Tulácka jaskyňa a Jaskyňa Očko na Dubnej skale
Eduard Piovarči - JS Aragonit
14. máj v roku 2000. Partia kopáčov z JS Adama Vallu ktorá opäť vykopala vchod do Tunela v starom lome Dubná skala
Tajomná a záhadná jaskyňa Oko na Dubnej skale ma zaujala už v roku 1978 po publikovaní série článkov v regionálnom periodiku Života Turca, v ktorom okolo probému publikovalo niekoľko autorov. Medzi nimi aj pán Vladimír Medvedský, ktorý opublikoval fotografiu vchodu do jaskyne na Dubnej skale. Ten pokladal za pôvodný vchod do legendárnej jaskyne Oko, preto že sa tvarom na oko podobal. Jaskyňa však bola položená veľmi vysoko v lome a ani náš prieskum tejto Nepravej falošnej jaskyne Oko (Tuláckej jaskyne) v rokoch 1980 a v roku 2002 - 2006 keď sme sa v nej trochu zakopali nepriniesol žiadne pozoruhodnejšie výsledky. Pán Medvedzký však vtedy uskutočnil priekopnícky objav. Našiel pamätníka dôchdcu z Vrútok pána S. Grosmana, ktorý býval ako chlapec v tehlovom dome pod Dubnou skalou a potvrdil, že okolitý les nad lomom nazývali Predhorou. Tak že keď sme predtým na žiadnych historických ani súdobých mapách nevedeli identifikovať Predhoru spomínanú v súvislosti z legendárnou jaskyňou Oko F. R. Vlastimilom v roku 1870, konečne bolo vo veci jasno.
Pán Grosman okrem toho tvrdil, že sa vtedy povrávalo, že kedysi pustili do jaskyne hus a že vyšla von v Rajeckej doline. Teda stará známa folklórna ľudová tradícia. Nie skúsený cestovaťeľ, ale hus. Do rôznych žriedel a jaskýň sa vždy hádzali husy alebo kačky. Pán Medvedský sa ešte od jednej rolníčky dozvedel, že počula z rozprávania, že tou jaskyňou kedysi v dávnych dobách za vojen ľudia a najmä turčianske panstvo hľadalo utočište v Rajeckej doline.
Áno počuli sme takých historiek hodne. Ako sa v jaskyni ľudia skrývali aj s dobytkom pred Turkami, ako ňou hnali kravy na jarmok do Rajca, alebo ako cez ňu istý pán Ruttkay chodieval do Kuneradu na pivo.
Rok 2012 30. november záber zo sedliska pod Dubnou skalou. Partia meračov z Aragonitu s doktorandom Mgr Ondrejom Turským vpravo. Zľava študent Martin Studený, Martin Hulla, Peter Kozoň a priateľka Ondreja Turského, Merali sme ERT profily na niekoľkých miestach so zaujinavýni výsledkami Foto: Eduard Piovarči
Je celkom pravdepodobné že jaskyňa v historických dobách mohla slúžiť ako útočisko pred vojnovými nepokojmi i Tureckými nájazdníkmi a že sa v nej skrývalo obyvateľstvo aj z dobytkom. Ale myšlienka prepojenia jaskyne z Rajeckou dolinou v ktorej sa nachádzajú zhodou okolností tiež dve Dúpne jaskyne je absurdná. Je vidieť že ľudové predstavy mali vždy veľký zmysel pre fantastično a podivné podzemné „skratky“.
Ulomky museli byť transportované zvnútra masívu
Počas našej pracovnej činnosti na Dubnej skale v roku 2000 pri odkrývacích prácach vchodu do Tunela v lomovej stene a hľadaní vchodu do Erhartovej chodby sme prevádzali aj sondážne práce pri Nepravej jaskyni Oko (Tulácka jaskyňa) Sondu sme kopali 7 m severne od vchodu do Nepravej jaskyne Oko (tiež Jaskyňa nad sutinovým kúželom), na výraznej tektonike smerujúcej na severozápad do travertínového masívu. Táto pracovná sonda dostala recesistický názov sonda Očko. Neskôr jaskyňa Očko.
