátka bo som ostrostrelcom

          bez toho aby som to zvlášť trénoval a na to som bol aj patrične hrdý Znie to barón Prášilovsky ale bolo to skutočne tak.

          Nie sme len lúzri je možné prebojovať sa aj z toho najspodnejšieho dna.

           Je to macek od Malacek

           V sobotu sme oslavovali a v nedeľu sme boli v Ľudmile

         Mona Lisa v okne na WC to nevymyslíš

          Akcia 31 mája po dlhom čase nádherný deň a konečne letné teploty

            25 mája po oslave Magdinej 40-dsiatky odpratávame veľký blok do pracovnej polohy

            31. máj v lome je horúčava idem zrámovať posledné vysiace bloky zaklínené pod stropom

              Blok sa nám trochu zašprajcoval

         Ten velký blok asi 100kg som teda vyšprájcoval pajsrom bol to hrozivý zosun nožstva materuálu až sa mi rozbúšilo srdce

         keď sa to zvalilo pol metra odomňa

             No napokon sme ho dostali do priestoru kde ho rozbijeme

             Nedeľa 8 jún 25 akcia v lejaku ani psa by von nevyhnali....

         Do diery sme naliezli celkom mokrí a bloček čerstvo zhodený zo steny sme na striedačku ohlodali na dve tretiny jeho

         veľkosti a váhy.

           V takomto počasí by nikto nikam nevyrazilaj tu ma Martin prehováral aby sme to otočili

          Tento pôjde ťažko počká si asi na vŕtačku 

          Akcia 30.6. Peťo Lauko pri tanečku v našom zelenom okne nad jazerom

          Rozhodli sme sa len pootĺkať bločky a vyťažiť a nakopiť matroš na ťahanie

             Nádherný deň teším sa aj do vody

         Po sobotňajšej oslave v Belej som bol v nedeľu vyautovaný a tak sme akciu preložili na pondelok

       A práca na vyťažení Pivnice bude hotová len rozbiť a vyťahať posledné bloky a pustíme sa do prieskumu sedimentu

       smerom do masívu

             Voda bola tak príjemná že sme v nej zotrvali cez polhodinu a zaplávali sme dokonca ďalej od brehu

          Výhodou bolo že v jaskyni nepršalo blok sme dostali na polovicu jeho pôvodnej veľkosti

 

           Voda bola v predchádzajúci týždeň ešte poriadne studená a navrstvená dnes prekvapivo homogónne teplá.

           Toto sme na jazere ešte nezažili takú rýchlu zmenu a premiešanie vôd sme nezažili ani v najteplejšom lete

        16. 2. Dali sme  7. nákladov Peťo sľúbil že príde v budúcu nedeľu

 

        Konečne sme chytili lepšie počasie na tomto malebnom jazere ale chcelo by to ešte úplne modrú oblohu v pozadí

         Domáce práce likvidácia posledného bloku chce to vytrvalosť a kondíciu posledný blok sme rozbili a vyťahalei až 

         pred Vianocami

           30 septembra je už voda pekne studená 14-15 stupňov

          Už keď sme na akcii vždy nás tá voda láka

           Peťo na akciu moc nechcel ale napokon sme to dali fučal studený vietor a voda je už mrzutá:-)

 

 Okrem zahraničných výjazdov ktorých bolo celkom 5, sme sa celý rok 2025 defakto venovali ťaženiu a rozbíjaniu blokov v Pivnici jaskyne Ľudmila pričom sme postupne narazili na celkom 10 kusov neexplodovanej trhaviny, ktorú odstraňovali zo závalu v štyroch akciách privolaní policajní pyrotechnici. Rok a pol trvajúcimi prácami na odstraňovaní závalu v pivnici sme dosiahli len to že zameraná dĺžka jaskyne nastúpala nad 300 metrovú métu. Čo je v skromných Malofatranských pomeroch výrazným  aj keď vydretým mílnikom. Ďalšie výrazné prírastky môžu prísť až po priamom spojení Jaskyne Udavačov s jaskyňou Ľudmila. Táto etapa prieskumu bude však najnáročnejšia a  mohli by sme ňou posunúť jaskyňu Ľudmila v dĺžkovom rebríčku Malofatranských jaskýň na krásne 2 miesto. Dnes je jaskyňa Ľudmila na peknom TREŤOM poste. A napokon by sme boli radi keď sa  dostane na prvú priečku ako najdlhšia a zároveň najkrajšia jaskyňa v Malej Fatre. Mohlo by ísť zároveň o najvýznamnejší objav starej gardy Malofatranských jaskyniarov vôbec na čo som ako jej spoluobjaviteľ patrične hrdý. Táto jaskyňa ako sa nedávno v našej korešpondencii vyslovil aj Braňo Šmída tento potenciál skutočne má. Aj keď ide po desaťročia trvajúcej ťažbe v lome o zbytkovú časť krasu v tom čo ostalo sa ale ešte môže ukrývať labirint priestorov i v ďalších úrovniach pod jaskyňou čo predikuje aj geofyzikálny ERT prieskum vykonávaný v roku 2014 až 2015 

 

            Akcia 8. 12. 

          Pyrotechnici sú už v tomto lome vďaka nám  ako doma. Zasahujú v lome na naše pozvanie celkom šiesty krát

           Ťahanie trhaviny zo závalu 16. 11. 2025

           Už tretí krát ťahajú policajní pyrotechnici v priebehu roka z priestorov prislúchajúcich jaskyni Ľudmila neexplodovanú

           starú trhavinu

            Tak šiel som do vody ako z rýchlika  red autom som sa povyzliekal a behom do vody

         Naposledy som bol vo vode na konci septembra. Táto voda mohla mať 6 až 8 stupňov

          Len som sa ponoril na pár sekúnd ale úplne stačilo

       Akcia týždeň pred Vianočnou kapustnicou pyrotechnik nadporučík Čelko ťahal hada za chvost Pondelok 15. december

         Najprv dorazila policajná hliadka a o hodinu na to pyrotechnik

         Vo vŕtanej diere ostal ešte jeden šúlok s trhavinou a trčali z neho ešte drôty

           Posledný balík trvalo nám kým sme ho uvolnili

          Dostať to odtiaľ nebolo vôbec jednoduché...

          Nakoniec tu musí ísť von po kúskoch...

           Súlok bol nasiaktutý vodou a nešiel vytiahnúť jeho koniec bol vo vŕtaní priškrípnutý skalou

          Nešlo to teda inak ako takto obal sa pri vyťahovaní roztrhal 

 

         A máme hotovo....

            Ešte jeden záber na pamiatku

           Trvalo to celkom hodinu kým sa to podarilo všetko vydolovať

         Predposledná akcia v roku 2025 v decembry sme stihli celkom 4 akcie Šoféry - Grochal, Palčovič 2x. Lauko

           Lúčime sa s kolegami a upalujeme k autu Peťo sa ponáhla a tak sa len rýchlo šupnem do vody a jucháme

           Bolo nepríjemné chladné počasie

            Vyzliekol som sa vedľa dverí auta a rýchlo do vody....

         Rýchle predposledné člup v tomto starom roku 2025 v studenici a jucháme do Žiliny

 

           Zuzka doniesla nádhernú tortu ktorá je zároveň ovocnou kyticou kvetov

           Tak to sa len tak nevidí takéto živé ovocné dielo Zuzka bravo!

           Tortičky boli ndherné a eše aj excelentne chutnali táto bola od Sárky, Alžbetky, Majky a ocina

 

           Naša Inžinierka labolatórnej aplikovanej biológie Nitra 5. 6. 2025 

           Naše malé jaskyniarky aj tú tretiu by sme mali radi v našich radách:-)

            Naša jaskyniarka Alžbetka mala 5.6.2025 promócie a stala sa inžinierkou labolatórnej biológie a pokúsi sa o doktorantúru

            Na hubách keď ešte nebolo toľko medveďov

           Na hubách nad jaskyňou

           Hríbov bolo ako maku ľudia s hory nad jaskyňou nosili plné koše

           V múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

               S pivoňkami pred našim panelákom

             Naša velká slečna je už Inžinierkou

           Portrét v protisvetle Turská dolina - Výhliaka - jaskyniarsky tábor na Anielskej lúke 2007

           Sárka

           Prvá naša akcia v novom objave v jaskyni Ľudmila  2008

                 Alžbetka pomáhala aj pri meraní. Jaskyňa má dnes zameranú dĺžku 272 metrov a nejaké centimetre. 

                 Hodláme jaskyňu spojiť s jaskyňou nad diamantovým vŕtaním čím by jej dĺžka presiahla 300 metrovú métu. 

                 Túto métu jaskyňa dosiahla až v roku 2024 zatiaľ bez pripojenia Jaskyne nad diamantovým vŕtaním

            Meranie závesným banským kompasom Ludmila 2011

           Pred Aulou Slovenskej polnohospodárskej univerzity

            Alžbetka v Ľudmile pri fotodokumentácii nad Barokovým balkónom

            Po troch rokoch štúdia na univerzite A. Dubčeka v Trenčíne získala Bakalára a po 2 ďalších rokoch na univerzite 

            SPU v Nitre  Inžiniera aplikovanej biológie

          Alžbetke sa podaril takýto parádny záber. Stalagnát v strede chodby je pozvánkou do jaskyne...

           Ako z Harryho Potra v Rokforte v Aule vysokej školy v pravo je aj Hermiona a dolu i slovenská verzia Herry Potera

                Za druhou sintrovou bránou to už nie je v jaskyni také veselé je tam mokro, úzko a v očiach des.....

