VZÁCNA ENTOMOLOGICKÁ ZBIERKA PÁNA
EMILA PIOVARČIHO
BOLA ODCUDZENÁ Z RODINNÉHO DOMU CCA 24 HODÍN PO JEHO ÚMRTÍ BEZ TOHO ABY SA
NIEKTO NÁSILNE VLÁMAL DO RODIČOVSKÉHO DOMU.
Toto je prvá zo 17 krabíc chrobákov z exotických krajín z celého sveta medzitým sa zbierka ešte rozrástla o niekoľko krabíc motýľov
a chrobákov čo zdokumentované žiaľ nemám.
ju otcove zbierky nezaujímali a nikdy s ním na žiadnej burze nebola
sme jazdili 2x do roka mojim autom
Druhá krabica
V roku 2022 som zbierku od otca kúpil za 6000 E po tom čo sme v rodine predali pozemky. Zbierku
som mu nechal aby sa z nej ešte mohol tešiť prípadne ju doplniť.
Otec ako amatérsky entomológ zbieral chrobáky a motýle celý život preto som zbierku nechal
u neho aby to posílilo aj jeho zdravie imunitu aj chuť do života, je dokázané že koníčkari sú viac
motivovaní a žijú dlhší a emočne bohatší život
Otec chcel pôvodne zbierku predať do Považského Múzea v Budatínskom zámku, ale múzeum na
nacenenú čiastku 6000 E nemalo doposiaľ prostriedky Cenu síce akceptovali ale peniaze by
mu splácali niekoľko rokov a bál sa že by sa peňazí ani nemusel dožiť. Preto som mu ponúkol že
zbierku od neho odkúpim ja. Otec súhlasil s tým že keď sa mi podarí dobre predať jeho pozemky
rozdelí nám súrodencom tie peniaze ako dedičstvo a z môjho podielu si odráta tých 6000 tisíc
eur za túto zbierku.
špekulanti (najskôr mu ponúkali 18 a neskôr 24 Eur za meter štvorcoví s čím otec nesúhlasil)
Našiel som teda kupca a dohodol som cenu 33 E za meter a zorganizoval som celý predaj aj
zmluvne s tým že som otcovi pomohol založiť účet v banke a aj následne vybrať penieze tak ako
si to otec želal a následne nám peniaze za účasti svedka rozdelil, Dopravu autom do Žiliny k
notárom a do banky som zaisťoval s pánom Martinom Bielikom ktorý pripravil zmluvy opäť ja.
Otec súhlasil s odkúpením zbierky aj preto že vedel že zbierku môžem ešte zveladiť. Nakúpil som
pre ňu celkom nové krabice s preskleným vekom do ktorých exempláre svojej zbierky poprekladal
a opatril novými prostriedkami proti škodcom a novými dvojitými štítkami nie len s latinskými
názvami jednotlivých druhov a čeladí, ale aj s údajmi o rokoch odchytu v konkrétnych oblastiach
a krajinách výskytu.
Po otcovej smrti 28. 8. nás brat už nechcel pustiť do chalupy a zadržal zbierku s tým, že ak
nezaplatím pohreb zbierku mi nevydá a predá ju. Otec mi v nemocnici deň pred smrťou
povedal že peniaze na pohreb 3000 Eur sú v knižnici pod zbierkou chrobákov no my sme ich
nemohli vyzdvyhnúť hoci moja Manželka celý pohreb vybavovala
Brat potom raboval všetko okolo otcovej postele a nikoho k tomu nepustil a údajne našiel najprv len 1100 Eur v malej peňaženke nedzi postelami (O týchto peniazoch viem lebo otec mi spomínal že ich má odložené pre nákupy na burze.) a neskôr priznal ešte ďalších 1500 Eur s tvrdením že otec si už nič nepamätal lebo to vraj nemal v hlave v poriadku. No náš otec nemal žiadne výpadky pamäte a myslelo mu to veľmi dobre do poslednej chvíle, lepšie ako bratovi Marianovi, ktorý si nepämatal po pár hodinách ani to že som mu dal pre otca olivový olej keď mal Otec problém so zápchou. Otcovi to myslelo bezchybne do poslednej chvíle a keď tvrdil že má na pohreb odložených 3000 Eur tak to bola pravda. A ja som sa v nemocnici otca nepýtal celkom na podrobnosti len spomenul že sú skryté za knihami v nejakom fascikli alebo obálke. Nepripúšťal som si že by otec mohol zomrieť a tobôž že sa to stane už na druhý deň, keďže sa mu stav v nemocnici zo dňa na deň stále zlepšoval. Bol som s ním každý deň v návštevných hodinách aj po nich pomáhal som mu s večerou a nosili sme mu s manželkou riedke kaše a proteín z vanilkovou príchuťou v mlieku a jemne rozmixované žĺtko s cukrom ktoré pil cez slamku zo sklenenej fľaše to mal veľmi rád. A chutilo mu. Nemocničnú stravu už nemohol pohrýzť kvôli zubom. Tak som otcovi povedal že ešte určite pôjdeme aj na tú jesennú entomologickú burzu. Otec však bol vyrovnaný a kľudný a už pripravený na všetko preto že v nemocnici bol kňaz ktorý ho každý deň navštevoval a dal mu aj malý ruženec ktorý nosil na zápästí pravej ruky.
Keď deň po pohrebe v utorok 2.9. šla moja žena Maja a dcéra Magda pre peniaze aby sa vyplatil pohreb lebo všetko okolo pohrebu vybavovali po dohode ich vpustil do domu a zamkol za nimi dvere. Mňa by tam nepustil preto som ostal vonku a bol som pripravený volať 158 keby sa niečo prihodilo. V izbe kde otec v posteli zomrel bolo všetko rozhádzané a rozmetané aj knižnica vyrabovaná a na knižnici už nebola otcova zbierka. Už nebolo kde hľadať otcove peniaze na pohreb. Peniaze im nedal že príde sám zaplatiť 2500 E a zbytok sme mali zaplatiť my. Čakali ho v Žiline v Piete a na dohodnutý čas neprišiel ani po hodine
Telefón mu zvonil ale nedvýhal. Šli sme autom do Varína. Mal zamknuté, ale telefón bolo počuť zvoniť zvnútra. Mali sme obavy že sa mu niečo stalo. Doniesli sme z miestneho pohostinstva rebrík a pokúsili sme sa nazrieť cez okno dnu ale záclony boli zatiahnuté tak že nebolo nič vidieť. Meistni z pohostinstva nás ale upozornili ž ho videli pred hodinou ísť smerom k MNV zrejme k autobusu
Siedma krabica
V meste sme ho hladali okolo domu odborov. Napokon sme ho našli. Ale robil sa že nás nevidí a nevníma. Už nepočítal s tým že ho budeme viac ako 2 hodiny čakať a zrejme sa hodlal vyhovoriť že si zabudol doma telefón a pohrebníctvo nenašiel. S peňazí na pohreb už stihol minúť 30 Euro. Zaplatili sme ostatok a všetci sme si vydýchli. Na druhý deň mi volal že ak mu nevybavým peniaze na sociálke k dôchodku tak mi otcovu zbierku nedá a zložil bol zjavne opitý a vydieral ďalej.
Volal som sestre Soni Černákovej že nech mu odkáže lebo mi už nebral telefón že vo štvrtok poobede si prídem pre zbierku do rodičovského domu s kamarátom aby ju prichystal
Vo štvrtok 4. 9. 2025 mi už sestra Soňa volala že mi už neverí a že zbierka ma isto hodnotu 30 tisíc a že ide dole z chaty za bratom Marianom. A ja že som za ňu zaplatil len tú údržbu a že otec by mi goliášov nikdy nedal že jej to hovoril. No a ja som mal viac ako pol roka goliáše doma otec mi ich dal. Vtedy už bola zbierka moja hovoril mi aby som si ju zobral domov celú lebo keď náhodou zomrie Marian ju zničí alebo rozpredá a to by si želal najmenej zo všetkého.