Práce boli zahájené na akcii 20. apríla 2000 (J. Haráni, P. Jančiak, Jančiak ml.) a pokračovali ďalšími piatimi akciami (TD 33, 34, 36, 40 a 44/2000) až sonda dosiahla súčastnú dĺžku 6,2 m. Na posledných troch akciách 7, 14. a 21. mája 2000 sa v sonde už ťažilo po stojačky.
Miesto je zaujímavé tým, že vchod do sondy sa nachádza na pravej strane násypu - svahového kúžela pod ktorým je pochovaný vchod do jaskyne identifikovanej dvoma pamätníkmi S. Chmelom a J. Barietom ktorý zhodne tvrdili že za nízkou 30 m dlhou chodbou sa nachádza velký priestor v ktorom by sa vraj podľa pána Barieta otočil aj rebriňák.Výpovede oboch pamätníkov som podrobne citoval v článku Pevnosť permonov (Spravodaj 3/2006).
Jaskyňa Očko je zaujímavá predovšetkým svojou genézou. Jej priestory boli zanesené jemnými ílmi, pieskami a ostrohrannými travertínovými skalnými troskami rútenými z pomerne krehkých a rozrušených stien. Tak že jej priestory vypadajú nestabilne a rútivo. Preto sa v prácach v jaskyni doposiaľ ďalej nepokračovalo. V nánosoch sme počas prác ale narazili na niekoľko pozoruhodných kusov ováľaných sintrových kôr, ktoré boli prúdom vody transportované veľmi pravdepodone z v nútra travertínového masívu. Sú skutočne zaujímavé a svedčia o tom, že niekde vo vnú-try by mali byť volné priestory z ktorých museli byť vyplavené.
Na podobne jemnými sedymentami zanesený priestor sme narazili aj v pracovnej sonde CH2 v roku 2006. o čom som písal v článku Sonda CH2 a geofyzikílny prieskum Dubnej skaly z roku 2003 (Jaskyniar 2006)Tu však šlo oveľa stabilnejší charakter priestorov starého invázneho ponoru.
Jaskyňa Očko dokladuje mäkkosť poddajnosť a nestabilnosť travertínovej horniny na niektorých špecifických miestach, čo rovnako ako facie vápenných ílov v travertíne, ktoré sme vysledovali poblíž pracovnej Sondy Opálená skala a v Tunely v stene lomu, dokladuje v krátkej geologickej minulosti Travertínovej kopy jej možné intenzívne skrasovatenie do bludiska chodieb, ktoré opisovali napríklad bratia Súcháčovci (1922) z Vrútok, Alexander Ruttkay (1922) a i starší hystorický autori ako Vlastimil Russel (1870), Andraš Valyi (1799), či Matej Bell (1736). Možno práve z tejto tajomnéj a sugestívnej neprehladnej spleti chodieb a priestorov ľudová tradícia spriadala povesti o podzemnej ceste do Rajca.
Mohlo by teda ísť v Travertínovej kope na Dubnej skale o najrozsiahlejší jaskynný systém vytvorený v travertínoch?
Podľa zoznamu jaskýň z roku 1999 je na Slovensku 61 plus 5 jaskýň vytvorených v travertínoch a tufoch. Najdlhšia z nich Pleky (Puklinová jaskyňa na Drevníku, Peklo) v Hornádskej kotline je dlhá 100 m. Travertínových jaskýň je v Hornádskej kotline na Plevníku v K. U. Žehry celkom 29 a všetky sú geneticky radené medzi rozsadlinovokorózne jaskyne.
