SPRÁVA

    O činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2024 - Eduard Piovarči 

     JS Aragonit oslávila 20 ročie svojej existencie a jaskyňa Ľudmila presiahla 

       odhadovanú dĺžku 300 m

 

Jaskyňa Ľudmila v lome Kraľovany II je v Malej Fatre celkom iste krasovým fenoménom 

číslo 1 dnes už presahujúcim dĺžku 300 metrov...  Magdaléna Puškášová v Prvej sintrovej bráne nasvecuje 

scénu i pózuje zároveň.  Foto: Eduard Piovarči

 

            Neveril som že sa takto pekne podaria. Túto dolinu musíme navštíviť Val MARZON bude našim ďalším cieľom

          Toto bude ten kopec Cingia ktorý som si pomýlil s Crodou Dei Toni

          Obrazová správa je stále v dokončovacích prácach vo výbere veľkých fofografií pod textom správy

            Jarný EKODEŇ a guláš na jazere poriadaný potápačmi z HIPOCAMPUSU Martin zúčastnilo sa aj 10 členov JS ARAGONIT

             Nádherná kvetena okolo cesty...

              Do doliny sme zajazdili po zákaz vjazdu je tam volné táborisko pre karavany tak že tam dorazíme v ďalšej akcii

 

 

 

 

 

 

SPRÁVA O  ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY 
ARAGONIT V ROKU 2024

 

      

 

      Jaskyniarska skupina Aragonit zorganizovala v roku 2024 celkom  56 celodenných pracovných a prieskumných akcií v teréne, z ktorých bolo vyhotovených  37  technických denníkov. Gro práce sme sústredili najmä do prieskumu oblasti lomu Kraľovany II a Prírodnej pamiatky  Kraľoviansky meander, kde sme zorganizovali 37, teda väčšinu našich pracovných akcií. 18 pracovných akcií sme uskutočnili na troch zahraničných cestách na Istri v Chorvátsku a to v Juránskej jaskyni a v priepastnom závrte Speleolit pri Jame Baredine  v Novej Vase pri Poreči.

       Jaskyniari z Aragonitu oslávili v roku 2024 už okrúhle DVADSAŤROČIE od svojho vzniku - založenia a úradnej registrácie Občianskeho združenia Jaskyniarskej skupiny ARAGONIT na štatistickom úrade Slovesnskej republiky na Krajskej správe v Žiline 18. 2. 2004. Máme teda o dôvod viac rekapitulovať históriu nášho pôsobenie v krase Malej Fatry.

       Jaskyňa Ľudmila je zatiaľ jeden z naväčších objavov starej gardy jaskyniarov v Malej Fatre ktorá v oblasti pôsobí od konca sedemtesiatych rokov minulého storočia. Krajšej jaskyne v Malej Fatre zatiaľ nieto. Ľudmila je v dĺžkovom rebríčku jaskýň v Malej Fatre na krásnej TRETEJ priečke a sme odhodlaní ju presunúť na priečku DRUHÚ. Preto staré kusy na tomto strategickom jaskyniarskom perimetri nad lomovým jazerom neúnavne a odhodlane pracujú doslovne do roztrhania tela:-) Snom každého jaskyniara je predsa objav významnej jaskyne čo sa nám stalo až takmer na konci našich skromných až bezvýznamných jaskyniarskych "kariér". A aj z tohoto uhla pohľadu treba naše zdanlivo premotivované snahy chápať.

       Aj v rámci ochrany jaskyne Ľudmila v Lome Kraľovany II., ktorej uzáver bol už niekoľkokrát atakovaný a vylomený a naposledy bola škoda  spôsobená aj na krasovej výzdobe jaskyne vyčíslená škodovou komisiou v SSJ na cca 1200 Eur čím sa neznámi páchatelia dopustili trestného činu, čo následne šetrila polícia SR v Dolnom Kubíne i preto sme sústredili pracovnú činnosť do jej blízkosti na lomovú terasu kde sa nachádzajú vchody do oboch jaskýň - Jaskyne udavačov a jaskyne Ľudmila. Takto máme uzáver jaskyne neustále pod dohľadom. týždeň čo týždeň chodíme bádať a kopať a máčať sa v zimných ľadových vodách.

      Na jar hneď po zime keď lomová stena rozmŕzala sa z nej zrútila lavína skál a sedimentov priamo do rozšíreného a prehĺbeného vchodu do Jaskyne udavačov a zavalila aj vstup do jaskyne Oravských drakov veľkými blokmi. Cca 3 kubíky sute a skalných blokov  sme odstraňovali od 7. 4. na niekoľkých akciách.  (E. Piovarči, P. Lauko, P. Kozoň, M. Hulla, M. Piovarči) Po uvolnení vstupu sme na ďalších akciách vchod rozširovali a prehlbovali tak aby bol pre transport aj v prípade akejkoľvek nehody pri prieskume v jaskyni bezpečne a pohodlne priechodný. Pri rozširovaní vchodu nám opäť značne pomohol Fero Vacek z OS Veľká Fatra za čo mu chcem aj touto cestou poďakovať.

       Od 21. 4. sme začali s povrchovou úpravou takmer  3 m hlbokej šachty  vstupu do spojovacej chodby( Pivnice) medzi jaskyňou Pirátska zátoka a Ľudmilou. Šachta bola vyhĺbená v predchádzajúcom roku, aby bolo možné vyťažiť mohutný zával, ktorý tu takmer zavalil poriečnu chodbu vedúcu od vchodu do Ľudmily proti niekdajšiemu toku vôd paralelne s  lomovou stenou na sever cez Pirátsku zátoku k priestorom Jaskyne udavačov. Prvý najväčší blok odpratal pomocou niekoľkých pyropatrónov  z cesty opäť Fero Vacek. Po zbytok roka sme na desiatkách akcií začali ťažiť zával a rozbíjať veľké bloky aby sme sa prepracovali k zanesenej zatiaľ neprieleznej chodbe odbočujúcej východne do masívu v nádeji že by sme v tomto smere mohli objaviť nové voľné priestory. Z chodby sme zatiaľ pracne vytransportovali cca 3 kubíky suti a skál. (E. Piovarči, M. Hulla,  P. Kozoň, R. Tretiník, P. Lauko, M. Piovarči) 

       Pri ťažení na akcii 22. 11. sme v závale narazili na 2 kg nexplodovanej starej trhaviny. Ihneď sme volali 158-čku a následne ju odstránil privolaný policajný pyrotechnik zo Žiliny za asistencie policajnej hliadky z Dolného Kubína (E. Piovarči, P. Lauko, M. Piovarči). V závale sme nachádzali viacero veľkých kusov stalagmitových pňov kvapľov a rozmanitých sintrových útvarov. Našli sme tu v laloku smerujúcom von z lomovej steny i starý pravdepodobne líščí brloh. Podobný sme našli aj hlbšie v jaskyni za Prvou sintrovou bránou. 

       V profile chodby sme odkryli staré mohutnejšie nánosy granodioritového štrku na aké sme v tejto mocnosti v jaskyni ešte nikde nenarazili. V prácach hodláme plynule pokračovať aj v roku 2025. Po vyprázdnení vybiehajúceho laloku smerujúceho k okraju lomovej steny jaskyňa presiahla odhadovanú dĺžku 300 m. Po dokončení prác a opätovnom premeraní v roku 2025 bude tento údaj upresnený definitívne z čoho máme už dne skutočne veľkú radosť.

       K predĺženiu jaskyne prispeli veľkou mierou Martin Hulla a Juraj Ďuríček, ktorí sa na spoločnej upršanej akcii potápačov a jaskyniarov EKODEŇ 2020 konanej 20. júna prekopali z vchodu do jaskyne Ľudmila do nových tesných priestorov medzi Ľudmilou a Jaskyňou pirátska zátoka. Priestory sme neskôr po pripojení k Pirátskej zátoke nazvali Pivnicou. Nachádza sa v nej do masívu odbočujúci kanál ktorý v zimných mesiacoch silne nasáva vzduch. Práve tento kanál je silne zanesený granodioritovými sedimentami z horského potoka v dolinke Suchie, ktorý budoval jaskyňu. Sediment je pokrytý cca centimentovou sintrovou vrstvou. Týmto kanálom ktorý je momentálne neprielezný by sa možno dalo predrať k novým priestorom o čo sa isto pokúsime hneď ako pred ním poupratujeme hlinenú stienku z blokmi. Aj keď celoročným snažením sme získali len pár metrov (cca 6) stojí nám to za to pekné okrúhle trojstovkové číslo. S podobným zámerom plánujeme v roku 2025 začať ťažiť v zapieskovanej stene pár metrov za uzáverom jaskyne.

       Dnes keď sa už súťaží o štátnu zákazku na budovaní dialničného tunela Korbelka na úseku dialnice D1 Turany - Hubová, môžeme pokojne a hrdo povedať že objav Jaskyne Ľudmila pomohol definitívne práve našim kolektívnym pričinením v JS Aragonit v spolupráci so SSJ a ďalšími enviromentálnymi organizáciami ako SOS BIRD SLOVAKIA v zmysle nášho posúdenia vplyvu zámeru na sústavu Natura 2000 odkloniť povrchový úsek diaľnice do tunela Korbelka čím bolo ako sa vyjadril i RNDr. Pavol Bella uchránených viacero krajinárskych a enviromentálne vzácnych lokalít i jaskýň na pôvodne plánovanej povrchovej trase diaľnice.

      Odvtedy ako sme v novembry roku 2014 spracovali pre NDS 38 stranovú písomnú správu o Speleologickom prieskume jaskynných priestorov v trase dialnice D1 v Kraľovianskom meandri a v lome Kraľovany II, v ktorej sme povrchový variant neodporučili, uplynulo celých 10 rokov nekonečných konaní a ťahaníc ohľadom ohrozenia Krpelianského vodného zdroja až bolo napokon konečne a definitívne rozhodnuté aj na základe  nášho prieskumu a posúdena a následného vyjadrenia Slovenskej správy jaskýňv Liptovskom Mikuláši, zahájiť výstavbu dialničného tunela Korbeľka.

       Málokto veril že sa to podarí - odkloniť diaľnicu od jazera a jaskýň. Do poslednej chvíľe to bolo neisté. Nuž ale naša práca a veľké úsilie na lokalite či už v intenzívnom prieskume či pri viacerých geofyzikálnych prieskumných odporových  ERT meraniach zabezpečených doktorandmi pod vedením Mgr. Ondreja Turského z Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty OU v Ostrave i pri mnohých jednaniach a zasadaniach na MŽP SR v Bratislave v spolupráci s potápačmi z Hippocampusu Martin, nebolo márnym mrhaním nášho času. Keď som písal správu pre Národnú dialničnú spoločnosť s odbornou pomocou Ing. Jozefa Ridzoňa z ochranárskej organizácie SOS bird Slovakia, jaskyňa Ľudmila vtedy dosahovala zameranú dĺžku 227,67 metrov. Pripomeňme že pri objave v roku 2008 mala táto jaskyňa len nezaujímavých rozbitých a tesných 27 metrov plaziviek, no s motivujúcim prievanom miznúcim za hustou barierou z kvapľou. Napokon náš cieľ ochrániť jaskyňu jazero i krajinársky ráz lokality bol dosiahnutý a dosiahnuté budú napokon aj tie ďalšie ktoré sme si na tejto nie jednoduchej a ťažko vybojovanej a vyvzdorovanej lokalite stanovili. 

       Popri prácach v lome s pravidelným monitorovaním uzáveru jaskyne Ľudmila ,sme jazdami cez Terchovú monitorovali i prietok Belskej vyvieračky, ktorá v letných mesiacoch  na prelome augusta a septembra ( 17. 8 a 7. 9. E. Piovarči. M. Piovarči) celkom vyschla a bola bez kvapky vody čo sa nestalo v lete ale ani v zime nikdy predtým v priebehu 40 rokov. Vyvieračka strácala vodu obyčajne vždy len v jesenných a zimných mesiacoch keď mrzlo no vždy pritom tiekla voda v najspodnejšom vyústení s rezervoára aspoň 3 až 5 sekundových litrov.  No toto leto ani kvapka čistá nula. Aj potok pod vyvieračkou mal tak minimálny prietok aký som tu ešte nevidel. Doslovne len pár sekundových litrov čo svedčí oproti predošlej akej takej klimatickej stabilite o výraznej zmene.

       Po pomerne suchom období na konci leta a začiatku jesene sme len po jeden deň trvajúcom intenzívnom daždi nad Malou Fatrou zaznamenali ďalší extrém. Vyvieračka chŕlila hneď po intenzívnom daždi s maximálnym prietokom vôd okolo 2000 sekundových litrov všetkými troma prameňmi, hlavným, sekundárnym i najvyššie situovaným občasným prameňom, čo sa v stabilnom režime stáva len pri jarnom topení snehov v oblasti hlavného hrebeňa pod Malým Fatranským Kriváňom. Takmer 24 hodinový lejak musel byť v zbernej oblasti hlavného hrebeňa a hôlnych častí Belskej doliny veľmi intenzívny priam prívalový. Belský potok podmýval a bral brehy a podmýval mostky a vylieval sa na cestu.

       Počas jesenných kondičných  výstupov  v Rozsutci  a pod Poludňovým grúňom sme žasli nad nebývalou mierou odlesnenia v celej Vrátne doline a tiež sme sa zastavili na našich niekdajších lokalitách Pod lampášom a v Polygóne.  Pod chodníkom na Medziholie sme našli perspektívne miesto k budúcemu príležitostnému  prieskumu. Na túrach sme si všimli že na Šlahorke, Medziholí a tiež v sedle Medzirosutie celkom absentujú lavičky k odpočinku, ktoré tam ešte pred desiatimi rokmi boli. Cítili sme to ako totálny úpadok starostlivosti o turizmus vo Vrátnej doline. Za komunistov to bol v horách štandard. Prečo tu dnes všetko tak upadá? A pritom sa v celej Vrátnej ťaží drevná hmota ako po nebohom.

      V letných mesiacoch sme uskutočnili tri výjazdy do Talianských Álp a do našich tradičných krasových lokalít na Istrii. Prvá desaťdňová akcia sa uskutočnila v dňoch 21. 6. až  1. 7.  2024. Akcie sa zúčastnilo 5 Slovákov Magdaléna Puškášová, Sárka Puškášová, Peter Lauko,  Vladimír Kostka, Eduard Piovarči. Akcia v horách sa z organizačných dôvodou neuskutočnila pracovalo sa v obmedzených podmienkách len na našich tradičných sezónnych lokalitách. Prvýkrát sme uskutočnili dve akcie v strednej Istrii v Juránskej jaskyni aby sme urýchlili postup prác pri guľovačke sedimentov v našom prehlbujúcom sa výkope v jaskyni. Aj v trojici šlo ťaženie ílov z nášho výkopu novou metódou guľovaním veľmi dobre priam ľahko a efektívne. Do výkopu sa nám po zime zosunulo pomerne hodne materiálu. Predpokladali sme že ho budeme pracne odpratávať niekoľko hodín až do samotného konca akcie. No šlo to veľmi rýchlo. Do hodiny bol výkop opäť vyčistený a mohli sme pokračovať v úprave šikmých stien a vyhádzali sme z dna výkopu za pár hodín celú tisícku ílových gulí čo predstavoval takmer 2 tony materiálu.

