VZÁCNA ENTOMOLOGICKÁ ZBIERKA PÁNA 

  EMILA PIOVARČIHO 

    BOLA ODCUDZENÁ Z RODINNÉHO DOMU  CCA 24 HODÍN PO JEHO ÚMRTÍ BEZ TOHO ABY SA 

    NIEKTO NÁSILNE VLÚPAL DO RODIČOVSKÉHO DOMU.

         Najvzácnejšie boli v jeho zbierke tieto Goliáše. Zbierku som dokumentoval v roku 2014

           Toto je prvá zo 18 krabíc chrobákov z exotických krajín z celého sveta medzitým sa zbierka ešte rozrástla

         S otcom som chodil dlhé roky na burzy najprv ho vozila dcéra Magdaléna svojim autom a od 2018 sme jazdili 2x do 

         roka mojim autom

        Druhá krabica - v roku 2022 som zbierku od otca kúpil za 6000 E po tom čo sme v rodine predali pozemky. Zbierku som 

        mu nechal aby sa s nej ešte mohol tešiť prípadne ju doplniť.

            Tretia karbica - Pejoratívne cukrikáče doslovne šperky a farebné skvosty  zo všetkých kútov sveta

           Otec chcel zbierku predať do Považského Múrea v Budatínskom zámku, ale múzeum na nacenenú čiastku 

           nemalo doposiaľ prostriedky

            Štvrtá krabica - Otec vedel že zbierku môžem ešte zveladiť. Nakúpil som pre ňu celkom nové krabice s preskleným 

            vekom do ktorých exempláre svojej zbierky poprekladal a opatril novými prostriedkami proti škodcom

          Piata krabica. Po otcovej smrti nás brat už nechcel pustiť do chalupy a zadržal zbierku s tým, že ak nezaplatím pohreb 

          zbierku mi nevydá a predá ju. Otec mi v nemocnici deň pred smrťou povedal že peniaze na pohreb 3000 Eur sú v knižnici 

          pod zbierkou chrobákov

         Brat potom raboval všetko okolo otcovej postele a nikoho k tomu nepustil a údajne našiel len 1100 plus 1500 Eur

Šiesta krabica - Keď deň po pohrebe v utorok 2.9. šla moja žena Maja a dcéra Magda pre peniaze aby sa vyplatil pohreb lebo všetko okolo pohrebu vybavovali po dohode ich vpustil do domu a zamkol za nimi dvere. Mňa by tam nepustil preto som ostal vonku a bol som pripravený volať 158 keby sa niečo prihodilo. V izbe kde otec v posteli zomrel bolo všetko rozhádzané a rozmetané aj knižnica vyrabovaná a na knižnici už nebola otcova zbierka. Už nebolo kde hľadať otcove peniaze na pohreb. Peniaze im nedal že príde sám zaplatiť 2500 E a zbytok sme mali zaplatiť my. Čakali ho v Žiline v Piete a na dohodnutý čas neprišiel ani po hodine

Telefón mu zvonil ale nedvýhal. Šli sme autom do Varína. Mal zamknuté, ale telefón bolo počuť zvoniť zvnútra. Mali sme obavy že sa mu niečo stalo. Doniesli sme z miestneho pohostinstva rebrík a pokúsili sme sa nazrieť cez okno dnu ale záclony boli zatiahnuté tak že nebolo nič vidieť. Meistni z pohostinstva nás ale upozornili ž ho videli pred hodinou ísť smerom k MNV k autobusu 

          Siedna krabica - v meste sme ho hladali okolo domu odborov. Napokon sme ho našli.  S peňazí na pohreb už stihol minúť 30 Euro. Zaplatili sme ostatok a všetci sme si vydýchli. Na druhý deň  mi volal že ak mu nevibavým penize na sociálke tak mi otcovu zbierku nedá a zložil bol zjavne opitý a vydieral ďalej.Volal som sestre Soni Čermákovej že nech mu odkáže lebo mi už nebral telefón že vo štvrtok poobede si prídem pre zbierku do rodičovského domu s kamarátom aby ju prichystal