Reprodukcia fotografie zo 7.5. 2000 Počas veľkej akcie na Dubnej sa odkopala plošina pred tuláckou jaskyňou. V sonde Očko sa ťažilo na stojáka /6m/ Nález plcha v zimnom spánku. (E. Piovarči, O. Štefko, J. Fondrk, M. Fondrková, P. Jančiak, J. Haráni, M. Piovarči. E. Jelínek, D. Púček, J. Cingel, M. Chytčák, J. Nemček, P. Cvaco, Z. Obšivánová, M. Rybár, P. Hanuliak, P. Hanuliak, M. Čipčík, M. Tomeček, M. Cifra.) Foto: Ján Fondrk
Celkom iný charakter má systém predpokladaných jaskýň na Dubnej skale, ktorý bol budovaný okrem zrážkovej vodnej atmosferickej koróznej činnosti predovšetkým aktývnym podzemným tokom ponárajúcich sa vôd Chrapového potoka, ktorý svojim pomerne mohutným prietokom 100 až 400 l/s a prinesenými altochtónnym materiálom z granodioritového jadra pohoria aj vďaka priaznivému nakloneniu vrstevnatosti, križujúcim sa tektonickým líniám a faciálnemu priebehu travertínových vrstiev striedajúcich sa často s makkými vápennými ilmi v jednej z najstaršách travertínových kôp na Slovensku celkom isto vytvoril mimoriadny a špecifický lokálny podzemný jaskynný systém. Ten sa však nachádza na pomerne malej pretiahlej ploche ramena výbežku Predhory zhruba 800 m dlhej a na mieste hlavného ponoru 450 m širokej.
Pri podrobnejšiom prieskume terénu telestéziou sme museli skonštatovať, že vody potoka sa do travertínov ponárali na mnohých miestach pozdĺž celého toku potoka.. Vody sa však počas celého roka vždy ponárali len v oblasti hlavného ponoru pod Kordovým lazom a minimálne 0,5 km nad ním, preto že iba jarné vody pretekali celým riečiskom a sýtili tak krátkodobo aj ostatné ponory po prúde Preto možno predpokladať že najviac a najintenzívnejšie skrasovatelnou časťou masívu je práve severozápadná časť predhory do ktorej aj väčšina pamätníkov situovala vchody do jaskýň ktoré tu navšávili.
Súčastný hlavný ponor a jeho vyššie položené paleoponory vnikali po naklonených súvrstviach do jadra travertínovej kopy a razili si cestu po tektonických poruchách približne v smere z juhu až juhozápadu na sever až severovýchod. Vypadá to tak ako keby bol masív Predhory týmto smerom tektonickými líniami priam rozporcovaný. Tektonika i vrstevnatosť smerujú k miestam v severozápadnej časti lomu, kde pamätníci z roku 1922 popisujú spomínané najväčšie jaskyne (Ruttkay a bratia Sucháčovci)
Vzdušnou čiarov činí vzdialenosť od ponoru k predpokladaným vchodom 300 m a výškový rozdiel medzi ponorom 480 m n.m. a hľadanými jaskyňami v polohe približne 400 až 440 m dosahuje približne deniveláciu od 40 do 80 metrov. Celková denivelácia ponárajúcich sa vôd tu dosahuje až 100 m pravýšenie.
Dno sondy Opálená skala. Rado Petrovič pri ťažbe. Zľava po poruche veje v lete chladný prievan aj v 30 stupňových horúčavách má prievan 7 stupňov celzia. Foto: Eduard Piovarči
Hoci sa vody Chrapového potoka ponárajú aj na juh do južných svahov Plieškov najrozsiahlejšia a najspletitejšia sieť chodieb a tektoniky sa nachádza v masíve travertínov severne od Chrapového potoka, kde sa viaceré ponory postupne pripájajú k centrálnemu ťahu smerujúcemo zo západu na východ. Tento je vybudovaný na dvoch výrazných paralelných poruchách tiahnúcich sa prekvapujúco práve pozdĺžne popod hrebeňom Predhory. Erhartová chodba v lomovej stene pravdepodbne tiež leží na tejto výraznej tektonickej línii.