       Druhá akcia v zahraničí od 24. 7. Až 4. 8. 2024 už mala svoju tradičnú a parádnu  dobrodružnú horskú jazdu. Samozrejme len v trojici osádky Dustra – Peter. Lauko, Eduard Piovarči, Peter Grochal. Celodennou jazdou sme večer dorazili na prieskum do Sextenu aby sme si obzreli východiská k budúcej túre pod Trodu dei Tony (3 090 m n.m.). Prespali sme na sedačkách auta nad Misurinou a ráno sme vyrazili pod Tre Cime kde sme absolvovali nádhernú túru s traverzom popod Monte Paterno na chatu Rifugio Locatteli a nad ňu na výhliadky do nádhernej horskej krajiny. 

       Dobrodružný a divoký bol najmä záver traverzu popod monte Paterno svojou exponovanosťou medzi skalnými vežičkami a vežami. Miestami človeku i redlo:-) Najmä na strohej drevenej lávke s hlbočinou pod nohami. Záver traverzu bol aspoň pre mňa skutočnou adrenlínovou jazdou. Chata Rufugio Locatteli bola krásnou vysokohorskou oázou vo výške 2450 m n.m. Tak konečne sme dosiahli i tento cieľ čo sa mi pred rokom nepodarilo.

       Asi 50 výškových metrov nad chatou  sú známe umelo vybudované skalné okná bývalej vojenskej obrannej línie v ktorých sa ľudia tradične fotia zo skvostným orámovaným pozadím masívu Tre Cime i Monte Paterno. Okno s výhľadom na Monte Paterno o tom som sa dozvedel až po tejto túre inak by sme mali aj takýto záber vo svojom fotografickom portfóliu. V okolí chaty bolo množstvo ľudí. Sedeli na lavičkách a vypožičaných dekách na žiarivo zelených trávnikoch všade okolo chaty. Stáli rady v bufete i na WC. Bolo to tam ako v mravenisku:-) V dave sa nám doslovne stratil Peťo Grochal. Šiel si niečo kúpiť do miestneho bufetu a na miesto kde sme ho čakali sa už nevrátil. Hľadali sme ho v dave ľudí no márne. Ani dovolať sa nedalo. Nebol signál. Predpokladali sme preto že už asi vyrazil na spiatočnú cestu a tak sme vyrazili po pohodlnej širokej ceste späť aj my. Cesta späť cez traverz sa nám už nezdala takou skvelou voľbou a s odstupom na pohodlnej širokej ceste sme fotili stále sa meniaci profil grandiózneho štítu Monte Paterno. 

        Na tejto pohodovej spiatočnej ceste s viac ako 100 metrovým prevýšením sme napokon pomáhali s talianskými a rakúskymi  horskými cyklistami pri transporte turistky s vyvrtnutým členkom do sedla Forcella Lavaredo a na chatu Rifugiu Lavaredo, kde pre ňu prišlo auto horskej služby. Tu sme si rubli zaslúžene pivo len tak to v nás zasyčalo, Peťo ktorý nás viac ako hodinu čakal pri aute nám mohol len závidieť.

       Večer sa presúvame na ďalšiu obľúbenú lokalitu nad st. Magdalénu v Národnom parku Puez Odle a prespávame už tradične na parkovisku pod Malga Zanes a ráno si dávame pivo na chate Glatsch Alm. Robíme malú túru popod dvoma  trojtisícovkami, kde stretáme mladú Slovenku, ktorá bola tak ako aj my v predchádzajúcom dni na túre okolo Tre Cime aby si prevetrala hlavu. Poprosili sme ju aby nás cvakla. Svet je malí hore v sedle pod Monte Paternom sme stretli 30 člennú výpravu slovenských turistov z Ružomberka ktorí pochodovali v poriadnej štrúdli do feraty na Monte Paterno. Podvečer hľadáme fotopointy nad St. Magdalénou. Počasie a videteľnosť nádherná. zábery sa podarili a už vieme kde treba s foťákmi číhať na to správne svetlo a počasie.

      Večer jazdíme na Istriu a na základňu dorážame po pol noci kde sa stretáme s druhou 8 člennou  časťou výpravy jaskyniarmi z OS Veľká Fatra. (František Vacek, Jakub Vacek, Erika Koudelková, Jano Vacek, Anička Vaceková, Miro Vacek, Viktória  Vaceková, Erika Vaceková.) V nasledujúce dni sa tvrdo pracovalo ráno i večer na smeny v Speleolite.  V priepastnom závrte sa osadili ďalšie dva  2 metre dlhé kovové rebríky. Fero Vacek sa snažil rozšíriť vstup do kolmej šachty pod druhým rebríkom. Po niekoľkých odpaloch mu však spadol trň do šachty a nebolo ho možné vyzdvyhnúť z dna ani pomocou silného magnetu. Následne sa rozbil a vyťažil betónový koláč na dne a ťažil sa už len žltý íl. Celkom sa vyťažilo cez 260 vedier. Počas dvoch akcii v Juránskej sonde sme vyťažili celkom 1000 ílových gulí s priemernou váhou 1 až 2 kg teda viac ako tonu sedimentu. Konečne sme uvolnili dva roky bahnom  zavalenú čelbu i odtokové skalcitované kanály.  

       Touto cestou chcem poďakovať členom OS Veľká Fatra za mimoriadnu iniciatívu a výkony odvedené na oboch našich pracoviskách na lokalitách na Istrii. Domov jazdíme cez Julské Alpy. Zastavujeme sa pri skvostnom vodopáde Perečník a navševujeme novo postavenú chatu na Hornom vrchu oproti Martulkám. No uzavretosť stavby nás moc nenadchla. Zastavujeme sa aj v Kranjskej Gore Na jazerách v Jasnej sa dá kúpať. Sú tam na to vyčlenené pláže, čo je skvelé pre otužovanie a to tu doteraz nebolo. Dobre vedieť pre naše budúce akcie a jazdy horami.

       Tretia akcia Aragonitu na Istrii v roku 2024 sa uskutočnila v dňoch  23. 8. až 2. 9. 2024. . . Zúčastnili sa piati členovia Aragonitu a sedem rodinných príslušníkov V Dustri trojica P. Lauko, V. Kostka a E. Piovarči mierila celodennou jazdou k Talianským Alpám. Po bivaku a driemaní v aute za Sextenom sme absolvovali celkom 20 km túru s prevýšením 1000 m ku chate Rifugio Locatelli pod Monte Paternom vo výške 2 450 m n.m. Ťažká ale nádherná túra v krásnom až pekelne teplom počasí stála za to. Hore na chate pri najdrahšom pive aké sme kedy pili  3 deci za 7,50 sme poškulovali po vrchole Monte Paterna 2 744 m n.m. Mohli by sme to niekedy dať  tu od chaty je to len o nejakých 294 m vyššie feratou. To by sme sa aj doplazili:-) Či?:-) Po ďalšom bivaku a ďalšom ťažkom driemaní v aute sme dali opäť úžasný výlet spod Tre Cime od chaty Rifugio Auronzo k vychýrenému fotopointu Cadini di Misurina. Poviem len krátko absolútny úžas. Hoci som bol po predošlej náročnej túre hodne rozbitý bol som pri fotení v totálnom vytŕžení. 

       Tak túto prekrásnu doslovne dychberúcu prechádzku doporučujem všetkým čo hodlajú vyraziť k Tre Cime po prvý krát. Fotograf sa tu môže aj zblázniť. A nie je to len o tej jednej slávnej výhliadke. Na prvý pohľad to tak nevypadá, ale keď dorazíte na hrebeň a vyrazíte do traverzu zarezaného do južného svahu hrebeňa vyrazí vám to doslovne dych. Pre nás skutočne neskutočný zážitok pri ktorom sme zabudli na všetky bolesti svalovicu a dolámanosť po predchádzajúcej náročnej túre. Jednoducho skvelé.

       Cestou do cieľovej destinácie ešte robíme prieskum v doline Vall Marzon nad ktorou tróni úžasná veža Pala del  Marden 2 475 m n.m.  Nádherných strmých Veží je tu napokon viac celkom isto sa stanú cieľom našich budúcich letných akcíí v Malebných Talianských dolomitoch.

   Po polnoci sa stretáme z druhou časťou výpravy ktorá mala byť s nami v druhý deň v horách ale nestíhali sa zorganizovať čo je škoda hlavne pre nich. Mali by zážitok na ktorý sa len tak nezabúda. Potápač a jaskyniar  Vlado Tomka, s rodinou manželkou Elenou Tomkovou, a deťmi Miškom, Soňou a Mirkou, a jeho kolega Jakub Pinčiar so synom Ondrejkom.  Aj s deckami by si tú malú nenáročnú túru užili. Také sa skutočne nevidí každý deň. 

       Popri búrlivých námorných plavbách na nafukovačkách a úpornom slnení v Istrijskej Sahare na vyprahnnutom Červare sme tvrdo popracovali na tradičných lokalitách a práve na tejto akcii došlo aj na  najzaujímavejšie  výsledky v prieskume. Pri ťažbe ílu s priepastného závrtu Speleolit došlo pri celkovej nivelizácii dna k objavu odtokového miesta šikmo klesajúcej chodby k Jame Baredine. Tak že to tu nie je žiadny odkalovací priestor ako sme si už už mysleli, ale v plnom profile zanesaná chodba šikmo padajúca nadol. Prakticky ide o zanesený polosifón. V mieste odtoku nachádzame malú dutinu s kyprím neudusaným sedimentom kadial s polosifónu odtekala voda. Čas na ďalší postup nám však došiel. Na prácu sme boli len štyria a to je len tak tak mimo akýchkoľvek veľkých výkonov. Po troch akciách limitovaných komerčnou aktivitou domácich v Speleolite sme vyťahali len obmedzených 80 vedier ílu. 

       Na dne v Juránskej jaskyni sme pokračovali v podkopávaní šikmo nadol padajúcej steny. Počas šiestich akcií v roku 2024 sme vyhádzali 6 až 7 ton ílu a dostali sme sa do hĺbky takmer 5 metrov. Podkopávanie strmo klesajúcej steny začína byť technicky a bezpečnostne stále náročnejšie. To nás však neodradí a sezóna 2025 už by mohla byť aj na tejto lokalite úspešnejšia samozrejme ak sa v zime do sondy nezosunulo príliš veľa materiálu z bokov výkopu.

 

     Dopravu na 37 akcií na domá-cich lokalitách automobilom Duster som financoval pohonnými hmotami v cene 630 E.  

       V priebehu roku sme celkom nečakane cez nášho člena Juraja Ďurička dostali od sponzorov cez 2% daní s príjmu od firmy Visteon Electric Slovakia s.r.o. a pani Henriety  Ďuríčkovej cez Sloven-skú Speleologickú Spoločnosť (preto že sme neboli registrovaní pre príjem 2 % daní s prijmu)  sumu 2 945 Eur. Po odpočítaní 20% pre SSS sme sumu  2 354 Eur použili na prefinancovanie cestovných nákladov našich troch zahraničných akcií a nákup potrebného lezeckého materiálu. A preto aj touto cestou chcem v mene všetkých našich členov  veľmi pekne poďakovať pánu riaditeľovi firmy Visteon Electric Slovakia s.r.o. Máriovi Volfovi a pani Henriete Ďuríčkovej za štedrý dar ktorý efektívne a veľko-ryso podporil naše športové a prie-skumné speleologické aktivity tak doma ako i v zahraničí. Ešte raz naši sponzori patrí Vám naša obrovská vďaka.

       Chcem touto formou srdečne poďakovať aj všetkým členom ktorí sa zúčastnili na akciách Aragonitu v roku 2023.

       Ešte pár slov k mape jaskyne Ľudmila, ktorá dodnes ešte nebola publikovaná. Mapa jaskyne sa objavila len raz a to v mojej 36 stranovej Správe zo speleologického prieskumu pre primerané posúdenie vplyvu zámeru na sústavu NTURA 2000 pre NDS v novembri 2014 s celým názvom Dialnica D1 Turany - Hubová. Speleologický prieskum jaskynných priestorov v trase diaľnice v Kraľovianskom meandry a v lome Kraľovany II. Správa má 33 dokumentačnych fotografií, 19 máp jaskýň, kartografických technických situačných a geologických náčrtov, tabuliek a profilov geofyzikálnych rezov ERT (elekrická tomografia) meraní na lokalite. Správu okrem NDS obdržal v digitálnej forme len RNDr. Pavel Bella zo SSJ v Liptovskom Mikuláši. Doteraz mám mapu spracovanú len na milimetrovom papieri v A 0 formáte. Mapu si prefotil v roku 2013 počas služobnej návštevy lokality profesionálny mapér Paľo Herich zo SSJ. Dáta z merania sme predali Slovenskej správe jaskýň za 300 E za ktoré sme nakúpili výstroj konbinézy a svetlá. Na základe dát a fotografie mojej mapy v tužke na milimetrovom formáte A0 vytvoril Palo Herich prvú mapu v digitálnej podobe, ktorú som priložil do Správy pre NDS. Na mape ešte neboli zanesené všetky údaje a neskôr zamerané nové priestory jaskyne.

       Po tom čo programové a internetové technológie pokročili som paradoxne stratil možnosť digitálne spracovať a tvoriť mapy v počítači preto že všetky dovtedy kreknuté programy akým bol napr. i Corel Draw v ktorom som mapy upravoval a popisoval, alebo Quark v ktorom som v roku 2007 vysádzal a graficky upravil ročenku Jaskyniar 2007 boli cez internet rozpoznané ako nelegálne inštalácie a boli zablokované s tým že iba ak ich získam legálne môžem s nimi pracovať. Pochopiteľné. Lenže problém je v tom že tie programy sú finančne dosť náročné. Teda samozrejme je to relatívne ako pre koho.  Pre podnikateľa alebo firmu či inštitúciu ani nie. A keďže som celý život nenaháňal kariéru a nedral gate vo vysokoškolských posluchárňach a radšej som sa venoval výchove mládeže v turistických a skautských oddieloch môj minimálny dôchodok mi teraz moc nepomáha sa patrične vybaviť. Mám čo robiť aby som ufinacoval neustále poruchové digitálne fotoaparáty a cestovné náklady či už na akcie alebo zahraničné jazdy do Istrijskeho krasu. Tak že to teraz so spracovaním máp u mňa stagnuje aj z tohoto prozaického dôvodu. Čo sa  pokúsim v najbližšej dobe nejako riešiť.

       Každým rokom je to pre mňa hlavne začiatkom roka hektická nestíhačka najmä s obrazovou Správou o činnosti pre BLOG a zvlášť pre spravodaj. Spracovanie množstva fotografií organizovanie akcií všetky tie organizačné papierovačky, udržiavacie tréningy, štúdium vo viacerých záujmových oblastiach a veľmi hektická situácia vo svete, ktorá poznamenáva naše životy i bezprostrednú ekonomickú situáciu dávajú dnes človeku zabrať dvojnásobne oproti starým pokojnejším kľudným a bezstarostným časom. Keď bolo dosť priestoru na čítanie kníh na upokojujúce kreslenie jaskyniarských vtipov, písanie humorných speleopoviedok i článkov a sedení pri speve zábave táborových ohňoch a hrách na letných táboroch a túrach uprostred prírody. 

       Dnes mám problémy s banovaním príspevkov na  svojom blogu. Máš slušne vyjadrený iný názor si odkundes dezolát, nepriateľ systému a treba ti zrušiť účet na Faceboku a hneď 4x za sebou. Treba ťa udať zablokovať ti prístup na internet i na vlastnú stránku, blog aj emejalovú schránku. No najsmutnejšie je  že sa to občas deje obdobne aj na platforme takej záujmovej organizácie akou je SSS v ktorej som aktívnym členom viac ako 44 rokov, konkrétne od 19.5. 1981.