             Alžbetka predniesla Sľub absolventou školy

             Maja a Jozef nakladali prepravky celkom rýchlo.....  Rok 2017

           A napokon bola prijatá aj na ďalšie doktorandské štúdium v obore

              Sárka a Alžbetak už ťahajú náklady na skládku. Najprv ťaháme hromadu ktorá nám zavadzia na prepriahaní. 

              Prepravky ťaháme zo 40 metrovej vzdialenosti. Istria Vergotinská jaskyňa

            Radosť je to veliká mám len maturitu čo dnes patrí len do kategórie základného vzdelania, ale mal som v roku 

            2025 taký sen že som zvládol tú školu života tú vysokú školu bol to neskutočne euforický povznášajúci pocit

           Alžbetka a Sárka v jaskyniach aj poriadne makali s 30 metrovej jaskyne sme spravili 140 metrovú jaskyňu

            V poli Vlčich makov keď sme cestovali z Nitry domov s našou inžinierkov

            Od mala sme ich vychovávali k prírode a k prírodným vedám dnes cestujú za prírodnými krásami po celom

            svete dali sme im nasledovaniahodný príklad a táto dnes už Inžinierka ma potiahla zo sebou do Belgického Arlonu

            ku Katedrálam akou je San Etien v Metz a Rotredame v Paríži i tá v Arlone je skvostná

          Istria kede sa tvorili báječné kolektívy Vergotinská jaskyňa 2017 nezabudnú a nezabudneme

            Foto z môjho prvégo digitálneho foťáku bolo to mrňavé lacné Soníčko len 4 tisíc megapixelov

            Skupinka absolventov s troma červenými diplomami, Alžbetka mala priemer 1,2

            Tá radosť z dosiahnutia vzdelania je spontánna

            Tancovala s Vlkmi

            A teraz taneček z diplomom:-)

                 Naše malé jaskyniarske adeptky. Sárka vľavo má dokonca dedov pamätný overal ešte z jeho detstva na 

                 tomto takmer 60 ročnom overale ešte stále funguje originál komunistický zips. bol to môj zimný sánkarský

                 overal z roku 1964. Foto je z roku 2012 ide sa do jaskyne.

            Alžbetka s fešákom s dvoma vysokými školami obaja sú horaly

 

             Jedna z našich 4 víťazných fotografických prezentácii na Speleomítingu vo Svite v roku 2012 vyskladaná doma na koberci 

             Okrem toho že Alžbetka pri skladaní fotografií asistovala skvela sa a pózovala na viacerých z nich

              Bola pri prvom dni prieskumu v jaskyňi Ľudmila

 

           Pravá pred Vianočná  atmosféra Vianoce sú to pre nás bombové hore sme narazili na cca 10 kg neexplodovanej trhaviny

           Pred pár rokmi sme vylovili z Jazernej jaskyne 10 kg danobitu samozrejme za spolupráce policajných pyrotechnikov

          Stále sa hýbeme stále sme v teréne len nemám čas spracovávať fotografie preto že frmol

          Náš tohoročný Vianočný stromček  tesne po tom ako sme ho osadili do stojana v poslednú adventnú nedeľu

          Požehnané Vianočné sviatky Všetkým ľuďom dobrej vôle

            Pred Vianocami napadol sneh iba raz a bola to rozprávka Náš nový člen profi ranger Národného Parku Peter Palčovič

            zachránil niekoľko našich akcií pred sviatkami a nielen obetavo šoféroval ale pracoval s nami v jaskyni

             A boli že to u nás krásne Vianoce v roku 2025 prví krát všetci ostali u nás spať

             Nad jazerom pracujeme neustále

          Vianočná ruža pekný Vianočný symbol máme doma vždy 3 kusy

           Pravá pred Vianočná  atmosféra Vianoce sú to pre nás bombové hore sme narazili na cca 10 kg neexplodovanej trhaviny

           Pred pár rokmi sme vylovili z Jazernej jaskyne 10 kg danobitu samozrejme za spolupráce policajných pyrotechnikov

          Stále sa hýbeme stále sme v teréne len nemám čas spracovávať fotografie preto že frmol

 

           V tomto kúte Pivnice v Ľudmile sme v tomto roku vyhrabali 8 kg starej nexplodovanej trhaviny 

           Ozdobiť Vianočný stromček je pre mňa obrovská šichta trvajúca tri plné dni

 

           Je to macek od Malacek 

            Veľký blok ktorý som zhodil spod stropu pajsrom nám dá ešte zabrať kým ho rozbijeme a vytransportujeme von,

            ale napokon sme to do konca roka dali

            Dávame si prilby aby sme neprechladli lebo nádcha je sviňa...

           Stromček som dokončil o pol dvanástej pred obedom to bol rekord. Robil som na tom sústredene TRI dni. 

           Baby dorazili s Ježiškovým svetielkom z Betlehema

            Štedrý večer ráno baby doniesli Betlehemské svetlo

          Jaskyniarska úderka sa ide schladiť voda mala cca 4 stupne 

            Štedrý deň sa schyluje pomaly a isto k Štedrej večery

          Spoločňáky pod Vianočným stromčekom - dievčence kuchárky ocenené za zdravú potravinovú alchýmiu v domácej

          kuchyni:-)

          Veru pri stromčeku bolo veselo a príjemne

             Jedna z posledných decembrovch pracovných akcií nad jazerom

            Posledá akcia kapustnica

            V predchádzajúcom roku sme varili Vianočnú kapustnicu na jazere my jaskyniari

          Účastníci Vianočnej kapustnice ktorú poriadali potápači konkrétne Peťo Lauko

          Kapustnica bola výborná zúčastnilo sa 10 jaskyniarov z Aragonitu Magdaléna bola mimo záber

...

           Pochvala kuchárovi dobrá je.....

            Na akcii bolo do 13:00 18 ľudí napokon viac ľudí ale prišli až poobede. Naša osádka dve autá jaskyniarov odchádzala o 13,00 

          Na základmi bolo dobre rozicované keď sme dorazili

 

           Radovali sme sa že bude na Vianoce sneh zbytočne topí sa....

           Práce v Pivnici ktorá je súčasťou jaskyne Ľudmila

 

           Celkom na začitku roku 15. 1.

          Vianoce 24. 1. 2025

            21. 1. 

          Malý brloh

         26. 1. 2025 

            Chodba pred nami je zanesená granodioritovým sedimentom prekladaným vrstvami sintrov. Codba má spodnú 

            vrchnú úroveň a intenzívne nasáva mrazivý vzduch

          Akcia 29. 1.

        24. 2. 

 

          

             m 

             2. 3.

            Marcová exkurzia v jaskyni prišli chlapci zo Srbska

            23. marca voda sa už otepluje

         3. 4.  

          Guláš 26. 4.

 

            JAdro je tvrdé a je radosť s každého štiepku 25. 7. 

          Prvý netopier v Pivnici

          30. 9. okrúhle jadro je vonku 

            V Ľudmile sa stále pracuje v lome je to zložité, ale pracujeme s tým čo máme ak tu chceme mať postupne viac ako 400 

            metrov dlhú jaskyňu musíme zabrať - potenciál táto jaskyňa má. 9. 3. 2025

          Mojstrovka 2013

           Konečne som 26. 1. vyprodukoval dve PF  

           Účastníci akcie v Pokladovej jaskyni 24. 1.

             Práce na uzávere Pokladovej jaskyne

             15, 1. sme konečne premerali priestory Pivnice po odťažení závalu a zisťujeme že jaskyňa Ľudmila v Malej Fatre

             ma novú zameranú dĺžku 307 m

           Keď som na fotke spočítal netopierov len na stene nad uzáverom Pokladovej jaskyne bolo ich tam 67. A na iných

           miestach kde sme dovideli ich bolo odhadom minimálne 20 a viac ks. spolu ich tam zimuje hodne cez 90 kusov

            Brúsenie plieškou

              Bolo nutné upraviť aj petlicu

             Dolu sa dovára guláš moc jaskyniarov na akciu neprišlo

             Potápači idú do vody a televízia JOJ natáča šot o potápačskom ekodni

            A sme pred jaskyňou aj v dvojke sa tu dá intenzívne popracovať

              Potápači sa chystajú do vody loviť odpad

         EKODEŇ 26. 4. sobota Zúčastnilo sa 7 jaskyniarov z ARAGONITU Foto: Peter Kozoň

           Boli sme s Martinom popracovať do Udavačky po odpratani dvoch bločkov vpravo hore bolo vidieť do priestoru

             Deväť členná exkurzná výprava do Ľudmily

             Za týždeň máme na konte dokonca dve duplované akcie na dvoch lokalitách

 

 

            Rýchla štvrtková akcia 23. 4. 2026. Peťo nás vyviezol pod jaskyňu a čaká na nás. S plazivky dávame von dva bloky

            Nádhera zelene na Dubnej skale na konci druhej fázy akcie

           Zbavili sme sa dvoch zavadzajúcich blokov aby sa dalo pohodlne ťahať prepravka a jednu sme vytransportovali

           Tak Peťo nás v tom nechal samých tak ako sa predvídalo ešte že som presvedčil Peťa Lauku

            Martin zaviazal balvan na lano a potiahhol som ho von

            V lese na Dubnej skale je to iná nádhera priťahuje nás to sem aj touto prebúdzajúcou sa zeleňou

           Miešanie chladného a teplého svetla

            Jaskyniarsky pes Timo zalezie 5 metrov do jaskyne a skučí

            Pracujeme dnes v zrýchlenom režime musíme stihnúť prácu na dvoch lokalitách

               Peťa máme zo sebou len do druhej pol tretej tak sa rýchlo presúvame na Dubnú skalu

          Vyviezli sme sa až hore pod les na pasienok aby sme sa rýchlo dostali k robote.