Vody ponárajúce sa na viacerých miestach pod hrebienok Plieškou však nepretína žiadna takáto výrazná tektonika a jednotlivé ponory nie sú takto spájané do jedného odvodňovacieho systému tak ako sa to deje severne od Chrapového potoka v hlavnej časti masívu travertínovej kopy.
Napokon bolo pre nás zaujímavé i neskoršie zistenie že Tunel v stene starého lomu je budovaný na rovnakej smerovej paralelnej tektonike, akú som zaznamenal aj na hrebeni Predhory A keď sme neskôr zamerali obe jaskynky pod Tunelom Falošnú jaskyňu Oko a Jaskyňu Očko zistlili sme že sú obe budované na obdobnej paralelnej poruche tiahnúcej sa z juhovýchodu na severozápad.
Postupne som zistil že celý severný svah Predhory v ktorom sa nachádza lomová stena je priam posiaty takouto zhodne paralelne smerovanou tektonikou, ktorá je husto križovaná takmer kolmo ďalšou už spomínanou hustou sériou tektonických línií pretínajúcich hrebeň Predhory naprieč a odvádzajúcich ponárajúce sa vody Chrapového potoka do masívu.
I takto tektonicky výrazne preddisponovaný masív travertínovej kopy musel vytvárať ideálne podmienky pre jej krasovatenie.
Je zaujímavé že práve do severozápadnej časti lomu a lomovej steny boli pamätníkmi situované viaceré vchody do jaskýň v rôznych nadmorských výškach. V najvyššej úrovni cca 470 m n.m bola viacerými pamätníkmi identifikovaná Erhartová cca 60 m dlhá chodba s veľkým dómom na konci v ktorom bola údajne v roku 1937 porozbíjaná krasova výzdoba (Martin Gajda 1937, Viktor Erhart 1945, Vladimír Bátori 1945, Božková 1946, Ing. Daniel Jančiak, 1958, Miroslav Lórenc 1962,)
V tejto výškovej úrovni sa nachádza v lomovej stene i Tunel a paleoponor Kunova štrbina.
V poradí ďalšou jaskyňou situovanou zhruba do výšky 445 m je Ruttkayová jaskyňa 30 metrová nízka chodba ústiaca do velkého dómu v ktorom by sa otočil aj rebriňák (Ján Bariét 1946, Slavomír Chmela 1953)
Takmer v rovnakej výške 450 m sa nachádzajú aj Nepravá jaskyňa Oko a Jaskyňa Očko
Zhruba o niečo nižšie pod týmito jaskyňami no o čosi severnejšie by sa mal nachádzať vchod do jaskyne o ktorej vypovedali bratia Kornel a Ľudovít Sucháčovci (1922) Ide o najzaujímavejší popis jaskyne na Dubnej skale. Celé bludisko horizontálnych chodieb s viacerými väčšími i menšími priestormi dokonca s nejakými bližšie neidentifikovatelnými kresbami na stenách. Tu si v bludisku chodieb chlapci za sebov ťahali špagáty a značili cestu kriedami a mali dojem že prešli jaskyňou 3 km. Približne v oblasti kde by sa vchod do jaskyne mal nachádzať teda vo výške 430 m n.m. je zakopaných niekoľko pracovných sônd (Sonda 1922, Georadarová sonda, Geologická sonda v ktorej sme narazili na geologické rozhranie medzi travertínmi a staršími jurskými vápencami a pracovná sonda Opálená skala, ktorá je najzaújímavejšia v lete chladným prievanom. Na mieste sa nachádza i zaujímavé faciálne rozhranie vo vrstve kde travertíny prechádzajú do mäkkých vápenných ilov ako stvorených pre geologicky rýchle krasovatenie ponornými krasovými vodami.