       Chcem ale najskôr a predovšetkým poďakovať za všetkých našich členov pani Mirke Strmenskej zo Sekretariátu SSS za veľkú ústretovosť a vždy srdečnú komunikáciu v administratívnom kontakte počas roka či už pri platení členských známok a vybavovaní členských preukazov pre našich nových členov, no vďační sme jej aj za pomoc pri vyúčtovaní a vypisovaní cesťákov za naše zahraničné speleocesty v roku 2024.

       Čo chcem tiež vyzdvyhnúť a oceniť na spolupráci so SSS bola komunikácia s novým šéfredaktorom Spravodaja SSS Miroslavom Kudlom, ktorého som poznal ešte z akcií v Liskovskej jaskyni a z prieskumu jaskýň v Liskovskom lome pred rokom 2005 spolu s Ružomberskými jaskyniarmi. Tak že si pamätám jeho začiatky a ocitol sa ako elév aj na veľkej čiernobielej fotografii nášho Jaskyniara 2007 na jeho úvodnej dvojstránke. Neskôr sme sa stretli na Istri na našich zahraničných cestách v rokoch 2017 a 2018 kde pricestoval aj s Peťom Sliačanom a doniesol chorvátskym jaskyniarom darom vkusné odborné obrazové publikácie z knižného vydavateľského portfólia SSJ a poslal ich pre Silvia Legoviča a jeho odborný team aj v roku 2024. Tak že komunikácia s ním bola vždy veľmi srdečná či už v minulosti či v súčastnosti. Vnímal som ho na tomto poste ako príjemnú a revolučnú zmenu resp. celkom iste obrat k lepšiemu v dlhoročnej strnulosti vo VIP Redakčnej rade Spravodaja SSS a v SSS vôbec. A za jeho ľudský prístup a pochopenie mu aj touto cestou chcem skutočne a úprimne poďakovať. 

       Preto že celé dve desaťročia predtým som sa stretal len s odporom a neochotou pri publikovaní v Spravodaji SSS.  Predovšetkým Miro nemal akademické rigorózne maniere a podľa jeho názoru by aj ľahšie ladené články mali patriť do Spravodaja SSS. Práve toto v praxi musím oceniť za čias Joža Hlaváča nech si o ňom myslí kto chce čo chce ja jeho priateľský prístup veľmi oceňujem a za predsedovania a redaktorovania  RNDr. Zdenka Chomuta mi v Spravodaji opublikovali všetko. Aj dlhý článok o Mesačnej šachte:-) Aj viaceré poviedky dekorované kresleným humorom, nielen odborné články, ktorých bolo tiež dosť.  No po štrapáciách s článkami o Krivánskej priepasti a Camberovej sonde ktorý sme napísali spoločne s Mirom Jurečkom za redaktorovania Bohuša Kortmana som na akékoľvek publikovanie v Spravodaji SSS celkom rezignoval. 

       Skrátka my úbohí a v obore nevzdelaní amatéri sme nemali šancu. Preraziť sa tam jednoducho nedalo, alebo len veľmi veľmi horko ťažko.  Na čo som nemal nervy všetky tie ústrky a animozity niktorých členov redakčnej rady znášať. Aj preto sme vlastne vydali JASKYNIARA 2007. V ňom som okrem toho že som ho celí redigoval publikoval štyri rozsiahlejšie články, ktoré by nebolo možné nikdy publikovať v Spravodaji SSS. Išlo o články "Sonda CH2 a geofyzikálny prieskum Dubnej skaly z roku 2003" ( autori Piovarči Haráni), články "Dedova jaskyňa v Turskej doline", "Pracovný zraz JS Aragonit - Turská dolina"  a článok o Mesačnej šachte v ktorom som vôbec ako prvý publikoval dlho utajovanú kompletnú mapku Mesačnej jaskyne nakreslenú údajne samotným Dr. Horákom. Článok má názov "Tajomnica Ksiežycowej jaskyni" v ktorom recenzne predstavujem rovnomennú knižnú publikáciu Miloša Jesenského a Roberta K. Lešniakiewicza o Mesačnej šachte.  Aj túto moju recenziu redakčná rada Spravodaja začiatkom roka 2007 odmietla  ako pridlhú a vhodnú len pre publikovanie na internete.

       No Peťo Holúbek neskôr sám napísal v Spravodaji 2/2022 vlastnú recenziu na Lavajovú knihu Mesačná šachta a okrem iného zhrnutia okolo pátrania a vlastnej účasti v pátraní sa vyjadril k vydaniu tejto vyše 400 stránkovej knižky kriticky v tom, že taký veľký rozsah publikovaných materiálov zhrnutých z internetu je vlastne plýtvaním zdrojov a papiera na úkor našich lesov. Tak že som rád že som žiadnu knižku doposiaľ nenapísal inak by som ťažko zhrešil plýtvaním vzácnych zdrojov a papiera a mohol by som byť  niekedy obvinený a upálený aj za to vyťaženie drevnej hmoty v celej Vrátnej doline:-) Nezdieľam Peťou názor v žiadnom prípade. Dáta na internete budú tak či tak časom stratené. Stáva sa to bežne i dnes. 

       Mne na internete zlikvidavali pracne roky vytvárané zbierky informácii a mojej vlastnej tvorby tak že po nich neostala ani stopa a to bez upozornenia a náhle. Údajne sociálnu stránku kúpila nejaká Ruska spoločnosť a dáta zošrotovala. Mohol si sa akurát tak sťažovať na Lampárni vo Vrútkach. Aj stránku ktorú som mal na Faceboku a pár rokov som strávil pri jej spravovaní a tvorbe s veľkou sledovanosťou úplne vymazali a to 4x krátko po sebe. A napokon mi zabanovali aj možnosť vôbec vytvoriť na Faceboku účet. Všetko bez udania dôvodu. Nemal som prachy ani čas na to aby som sa s nimi súdil. Cenzori a Inkvizítori na sociálnych sietiach likvidovali všetko čo sa Páničkom nehodilo do krámu. Chvála Bohu uťal to až Elon Musk na sieti X a k Muskovi a Trumpovi sa pridalo po Zuckerbergovi  našťastie aj Google, ktoré ma do zvolenie Trumpa banovalo ostošesť a raz mi dokonca stopli na dlhšiu dobu celý blog. Sú to potom infarktové situácie keď Vám odstavia desať rokov práce. Tak že som si toho užil až až. 

        Rozmýšlam alternatívne a tak som nepriateľom ľudstava, bludárom, buričom a kacírom tejto katastrofickej doby všetko požierajúceho a chorého bezbreho chamtivého a mocibažného kapitalizmu. A dialo sa to celkom zámerne a cielene a opakovane hoci sa dnes jasne ukázalo že všetky tie naše hriešne konšpirácie sa stali pravdou a hodne tvrdou realitou.  Čo najskôr prežije všetky pohromy budúcnosti sú knihy a písomné doklady a dokumenty. Čo nevydáš milí Peťo to sa pre budúcnosť nezachová. Ver staršiemu bráchovi:-)

       Mesačná šachta to bol v tom čase boóm a hľadačov Mesačnej šachty sa vyrojili desiatky a všetci písali knihy a hľadali Mesačnú jaskyňu všade možne po Slovensku ba aj v Čechách. Skrátka taká jaskyniarska Slovenská záhadárska folklórna záležitosť. Mal som dosť materiálu na písanie ďalších článkov o podstate tohoto novodobého mýtu. Preto že sme prevádzali i viaceré psychotronické experimenty napr. s pomocou senzibilného média pána Ing. Aleša Rumlera. Mojim cieľom bolo otestovanie tohoto bizardného príbehu povstaleckého kapitána práve cez viacerých senzibilou. Či sa vôbec zhodnú. Preto som vysledky nepublikoval. No objavila sa v Kraľovianskom lome II nová jaskyňa Ľudmila a stal som sa jedným zo spoluobjaviteľov. / M. Hýll, M. Piovarči, E. Piovarči/ A tak sa moje úsilie upriamilo k novoobjavenej jaskyni.

       O tento objav sa viedli 10 rokov tvrdé výnimkové vojny a boje, ktoré každé dva roky vrcholili pri predlžovaní našej výnimky na prieskum na pôde SSJ v Liptovskom Mikuláši. Vždy to boli búrlivé konkláve doslovne stretnutia dvoch štábou objaviteľov a na lokalite pasívnych no na územia a jaskyne bohatých speleomajiteľov tohoto vybrakovaného a vyťaženého kúska krasu. Na našej strane boli ochráncovia prírody SOS BIRD SLOVAKIA rangery z NP Malá Fatra, i poslanec z NR SR pán Ivan Hraško i pracovníci KU ŽP v Žiline a potápači z Hyppocampusu Martin. Ale za vagabunda, speleolumpa a večného buriča ma mali predovšetkým v SSS.  Skrátka skoro šlo o speleo spor storočia v ktorom nechýbali udávania a ani vyhrážky zastrelením:-) Ak by som nemal v NP Malá Fatra dobré renomé minimálne finančne by som bol odrovnaný tak veľký "zločin" som spáchal.

       No a na samotnom začiatku tohoto sporu sa J. Haráni ako hlavný sponzor Jaskyniara práve kvôli Ľudmile /podpísal dohodu s protistranou na čo nemal oprávnenie a čo som po porade s dnes Dr. Braňom Šmídom následne anuloval listom na predsedníctvo SSS/ sa s nami rozišiel a vystúpil z Aragonitu a založil novú skupinu Speleo Turiec a keďže mal ako podnikateľ peniaze aj tlačiara s grafickým štúdiom pod palcom vydával Jaskyniara po svojej linke ďalej čo sme brali ako zradu preto že sme sa v skupine doslovne poskladali na prvého Jaskyniara čiastkou cez 35 tisíc korún ostatok doplatil Jozef. 

       V grafickom štúdiu navyše zistili že moja sadzba a grafika uskutočnená sponzorsky bola vyrobená údajne v chybnom Quarku a tak som do štúdia v Martine chodil ku kopírovaniu Jaskyniara do ich Quarku čo veľmi predražilo celé vydanie čo dával Jožo za vinu samozrejme mne. Môj Quark bol kreknutý nainštalovali mi ho chalani softveráci zo skupiny vtedy sa to legálne nedalo, Quark bol veľmi drahý stál by nás skoro toľko čo vydanie Jaskyniara a tak sa vraj mojou vinou vydanie predražilo a stálo údajných 75 tisíc korún. Ale konšpiračne to mohlo byť aj inak.. a možno nie. 

       Lebo hodinová sadzba sadzača a grafika bola v štúdiu závratná.  Keď som ja podnikal ako sadzač a grafik mohlo sa mi o takej hodinovej sadzbe len snívať. Ja som tú istú robotu robil v porovnaní za bagateľ preto som napokon aj skončil pri tvrdej muklovačke načierno po stavbách za 3 Ečka na hodinu:-) Raz darmo kto nevie svoju prácu predať nezarobí ani na slanú vodu a môže byť poctiví a snažiť sa ako chce. Bez peňazí sme pokračovať vo vydávaní Regionálneho spravodaja Žilinského kraja nemohli. A žobrať od našich členov na jeho tlač nebolo ďalej únosné každí mal čo robiť aby sám v tej dobe prežil.

       Práve v tých časoch Aragonit inicioval prvú spoločnú výnimku na prieskum v Žilinskom kraji, keďže sme mali vďaka výnimkovej vojne dobré zázemie na KU ŽP. Tejto výnimke ktorá združovala 7 jaskyniarských skupín nepredpovedal výbor SSS resp. Mgr. Bohuš Kortman úspech. Tvrdil že je to málo pravdepodobné až nemožné také niečo dosiahnúť preto že sa už o to v SSS pokúšali. Hodlali sme poukázať na to že by takto šlo vybaviť aj spoločnú výnimku pre všetky jaskyniarske skupiny na Slovensku čo vedenie SSS vtedy považovalo za absolútny nonsens a tak trochen nám hádzali pri jednaniach o spoločnej krajskej výnimke polienka pod nohy:-) A naša spoločná výnimka v Žilinskom kraji sa stala napokon dobrým precedensom na základe čoho staval nový predseda SSS Peter Holúbek /môj odchovanec, ktorý začal svoju jaskyniarsku kariéru v krasovo chudobnej Malej Fatre. Prijímal som ho do skupiny OS Terchová tuším v roku 1983 / Peťo potom vybavil Spoločnú výnimku pre celú SSS. Vďaka Peťo, ale nezabudni že práve my v Argonite sme boli tými priekopníkmi.

       No a tak som sa po čase okrem krátených výročných správ  pokúsil po rokoch opäť začať publikovať v Spravodaji pre začiatok ľahším žánrom z našich zahraničných ciest. No nebyť Mira Kudlu článok v Spravodaji č. 4/2023 by nevyšiel. Bol najprv pridlhý a tak som ho rozdelil na dva samostatné články s tým že ďalšia časť by sa mohla publikovať v niektorom volnejšom čísle Spravodaja v budúcnosti a potom začnem publikovať mapky jednotlivých jaskýň v lome Kraľovany II. Napriek nevôli redakčnej rady napokon našim členom prvý článok radosť spravil aj keď to tisíc jaskyniarov asi moc nemuselo zaujímať čo síce môže vyznieť sebecky, ale našich v Aragonite to potešilo.

       A práve za to sme Mirovi Kudlovi v Aragonite vďační. Schytal to ale za nás. Funkciu redaktora však nevzdáva kvôli nám ale kvôli mnohým iným povinnostiam ktoré má v práci a v štúdiu popri zamestnaní. Publikovanie druhej časti článku sa odkladalo z čísla do čísla a napokon ho redakčná rada zamietla preto že v článku boli jaskyne spomenuté len okrajovo a hodil by sa skôr do ročenky JASKYNE A HORY alebo na sociálne siete na internete. Áno áno publikuj si tie svoje zlátaniny len na tých sociálnych sietiach vždy ma takto odpália a preto túto skostnatenú organizáciu už 20 rokov nemám v obľube.

       Keď som argumentoval že sa na vydávanie Spravodaja skladáme aj my členskými príspevkami a práve v roku 2024 sme prispeli SSS do pokladne 20 percentami od našich sponzorov ktorí v rámci 2% daní venovali Aragonitu sumu 2 954 Eur Teda celkom sme prispeli sumou 327 Eur za členské za 25 ľudí plus 583 Eur čo tvorí tých 20% z darov od našich sponzorov čo sa rovná celkom sume 910 Eur. 

