utorok 19. júna 2018



     Prvá tohoročná kopáčska akcia v CHORVÁTSKEJ ISTRII 3 časť.
      29 mája až 3 júna 2018 sa uskutočnila naša prvá zahraničná jazda k Jame Baredine v Poreči.
      Ďalšia akcia na Istrii sa uskutoční 29 júna od piatku do 5 júla do štvrtka s možnosťou predĺženia pre účastníkov
      po vlastnej ose. Tretia akcia na Istrii je plánovaná na 27 júla - piatok až 1 augusta - streda s možnosťou predĺženia pre
      účastníkov po vlastnej ose. Plánuje sa aj jesenná akcia zrejme niekedy začiatkom septembra upresním to v tomto texte
      za niekoľko hodín. 17 augusta v piatok až 19 augusta - nedeľa chystáme pracovný jaskyniarsky zraz na jazere. V sobotu
      príde hrať na zrazovište pri potápačskej základni i Country kapela z Kotešovej.

                K záveru našej akcie patrí i tento záber z hôr.....
             Dnes budeme ťahať len na plochu hneď vedľa sondy....
               Tak a ťaháme... opäť to ale nebude nič moc v trojici...
                  Po dvadsiatich nákladoch ideme pozrieť ako to vpredu vypadá....
                 Maťo trhá ploské tabule krehkej horniny s akousi červenou akoby medzitehlovou výplňou.
                 Čím dokázal plazivku viac spriechodniť aj napriek tomu že sme nemali sekáč a kladivo.
                  Ku priestoru sa dá už skoro pohodlne naplaziť.... a dalo by sa už vliezť dovnútra.....
                  Pohľad vľavo kryhy odvetranej horniny a sedimentu sa zväžujú nadol....
                    Tenké i hruhšie dosky horniny a bahna sa zvažujú nadol do krátera....
                Vpravo je hlinitý sediment celá stena prekladaná lavicovitými troskami spadnutými zo stropu.
                V podstate nie je istota či sa to nezačne zosúvať nadol ak tam zlezieme....
                  Sedimentu je tu pekne nahrubo prekladaný odlúčenými lavicovitými úlomkami spadnutými zo stropu. Sediment
                  tu má pravdepodobne hĺbku až dva metre.
                 Pohľad nadol cez okraj sutí sa to moc strmo kamsi vpravo nadol.......
                Najnižšia časť priestoru.... v dohľade je aj nejaká väčšia kosť.
                    Sutiny padajú strmo nadol... Bez zaistenia sa do sienky radšej nehrabeme.
                 Sú tu na sebe doslova metre sedimentu prekladaného plochými úlomkami zo zvetrávajúceho stropu....
                Trosky by sa museli najprv bezpečne odťažiť a to bez lepšieho prístupu nepôjde. Cez plazivku by sa to ťažiť
                nedalo....
                   Kosti jazvecov v závale tejto stoky.....
                   Tak že žiadna veľká výhra, ale ešte viac roboty.....
                  Komín je veľmi úzky, ale voda z neho stekajúca spôsobila výrazné rútenie sedimentov do hĺbky... Mal by
                  tam byť nejaký priestor dolu. V plazivke k tomuto priestoru sa ale budú dať dobre páčiť ploskáče vápenca
                  z medziusadeninami ílov. Tak že by sme k priestoru mohli vyštiepať pohodlnú cestu preto že pod nami je vlastne
                  všade sediment prekladaný tenkými či hrubšími lavicami vápenca rúteného z plochého stropu
                Reálnejšie mi príde sa prekopávať priamo dopredu pod mierne klesajúci pevný strop. Ale bude treba skúsiť
                preskúmať aj zrútený lievik s troskami vľavo.
                 Martin si dáva sváču..... prehrízanie plazivkou ho stálo veľa energie.....
                Približný náčrt situácie v zadnej časti Vergotinskej jaskyne. Situáciea je však trochu zjednodušená. Vchod 2  a
                plazivka k nemu sa v skutočnosti nachádza nad hlavnou chodbou. Mapku by to však dosť zneprehladnilo
                a tak som nepoužil najnovšu mapku po zameraní závesným kompasom ale pôvodný náčrt v ktorom je
                nepresne zakreslená len poloha vchodov 2 a 3.
                 Dnes to už nevytrhneme... treba tu väčšiu silu a reťaz aby sa dalo ťahať 50 nákladov na akciu...
                  Škoda že sa nekonal väčší objav......
               Balíme saky paky naša malá výprava splnila svoje poslanie a prebojovala sa k novému priestoru na pravoboku.
                 Týždeň po tom ako sme sa vrátili z akcie to vypadá tak že na ďalší termín nás opäť nebude veľa. Možno vyrazí
                 opäť len jedno auto.
                 Od potápačov zrejme posily neprídu.....
                 A ten Martin ide na skautský tábor..... Dnes dobre zapracoval aj bez sekáča a kladiva.
                  Fotím rýchlo a naslepo lebo sme stále v pokluse. Utekáme k ceste kde by nás už mala čakať Magda s autom.
              Parkujeme poobede opäť na Červare.....
                Na pláži Hawaj Beach.....
                  Chorvátsky Hawaj Beach....
                 Dcérin flek z ktorého sa nechcela pohnúť:-)
                 Mimo Hawaj.... Táto fotka sa mi ale aj tak páči..... cenzurované
                 foto je tu: http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/jazero-pieskova-sonda-10-17-jula-leto.html
                    Predposledný deň leháro na pláži....
                  Posledný večer pred našim odchodom Slnčica pre nás uvarila parádnu večeru - VĎAKA - CHVALA
                 Silvio zaručil že cez prázdniny nám prídu domáce posily vrátane neho samotného a Nina. Martin nám bude
                 chýbať ide na skautský tábor. Peťo Kozoň sa z tejto akcie vyzul na poslednú chvíľu a moc sa mu nechce ani
                 na druhú akciu. Termíny mu nevyhovujú ani keď ich vieme dva mesiace dopredu. No uvidíme ako sa
                 vyskladáme na ďalšiu akciu
                  Mlaďoši majú ešte všetko pred sebou...:-) Sú plní energie a sily.....
                Tradičné "expedičné" fotenie v šlapkách a teniskách...:-) bolo na programe ráno.....
                 Potom sme boli pozvaní na rozlúčkovú kávu.....
                   Pred Silviovou predajňou vína a olivového oleja i suvenírov....
                Ešte jeden spoločný pred našim odchodom.....
                Tak že dobre nám bolo len škoda že nás nebolo viac už len pre tú atmosféru....
                Nuž tak ešte jeden:-)
                Slnčica za pultom žiary priam Slniečkovo. Kupujeme domov vzácny alkohol víno a olej....
                Stopercentná synchronizácia pri kombinézovom tančeku.... Silvio navrhol aj skákanie aj sme skúsili, ale to
                už bol problém s tou synchronizáciou.
                     Tu vždy radi nakúpime a utratíme zvyšné kuny....
                  Nesynchrónne krčenie sa k výskoku....
                 Čo by sme ešte nakúpili obzeráme sa po vkusne upravenom obchodíku.....
                 Duchom som už na ceste do hôr.
                Dorazila pani šéfová Daja.....
                  Rozprávková krajina po ktorej srdce fotografa piští.....
                 Foto na rozlúčku....
                  100 metrový vodopád Boka.....je naozaj monumentálny. Do jeho tesnej blízkosti sa nám napriek viacnásobnej
                  snahe nepodarilo dostať... Vodopád je naozaj gigant.
               Bolo nám dobre na Istrii...

                  Tapeta by to bola celkom obstojná ak by bolo trochu lepšie počasie.....

              Dostávame dve fľašky olivového oleja v exkluzívnom trojhrannom skle s bylinkami a čili papričkou.....
              Ďakujem - Hvala
                   Hore na hrebeňoch je ešte veľa snehu.....
                  Rozlúčky sú vždy dojímavé, ale tentokrát ma to už tak neberie keďže viem že sa sem v toto leto môžem ešte
                  niekoľkokrát dostať.
                     Voda vo veľkých korytách....
                  Napokon všetci súhlasili s prejazdom cez hory....
                   Bolo to napokon veľké osvieženie.....
                  Prianie na cestu..... Dobro došli....
                 Škoda že počasie na horách nebolo najideálnejšie... moc oblačnosti a menej slniečka.....
                 A prvá tohoročná akcia na Istrii je už definitívne za nami..... odchádzame....
              No aspoň niečo som na tej nádhernej vode nacvakal...
                 Na rieke vo veľkom kaňone....
                 Pohľad do tváre osamelého a vodami ošľahaného kajakára....
                 Pod Napoleonovým mostom v Kobaride.....
                Camp Trnovo.... 

                 Ešte nebola plná sezóna rafťákov tak len sem tam sa niečo objavilo....
                  Zastavenie na moste pod Bokou....
                  Novodobí argonauti...
                Cestu domov sme si spestrili jazdou okolo krásnej rieky ďakujem za to svojej dcére ktorá sa obetovala a 
                pristala na môj návrh čo inak nerobí moc rada:-) Ale ja mám takéto koncovky v obľube cestovať krásnou 
                karajinou so zastávkami s osviežením.
                   Obchvatom Bovca v ústrety horským velikánom......
                    Mohutná špicatá hora nad Bovcom.....

                 Tu sme trochu poblúdili a zašli do vedľajšej doliny. Trenta bola prudko doprava....
                 Pod zaveseným mostom v Trnove pri jednom z campov pre rafterov a vodákov.
                  Miesto skokanov vo Veľkých korytách
                Je to zábava pozorovať bravúrnu prácu týchto chlapcov na zelenej spenenej vode....
                Na toto miesto sa vždy teším, len to slniečku tu tentokrát chýbalo....
                Pádlovanie v prúde....
                 Popredie pozadie všetko ourait...
                 Tu vždy začíname plávať....
                Naša modelka a niekoľko ďalších modelingových záberov s okuliarmi, bez atď...:-)
                   Kúpalisko kde nastupujeme do vody....
                  S mobilom.... to ešte nebolo....
                  Pohľad na plavebnú trasu celkom dá zabrať.... pokiaľ človek málo trénuje v studenej vode.
                Tentoraz bez úprav....
                  Kaňon vyššie nad mostom je úzky a hlboký.....
                    A takto to ešte nemáme....:-)
            Rieka zovretá v kaňone
                  Ale ani takto ešte nie:-)
                 Kresba na okruhliakoch je dôsledkom kryštalizácie kalcitov v krasových dutinách
                  Pri vyústení Veľkých korýt...... odtiaľto radi skáčeme do vody....
                    Detaily kresby v mramoroch......
               Tak dnes to tu na opaľovanie nie je.... škoda...
                 Pekný kúsok......
                  Horizont nad Campom Soča....
                  Sedím si na balvane a je mi dobre....
                  Ako že ináč....
                  Krásna a priezračná.....
                  Maťo chladí hlavu dnes mu nie je nejak do spevu..... bolí ho hlava i žalúdok...
                 Aj tak še dá...
                 Idem skúsiť aká je hustá....
                V čase najlepších otužileckých sezón sme to vždy dali. Naposledy v minulý rok....

                  To by bolo aby som to neskúsil..... keď už som tu....
                Keby sme tadialto nešli bola by to pre mňa obrovská nostalgická nuda šlahať len po dialnici domov....
                  Odhadujem pod 9 stupňov....
                Takto som mohol opäť popásť oči touto nádherou a vstrebávať do seba tú horskú atmosféru....
                   Musel som to predýchať voda vyrážala dych.....
                  Skokani skáči aj z tej skaly čo na nej sedí tá dvojica....

                   Ale som rád že som sa aspoň 3x ponoril do tejto bystrej a čírej vodičky.... toto na dialnici človek na ceste
                   domov nikde nezažije
                  Brehy boli upravené a dreviny vyrezané pre lepší výhľad do koryta.....
                 A je najvyšší čas zasa vyraziť na cestu k Vršiču a potom domov po Rakúskych dialniciach....

                  Zahalená v oblakoch je Malá a Veľká Mojstrovka
                  Maťovi v zákrutách prí stúpaní do sedla Vršič nie je najpríjemnejšie.....
                 A fičíme nahor....
               A sme hore. Toto je najvyššie miesto asvaltky 1600 m n.m.  ideme sa vyluftovať dostávam pár minút....
                 Vršič je vo výške 1600 metrov sme vo výške Rozsutca a 732 výškových metrov nad nami sa vypína nádherný
                 vrchol Mojstrovky....  2332 m n.m. Vrchol som zdolal celkom 3x naposledy pred troma rokmi
                  Naša strapatica......
                Odtiaľto to už len klesá dolu do Jasnej...
                  Dobre známe výhľady cez oblok auta
                Po ceste z Vršiču sme boli svedkami vyprosťovania auta ktoré zišlo cesty, našťastie ho zachytili stromy.
                 Magda využíva prestávku na teplú polievku....
                  Požiarnici záchranari sú perfektne na takéto situácie pripravení..... prvý krát tu vidíme takúto vyprosťovaciu
                  akciu....
                  Tá scenérie pri tej svačinovej polievke stála za to.....
                  Samozrejme všetci dokumentujeme aj Maťo do svojho dokumentu o tejto ceste....
                   Terasa s peknými výhľadmi na okolité hrebene....
                 Skončilo sa to napokon dobre len s pošramoteným blatníkom a svetlom...
                 Ide zaplatiť za polievčičku....
                  Auto je už von a čoskoro sa cesta uvolní....

                 Neviem presne v čom bol problém ale asi zbierala drobné v eurách....
                   A Hotovo....
                  A ešte odháčkovať a stiahnúť pásy...
                Cesta je konečne sperejazdnená...
                  Kto to na nás vykúka spoza kriaka?
                 Jasná tak sa volá táto chatová rekreačná oblasť s malebným jazierkom....
                  Všetci sú grogy a všetci už chcú byť doma..... len ja by som stále pobehoval a fotil.
                   Je to tu nádhera do tých hôr musíme chodiť častejšie.....
                Po dialnici je to rýchlo ale poriadna nuda.... keď sa to takto pokorení horami je to iné kafe.
                  Raz budem musieť prehovoriť dcéru aby mi zastala aj v týchto miestach sú tu nádherné scenérie....
                  Len sa dostať hore na tú lúku.
                Posledný pohľad k Julinkám už z Rakúskej dialnice od Klagenfurtu....
                  V mladom žitku.....
                U nás doma na kopci za sídliskom  na prechádzke s mojou vnučkou
             Sárka ktorá čakala na maminu u nás doma....





1 komentár:

sobota 10. októbra 2015      Pokladová jaskyňa - Uzáver        Osadenie. Pri osadení uzáveru sme strávil...