A posledné dve jaskyne o ktorých nám rozprával v roku 2000 pán Alexander Rutkay (ide rovnako o svedectvo z roku 1922) by mohli byť zrejme položené v tejto oblasti lomu najnižšie 100 až 150 metrov pod Tunelom v lomovej stene. Do jednej z nich sa museli vplaziť a potom pomocou lana zliezať strmým svahom nadol až do vodorovnej chodby na ktorej koniec sa neodvážili a po 50tich metroch počuli v nej hučať vodu. Je to prvý krát čo sme sa od pamätníkov dozvedeli o hučaní vody v podzemí. I samotný charakter tejto jaskyne je odlišný od ostatných strmým zostupom do hĺbky.
V tejto severozápadnej časti lomu máme dobre doložené svedectvá o štyroch výrazných jaskyniach v rozličných výškových úrovniach (470 m n.m., 450 m n.m., cca 430 m n.m. a zhruba 400 - 410 m n.m.) Prvé tri sú horizontálneho charakteru a všetky s dómovitými priestormi, Jedna z nich je doslovným bludiskom chodieb. A posledná štvrtá zrejme najnižššie položená je obtiažne prístupná šikmou až priepasťovitou časťou a bolo v nej počuť hučať vodu.
Súbor týchto informácii je hodnoverným dokladom toho že práve v tejto severozápadnej časti travertínovej kopy sa vyvinulo v krátkom geologickom období 10-tich miliónov rokov až niekoľko jaskynných úrovní nad sebou. Sú to dosť povzbudivé výsledky pre ďalší intenzívny prieskum práve v tejto oblasti lomu aj z toho dôvodu, že traveríny preve tu ležia na omnoho staršom súvrství jurských vápencov (sinemúr – toark) do ktorých atmosférické vody i horský tok prenikali zrejme o 170 miliónov rokov dlhšie. Napokon je pozoruhodné aj to, že vchod do jaskyne bratov Sucháčovcou je situovaný tesne nad stykovou úrovňou medzi travertínmi a jurskými vápencami na ktorú sme narazili v najsevernejšej časti lomu v Geologickej sonde v roku 2002 približne vo výške 420 m n.m Toto jasné mierne stúpajúce geologické rozhranie potvrdilo v tejto oblasti aj meranie georadaru z roku 2003. Cca 80 m na severozápad od najsevernejšej hranice lomu, smerom k dialničnemu tunelu Barbora sa tieto vápence objavujú na povrchu a sú celkom pekne zoškrapované a meranie telestéziou v nich vykazuje i väčšie krasové priestory. Nečudoval by som sa, keby časť jaskyne bratov Sucháčovcov bola budovaná práve v nich.
Pokrok v pátraní bol uskutočnený aj v juhovýchodnej časti Predhory, kde sme dokázali po dlhej dobe a mnohých omyloch konečne presnejšie situovať miesto kde sa nachádzala pôvodne Karolom Brančíkom v roku 1879 opisovaná jaskyňa, jej opis máme sprostredkovaný Petrom Holúbkom a Antonom Búvalom z Klačian. Buvalov pamätník situoval jaskyňu celkom presne na čo sme prišli až keď Speleoklub Malá Fatra zakopal pracovnú Sondu na lúčke v ktorej sa kolegovia prekopali do ohromného trasoviska blokov, ktoré vzniklo odstrelením munície z II. Svetovej vojny práve vo vstupnej chodme do tejto jaskyne, čím sa cesta k veľkému dómu z nápismi opisovanými svedkom prostredníctvom Pertra Holúbka celkom zatarasila. Tento veľký priestor ako aj chodba ktorá k nemu viedla leží na veľmi výraznej poruche ktorá pretína predhoru priečne z juhu na sever. Na tejto výraznej línii ležia najvýraznejšie signály ktoré by mohli zodpovedať najväčším podzemným priestorom na Dubnej skale. Predpokladám že práve v týchto miestach prebieha línia Strečnianskeho zlomu na ktorom bola minerálnymi prameňmi budovaná aj celá travertínová kopa. Brančíkom spomínaná jaskyňa sa nachádzala na pravej strane Chrapového potoka vo výške pravdepodobne 450 až 460 m n.m. Na strmom hrebeni nad Sondou na lúčke nám na severnom strmom lomovom svahu koncom roku 2006 Pavol Pokrievka mladší ukázal tektonickú poruchu po ktorej by sa dalo postupovať do hlbky, ktorá bola zaujímavá tým, že z nej stúpal teplý vlhký vzduch. Neklamný dôkaz toho že niekde dolu sú priestory.