Otec mi po polroku volal aby som mu doniesol goliáše že
ich chce ešte ukázať Soninmu vnúčikovi a tak som mu ich doviezol svedkom je
pán Tretiník ktorý šoféroval moje auto keď som goliášov viezol otcovi do
Varína. Vnúčik však už nikdy k nemu neprišiel a tak ostali u otca až do
jeho smrti. A tu ma hneď napadlo kto chcel aby otec pýtal goliáše aby som mu ich doniesol že ich chce ukázať vnúčikovi. Vysokopravdepodobne to už vtedy chcela sestra Sonička. Šlo jej špeciálne o tie Goliáše aby boli u otca keby sa stalo najhoršie.
Sestra Soňa najprv chcela somnou urobiť koalíciu a pýtala sa či mi môže veriť. Samozrejme pritakal som. A ona na mňa vysypala že by sme mali nejako zariadiť aby Marian nebol doma zlomil si nohu alebo čo a bol v nemocnici alebo niečo a my by sme potom prehladali dom. Na to som jej povedal že s takými spôsobmi ublžiť mu nesúhlasím a preto mi potom zavolala že mi už neverí a ide s chaty dolu do Varína za Marianom..
Vôsma karbica
Ešte v júli 2025 som bol u otca a pozerali sme si zbierku a debatovali o jesennej burze. Chodil ešte po byte o paličke. Nemal som srdce mu zbierku brať keď sa mu pri nej vždy rozžiarili oči. Celý život venoval entomológii a jeho zbierky sú už v depozitoch v dvoch národných múzeách. Preto som zbierku nechal aj s Goliášmi u otca. Ani ma nenapadlo že sa už zakrátko stretnem s nepredstaviteľnou zákernosťou svojich súrodencov. Potom som odcestoval s jaskyniarmi na Istriu na dlho plánovanú akciu.
Keď som sa vrátil už bolo s otcom zle. A behali sme už len okolo neho.
Vo štvrtok 4. 9. na obed mi už Soňa nebrala telefóny preto že stále s niekym volala zistil som že aj Marian volá trvalo to asi hodinu a keď už nevolali nikto z nich mi nebral telefón. Vedel som že sa o niečom dohodli a o druhej sme vyrazili s pánom Tretiníkom do Varína. pre zbierku. Mariana sme už na chalupe nenašli. Vedel som že pre neho prišla sestra Soňa a vyviezla ho hore na chatu a možno aj so zbierku. Vybehli sme autom hore a v lieskach kde mala zaparkované auto sme zistili že má čerstvé blato na kolesách. Počuli sme od chaty ako Marian hlasito vykrikuje a nadáva samozrejme na mňa
Tak sme vedeli že sú tam. pán Tretiník nemal viac času a ani nechcel byť svedkom nejakých hádok a tak sme sa vrátili do Žiliny naprázdno ale pred šiestou šiel do Varína jeden zo zamestnancov piety že sa pokúsi mi pomôcť aby mi brat zbierku vrátil. Marian doma stále nebol tak sme vyrazili hore k chate a zablokovali sme Sonine auto poblíž chaty Marian bol opití a nepríčetne vykrikoval povedal som mu že si idem pre zbierku a pustili sme ich dopredu ale kým sme sa otočili už sme ich nemohli dostihnúť leteli nadol naozaj veľmi rýchlo už to bolo podozrivé a trklo ma že sme mali predovšetkým pozrieť Soni do kufra auta
Desiata krabica
Keď sme prišli k rodičovskému domu Sonine auto tam už nebolo a nešlo ani proti nám ale pokračovalo v jazde na Žilinu. Marian stál vo dverách nevedel rýchlo otvoriť chalupu a zamknúť sa v nej ako do hradu. Zistili sme že je tak pripitý že nevie trafiť kľúč do zámku. Povedali sme mu že mu nejdeme ublížiť ani vziať peniaze ale ideme pozrieť tú otcovu zbierku a tu začal mlieť novú prupovídku že vraj bol opitý a vykradli ho. A ukradli práve tú otcovu zbierku. Hneď mi došlo že to má nejakú novú inštrukciu po tom čo sa práve v ten deň dohodol telefonicky zo Soňou a tá prišla dolu pre neho aby ho pred nami "ochránila" a tak sa dohodol so Soňou že zbierku premiestnia ku sestričke. Tak to nám bola novina a prečo nevolal políciu keď ho okradli. Dobre vieme že Marian nikdy nenechá otvorený dom vždy v ňom za sebou úzkostlivo zamyká lebo sa asi bojí o svoje poskrývané peniaze. Dostal od otca najviac podiel z predaj otcových pozemkov 54 tisíc plus to o čo ukrátil Soničku a otcove peniaze cca 20 tisíc. To mi povedal otec že tých svojich 20 tisíc dal Marianovi za to že sa oňho staral. Tesne predtým predal záhradu za 35 tisíc a garáž za 15 tisíc a pritom nechcel zaplatiť náklady pohrebu aj keď si otec na pohreb odložil 3000 E a stále vykrikuje aký je on chudobný a že ja si chodím po dovolenkách do Chorvátska, áno máme tam zadarmo ubytovanie a pracujeme tam na oplátku v jaskyniach tak že náklady máme len na dopravu a stravu inak by som si vycestovať na dovolenku tiež nemohol dovoliť
Lenže ako ho mohli vykradnúť keď do domu nikto násilne nevnikol zámky boli v poriadku okná celé. Už som začal šípiť že v dome už tú zbierku nenájdeme. Napokon otvoril a my sme prezreli dom a naozaj tam už zbierka nebola nedala sa len tak skryť bolo to 20 presklených skriniek. A keďže sa stala krádež privolali sme políciu prišla hliadka a všetko zaznamenala a prikázali nám aby sme tú zbierku ešte raz v dome dobre pozreli a pozvali nás na sobotu spísať zápisnicu o celom incidente. A dali tak šancu rodine aby zbierku vrátila predtým ako urobíme udanie na konkrétneho páchateľa. Aj policajti boli zhrození situáciou v dome. Marian robil mŕtveho chrobáka v kresle pred televízorom uprostred nepredstaviteľného chaosu a neporiadku však nech všetci vidia aký je on chudobný a v akom svinčíku musí žiť. Prezreli sme na radu policajtov ešte pivnicu aj povalu ale zbierku sme nenašli
Jedenásta krabica
Vedeli sme že nápad že opitého Mariana vykradli je nápad pani Soničky a že teda vzali zbierku z domu a zahrali to na vykrádačku aby zbierku mohli speňažiť preto že podla Soni má zbierka väčšiu hodnotu ako 6000 Eur a rada by ju strelila za viac. Soňa o nejaké zbierky nemá záujem ale peniaze jej nikdy nesmrdeli. Keď bola malá často ich kradla aj rodičom a my sme to vždy ako chalani za ňu schytali. Už vtedy bola prešibaná manipulátorka. A tak sme vyrazili opäť hore na chatu či tam náhodou ešte nájdeme sestričku Soničku...
Dvanásta krabica
Bola už tma v chate sa svietilo. Ale auto tam kde obyčajne parkuje nebolo to nám bolo divné nevideli sme ho ani pri chate. Povedala nám že Marian za ňou prišiel na chatu pešo samozrejme v šlapkách na ponožkách...:-).
Išlo o to zakryť to že Soňa bola dolu vo Varíne pri chalupe a mohla naložiť otcovu zbierku do auta. Rozprávala nám že vie kde je v dome skrýša s 30 tisícami o ktorej vie len ona. A že sa jej na chate Marian ožral.
No a prečo mu dávala piť?
Keď sme odchádzali povedala nám že Marian jej povedal že zbierka je dobre skrytá a v bezpečí tak sme jej povedali že ak chce zbierku zachrániť aby bolo Otcove menu v múzeu zviditeľnené touto zbierkou aby to zahrala na Mariana že vie o kupcovi a že peniaze si rozdelia aby sa otcova zbierka zachránila a predala Považskému múzeu. Marian by asi kápol božskú.
Ale všetko bude inak. Obaja sme prišli k názoru že Soňa to celé organizuje. A nasledujúca veľmi podozrivá udalosť to aj potvrdila....
Trinásta krabica
Na záver sme sa opýtali Soni kde má auto že by sme sa chceli pozrieť do jeho kufra. Povedala že je dolu na parkovisku tak sme šli dolu na parkovisko autom a žiadne auto tam nebolo. Tak som jej hneď volal, ale už mala dlhý rozhovor s niekym kto ju hore vyviezol a auto zobral zo sebou, lebo už sme vedeli že tam bola tá otcova zbierka ktorú Soňa s Marianom pravdepodobne naložili vo Varíne do jej auta. Iste by sa našiel aj niekto kto ich pritom videl preto že to bola okolo 20 čiernych skriniek, ktoré nakladali do auta na hlavnej ulici.
Štrnásta krabica
Dlho som sa nemohol dovolať jej auto nebolo ani nikde po ceste dolu odstavené. Až keď sme boli dolu na pažitiach tak som sa jej konečne dovolal a oznámil som jej že jej to auto museli z toho parkoviska dolu ukradnúť lebo tam nie je. Pohotovo zahlásila že ho má zaparkované pri urbárskej bráne pod cestou do Jedľoviny. Ale to nie je dolu ale na úrovni jej chaty. Obrátili sme auto a hnali sme sa o tom presvedčiť. Samozrejme žiadne auto tam nebolo.
Tak že prečo Sonička klame? Preto hneď po našom odchode dlho s niekym volala iste nie s podguráženým
Marianom vo Varíne, ktorého sestra aj tak oklame a možno príde ešte aj o chalupu.
Áno preto že auto tam
nebolo a niekto odviezol otcovu zbierku do bezpečia aby si na nej zgustla finančne "vyhladovaná" sestrička Sonička, ktorá ako bývalá účtovníčka rozhodne nepoberá minimálny dôchodok ako ja s bratom, ktorý sme pracovali manuálne.
Šli sme na jej adresu na Hájiku Pecvalova 47, Hladali sme jej auto nenašli sme ale zazvonil som na jej byte ozval sa jej syn ktorý na tejto adrese nebýva a odvrkol mi niečo o tom že "Soňa dostala menej za pozemky a nech ideme do pi....."
Takto sa to robí.
Tak že tak Soňa si zobrala či ukradla to čo jej "patrí."?
Ale zabudla že zbierka keďže nemám doklad o kúpe (no mám svedkou že som ju zaplatil) čo bola priznám si moja naivita, ale nechcel som otca čo ledva chodil o paličke v dobe covidovej vláčiť ešte po notároch.
Jej majetok čo dostala ešte predtým ako sa vydala - chata má najväčšiu hodnotu aj preto že si jej rodina na chate privyrábala minimálne 30 rokov jej prenajímaním preto jej otec s Marianom nadelili menší podiel aj keď som im povedal - rozdelte to rovnako bude z toho peklo. A oni sa vraj zas pred Soňou vyhovorili na mňa, že ja som chcel aby dostala menej. Samozrejme nikto nechcel byť ten Čierny Peter. Pokiaľ viem od otca, dostala pri delení peňazí za predaj otcovho pozemku 36 tisíc a neskôr jej otec po jej protestoch ešte doložil nejakú čiastku myslím že hovoril o troch tisíckach ale to neviem presne. A tak tu máme peklo ktoré vie rozpútať len chorobná chamtivosť.
A tak otcovu zbierku už pravdepodobne nikto nikdy neuvidí odvezú ju a predajú anonymne v zahraničí. Čo tam po pamiatke nejakého jej ocinka ako ho sestrička vždy volala ale dokonale naňho vždy kašlala. Hlavne že si hovela hore na chate takmer sama celé leto a na otca sa ani neobzrela a nechcela ho brať na chatu preto že jej psica sa nezniesla z otcovým psom.
Lacná výhovorka.
Možno keby bol na chate na slniečku medzi krásnymi kvetmi a na čerstvom vzduchu ešte by bol medzi nami. Sťažoval sa že je v tom byte ako vo vezení. Ale čo tam po otcovi. Sonin pes bol dôležitejší ako vlastný otec, hoci sestra dobre vedela v akých podmienkach otec žije v rodinnom dome s Marianom kde je špina a smrad kde brat odmietal upratovať venčiť psa a vetrať dom. Tesne predtým ako otca odviezli do nemocnice som počul v telefóne ako Marian nepríčetne reval že "tu sa upratovať nebude!" Soňa zavolala sanitku. Do ktorej sme ho pomáhali všetci naložiť a museli sme sa poriadne hanbiť pred zdravotným personálom za podmienky v akých otec žil, pričom sa Marian ako opatrovateľ pred doktorkou hájil slovami, že nech všetci vidia aký je on chudobný.
Do nemocnice sa sestrička na otca neprišla pozrieť za päť dní ani raz keď bol pár dní pred smrťou ani keď ho doviezli domov otec horko zaplakal lebo Sonička tam zasa nebola, lebo vraj sme ju nezavolali. A ona je tak chorá. A pritom vedela že otca dovezú z nemocnice večer domov. Ale čo by chodila veď je chorá... A ten odroň Marianko do toho bezohľadne zareval: "Soňa tá Ti nepríde ani na pohreb!" Čo otcovi náramne "pomohlo". Ešte že to dcéra Magduška zahovorila a vľúdne sa so svojim dedom porozprávala a uvarila mu čaj. Otec chcel čaj a brat tvrdil že žiadny čaj doma nemajú. No v kuchyni mali čajov celú kopu. Bolo mi strašne ľúto toho nášho otca ktorý mal v posledných hodinách okolo seba takéto nevďačné deti. Soňa sa rada vyhovárala na karmu že je to vlastne otcova karma žiť takto v neporiadku, v špine a biede s Marianom. Pekná filozofia a zámienka ako sa vyhovoriť a neurobiť nič...
Ani jeden z týchto držgrošov by otcovi nezaplatil za tú zbierku 6000 E dopredu keď ešte žil a tak len čakali kým zomrie a hneď ma vydierali ak nezaplatíš pohreb rozpredám ju ak mi nevybavíš na sociálke zvýšenie dôchodku nedám ti ju a takto by to pokračovalo ďalej a následne napokon zbierka celkom zmizla v pažeráku chamtivosti mojich zlatých a bezcharakterných súrodencov. No vraj Marianka vykradli.....
Ešte aj nad samým hrobom sú ľudia schopný kuť pikle, klamať a kradnúť a bezohľadne podvádzať a neustále zvalovať vinu za svoju biedu na iných. Tak Sonička len ďalej nadájaj toho Marianka alkoholom ako naposledy hore na chate a ani sa s ním nebudeš musieť deliť s peniazmi za tú predanú otcovu zbierku a napokon budeš rýchlo opäť dediť a predávať chalupu a samozrejme najprv v nej hľadať zabudnuté Marošove peniaze. Veď už možno ani nevie kde ich skryl. To bude Klondajk však? Vy nie ste moji súrodenci... ste bez chrbtovej kosti a na staré kolená ste sa úplne zvlčili namiesto toho aby ste zo šedinami zmúdreli a duchovne vyrástli naopak ste sa stali bezcharakternými duchovnými mrzákmi
Petnásta krabica
Na otcovu počesť budeme aj naďalej chodiť na jeho obľúbené burzy. Otec svoju zbierku budoval roky chcel som aby si tie peniaze za zbierku užil a zároveň ju mal až do svojej smrti pri sebe. A túto svoju povinnosť voči nemu som splnil. Až na to že jeho meno sa nezapíše do histórie pod touto zbierkov niekde v múzeu preto že krkavčie deti a vydierači sa hneď vrhli na korisť a zbierku ukradli aj keď dobre obaja vedia že som za ňu zaplatil, a ani to nepopierajú ale podla Soničky som vraj za zbierku zaplatil málo a Marian tvrdil že som za tú zbierku zaplatil 6000 ale z otcových peňazí, ako keby on žiadny podiel z predaja otcových pozemkov nedostal dokonca on dostal najviac a oni obaja sú teraz ukrivdení a hlavne chudobní a chcú utŕžiť za zbierku oveľa viac.
Zaujímavý bol najmä ten fakt že Sonička bola strašne chorá chodila po vyšetretreniach v Žiline ale otca tam neprišla pozrieť ani raz a vždy sa na ňu pýtal a bol z toho veľmi smutný, snažili sme sa ju ospravedkniť, lebo vraj mala nejaké starosti so psom a choré srdce a neviem čo ešte. Ale keď išlo o to ukradnúť z rodinného domu otcovu zbierku to už chorá na srdiečko nebola bola mrštná ako rybyčka aj auto hnala pred nami dolu kopcom z Jedloviny ako profesionálny závodník, že ju bravúrny šofér nedokázal dohnať. Človek chorý na srdce by z takej naháňačky dostal infarkt. A klamala ako profesionálny podvodník a zlodej. Byť tak chorí že nemôžem prísť navštíviť ani svojho otca do nemocnice by som sa nepechoril isť autom hneď po pohrebe svojho otca zákerácky ukradnúť otcovu zbierku z rodinného domu a zhodiť to na vykrádačku domu keď bol brat opítý a vraj sa nezamkol. Prečo mu ale neukradli elektrický bycikeľ a iné cennosti aj peniaze? Pozoruhodná krádež....
Šestnásta krabica
Najviac sa v posledných dňoch života o môjho otca starala moja najstaršia dcéra Magdaléna a bola zhrozená z toho ako sa správajú moji súrodenci k vlastnému otcovi a jeho pamiatke. Zažila pri tom traumy o ktorých sa aj ťažko rozpráva.
Spomenie jednu z nich:
Na predposlednej návšteve u otca v nemocnici prišiel Marian opitý a začal mi vykríkať že musel isť vo Varíne pre otcovu kartu k jeho doktorke a že som tam mal ísť ja. Pritom to mal z domu len na pár metrov a potom začal vykríkať že chceme od otca vymámiť druhú polovice chalupy lebo sme ho chceli zobrať z nemocnice na týždeň domov (aby nebol v tom neporiadku v špine a smrade ktorý udržiaval doma Marin vyhovárajúc sa na psa a na chudobu a nechcel ani dovoliť aby sa tam upratovalo) ale že on tú chalupu podpáli a mnohé iné vyhrážky a obvinenia zjapúc na celé oddelenie na mňa chŕlil nadávky a provokatívne do mňa pritom búchal päsťou mal som čo robiť aby som sa ovládol a neuvalil mu jednu po papuli zbehol sa v tej izbe celý nemocničný personál a chceli naňho privolať ochranku a vyviesť ho z nemocnice.
Aj otec naňho zrúkol "Čo do teba vstúpil diabol?"
Pritom ja ani moja manželka sme Mariana nijako neprovokovali a boli sme
ticho neodpovedali sme na žiadne hrubé urážky a ivektívy, lebo sme
vedeli že bude ziapať ešte viac.
Ošetrujúci lekár otcovi v to ráno povedal že si ho v nemocnici ešte pár dní ponechajú aby ho preliečili a zosilnel ale po tomto otrasnom incidente ho poslali na druhý deň večer domov lebo nechceli aby taký hulvát ako Marian ešte raz prišiel zjapať na oddelenie. Preto večer lebo Mariána nemohol nikto zohnať bol zamknutý doma a nebral telefóny. Len to sme nevedeli a večer sme šli s dcérou Magdoma a s manželkou do Varína zistiť či je doma a čo s ním je. Až keď sme zistili že je doma volali sme do nemocnice že na otca čakáme. Po tom ako otca priviezli domov v nasledujúce ráno zomrel.
No a nemuselo sa to takto skončiť keby nebolo Marianovho opilstva a grobianstva otca mohli v nemocnici ešte liečiť. Aj počas ostatných návštev Marian mámil od otca len splnomocnenie na prevzatie dôchodku a do omrzenia to stále opakoval a prerušoval aj otca keď nám rozprával jeden príbeh o starom mlynárovi z Varína a zaujímalo ho najmä kde má otec doma schovaný kľúč od domu. Len preboha aby nám ho otec náhodou nedal. Veď nás by ani nenapadlo ho od neho drániť.
Sedemnásta krabica
No tak Sonička a koľko by si tak chcela za tú zbierku, lebo ja by som bol rád aby sa zachovala celá som ochotný ju druhýkrát zaplatiť s podielu z dedičstva. Je to pre mňa dôležitejšie ako tie peniaze. Ocovi som sľubil že ju udržím v celku a predám len Považskému múzeu. Táto zbierka patrí po tom čo som ju zaplatil mne a prípadne k dedičstvu po otcovi napriek tomu že ste ma ňou vydierali, zhabali ju a napokon ukradli a odviezli z rodinného domu na neznáme miesto právom patrí mne... a obaja to veľmi dobre viete že som tých 6000 E otcovi za ňu zaplatil. Trestné oznámenie je už zaevidované na prokuratúre
Keď sa delili peniaze za predaný pozemok (dobrú cenu cca niečo cez
180 až 190 tisíc E presne si to už nepamätám zmluva ostala u otca, kupca ako somto tu už spomenul som sprostredkoval a za
sprostredkovanie obchodu som nechcel od súrodencov a otca žiadne peniaze
otec mi ale neskôr dal sám za sprostredkovanie obchodu 2 tisíc E zaplatili
sme len právnika čo nám robil zmluvy, i toho som v tejto veci zaisťoval.)
Otec na moje
želanie odčítal 6 tisíc E zo sumy ktorá mi mala pripadnúť a pripadla ako podiel z dedičstva s tým že sme
sa dohodli že zatiaľ nechám zbierku kým žije u neho preto že pochopiteľne
mal k nej ako amatérsky entomológ a zberateľ citový vzťah a okrem toho
som chcel aby to podporilo jeho zdravie a jeho chuť do ďalšieho života.
Za cenu 6000 E chcel zbierku predať do Považského múzea kde mali o ňu
záujem len nemali dostatok prostriedkov. Tak že som mu tú istú sumu za
zbierku zaplatil aby si tie peniaze mohol ešte kým žije užiť a zároveň
zbierku zvelaďovať dopĺňať a tešiť sa z nej. Tieto veci predlžujú ľudský
život.