       Je to málo? Je to toľko ako keby v Aragonite zaplatilo členské príspevky 70 ľudí. Samozrejme nikdy predtým sme sa ešte k takémuto štedrému darcovskému príspevku nedostali. Toto bolo po prvýkrát za čo sme veľmi vďační nášmu členovi Jurajovi Ďuríčkovi a jeho úžasnej mame. Spýtal som sa teda predsedu SSS čo nám dáva SSS okrem toho že nám upiera publikovať články v Spravodaji. Vlastní redakčná rada Spravodaj, ktorý každoročne všetci financujeme? Veď členské príspevky sa zdvíhali z 10 E na 15 len kvôli tomu aby sa mohol vydávať Spravodaj SSS. Predseda mi odpísal že máme možnosť každoročne publikovať Správu o činnosti a odoberať Spravodaj a máme aj spoločnú výnimku a ďalšie výhody tým myslel zrejme vstup do sprístupnených jaskýň zadarmo aj recipročne v Čechách a pripomenul že sa môžeme rozhodnúť či budeme platiť členské a budeme členmi alebo nie. No pekné nie? Ak sa nám niečo nepáči nemusíme byť ďalej členmi SSS. Aké povzbudivé:-)

       Ďalej píše citujem: "Mali ste už v nedávnej minulosti článok a fotografiu na obálke, ktorá bola tiež predmetom diskusie redakčnej rady, no dali sme ho z úcty k Tebe, ako zaslúženému jaskyniarovi. Prosím zamysli sa nad výpovednou hodnotou článku pre všetkých tisíc jaskyniarov a pokús sa tvoriť články, ktoré zaujmú a nebudú pochybnosti o ich zaradení do Spravodaja" 

       Peťo nás tiež nezaujme každý článok v Spravodaji a vôbec nám to nevadí. Všetkých predsa nemusí zaujímať nejaká zaprdená diera napríklad v Malej Fatre. Ale pre tých čo v tej diere pracujú to význam isto má. A tak je to zo všetkým. Pre každého je dôležíté to na čom práve robí. Za 20 rokov sme mali publikovaných 6 veľkých fotografií vrámci obálky jednu na Titulnej stránke jednu na druhej strane obálky pri objave Ľudmily a štyri na zadnej stránke obálky Spravodaja. Vy v redakčnej rade už dlhodobo odmietate opublikovať na titulnej strane i tie najkrajšie zábery z Ľudmily a tie vyzerajú často omnoho lepšie ako to čo občas na obálkach Spravodaja vidíme. Pritom sa nikoho nechcem dotýkať majú právo všetci dostať sa na Titulnú stránku Spravodaja hlavne pri významných objavoch. Pritom som takmer 4x za sebou na speleomítingoch v rokoch 2009, 2010, 2011, 2012, 2013 vo Svite získal cenu diváka práve za fotografickú prezentáciu. 

       Preto mi nepíš o úcte ani o tom čo by povedalo tisíc jaskyniarov na moje horské i jaskyniarske fotografie a ten článok. Tí jaskyniari o ktorých hovoríš ma na Speleomítingoch vtedy skutočne ocenili a tohoto ocenenia si skutočne vážim omnoho viac ako tých vašich rečí o nejakej úcte pritom ma máte len a len za nepríjemnú triesku pod kožou. Vtedy ma vyvolávali známi i neznámi ľudia zo sály k nášmu fotopanelu a pýtali sa ako tie fotky robím čím fotím čím svietim ako ich upravujem a kedy niečo vydám:-) A vyhľadal ma v dave aj jeden z miestnych Tatranských horalov s prezývkou Namaste a vzdal poklonu a ocenil aj obraz aj výber hudby k jednému z našich horských diafonov. Jeho rodičia ako sám povedal robili v Slovenskej televízii v dokumentárnej oblasti práve v tom istom žánri prírodných horských filmov a preto vie oceniť skutočne dobre pripravený materiál a zladenie dobrého obrazu a zvuku. A práve vtedy aj Zdeno Hochmut inak kritickí a skúpi na pochvaly vo svojom hodnotení Speleomítngu v Spravodaji pochválil aj Aragonit práve za to zladenie dobre vybratej motivujúcej hudby s obrazom. Naše diafony sme vtedy tvorili v tandeme s Martinom Hullom, ktorý to dával dohromady softvérovo Práve takéto skúsenosťi boli pre mňa a moju tvorbu skutočne povzbudzujúce, nie tie vaše zásadne odmietavé a ubíjajúce verdikty v redakčnej rade z "čistej úcty" s ktorými sa potýkam už dve desaťročia. To radšej žiadnu úctu ani nespomínaj Peťo.

       Samozrejme Peťo ani si nespomenul že by som mohol článok prepracovať či upraviť. Dobre beriem pán predseda článok by nezaujal a tak som ho teda upravil aj keď z toho zrejme nebudete mať radosť lebo ste sa už rozhodli poslať ma s ním definitívne do kelu. Prepracoval som ho tak, že pri nezmenenom rozsahu je polovica textu o jaskyniach a dotýka sa veľmi konkrétne najnovšieho prieskumu v jaskyni Ľudmila, ktorá práve významne prispela k odkloneniu dialnice D1 z povrchového variantu, ktorý by nielen negatívne zasiahol do krajinárskeho reliéfu Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander, ale poškodil by i viaceré jaskyne a výskyty endemických živočíchov chránených prírodných lokalít, ktoré stáli v ceste povrchovému variantu. Článok tiež podrobnejšie zhŕňa výsledky na dvoch zahraničných lokalitách na Istrii v rokoch 2022 až 2024. K článku dodávam i mapku Priepastného závrtu Speleolit v ktorom pracujeme.  Som preto presvedčený že článok môže len spestriť stránky niektorého zo slabších čísle Spravodaja ak bude publikovaný. Je úplne jedno v ktorom čísle a v ktorom roku bude publikovaný. Tak ako to raz povedal Zdeno Hochmut to čo nie je napísané a publikované ako by ani nebolo a neexistovalo. 

       Tak že som presvedčený že ten článok nikoho z tých 1000 jaskyniarov neurazí a nepohorší a nie je nám tam ani moc čo závidieť alebo áno? Jaskyňa Ľudmila dosiahla zameranú dĺžku 300 metrov, pre nás doma veľký úspech ale pre vás nič moc takých jaskýň je na slovensku ako maku. Dá za ten článok niekto Spravodaju pokutu? Zníži článok jeho úroveň? Potrestá nás nejaká Svetová speleologická asociácia? Nedostaneme preto Nobelovku za odborné články v speleológii? Alebo SSS niekto stopne dotácie? Spadne tým eticko odborná a funkčná hodnota Spravodaja? Nemyslím si to. Článok aj jeho krajinárske horské fotografie môžu mnohých aj inšpirovať ako som mnohých inšpiroval fotografiami práve na Speleomítingoch na tých niekoľkých málo Speleomítingoch na ktorých som sa aktívne zúčastil aj kvôli obhajobe nášho objavu jaskyne Ľudmila v lome Kraľovany II. a práve pre mnohé podobné ataky sa už na spoločenských akciách SSS a rozšírených zasadnutiach predsedníctva radšej neúčastním. Pokoj a pohoda sú mi cennejšie. Šikany v SSS som si už užil dosť.

       Ešte k tej publikačnej činnosti. 12. mája v roku 2018 sme pozvali na EKODEŇ  s gulášom na jazero Jozefa Harániho aby sme ho poprosili či by Aragonitu nevydal jedno číslo Jaskyniara. Na akcii ktorú som sponzoroval sa zúčastnilo vyše 40 ľudí, šlo doposiaľ o jednu z najväčších našich spoločenských akcií v lome. Jožo prišiel s manželkou a deťmi. Atmosféra bola veľmi priateľská. 

       Dá sa povedať že sme sa s Jozefom dohodli s tým že do 10 jubilejného čísla JASKYE A HORY potrebuje od nás pár článkou a potom by sa to vydanie pre nás realizovalo. Dokonca som dostal možnosť grafiku článkou spraviť podľa vlastného návrhu. Ponúkol som až štyri články. No šli do tlače len tri pre množstvo článkou ktoré sa napokon pozbierali. Dostali sme foto na obálku i na zadnú stránku obálky. Vyšli články pod názvami Takmer 1000 metrov do mínus /Retrospektývny pohľad na Slovenský hydrologický rekord v Malej Fatre/- článok ktorý nikdy nevyšiel v Spravodaji SSS a tak som ho mohol publikovať rozšírený, Jaskyniarsky Ekodeň v lome Kraľovany a 10 výročie objavu jaskyne Ľudmila a kaleidoskopický článok Dialničný tunel Korbelka, jaskyňa Ľudmila a 5 výjazdov JS Aragonit na Istriu 2017 plus dvojstranu jaskyniarského humoru. 

       Zabrali sme v jubilejnom čísle 69 strán z 214-stich no počas prípravy grafiky článkou sme sa s Jožom posekali komunikovali sme cez počítače na diaľku čo bolo dosť náročné.  A ja už som nemal program v ktorom by som články vysádzal tak som posielal návrhy vyrobené a vystrihnuté z programu pre fotoknihy. Atmosféra bola dusná kvôli termínu vydania a mojej pre Jožovho sadzača zložitej grafike posledného z článkou. Len odoslať 166 príloh z toho 144 foto plus 33 dvojstrán návrhov dalo poriadne zabrať. Na popisky už neboli nervy:-) Vydanie som podporil 100 Eurami ešte pred prípravnými komunikačnými nervákmi. Skončil som komunikáciu s tým že nech to teda nepublikujú, keď je tá moja grafika taký veľký problém. 

        No napokon to tam hodili. Medzi účastníkmi na našich akciách na Istrii bol článok o našich výjazdoch veľmi cenený a prídel čo sme dostali od Joža šiel na dračku aj medzi Chorvátskymi jaskyniarmi i jaskyniarmi zo Slovinska  a Nemecka a rozchytal sa aj v našej skupine a medzi priateľmi. Od Chorvatov som dostal na oplátku niekoľko ročníkov ich domáceho periodika a nemecký speleológovia, ktorí často navštevujú Silvia a ktorým sa naše články a fotografie z Istrijského krasu veľmi páčili  mi posielali viac ako rok z Nemecka svoje speleologické tlačoviny. Dorazilo aj pár povzbudivých emailov a telefonátov čo urobí človeku vždy radosť. Len Ľudo Varecha ktorého som v areáli Jamy Barednine na Istrii v roku 2018 nečakane stretol takmer po tridsiatich rokoch, ťažko zahorekoval že toľko fotografií to že ani Boh nevidel v jednom článku:-) No jeho manželka zasa pohotovo zakontrovala, že však sú všetky pekné:-) Tými fotografiami som chcel navodiť atmosféru ktorá na našich zahraničných tripoch vládne. Je to krásna spomienka na všetkých tých úžasných ľudí našich domácich jaskyniarov i moravských jaskyniarov zo skupiny DAGMAR čo tam boli spolu s nami a prežívali tie nádherné letné nízkonákladové dobrodružstvá. 

       Ľudo Varecha a Paľo Raichel alias Bublina boli vždy frekventovanými a vďačnými hrdinami mojich groteskných humoristických speleopoviedok ktoré boli v starých časoch redaktorovania Joža Hlaváča v osemdesiatych rokoch pravidelne publikované a pobavili ako sa mi zdôverili viacerí. A nielen pobavili ale aj vytiahli často i z tej najhoršej nálady a dezilúzie až do nepríčetného veselia... Spomínam ako ma vtedy v skupine OS Terchová tepal a deptal Paľo Pokrievka st. že ten môj kreslený humor aj tak nieje pre skupinu žiadnym prínosom:-) A v zápätí na to na jednom Valnom zhromaždení som prevzal z rúk Joža Hlaváča ocenenie od SSS práve za tvorbu kresleného speleohumoru:-) A 31. 4. 1992 Slovenské Múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva s iniciativy vtedajšieho riditeľa múzea Ing. Marcela Lalkoviča dokonca mne bezvýznamnému ousiderovi spelológie uskutočnilo Autorskú výstavu grafik a karikatúr v Liptovskom Mikuláši. Aj tak sa dalo a bolo možné reprezentovať Terchovskú skupinu, ktorá pod týmto názvom existovala až do roku 1992.

       No reprezentovali sme aj našim objavom 128 m dlhej Terchovskej uličky v obrovskej a rozľahlej vtedy 19 km dlhej Stratenskej jaskyni. Objav sa uskutočnil 12. decembra 1982 po tom čo som v Terchovskej skupine zorganizoval prvú akciu do tejto úžasnej vtedy najväčšej a najdlhšej jaskyne na Slovensku. Túto pre nás dôležitú udalosť som popísal vo faktografickej humoristicko-beletristickej šuflíkovej písačke Desať akcií v Stratenskej jaskyni. (Členovia OS Terchová E. Piovarči, M. Piovarči, M. Straská, Š. Kuna, D. Tomaň, V. Černák a manželia Brandejskovci z OS Blatnica)  A ani jeden z nás nebol z Terchovej. V Terchovej vtedy aktívne fungovali spolu s Adamom Vallom len bratia Jano a Štefan Muchovci. V jaskyni nás vtedy sprevádzali Viktor Daniel a Miroslav Košík. Hneď na druhú akciu v Stratenskej jaskyni  (14.4. 1983) sme prehovorili aj bratov Muchovcov a nešlo o hociakú akciu rozhodli sme sa v jaskyni bivakovať. Vyrazili sme oduševnene o deň skôr a keďže  bola jaskyniarska základňa v Stratenej zamknutá bivakovali sme v lese a do rána sme zapadli snehom. Šlo o 12 člennú výpravu a rozhodli sme sa hodiť ďalší bivak v odľahlejšej časti jaskyne pri Stalagmitovom jazierku až za Rozprávkovým dómom. Hoci nás domáci od tohoto činu odhovárali my sme boli odhodlaní to dobrodružstvo v takejto obrovskej jaskyni zažiť. Bol to tvrdý a kondične náročný ale nezabudnuteľný zážitok. Na tejto pamätnej akcii nás doprevádzal domáci jaskyniar Palo Balážik, ktorý s nami napokon prežíval v jaskyni mnohé ďalšie náročné otrasnícke akcie.(E. Piovarči, M. Piovarči, J. Mucha, Š. Mucha, S. Piovarčiova, V. Černák, P. Raichel alias Bublina a jeho 5 vetchých naverbovaných grinhornov ktorých mená som žiaľ nezaznamenal)  Počas ďalších našich akcií sme boli veľmi blízko ku skutočne veľkému objavu Šikmej priepaste na Konci Kryštálovej chodby.  Bola to naša piata akcia v jaskyni ktorá sa uskutočnila 3. 12. 83 (E. Piovarči, M. Piovarči, M. Hanus, J. Klaskeň Š. Kuna, I. Adamko, P. Balážik) 

        Prekopávali sme sa na viacerých akciách cez zapieskovaný sifón na konci Kryštálky. Boli sme v jaskyni už 18 hodín a zbesilo sme kopali preto že strop už stúpal nahor k neznámym priestorom. Šli sme na poslednú energiu posledný čaj uvarený z kaluže. Boli sme už tak unavení že sme sa obávali že ani nevídeme z jaskyne. K veľkému objavu nám chýbal napokon len 1 meter. No boli sme takmer bez svetla aj fyzickej energie a už 24 hodín v jaskyni a museli sme myslieť aj na 2 hodinový spiatočný pochod z jaskyne von a potom hodinu k základni a nemohli sme vtedy ani neísť v pondelok do roboty za to by bolo Áčko a tak o týždeň mali na konte pár stometrový objav jaskyniari z Prahy, ktorí už mali v jaskyni zabukovaný termín. A nasledovali ďalšie početné malofatranské výpravy do tejto mega jaskyne. Možno by to stálo za vydanie, ale radšej nie už len ten nápad je myšlienkovým zločinom proti prírode, to by bolo veľké a nezodpovedné mrhanie prostriedkami papierom a drevnou hmotou našich lesov:-)

     S Adamom Vallom som sa spoznal na akciách vo Vrátnej doline už v roku 1978. Už vtedy vo Varíne fungovala naša amatérska jaskyniarska skupina Mínotaurus, ktorá po roku 1980 posilnila stagnujúcu Terchovskú skupinu. Objav Terchovskej uličky bol pre nás prvým a na dlhé roky posledným euforickým zážitkom z objavu nových väčších podzemných priestorov, keď nerátam vydreté krátkometrážne objavy v Starej strateneckej jaskyni (Orlie hnizdo), Kukurišovej jaskyni a v Jaskyni Medvedia II. Až po dlhých 26 rokoch sa nám podobná vec stala druhýkrát a to po objave jaskyne Ľudmila v roku 2008. Terchovskou uličkou ktorá sa jagala ako krištálová klenotnica sme mohli bežať na naše pomery širokou a vysokou chodbou - veľkým priestorom celých predlhých 120 metrov kým nás strop nepribil opäť tesne k sedimentom. V Ľudmile sa takto doslovne utekať objavenou veľkou chodbou nedalo, bolo treba sa opatrne súkať pomedzi kváple aby sme ich neponičili a sem tam sa postaviť a urobiť aj  pár krokov a opäť ísť do kolien a plaziť sa popod nádheru s kvápľov a toto si zatiaľ nikde inde v krasovo chudobnej Malej Fatre neužijete.  