Vo štvrtok mi už sestra Soňa volala že mi už neverí a že zbierka ma isto hodnotu 30 tisíc a že ide dole z chaty za bratom Marianom. A ja že som za ňu zaplatil len tú údržbu a že otec by mi  goliášov  nikdy nedal že jej to hovoril. No a ja som mal viac ako pol roka goliáše doma otec mi ich dal. Vtedy už bola zbierka moja hovoril mi aby som si ju zobral domov lebo keď náhodou zomrie Marian ju zničí alebo rozpredá a to by si želal najmenej zo všetkého

Vôsma karbica - Ešte v júli 2025 som bol u otca a pozerali sme si zbierku a debatovali o jesennej burze. Chodil po byte o paličke. Nemal som srdce mu zbierku brať keď sa mu pri nej vždy rozžiarili oči Potom som šiel s jaskyniarmi na Istriu

Deviata krabica - Keď som sa vrátil už s ním bolo zle. Vo štvrtok na obed mi už Soňa nebrala telefóny  preto že stále s niekym volala zistil som že aj Marian volá trvalo to asi hodinu a keď už nevolali nikto z nich mi nebral telefón. Vedel som že sa o niečom dohodli a o druhej sme vyrazili s pánom Tretiníkom do Varna. pre zbierku. Mariana sme už na chalupe nenašli. Vedel som že pre neho prišla sestra Soňa a vyviezla ho hore na chatu a možno aj so zbierku. Vybehli sme autom hore a v lieskach kde mala zaparkované auto sme zistili že má čerstvé blato na kolesách. Počuli sme od chaty ako Marian hlasito vykrikuje a nadáva samozrejme na mňa.

Tak sme vedeli že sú tam Tretiník nemal viac času a ani nechcel byť svedkom nejakých hádok a tak sme sa vrátili do Žiliny naprázdno ale pred šiestou šiel do Varína jeden zo zamestnancov piety že sa pokúsi aby mi brat zbierku vrátil. Marian doma stále nebol tak sme vyrazili hore k chate a zablokovali sme Sonine auto poblíž chaty Marian bol opití a vykrikoval povedal som mu že si idem pre zbierku a pustili sme ich dopredu ale kým sme sa otočili už sme ich nemohli dostihnúť leteli nadol naozaj veľmi rýchlo už to bolo podozrivé a trklo ma že sme mali predovšetkým pozrieť Soni do kufra auta

Desiata krabica - Keď sme prišli k rodičovskému domu Sonine auto tam už nebolo a nešlo ani proti nám ale pokračovalo v jazde akoby na Žilinu. Marian stál vo dverách nevedel rýchlo otvoriť chalupu a zamknúť sa v nej ako do hradu. Zistili sme že je tak pripitý že nevie trafiť kľúč do zámku. Povedali sme mu že mu nejdeme ublížiť ani vziať peniaze ale ideme pozrie tú otcovu zbierku a tu začal mlieť novú prupovídku že vraj bol opitý a vykradli ho. A ukradli práve tú otcovu zbierku. Hneď mi došlo že to má nejakú novú inštrukciu po tom čo sa práve v ten deň dohodol telefonicky zo Soňou a tá prišla dolu pre neho aby ho pred nami ochránila a tak sa dohodol so Soňou. Tak to nám bola novina a prečo nevolal políciu keď ho okradli. Dobre vieme že Marian nikdy nenechá otvorený dom vždy v ňom za sebou úzkostlivo zamyká lebo sa asi bojí o svoje poskrývané peniaze