Moji súrodenci by to takto nikdy neurobili preto že ich
zaujímali len peniaze a nie zdravie svojho otca a nezaujímali sa ani o
otcovu záľubu a jeho zbierky inak ako o budúci zdroj financií preto že
do zbierky bolo potrebné stále investovať.
Podporovali sme otca v
chuti do života aj tým že sme neustále spolu chodili aj pred rokom 2014
keď som zbierku dokumentoval na burzy s mojimi dcérami a vnučkou kým
som nemal auto vozila nás na burzy v Čechách aj na Slovensku moja
najstaršia dcéra Magdaléna a po roku 2018 sme jazdili na burzy každoročne 2x do roka
mojim autom, ktoré pravidelne šoféroval priateľ rodiny Roald Tretiník. Zbierku som opatril novými presklenými krabicami od čoho
mám isto v emajlovej pošte faktúry len by som ich musel dlhšie hľadať.
Otec do nich celú zbierku preložil. Otec už
bol ťažko mobilný a tak som ho nemienil vláčiť po notároch bolo to v
roku 2022 keď ešte zúril Covid. Nechcel som riskovať aby covid chytil. Ale svedka čo mi kúpu zbierky dosvedčí mám, dokonca dvoch.
Brat Marian mi v pondelok 8.9. kontrólne volal aby sa dozvedel aká je sitúacia a nadával na Soničku že ho obabrala že on musí teraz hovoriť že ho vykradli keď bol opitý, ale že teraz Soňa naňho kašle.
A dohováral mi že ja som otcovu zbierku kúpil z otcových peňazí. Že to neboli moje peniaze ale otcove peniaze čo som mu zaplatil za zbierku.
Veľmi naivný pohľad. Aj on dostal tie otcove peniaze ako ja ale on od neho zbierku za ne neodkúpil preto že jeho chamtivosť by mu to nikdy nedovolila. Otec tie peniaze medzi nás rozdelil ako súčasť dedičstva. Tak že keď nám ich dal boli už naše.
Marian dostal peniaze aj zo Soninho podielu lebo to sám chcel a otec mu dal aj svoju čiastku z toho predaja len aby sa oňho staral v starobe. Tak že aj on priznal rovnako ako Sonička že 6000 som otcovi za zbierku zaplatil no Soňa tvrdí že to bolo málo a len na údržbu tej zbierky ktorá má údajne oveľa väčšiu cenu vraj až 30 či 33 tisíc
No počuj Sonička a prečo si za tú údržbu tej zbierky nezaplatila tých 6000 E ty? A prečo si ju teda bola ukradnúť?
a Marian hovorí že som síce tých 6000 za zbierku zaplatil ale z otcových peňazí ktoré nám rozdelil ako súčasť dedičstva ešte kým žil, tak že tie peniaze nám už patrili. Defakto priznal aj on že som otcovi za zbierku zaplatil
Dostal som 54 tisíc a z nich som zaplatil 6 tisíc otcovi za zbierku tak že mi ostalo 48 tisíc. Marian dostal 54 tisíc plus tie peniaze o ktoré sa rozhodli dať Sone menej, tak že dostal cca 80 tisíc a pri delení ukryl 20 tisíc a tvrdil že som ich ukradol ja napokon sa našli v jeho batohu Soňa bola toho svedkom lebo som jej volal aby si ihneď prišla pre svoju čiastku a bola svedkom tohoto incidentu.
Otec zveril zbierku mne preto že vedel že budem zbierku zvelaďovať a pokračovať v jeho šlapajách a nerozpredám ju nadrobno a ak tak len ako celok do Považského múzea a pod jeho menom. To som mu sľúbil a plánoval som otcovu zbierku najskôr vystaviť v Makovického dóme spolu s horskými a jaskyniarskymi fotografiami z mojej tvorby.
No a v pondelok 8. 9. mi Sonička napísala esemeku že sa nemusím báť o zbierku že je v depozite.... no v akom depozite to nenapísala
A 13. 9. 2025 o 13:48 mi drahá sestrička napísala že:
Pokiaľ mi ty predložíš kupnopredajnú zmluvu, overenú notárom a s
podpisom môjho otca tak ti ju dám zatiaľ bola odložená proti zničeniu
Marianom.
Tak že tu je priame priznanie toho čo sme už predpokladali a doložili logickou analýzou.
Zbierku z otcovho domu ukradla moja drahá sestrička Sonička a kryje to teraz tým že ona chcela zbierku len zachrániť pred Marianom:-) A samozrejme zlodejka chorá na srdce ju stihla po dohode s bratom Marianom ukradnúť z rodinného domu skôr ako som si pre ňu prišiel ja.
Aké pokrytecké. Drahá sestrička vedela že si idem 4. 9. 2025 o 14:00 pre zbierku do Varína a tak sa rýchlo dohodla s Mariánkom - nasľubovala mu hory doly a potom ma rýchlo predbehla a už pred obedom bola pre zbierku ona aby ju sama získala aj keď dobre vedela že som za zbierku otcovi zaplatil.
A kryla sa tak že klamala že Marián prišiel na chatu ku nej pešo aby bola mimo podozrenia a mohla tvrdiť že Marian jej povedal že zbierka je ukrytá na bezpečnom mieste. Pritom ju ona sama už mala naloženú v aute a potom ju ukryla v nejakom depozite. Ak vôbec. Zrejme ju má doma v skrini,
Klamárka a zlodejka. A vraj chorá na srdce.
Teraz chce túto krádež legalizovať?
Sonička myslíš si že by Ti toto čo si spravila ty mne, náš otec keby bol žil Schválil?
A že Ti to tam hore nebude pripočítané ako hriech?
Nehovorí Ti nič jedno z Božích prikázaní NEPOKRADNEŠ?
Ty nemáš svedomie?
K Tebe sa nedostalo to že Božie mlyny melú pomaly a isto?
Nevieš nič o karmických zákonoch?
O čine a jeho následkoch?
Rozhodne sa už nikto z našej rodiny manželka dcéry a vnučka nemienia s Tebou kontaktovať a sú všetci zhrození a sklamaní že si morálne tak hlboko klesla a tak bezohľadne sa správaš ku svojmu bratovi.
Nestačilo že Marian zničil kus zdravia i mojej manželke pridala si sa k nemu aj Ty?
A čo si o Tebe pomyslia tvoji priatelia vo Varíne keď sa toto všetko čoskoro dozvedia? Všetci tí naši spoloční priatelia z turistiky?
Tak ja byť v Tvojej koži hanbil by som sa ako pes
Ale ty žiadne svedomie ani hanbu nemáš
Lebo ty máš krivdu preto že otec ti nadelil menej? A to čo tebe nedal dal napokon Marianovi? Vieš že to urobil preto že ty si 30 rokov zarábala na prenájme chaty ktorú si dostala od rodičov ešte predtým ako si sa vydala?
Ani ja ani Marian sme nemali žiadny majetok od rodičov ktorý by sme mohli prenajímať a privyrobiť si na ňom
Ak by si Ty niečo zaplatila otcovi nikdy by som sa neznížil k tomu aby som to išiel z otcovho domu po jeho smrti ukradnúť ako si to urobila Ty.
Sonička dala si ty niekedy nejaké peniaze otcovi? Nedala však
Naopak len si ich od otca dránila až z toho otcovi bolo niekoľkokrát špatne a sťažoval sa na Teba predomnou viackrát. Ak bude treba Sonička napíšem tu o tom viac ako si otecka užierala ešte predtým ako sa delili peniaze za predaj pozemku.
Ale poviem ešte jedno keď som sa oženil otec mi kúpil vo Varíne ako svadobný dar drevenicu s pozemkom kde sme so ženou minimálne 10 rokov bývali. Po tom ako zbankrotovala naša rodinná firma Jedlovina s.r.o. som musel chalupu predať aby som vyplatil všetky dlhy a otcovi som zaplatil respektíve vrátil z predaja tohoto majetku tých 30 tisíc, ktoré on za tú chalupu zaplatil a on ich zasa investoval do nového pokrytia strechy na rodičovskom dome.
Sonička mi doteraz vyčítala že mi dal otec chalupu ako svadobný dar, ale jej dal len chatu z ktorej rodičov vyhodila a vzala im na 3 roky od tejto chaty kľúče potom čo naša nebohá mama nechtiac zapríčinila že Sonička prišla o týždňový zárobok z prenájmu chaty. Tri roky som Soničku a jej rodinu presviedčal aby rodičom tie kľúče od chaty vrátili. Že je to hanba takto zaobchádzať s vlastnými rodičmi ktorí jej tu chatu dali. A toto je len jeden z viacerých smutných príbehov okolo Soničkynej chaty najvzácnejšieho majetku v našej rodine kde sme ako deti všetci súrodenci a bratranci spolu trávili naše šťastné detské pázdninové dni v náručí prírody.
No žiaľ na starosť sa s týchto mojich súrodencov stali chamtivé vydieračské zlodejské pažravé obludy. Je to smutné že to musím takto o svojich súrodencoch verejne povedať. Na staré kolená úplne zbesneli a to hneď ako otec zomrel.
Také citové pripútanie k idilickému prázdninovému domovu v lone prírody je vždy na celý život. Ale na to Sonička nereflektovala a zabudla a jej chata sa stala len prostriedkom pre finančné privylepšenie jej rodinného rozpočtu hoci keď jej rodičia dávali chatu sväto sväte sľubovala že na ňu budeme ako rodina mať občasný prístup po dohode aspoň raz cez prázdniny a 1x cez zimnú sezónu. Všetko však dopadlo ako vždy celkom inak.
Soňa mi viackrát volala no neberiem jej telefóny, nechcem sa rozčulovať a tak som jej 24. 9. napísal:
Ak chceš aby som stiahol trestné oznámenie vráť zbierku tomu komu ju otec predal - je to jeho posledná vôla a tú by si mala ctiť.
Otec
vedel že sa o ňu postarám nielen preto že som s ním chodil na všetky
burzy ale mal som k zberateľstvu v tomto obore vzťah nosil som mu
chrobákov z našich akcií v horách aj zo zahraničia a vždy sme našli na
túto tému spoločnú reč. Mariana tieto veci nikdy nezaujímali otca na
burzách nikdy nepodopieral a nedoprevádzal 2x bol s nami len aby sa
previezol a behal len po obchodoch. Ani trochu ho to nezaujímalo. Ešte
sme ho museli zháňať po celom meste. Ani teba som nikdy nevidel na
žiadnej burze s otcom. Bol som s ním mojim autom a s pánom Tretiníkom aj
v Liptovskom Mikuláši kde si pozrel svoju vystavenú zbierku. Nikto z
vás ho tam nezobral. Každý rok bol u nás na Vianoce a vozil som ho aj do
Terchovej na bryndzové halušky a pod Rozsutec do Štefánovej aby sa nadýchal čerstvého vzduchu.
Písal
som otcovi všetky zoznamy pre múzeá na počítači aj s patričnou
grafickou úpravou. A bolo toho naozaj hodne. Sám som kupoval na každej buzre motýlov a stále platí
že pre tvojoch synov mám dve krabice exotických motýlov ako pamiatku ak
kompletne zbierku vrátiš.
Žena sa pozrela do mojich správ preto že ja už nič od teba nečítam
preto že sa nechcem na tých tvojich nezmysloch rozčulovať. Ja som s Marianom žiadne peniaze u nás
doma nikdy nehľadal. Pomáhal som dovážať potraviny a vykladať ich z môjho
auta do domu a porozprával som sa vždy s otcom.
Neobviňuj ma z toho že ja som hľadal v otcovom dome nejaké peniaze.
Nikdy som to nerobil a nikdy by som sa k tomu neznížil.
Ty však všetkých posudzuješ podľa seba. Lebo ty by si ich isto hľadala... a nevieš sa dočkať kedy ten dom celý prehladáš a nájdeš tam tie poskrývané peniaze v skrýšach o ktorých len ty vieš
Hladal
ich len Marian lebo ten je ako ty ide len po prachoch preto nechcel
nikoho pustiť hladať peniaze na otcov pohreb. Keď tam prišla Maja s
Magdalénov zamkol za nimi dvere a nepríčetne vyziapoval. Bal som sa o
ženu a moju dcéru a bol som pripravený volať policajnú hliadku. Našli v
otcovej spálni len spúšť a všetko vyhádzané z knižnice tak že už bolo
zbytočné hľadať otcove peniaze na pohreb.
Otec mi povedal
že tých 3000 je v 500 eurovkách. Ale vtedy som to nebral vážne a predpokladal som že otec bude žiť, cítil sa už omnoho lepšie dokonca bol veselí a radoval sa že som k nemu prišiel pýtal sa na moju ženu ktorá somnou neprišla lebo sa bála Marina. Aj na teba sa pýtal. Tešil sa domov ale bál sa Marianovho opilstva. Kto by sa nebál. Marian ale platil v Piete stovkami
tých 2470 v 100 Eurovkch. Tie 500 eurovky by mu v obchode len tak
nezmenili. Svoje peniaze má v 200 stovkách. Tie stovky musel niekde doma nájsť.
Inak Marian bral peniaze aj z otcovho dôchodku otec sa mi sťažoval
že mu na začiatku leta zobral 100 E. Poradil som mu aby si dôchodok
vždy dobre schoval. Otcovi z nákupov nikdy nedal výdavok prakticky žil z otcovho dôchodku. Otec platil potraviny aj všetky platby za energie plyn smeti vodné stočné a dane.
Dal niekto z vás milí súrodenci otcovi
niekedy nejaké peniaze? Pokiaľ viem obaja ste ich od neho len dránili.
Dal Marián zo svoho podielu na predaji pozemku otcovi nejaké peniaze?
Kúpil si on tú zbierku? Chamtivosť by mu to nedovolila.
Dala by si
otcovi 6000 E ty za tú zbierku? Kdežéééé ani náhodou. Bolo ti lepšie počkať kým otec zomrie a potom ju ukradnúť... Preto si otcovi povedala že Tvoj vnúčik si chce pozrieť tie Goliáše musela si vedieť že ja mám už tie Goliáše u seba doma. A otec mi ich dal bez problémov lebo ja už som mu skutočne za celú zbierku zaplatil. Ty ideš len po tých goliášoch. To mi je jasné od začiatku.
Samozrejme že ty by si tú zbierku od otca nikdy neodkúpila, lebo tebe Maroško
nechcel dať rovný podiel kvôli chate. Ale aj keby si mala ten rovný
podiel nekúpila by si od otca tú zbierku.
Ale to už nie je moja vina
že kvôli tej chate mal s tebou Marian problém a že to zvaloval na mňa to
je príznačné keď je na koho vinu zvaliť, ale ja som nedostal ten tvoj
podiel dostal ho on Marian dostal o 20 tisíc viac ako ja. On si nadelil
viac teda otec mu nadelil viac a nedelil sa o to somnou. Od neho si pýtaj to o čo ťa ukrátil. A
nezmocňuj sa toho čo ti nepatrí. Zbierku otec dal mne a ja som mu za ňu
zaplatil ty ani Marian ste za ňu otcovi nezaplatili ani peták. Len ste od neho ťahali peniaze.
Pamätáš
sa keď si sa predomnou pochválila že ti muž dal 17 tisíc E to bolo ešte predtým ako sa predal ten pozemok a hneď potom si
bola drániť u otca ako bezdomovec že nemáš peniaze a dal ti 5000 E? a otec sa to
potom dozvedel....čo si o tebe asi pomyslel? To tebe už nepovedal, ale povedal to mne bol veľmi nahnevaný.
Otec asi 15 rokov nazad predal iný svoj pozemok, ale peniaze zaň mu platili na splátky často splátky meškali aj pol roka a preto ma otec poprosil aby som to urgoval priamo na firme v Žiline celý jeden rok som okolo toho behal a vymáhal pre otca tie peniaze.
Tak že som mu vždy pomohol keď potreboval,
Ale otec Vás poznal dobre a presne predpovedal čo urobíte. Len ja som naivne veril že takéto niečo sa nestane a nemôže stať a že také niečo mi súrodenci neurobia. Vy ste však pažraví a nenásytní a len čo otec zomrel už ste vydierali, kradli a mleli len o tom že tá zbierka má väčšiu cenu ako tých 6000 E čo som z ňu zaplatil. A ty Sonička si už neustále do telefónu mlela len o peniazoch ukrytých v dome. Nič iné Ťa nezaujímalo. A že som vraj zaplatil otcovi len údržbu zbierky napísala si mi. A dozvedel som sa dokonca, že to neboli ani moje peniaze čo som za tú zbierku zaplatil. Že to boli otcove peniaze. A čo tie Vaše peniaze čo ste dostali od otca Vy hneď potom? Tie tiež nie sú vaše? A koho teda sú? Však Vám ich otec dal Maroško.
Nepíš mi nič
Len to jedno vydáš zbierku ktorú si ukradla z rodičovského domu alebo nevydáš. Trestné oznámenie z prokuratúry stiahnem iba ak mi ju kompletne vrátiš.
Vyjadrenie RNDr. Vladimíra Straku zo Slovenskej entomologickej spoločnosti pri SAV k hodnote zbierky zo dňa 6.9. 2025 16:17
Vážený pán Piovarči,
bohužiaľ dostali ste sa do nepríjemnej situácie. Keď sme takúto zbierku kupovali, tak aj za tie najkrajšie kusy bola ponúknutá cena na burze 10-50 Euro a možno aj viac. Cenu navrhujú predajcovia, ktorí z toho roky žijú, ale hodnota jednotlivých kusov je iluzórná. Mne osobne ponúkali 2x muchárku, za 20 Euro a mysleli že po nej skočím ako lev, nakoľko bola jediná na celej výstave! Pre neznalca obyčajná mucha! Ale potom som zistil, že nie je lokalizovaná, determinovaná a vôbec bez ďalších údajov. Pre mňa jej hodnota bola nulová a preto som ju odmietol. A mám dojem, že takto to je s väčšinou vystavených kusov. V prípade motýľov môže ísť o kusy, ktoré sú dochované u nás, napr. v ZOO Košice. Nemajú hodnotu tropického nálezu. Preto odborníka v prvom rade zaujímavú údaje, ktoré sú pod každým exemplárom na entomologickom štítku. Ak nie sú. je to bezcenný kus! Preto takéto kusy môžeme hodnotiť len ako bytový doplnok. Pri nákupe do múzea, sme entomologické zbierky kupovali v cene 1-2 Eurá, ak mali všetky potrebné determinačné a lokalizačné údaje a navyše zoznam všetkých druhov, ktoré v krabici boli. Za takúto cenu som kupoval aj zbierku bežných našich chrobákov od Vášho otca do nášho múzea v Martine, keď som tam bol ešte zamestnancom. Vyššiu sumu žiadne múzeum u nás za takýto materiál neponúkne ani Vášmu bratovi. Predať by sa dali za pôvodnú cenu, len ak by brat chodil na burzy, kupoval predajný stôl za vysokú cenu, a jednotlivé kusy by musel o niečo zlacnieť v porovnaní s konkurenciou, ak by ich chcel prednostne predať. Veľmi ťažký boj a úspech v nedohľadne! Ak mu stojí za to rozhádať sa pre nejakých pár stoviek s celou rodinou, tak neviem!
Sám som v týchto dňoch odovzdal moju celoživotnú zbierku dvojkrídlovcov, celkom 13 ooo kusov v 70 krabiciach do múzea v Martine zadarmo. A boli v nej at typové kusy, kde holotyp stojí aj 1 tisíc
Euro, lebo to je jediný exemplár na svete podľa ktorého bol pomenovaný nový druh pre vedu! A som rád, že to všetko vzali, a o zbierku sa bude starať tamojší kustód. Ja mám istotu, že hodnota zbierky sa zachová! V dnešných časoch múzeá nemajú peniaze na nič! Vo Vašom prípade ide len o rodinný právny problém!
Sám som v týchto dňoch odovzdal moju celoživotnú zbierku dvojkrídlovcov, celkom 13 ooo kusov v 70 krabiciach do múzea v Martine zadarmo. A boli v nej at typové kusy, kde holotyp stojí aj 1 tisíc
Euro, lebo to je jediný exemplár na svete podľa ktorého bol pomenovaný nový druh pre vedu! A som rád, že to všetko vzali, a o zbierku sa bude starať tamojší kustód. Ja mám istotu, že hodnota zbierky sa zachová! V dnešných časoch múzeá nemajú peniaze na nič! Vo Vašom prípade ide len o rodinný právny problém!
S pozdravom Vladimír Straka
OPUSTILA NÁS VARÍNSKA TURISTICKÁ LEGENDA
Záber z poslednej burzy 12. 10. 2024. Najstarší amatérsky entomológ Emil Piovarči so svojou vnučkou
Magdalénou a pravnučkou Sárkou.
O dva a pol mesiaca by sa bol otec dožil 95 rokov
Náš otec, starý otec a dedo Emil Piovarči narodený 15. 11. 1930 nebol len jedným z najstarších žijúcich občanov obce Varín. Bol i najstarším celoživotne aktívnym a zanieteným amatérskym entomológom na Slovensku. Jeho rozsiahle odborne popísané zbierky chrobákov a motýľov sú v expozíciách a depozitoch viacerých Slovenských Múzeí.
Rozruch medzi odborníkmi spôsobil jeho mimoriadny nález z roku 1980. V katastri obce Varín – Rybníky našiel ojedinelý druh malej ale výnimočnej lienky Bulaea lichatsovi, ktorá nebola doposiaľ na Slovensku nikde zaznamenaná. Slovensko sa svojou ohromujúcou druhovou rozmanitosťou flóry a fauny právom zaraďuje medzi klenoty Európy, čo potvrdzuje aj tento ojedinelý nález, ktorý sa dnes nachádza v entomologických zbierkach Považského múzea v Žiline a písalo sa o ňom nielen v odbornej literatúre ale i vo viacerých verejnoprávnych médiách ( v SME, v Novom Čase atď.)
Najrozsiahlejšia časť jeho zbierky sa dnes nachádza v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši. Ďalšia časť sa nachádza v depozitoch Slovenského národného Múzea Andreja Kmeťa v Martine. O ňom a jeho zbierkach a vzťahu k prírode vyšlo na Slovensku viacero populárnych článkov a reportáži. V pozostalosti ostala aj objemná zbierka výnimočných druhov chrobákov z najexotickejších zemí celého sveta.
Bol dlhoročným členom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny. Viac ako 30 rokov bol (s pánom Salátom z Varína) aktívnym členom dobrovoľnej stráže prírody v Malej Fatre. Patril vo Varíne k zakladateľom Odboru turistiky Stratenec pri Slovenskom zväze turistov pri ČSTV (Československom zväze telesnej výchovy) TOM (turistickej organizácie mládeže) a od roku 1972 až do roku 1980 bol jeho predsedom, Práve v týchto rokoch mal Odbor turistiky vo Varíne viac ako 130 aktívnych členov – mládeže z vysokou výkonnostnou úrovňou na horách pri poznávaní krás Slovenskej prírody, pri túrach vo všetkých horstvách Slovenska a pri táborovej ale aj orientačnej pretekárskej činnosti a pravidelných každoročných neopakovateľných Akadémiách s vlastnou malojaviskovou scénickou tvorbou pre rodičov našich mladých turistov.
Za jeho predsedovania sa na Varínskych lúkach v roku 1977 uskutočnil XXIV Celoslovenský zraz turistov a to z dôvodu mimoriadnej aktivity nášho Odboru turistiky preto že Varínskych turistov už vtedy aj kvôli jeho organizačným schopnostiam poznali na celom turistickom Slovensku nielen pre naše výkonnostné akcie a pretekársku činnosť ale i pre našu turistickú hudobnú Country Skupinu Sympaťáci. Následne po veľmi úspešnom národnom zrazovom podujatí na Varínskych lúkach ČSTV poskytla Telovýchovnej jednote vo Varíne 700 tisíc korún na výstavbu novej turistickej chaty pod Jedlovinou. S vďakou dnes mnohí pamätníci spomíname na tie krásne a šťastné roky prežité v aktívnom veľkom kolektíve Varínskeho Odboru turistiky v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch predchádzajúceho storočia.
Mali sme aj svoju hymnu ktorá začínala slokou - Slávny oddiel Stratenec mal družinu dievčeniec.... a tá družina mala meno Veternice... zdravým Vás Veternice aj všetkých ostatných zo starej turistickej gardy vo Varíne. Ej veru spievali sme ju radi pri táborových ohňoch aj vo Wigvamoch na Riečnici aj Jožina z bažin spolu s prvým predsedom OT a vedúcim tábora s otcom Emilom i s Izidorom Matejovkým na tom našom nezabudnuteľnom táborisku. Som rád že som ho nadchol pre aktívnu prácu s mládežou v našich krásnych horách. Ďakujem Vám všetkým za to veľké spoločné dobrodružstvo s Foglarovkami a Rýchlimi šípmi a za všetky tie krásne indiánske horúce letá na horách v lone prírody. Ďakujem bratia priatelia turisti a skauti
Otec stál v roku 1991 aj pri obnove Urbárskeho spoločenstva vo Varíne. Vo výbore vykonával funkciu pokladníka a od roku 2002 bol zvolený do funkcie predsedu Urbárskeho spoločenstva, ktorú vykonával do roku 2004. Za jeho predsedovania sa začala budovať zvážnica do Jedľoviny až po cestu ku chate Pod Suchým v Starhradskej doline a tiež sa začali vyplácať dividendy všetkým členom Urbárskeho pozemkového spoločenstva.
S manželkou Máriou rodenou Krejčovou má tri deti, dve vnučky dvoch vnukov a dve pravnúčatá. V rokoch na dôchodku po dlhoročnej práci vedúceho konštruktéra a technológa v ZŤS Martin v závode motorov 02, skalkárčil a nimrodil v záhrade a venoval sa aktívne vnukom, vnučkám a entomológii. Otec bol aj vášnivým filatelistom so skvostnou objemnov celoživotnou zbierkou vzácnych starých známok.
Nezabudneme na mnohé návštevy na burzách motýľov v Čechách i na Slovensku v poslednom desaťročí s mojimi dcérami Magduškou a Alžbetkou a vnučkou Sárkou. Poslednú jesennú burzu sme s ním v srdečnej atmosfére absolvovali v Martine v roku 2024 spolu s priateľom rodiny rangerom NP Malá Fatra Roaldom Tretiníkom, ktorý šoféroval naše auto na všetkých piatich posledných burzách. A vítali tam otca srdečne vždy všetci organizátori kolegovia a odborníci ako vlastného a boli by sme spolu šli aj na jarnú burzu v marci 2025 ale bolo veľmi sychravo. Chystali sme sa teda na jeseň ale žiaľ osud nám to už nedoprial. V nemocnici bol len 5 dní. V posledný deň v nemocnici bol čulí a v dobrej nálade a zdalo sa že by sme aj na tú jesennú burzu predsa len ešte mohli ísť.
Keď ho večer 27. 8. 2025 o 20,00 sanitka doviezla domov a preniesli sme ho do postele rozprával vnučke Magdalénke, ktorá mu varila čaj ako dobre si rozumel a veselo pošpásoval v nemocnici so sestričkami. Nikoho ani len nenapadlo že ho vidíme živého naposledy. Zosnul včas ráno 28. 8. 2025 Česť jeho pamiatke.
Ako deti nikdy nezabudneme na naše úžasné prázdninové pobyty s rodičmi , ktorí už tu nie sú, na našej rodinnej chate pod Jedľovinov, ako sme hore pažiťami vždy na začiatku prázdnin hnali na chatu kŕdeľ husí a v sieťových taškách niesli všetky naše sliepky a ako sme s otcom chodili ako chlapci so sakmi na motýle do Kúrskej a Starhradskej doliny, oberali maliny v šlógach, zbierali huby nad chatou, čučoriedky a brusnice pod Malým Fatranským Kriváňom a ako sme za hviezdnatých podvečerov pri petrolejke cez malé tranzistorové rádio počúvali vzrušujúce správy o pristáti Amerických astronautov na Mesiaci... Bolo to nádherné detstvo.
Odkaz do neba: Vďaka Otec a Mama
S láskou syn Eduard s rodinou
Otec s mojou malou Alžbetkou dnes už Alžbetka robí doktorantúru
Alžbetka nadšene pomáhala starkému variť starký bol vinikajúci kuchár a varil si sám až do polovice roku 2025
okw.jpg)
POSLEDNÁ OTCOVA BURZA
Priateľ Rolo Tretiník bol vždy oporou našich výjazdov na burzách a o Otec mal v neho veľkú dôveru
Bolo na čo pozerať
Niektoré kusy idú na dračku:-)
Tak takto sme vždy končili akciu na burze v reštike
Dúfam že budú aj na ďalšej burze
Je to vášeň a zaujatosť krásou farbami a rozmanitosťou prírodných kreácii na krídlach motýľou
Vydlochvostovité nádhery
Už sa nám to nesie....
po skvostoch:-)
Toto je mé svědectví o tom, jak jsem se konečně připojil k novému světovému řádu, k Iluminátům, poté, co jsem se o vstup už více než 2 roky snažil, ale podvodníci mi mnohokrát brali peníze. Chtěl jsem se k Iluminátům připojit už tak dlouho, ale podvodníci mi peníze brali až do začátku tohoto roku, kdy jsem se online setkal s Lordem Felixem Morganem. Kontaktoval jsem ho a všechno mu vysvětlil. Doporučil mi registraci. Zaplatil jsem si velké členství, abych mohl začít. Byl jsem zasvěcen do Světového řádu a po zasvěcení jsem obdržel částku 1 000 000 amerických dolarů. Jsem velmi šťastný! A slibuji, že budu šířit dobrou práci Lorda Felixe Morgana. Pokud máte zájem o vstup do Iluminátů nového světového řádu ještě dnes, kontaktujte Lorda Felixe Morgana. Je to vaše nejlepší šance získat členství v Iluminátech, po kterém jste vždy toužili. Kontaktujte Lorda Felixe Morgana e-mailem: Illuminatiofficial565@gmail.com nebo WhatsApp +447353027456
OdpovedaťOdstrániť