       Iba raz sa v Terchovej prihodilo, keď sa zrodil po roku 2004 po tom čo sme založili Argonit úžasný a legendárny Ondrejov výrok "Tristo metrich sme beželi" keď Terchovci "objavili" v Medveďej II. ako sa domnievali nové priestory. Nebolo to 300 metrych ale len 30 metrov chodby, ktorú sme objavili dávno pred nimi ešte v ére Adama Vallu keď sme v jednu marazivú nedeľu prenikli pod Zbojníckou pivnicou za úzku Veternú puklinu do nových priestorov do Dómiku na konci. Zamerali sme tam vtedy 30 m nových priestorov a publikovali sme okrem článku v Spravodaji i mapu jaskyne s týmito priestormi. (E. Piovarči, M. Piovarči, Š. Kuna) V ten deň sme stretli v hlbokom snehu na povrchu nad jaskyňou bratov Muchovcov ktorí šli na povrchový prieskum. A v takom mraze sa im do jaskyne s nami moc nechcelo. Škoda že s nami vtedy do jaskyne nešli. Boli by si terchovci ušetrili grotesku a sklamanie. Ale veselie to bolo poriadne a zrejme aj stálo za to...:-)

       Keby v Terchovej čítali staršie Spravodaje neboli by burcovali celú SSS a jej predsedu Bohuša Kortmana ktorý do Terchovej aj pricestoval, že majú v Medvedej dvojke 300 metrový objav. Objav sa už zapíjal v Plechovom Jánošíku. Chlapi už mali dosť pod čapicou keď mi priamo z krčmi volali a víťazoslávne oznámili veľký objav. Chlapi už boli riadne popití a veselie trvalo už skoro týždeň. A keď z toho vytriezveli a vysvetlil som im keď som sa dozvedel podrobnosti o tom v ktorých miestach došlo k objavu že nejde o objav, nechceli mi veriť že v tých priestochoch ktoré popisujú sme už pred rokmi boli. Ondrej mi povedal nech je mu zem ľahká veď že by tam ani žaba neprešla, nieto ešte my. Vysvetlil som mu že medzičasom Varínci poruchu prisypali pri kopaní iného výkopu preto sa im zdalo že tam ešte pred nimi nikto nebol. 

       A keď vytriezveli a znovu naliezli do "objavu" povedal mi Miro Fondrk že som mal pravdu, lebo že našli na konci tej "objavenej" chodby zasintrované kladivo a lano, ktoré tam ostalo po našich snahách prebiť sa ďalej. Dokonca tam po nás robili aj Pokrievkovci. Varínci sa potom práve tadiaľ prekopali do Krivánsjkej rizne a teda von z jaskyne ktorá tak dosiahla celkovú dĺžku 200 metrov tak že ani vo sne by v nej nikto nemohol bežať tých 300 metrov:-) 

       Keď sme my publikovali našu mapu mala jaskyňa dúlžu okolo 160 metrov. Tak že odvtedy sa traduje v Malofatranských kuloároch keď sa spomenie nejaký náš krátkometrážny objav ten slávny Ondrejov írečitý radostný výrok "300 metrych sme beželi" My sme teda už tiež raz bežali ale ešte v časoch dávno pred týmto radostným výrokom, ale len tých 120 metrov v nami objavenej Terchovskej uličke v monumentálnej Stratenskej jaskyni. V takej jaskyni však bol takýto objav len kvapku v mori:-) V Malej Fatre sa nám to žiaľ už nepodarilo zopakovať. Preto nás tak ťažko a dlho v tomto malofatranskom krase gniavila frustrácia, čo sa zmenilo až po objave jaskyne Ľudmila len sme ešte netušili na aké problémy sme si týmto objavom v Malej Fatre a v SSS zavarili. Povrávalo sa vtedy v kuloároch, niekedy až škodoradostne, že tú jaskyňu aj tak Aragonitu nenechajú napokon sme si právo na prieskum uhájili a na uzemí lomu Kraľovany II máme právo robiť samostatný autonómny prieskum. Tak že zabojovať sa vždy oplatí, aj keď to stálo veľké úsilie.

       A keď tu už vyššie  bola spomenutá Mesačná šachta Nedávno odznela na YOTUBE dobrá vídeoprednáška od českého jaskyniara Ing. Waltera Pavliša o tejto šteklivej a fascinujúcej Československej záhade. Mesačná šachta aj po rokoch neustále rezonuje medzi bádateľmi i jaskyniarmi. Pekná a podnetná prednáška ma zaujala natoľko že do reakcií na ňu som pridal pár svojich postrehov. ODKAZ: https://www.youtube.com/watch?v=OkqH2wpXSQg

       Stále si stojím za názorom že Dr. Tonyho Horáka v USA vysoko pravdepodobne niekto účelovo úkoloval publikovaním tohoto príbehu. Nielen preto že v jeho rodine v USA boli sami armaďáci, ktorí sa obšmietali okolo vojenských základní a pracovali aj okolo prísne utajovaného projektu Manhatan, ale aj preto že sám Horák o sebe píše že bol 2 roky po vojne vo funkcii povereníka Československej vlády pre baníctvo. Nemohol by to robiť ak by kolaboroval s fašistami. Ako kolaborant by zdrhol na západ iste hneď po vojne. No on do zahraničia ušiel až potom čo v Československu vyhrali voľby komunisti.

       Horák mal preto dosť času - celé 2 roky a aj dobré podmienky svoj objav sprístupniť demokratickému svetu a vede. Ak bol povereníkom vlády mal pre to ideálne podmienky i keby povereníkom nebol a životopis si vymyslel. A on ako sám tvrdí o tomto objave nepovedal nič ani vlastnej manželke ba ani Jurekovi druhovi v boji až kým to nepublikoval v odbornom speleologickom časopise National Speleological Society News  v roku 1965. Záhadne mlčal o svojom bezperecedentnom objave celých 25 rokov? Kto by dokázal mlčať tak dlho? Iba ak mlčal preto, že v tom čase ani on nič o Mesačnej šachte ešte netušil. Preto predpokladám že tento príbeh si u neho niekto v USA musel objednať. A dôvodou mohlo byť viac. 

       Približne v rovnakom období vznikla a zničoho nič sa objavila ďalšia novodobá folklórna záhada o sklenených tuneloch v Babej hore na Poľsko-slovenskom pomedzí prerozprávaná profesorom Pajakom z Polska, ktorý mal tento príbeh od nejakého Vincentyho. Oba príbehy majú nápadne spoločný kontext v mnohých aspektoch. V oboch prípadoch ide o záhadné technologické objekty v podzemí. Tajomstvá jaskýň sa dedia z otca na syna u Slávka na dcéri. Obe jaskyne sú vždy zamaskované a poloha je tajená. Oba príbehy sa objavujú v rovnakom čase z ničoho nič práve v povojnovom období keď sa rozbieha studená vojna a mohutný bóóm okolo UFO - záhadných lietjúcich tanierov. Písal som o tom podrobnejšie v Jaskyniarovi 2007. 

       Pod Babaou horov mali byť velké tunele zo sklovitým povrchom v ktorých lietali UFÁ. Dodnes ich nikto neobjavil tak ako sa márne pátra aj po Mesačnej šachte. No ale podľa štatistýk sa to všetko okolo UFO odštartovalo práve v USA. Prvé slávne Kenetovo pozorovanie, prvá havária UFO, prvý zazanamený a dokumentovaný únos do UFO, tradujú sa tam prvé ufónske základne v Dulce objavujú sa tam prvýkrát muži v čiernom, čierne neoznačené helikoptéry zabitý odkrvený dobytok po celom stredozápade USA, Astronauti USA nafotili ako prvý UFO na Mesiaci, V USA sa objavil prvý vyoperovaný mimoňský implantát, objavuje sa tam dokonca aj film z pitvy mimozemšťana. A vláda USA tam údjne spravila nejakú dohodu z mimozemšťami. Robil sa tam údajne reinžiniering UFO lodí. UFO má svoje technologické vývojové fazy s výraznou radiačnou stopou. Dokonca sa okrem Horákovho denníka objavili v USA aj Birdové zápisky samozrejme až po jeho smrti kde údajne píše o tom ako sa pri prelete jedného z pólov dostal lietadlom do dutozeme a kominikoval tam s vyspelou civilizáciou ktorá disponovala antigravitačnými strojmi a vystríhala pozemšťanov pred použitím jadrových zbraní. Za železnou oponov sa nám o takýchto udalostiach mohlo len snívať. Celkom nič sa nedialo. Až sme to tým američanom závideli:-) Sem tam sme niečo videli na oblohe. Nie je to divné? Že práve v USA tisíce ľudí fotia a filmujú UFÁ na oblohe nad svojími mestami?

       A navyše bádateľ Ted Phillips ktorý bol v roku 2001 na Slovensku a tri mesiace pátral podľa Horákových inštrukcií po jaskyni, ju napokon ako tvrdil našiel a zostúpil chodbou 200 metrov do jaskne kde narazil údajne na zával za ktorým chodba pokračovala nebolo však bezpečné postupovať za zával. Ted sa chcel vrátiť do jaskyne v roku 2002 no napokon ako som počul v prednáške pána Pavliša Ted  ponúkal predaj súradníc jaskyne za 200 tisíc dolárov. No nekúp to:-) Je zaujímavé prečo to od neho nekúpili USA tajné služby. USA armáda už mala na Slovensku vo výhľade dve vojenské letiská Kuchyňu aj Sliač a neznáma technologická inovácia ktorú by mohla predstavovať Mesačná šachta by im určite bodla nie?  Ted však ponúka súradnice bádateľom a jaskyniarom prečo nie USA rozviedke? No preto nie že tí by isto nekúpili niečo čo sami vyprodukovali a vymysleli..

       Ale poznáte ten prípad s pitvou mimozemšťana chlapíci čo to natočili priznali napokon v roku 2018 podvrh no dovtedy na tomto matroši úžasne zbohatli napríklad aj pri predaji práv na tento film rôznym tekevíznym spoločnostiam. A držali basu veľmi dlho aj s podporov vedcov ktorí potvrdili že Kodak film na ktorom bola pitva natočená bol vyrobený v období Roswelského incidentu. Neverím že rovnako ako Horák aj títo neboli zaúkolovaní armádnou rozviedkov, ktorá to odštartovala pri Roswely a mohla takto veľmi dobre kryť svoje nové technológie i neskoršie nezákonné experimenty na vlastných obyvateľoch a zároveň zastrašiť Rusko novými technoló-giami získanými údajným reinžinieringom havarovaného UFO. No napokon Rusi USA technologicky preválcovali práve pri hipersonických raketách čo v žiadnom pripade nesvedčí  o USA reinžinieringu havarovaných UFÓNSKYCH lodí.... Hoci je pravdou že v rámci operácie paperclip v USA hneď po vojne pracovali nemeckí inžinieri nielen na raketových technológiach ale aj na tajnom nemeckom vojnovom projekte antigravitačného stroja pod označením DIE GLOCKE.

       Musím napokon vypublikovať veci ktoré si každý pátrač nechával ako tronfy pre seba kvôli náskoku v pátraní keď sme ešte dúfali že Mesačná šachta skutočne existuje:-) My sme v teréne v oblasti Liptovskej Tepličky patrali na požiadanie Ivana Mackerleho ešte za komančov a tiež sme úzko spolupracovali a spoločne analyzovali celú záhadu. Oboch pražských záhadárov. Mackerleho a Brumlíka som pozval do Varína v rámci ich prednáškového turné po Slovensku. V rodnej obnci som pre nich sprostredkoval niekoľko prednášok s premietaním filmov pre občanov obce. K sérii prednášok som im kreslil i propagačné plagáty:-) A tak sme spolu strávili v našej drevenici vo Varíne pri vášnivých debatách o záhadách všeobecne i o Mesačnej jaskyni niekoľko dlhých plodných večerov a boli sme neustále v korešpodenčnom spojení pekných pár rokov. 

       Celkom sme uskutočnili tri väčšie pátracie akcie v teréne dve v oblasti byvlého vojenskéhu územia v Levočských vrchoch, kde sme dokonca boli aj s filmovým štábom tuším z Jojky a robili sme prieskum údajného nemeckého bunkra z ktorého sa napokon vyklula stavba pre ustajnenie zvirat. Emil Jelínek vtedy robil prieskum lokality detektorom kovov a podľa nájdených mincí z prvej Československej republiky sme datovali objekt do predvojnového obdobia tak že nemohlo ísť v žiadnom prípade o nemecké vojenské zariadenie. Predpokladali sme že ak by tu šlo o Československú armádu, zariadenie by mohlo slúžiť na ustajnenie koní alebo iných chovných zvierat. Napokon sme sa od RNDr. Pavlarčíka dozvedeli že šlo skutočne o ustajnenie kráv a teda šlo o starú mliekareň. Druhú akciu v oblasti sme uskutočnili s filmármi z jednej východoslovenskej reklamnej agentúry ktorá mienila natočiť podla legendy o Mesačnej šachte celovečerný scifi film a hľadali pre točenie vhodné prírodné prostredie a jaskyne. Doteraz všek nevieme o tom že by niekto taký film skutočne ntočil.  Vôbec prvú našu pátraciu akciu sme uskutočnili v oblasti Liptovskej Tepličky, kde sme pátrali po bačovi Slávkovi a vojenských operáciach počas SNP. Vyššie publikovaná perovka bola vyhotovená podľa mojho tuškou kresleného návrhu mojim dobrým priatelom akademickým maliarom Stanom Lajdom zo Žiliny.

      

         Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v počte odpracovaných akcií:  Marian Hýll /1/, Maťo Kanáš /2/, Roald Tretiník /2/, Sára Puškášová  /3/, Erika Koudelková /3/, Ján Litvík /3/, Juraj Ďuríček /3/, Mária Piovarčiova /3/, Magdaléna Puškašova /6/,  Jakub Pinčiar /7/, Vladimír Tomka /7/, Peter Grochal  /7/, Viktória Vaceková /7/, Ján Vacek /7/, Jakub Vacek /7/, Miroslav Vacek /7/, Anička Vaceková /7/ Peter Kozoň /8/, František Vacek /9/, Vladimír Kostka /12/, Martin Hulla /22/, Peter Lauko  /22/, Marián Piovarči,  /33/,  Eduard Piovarči /56/

Eduard Piovarči vedúci  JS ARAGONIT 

          Obláčikovo počasie nám zázračne vychádza na horách už pekných pár rokov napriek tomu že akcie sú dlhodobo 

          naplánované vždy sa trafíme do nádherna

         Obrovské Monolity v inom svetle 

              V Ľudmile alebo pod ňou ešte treba objaviť ďalšie krásne vyzdobené priestory

        Nino zameriava jaskyňu Dustom my ju zameranú máme tiež závesným banským kompasom, len nemáme povolenie 

        ju publikovať.