          Takto sme veľmi rýchlo na placi.. a stačí intenzívne popracovať polhodinku v trojici a odsýpa to..

               Bučina sa začína nádherne zelenať...

          Peťo nám to stopuje ale ide nám to naozaj rýchlo

           Táto forma presunov s lokality na ďalšiu lokalitu je celkom iste efektívna

            Stihnúť celkom účinne dve lokality je parádna zmena prostredia

             Tento zásek robíme doslova za pár minút na plný plyn

            A prednes hotovo pár takých akcií a kúžel bude preč

            Vrchol malej Mojstrovky 2013

           Štvrtá akcia v Udavačke opäť vo štvrtok 16. 4. hlavne sa to veľmi ťažko organizovalo. Mali sme ísť v pondelok ale

           nepodarilo sa potom v stredu tiež sme napokon načasovo náročnejšiu akciu nezohnali šoféra. Peťo mohol až vo

           štvrtok a to tak že nás rýchlo hore vyviezol a pálil do martina preto že mu prišli nejakí robotníci opravovať žalúzie. O jednej

           prišiel pre nás  a zisťujeme že si nechal vybavenie pre plaváreň v aute v Žiline. Tak že nás vyhodil na Dubnej skali

           a šiel si do auta v žiline pre vybavenie na plaváreť a vrátil sa do Martin a o pol šiestej prišiel pre nás na Dubnú skalu

          Tak že sme vlastne previedli dve jazdy zo Žiliny na Jazero počas jednej akcie čo nebolo moc úsporné v tejto krízovej dobe

           Dúfam že ďalšia akcia už prebehne hladšie nutne potrebujeme šoféra zo Žiliny aby sme menej vyťažovali Peťa Lauka

           Preplietame sa pomedzi blokmi k našej plazivke za balvanišťom

           Vždy urobíme pár záberov kým zlezieme k našim ležoviskám na súčastnom dne jaskyne

          Spomienka na rok 2013 výstup na Mojstrovku

              Trochu som upratal bloky

          Takto vypadá čelba

           Tu sa to musí prehĺbiť a vyťatžiť. Nwbude to jednoduché, ale Martina to začína byviť

            Tieto dva bločky vyťaháme v nasledujúcej akcii a bude to tu pohodlne priechodné hlavne pre prepravku

            Máme sa tu teda čo oháňať. Peťovi je akosi blbo už bol raz vonku kôli imperatívnemu močeniu

          Fárame z jaskyne von...

            Ideme k základni kde sa napapáme a počkáme na Peťa Lauku ktorý pre nás príde z Martina

            Papáme a posilujeme čaká nás ďalšie nasadenie na Dubnej skale

           Peťo našiel nejaký toulén že to by sa ňuchalo....:-)

          Náš výsadok pod Predhorou. Peťo ide na plaváreň a potom sa zastaví pre nás

           Peťo našim vylodením nie je nadšený...  najradšej by zdrahl domov

            Šlapeme k ďalšej práci nech ten ďen využijeme naplno Peťo chce navštíviť Jazvečia dobre ale až keď niečo pokopeme

          Balvany odvetrané zo steny sponad Erhartovej chodby sa skotúlajú do lesíka často s veľkou energiou

           Konglomeráty s drobnýš štrkov

             Zasekávali sme najprv chodník.....

            Peťo je vyatovaný a bedáka že chce ísť domov a my dvaja sa začíname na vrchole sutinového kúžeľa zakopávať

            Zakopávame sa od malej jaskynky ktorú sme tu vykopali pred rokmi na tejto úrovni odkopeme vrchol kúžela

              Martin sa šiel mrkúť na čelbu a ja zápasím so zmeťou koreňou. Peťo už zrejme na nasledujúcu akciu s nami nepôjde má

              dosť nevydrží na akcia viac ajo 2 hodiny. 

           Ťah na bránku tu má jedine Martin. Sa stavím že Peťo už na ďalšiu akciu nepríde a zas si vymyslí nejakú robotu

           doma a potom lezenie

              Nádherná túra na Mojstrovku 700 metrov prevýšenia

            Fotogenická jaskyňa  Istria Vergotina

              Hory sú nádherné a portály horských jaskýň je vidieť z veľkej diaľky

           Naša tretia akcia v Udavačke bola to rýchlovka na ktorej sme stihli aj prvú akciu na dubnej skale

          Tentoraz naliezam prvý a dokumentačne fotím smerom nahor

            Šoféra máme vždy len do druhej tak že jazdíme autom až pod jaskyňu

             Je to tu velké trasovisko

           Nad jazero nás vyviezol Peťo Lauko

           9. 4.  2026 sme urobili bleskovú akciu na dvoch lokalitách nad jazerom a na Duben skale

           Muselo to tu byť katastrofické rútenie Vraháreň v Strateneckej priepasti je proti tomuto nič.

           Nasvedcujem bloky len čelovkou má to 1000 lumenov a stojí to okolo 50 E skúsim kúpiť ešte dve také čelovky 

           a uvidím ako by s nimi šlo nasvedcovanie záberov

          Škoda že Martin rozbehol čelovku až na konci akcie keď pohol baterkami na kontaktoch

             Môj post  pri transporte prepravky je tiež dobrá pučenica na ostrých blokoch...

           Opäť sa mi podarilo dostať na akciu aj Peťa Kozoňa

              Martin sa natáča do polohy aby nafotil priestor na pravoboku ktorý sa mi pozdával pre záber a proieskum  

            Presne túto partiu som chcel vidieť... šlo by to tu vyčistiť

 

          Vpravo dolu máme zaujímavú čiernu vec ale to sme na mieste nezbadali až pri spracovaní fotografií  a je evidentné 

          že tu niekto prevracal kamene

          Martin sa musel takto otáčať v rigole aby sme sa dostali do pohľadu

          Záhadný predmet v závale 

           Zadák Peťo je v pohotovosti

            Potočný sedyment je tu všade

           Kým si neporadíme s týmito blokmi bude to len symbolická prepravka či dve tri na akciu

           Tieto bloky tu stáli a ležali aj keď tadialto prúdila voda. Časť závalu v jaskyni bude zrejme staršieho dáta

             Priechod do nižšieho podlažia jaskyne invázny ponor

            Pre dnes stačilo....

           Odlučné plochy na šikmej poruche

             Charakter jaskyne je búrlivý

         Zoškrapované stropy hneď pod vchodom

            Máme nádherné počasie

            A ideme skúsiť jarnú vodu hoci dvakrát sa mi dnes nechce:-)

            V zábere aj Peťo Lauko

            A ide sa do vody už dlhšie sme neboli akcie sa nekonajú často

          Ja som tomu tentokrát opäť moc neoblížil ale aspoň trovhu som sa namočil

               Je štvrtok 9. 4. šoférov ochotných šoférovať naše jazdy máme poskromne presúvame sa na Dubnú skalu

            A vylodili sme sa na Dubnej skale

           Auto nechávame na lúčke pred suchým potokom

            Tak tu si zriadime základný tábor vykopeme plošinu, ktorú sme tu už mali ale za viac ako desiatku rokov ju opäť zasutilo

           Hore je vyšlapaný chodník od zvery a vedie tesne okolo zasypaného vchodu do Tunela s kolajničkami

              Pred štyridsiatimi rokmi som tu bol s bratmi Sucháčovcami ktorí mali vtedy po 72 rokov v tejto časti ale hlbšie pod 

              nami bol podla ich svedectva malý vchod do jaskynného bludska ktoré v detstve navštívili

             Zlepence konglomeráty riečnych štrkov stmelené vápencovým ílom

            Pod tým to násypom je vchod do kolenačkovej 15 metrov dlhej chodby ktorá ústi do veľkého priestoru kde by sa podľa

            pánou Bariéta  a iných otočil aj rebriňák. Vedel o ňom aj Slavo Chmela a pán Jančiak. A jaskyňa Bratov Sucháčovcou je 

            v teréne pod nami zasutená

            V nasledujúcej akcii začneme kopať aj chodník. máme tu rozhranie hornín pod nami sú zasutené dva vchody zrejme do

            rôznych úrovní jaskýň

             Nádherný deň v Rozsutci

            V hornej partii kaňonu pod 106 m vysokým vodopádom Boka

            Zostup k pracovisku ideme s chuťou do toho

            Keď to pozametáme všetky tie bločky bude to tu celkom útulné miestečko

             Všetky tieto bločky musíme upratať  pred Martinom je výrazný invázny ponor

            Vľavo od Martina je hromádka skál ktoré sme vyťažili od čelby. Máme tam solídny pracovný priestor  

           Začínajú sa práce v Jaskyni Udavačov 19. 3. 2026 sme na prievane. Pôjde to odvážne sme sa do toho pustili

  

            Akcia z 3.4. 2025. Zabudol som si naložiť kombinézu dolu pri aute do batohu bo som v tom že ju v batohu mám 

 

          Tu veje na nás prievan čekneme to aj vpravo hore za spadnutými blokmi je tam čierno aj po poriadnom prejasnení záberu

             Hromádka malých šutríkov ktorú sme vydolovali z plazivky s prievanom

           Na čelbe 19. 3. 2026 naša prvá pracovná akcia v Jaskyni udavačov ideme po prievane

            Strop korodovaný vodou aktívneho toku

              V chaose blokov 

         Akcia tíždeň pred Velkou nocou utorok

            Náš výsadok na Dubnej skale už šiesty v poradí

         Tak je tu nádherne tento briežok nás pekne rozpumpuje

            Samo si plánuje urobiť potápačský kurz a takšiel s nami za potápačmi do Martina a cestou sme najprv tu

          Takúto rosničku sme už dlho nevideli

            Bučina sa v lese užkrásne zelená...