Lenže do domu nikto násilne nevnikol zámky boli v poriadku okná celé.Už som začal šípiť že v dome už tú zbierku nenájdeme. Napokon otvoril a my sme prezreli dom a naozaj tam už zbierka nebola nedala sa len tak skryť bolo to 20 presklených skriniek. A keďže sa stala krádež privolali sme políciu prišla hliadka a všetko zaznamenala a pozvali nás na sobotu spísať zápisnicu o celom incidente. A dali tak šancu rodine aby zbierku vrátila predtým ako urobíme udanie na konkrétneho páchateľa Policajti boli zhrozený situáciou v dome. Marian robil mŕtveho chrobáka v kresle pred televízorom uprostred nepredstaviteľného chaosu a neporiadku

Jedenásta krabica- Vedeli sme že nápad že opitého Mariana vykradli je nápad pani Soničky a že teda vzali zbierku z domu a zahrali to na vykrádačku aby zbierku mohli speňažiť preto že podla Soni má zbierka väčšiu hodnotu ako 6000 Eur a rada by ju strelila za viac. Soňa o nejaké zbierky nemá záujem ale peniaze jej nikdy nesmrdeli. Keď bola malá často ich kradla aj rodičom a my sme to vždy ako chalani schytali. Už vtedy bola prešibaná manipulátorka. A tak sme vyrazili opäť hore na chatu či tam je sestrička Sonička

Dvanásta krabica - Bola už tma v chate sa svietilo. Ale auto tam kde obyčajne parkuje nebolo to nám bolo divné nevideli sme ho ani pri chate. Povedal nám že Marian za ňou prišiel na chatu pešo samozrejme v šlapkách na ponožkách išlo o to zakryť to že Soňa bola dolu vo Varíne pri chalupe a mohla naložiť otcovu zbierku do auta. Rozprávala nám že vie kde je v dome skrýša s 30 tisícami o ktorej vie len ona. A že sa jej na chate Marian ožral a prečo mu dávala piť? Keď sme odchádzali povedala nám že Marian jej povedal že zbierka je dobre skrytá tak sme jej povedali aby to zahrala na Mariana že vie o kupcovi a že peniaze si rozdelia aby sa otcova zbierka zachránila a predala Považskému múzeu Marian by asi kápol božskú. Ale všetko bude inak. Obaja sme prišli k názoru že Soňa to celé organizuje. A nasledujúca veľmi podozrivá udalosť to potvrdila
 

Trinásta krabica - Na záver sme sa opýtali Soni kde má auto že by sme sa chceli pozrieť do kufra. Povedala že je dolu na parkovisku tak sme šli dolu na parkovisko autom a žiadne auto tam nebolo. Tak som jej hneď volal ale už mala dlhý rozhovor s niekym kto ju hore vyviezol a auto zobral zo sebou lebo tam bola tá otcova zbierka ktorú Soňa s Marianom pravdepodobne naložili vo Varíne do jej auta. Iste by sa našiel niekto kto ich pritom videl. Dlho som sa nemohol dovolať jej auto nebolo ani nikde po ceste dolu odstavené. Až keď sme boli dolu na pažitiach tak som sa jej konečne dovolal a oznámil som jej že jej to auto museli z toho parkoviska dolu ukradnúť lebo tam nie je. Pohotovo zahlásila že ho má zaparkované pri urbárskej bráne pod cestou do Jedľoviny. Ale to nie je dolu ale na úrovni jej chaty Obrátili sme auto a hnali sme sa o tom presvedčiť. Samozrejme žiadne auto tam nebolo. Tak že prečo Sonička klame? Preto hneď po našom odchode dlho s niekym volala iste nie s opitým Marianom vo Vaaríne, ktorého aj tak obabrú aj o chalupu Áno preto že auto tam nebolo a niekto odviezol otcovu zbierku do bezpečia aby si na nej zmlsla chamtivá sestrička Sonička. Šli sme na jej adresu na Hájiku Pecvalova 47, Hladali sme jej auto nenašli sme ale zazvonil som na jej byte ozval sa jej syn a odvrkol mi niečo o tom že Soňa dostala menej za pozemky čo a nech ideme do..... Takto sa to robí. Tak že tak Soňa si zobrala či ukradla to čo jej patrí. Jej majetok čo dostala chatu má najväčšiu hodnotu tak jej otec s Marianom nadelili menej. Povedal som im rozdelte to rovnako bude zas peklo. A oni sa vraj zas vyhovorili na mňa. A tak otcovu zbierku už nikto nikdy neuvidí odvezú ju a predajú anonymne v zahraničí. Čo tam po pamiatke nejakého jej ocinka  ako ho dcérenka vždy volala ale dokonale naňho vždy kašlala. Hlavne do nemocnice sa naňho neprišla pozrieť ani raz keď bol pár dní pred smrťou ani keď ho doviezli domov otec horko zaplakal lebo Sonička tam nebola.

Zožerte si všetky tie vaše majetky a peniaze v tajných skrýšach toho rodinného domu

         Štrnásta krabica 

         Na otcovu počesť budeme aj naďalej chodiť na jeho obľúbené burzy. On svoju zbierku budoval roky chcel som aby si 

         tie peniaze za zbierku užil a zároveň ju mal až do smrti pri sebe. Každý rok si na jeho počesť pripijeme

          Pätnásta krabica

           Šestnásta krabica

          Sedemnásta krabica

 

 

   OPUSTILA NÁS VARÍNSKA TURISTICKÁ LEGENDA 

     Záber z poslednej burzy 12. 10. 2024. Najstarší amatérsky entomológ Emil Piovarči so svojou vnučkou 

     Magdalénou a pravnučkou Sárkou.

 

 

   O dva a pol mesiaca by sa bol otec dožil 95 rokov

Náš otec, starý otec a dedo  Emil Piovarči narodený 15. 11. 1930 nebol len jedným z najstarších žijúcich občanov obce Varín. Bol i najstarším  celoživotne aktívnym a zanieteným amatérskym entomológom na Slovensku. Jeho rozsiahle odborne popísané  zbierky  chrobákov  a motýľov sú v expozíciách a depozitoch viacerých Slovenských Múzeí.

 Rozruch medzi odborníkmi  spôsobil jeho mimoriadny nález  z roku 1980. V katastri obce Varín – Rybníky našiel  ojedinelý druh malej ale výnimočnej lienky Bulaea lichatsovi, ktorá nebola doposiaľ na Slovensku nikde zaznamenaná. Slovensko sa svojou ohromujúcou druhovou rozmanitosťou flóry a fauny právom zaraďuje medzi klenoty Európy, čo potvrdzuje aj tento ojedinelý nález, ktorý sa dnes nachádza v entomologických zbierkach Považského múzea v Žiline a písalo sa o ňom nielen v odbornej literatúre ale i vo viacerých verejnoprávnych médiách ( v SME, v Novom Čase atď.)

Najrozsiahlejšia časť jeho  zbierky sa dnes nachádza v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Ďalšia časť sa nachádza v depozitoch  Slovenského národného Múzea Andreja Kmeťa v Martine. O ňom a jeho zbierkach a vzťahu k prírode vyšlo na Slovensku viacero populárnych článkov a reportáži.  V pozostalosti ostala aj objemná zbierka výnimočných druhov chrobákov z najexotickejších zemí  celého sveta.

Bol dlhoročným členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Viac ako 30 rokov bol (s pánom Salátom z Varína) aktívnym členom dobrovoľnej stráže prírody v Malej Fatre. Patril vo Varíne k zakladateľom Odboru  turistiky Stratenec pri Slovenskom zväze turistov pri ČSTV (Československom zväze telesnej výchovy) a od roku 1972 až do roku 1980 bol jeho predsedom, Práve v týchto rokoch mal Odbor turistiky vo Varíne viac ako 130 aktívnych členov – mládeže z vysokou výkonnostnou úrovňou na horách pri poznávaní krás Slovenskej prírody, pri túrach vo všetkých horstvách Slovenska a pri táborovej ale aj orientačnej pretekárskej činnosti a pravidelných každoročných neopakovateľných Akadémiách s vlastnou malojaviskovou scénickou tvorbou  pre rodičov našich mladých turistov.

Za jeho predsedovania sa na Varínskych lúkach v roku 1977 uskutočnil XXII Celoslovenský zraz turistov a to z dôvodu  mimoriadnej aktivity  nášho Odboru turistiky preto že Varínskych turistov už vtedy aj kvôli jeho organizačným schopnostiam  poznali na celom turistickom Slovensku nielen pre naše výkonnostné akcie a pretekársku činnosť  ale i pre našu turistickú hudobnú Country Skupinu Sympaťáci. Následne po veľmi úspešnom národnom zrazovom  podujatí  na Varínskych lúkach  ČSTV poskytla Telovýchovnej jednote vo  Varíne  700 tisíc korún na výstavbu novej turistickej chaty pod Jedlovinou. S vďakou dnes mnohí  pamätníci spomíname na tie krásne a šťastné roky prežité v aktívnom veľkom kolektíve Varínskeho Odboru turistiky v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia.  

Mali sme aj svoju hymnu ktorá začínala slokou - Slávny oddiel Stratenec mal družinu dievčeniec.... a tá družina mala meno Veternice... zdravým Vás Veternice aj všetkých ostatných zo starej turistickej gardy vo Varíne. Ej veru spievali sme ju radi pri táborových ohňoch aj vo Wigvamoch na Riečnici aj Jožina z bažin spolu s prvým predsedom OT a vedúcim tábora s otcom Emilom i s Izidorom Matejovkým na tom našom nezabudnuteľnom táborisku. Som rád že som ho nadchol pre aktívnu prácu s mládežou v našich krásnych horách. Ďakujem Vám všetkým za to veľké spoločné dobrodružstvo s Foglarovkami a Rýchlimi šípmi a za všetky tie krásne indiánske horúce letá na horách v lone prírody. Ďakujem bratia priatelia turisti a skauti

Otec stál v roku 1991 aj pri obnove Urbárskeho spoločenstva vo Varíne. Vo  výbore vykonával funkciu pokladníka a od roku 2002 bol zvolený do funkcie predsedu Urbárskeho spoločenstva, ktorú vykonával do roku 2004. Za jeho predsedovania sa začala budovať  zvážnica do Jedľoviny až po cestu ku chate Pod Suchým v Starhradskej doline a tiež sa začali vyplácať dividendy všetkým členom Urbárskeho pozemkového spoločenstva.

S manželkou Máriou rodenou Krejčovou má tri deti, dve vnučky dvoch  vnukov a dve pravnúčatá. V rokoch na dôchodku po dlhoročnej práci vedúceho konštruktéra a technológa v ZŤS Martin v závode motorov 02, skalkárčil a nimrodil v záhrade a venoval sa aktívne vnukom, vnučkám a entomológii. Otec bol aj vášnivým filatelistom so skvostnou objemnov celoživotnou zbierkou vzácnych starých známok. 

Nezabudneme na mnohé  návštevy na burzách motýľov v Čechách i na Slovensku v poslednom desaťročí s mojimi dcérami Magduškou a Alžbetkou a vnučkou Sárkou.  Poslednú jesennú burzu sme s ním  v srdečnej atmosfére absolvovali v Martine v roku 2024 spolu s priateľom rodiny rangerom NP Malá Fatra Roaldom Tretiníkom, ktorý šoféroval naše auto na všetkých piatich posledných burzách. A vítali  tam otca  srdečne vždy všetci organizátori kolegovia a odborníci ako vlastného a boli by sme spolu šli aj na jarnú burzu v marci 2025 ale bolo veľmi sychravo. Chystali sme sa teda na jeseň ale žiaľ osud nám to už nedoprial. V nemocnici bol len 5 dní. V posledný deň v nemocnici bol čulí a v dobrej nálade a zdalo sa že by sme aj na tú jesennú burzu predsa len ešte mohli ísť.

Keď ho večer 27. 8. 2025 o 20,00 sanitka doviezla domov  a preniesli sme ho do postele rozprával vnučke Magdalénke, ktorá mu varila čaj ako dobre si rozumel a veselo pošpásoval  v nemocnici so sestričkami. Nikoho ani len nenapadlo že ho vidíme živého naposledy.  Zosnul včas ráno 28. 8. 2025 Česť jeho pamiatke.

Ako deti nikdy nezabudneme na naše úžasné prázdninové pobyty s rodičmi , ktorí už tu nie sú, na našej rodinnej chate pod Jedľovinov,  ako sme hore pažiťami vždy na začiatku prázdnin hnali na chatu kŕdeľ  husí a v sieťových taškách niesli všetky naše sliepky a ako sme s otcom chodili ako chlapci so sakmi na motýle do Kúrskej a Starhradskej doliny, oberali maliny v šlógach, zbierali huby nad chatou, čučoriedky a brusnice pod Malým Fatranským Kriváňom a ako sme za hviezdnatých  podvečerov pri petrolejke cez malé tranzistorové rádio počúvali vzrušujúce správy o pristáti Amerických astronautov na Mesiaci... Bolo to nádherné detstvo.

Odkaz do neba: Vďaka Otec a Mama

S láskou syn Eduard s rodinou

 

 

 

 

           Otec s mojou malou Alžbetkou dnes už Alžbetka robí doktorantúru

          Alžbetka nadšene pomáhala starkému variť starký bol vinikajúci kuchár a varil si sám až do polovice roku 2025

              Najväčším šťastím a požehnaním sú vždy naše deti

     S vnučkou a pravnučkou na Vianoce

 

     POSLEDNÁ OTCOVA BURZA

         Priateľ Rolo Tretiník bol vždy oporou našich výjazdov na burzách a o Otec mal v neho veľkú dôveru

            Ten hrdzavý stojí až 120 E

          Ocove úlovky

            Tak tieto kúsky ma nadchli

            Prekvápko príšla pravnučka Sárka aj s mamou

             Ako motýliky v brušku

          Dorazila za nami do Martina Magduška a tá sa o otca v jeho posledných dňoch aj najviac starala

            Tak Goliáše sú úchvatné

          Bolo na čo pozerať

            Príroda je zázračnica hýry farbami a rozmanitosťou druhov

         RNDr. Vladimír Straka zo Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV sa srdečne zvítal s otcom

            Niektoré kusy idú na dračku:-)

         Zoznámte sa

      Túto TARANTULU by som mal kúpiť staršej dcére Magdalénke pod stromček aby si vyliečila svoju arachnofóbiu:-)

           Spoločné foto musí byť

           Ako kytica lúčnych kvetov

          Medzi kolegami entomológmi

        Výber je dokončený....

            Otec nás vždy pozval na obed

          Tieto obojstranné priehľadné skrinky ma zaujali....

          Tak takto sme vždy končili akciu na burze v reštike

          Dúfam že budú aj na ďalšej burze

              Tu vládla veľmi dobrá a srdečná nálada chodili sme tradične do rovnakého podniku v Kľačanoch

          Je to vášeň a zaujatosť krásou farbami a rozmanitosťou prírodných kreácii na krídlach motýľou

           Ľutujem že sa nám nepodarila jarná jazda Rolo bol nachladnutý a nechcel aby otec od neho niečo nachytal

         Na burzy s otcom chodím rád keď som bol malý chlapec chodil som s ním do Kúrskej doliny na lov motýlov

            Čakáme na objednaný obed

          Vydlochvostovité nádhery

             Debaty sa vedú o kadečom otec mal prehľad

           Rozmanitosť a nádhera kam sa pozrieš

          Už sa nám to nesie.... 

            Aspoň niečo čo priblíži tú mládež k prírode

          A bude to mňam...

           Nádherné lietavce

            Vianoce u nás na Solinkách po roku 2014

           Vnučka Alžbetka medzitým povyrástla

         Otec bol aj vášnivým filatelistom a mali sme aj zbierku starých vianočných gulí ale raz našim spadol stromček a bolo 

         po skvostoch:-)