                Naháňame kondíciu a pomáha to aj v našom jaskyniarčení Rozsutec 2024

                Západ slnka nad červarom 

             Ani tí čo sa vždy kasali že by bolo dobré cestovať a popracovať tam aj mimo hlavnej sezóny zhasli ako sviečky v prievane

          Väčšie kačičkovo pod Mangartom....  jazero di Fusine Superiore je naozaj Super...

             Napokon Lauko a ja sme vyrazili 3x a Vlado Kostka 2x

             Tak že TRI VEŽE mám už nafotené aspoň takto z ostrejšieho uhla

           Ekodeň 26. 4. 2025

             Potemnelí podvečer od kaplnky pod Tre Cime. Preto chodím na hory aj za špatného počasia pre práve takéto zábery

             Na jednej z našich najkrajších túr pod TRE CIME

              Výstup od sondy k povrchu

             Špicovka z druhej našej túry pod TRE CIME v tretej výprave

          Hore je oblačno

               31 december posledná pracovná akcia v Ľudmile Silvester sa vydaril bola to paráda potápači zakúrili v chate. Pod ladom

               boli len potápači zo Žiliny. Peťo Lauko s kolegom boli v studenej vode a dohodli sme sa na pravidelných akciách 

               v ľade i hore na terasách lomu

          Fotím s RX10 tieto panorámy sa s ňou robia skvele....

         Cítim sa ako pred Gaudiho Sagraadou familiou v Barcelone - jednoducho nádhera 2022

             Poludňové skaly sú v tomto podvečernom svetle úchvatné 2024

          Veže TRE CIME pri západe slnka od fotopointu Vista Panoramatica 2024

           Horúčavy nás na akcii moc netrápili pri mori bolo príjemne a v jaskyniach chládok 2024

             Okrajová krasová dutina v lome 38 rokov po odstrele prilahlá časť Ľudmily pod blokmi sme našli dohromady 10 kg 

             neodpálenej priemyselnej trhaviny 2024

            Kamene na zelenej lúke

         Pohľad do kopcov 2024

            Pamätný spoločňák na jazere z roku 2018

           Naši päťdesiatnici v akcii dokončili sme čistenie okraja výkopu 2024

       Halóóó ...a kde sú tie BOMBOVÉ hory vpravo ani vľavo nie sú.... stále dopredu podľa debekra?

       Parco Naturale skupina PUEZ ODLE Talianske Alpy. 2022

       Sme ubytovaný 100 výškových metrov nad morom a prvý krát vidím že Slnko zapadá za štíty hôr v Taliansku 2022

       Tieto neuveriteľné  hroty dolomitou nás očarili... Som odhodlaný sa k týmto  úžasným Mesačným

       horám opäť vrátiť 2022

             Nádherné západy slnka z areálu jaskyne JAMA BAREDINE tentokrát sme sa do hôr nedostali čo mi bolo veľmi ľúto 2024

            Naša prvá letná akcia na Istrii v roku 2024. Sme len veľmi malá ale akčná výprava všetky ciele boli splnené Vľavo nový 

            budúci člen Aragonitu potápač Vlado Kostka 2024

             Na rozhraní svetla a tmy 2024

       Druhá najpočetnejšia a najvýkonnejšia akcia jaskyniarov na Istrii: Foto: S. Puškášová 2023

            Tiež krásny pohľad :-) Sme nad sedlom a dávame si pauzu... 2023

            Na akcii sme len traja ja ťahám vedrá hore a istím a chalani zostupujú do šachty 

           Julské alpy lanovka nad najväčším Bohinjským jazerom rok 2022

        Nové rebríky v priepastke Speleolit sú elegantné a pevne osadené chemickými kotvami. Vďaka za ne patrí predovšetkým 

        OS Veľká Fatra. Foto: E. Piovarči 2023

             Uvidíme keď vyťažíme všetok sediment 2023

            Fero Vacek z bráchom vŕta diery aby popracoval na rozšírení úzkej priepastky pod rebríkom 2024

               Škoda že sa tentokrát pre stratený trň nepodarilo rozšíriť šachtu 

          V Speleolite sa pracovalo na dve smeny dolu pribudol ďalší rebrík visí už meter nad dnom

           Súčastné dno Speleolitu odťažiť bude nutné aj pravú stranu to urobíme v treťom turnuse. Klesli sme 2 metre pod 

           pôvodnú úroveň sedimentu na celej ploche zaneseného sifónu

            Len dve krátke akcie stačili aby Peťo zarovnal dno tak ako sme si to naplánovali

             Všetkých zúčastnených chválim za mimoriadnu ústretovosť a spoluprácu

            A ukazuje sa kde bude priestor pokračovať a kde otekala voda

             Dvojica Lauko Jakub Pinčiar sa chustá nadol k ťažbe ílu

           Zapínač vedier takmer 2 m nad dnom ja som na najvrchnejšom poste preto že som bol jediný deň počas celej akcie 

           indisponovaný

            Našli sme odtok vôd cez sediment stropné koryto tu začína byť jednoznačne vidieť

          Vpredu vidieť tieto polgulovité a elipsoidné vyhĺbeniny

            Nakoniec sme aj teraz museli akciu prerušiť pre nástup klientov do trenažéru

              Vyčistili sme rošt a zabalili lano

         Speleolit nám dal kolektívne poriadne zabrať...

 

         Ťažbou sme počas troch dvojhodinových akcií nivelizovali dno a už nám je jasné že ide o zanesenú hlavnú 

         zostupovú šachtu priepaste kadiaľ priesakovo odtekali nahromadené vody tzv. polosifón

           Ťahačka vedier nahor k Peťovi a ta  ho do fúrika..... fotila Sárka

        Po zaberačke v Speleolite po tom čo nás opustil Martin

          Čašníčka nosila pivo priamo na pracovisko tak to bola veľká Labuž

         To Silvio poslal makačom skvelé posilnenie...  Veľké ĎAKUJEMÉÉ - CHVALA CHVALA

           Tak to bola nádhera popri tej tvrdej ťahačke...

          Keď vyliezli chlapi z diery ...

            Tak toto bola mňamka....

              Čakanie na ťažbu

           Najťažššiou disciplínov je prekonávanie zábradlia v roku 2024 tu inštalujeme rebrík

           Najmä večerné akcie sú tu náročné....

            Radi by sme sa tu ešte v tomto roku možno koncom septembra zakopali. Už sa snažím dať dohromady mančaft 

            ale nepodarilo sa

            Chlapi hromskí súčasné opory teamu Aragonit po akcii v Speleolite je to tam na dobrej ceste

            Modrasté horizonty a ostré tmavé tiene slnka na západe 2023

          V posledný večer na Istrii sme ešte odstrojovali priepasť. Na konci akcie sme ostali na základni už len traja 2023

           Tankovanie vo Villachu tentokrát sme dotankovali aj v Žiline aj pred Bratislavou na Duster nedám dopustiť 

          Horská skupina Monte Cristalo 2024

         Čarovná panoráma uprostred lesov....  

          Údolie s dvoma jazerami smerujúce ku TRE CIME vľavo súčasť masívu Monte Cristallo 2022

        Naše autá za deň nastúpali prevýšenie minimálne 4 Vršičov. Bola to pre šoférov zaberačka... pod nami ď Ampezzo 

           Naozaj nádherné útesy steny a veže masívu Monte Cristalo

            Svetielka v masíve vrstevnatých dolomitov....

              Je to paráda toto krištálové horstvo

             Na ceste k Misurine

         Jazero Misurina

              Po návšteve jazera sme mali na pláne TRE CIME, ale takéto krásne počasie nám vyšlo až v septembry 

           Masív lavicovitych vrstevnatých dolomitov

            Vpravo chata Rifugiu Aromzo náš pôvodný cieľ

           Chceli sme hore k TRE CIME ale časovo to nešlo zvládnuť a tak TRE CIME zaradíme v ďalšej jazde do dolomitov...

           Tre Cime z juhu

            Na začiatku túry po poloprebdetej noci hlboko v chladnom Alpskom údolí 

            Pozorujeme ten cvrkot pod nami

            A sme na turistickej dialnici vo výške cez 2300 metrov nad morom

              Takúto  nádherne modrú oblohu sme už dlho nezažili

          Dúfam že foto pritiahne ľudí pozrieť sa na túto Taliansku strechu z dolomitov pre ďalšie akcie 

         Kostolík ako na Mexickej hranici... a tou veľkou kulisou v pozadí je Croda dei Toni 3095 m n.m.

          Nádhera všade okolo nás.... 

           Impozantné prostredie....

          Po širokej ceste kráčajú stovky ľudí

          Skrátka je to tu špicové doslovne a do písmenka... rozprávková horská prajina

            Modré horizonty

           Vojáci boli aktívny celý deň.

           Chata nám bola oporou hlavne pri návrate

            Od chaty do sedla stúpame 100 výškových metrov

           Majestátna masa dolomitu

             Dvojveža či dve tri veže?  

           Je to tu nádhera hlavne táto južná strana..... ale aj od chaty ktorú sme dnes nedosiahli je to tiež nádherný pohľad na juh

            Prišli sme na to že tu pod Tre Cime je to na viac celodenných akcií hlavne pre fotografa

          Skrátka na kopcoch je to paráda...  

           Hrebeň ktorý sme prešli v našej tretej výprave na Istriu v roku 2024 neskutočne nádherný ľahký výšlap

         A tento záber je z toho hrebeňa z našej druhej túry v treťom turnuse 2024

            V septembry nám vyšiel deň na TRE CIME

           Horali čo ostali doma môžu banovať...

             Kúsok nad sedlom sú takéto zákutia....

           Je to tu hotové kamenné Eldorádo...:-)  

             Stúpame nad sedlo....

             Už tam budem....

             Makáme hore iní makajú dolu...

            Napodiv sa mi šlape do kopca veľmi dobre... keby som si viac veril chatu by sme dali.

            Výhľady lákajú obzrieť si na spiatočnej ceste aj túto náhornú plošinu...

           Tak dúfam že kolegom stratu cieľa vynahradím týmto výšlapom k ferate vybudovanej v horskej obrannej líniy

             Sme vo výške 2510 m n.m.

          Pred nami je línia starého vojnového opevnenia 

            Kamenná ulička vedie k opevneniu 

              Ferata vedúca banskými dielami

             Armáda v dolomite vysekala stovky metrov chodieb

             Toto už bola prirodná puklina....

            Kúsok treba prejsť kačákom

           Asi takto...

             Až na túto nezaistenú terasu

          Je to tu divoké...

           Chalani vyvádzali....

             Horizont plný veží....

           A takto zúrivo fotografovali.....

            Cvaky spakruky dozadu

          Úžasná túlačka - Tretia výprava

           K chate locateli sme sa v roku 2022 ešte nedostali

              Vrchol pahorku medzi sedlom a ďalšou chatou

          V polceste od sedla k ďalšej chate,,,

          Rodinka v akcii na skalnej rímse

           Horné okno cez ktoré vedie ferata ale až neskôr som pochopil že je to jednosmerka a tam kde sme naliezli je koniec feraty

            Zjavne si to užívajú

           Chlapec z treverzu vo ferate Forcela fotil som čiste náhodne aby som mal postavu v popredí

          Táto ferata je veľmi obľúbená ľudí na fotkách v traverze som zachytil náhodou aj v sedle Forcela

           Chodníček medzi balvanmi pár oneskorilcov ešte ide nahor

            Ochladilo sa  Vlado sa musel obliecť...

           Pod Bokou spúšťali rafty na vodu mali sme tam želiezka v ohni.... Toto je DOK trojka... 

             Naša Magduš ide po prvý krát na Soču s raftom.....

 

            Blíži sa farebná záplava kajakov

          Ideme pozrieť jazierka a okraje planiny

            Skupina vodákov ktorí práve pridokovali...

         Lago di Cengia - jazero hlaholu zvoncov?:-)

           Na Soči sme stretli pána Atkinsona alias Bina s utopeným kajakom....:-) 

             Ták to bola morda....:-)

            Na planine za jazierkami...

           Pohodička na vode tak dúfam že si to nabudúce tiež skúsime

            Tieto jazierka sú skôr bažinky na napojenie rožného statku

             Na vode je báječne a veselo

             Ďalej po prúde majú chlapci pekné pereje medzi balvanmi...

         Tretí deň nášho pobytu v horách pred polnocou sme dorazili do kempu v Bovci. Konečne sme sa osprchovali a oholili

          V takejto vode otužovať...

 

               Pohľady dookola ma celkom prekvapujú...

             Nabudúce si vyhliadnem trochu lepšie miesto k fotenia niekde trochu vyššie na skalách

            Perspektíva sa stále mení ako sa pohybujeme pláňou

             Rafteri sa vrhajú do studenej vody

           Horská katedrála...

            Rafťáci sú plní nadšenia plavba po Soči je skvelá

            To čumim čo všetko som nacvakal...:-)

            Rafty sme čakali v prístvišti raftov v Trnovom kde sa často na našich jazdách zastavujeme

             Vraciame sa k chate

             Záverečné kúpanie v studenej vode..... a pekný kukuč do objektívu....

             Modranská modrá...

           Niekto je vo vode s krásnym úsmevom niekto sa musí viac premáhať ďakujem za pekný kukuč a pozdrav

            Šviháme na pivo do chaty

         Profesionálky tým to v studenej vode ide

           Tu už z raftu všetci vyskákali a lodivodka sa pekne usmieva všimol som si túto ebenovú leidy už na štarte....

               Cesta začína byť opustená

             Raftéri boli priateľskí.... skrátka pre mňa toto fotenie bolo zážitkom... dostalo sa mi pocty že kamarát:-)

             Rafty na vode Soče pre mňa proste znamenajú tirkisový adrenalín

               Smäd je smäd už sa vidíme pri krígli..:-)

              O raftingu ale ešte bude reč toto je len ochutnávka

             Planina postupne stále kaskádovite klesá nadol...

           Spoločné fotenie a záverečný krst vodou Soča tú má cca 14 stupňov

            A ta ho hore

              Rafting na Soči je veľká paráda

            A člny letiaz z vody do vodáckeho campu v Trnovom

               Stojí to tu za preňúranie...

              Je to tu zaujímavé........

               Nádherné pohľady aj na konci prechádzky ....

            Chlapi vysmedli a ponáhľajú sa k chate.....

           Naša tretia vychádzka pod Tre Cime bola famózna

              Tí čo ostali doma môžu banovať.....

             Vykašľať sa na kamarátov lebo pes,  je podivné....

              Slnko už skoro na západe...

           Ideme si sadnúť na terasu k niakemu pitiu

           Idilka koník a traja vtáci:-)

          Tak teda na vydarený výlet videli sme toho naozaj dosť pekný začiatok našej dobrodružnej dovolenky

           Na paloučku....

             Ak sa má túra stíhať treba sa tú viac hýbať  .....

           Tak "pújdem zas o dum dál"

           Je to tu úžasné

              Pohodlie auta je už na dohľad....

           Na toto auto nedám dopustiť zatiaľ nás nikde nesklamalo a nenechalo...

            Mali sme hore možno ešte počkať do tejto farby končiarov

        Už som sa chcel viac krát zastaviť pri tomto horizonte tentokrát sa to  podarilo... a stálo to za to....

          Tre Cime je monument. na toto prostredia sa musí človek aklimatizovať 2023

           Kaskádovo pozdvyhnuté vrstvy dolomitov v Národnom parku Puez Odle - Fotené z legendárnej Secedy vo výške 

           2519 m n.m. Foto E. Piovarči / 2022

            Lejka robí takéto pestré pastelové obrázky. Veľa ľudí čo stretáme je vybavených na bivakovanie

           A jacháme v ústreti ďalšiemu dobrodružstvu... za horizontmi....

        TRE CIME bolo našim cielom lenže vyrazili sme do búrok ďažďov a plúští...2022

           Nádherné kačičkovo pod Mangartom....  jazero di Fusine Superiore je naozaj Superskvostom. Nefritovou horskou 

           perlou. Foto: Eduard Piovarči 2022

            Tajomné údolia na ceste z Dolomitov k Udine... dolina pred Monte Civettou 2022

       Nad nami Mangard s dolným a horným sedlom vystúpili sme nad horné sedlo do výšky 2400 m n.m. Foto M. Hulla

          Mangárd je skutočne malebný vŕšok...

          Kvetena je tu bohatá....

         Prehovoril som chlapov aby sme zo sedielka ešte vyšli kúsok hore a kľudne sme mohli aj vyššie po suťovisku

         až k ďalšiemu feratovému úseku a mali by sme to preskúmané možno je to naozaj pre maminky s kočárkama:-)

           Také krásne Horce som už dlho nevidel

          Podvečerné svetlo má svoje čaro. Fotené z ponad horného sedla pod Mangartom 2 400 m n.m.Vzdialené horizonty 

          Talianských Álp odkiaľ sme včera dorazili.

         Výhľady zo Secedy v Národnom parku PUEZ ODLE Foto: Eduard Piovarči 

          Snehová korunka na dohľad...

         Do temnoty... ani tu to nie je brnkačka, ale ťažké čvachtanie sa v bahne

        Drsné skalné veže cez okno auta...

          Alpské jazero

          Celkom na vrchole parkoviska sme doslova unesený výhľadmi

              Odkryjeme tajomstvo tejto jaskyne?

        Po prudkom lejaku som sa rozhodol že zaplatím tých 30 Euro a vybehneme sa pozrieť sem hore medzi Nebo a skaliny

         Tesne za búrkovou frontou

          Bolo chladno ale nádherne

           Horské mestečko AURONZO cez ktoré sme v minulom roku jazdili smerom na Misurinu a odkiaľ sme fotili a obdivovali 

           výhlad na mohutný masív TRE CIME

              Alpské menhyry v hmlách

              TRE CIME OD JUHU hore je obrovské parkovisko

            A rána sú tu tiché..... aneb MODRÉ BLÚZ

             Pohľad na naklonené plochy pozdvyhnutých dolomitových vrstev SECEDA predseda:-)

           No škoda že tí mlaďasi majú také nákupné zlozviky práve keď sa ponúkajú takéto dych berúce skalnaté horizonty

              Na grúni pod Rozsutcami -najkrajšia skala v Malaej Fatre

           Vlado Kostka na náhornej planine

            Súčasné dno Juránskej jaskyne

             Pohľady dozadu sú skvostné na fantastickom krátkom hrebeni pred južnými stenami Tre Cime

             Tritisícovka v Národnom parku PUEZ ODLE

            Túlačk po planine ako prídavok a bonus na záver dňa

            Vpravo Najvyšší vrchol skupiny Dell Odle - Sas Rigais 3 025 m vlavo Gran Furcheta 2924 m

            Zbehli sme k pahorku kde odpočívali všetci čo vystupovali zdola do sedla

          Škoda že niektorí naši mladíci vymenia túto krásu radšej za zbožné návštevy supermarketov dolu v dolinách

            Tak v tomto teréne sa dá dostať rýchlo do úžasných nadhľadou...

           Tmavomodrá s búrkovým pozadím

        Ešte zimné vrcholky.. pofukuje chladný vetrík

            Všade okolo to bolo moc famózne a fotogenické...

         Pekný hroťák

               Horský raj na zemi 

          Tak som zapózoval pred monumentálnym pozadím aj ja:-)

         Skalisté hory s megafilmu našej mladosti....

        Ešte tak stretnúť Winnetua v týchto horách tento idol našej generácie idú globalisti zakázať aby mládež nemohla 

        mať ani náhodu romantické pozitívne vzory. Čo je toto za doba...

          Podobně hájí odkaz mayovek Hella Briceová, vdova po francouzském herci Pierru Briceovi, který ztvárnil

          filmového Vinnetoua. „Kdyby byl Karl May rasista, stěží by dovolil, aby se Vinnetou a Old Shatterhand stali

          pokrevními bratry a bojovali bok po boku,“ řekla pro DPA.

          Títo krásni ľudia stelesňovali pre celé generácie statočnosť družnosť bratstvo a odvahu. „Je třeba se podívat, jaké 

          hodnoty jsou v knihách Karla Maye vyjádřeny? Je to přátelství, spravedlnost, odpor k útlaku a mírumilovnost,“ 

          zdůraznil Michael Petzel, vedoucí Archivu Karla Maye v Göttingenu. Starší lidé mu prý často vyprávěli, jak jim 

          Mayovy knihy daly morální rámec, který je provázel celý život.

            Hneď za rána sme s Peťom vyrazili na malý okruh s nádhernými výhľadmi a potom sami na chatu Glaschalm

             Napriek katastrofálnym predpovediam i lejakom sa nám v horách podaril jeden krásny deň... 

          Alpský endemit nám známy z jazera Braies sa tu vyskytuje veľmi hojne 

           Z túry na chaty pod PUEZ ODLE

        "Mesačné hory" Puez Odle - prvá akcia 

           Okná medzi stromamy

               Spoza skalín sa vynoril mesačný kotúč

            Korálové útesy z pramorí sa v rôznom svetle rôzne sfarbujú

               Nad chatou sa pasú kone...

         Poletíme poletíme.... priam fantastická tapeta ....

            Chaty sú tu umiestnené v malebnom prostredí 

            4. 7. sme celý deň cestovali búrkami a dažďom k Talianským Alpám no napriek predpovediam sa na druhý deň stal

            doslova malý zázrak vyčasilo sa na celý jeden deň. Zatiahlo sa až o siedmej večer nikto na túre nezmokol.

            Gschnagenhardt Alm alebo Malaga Casnago....

           Večerné Párty na vode

             Máme tu lepšie počasie ako pred mesiacom

           Rybica chorvátske dievča ktoré ma dojalo a ktorému sme zachránili deku pred silným príbojom plávala na lagúne ako 

           olympijská plavkyňa skrátka raketa plná energie. A len spriaznená duša ti môže takúto energiu podarovať.

           Romantické podvečeri pri mori s nečakaným energetickým bonusom:-)

         Tá energia bola chytľavá plával som potom k bójam bez toho aby ma niečo pokúšalo na nich odpočívať plával som 

         od brehu ku bójam aj 4 krát bez prestávky s absolútnou istotou a bez obáv. A napokon som začal plávať okolo bóji od

         jedného prístavu k druhému čo som robil naposledy pred desiatimi rokmi. Tak to bola sila na akú energiu som narazil 

         len čarom usmievavého spriazneného pohľadu a kamarádskym pozdravom Ahóój:-)

           Prvý večer u Silvia prišiel nás pozrieť aj s Ninim a bola dobrá nálada pri tradičnom prípitku

           Silviovi sme doviezli slovenské víno s etiketou Dudka chocholatého a zhodou okolností deň predtým objavil Silvio 

           hniezdo Dudka nad Jamaou Baredine  a vyfotografoval ho a táto zhoda ho nadchla....

            Dudok chocholatý presne takto ho mal Silvio odfoteného na mobile a podivoval sa že to nemôže byť náhoda takáto zhoda 

            že som vybral práve víno s týmto chocholatým nebeským krásavcom ktorého práve objavili nad jaskyňou. Silvio tvrdí že je

            to Boží vták a svojou nádherou je naozaj Boží preto som tú etiketu vybral....

           Debatujeme o našom pracovnom programe na lokalite a pláne uskutočniť aj dve akcie v Juranskej jaskyni

           Sme v dobrej a srdečnej nálade  sme predvojom väčšej letnej akcie na ktorej by sa veci mohli pohnúť dopredu

             Napriek katastrofálnym predpovediam i lejakom sa nám v horách podaril jeden krásny deň... 2023

              U nás doma nad jazerom... z fotenia na našich domácich diétnych akciách 2023

             Pred prvým odpalom Pivnica 2024

           Som rád že sme nezdupkali keď sme sa dozvedeli že Vlado Tomka s rodinou na túru na TRE CME nedôjde ale 

           že príde podvečer priamo na Poreč. 2024. Bola to úžasná túra.

           V spodnej pasáži strmého chodníka sú štíty vysoko nad nami 

          V Speleolite sa pracovalo na dve smeny dolu pribudol ďalší rebrík visí už meter nad dnom

              Pred portálom bolo vitálne slnečno a chládoček

          Nino mi ide ukázať mapu Juránskej jaskyne ktorú zameral Dustom v priebehu hodiny my sme ju merali so závesným 

          kompasom pol dňa. Takú vecičku by sme potrebovali finančne nám to však bolo vždy nedostupné  2024

               Toto je drsný svet vyprahnutých vysokých dolomitových stien

            Prvá pondelková akcia. Sedem permonov ide ku prekážke ťažiť bahno. Druhá výprav 2024

            Na začiatku túry ktorá mi dala poriadne zabrať. Podľa pôvodného plánu sme mali robiť len prieskum doliny. Tretia výprava 2024

         Táto zostava konečne vyčistila čelbu od bahna

            Údolie je nádherné vyrážame okolo jedenástej urobiť len prechádzku dolinou taký prieskum aké sú tu reálie

 

             Vzadu za mnou som počul dvoch skeptikov o tom že to tu je aj tak zbytočné a márne snaženie:-)

             V tejto výške je už terén prívetivejší a začínam veriť že by som to aj mohol dať...Sme na 700 metroch prevýšenia 

           A na horách bolo nádherne a zdravo UV žiarenie a námaha nás posilovali 2 výprava 2024

           Pod stropom visí mlžný ópar

          Hľadal som fotopointy aj nad Santa Magdalénov a podarilo sa - tie dva dni v horách boli úžasné 2.vypr. 2024

           Tak sme na druhej strane a ešte netušíme že sa zúčastníme aj malej záchrannej akcie

                Masív Monte Paterno

               Chata pod ním. Dorazili sme zo sedla Forcela traverzom

           S Peťom sme prešmejdili výšiny nad chatou

          Pravoslávny kostolík je častým objektom fotografovania. Druhý kostolík som objavil už pri našom odchode

          tak že mi chýbajú najdôležitejšie výhľady čo však doženiem v ďalšej akcii 2022

             Tak konečne vidím tento kostolík zblízka

             Je to tu nádhera

          Peťo pokrstil novú kombinézu i novú prilbu z grantových peňazi SSS a bol najvýťaženejším čelbičom v našej trojke

          Odkaz na prvé dve výpravy: https://aragonit11.blogspot.com/2024/07/prva-akcia-aragonitu-na-istrii-v-roku.html

               Na vtákov v zábere si treba počíhať...

           Traja sme cestovali cez Talianske Alpy s cieľom tentokrát dokončiť túru pod Tre Cime

          Intenzívne pokračovali najmä práce v priepasti Speleolit kde sa pridali dva kovové dvojmetrové rebríky

              Pravdepodobne posledná 6 akcia tohoto leta v tejto jaskyni

             Dobrodružstvo na plachetnici

             Dobrodružstvo v podzemí stále pokračuje

         Odtokový kanál má skalcitované okraje

           Po roku sme konečne späť na čelbe a riedke bahno bolo odgulované s čelby už v pondelok

           Celkom sme po lopatovaní vytiahli ešte 33 prepraviek ílu. Tomka s rodinou nám intenzívne pomohli pri ťahaní a šli napred

              Povinná exkurzná jazda, alebo inšpekcia či chlapi tajne nepopíjajú?

          Ne chalúpke máme doobeda návštevu

            Pár krát sme boli pri mori až do západu slnka

            Zmráka sa veľmi  rýchlo všetci sú už dolu a ťažia

              Koniec vŕtania  veľká cievka kábla sa nesie von resp. ju vynáša na povrch Jakub 

           Naša prvá náročná túra v treťej výprave v prevýšení 700 metrov som to chcel vzať no tento úsek ma povzbudil a 20 km 

           túru s 1000 metrovým prevýšením sme dokončili

              Malá hora kociek betónu ktorý zatvrdol na dne priepaste počas výstavby kamenného oblúka v roku 2009

 

               Po nedávnych dažďoch je krásna videteľnosť

            Pravoslávny kostolík ku ktorému sa možno dostať len za 5 Ečiek

                 Fascinujúca veža po ceste do horského mestečka Auronzo

            Spali sme na poslednom parkovisku pred mýtom

             Pri tomto jazierku bolo hodne vlhko po nedávnych dažďoch

           RÁNO PRED TÚROU Začiatok druhého dňa na našich cestách druhý výprava 2024

          Oblačnosť nás neodrádza bude zaujímavejšie foto

              Chata Rifugio Auronzo od ktorej sa tu začínajú všetky klasické túry okolo TRE CIME

           Horská záhradka na tom bloku by mohol niekto sedieť

            Na starej známej cestičke už sme tu na nej tretí krát

              Steny nad chatou

            Začiatok našej túry pod čistou modrou oblohov 2022

              Ale postupne sa vyčasuje a bude krásne

          Alpské zvončeky

          Snažím sa o veže s figúrou

          A sme na chate pod sedlom a máme dobrý dobrý východiskový čas pre ďalšie poflakovanie sa pri fotení

               Pred výšvyhom do sedla malá zastávka pri mapke

              Nahor prúdia stovky ľudí 

           Vyvaľujeme sa rôzne po šutroch a je nám dobre.

         Obrazová správa je stále v dokončovacích prácach vo výbere veľkých fofografií pod textom správy 

             Neviem čo tam ten Peťo zbadal

           Naozaj vkusný horizont a záplava pestrých farieb na chodníku

          Krásna a voňavá žltá kvetena

            Na túry a akcie už nemá čas čas má už len na záhradku a na cvičáky škoda že s nami nie je na takýchto túrach...

          Mierne pohodové stúpanie do sedla Forcela

            Vyvalujem sa na kameňoch aj ja :-)

          Slováci z Ružomberka idú do feraty na monte Paterno celý autobus:-) Možno to niekedy skúsime aj my.. 

            Horal

           Ohromná skala

             Sme na prvej méte výletu

               Dáme malé posilnenie a vyrazíme k cieľu

           Monte Paterno vypadá od sedla celkom prístupne

              Pofukuje vetrík

               Sedlo Forcela je malým námestím národov

              Tu hore to poriadne suší

            TRAVERZ Peťo si navlieko pretekárske žlté tričko a hneď je to onakvejšie

           Nastúpili sme do traverzu

             V prvej tretine traverzu

            V šutroch na chodníku

             Aj takýto zelenožltý koberec sme našli nad traverzom

             Veru veru na tú štolverku sa len tak niekt nepostaví 

             Pred chatrne vyzerajúcou lávkou

            Táto lávka nevzbudzovala dôveru

             Spätný pohľad

           Žltá trvalka medzi skalinami

           Traverz mal adrenalínový nádych

              Stúpajúci záver traverzu konečne vidím TRE CIME tak ako som ho chcel vidieť z tej druhej strany

           Výhľad z brala nad bunkrom

          Na skale vysokej Peťo navrhol chodiť v jeseni na túry kvôli kondičke túra na v treťom turnuse 2024

            Hompálanie nohami nad hlbočinou späť pôjdeme po širokej ceste s väčším prevýšením

         Dominantný masív - Dominanta je tu vedľa Dominanty

            Monte Paterno od chaty Rufugio A. Locatelli 

            Celkom radostný pocit že sme dorazili do plánovaného cieľa

             Celkom rozprávkové prostredie

           Bralo s opevnením....

              Neskutočný veget toto si my ale nemôžeme dovoliť treba to tu obehnúť dookola

             Na hory chodia celé rodiny 

             Ideme s Peťom  hore pod bralo k tým oknám

            Skvostná kaplnka kúsok nad chatou

           Prenádherné stolovanie my ako nízkorozpočtová výprava si všetko nesieme zo sebou

            Je to tu úžasné miesto

              Je nádherne čas nám opäť vyšiel priam neuveriteľne...

              Táto veža je úžasná "PIZ BOE"

            Moji parťáci... Peťo Grocghal sa nám často strácal:-)

            Pohľady od kríža

             Jazerá pod chatami

            Keby sme mali viac času zbehneme aj k plesám a skúsime vodu

             Konečne sme dorazili na tretiu chatu. Cieľ akcie dosiahnutý...

         A bolo takto obláčikovo... ale v traverze sme zažili poriadny úpek.. a ja v rámci aklimatizácie i nejaký ten des:-)

             Tradičné foto cez okno:-)

            Pohľad cez superzóm

             Rozhodli sme sa prejsť na druhú stranu do sedla po pohodlnej ceste s väčším prevýšením

             V týchto kopcoch je nepreberné množstvo variácií túr potrebný je len čas a kondícia

             Skúšam a fotím....

             Dolu pod chatou na širokej ceste...

            Nie je to prechádzka pustinou

           Naozaj bizardná veža

             Tak takýto komfort sme si tu nemohli dovoliť fotenie zabralo veľa času a tak perný a plodný bol celý náš druhý turnus

           Traverz popod vežu je dosť akčný o čo akčnejší musí byť výstup

            Pohoda a tabáček cesta je krásna

             Nádherná kvetena okolo cesty...

          Zvikám si opäť na stupáky

              Šlapeme s malými zastávkami

              Steny nad nami

             Ešte neviem že cyklista predomnou je lekár

              Vedľa chodníka sedí slečna asi odpočíva

             Zaznamenal som komunikáciu medzi cyklistom a sediacou dievčinou

            Ukazuje sa že slečna má vyvrtnutý členok

              A je na túre celkom sama. Lekár prezerá zranenie

              Pristavuje sa ďalší cyklista

              Okolo prechádzalo množstvo ľudí no ochotní pomôcť nie je každí

             Pristavujeme sa aj my

              Začal sa riešiť transport turistky nahor do sedla

             Nahor je to takmer 100 výškových metrov

             Záchranná akcia sa začína

            Chlapi sú v dobrej kondícii a rozhodli sa dievča transportovať na chrbte...

             Striedanie nosičov

             Najväčší stupák záchranárov ešte len čaká

           Na chrbtoch to až hore nepôjde

            Do akcie sa zapája aktívne aj Peťo Lauko....

           Obzerám sa aj dozadu

          Transport je náročnou lopotou

          Ale postupne sa chlapi prepracúvajú k sedlu

           Je to drina

            Bez odpočinku to nejde...

           Pohľad dozadu

          Posledý úsek slečnu opäť nesú na chrbte a obetavý japonec prevzal odomňa bicykel

           Konečne v sedle

           Porada v sedle. Sú tam úvahy o privolaní vrtulníka

             No najlepšie by bolo dopraviť ju na sedadle bicykla dolu na chatu kde pre ňu príde horská služba

            Napokon sa rozhodlo transport bude pokračovať na bicykli

          Robím zábery na všetky strany Lejka je stále zapnutá ojektýv som vysunul pomocou krytky inak ju už neotvorím. 

          Kurvítka sú spolahlivé aj v takýchto echtovných fotoaparátoch zato používanejší Canon sa ešte nezadrhol

            Klobúl dolu pred týmito chlapmi

           Transport sa pohol zo sedla

          Mojou prirodzenosťou je dokumentácia a tak fotím

            Nálada je dobrá dolu kopcom treba už len brzdiť

             Je to kus cesty

              Najstrmšie klesanie je za nami

          Už tam budem

            Kamenistá cestička iste nie je pohodlná ani pre cyklistu nieto pre zranenú turistku...

         Konečne v ciely

          Dojímavé poďakovanie cyklistom záchranárom

 

           Včasné ráno sme hore pod chatou Odstavili nás hlbšie pod chatou no napokon sme sa presunuli na výhodnejší post

           Tak zavčasu sme tu ešte neboli uvažovali sme aj o tom že sa po včerajšej túre na to už vybodneme

          Druhý deň po výjazde pod chatu Refugio. Dolu na ad Misurinou sme nocovali na sedačkách v aute už druhú noc

          Mazanie proti UV žiareniu. Najlepšie sa vyspal Vlado v tráve v spacáku

             Ťažko sa zviecham po včerajšku

             Skonsolidovali sme sa až pred deiatou

          A sme zasa v teréne 

            Malebné kopčeky

               V nohách máme bolestivú svalovicu no už sme sa opäť rozbehli

 

            Je to tu úžasné všetci čo ostali doma a nemajú čas na hory môžu banovať

              Netušil som čo ma čaká za týmito pahorkami

            Strmina

             Pohľad do hlbočiny

          Čekli sme v ďalší deň len malú túru len na pohorky pod chatou Rufugio a zistil som že nádhera a že sa sem rozhodne 

          ešte s foťákmi vrátim

            Pod nami je hlbočina...

               Odtiaľto by sa naozaj nikto nechcel zgúľať nadol

          Čiastočne exponovaný chodník poskytuje úžasné pohľady na veže údolie i vzdialený masív Croda del Toni

              Treba dávať pozor a držať balanc

           Tu treba vyskúšať všetky možné sveteľné podmienky

           Každí na tejto túre žasne

         A Canon to robí takto

           Som rád že sme nezdupkali keď sme sa dozvedeli že Vlado Tomka s rodinou na túru na TRE CME nedôjde ale 

           že príde podvečer priamo na Poreč.

          Tie dva dni v horách boli husté ale stáli za to dostal som poriadne do tela ale ani trochu nebanujem a budem

          sa tvrdším tréningom venovať viac

           A ja tiež padám do kolien nad možnosťami kompozície

           A to sme s prehliadkou poriadne ani nezačali

         Canon má našťastie dobré výstupy

          Slávna výhliadka

           Hľadám nové pohľady a dá sa tu s tým hodne pracovať

            Je to tu samozrejme famózne

           Dnes to bola len malá oddychová prechádzka po včerajšom masakri motorovou pílou

           Štrúdli za mnou došla trpezlivosť a vyrazili na plac

         Romantické posedenie nad hlbočinou

            Chodníky pokračujú ďalej tak že bude to tu ešte veľmi záživné

           Klonenie sa nad hlbočinou Vlado je kaskadér....

             Som pevne rozhodnutý sa sem vrátiť je to tu úchvatné a dá sa tu robiť aj väčšia túra priamo pod veže

          Dialkový prieskum ďalšieho terénu... nemáme dosť času aby sme urobili väčšiu túru preto že sa musíme premiestniť 

          na Istriu kde už smerujú ďalšie dve autá našej výpravy

             Terén a  výhľady sú tu naozaj úžasné a tamto sme ešte neboli

                Nad hlbočinou....

             Peťo dal klasickú figúru

             Špicovka z druhej našej túry pod TRE CIME

            Nedá sa necvakať:-)

              Škoda že na chodníku nie sú turisti

           A tomuto sa hovorí ležať hore síkorom:-)

          Toto bude ten kopec Cingia ktorý som si pomýlil s Crodou Dei Toni

             Asi takto sme sa maximálne vzdialili od chaty

          Je to fotogenické miesto o tom niet pochýb ale je tu celkom tlačenica

             Vraciame sa pod chatu k autu

             Pohľady späť...

            Tá veža je úchvatná aj zo svojim základom

            Z tejto vychádzky som nadšený

            Tieto skaly nás uchvacujú už druhým rokom

          Obláčikovo počasie nám zázračne vychádza na horách už pekných pár rokov napriek tomu že akcie sú dlhodobo 

          naplánované vždy sa trafíme do nádherna

            Pred vojenskou štôlňou

             Vraciame sa ku chate a k nášmu autu

           Obišli sme ten kopec vpravo vzadu - nabudúce

            A sme pri našom malom trojslniečkovom domove na kolesách

            Ohliadam sa ešte späť k vežiam za nami

           Peťo mi spravil profilovku vďaka

           Zastavili sme sa ešte nad Misurinou

                 Fascinujúca veža po ceste do horského mestečka Auronzo

               Chytám za jazdy zábery k vežiam

            Dorazili sme na Baredine pole okolo pol desiatej večer. Je nás 5 chlapov dobrý základ pre naše ďalšie akcie v jaskyniach

            Neveril som že sa takto pekne podaria. Túto dolinu musíme navštíviť Val MARZON bude našim ďalším cieľom

         Vlado Tomka dorazil pár hodín pred nami a bol s deťmi na Červare a veľmi sa im tam zapáčilo

              Do doliny sme zajazdili po zákaz vjazdu je tam volné táborisko pre karavany tak že tam dorazíme v ďalšej akcii

                 Nedokázali sme doraziť do západu slnka na základňu pri Jame Baredine

             Horúce debaty medzi chlapmi, ja som lahol popolom a únavou konečne postel a spánok

            Ranná atmosféra v lese za chalúpkpu

              Náš tretí turnus ktorý dal dohromady Vlado Tomka no možné je že bude aj štvrtý

           Podvečer pri mori

           Prvý deň na Istrii v pondelok dospávame a odpočívame pri mori skrátka máme úplne voľný deň a ja som dal prvýkrát 

           dvakrát  plvbu bez prerušenia a podpory zakotvených člnov k vzdialenej bóji celkom cca 2 km plavby na hlbočine

       V utorok po dni oddychu ideme na večernú akciu

           V utorok sme pracovali vo večernej akcii do polnoci a začali sme nivelizovať dno vyťahali sme 21 vedier

             Fáranie do šichty

           Celkom na konci dorazila Magduš s Palinom a asistovali nám pri poslednom zostupe do Speleolitu

          Džin s tonikom a citrón fantastické osvieženie

 

             Ráno v deň nášho odchodu na Slovensko Magduš ostane na Baredine do konca týždňa

         Ranné kŕmenie oslíkov

            Oslíci nás už poznajú

           Ťahanie posledného vedra v treťom turnuse veľa ich tentokrát nebolo len 64 počas troch akcií obmedzovala nás 

           treningová činnosť klientov domácich jaskyniarov. Jednu akciu sme dali večer do polnoci. No teplo nás unavovalo všetkých.

           35 až 36 stupňové teploty nepoľavovali

            Symbolická bodka za našimi letnými akciami

            Posledná akcia v pondelok ráno 2. 9.

              Západy slnka sú tu nad morom často famózne

            Obláčiky robia v krajine pekné kontrasty 

            Radi by sme sa tu ešte v tomto roku možno koncom septembra zakopali. Už sa snažím dať dohromady mančaft

         Vďaka patrí Peťovej ochote zapózovať

           Najväčšiu silu sme tu mali v druhej výprave kde s nami fárali jaskyniari z Veľkej Fatry

           Tento tunel na Istrii nám nedá spávať 

             Najfotogenickejšia zákruta na ktorej presne vidieť koľko nás je - tretia výprava

            V Ľudmile sa stále pracuje v lome je to zložité, ale pracujeme s tým čo máme ak tu chceme mať postupne viac ako 400 

            metrov dlhú jaskyňu musíme zabrať - potenciál táto jaskyňa má.

            Oteplilo sa no menšie jazero má už zamrznutú hladinu voda má 4 stupne

            Akcia z 3.4. 2025. Zabudol som si naložiť kombinézu dolu pri aute do batohu bo som v tom že ju v batohu mám

           Prekládka materiálu. Dostal som nápad. Pod touto etážou sme v roku 2011 robili v sonde v ktorej sme našli starý ponor.

          Z Fragmentu starého ponoru je vytláčaný chlapný vzduch. Až dnes si uvedomujeme aká je táto sonda zaujjímavá

           Naše dobrodružstvo nad jazerom pokračuje. Martin sa ani nevyzliekol ideme k našej starej sonde

             Toto je ono 6 -7 metrov nad nami bol odťažený ponor jaskyne Ľudmila a toto by mohol byť začiatok priestorov ktoré

             nameralo ERT meranie pod Ľudmilou. Sondu nám čiastočne privalil blok

            Martin sa tam nasúkal je tam poriadny chlad. Vyhodil pár skál, ale budme to tu musieť upraviť

            Záber z roku 2011 výkopové práce v Martinovej sonde. On tú prácu inicioval. Skúsime to proti vode. Je tam zanesená 

            chodba s oblím stropom z prúdovými skalopami. K vyústeniu je to vzdušnou čiarov cca 10 metrov

            Je to tu pekné miestečko

              Suché jazierko v Ľudmile

 

         Terchovský minaret

       Slovenská sienka zatiaľ náš njkrajší objav na Istrii

           Naše malé jaskyniarky aj tú tretiu by sme mali radi v našich radách:-)

         Šlapeme k jaskyni nad Malachitovou skalou

           Dedová jaskyňa

           Malachytová skala nad Dedovou jaskyňou

           Prieskum v Ostrej nad Turskou dolinou

           Dedová jaskyňa 2009

             Poriadne svieža.... Arizóna má... mal som skvelých 56 Julské Alpy Kranjska Gora 2012

           Experimentovanie s baterkami 2000 lumenov praží do ílu Jaskyň Suchá 2 rok 2010

           Západy slnka nad morom sú motivujúce

            V Jazernej jaskyni 30. 3. 2014 Táto jaskyňa bola zanedbaná a má perspektívy len z nej treba vyťažiť veľa materiálu 

             a opatriť ju ochranným uzáverom

        5. 3. 2012 pred ešte zimnou meračkou v jaskyni

           V Ľudmile alebo pod ňou ešte treba objaviť ďalšie krásne vyzdobené priestory

             Vbieham do vody ako buldozér

          30. 3. 2014 fotenie s Magduš v jaskyni

          A po akcii vždy do vody a to celoročne 30. 3. 2014 mal som 58:-) 

          Foto ktoré je znovuobjavené vo fotoarchýve

          Šiel som mladíkom príkladom 

             Prvá sintrová brána týmto pohľadom nás uvítala jaskyňa pri jej objave

            Studená voda bola žovlom v ktorom sme boli doma 

            V Suchých jazierkach toto ešte na webe tiž nebolo

         Bola to vždy zábava 

            Spomienky na fotenie v jaskyni

          Aj táto jarná voda dávala Peťovi zabrať..

            Sienka Aragoniťákov

             Voda dokáže spôsobiť bolesť

 

            Náš pracovný tábor v Turskej doline keď sme ešte nemali objavenú Ľudmilu

 

 

        mmm

 

 

           Vode zdar... rok 2015 mal som 58 ale cítil som sa lepšie ako dvadsaťročný vďaka Arizona 

 

            Snažím sa dať dohromady partu pre ľadové kúpanie, ale baby doma na to nenahovorím no ale možno sa niekto 
          ešte pridá....

            Voda v jazere je po miernom ochladení príjemne svieža..... doporučujem aj chalani s Miotisu a zo Zlatého koňa
            si pochvaľovali aj čerstvý studený prameň na druhej strane jazera....

             Vo vlčom brlohu..... je veselo..... ide sa podľa plánu

           A deva z ohňovej šou..... vraj aby to nebolo také osamotené zátišie..... :-) Nie toto nie je Arizona

 

             Poceste na Pulu po náhorných planinách sme narazili na takúto tabuľu. Tak toto nevymyslíš....:-)