           Cestou stretáme zelenú rosničku takú som už dlho nevidel

           Ešte že máme Sama a môžeme takto behať s lokality na lokalitu

           Super akcia na dvoch loklitách v jednom dni 

           Práca nám ide pekne od ruky

            Stačí keď hodinku intenzívne pokopeme a hýbe sa to dopredu

           Martin plánuje zaistiť na niektorú akciu pár skautou

            Konečná úprva a Martin má dosť na jazero sa mu už moc nwechce, ale predsa ideme

           Samo Chalúpka mladší 

           Nad jazerom tentokrát sme museli ísť autom cez železničné priecestie

          Pred zalezením medzi bloky kde by Samo nevliezol ani za svet...:-)

             Martin vylámal niekoľko sintrových platní aby mal lepší vhľad dohora podad balvany

           Máme tu stále siný prievan

          Martin sa snažil niečo nafotiť za užinou

            6. mája 2026 na dne jaskyne pred čelbou

         Systematicky čistíme priestor na čelbe a okolo seba. Uhundraného Peťa sme tentokrát nechali doma

            Martin sa súka doboku odkiaľ vybral na môj popud pár prekážajúcivh skál

            V závale v pravo Martin objavil srnčiu lebku. Tu by sme to mali tiež opatrne vyčistiť

           Je to tu nádejné Martin už vidí do priestoru vysokého okolo 2 metrov

          Toto tu majú na svedomí najskôr len líšky

          Martin hádže kamene do tohoto  sektoru a ja ich posúvam ďalej vyššie na skládku

          Frfloš Peťo náš zadák s nami tentokrát nebol a tak som to musel hádzať ďalej a potom ešte ďalej. Zvikneme robiť 

          dvojfázové akcie po práci v Udavačke sa po ceste do Žiliny ešte zastavujeme na Dubnej skale, kde sa zakopávame

          to ale Peťo zle znáša a chce byť čo najskôr doma a tak sme to spravili tentokrát opačne najskôr sme sa zastavili na

          Dubnej skale a potom sme juchali na jazero. No i tak s nami nemohol musel pomáhať doma

 

           V sobotu 9 mája sme na svahu pracovali až piati

             Na lokalitu nás doviezla OS Veľká Fatra obrovdká vďaka chlapi

           Dali sme najprv po štamprlíku Jágermajstra

        Tá jarná zeleň je tu nádherná

            Vyrazili sme o pol desiatej a tak sme tu ešte za slniečka

            Podkopávame stenu

          Zaujímavý výmol by mohol svedčiť o niečom hlbšie

          Ťahal dedko repku?

 

 

 

SKORO OBJAVITELIA

 

      Keďže sa nám objavou dostávalo len poskromne obajvuchtivosť nás držala a opantávala stále ako nejaká choroba. Netrvalo dlho a už sme mali naplánovanú našu šiestu akciu do Stratenej. Naposledy sklamaný a zošokovaný Kleskeň to však tentokrát vzdal a nechal starú parti v štichu. Hoci som si dal prácu s organizovaním akcie nikto akosi v dohopdnutom termíne zo starých kusov nemohol vyraziť, dokonca aj bráchu, čo bol dovtedy na každej stratenskej akcii to akosi po našom poslednom neúspechu zobralo bokom a tak som 24. 2. 1984 vyrazil vlakom do Margecian len z dvoma novicmi z predošlej akcie. S Mišom Hanusom a Igorom Adamkom. A to bola v Stratenskej jaskyni tá najväčšia chyba, ktorú som kedy spravil. Mať zosebou len o jednu ľudskú silu viac.... 

     Nepredbiehajme však udalosti....

     V noci o jednej vystupujeme na malej stanici v Stratenej. Vítajú nás vysoké mantinele snehu okolo cesty. Tkato zasypanú snehom som Stratenú ešte nevidel. Pri pomyslení že sa bude treba týmto snehom ráno prebíjať k jasyni mi zamŕzal úsmev na tvári. Nálada nebola veru najlepšia a nikto čo by aspoň trochu smiešne vyzeral nebol nablízku. Kleskeň ten by nám tu teraz bodol. Hneď by bola náladička Náladie nenáladie.. Lenže Kleskeňa to v poslednej dobe bez báb akosi nelákalo a potom martinskí jaskyniari objavili v jaskyni Suchá 2 asi 800 metrov nových priestorov a ta sme my už preňho nie dosť zaujímaví. Navyše ho tu naposledy v skalnatej strmej tiesňave zasypala sypká lavína snehu ktorá nečakane spadla vo fikote vetra z vysokej prevysnutej skalnej steny. Kleskeň asi aj preto s nami tentokrát radšej nešiel. Zrazilo ho to z nôh. Musel to byť preňho ťažký a traumatický zážitok. Ostal prisypaný veľkou hromadou snehu vysokou skoro 2 metre a s hromady mu trčala len jedna vybrama. Také ničo sa nám nikdy predtým a ani potom už neprihodilo. Aj jeho krik spod kopy snehu znel len tlmene. Muselo ho to poriadne vydesiť rovnako ako nás. Samozrejme sme ho rýchlo vyhrabali lebo sám na to zjavne nestačil a kričal o pomoc čo mu dych stačil. Nikdy potom sme si už cestu v zime neskracovali po dne kaňonu a šlapali sme chodníkom ponad kaňon kde sme museli vysoko nastúpať a potom zasa klesnúť za  tiesňavou ku potoku.

Jano si teraz druchme spokojne kdesi doma v perinách darebák jeden ako medveď pod vývratom snívajúc o veľkých objavoch v Suchej dvojke a nás tu nechal v šichu a v závoze. Toto mu teda len tak neprejde mrmlem si popod nos po ceste k jaskyniarskej základni. Mrzne a ja dumám čo takého by som Kleskeňovi vyparatil. Najbližšie mu asi zlomyselne podkopem ten rozheganý statív, keď bude akurát snímať nejaký náročný záber, alebo mu pri najbližšej akcii narveme do bágla potajomky taký zvarák, že sa z toho osype... však nech vláči... oplan jeden akýsi. Však aj ja som musel vláčiť... Namontovali mi v tábore pod pohorím Munti Sureánu tiež taký zvarák do bágla. Mal hádam 5 kýl ak nie viac.... Vláčil som ho zo sebou po celom Rumunsku a ešte aj doma na Slovensku som ho nič netušiac nosil celú jeseň po Malej Fatre hore dolu ako cvok. Dokonca som ho vytrepal v tom mojom tradičnom kletráku, ktorý doma vždy praštím po každej akcii bez záujmu do kúta a v túto zimu som ho vytrepal až na Tatranský kriváň. Robili sme 7. 1. 1984 v turistickom odbore STRATENEC už deviaty ročník tradičného zimného výstupu cez juhozápadný hrebeň. K týmto výstupom som už bytostne patril ako inventár. Absolvoval a organizoval som celkom 10 ročníkov zimného výstupu na tento ikonický vrchol Vysokých Tatier. 

Zaspal som vlak tohoto deviateho ročníka a musel som individuálne výpravu doháňať. Mali predomnou náskok dvoch hodín. Keď som si 200 m od vrcholu obúval na svoje Popradky mačky naša výprava asi 8 ľudí práve dorážala vrchol a mávajú mi a čosi kričia. Hlcem kompót pre rýchlu energiu a šarpem sa nahor v najprudšom hrebeni výstupu a keď som v rezkom tempe vybojoval vrchol stihol som tam ešte Jara Ďúgla a Mikuša - Mira Synáka, krtorí jediní na mňa počkali a práve balili batohy na odchod z vrcholu. Ostatní už uháňali juhovýchodným hrebeňom na Štrbské pleso vraj aby stihli vlak. Plán bol síce iný ale velenie keďže som zaspal prebral jeden z mojich konkurentov ktorí sa tohoto výstupu zúčastnil po prvý krát a nedoprial mi aby som všetkým mohol na vrchole podať ruku po tom ako som zrazil ich dvojhodinový náskok na necelú polhoďku. Mal som vtedy vinikajúcu kondičku. No aspoň som si s týmito dvoma kámošmi ktorých si za to vžim potriasol labou.

Na vrchole som však hneď na to osamel, lebo chlapci sa ponáhlali za ostatnými a ja som potreboval dobiť batérie po rýchlom výšlape. Chvost výpravy som na vrchole ešte dostihol a to bolo pre mňa to hlavné a podstatné. Bol nádherný slnečný deň. Chalani mi ešte urobili mojim foťákol pár pekných vrcholovch fotiek. Bol som zo svojim výkonom spokojný. Ako som si tak pochutnával na posledných kúskoch čokolady  a  opájal sa nádherným pohľadom  do priestoru ponad naježené Tatranské hrebene, jedna tablička tej dobroty mi spadla do batoha. Dal som sa do ňurania po tej dobrote a okrem prku s fazulov, termosky s čajom ainými potrebnými nevyhnuteľnosťami som objavil na samom spodku batoha ten zvarák. Vytiahol som ho. Budžedský konglomerát pekne ohladený a tvarovavý. Ten darebák Kleskeň. Pomyslel som si. No kto iný by bol schopný takej lotroviny. Šupol mi ho koťuha do vaku takmer pred polrokom. Iný na mojom mieste by ho možno už zlostne praštil do doliny len tak by zasvišťalo. Bol to však pekný kus. Ako stvorený do zbierky a tak som ho zasa pekne zabalil na dno vaku a samotársky som sa prebíjal žiarivými snehovými svahmi Škaredého žľabu späť na Tri studničky obdivujúc zvedavo sa prizerajúce stáda kamzíkov....

A teraz tu v prítmí chladného neónového osvetlenia zakopávam do zmrznutých sneových hrúd na kraji cersty a špekulujem ako s tým balíkom Kleskeňo vybabrať. Nič reálne som však v tú nočnú hodinu nevyhútal. Navyše nás v poslednej dobe postihlo viac pohrôm odrazu.. Bublina si podasl prestup k jaskyniarom do Demänovej. Týždeň sme to nemohli prežiť. Starých stratenčiarov Pištu a Vlada akosi prešla trpezlivosť keďže sa nám už dlhšie aj v Stratenej akosi chronicky nedarí. Varecha tiež zdupkal aj zo svojou hrdzavou bradou ku jaskyniarom do Blatnice a nabaláchal aj kleskeňa. No hotový koniec sveta pre jaskyniarstvo v Malej Fatre.

Náš verný priateľ Paľo Balážik nás ale privítal ako sa na riadnych Otrasníkov patrilo rumom riedeným horúcim čajom. Zobrali nás z toho riadne driemoty. Mišo ešte popočúval zakázanú stanicu Slobodná európa na Igorovom tranďáku a šlo sa niečo po pol druhej drichmať lebo srandy by sa v nikom z nás už aj tak do rána nikto nedorezal.

V sabotu zavčas ráno okolo pol jedenástej po všedných rannťch obviklostiach, nekonečných zývačkách, bosom chodení po drevo a oblivaním sa teplým čajom sme konečne vyrazili do veľkej snehovej záľahy. K jaskyni sme sa tentokrát tvrdo prebíjali hlbokým snehom takmer dve hodiny. Prevalovali sme sa z nohy na nohu v čerstvom i starom snnehu ako Hanibalovi sloni. Najväčší slon Mišo aj fučal ako slon. Len zývanie vetra niekedy to jeho fučanie prehlušilo. Až pri pochde jaskyňou sme si konečne oddýchli. Do dómu Zlomísk sme zbehli ako na saniach. Igorov traďák vyhrával ako besný tak že nám začalo byť naozaj veselo. Predpokladali sme že to tak hlboko pod zemou hrať nebude no ale hralo. Dokonca sa dala lapiť poblíž vhodných tektonických zlomov aj Slobodná Európa čo si pochvaľoval najviac Mišo, ktorý bol zvedavý každú chvíľu čo sa zasa stalo vo svete ako dáky starý foter. A tak sme ho s Paľom naťahovali či na Slobodnej náhodou nehlásili aké počasie je momentálne na konci Kryštálky. Či tam náhodou nesneží, nemrzne, nefučí a či nepadajú fúriky a tak. Tie fúriky by sa nám tam iste zišli.. V Kryštálke však po rezkom pochode jaskynnými temravani fučal zasa akurád Mišo. Inač by tam bolo ticho ako v kostole až na ten Igorov tranzistor samozrejme. Ten vyhrával až sme sa divili.

Pochod nám dal v tej kamennej pustatine riadne do držky. Už tretiu hodinu sme v rezkom pokluse a blížime sa treťou jaskynnou nezadržateľne ako veľká voda k suchému zanesenému sifónu. I keď sme sa tak ponáhlali k tej jaskyniarskej kýblovačke a lopoteniu sa v bahne, nerobili sme si tentokrát už žiadne ilúzie objavoch. Akoby nás objaviteľský ošiaľ navždy opustil. Neustále sa hadiaca Kryštálová chodba je vo svojom závere trošku členitá a akosi neotesaná. Všetka tá prívetivosť a uhladenosť prvých pár sto metrov je odrazu preč. Konečne sme sa všetci  ocitli v utešenom sále pred sifónom.

- Už len aby bol fajront a ide sa nazad - Tresol Mišo do piesku svoj transporťák a zavalil sa zmožene vedľa neho. Mišo vtedy ani len netušil aké galeje tu na nás čakajú. Keby o tom čo i len niečo šípol, nikdy by sa bol nedal na jaskyniarčenie nahovoriť.

- No ľaľa... Len čo sa tu dotrepú hneď sa aj vyvaľujú a pučia nám tu krehké sintre. To takéto exkurzné polihovanie my tu v Stratenej nestrpíme! - zarýpal do otrasníka Miša ostro otrasník s vyššou jaskyniarskou hodnosťou, Paľo Balážik.

- Ja že ti tu pučím sintre? Veď tu ani lopúchy nerastú nieto sintre... odpálkoval Paľovi Mišo ako vedel a prevalil sa zmožene na bok rovno do plytkej kaluže vody.

- Aha aj vzácnu pizolitovú výzdobu podlávil hroch jeden kazisvetský - zahorekoval na to strojene Paľo šmaril Miša svojim báglom po chrbte až v ňom hrklo ako v tom rádiu.

-Nebúchaj nebúchaj, lebo porozbíjaš elektrónky a kto ti tu potom bude hrabať chytrák jeden..- škaredil sa Mišo a frfľúc niečo o útlocitných ochráncoch stratenčiarskych sintrov sa zavŕtal do svojho transporťáka po dáku bravčovú mlsnotu.

Konečne sa nám tváre zazubili úsmevmi a zavládla obviklá pohoda pri napchávaní sa všakovatými dobrotami. Slivkový lekvár sa miešal s pečeňovou paštétou a kyslá čalamáda zo sladkým jogurtom. Fazuľové hody sme si nechali napotom. Vraj raketová rezerva, keď bude treba vyfrčať z jaskyne. Lebo tu to neni ako v Malej Fatgre že sa otočíš a po pár krokoch si von z jaskyne. Tu je to doslovne diaľkový maratón.

Trávenie nám fungovalo ako u Bordžiovcov a tak sme boli po nafutrovaní riadne otrávení a prepchatí našími podzemnými superkombináciami. Zaliali sme to sviežimi hltmy fľaškového piva, ktoré sme si do podzemia vzácne priniesli po prvý krát. Ináč otrávené zmesy v našich žalúdkoch sa tak čiastočne neutralizovali a tak sme sa mohli ísť spokojne vystrieť do pracovnej sondy, bez obáv že nás tam naozaj vystrie nadobro. Po prievanoch nikde nebolo ani chýru ani slichu a tak ovzdušie na pieskovisku v sonde nepríjemne pohustlo.

Domáci sa tu už medzičasom opäť činili. Pieskový tunel popod vyhladený skalný strop sifónu dosahoval už solídnu 5 - 6 metrovú dĺžku. Už to začalo byť dôstojné dielo, do ktorého bolo treba sfárať s patričnou úctou a s rešpektom i s istou zodpovednosťou.

My sme však začali veru nie z veľkou gurážou  ukrajovať pekne usadené vrstvy piesočku na čelbe. Plnili sme monotónne vedro za vedrom najprv až z nechuťou preplnených žalúdkov, no neskôr sme sa do tejto rutinnej a monotónnej  práce celkom zažrali. Naša biotechnologická linka sa pekne rozfrčala. Aj novic Igor perfektne zapadol do súkolia nášho stroja predrencov.

. Makando grando - pokrikoval rozjarene Otrasník z najvyššou jaskyniarskou hodnosťou, keď ma striedal pri lopate na hrote výkopu.

Makadamovalo a grandovalo sa ostodušu a ako naozaj. A tak sa v podpalubí výkopu postupne usadila dobrá nálada, tak že sme neúnavne v atmosfére neustálych rečníckych šplechov trepali z tunela jeden kubík piesku  za druhým.. Hodiny však leteli tu v podzemí ako splašené.. Odrazu bolo sedem hodín večer, keď sme po siedmych hodinách zaberačky unavene od roboty prvý krát odkvecli ku batohom priložiť do kotlov. Postúpili sme o celé tri metre dopredu. Strop sifónu už mierne neklesal naopak sa zdalo, že na poslednom metri začínal mierne stúpať nahor.

 

 

            

 

           Carresa jazero v impozantným horským hrebeňom ktorý je však v oblakoch 

  

              Sme vo výške okolo 2620 metrov vrchol je len 124 výškových metrov nad nami lenže je to komplikovanejšie

 

 

        Konečne sme chytili lepšie počasie na tomto malebnom jazere ale chcelo by to ešte úplne modrú oblohu v pozadí 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

dndfopflkd 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

            5/ Škoda že sme nevyrazili na túru skôr sedielko vo výške 2589 m n.m Foto: Eduard Piovarči

            A sme na tomto jazere druhýkrát a tentoraz máme lepšie počasie 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dr. Raymond Rogers a Turínske plátno

https://www.youtube.com/watch?v=5OOodKAkNAU

 

Patrik ide dosť po povrchu, nespomína Talpiotskú hrobku, nespomína Jakubovo osárium ani osária ktoré dokazujú identitu významných postáv z evanjelií, a nespomína ani prácu Claudia Tresmontanta ani to že jeden člen s projektu STURP Roy Rogers prišiel na to že datovanie Turínského plátna bolo sfalšované zrejme zámerne, vôbec sa nezaoberal fenoménom plátna jednoducho to odbil datovaním. Pritom pri neskoršej prehliadke plátna 12 rokov po datovaní sa zistilo že do plátna na jednom jeho rohu kde sa odoberali vzorky na datovanie v troch na sebe nezávislých laborkách, bola pracne zatkaná stredoveká tkanina a aby sa rozdiel nepoznal použilo sa v tom rohu farbivo pričom v roku 1978 skupina štiridsiatich amerických a talianských vedcov z ktorých len 4 boli katolíci v projekte STURP potvrdili napríklad i to že na plátne neboli nikde stopy po farbive. Prieskum plátna sa robil v Talinskom Turíe pomocou šiestich ton prístrojov.

Dr. Raymond Rogers, chemik z Národného laboratoria v Los Alamos v americkom štáte Nové Mexiko u vzoriek zo stredovekej záplaty i pôvodného rúcha v roku 2003 zisťoval, či obsahujú vanilin. Vanilin vzniká rozpadom ligninu v bunečných stenách rastlín. Z lanových tkanín postupom času mizne a podľa jeho množstva sa určuje vek materiálu. Zatiaľ čo v opravovanej časti bol vanilin prítomný, vlákna z pôvodnej tkaniny už túto látku neobsahovali. Podla toho odhadol Rogers vek Turínského plátna na 1300 až 3000 rokov. Jeho poznatky sú v zhode s predchádzajúcim výskumom vedcov zo skupiny STURP, ktorí využili metódu ultrafialovej fluorescencie a oznámili, že cíp, z ktorého boli v 80. rokoch odobrané vzorky, nie je zhodný s ostatnými časťami pohrebného rubáša. Štúdia Dr. Rogersa bola 20. januára 2005 publikovaná v odbornom časopise ThermoChimica Acta. Krátko po tom 8. marca 2005 Raymond Rogers zemřel na rakovinu.

Patrik Kořenář si nedal tú prácu aby si tieto skutočnosti zistil. Sú dávno známe a tak sa jeho uzávery javia ako veľmi plytké až neseriózne.

Ešte predtým v roku 2000 už odborníci pripustili možnosť omylu pri datovaní. Veľmi dobre sa vedelo že plátno bolo v stredoveku opravované, najmä okraje boli viditeľne zaplátované. V roku 2002 boli záplaty odstránené a reštaurátori vyjadrili vážne pochybnosti o kuse tkaniny použitej k datovaniu v roku 1988. Ten fragment je mastný a je v ňom inkrustovaný uhlík pochádzajúci z požiaru, ktorému plátno uniklo v roku 1532 v Chambéry uviedla v roku 2002 vedúca výskumného teamu Dr. Mechthilda Fluryová-Lembergová zo Švajčiarska.

Tí čo odoberali vzorky plátna v roku 1988 dobre vedeli čo robia a odkiaľ vzorky odoberajú. Nešlo o omyl aj keď to za omyl dnes už vydávajú.
Vzorka látky z Turínského plátna odobraná v roku 1988 bola skúmaná tiež vedcami zo švajčiarského Spolkového vysokého učenia technického (Eidgenössische Technische Hochschule, ETH) v Curychu. “Keď som čítal ich správu, domnieval som se, že ich hypotéza je nepravdepodobná, ale môžem ju overiť na vzorkách, ktoré som archivoval,” popísal svoju počiatočnú skepsu Rogers. V auguste 2003 mu kolega z týmu STURP poskytol vzorky rúcha využité pri rozbore v roku 1988. Následná analýza, pri ktorej mu asistovala Anna Arnoldi z Milánskej univerzity, ho prinútila diametrálne prehodnotiť názor. 

“Bol som ohromený, keď som zistil, že s nimi musím súhlasiť,” povedal Rogers. Vzorka totiž na rozdiel od zbytku plátna obsahovala morené farbivo, moridlo z oxidu hliníku, vanilin a spletené vlákna vlny s ľanom. Morené farbivo se vo Francúzsku a v Anglicku do 16. storočia nepoužívalo!
“Datovanie z roku 1988 bolo pre dodané vzorky určite správne. Nieje však pochýb o tom že, radiokarbonovou metódou skúmaný vzorok má úplne iné chemické zloženie než hlavná časť rúcha. Publikovaná doba vzniku tohoto vzorku sa nezhoduje s dobou, kedy bolo plátno vytvorené,” konštatoval Rogers.

Rogers našiel na skúmanom materiáli alizarín. Je to farbivo – výťažok z marinky farbiarskej. Použili ho na zafarbenie bavlnených nití, aby ich pripodobnili originálnemu starému ľanovému plátnu. Na skúmanej vzorke našiel aj arabskú gumu, ktorá sa používa ako maliarsky základ, a tiež liadok, ktorý sa používal v stredoveku ako prísada na ustálenie farbiva. Bavlnené nite nafarbili tak, aby sa nelíšili od originálnych ľanových nití. Takto dosiahli, že záplata bola voľným okom neviditeľná. Bavlnené nite posilnili oslabenú originálnu ľanovú látku len v tomto rohu Turínskeho plátna. 

A to je len jeden malý ale podstatný detajl ktorý Patrikovi unikol a sú tu ešte ďalšie ku ktorým sa pre nedostatočnú analýzu problematiky jednoducho nedostal a nemohol dostať. Skrátka mnohé fakty chlapec prehliada, alebo zámerne neberie do úvahy. Tuto problematiku je nutné študovať omnoho hlbšie

Zdroj: https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/vedec-zvysil-odhad-stari-jezisova-roucha.A050127_140653_vedatech_lkr

 

 

Voz bohov Merkaba. Daj si to do vyhladávača. Rovnaký zmysel a účel má aj Vimana
prečítaj si niečo o tom
Obrázok mi vymazali s celou odpoveďou ako spam tak to píšem ešte raz
Knihu Henochovú mám preklad od Kozáka vyšla v obmedzenom náklade
Citujem Henocha v kapitole 70 píše:
"I byl vyzdvyžen na voze ducha...." Tak že voz ducha a nie kozmická loď.
V kapitole 71 píše:
"A anděl Michael, jeden z archandelú mne uchopil za pravú ruku, pozvedl mě a uvedl mne do všech tajemství a ukázal mi všechna tajemství spravedlnosti...."

Tak že nikde sa nepíše že Henoch nastúpil do nejakého fyzického lietajúceho stroja . Bol vyzdvyhnutý na voze ducha ktorý sa nazýva v judaizme aj merkabou
existuje viac vypovedí ľudí ktorí opustili v klinickej smrti svoje telo a vzďalovali sa od zeme a videli ju pod sebou ako planétu.
Sám som jeden taký prípad zachytil v osemdesiatych rokoch minulého storočia a zaznamenal som ho písomne i na magnetofónový záznam. Duchovný sprievodca dotyčnému ukazoval planétu zhora. Celé by to bolo na dlho.
Ale doporučujem Ti pre lepšie porozumenie prečítať si knihu Holgera Kalweita SVET ŠAMANOV a duchovný vesmír. Je to najúžasnejšia štúdia o mimotelových prežitkoch šamanov z rôznych častí sveta. Tam je takýchto zážitkov veľa. A hodne ti to pomôže porozumieť ako to v duchovnom svete funguje.

Svätiňa Gobekli Tepe je staréá 11 600 rokov . Sú tam 50 tonové monolity v tvare T z vytesanými zvieratami našli sa tam stopy po chatrčiach šípoch a pazúrikoch a materiál pre datovanie ale nikde sa nenašlo nič čo by dokazovalo že mali nejaké vyspelejšie technológie na opracovanie a prepravu tých monolitov. Je jasné že nie sme prvou civilizáciou na planéte. A mohli by tu byť aj stopy po tých prípadných návševníkoch lenže žiadnu regulárnu časovú schránku sme zatiaľ nenašli.

A ešte jedna vec akákoľvek vysoko vyspelá civilizácia s umelou inteligenciou s počítačmi a robotmi by nepotrebovala neefektívnu ľudskú silu ako otrokov. Otrokov používali samozrejme nielen Rimania, ale ešte aj južanská federácia v USA. Ale otroctvo bolo napokon zrušené, aj keď ešte nie sme tou vyspelou civilizáciu preto že sa stále snažíme vzájomne vykynožiť a ohrozujeme sa jadrovými zbraňami v súperení o moc nad celou planétou.

Ak má niekto antigravitačné stroje robotov a AI a dostatok lacnej energie nepotreboval by ľudskú silu na ťažbu zlata. Zlato by dobývali veľmi efektívne strojové linky. Napokon vo vesmíre v pásne asterioidov je napríklad obrovské množstvo zlata ktoré by sa vyspelej civilizácii s pokročilými vesmírnymi technológiami ťažilo omnoho jednoduchšie a v neporovnateľne väčších objemoch ako sa vyskytuje rozptýlené na zemskom povrchu a v horninách. Napríklad taký asteroid Apofis.

Áno civilizácie buď sú zničené prírodnými katastrofami, alebo vlastnou nevedomosťou a hrabivosťou teda vojnami. A čím máme nebezpečnejšie technológie a zbrane tým sme bližšie vlastnej globálnej sebazáhube.

Alebo sa nás budú snažiť vyhladiť mimoni?

 

Eduard Piovarči před 2 dny upraveno

PRÍBEH ANTIGRAVITÁCIE JE ROVNAKÝ AKO PRÍBEH AUTA NA VODU.
ANI JEDNO ANI DRUHÉ SA NESMIE DOSTAŤ DO BEŽNEJ PRAXE PRETO ŽE MOC MOCNÝCH BY TÝM BOLA DEGRADOVANÁ.
A PRETO SA VRAŽDÍ CELKOM NEPOKRYTE PRE VÝSTRAHU KAŽDÉMU KTO BY SA OPOVÁŽIL TIETO TECHNOLÓGIE SPRÍSTUPNIŤ MASÁM
https://aragonit11.blogspot.com/2026/04/xxi.html
Veny je to výhodný nástroj moci preto sa kvôli týmto technológiám bezcitne vraždí. Plebs nesmie dostať do rúk lacné energia ani náhodou. A antigravitačné stroje okrem toho generejú aj energiu ktorú vytvára obrovské dynamo našej planéty. To je energia zadarmo. Kto by to s tých k.riev hore chcel aby si Ty nič neplatil za energie:-)

 

veny před 3 dny upraveno

No jo, protože to stále většina lidí nechápe,jak to funguje...
Annunaki si nepřáli vyspělé Lidstvo, vždy je děsilo,že bychom se jim někdy mohli rovnat, že by se s námi museli dělit o vesmír...píše se to všude.
Co udělal Bůh když se Lidstvo sjednotilo a začalo stavět Babylonskou věž?
Srazil Lidstvo, zničil věž a zmátl lidem jazyk...

Tedy jakmile se někdo dostane k této technologii a podnikne výlet do Vesmíru, prostě si ho odchytí a vysvětlí vládě velice rychle, že tyhle technologie nesmíme používat.

No a vyděšené vlády potom prostě nemají na výběr ,než to tajit a každého kdo se dostane k této technologii moc blízko zavraždit...
Těžko mohou lidem říci pravdu, že jsme Otroci a není nám to dovoleno...

A k tomu to ještě vyhovuje stovkám Oligarchů, kteří mají všechno bohatsví v ropě, plynu, automobilovém průmyslu...
V tom se točí 90% peněz světa.

Antigravitace je nevyčerpatelný zdroj energie a zároveň levné dopravy bez potřeby silnic.

V podstatě by celý ten zločinný ekonomický půdorys světa doslova zbořila.
Vznikl by uplně jiný formát. Žádné státy, přestali by existovat, kdyby každý měl za 50k plechovku v které by mohl během minut cestovat po celé Planetě, na každé místo. Státní utvary by se stali zbytečné...
Obchod a průmysl by se doslova zcvrnul, kdyby měl každý elektřinu v podstatě zdarma,kolik chce, a k tomu dopravu.
Práce většiny lidí by se stala zbytečná. Každý by si totiž mohl vypěstovat dost vlastní potravy,zajistit dost vlasní vody, a k tomu si zdarma zaletět kamkoli na Planetě za obchodem, zábavou...

Takže z toho vidíte, že taková technologie je pro určité elitní lidi doslova hrozbou největší!
A raději nechají Lidstvo pojít hladomorem, než by nám tuto technologii dali.

Eduard Piovarči veny před 2 dny upraveno

Veny vidíš to skreslene. Podla tejto tvojej hypotézy by sa ani Gagarin nemohol dostať na obežnú dráhu:-) Lebo by ho nejaký anunaky sejmul z oblohy:-) To je ten príbeh ktorý vymyslel Zacharias Sitchin ktorý bol tiež na výplatnej listine tých čo ovládajú USA
Je to inak.
Technológie ktoré prinášajú moc a bohatstvo sú vždy veľmi dobre strážené a utajované. aby Iránci nezostrojili jadrovú zbraň tak im Izrael vraždil vedcov. To iste sa dialo a aj ďalej deje i Rusom aj Číňanom. Technologickú dominanciu sí tí čo riadia USA veľmi dobre strážia a snažia sa by sa nikto nedostal na ich úroveň s technológiami takéhoto razenia. Preto vymysleli v Lengly prupovídku o mimoňoch ktorí spadli v Rozvely.
Elizondo je presne to o čom táto vedkyňa hovorila.
Propagátor mimozemských strojov
Rovnako to hrajú aj na Ranči mimozemšťanov sú to všetko operácie ktoré majú kryť tieto technológie
Podobné je to aj s automobilom QANTUM s palivovými článkami na slanú vodu nikdy sa nedostane do výroby napriek tomu že je to najekologickejší a veľmi lacný pohon.

veny Eduard Piovarči před 2 dny

Nic o mě nevíš studuji to podrobně přes 20 let, a je to tak jak říkám.

Eduard Piovarči veny před 2 dny

Ja to sledujem chlapče zlatý 40 rokov najmenej:-)

veny Eduard Piovarči před 2 dny

Asi ne dost dobře...jinak by jsi to všechno věděl...píše se to totiž všude...Od Sumeru po Bibli...

Eduard Piovarči veny před dnem

a čo píše Biblia a čo píše Sumer. Sitchynové žvásty neberiem on poriadne fabuloval Podrobne som preštudoval tú jeho Dvanástu planétu. Píše tam poriadne bludy Sumerské texty berie povrchne bez spirituálneho významu. Ide o mystické záležitosti, ktoré on považuje za raketové technológie. To zlato potrebuje božstvo vytaviť z nás je to duchovné očistenie duše - ako zlata v taviacom kotly atď. atď.

veny Eduard Piovarči před 20 hodinami

Jasně,a 1000tunové Trility tahali na provázku....říkám že nemáš ani tušení o naší minulosti, nebudu ti to vysvětlovat,to by bylo na týdny...

Eduard Piovarči veny před 8 hodinami upraveno

No Balbeg je skutočne problém aj to ako sa postavili pyramídy v Gyze aj iné kamenné opevnenia a megalitické stavby. To však hneď neznamená že to postavili mimoni. Pred našou civilizáciou tu mohla byť aj iná rozvinutá civilizácia napríklad tá Atlantída alebo Hyperbórea. Svedčili by o tom aj mnohé záhadné nálezy datované do predhistórie ľudstva v ktorej by človek vývojovo ešte nemal ani existovať.

veny Eduard Piovarči před 5 hodinami

Máš spisi jako kniha Henochova...kde v podstatě bez jakýchkoli pochyb je popsána cesta do vesmíru kosmickou lodí...i Země pohledem z Vesmíru je popsána správně....v době kdy půlka světa neznala ani kolo...a to je jen jeden text z mnoha set z celé Zeměkoule... Třeba Indické texty Vimana Shamnstra popisují antigravitační plavidla a rakety na pohon z rtuti...a jsou minimálně 6000let staré, prý až 12 000let staré... Těch důkazů je tolik...že nemá smysl se už v dnešní době dohadovat o tom jestli tu byl někdo z Vesmíru nebo ne, to už je prostě nadevší pochyby prokázaná otázka...
Stvořila nás vysoce vyspělá mimozemská rasa, jako své dělníky...vedli tu války...proti sobě,ale i proti jiným rasám. Nejsme první Civilizace...ale asi 8má nebo devátá, kterou tady vybudovali. Pokaždé byla zničena a nahrazena jinou...to všechno se píše a vypráví po celém světě, mezi kulturami co se ani nemohli znát.
Takže jestli ano, nebo ne, o tom jsou už diskuze zbytečné. Důkazy jsou neuprosné.

Eduard Piovarči veny před 10 minutami

Voz bohov Merkaba. Daj si to do vyhladávača. Rovnaký zmysel a účel má aj Vimana
prečítaj si niečo o tom
Obrázok mi vymazali s celou odpoveďou ako spam tak to píšem ešte raz
Knihu Henochovú mám preklad od Kozáka vyšla v obmedzenom náklade
Citujem Henocha v kapitole 70 píše:
"I byl vyzdvyžen na voze ducha...." Tak že voz ducha a nie kozmická loď.
V kapitole 71 píše:
"A anděl Michael, jeden z archandelú mne uchopil za pravú ruku, pozvedl mě a uvedl mne do všech tajemství a ukázal mi všechna tajemství spravedlnosti...."

Eduard Piovarči před 9 minutami

Tak že nikde sa nepíše že Henoch nastúpil do nejakého fyzického lietajúceho stroja . Bol vyzdvyhnutý na voze ducha ktorý sa nazýva v judaizme aj merkabou
existuje viac vypovedí ľudí ktorí opustili v klinickej smrti svoje telo a vzďalovali sa od zeme a videli ju pod sebou ako planétu.
Sám som jeden taký prípad zachytil v osemdesiatych rokoch minulého storočia a zaznamenal som ho písomne i na magnetofónový záznam. Duchovný sprievodca dotyčnému ukazoval planétu zhora. Celé by to bolo na dlho.
Ale doporučujem Ti pre lepšie porozumenie prečítať si knihu Holgera Kalweita SVET ŠAMANOV a duchovný vesmír. Je to najúžasnejšia štúdia o mimotelových prežitkoch šamanov z rôznych častí sveta. Tam je takýchto zážitkov veľa. A hodne ti to pomôže porozumieť ako to v duchovnom svete funguje.

Eduard Piovarči před 7 minutami

Svätiňa Gobekli Tepe je staréá 11 600 rokov . Sú tam 50 tonové monolity v tvare T z vytesanými zvieratami našli sa tam stopy po chatrčiach šípoch a pazúrikoch a materiál pre datovanie ale nikde sa nenašlo nič čo by dokazovalo že mali nejaké vyspelejšie technológie na opracovanie a prepravu tých monolitov. Je jasné že nie sme prvou civilizáciou na planéte. A mohli by tu byť aj stopy po tých prípadných návševníkoch lenže žiadnu časovú schránku po takejto návšeteve sme zatiaľ nenašli.

 

solium3 veny před 2 dny upraveno

No uvedom si tiež, že by sme sa stali hrozbou pre tých hore a či aj dolu...
Myslím si, že už tie stroje sú funkčné, no držané pre pár vyvolených pod zámkom...

veny solium3 před 2 dny

Ano souhlas. To ostatně popisuji také, že si ti mocní nepřejí nám to dát, a možná je nad nimi ještě někdo vyšší, kdo jim to nedovolí.

Eduard Piovarči veny před 2 dny

Nikdo vyšší nad nimi nie je jedine Boh. Je vysoko nepravdepodobné že ich dozorujú nejakí mimoni iba ak samotní démoni zla

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny upraveno

To netušíme, tak je zbytočné o tom polemizovať. Zjavne sme pod dozorom - viď vypínanie ci deaktivácia jadrových síl atd, priznali to ako Rusi tak i Amíci atď...

Eduard Piovarči solium3 před 14 hodinami

Američania to priznali o rusoch neviem. Ale prečo by to neurobili aj sami sebe aby to všetko okolo UFO vyzeralo dôverihodnejšie? Dnes už to dokážu pomocou elektronických zbraní urobiť aj rusy. Je to technológia ktorá slúži najprv armáde a samozrejme sa utajuje.

solium3 Eduard Piovarči před 12 hodinami

Videl som dokument, kde to Rusi priznali. Spojenie so silami káblom, no i tak im to vypli. Asi by si len tak nekydali na hlavu...

Eduard Piovarči solium3 před 2 dny

Presne je to nástroj ovládania a moci preto sú vydávané tak vehementna za UFO

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny

Neviem, koho to je, no videl som to s byvalým vojakom - radistom. Na otázku, koho to je, mi odpovedal: Nie z nášho sveta...

Eduard Piovarči solium3 před 2 dny

a prečo potom v USA vraždia svojich vlastných vedcov ktorí na antigravitacii pracujú samostatne?

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny upraveno

Ono to môže byť zložitejšie. Netušíme, aké to môže mať vedľajšie účinky na oraganizmus. Podívaj, umlčali aj Teslu, takže môžný je i ten dôvod, čo opisuješ. No pohon je jedna vec, no musíš v tej lodi súčasne eliminovať preťaženie, inak by tie manévre s tým neboli možné, ak v tom ovšem sedia nebiologické entity, tak áno..Japonský astrofyzik Kaku bol vysvetloval predpoklané zloženie a fungovanie takého plavidla...

Eduard Piovarči solium3 před 2 dny

Samozrejme nevieme o tom veľa ale údajne tieto antigravitačné stroje fungujú tak že preťaženie tam nerobí žiadny problém, Väčšina je ovládaná dialkovo A TR3B má celkom isto osádku. A osádky boli aj v prvých strojoch. Samozrejme je to zložitejšie, ale Trumpík už priznal že na to netreba strielať že by to mohlo ohroziť ľudí na zemi, ale Bidet prehlásil že pohyb tých dronov v roku 2024 povolil a podpísal vtedy to nad Amerikov lietalo ako besné a ľudia boli maximálne vydesení je k tomu kopec vídeí vypadá to naozaj strašidelne, ale je to tak robené aby to desilo aj ublížilo ak s tým prídeš do kontaktu ako ten Michalak vo Falcol Lake incidente v Kanade. Tieto stroje používajú aj kamufláž svetelnými efektami a technológiou hologramov. Každý taký stroj vytvára extréme magnetické polia a produkuje dostatčné množstvá energie i radiáciu aspoň v tých začiatkoch v šesdesiatich rokoch minulého storočia

solium3 Eduard Piovarči před 2 dny

Ano, keď sme ten stroj začali fotiť, spustil krypciu a okom nie, no kamerou bol ešte viditeľný. Vtip je v tom, že z tých padnutých nedokážu retroinžinierstvom ich spojazdniť z dôvodu, že tie mašiny sú ovládané mentálne, a to nám (našťastie) bráni ich spojazdniť...

Eduard Piovarči solium3 před dnem

Ale prečo by tu s tými strojmi padali ak by aj padli tak príde iná osádka a vyzdvyhne ich a stroj zničia. Ak by niekto priletel z ďalekého kozmu asi by tu nehavaroval ak by mal na to technológie priletieť z takej diaľky. Také stroje by mohli byť ovládané mentálne čo by nie. Ale mnohí tie stroje vyfotili aj za bieleho dňa aj v noci ale využívajú kamufláž premietnu na svoj povrch to čo je v pozadí ako mimikry.

solium3 Eduard Piovarči před dnem

Je otázne, kto to riadi. Môžu to byť roboty a tie sú nahraditeľné. Každý stroj môže zlyhať...A zrejme sú si vedmí, že ich nespojazdníme. No také optické vlákna, mikročipy atď. zrejme neboli tak rýchlo z našej hlavy..
Nemusia byť ďaleko - Mesiac, Mars, Zem atď...
Oni tu boli, keď ľudstvo ešte nie..

Eduard Piovarči solium3 před 14 hodinami upraveno

toto si nemyslím tie stroje podliehajú vývoju menia sa v pomerne krátkom čase tak ako sa zdokonalujú aj iné naše stroje a technológie.
Michalák túším v roku 1967 ktorý sa dotkol tohoto stroja a nahliadol dovnútra videl tam ovládacie panely plné svetiel asi také aké sa vtedy už v našich technológiách pužívali a preto vydedukoval že je to nový experimentályn americký stroj. Počul zvnútra aj tlmenú vravu ktorá náhle ustala keď sa snažil komunikovať. Bolo počuť len bzučanie stroja a sykot vzduchotechniky zrejme chladenia stroja.

Povrch stroja bol kompaktný a rozpálený. Michalák bol potom radiačne popálený keď stroj začal rotovať vyfúkol na Michaláka nejaké splodiny cez dierkovanú mriežku a odletel. Začalo mu horieť rtičko. Na bruchu mu ostali vypálené škvrny v mriežkovom vzore. Bol v nemocnici kde zistili radiačné popálenie.....

A toto sa stalo aj pri incidente s UFOM v tvare diamantu, ktoré sprevádzali vojenské helikoptéry. Dve ženy zastavili auto a mysleli si že ide o príchod Krista taký to bol ohromujúci výjav. Radiácia im však rozpálila aj plechy na aute. Ženy boli radiačne popálené a obvinili armádu súd však prehrali armáda sa samozrejme k incidentu nepriznala.

Neskôr agent Dotty bývalý dôstojník pre dezinformácie v dôchodku keď ženy už boli po smrti priznal, že šlo v tom konkrétnom prípade o skúšku jadrového pohonu, ktorá ale nedopadla najlepšie ten stroj mal nejakú poruchu... a letel veľmi nízko nad cestov... ak chceš prečítaj si niečo o tom všetkom:
https://aragonit11.blogspot.com/2024/10/roswell-velka-spravodajska-hra.html

Pravda sa dostáva na povrch napriek všetkým dezinformáciám.

Armáda napríklad robila tajný skríning na dobytku a jeleňoch po celých spojených štátoch preto že v projekte MANHATAN a po ňom bolo odpálených v podzemí veľké množstvo jadrových náloží. Údajne previedli celkom až okolo 800 podzemných testov po celých štátoch čo vyšlo najavo len nedávno a preto testovali zvieratá dlhodobo na celom stredozápade USA. Lov na zvieratá robila v noci armáda z vrtulníkov s krytím UAP - záhadných svetelných objektov dronov zabili kravu vytiahli ju na palubu použili chemickú látku proti zrážanlivosti krvy odcedili ju zo zvieraťa, a laserovým skalpelom vyrezali časti zvierat aby analyzovali prípadnú kontamináciu a zdravotné zmeny na dobytku.

Bola totiž obava že radiácia môže časom prenikať na povrch a kontaminovať pastvy lesy zvieratá a dobytok. Všetko robili tak aby to vypadalo ako práca mimoňov a nemuseli tak farmárom za zabité kravy zaplatiť odškodné.

Kapitalizmus je sviňa a najnebezpečnejší sa potom stávajú globálne tí najbohatší a najmocnejší ktorí poškodzujú škodlivinami takmer nezvratne celú planétu a aj populáciu ľudí. Bojiská po celej planéte zamorujú ochudobneným toxickým uránom a ich chamtivosť zapríčiňuje gigantické ekologické katastrofy v takzvaných rozvojových zemiach kde využívajú lacnú pracovnú silu a za sebou zanechajú len spúšť ako napríklad v Guatemale kde zamorili ropou územie pralesa s rozlohou Slovenska čím otrávili viac ako 10 tisíc indiánov a ani národné súdy proti nim nič nezmohli....
Krytie nových technológii propagandou o UFO je pre nich len veľká výhoda.

Merkaba - voz bohov