Kde sa však nachádzala pôvodná historická Dúpna jaskyňa (Oko) tak ako ju pôvodne opisovali Matej Bell 1736, Andráš Valyi 1799 a R. F, Vlastimil 1870 v uplynulých storočiach nie je známe. Je však isté že na lokalite existovali pôvodne dve historicky známe jaskyne. Obe boli zaznačené aj v jednej z troch historických máp konkrétne na mape Demetera Goroka z roku 1804
Podľa Brančíkovho popisu 1879 a podľa popisovaných výhľadov na nivu Turca sa mohla jedna z jaskyň nachádzať niekde vo východnej časti Predhory tesne za Chrapovým potokom s výrazným vstupom v prevysajúcich bralách s dva metre hlbokou vstupnou časťou s jazierkom, kde padali ovce, ktorá bola vlastne starým ponorom Chrapového potoka. Ale jaskyňa Oko bola jasne popísaná ako vyústenie systému s veľkým portálovým vchodom niekde na severnej strane neskoršieho lomu na ľavom brehu Váhu nie ďaleko 200 krokov cca 200 metrov od hlavnej cesty v neveľkej ale strmej výške. Údolná niva okolo hlavnej cesty bola vtedy vo výške 380 m n.m. A portál Dúpnej jaskyne podľa popisu takmer 9 metrov široký v tvare oka krytý za krovím mohol byť 2 či 3 metre vysoký čo však Valyi ani Vlastimil neuviedli a mohol sa nachádzať vo výške 400 až 420 m n.m. najpravdepodobnejšie niekde severnejšie od neskoršej vápenky pod lomom.
Emil Jelínek pri Meraní 3D elektrickou tomografiou v násype NS1 pri Tuláckej jaskyni v septembry 2026
Tretia dobová vojenská mapa Rakúskouhorska od Johana Lipského z roku 1806 je na svoju dobu pomerne presná a orientoval sa podľa nej aj sám Napoleón pri svojich vojnových ťaženiach. Na tejto mape je Dupna atrum zakreslená severne od Hornej Lehoty – Zábavka Lehota v Repertoriu mapy uvedená ako Zábavka pod skalki – educilum – hostinec. Na ten si na žel. zastávke Dubná skala ešte pamätám, keď som dochádzal do práce v ZŤS v Martine. Pri našich prvých akciách ešte v zime roku 1980 v Tunely. Vchod do neho bol vtedy ešte vidieť už z cesty a v tej krčme sme si s mojími varínskymi jaskyniarmi Petrom Frandefeldom a Petrom Kováčom dali po adrenalínovom lezení v zamrznutej strmine s pterodaktilmi a v mačkách aj horúci čaj s rumom. Jaskyňa je teda na mape umiestnená severne od Zábavky od bývalej žel. zastávky a krčmy.
No po roku 1879 sa už o tejto jaskyni s veľkým portálom v tvare oka nikto literárne nezmieňuje. Nevedeli o ňom ani zamestnanci lomu, ktorý bol na Dubnej skale otvorený v roku 1906. Nevedeli o ňom nič ani naši najstarší pamätníci ktorí jaskyne v lome navštevovali v roku 1922. Portál mohol byť zavalený alebo zasutený buď prácami v lome, alebo sa zrútil ešte skôr? Nikto z našich pamätníkov ktorých sme vypočuli jaskyňu s tak výrazným a veľkým portálom v roku 1922 v lome či pod nim nevidel
okww.jpg)
Pre nadšencov zaujímavý záver článku bude známy až pri publikovaní v odbornej tlači
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára