pondelok 11. júna 2018

edeľa 28. januára 2018


      SPRÁVA 
       o činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2017 - Eduard Piovarči

Rieka Soča ku ktorej som sa po väčšej prestávke na chvíľu vrátil.... Úsek
pod prítokom od vodopádu Boka.. Tu by mohla byť našim budúcim cieľom jaskyňa v Malej Boke. Len treba na takú 
akciu zohratú partu. Foto Eduard Piovarči
Istria 2017 - Fantastický mančaft prvej veľmi produktívnej výpravy pred portálom jaskyne Juranska peć
Foto: Matúš Rýček



SPRÁVA O  ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY
ARAGONIT V ROKU 2017 

       Aj v roku 2017 bola činnosť Jaskyniarskej skupiny Aragonit zameraná na lokalitu v okolí jazera, v lome Kraľovany II, v oblasti Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander. Celkovo Aragonit zorganizoval v roku 2017 52 pracovných akcií. Z toho 32 výjazdov sme uskutočnili do lokality lomu. Ostatných 20 akcií sme odpracovali na piatich letných zahraničných akciách v Istrijskom krase. Niekoľko vychádzok najmä v zimnom období sme venovali terénnemu prieskumu a hľadaniu výparov v oblasti lomových stien. Celkom 8 akcií sme v jesennom období museli investovať do opravy a monitorovania vylomeného uzáveru jaskyne Ľudmila.
      Hneď po Novom roku 2 januára pricestoval na 6 dní na naše pozvanie na Slovensko z Chorvátska jaskyniar Silvio Legovič člen Porečského Proteusu s rodinou. Hosťovanie, ubytovanie a bohatý program a doprovod zabezpečovali M. Puškášová, M. Piovarčiová, E. Piovarči, M. Danč, M. Jakubčíková, M. Bielik a V. Nováková. Pre hlboký sneh, nepriaznivé počasie a padajúce lavíny pri Kraľovanoch sa pôvodne plánovaná prehliadka jaskyne Ľudmila napokon nemohla uskutočniť.
       Iba 14 akcií sme uskutočnili v Jaskyni nad diamantovým vŕtaním v Hlinenej stene pod Ľudmilou. V druhej šachte sme klesli len o necelé dva metre do hĺbky, čo bolo zapríčinené poklesom aktivity členskej základne po tom ako sa dvaja naši aktívni členovia stali ešte v roku 2016 členmi ŠKP Hipocampus Martin a následne sa venovali prevažne inej záujmovej činnosti.
       Akcie sa vykonávali s časových dôvodou s malou efektivitou spravidla vo dvojici P. Kozoň, E. Piovarči. Peťo to často naháňal včas domov lebo poobede už vždy niečo mal. Tak že keď sme dorazili k jazeru neskôr už sme toho veľa nestíhali. Začiatkom roka 11 marca prišli do sondy výdatne a efektívne pomôcť bratia Jozef a Lukáš Rídzoňovci. A 2 apríla mi prišiel výdatne vypomôcť Peter Sliačan z OS Ružomberok, za čo mu aj touto cestou veľmi ďakujem. Na tejto akcii sa vzácne objavil aj Marián Hýll, ktorý nás dokázal mohutne povzbudiť predpoveďou že naša snaha v tejto sonde je aj tak márna. 30 apríla mi v sonde pomohol Maťo Kanáš a 22 júna sa objavil na svojej vôbec prevej akcii v roku Maťo Hulla. V sonde sa to vtedy opäť poriadne pohlo dopredu za čo mu rovnako patrí veľká vďaka. Dva krát mi v sonde asistovala manželka Majka. Z pieskov v tektonike sme ťahali samé pekné vodou tvarované kusy vápenca ktoré dokonca na poklep i sklovito zvonili.No nikoho to už moc nenadchlo.
       Medzičasom sa podarilo po viacerých peripetiách už po 4x predĺžiť našu výnimku pre prieskum lokality do konca roku 2019 a dňa 18. 5. Ministerstvo životného prostredia SR konečne vydalo záverečné stanovisko k variantom na diaľničnom úseku D1 Turany - Hubová v ktorom uprednostňuje variant V2 s tunelom Korbelka. Čo je pre našu prácu a snahu uchrániť prírodu jaskyne a jedinečný ráz krajiny i samotné jazero veľkým zadosťučinením. Ešte však nenastal čas úspech oslavovať. Možnosť podania rozkladu proti tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote využilo niekoľko organizácií a zainteresovaných obcí a tak ešte nič nebolo na 100 percent isté. Ale napriek tomu sme mali radosť a aj dôvod trochu oddychovať po intenzívnom snažení predchádzajúcich rokov.
       Na jar sa však objavil problém s potápačskou základňou na jazere, voči ktorej malo výhrady Obecné zastupiteľstvo Kraľovian. Zastupiteľom sa nepáčilo kde základňa stojí a jej osud bol neistý. Preto sme poslali starostovi obce v tomto smere pre ŠKP Hipocampus podporné stanovisko o ktoré nás ako partnerov potápači požiadali. Samozrejme urobili sme to i v našom vlastnom záujme. V ňom sme okrem iného uviedli: "..že obec Kraľovany by mala našu spoločnú činnosť podporiť a zazmluvniť potápačom a jaskyniarom spoločne do bezplatného užívania pozemok pod už existujúcou potápačskou základňou, ktorá plní dôležitú funkciu oporného bodu pre výcvik potápačov a viacerých záchranných zložiek a požiarnych zborov v Žilinskom kraji.
       Okrem spoločného prieskumu jaskýň dlhodobo spolupracujeme s ŠKP Hipocampus Martin pri likvidovaní a znižovaní enviromentálnej záťaže v okolí jazera. Už 8 rokov sa spolu s nimi snažíme jazero a jeho okolie udržovať v čistote čo je každoročne náročná a mnohokrát nedocenená práca. Potápači nám pomáhajú v prieskume jaskýň aj tým, že nám poskytujú svoju potápačskú základňu ako východiskový bod, sklad náradia a útočište pri prieskume najmä v zimných mesiacoch za čo sme im veľmi vďační a čo v konečnom dôsledku speleologický prieskum lokality výrazne zefektívnilo. Zároveň chceme upozorniť na skutočnosť, že pre zatraktívnenie a stabilizovanie prostredia lomu bude nevyhnutne potrebná jeho revitalizácia. Po príprave projektu práve tu vidíme možnosť pokúsiť sa pre tento zámer získať prostriedky z fondou EU v spolupráci obce a našich neziskových organizácií aktívne pracujúcich a pôsobiacich na tejto lokalite. Navrhujeme preto spoločne pripraviť projekt revitalizácie a uchádzať sa ním o potrebné prostriedky čo by mohlo ekonomicky významne pomôcť tak obci Kraľovany ako i zainteresovaným neziskovým organizáciám a následne ďalšiemu zefektívneniu speleologického prieskumu i úprave terénu okolo jazera, stabilizácii svahov lomových stien, prípadne vybudovaním inej potrebnej infraštruktúry pre komerčné využitie pre letné sezóny na jazere. (Napr. v letnej sezóne na jazere akútne chýbajú najmä WC čo veľmi nepriaznivo zvyšuje hygienickú záťaž blízkeho okolia i samotného jazera.) 
       Ako neziskové organizácie môžeme obci Kraľovany ponúknuť dlhodobú a spoločensky užitočnú a výhodnú spoluprácu pri realizácii viacerých ekonomických zámerov i vo funkčnosti a atraktívnosti výnimočného prostredia areálu akým jazero v lome rozhodne je a doteraz plní funkciu vyhľadávaného a obľúbeného športovo rekreačného miesta známeho v celom stredoslovenskom kraji, nielen športovým nadšencom, ale aj širokej verejnosti. Veríme že zastupiteľstvo obce docení doterajšie dlhodobé snaženie oboch našich organizácií o skvalitnenie a zhodnotenie daného územia a príme nami ponúkanú spoluprácu aj formou potrebného zazmluvnenia už existujúcej športovej záchranárskej a výskumnej základne, ktorá sa stala potrebnou a užitočnou súčasťou tohoto rekreačného amfiteátra. Radi sa v prípade Vášho záujmu s Vami v tejto veci stretneme, prípadne aj s obecným zastupiteľstvom a prediskutujeme možnosti ako posunúť vyššie uvedenú problematiku po vecnej a formálnej stránke ďalej.
       S prianím všetkého dobrého a so srdečným pozdravom vedúci jaskyniarskej skupiny Aragonit...
       Dopredu poviem, že situáciu so základňou sa napokon podarilo stabilizovať po tom čo sa potápači zaslúžili o prečistenie upchatého odtoku jazera.
       Jediná rozsahom väčšia spoločenská a pracovná akcia organizovaná Aragonitom v spolupráci so Slovenskými Geocachermi a Oravskými jaskyniarmi sa uskutočnila v sobotu 19. augusta 2017. Za Aragonit sa akcie zúčastnilo 7 jaskyniarov za OS Orava traja a za Slovenských geocacherov 17 ľudí. Celkom sa teda podujatia zúčastnilo uctihodných 27 ľudí. Takú veľkú akcie sme na jazere už dlho nemali. Plánovali sme pôvodne väčšiu spoločnú akciu už skôr na letnom Ekodni, ale ten sa napokon z neuvedených dôvodou po niekoľkých odkladoch organizátora ŠKP Hipocampus Martin nekonal, tak sme sa stretli s priateľmi z Oravskej jaskyniarskej skupiny práve na tejto menšej akcii. Predpokladali sme, že ak sa uskutoční jesenný Ekodeň na jazere uskutočníme aj ďalšiu spoločnú akciu jaskyniarov z oboch jaskyniarskych skupín. Netušili sme ale, že na jesenný Ekodeň už nebude Jaskyniarska skupina Aragonit, Hipocampom pozvaná. (Zúčastnilo sa ho podľa dostupných zdrojov len niekoľko ľudí, ktorí sa na guláš skladali a vyčistilo sa len širšie okolie okolo základne resp. len západný breh jazera)
       Okrem niekoľkých exkurzných prehliadok jaskyňou Ľudmila sa ťažila suť zrútená do 2,5 m hlbokého vchodu jaskyne Oravských drakov. Zároveň tu bol prevedený aj úspešný prieskum inšpekčnou kamerou. Optokábel kamery sa tentokrát podarilo pretlačiť do pomerne väčších priestorov za užinov Volaviek. Bude teda potrebné pustiť sa tu v budúcnosti do vŕtania a rozširovania úžiny z ktorej fučí pomerne silný prievan, a ktorá by nás mohla doviesť s veľkou pravdepodobnosťou k novým priestorom.
       Hore v malom lome tesne pod východným hrebeňom na úrovni piatej etáže sa zakopala poriadna ryha cez sutiny, na mieste kde sa za holomrazov nachádzala veľká plocha výparom zasrieneného lístia. Keď opäť prídu holomrazy budeme sledovať odkiaľ to fučí a dúcha.
       Pracovalo sa aj na potápačskej základni a odkopávala sa a odvážala vo fúrikoch zosunutá hlina a zatvrdnutý brizolit okolo drevených stien budúcej sauny. Pri exkurzii v Ľudmile sme zistili, že uzáver jaskyne je vylomený. Platne a uholníky na ráme boli prerezané kotúčovou brúskou. Našťastie však výzdoba v jaskyni poškodená nebola.
       Po poriadnom pracovnom výkone bol na programe dobrý guláš s prídelom piva. Varil šéf Hipocampu Peťo Lauko spolu s Majkou Piovarčiovou z Aragonitu. Akciu sponzorovali a technicky zaisťovali Jozef Ridzoň a vedúci skupiny Aragonit.
Ďakujem chalanom z OS Orava Danielovi Zvarovi, Jozefovi Zuberskému a Štefanovi Poláčikovi za tvrdú kopačskú prácu odvedenú hore v suťovisku a verím že i táto akcia prispela k nadviazaniu ďalšej spolupráce medzi oboma skupinami v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander.Rovnako chcem poďakovať Marianovi Hladkému a geocacherom za kvantum dobre odvedenej práce, tak v teréne ako aj okolo základne. (P. Kozoň, M. Piovarčiová, M. Hulla, J. Ridzoň, L. Ridzoň, P. Lauko, E. Piovarči)
Počas dvoch akcií v septembri monitorujeme a zabezpečujeme rozbitý uzáver najskôr silnou drôtenou pavučinou ktorú uštrikovali J. Ridzoň a M. Hulla hneď na akcii s Geocachermi a potom reťazou opatrenou novou zámkou (P. Kozoň, E. Piovarči, M. Piovarčiová, M. Hulla)
       Dokumentáciu rozbitého uzáveru aj s hlásenkou posielam na Slovenskú správu jaskýň do Liptovského Mikuláša, kde nám Paľo Staník vyšiel v ústrety a zabezpečil rýchle finančné prostriedky pre opravu, za čo mu aj touto cestou veľmi ďakujem.
       Preto už na akcii 15. októbra prácne likvidujeme dobre uštrikovanú drôtenú košeľu z mreže, aby sme ju pripravili na zváranie. Popri tom zisťujeme že potápači na základni vymenili zámky tak že si nemôžeme vyzdvihnúť ani potrebné náradie, ktoré tam máme uskladnené. Emailom nám oznámili, že kľúče od základne môžu mať už len členovia Hipocampu. Ale dvaja naši členovia ešte v predchádzajúcom roku 2016 vstúpili v rámci dohodnutej reciprocity do Hipocampu. Neskôr sa od nich ale dozvedám, že ani oni kľúče od základne nemajú. V roku 2017 vstúpili v rámci tejto reciprocity do Aragonitu dvaja potápači M. Kanáš a P. Lauko, aby nastala v prieniku členstva v oboch organizáciách parita. To bola naša podmienka pri vstupe našich členov do ŠKP. Členské príspevky ktoré sú u nás 15 E, ale platili do pokladne Hipocampu. Členské známky sme im kúpili na náklady Aragonitu a dostali ich vlepené do nových preukazov. No ani toto ani to že naši dvaja členovia sa stali členmi Hipocampu a platia do pokladne už druhý rok 50 E za členské nám ale nepomohlo aby nám kľúče od základne mohli ostať a mohli sme ju aj naďalej používať ako oporný bod najmä pri práci v lome v náročných zimných podmienkach. Požadovalo sa od nás ďalšie členstvo resp. 50 E ročný poplatok za základňu s tým že nám predošlé 4 roky čo sme základňu využívali odpúšťajú.
       A tak 21. októbra prichádzame do lomu autom Lukáša Ridzoňa v ktorom si vezieme všetko potrebné náradie i našu klubovú centrálu, ktorá bola uskladnená k spoločnému používaniu 2 roky v priestoroch Hipocampu vo Vrútkach. Centrálu sme zakúpili z financií, ktoré sme dostali za prieskum a vyhotovenie výslednej Správy ktorú sme v roku 2014 vypracovali pre Národnú diaľničnú spoločnosť, a v ktorej sme hodnotili riziká možného poškodenia jaskýń pri realizácii užinového variantu na úseku diaľnice D1 Turany - Hubová v oblasti lomu Kraľovany II.
Priestory vykopané pod Ľudmilou. Foto z dna druhej šachty
       Teda ani to, že centrála bola 2 roky v spoločnom užívaní nám nepomohlo k tomu aby sme mohli ďalej bezplatne používať potápačskú základňu ako oporný bod k nášmu prieskumu, ktorý ale bol dobrý keď šlo o záchranu jazera, naopak sme mali problém centrálu si z úložiska vôbec vyzdvyhnúť. Argumentovalo sa najmä tým, že nie je vhodná na zváranie. Dostali sme sa k nej až po dosť nepríjemných a trápnych peripetiách zo strany vedenia Hipocampu, ktoré napokon zapríčinili, že sa termín opravy uzáveru musel zbytočne odkladať do horšieho počasia.
       Náročnú akciu 21 októbra zaisťovali M. Piovarčiová, P. Kozoň, E. Piovarči, J. Ridzoň a L. Ridzoň, ktorý sa postaral o dopravu, materiál, náterové hmoty a uzáver i zavaril a zosilnil jeho ochranné prvky. Všetok potrebný materiál sme v daždi transportovali zo sedielka ku jaskyni. Celá akcia trvala 10 hodín.
Náročné boli hlavne vynášky materiálu, náradia a centrály. V jaskyni sme museli dávať pozor aby sa v chodbe nenahromadilo príliš veľa splodín zo zvárania, preto že jaskyňa slabo odvetrávala. Ešte pred dvoma dňami bol ťah dosť silný, no po zmene počasia a vyrovnania sa teplôt medzi vnútorným a vonkajším prostredím prievan začal stagnovať a tak som musel dávať dolu na Lukáša pozor aby sa príliš nenadýchal splodín. Robili sme preto častejšie prestávky v práci, aby sa v oblasti uzáveru chodba vyvetrala. Po skončení akcie putovala naša centrála vzhľadom na zhoršenú situáciu medzi organizáciami na nové dočasné úložisko. Veď prečo by sme im ju mali nechávať v užívaní, keď nemôžeme používať základňu.
     V ďalších troch nasledujúcich akciách 4, 7 a 20 novembra, sme nanášali na konštrukciu ďalšie dve vrstvy ochranného náteru a v okolí sme zabudovali fotopasce na monitorovanie nevítanej návštevnosti /P. Kozoň, M. Piovarčiová, E. Piovarči/ Uzáver sme potom
pravidelne kontrolovali na akciach 28 novembra, 2, 5 a 17 decembra /P. Kozoň, M. Hulla, E. Piovarči/. Keďže nám náradie pre prácu v jaskyni uviazlo na potápačskej základni vážnejšie dobývacie a kopáčske práce v jaskyniach sme i vzhľadom na náš zimný otužovací program nedokázali realizovať. Nejde to bez toho oporného bodu aj otužovať aj jaskyniarčiť ak máme ostať aspoň v tom otužileckom Céčku. Veď o naše zdravie ide predovšetkým.
       15. decembra 2017 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky zamietlo rozklad podaný vo veci výstavby tunela Korbelka na diaľnici D1 v úseku Turany - Hubová, obcami Turany, Krpeľany, Ratkovo, Nolčovo, Slovenskou priemyselnou a obchodnou komorou a Turčianskou vodárenskou spoločnosťou a.s. Voči tomuto rozhodnutiu sa už nemožno odvolať, tak že Korbelka je už definitívna a jazero a jaskyne sú zachránené. Konečne sme sa dočkali. Ale vyvstal pre nás všetkých operujúcich na jazere ešte jeden malý problém. Lom Kraľovany II. je plánovaný ako jedno z najbližších úložísk vyťaženej horniny pri razení
Opäť funkčný a spevnený ľahký uzáver jaskyne Ľudmila
tunela Korbelka. Jazeru by v takom prípade mohlo hroziť celé alebo čiastočné zasypanie. Možno ešte bude treba zabojovať a naša práca by mohla byť ešte potrebná.
       Súčasná stagnácia v jaskyniarskej skupine Aragonit je zapríčinená viacerými faktormi s ktorými napokon periodicky zápasia mnohé kolektívy, ktoré dlhodobo nedosahujú adekvátne výsledky vo svojej činnosti. Dlhodobé sústredenie  na monotónnu činnosť a suché kopáčske práce v lome bez výraznejších postupov dopredu nedokážu dostatočne motivovať členskú základňu. Najmä keď v Eldorádach Slovenského jaskyniarstva neustále prebiehajú nové a nové velkolepé objavy. V Malej Fatre je takých udalostí ale veľmi málo aj napriek tomu že na tomto území dlhodobo pôsobí 5 jaskyniarských skupín. K naozaj prelomovénu objavu väčšej významnejšej jaskyne tu doposiaľ nedošlo. Preto sa snažíme našu činnosť obohatiť najmä letnými výjazdami do krasových oblastí v zahraničí. Ani to však nestačí, kolektív treba motivovať a tmeliť dohromady po celý rok šťavňatejšími akciami i občasnou zmenou pracovnej lokality, hoci tento dlhý maratón sme ťahali hlavne kvôli dialnici D1 a jej tunelovej variante Korbelka na úseku Turany  - Hubová. A tento cieľ sa nám spoločnými silami napokon aj podarilo dosiahnúť.
       Na jazere sa okrem toho kolektív okolo potápačskej základne v poslednej dobe riadne scvrkol. Ľudia už tam nechodia tak často ako bolo zvykom a v tomto poslednom roku sa na jazere nekonala ani žiadna výraznejšia väčšia spoločenská akcia akými boli vždy veľkorysko organizované tradičné EKODNE poriadané Hipocampom aj dvakrát do roka.Chýbal aj väčší pracovný jaskyniarský zraz, ale leto 2017 bolo tak vyťažené zahraničnými akciami, že sme nestihli nič väčšieho okrem nich zorganizovať. Veľmi sme sa snažili objaviť niečo aspoň vonku. Chýbali aj výjazdy do jaskýň vo Veľkej Fatre, ktoré boli skvelým životabudičom aj príležitosťou pre podnetnú a zaujímavú fotografickú tvorbu v tamojších veľkých a krásnych jaskyniach. 
       28 decembra 2017 sme v dôsledku vykázania z potápačskej základne podali žiadosť na Obecné zastupiteľstvo Kraľovany o povolenie k vybudovaniu malej terénnej speleologickej základne na jazere. V roku 2017 sme prijali do skupiny 10 novách členov, Jozefa Ridzoňa, Petra Lauku, Jozefa Riegela, Martina Bielika, Vandu Novákovú, Dominiku Staníkovú, Martina Macáka, Alžbetku Piovarčiovú, Mateja Kanáša a Máriu Piovarčiovú, čím členská základňa vzrástla na počet 24 členov.
       Efektívnejší ako na jazere sme však boli v roku 2017 skôr na našich piatich zahraničných akciách na Istrii. Jednotlivé výjazdy sa neorganizovali ľahko, ale všetky boli efektívne. Akcií sa zúčastnilo celkom 19 ľudí, viacerí z nich boli na akciách niekoľkokrát. Dcéra Magda a ja sme absolvovali všetkých 5 jázd.. Účasť na našich akciách sme vždy podľa dohody ponúkali aj členom ŠKP Martin. Zúčastnili sa len traja členovia Hopocampu Martin Hulla, expredseda ŠKP Michal Danč a Mirka Jakubčíková.
         Prvá Istrijská výprava Aragonitu a spriatelených skupín ZO 6-08 Dagmar z Moravského krasu a OS Ružomberok sa uskutočnila na Baredine poli 7 až 11 júna 2017. Tentokrát mala naša výprava 9 členov, ale tak ako v minulom roku šlo aj teraz o mimoriadne vydarenú pracovnú i spoločenskú akciu na slnečnom pobreží v Chorvátsku. Týmto chcem všetkým zúčastneným ešte raz poďakovať za všetko nadšenie a dobrú vôľu, ktoré do tejto akcie vložili. Dve silné akcie sme uskutočnili vo Vergotinskej jaskyni. Pri prvej sme vyťahali 112 nákladov a pri druhej 133 prepraviek prevažne suchej terra rosy. Výkop sme výrazne prehĺbili a prekopali sme sa do vzdialenosti 7 m. výborným pohonom čelbárov bolo v jaskyni Matúšovo jedinečné lahodné púpavové víno.
      Na akcii v Juránskej peći sme náš vykopaný kanál našli našťastie nezavalený, aj keď sa z bokov pozosúval na dno chodby mazlavý íl a značne znížil profil chodby. Z čelby sme vyťahali len 21 prepraviek a zistili sme, že nám treba do výkopu nielen viac dosiek, ale aj hrubšie lano, komplet hrubé gumenné rukavice a minimálne 3 čisté prepravky najlepšie na koliečkovom podvozku, aby bola práca ľahšia a efektívnejšia. Na akcii v Juranskej peći sme prvýkrát videli a nafotografovali aj veľkého dúhového červa, ktorý buduje vo vlhkých podrastoch Istrijského lesa bizardné hlinené sopúchy. Tejto zahraničnej akcie sa zúčastnili za Aragonit Magdaléna. Puškášová, Slávka Srholcová, Eduard Pioavrči,, za OS Ružomberok Peťo Sliačan, Miroslav Kudla a za ZO 6-08 Dagmar, Matúš Rýček, Honza Rýček, Janka Fakxová a Andrea Pěkná.
       Druhá Istrijská výprava sa uskutočnila 5 až 9 júla. Vyrazili sme len v trojici M. Puškášová, E. Piovarči a J. Muráň. Uskutočnili sme len jednu akciu vo Vergotinskej jaskyni, kde sme sa prekopali do jazvečej nory vo vzdialenosti 8 m. Vyťahali sme 30 prepraviek. V chodbe bol vydýchaný vzduch a pracovalo sa v nej veľmi ťažko, poriadne som tam na čelbe vydochýňal a musela ma vystriedať dcéra. Na ďalšej akcii sme previedli fotodokumentácjiu a prehliadku situácie v priepasti Baredine 2. Zdokumentovali sme najmä objavený 5 m vysoký komín. Sonda napriek tomu, že nebola zapažená vydržala i nápory jarnej vody.
       Tretia Istrijská výprava sa uskutočnila 18 až 23 júla. A musím pochváliť že sa mimoriadne vydarila a bola úspešná. Do poslednej chvíle sme nevedeli či vyrazíme. No napokon na Istriu pricestovala 13 členná výprava na troch osobných automobiloch. V zostave bolo 8 členov Aragonitu. (M. Piovarčiová, S. Puškášová, M. Puškášová, P. Kozoň, M. Hulla, E. Piovarči, J. Muráň, J. Zjavka, M. Bielik, V. Nováková, M. Danč, M. Jakubčíková.)
Uskutočnili sme tri progresívne akcie vo Vergotinskej jaskyni a jednu terénnu akciu v oblasti Juránskej pećiny, ktorá priniesla nové poznaky a informácie. V troch akciách sme z výkopu na hlavnom ťahu Vergotinskej jaskyne vyťažili 170 prepraviek. Už už sme si mysleli že sme na konci slepej uličky v akomsi slepom ramene jaskyne odkiaľ to nikam nevedie. Obhliadam čeľbu na desiatom metri a zisťujem že sa treba zakopať hlbšie pod strop kde  zisťujeme slabý prievan v úzkej špáre medzi stropom a sedimentom.
Výzdoba v Slovačke prplačke vo Vergotinskej jaskyni
Výkop napokon dosiahol dĺžku 11 metrov. Dosiahnutý priestor sme už predtým nazvali Nora Mojsejova. Na čelbe je jednoznačne prievan a vidíme 4 m do nových priestorov s brčkami na strope. Hlavná chodba klesá postupne nadol. Sediment už nie je suchý ale hodne plastický preto sa postup pri kopaní a nakladaní ťažkého mokrého ílu značne spomalil. Narazili sme na ďalšie črepy a dokonca na prehrdzavenú čepeľ noža. Na čelbe sa intenzívne činil Martin Hulla, ktorý sa nechcel nechať ani vystriedať. Obetavo zapracovali a ťahali prepravky aj mladé jaskyniarky Alžbetka Piovarčiová a Sárka Puškášová. Do prác vo Vergotinskej jaskyni sa zapojil aj domáci jaskyniar Kazimír Miculinič - paleontológ Chorvátskeho biospeleologického družstva.
       V piatok 21. júla sme vyrazili v jednom aute na jazdu do strednej Istrie na náhornú krasovú planinu južne nad Pazinom. Opäť je našim cieľom Juránska peć, kde sme prevádzali meranie teplôt a zmerali sme orientačne aj šírku a dĺžku jaskyne. Keď sme zostúpili do priehlbne pred portálom nametali sme na digitalnom teplomeri oblažujúcivh 18 stupňov oproti 35 stupňom v tieni hore na planine. Premerali sme šírku vchodu, ktorá činí 26 m. 20 metrov za portálom sme namerali teplotu 10,5 stupňov - šírka chodby 24 metrov. Na dne klesania 50 m v jaskyni teplota klesla na 8,1 stupňa a o ďalších 28 metrov pri ústí do nami kopaného kanála teplota poklesla až na 7,4 stupňa Celsia.Do sondy som už merať neliezol ale dá sa predpokladať že teplota tam klesne až na 7 stupňov.
       Údaje o rozmeroch Juranskej jaskyne na Wilkypédii sú poriadne prehnané: Juranska peć, krška špilja smještena zapadno od sela Jurana kraj Oriča u opčini Pićnu. Ulaz u špilju, tj. Njezin vanjski otvor impozantnih je dimenzija, širok je 80 metra i visok 100 metra. Špilja sa nalazi na vapnenačkoj podlozi. Treba uviesť tieto informácie vo Wilkypédii na prvú mieru:-) Vchod nemá šírku ani 30 metrov a výšku odhadujeme na 15 metrov presne odmeráme na ďalšej akcii leserovým meraním. Na dne na konci sutinového svahu má priestor šírku 33 m. Odhadovaná výšku stropu na dne - 20 m. Jaskyňa je dlhá približne 90 metrov. Prevýšenie odhadujeme na -20 m.
      Keď sa Silvio dozvedel akú sme na dne jaskyne namerali teplotu povedal nám že Juranska jaskyňa je jednoducho jaskyňa s obrovským potenciálom. Rozprával nám že tam pri jednej návšteve narazil na ľad a mohlo by tam ísť aj o ľadovú jaskyňu. Príjemne sme sa tam schladili takmer ako v studenej vode. Marijan Marovic pôsobiaci jaskyniar v Zahrebe hovoril že 7 stupňovú teplotu majú u nich jaskyne ktoré sú pretekané aktívnym vodným tokom. O výskyte ľadu v Juranskej jaskyni som sa dozvedel aj zo zdroja na internete, ktorý spomína že jaskyňa je často z jari čiastočne zaľadnená. 
       Následne sme navštívili lákavo vyzerajúci Slap Sopot pri Floriči vysoký 24,5 m, ktorý bol však v pekelnej horúčave dňa vyprahnutý bez kvapky vody. Naša cesta viedla od Juranskej jaskyne na Štomber cez Sv. Martin na Labin, Barban a do Pully. Snažili sme sa najskôr postupovať poľnou cestou údolím s riečkou RAŠA tak aby sme obzreli južné svahy náhornej plošiny hneď pod Juránskou jaskyňou. No neprebojovali sme sa cestou samá jama až do miest pod jaskyňou, kde sme chceli zhodnotiť aj vyvieranie vôd, ktoré by tam niekde podľa mapy malo byť spolu so suchou dolinkou smerujúcou k Oriču Dúfali sme že tento svah uvidíme z náprotivnej krasovej planiny, ale ani to sa nepodarilo. Jediné čo sme si okolo klukatiacej sa cesty bez výhľadov k riečke Raša všimli boli veľké lievikovité závrty, ktoré na náhornej plošine s Juránskou jaskyňou neboli tak evidentné. Neskôr sme zistili v Národnom Chorvátskom speleologickom periodiku Subterranea Croatica 1/2017 že v okolí Labinu je veľké množstvo celkom cez 40 veľkých jaskýň a priepastí. Najdlhšia a najhlbšia jaskyňa v tejto oblasti je Jurinova jama dlhá 215 m hlboká 175 m a ďalší dobre prístupný je napr. Ponor  Škrljevo meria 198 m s hĺbkou -20 m. Tento ponor by sa mohol stať našim novým cieľom v budúcich akciách na Istrii. Tieto informácie sme však dostali do rúk až na našej poslednej akcii keď sme dostali ponuku publikovať  vo veľkoformátovom periodiku Subterranea Croatica o našom prieskume vo Vergotinskej jaskyni. 
       Celkom sme na tejto jednodňovej poznávacej prieskumnej akcii najazdili 300 km. Na pláži v Pule sme na záver zažili more plné mazľavého rôsolu. Takú hustú inváziu malých priehľadných medúz som ešte na vlastnej koži pri mori nezažil. Pocit keď ťa doslovne obtekajú stovky medúz a plávaš v tom ako v pohybujúcej sa živej želatine bol pre mňa vrcholne nepríjemným no zároveň celkom novým exotickým zážitkom.  
       Štvrtá Istrijská kopáčska akcia na začiatku nevypadala moc dobre. Táto výprava mala byť jednou z najslabších. Vyrazili sme 5 augusta  štyria v jednom aute, a vrátili sme sa 14 augusta 2017 v noci siedmy v dvoch autách. (M. Puškášová, E. Piovarči. D. Staníková, M. Božek, T. Dikoš, R. Muráň, a J. Muráň)
       Prakticky uprostred letnej sezóny to mala byť vlastne najsilnejšia akcia podľa informácií na začiatku leta. Situácia sa však rýchlo menila aj kvôli počasiu resp., veľkým horúčavám. Velebit sme museli vypustiť preto že v tej časti Chorvátska zúrili 40 stupňové teploty. A na Plitviciach sú v lete najväčšie návaly ľudí čo viacerým vadilo a odložili svoju účasť radšej na poslednú jesennú akciu. Ostali sme len pri plánovanom jednom dni pri Soči v Julských Alpách. Pridali sme navyše prehliadku grandióznej Postojenskej jaskyne a návštevu Predjamského hradu. Dominika a Michal Božek jazdili jeden deň okolo pobrežia do Puly.
       Teda neplánovaná posila nám prišla ako záchrana priamo z Terchovej Horskáč Tomáš Dikoš, Roman Muráň a jeho brat Juraj sa rozhodli že nám v práci pri jaskyniarčení na Istrii trochu pomôžu... Takže Naša letná jaskyniarska parta na Baredine sa zbehla celkom na poslednú chvíľu, keď už to veľa ľudí vzdalo no dal sa napokon dohromady skvelí kolektív. Zobral som len 5 kombinéz, napokon nás ale pracovalo až 8. Hneď do prvej akcie 7 augusta sa pridali chorvátsky jaskyniari Kazo Miculinič a Nino Legovič a na inšpekciu konečne dorazil obzrieť čelbu aj Silvio.
V mokrom sedimente sme našli i väčší kus hlinenej keramiky. Na čelbe sa snažil prebiť k novému priestoru Mišo Božek. Silvio po obhliadke čelby vážne plánuje ťahať sediment z jaskyne za pomoci navijáka a elektrocentrály. Sme radi že ho naša práca nadchla....
V Slovenskej sienke (alternatívne tiež v Slovačke prplačke to napadlo niekoho z Chorvátov.. u nich sa s ničím takto neprplú, buď to ide volne dopredu alebo nie), sme vzácne narazili na jedného z jej plachých obyvateľov. Na plcha. Tento nás teda mimoriadne prekvapil a pobavil pobehoval po rebrách výzdoby tak že bolo počuť ako krásne tie rebrá skleneno cinkajú a zvučia.
        Mišo sa na konci prvej akcie veľmi tesne predral popod strop do malého klesajúceho priestoru, ktorý sa ale končil neprielezne. Po 12 metroch kopania sme sa teda dostali do 3 m dlhého nízkeho klesajúceho priestoru. Mišo videl situáciu beznádejne - očakával objav a zatiaľ nič. Hneď na tejto prvej akcii sme vyťahali 50 nákladov, ale pracovalo sa až do 16,00 a k moru sme sa dostali až o pol šiestej. Preto sme sa na nasledujúcej akcii v jaskyni 8 augusta dohodli už len na 33 prepravkách, aby sme mohli skôr ku moru, aj preto lebo nečakane dorazili Terchovci a čakali nás na pobreží. Prehlbovali a rozširovali sme tesnú plazivku k objavenému malému priestoru. Na dne 12 m hlbokej priepastky asi 20 m východne od Vergotiny sme na akcii 7 augusta namerali teplotu 12,5 stupňa oproti vonkajším 34 stupňom. Kazo Miculinič určil kosti ležiace na dne priepastky ide tu o ostatky diviakov a srnčej zvery. V tunely Vergotinskej jaskyne nad výkopom sme namerali okolo 14 stupňov. 
       Následne sme 10. 8. jednu akciu v trojici Piovarči, Božek, Staníková uskutočnili v jaskyni Juranska peć, kde sme 7 polygónovými ťahmi v dĺžke 91,6 m jaskyňu zamerali. Posledný polygón do našej sondy sme už nenatiahli no s touto dĺžkou by mohla mať jaskyňa okolo 100 m. Laserom nameraná výška stropu po jednotlivých polygónových bodoch činí vchod 14 m, 10m, 13.14m, 15.9m, 19.7m, 18 m. Dno chodby klesá nadol pod uhlom 27 stupňov
        Potom sme sa presunuli k veľkej jaskyni vo flyšoch k Pieskovici. Plánovaná fotografická akcia v nej sa však neuskutočnila preto že Mišo nezbalil kombinézy ani prilby preto že to moje fotenie neznáša čo mňa dosťvyviedlo z rovnováhy a nemotivovalo k hluchému pochodu jaskyňou bez upokojujúcej radosti z tvorenia. Napokon ani Silvio návštevu neodporučil bez vedomia domácich na ktorých sa v ten deň  nemohol nakontaktovať a tak si Mišo len informatívne sám prebehol pár úvodných stoviek metrov jaskyne. Prehliadka jaskyne s fotením je na programe na niektorej z našich budúcich výprav.
        Silvio nás jeden večer pozval na spoločenskú párty s diskotékou ktorú raz do mesiaca ako zamestnavateľ poriada pre svojich zamestnancov a sezónnych pracovníkov. Tak to sme si zatrsali ako už dlho nie. Nino robil disdžokeja a šlo mu to naozaj veľmi dobre – zábava pri vinikajúcej hudbe až do rána. Pitie a jedlo bolo samozrejme zdarmo. Tomáš Dikoš si túto pohostinnosť nevedel vynachváliť. Tak toto u nás zamestnavateľ pre zamestnancov len tak neurobí. Klobúk dolu pred Silviom ako šéfom firmy.
       11 augusta sme uskutočnili tretiu akcia vo Vergotine. Mišo s Ninom a s Magdou  prehlbovali plazivku k novému priestoru. Nakladalo sa do dvoch prepraviek lebo v jaskyni nás bolo až 8 kusov.
Ešte že som mal tie dve nové mega svetlá na fotenie, lebo len málokto mal poriadnu čelovku.... takmer nikto nemal rukavice, našťastie som z domu zobral niekoľko párov a sám som pracoval bez nich i bez kombinézy.
Chcel som na poslednej akcii využiť silu, ktorú sme tu mali a naťahať 40 nákladov. No výkon sa znižoval pribúdajúcov vzdialenosťou a stále väčšou prilnavosťou sedimentu na čelbe. Pri 31 náklade sme spravili prestávku čo som radšej nemusel. Chcel som pozrieť stav na čelbe a to bola chyba mali sme doťahať 40 a potom som mal dokumentovať. Fotenie tu nikto nemá rád zdržuje a všetci už chcú byť pri mori. Mišo sa rozhodol že stačilo a hotovo.... Idem teda dopredu s Tomášom Dikošom.. Meriame dĺžu výkopu natiahnutým pásmom i s novým priestorom sme na  15-tich metroch. Pri dokumentácii zisťujem že zanesená chodba tu má širku minimálne 4 až 6 a možno i viac metrov. Šírka tejto zabahnenej chodby je rozmernejšia ako sme tušili. Rozsiahle priestory jaskyne sú doslovne zanesené naplaveným sedimentom v ktorom je pochovaná aj krasová výzdoba.... Toto je prvý volný priestor na ktorý sme po 13-tich metroch kopania narazili
       Ulámané kváple vypovedajú o tom že tadiaľto preliezali zvieratá - jazvece. Ulomené stalagnáty svedčia o sadaní sedimentu smerom dovnútra po svahu. Je badať v popredí na dne aj puklinu v ílovom nánose. Všetko sa tu gravitačne sunie po šikmine niekde nadol do neznáma Sediment sa tu trhá nadol vlastnou váhou čo znamená že by sa to tu niekde mohlo zalomiť do hĺbky. Zúženie na konci objaveného priestoru strmšie klesá nadol, ale obísť by sme to mohli po pravej strane... Voda tiekla evidentne nadol, spád tu prudko klesá.... a zdá sa že klesá doprava smerom k priestoru ktorý sme objavili neskôr vyššie na pravoboku.  Pri takomto spáde by sa už čoskoro mohli objaviť i ďalšie volné priestory
       Všimli sme si s Tomášom pri obhliadke tohoto nového priestorčeku odbočku doprava, ktorá vypadá celkom zaujímavo. Chodbičku tu prehrabali zrejme jazvece. Keby sme si odbočky všimli skôr mohli sme ťažbu na čelbe nasmerovať práve tam. Tomáš si na to lepšie posvietil a hlásil že vidí väčší priestor vo vzdialenosti 4 metrov. Terén tam zjavne klesá hlbšie pod strop, čo je veľmi povzbudivé. A Michal to tu už zatracoval s tým že je to kopačka ešte na ďalších 1000 rokov. No treba vyskúšať všetky možnosti a práve toto je jedna z nich o tom je každý jaskyniarsky prieskum. Nemôžeme čakať že sa nám tu cesta otvorí tak ľahko. Teraz vieme že ide o veľkú jaskyňu s pomerne širokou chodbou klesajúcov pozvolne do masívu. A toto sme pred pár hodinami ešte nevedeli.... Každá akcia prináša nové informácie a zistenia. Netreba hneď hádzať flintu do žita.... Práve Tomáš profesionálny člen Horskej služby v Malej Fatre špecializovaný na záchranné akcie v jaskyniach prišiel s tým povzbudivým výkrikom: Vidím priestor! Vidím priestor!!
       Táto jaskyňa nie je o pár akciách. Pracujeme v nej už pár rokov a práve vďaka tomu dĺžka jaskyne porástla z pôvodných 31 m na dnešných cca 90 až 100 m. Blatistá realita vo Vergotine Miša donútila poznamenať že aj v Malej Fatre sme sa vždy zasierali v takýchto beznádejných dierach:-) No v Malej Fatre by sme za takúto "beznádejnú" jaskyňu dali neviem čo. Keby sme takú  mali doma v Malej Fatre už by mala stovky metrov. Plazivku sa síce podarilo rozšíriť a mierne prehĺbiť, ale ak tam však chceme ďalej pracovať, treba dno prehĺbiť podstatne viac.
       Večer na jamarskej základni sme oslavovali povzbudivý záver našej kopáčškej expedície. V sobotu sme sa traja (Piovarči, Božek, Staníková) odpojili od skupiny a vyrazili sme cez Postojnu k rieke Soča, Do Julských Álp. Po prehliadke Postojenskej jaskyne sme prespali v Tolmine na brehu rieky Soča a po rannom kúpaní sme s krátkymi prestávkami jazdili okolo Boky cez Bovec k Veľkým korytám, kde sme pobudli pár hodín pri slnení a plávaní kaňonom v 14 stupňovej vode. Cez hory v našich stopách vyrazila domov aj druhá časť našej výpravy. Tomáš si dokonca stihol skočiť v ústí Veľkých korýt do studenej hlbočiny....

       Piata kopáčska akcia Aragonitu na Istrii sa uskutočnila 24 – 28 septembra. Keď sa Kazimír Miculinič v Zagrebe dozvedel že prídeme na Istriu hoci už mal sezónne voľno pricestoval kvôli našej výprave opäť na Baredine. Čakal že príde veľká parta, tak ako sme sa v lete hotovali a vyhrážali. Keď sme docestovali čakal nás už so Silviom a Sunčicou v dobre vyhriatej jamarskej základni kde už príjemne praskal oheň v krbe. Okrem príjemného tepla na nás čakala aj vynikajúca večera.. To že som sa dozvedel že na základňu dorazí aj Kazo ma definitívne presvedčilo že vyrazíme napriek tomu že sme žiadny väčší tím už nedokázali zostaviť. A dobre sme urobili. Ostať v tej dusnej Slovenskej atmosfére kde nikto nič nemôže a všetci sú chorí a nascípaní naozaj nestálo za to.
         Dorazili sme v nedeľu podvečer v zostave M. Puškášová, E. Piovarči a S. Srholcová a hneď v pondelok ráno sme vyrazili do upršaného dňa na prvú akciu. Ešte predtým  Silvio nakúpil náradie na kopanie, gumené rukavice a čižmy preto že na Istrii bolo obdobie veľkých lejakov a podzemie hltalo vodopády dažďovej vody. Kazo samozrejme vyrazil do akcie s nami. Nino Silviov syn už mal školu a posilniť tím už nemohol. Tak sme sa len v štvorici za dažďa presunuli k jaskyni a rozvinuli sme obvyklú kopáčsku formáciu. Na čelbu som vyrazil s Kazom aby som mu ukázal čo treba odťažiť aby sme mali lepší prístup k vodou vyhĺbenému nádejnému kanálu na pravoboku. 
       No na čelbe bola veľmi ťažko dýchateľná atmosféra ktorá vo mne rozbehla panický úzkostný stav. Špatne sa dýchalo aj Magde a bolo nám strašne teplo. Neklamný znak prítomnosti CO2 ale to sme si v tej chvíli ešte neuvedomovali.V tejto časti riadne cedilo zo stropov. Zdalo sa že Kazo to znášal celkom v pohode a to ma utvrdilo v tom že mám len svoj obvyklý záchvat paniky a klaustrofóbie. Kazo nakopával mokrý sediment na pravoboku do prepravky a gravitácia mu pritom výdatne pomáhala. No ja som mal čo robiť aby som sa v jaskyni na svojom pracovnom poste ťahača vyhadzovača a prepriahača ťažkých mokrých prepraviek udržal. Výkon mi klesol na 10 percent potil som sa ako v rozhicovanej kotolni a práca ma strašne zadýchavala. 
       Po prvých rýchlych 10 prepravkách som mal obavu že skolabujem, ale dohodli sme sa s Magdou ktorá ležala v chodbe medzi mnou a Kazom a ťahala a usmerňovala prepravky na začiatku dráhy že vydržíme a dotiahneme to aspoň do dvadsiatich nákladov. Medzitým sa šla pozrieť na čelbu aj Slávka ktorá robila zadáka ťahača prepraviek do skládky. Keď sa vrátila hovorila že je to tam poriadne vydýchané a že by tam z toho mohol aj niekto odpadnúť.. Vydýchol som si až pri poslednej dvadsiatej prepravke. Mal som pocit že sa z jaskyne ani nedostanem, tak som bol z tej atmosféry v prdeli.
       Kazo priniesol z čelby kosť z kravy a jednoznačne potvrdil že je tam trochu viac CO2 a tak sme všetko zbalili a vytrepali sme sa z diery von, kde medzičasom dážď vystriedalo nádherné slnečné počasie čo ma celkom prebralo ako šibnutie čarovným prútikom bol som odrazu fit. Zrejme prívaly vody v podzemí zdvihli hladiny vôd a zabránili prúdeniu a výmene vzduchu, alebo vytlačili CO2 od sifónov do vyšších polôh.
        Pri ceste k autu sme našli celkom prítulnú Kudlanku nábožnú ktorá pózovala pred objektívom ako by ju za to platili. S týmto zeleným mimoňom som sa pekne vyhral a narobil som dosť podarených foto do svojho herbára.
       Silvio na margo nedýchateľnej atmosféry v jaskyni doporučil radšej využiť pekné počasie pri mori čo sme samozrejme aj urobili. No deň pred odchodom z Istrie sme uskutočnili ešte jednu malú nočnú akciu. Kazo už s nami nemohol, rozlúčili sme sa s ním, odchádzal na večer do Záhrebu. Chcel som zistiť či je vzduch v našom výkope už vymenený a či ma tam opäť nechytí panika. A chcel som tiež vedieť ako to na čelbe vypadá. 
      Nabehli sme teda do večernej šichty. Istrijský les bol v tej tme strašidelný. Na pláne je 30 nákladov ak bude atmosféra dýchateľná. Magda ide na čelbu a berie si zo sebou veľký leflektor. V sonde je všetko v poriadku Magda nemusí nič rozdýchavať  Chvála Bohu. Napriek tomu neleziem na čelbu aby som náhodou nepokazil akciu. Slávka má štand vo vykopanej chodbe na dohľad odomňa. Obdivujem baby že sa dali nahovoriť na takúto bláznivú nočnú akciu. Magduš hlási že na čelbe je to tiež v pohode dýchateľné. Slávka ju bola cvaknúť ja tam pôjdem až na konci akcie aby sme tie plánované prepravky dali. Radšej nič neriskujem aby som ostal v pohode na  svojom poste pri ťahaní a vyhadzovaní prepraviek... Práca šla celkom v pohode len Magda dostala v mokrom blate poriadne zabrať. Ťažili sme sediment na pravoboku smerom ku jazvecom vyhrabanej brázde do volnejšieho priestoru. Cítil som že v sedimente je nejaký saponát. Velké svetla nám veľmi spríjemňovali atmosféru pri práci. Bol to doslovne veľký sveteľný komfort.... Rozhodol som sa že nakúpim ešte jedno alebo dve takéto svetla plus 4 náhradné batérie Na konci akcie som kukol na čelbu kde bolo naozaj pohodne. Tri metre na pravoboku je vidieť k vodou vyhĺbenému kanálu, ktorý tu vybudoval občasne pretekajúci tok podzemných vôd. Nad kanálom je stena po ktorej so žblnkotom steká voda odniekiaľ zhora. Bude tam niekde zrejme nejaká špára alebo komín smerujúci nahor. To ale objasnia až naše budúce akcie v roku 2018.
      Ani ďalšia práca tu nebude najľahšia. Som rád že sa tú dá pohodovo existovať Voda musela niečo pred nami poriadne prepláchnuť inak si tú zmenu atmosféry v chodbe nevieme vysvetliť. Balíme saky paky a padáme. Tohoročná sezóna v tejto jaskyni sa touto akciou pre nás skončila. Tak ostáva dúfať že nás cestou k autu nepostretne nejaká diviačia zver. Rýchlo sa prezliekame. Magda sa ponáhľa. Je jej zima. 
      Dávam babám jeden leflektor a balím ešte ostatnú výstroj. Idú dopredu aby boli čo najskôr v aute. Asi o pár minút hneď ako zmizli z dohľadu počujem vystrašené jačanie báb. To vyplašili nejakú zver. Revem či sa im niečo nestalo ale zrejme v pohode. V kľude dobalím a vyrážam do tmy.. je polnoc. Ešte že mám tento leflektor. 2280 lumenov.  Zver by to malo celkom decimovať....Svetlo metá lumeny do 30 m diaľky. Za 10 minút som pri aute aj ja. Pakujem všetko do kufra a pred pol jednou padáme na základňu.
      V krbe praskal oheň. Sunčica už hore spí my ešte dávame nejaký drink a posedíme pri krbe... Posledný večer na základni je hrejivo príjemný, mĺkvy a unavený. Magduš si hreje kríže a číta knižku z digitalnej čítačky. Mlčíme a je nám dobre. Pohodička popíjam so Slávkou Kapitána Morgena...
No dnes máme dosť, ale zato dobrý pocit že sme akciu predsa len dali.... Pri tomto príjemne praskajúcim krbe sa strašne dobre zaspávalo. Preúžasný pocit zaspávať pri živom ohni ktorý praská a plápolá do tmy.
       Posledné dve akcie vo Vergotinskej jaskyni nám dali poriadne zabrať. Aj touto cestou chcem dievčatám poďakovať za obetavú prácu. Za posledných 12 mesiacov sme na šiestich zahraničných akciách vytiahli zo sondy vo Vergotinskej jaskyni 762 prepraviek sedimentu. Z toho v roku 2017 na piatich akciách 579 prepraviek. Na prvej akcii na jeseň v roku 2016 sa zo sondy vyťažilo 180 nákladov - 13 účastníkov. Na prvej tohoročnej akcii na začiatku leta dokonca 245 prepraviek - 9 účastníkov Na ostatných 4 menších obtiažne pozliepaných akciách podporovaných zväčša len nejaskyniarmi sa vyťahalo z jaskyne dohromady 334 nákladov terra rosy. Ťahalo sa už z väčšej vzdialenosti a v ťažkej viskozite a v mokrom prostredí. Teda dohromady na piatich akciách 600 prepraviek čo je 6 metrov kubických vyťaženého materiálu vrátane 21 prepraviek ktoré sme vyťažili z jaskyne Juránska peć.
       Celkom na záver chcem poďakovať všetkým čo nám pomáhali a fandili v neľahkej a nepopulárnej monotónnej práci vo vyprahnutých a zvetrávajúcich stenách lomu nad jazerom, našim členom čo ešte chodia sporadicky na akcie i tým čo nám doma len tak podaromnici držia palce ale i našim sponzorom Michalovi Dančovi, Mirke Jakubčíkovej, Jozefovi Ridzoňovi, Magdaléne Puškášovej, Martinovi Bielikovi a Vande Novákovej
       Členovia Jaskyniarskej skupiny Aragonit v Lome Kraľovany II v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander za 10 rokov svojej činnosti objavili celkom 12 jaskýň. Spolu sme tu objavili a zdokumentovali síce len  400 m krasových podzemných priestorov. Keď sme ale do lomu v roku 2008 prvý krát prišli nebola v ňom známa žiadna jaskyňa. Na tomto malom ale pozoruhodnom krasovom území sa dnes nachádza 19 jaskýň, ktoré sú súčasne v intenzívnom prieskume jaskyniarskymi skupinami JS Aragonit a OS Orava. Celková súhrnná dĺžka krasových priestorov na lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander činí už 1440 m 
       Nakoľko pôsobíme v lome už celých desať rokov úvádzam kompletnú štatistikú odpracovaných akcií jednotlivých členov Aragonitu za uvedené obdobie v tabuľke pod fotografiami.
       Záverečná štatistika členov, čakateľov a priaznivcov JS Aragonit v účasti na akciách v roku 2017:
 Jozef Riegl (0),  Tomáš Hulla (0), Peter Janoušek (0), Marián Hýll (1), Peter Lauko (1), Roman Muráň (2) Michal Danc (2), Mirka Jakubčíková (2), Martin Bielik (2), Vanda Nováková (2), Matej Kanáš (2), Tomáš Dikoš (2), Sárka Puškášová (3), Lukáš Ridzoň (Zakamenné) (3),  Jozef Zjavko (3), Nino Legovič (3), Jozef Ridzoň (Zakamenné) (3), Alžbetka Piovarčiová (4), Janka Faksová (4), Honza Rýček (4), Matuš Ryček (4), Andrea Pěkná (4), Miroslav Kudla (4), Juraj Muráň (5), Michal Božek (5), Dominika Staníková (5), Peter Sliačan (5), Kazimír Miculinič (5), Slávka Srholcová (6), Martin Hulla (9), Magdaléna Puškášová (18), Mária Piovarčiová (25), Peter Kozoň (28), Eduard Piovarči (52).

                                                                                                             Vedúci JS Aragonit Eduard Piovarči
            Stále sa potuľujeme okolo tých istých dier na Istrii. Orientačne meriame šírku vchodu do Juránskej jaskyne
            Nečakaná posila nám prišla z Terchovej na zábere vpravo Tomáš Dikoš a Roman Muráň sa rozhodli že nám v práci
            v jaskyni pomôžu..
             Nádherná studená tirkysová voda Soče....

           Sienka Slovačka prplačka, pokúšal som sa s babami niečo nafotiť, ale bolo málo času na experimentovanie
           viac sa makalo dolu v sonde a na nejaké kompozičné fotenie čas nebol.
               Jamkové vyhhĺbeniny v jurských vápencoch na pobreží.....
             Sintrová stena - Slovenská sienka.... alternatívne tiež Slovačka prplačka to napadlo niekoho z Chorvátov..
             u nich sa s ničím takto neprplú, buď to ide volne dopredu alebo nie.
           Tradičný výkop jednou nohou po vydarenej tretej akcii v jaskyni.... štvrtá výprava
              Úplne náhodne sa dala dohromady táto partia dosť nesúrodá, ale predsa napokon splnila dobre poslanie ďalšieho
              speleologického prieskumu vo Vergotinskej jaskyni...
             Istrijske dobrodružstvo bolo opäť odštartované.... Každý ďalší mesiac plánujeme 1 výpravu - Júl - 5 dní - August - 10
             až 12 dní - September - 5 dní. Termíny sa utriasajú Júl 19 až 23. August 4 až 14...
              Ťahali sa aj takéto duplované náklady. Zvýšili sme výkony. Doposiaľ sa ťahalo 60 prepraviek zdvyhli sme
              normu nad 100... Napriek tomu sa táto práca stala pre nás zábavou. Matúš doniesol exotické pampeliškové
              víno no a to robilo divy:-) Vďaka Matúšu... dobrô bolo.... veselvô....:-)
          A objavovať takéto zelené hlbiny..... tam chýba už len kánoe alebo plavec.....
          Fešák Honzík Matúšov brácho bol všade kde bolo treba..... a hlavne nás všetkých neustále ponúkal vynikajúcimi
          koláčikmi domácej výroby

              Jeden z obyvateľov jaskyne plch..... Tento nás teda mimoriadne prekvapil a pobavil preberal po rebrách pazúrikmi
              tak že bolo počuť ako cinkajú a zvučia
          Plytké tirkysové brehy Soče....
             Nález dna antickej amfory?
             Do hôr sa mi na konci akcie moc nechcelo, mal som problém s kolenom...... no ale napokon som musel....
            Hoci nás bolo na prvých dvoch akciách len pár v tretiu akciu sa k nám pridala parta Terchovských Jánošíkov a veci
            sa značne pohli dopredu... Horskáč Tomáš Dikoš v ešte tesnom novom priestore Vergotinskej jaskyne
             Preplávanie koncovej časti veľkých korýt na Soči.... Tak toto mi urobilo radosť na studenú vodu som sa rýchlo
             adaptoval. Už sme to raz plávali s Martinom a Peťom Laukom
           Plšík bol zlatý tak ako tie čo hniezdia okolo jamarskej základne...
             Musím poďakovať aj našim mladým slečnám Sárke a Alžbetke. Poctivo si svoje odťahali a sypali na skládku.
            Malebné hrebene kam sa človek obzrie.... Fotím za chodu z auta.... Michal mi tri krát zastavil no a potom už moc
            nemal chuť. Moje fotenie je podla mnohých patologickou úchylkou ktorá by sa mala liečiť..:-) No ale neodfoť to....:-)
            Čo to je za karafa....?
            Potápači ktorí nám v roku 2016 pomáhali v prieskume Vergotinskej jaskyne
            Spoločné fotenie prvej výpravy na azúrovom pobreží Jadranu. Dobrá parta takých keby bolo viac:-)
            Naša jesenná akcia trvala mimo cesty len tri dni pondelok, utorok, streda a vo štvrtok poobede sme už cestovali
            domov.
             Ak sa chcete spojiť s ľuďmi vo svojom srdci, vážte si ich. Ak  budete ľuďom vysielať telepaticky svoje uznanie,
             automaticky zastavíte akékoľvek mocenské boje.
             Účelom akcie je zistiť ako sa zmenila atmosféra v jaskyni..... (Z poslednej piatej jazdy)
             V tomto maglajzi bola lopatka celkom nepoužiteľá. Prepravka sa najlepšie nakladala rukami.... Ešte že sme
             mali tie nové rukavice. Bahienko ako v Juránskej jaskyni... V tejto časti jaskyne bolo intenzívne mokro....
            Na konci prvej akcie takto kolovala sedemdecka vína...
             Tá už musela zožrať nejedného nápadníka..... držme sa my len od nej čo najďalej je to žrút....
             Práca šla celkom v pohode len Magda dostala na čelbe pri kopaní poriadne zabrať....
            Môj post bude tu pri ťahaní dvýhaní a prepriahaní prepraviek....
             Ťažili sme sediment na pravoboku smerom ku vyhrabanej brázde do volnejšieho priestoru.... Velké svetla nám
             veľmi spríjemňovali atmosféru pri práci. Bol to doslovne veľký sveteľný konford.... Rozhodol som sa že nakúpim
             ešte jedno alebo dve takéto svetla plus 4 náhradné batérie.
              Na poslednej akcii sme matroš - lepkavé bahno ťahali len nad výkop do tzv. medziskládky.... v bahne som cítil
              niečo ako saponáty. Pracovali sme len traja preto že Kazo večer odchádzal do Zágrebu
            Flek je to teraz poriadne mokrý..... Bahno ako v Juránskej...
              A určite neuhádnete akú rybaciu nátierku sme okoštovali... tú z tej smradľavej sušenej ryby čo Peťo Sliačan
              ukrýval v stane Mira Kudlu. Dávali sme si nátierku z Bakalára:-DD Nuž a bola to naozaj skvelá labúž....
            Toto je konečne posledný náklad.....
              Tak že takto to má byť....:-)
             Dosť bolo takto len v trojici ťahať náklady z najvzdialenejšej časti chodby to bol  celkom slušný výkon hlavne
             na Magdu
             More bolo svieže a Magduš nám spravila na Červare takéto pekné foto.....
              V priestore Nora Mojsejova sme vydolovali dosť priestoru pre zorientovanie....vpravo možno vidieť rez uzkou 
              chodbou jazveca.
            Zhora oproti pritekal po stene žblnkajúci vodný film, je tam kanál ktorý tam vyhĺbil občasný vodný tok.... a môže
            tam byť aj nejaký komín...
            A balíme náradie...
             No zbohom to bol zas bonmot:-))
             Balíme saky paky a padáme. Tohoročná sezóna v tejto jaskyni sa touto akciou pre nás končí...
             Magduš je už v tmavej Istrijskej džungli.... a všichni sú už v Mexiku....
             Rýchle prezliekanie.... Magda sa ponáhla..... je jej zima..
             Keď sme dorazili čakali nás už so Silviom a Sunčicou v dobre vyhriatej jamarskej základni kde už takto príjemne
             praskal oheň v krbe....

         Zlato striebro a alabaster na vode.... alebo jednoduchšie mramorová voda.... je jednoducho úžasná

             Západ slnka nad Červarom
             V Zelenej lagúne....
             Nástup do ďalšej smeny....
            A tak to má byť treba sa rehotať a mať dobrú náladu... Janka o tom vie svoje...:-)
              Na prepriahacom uzle je Janka naše svetielko.....
             Takto cvakať si môžem dovoliť len pri tomto úžasnom svetle..... prehlbujeme chodbu lebo bola zjavne prisypaná.
             Neviem či to urobili jazvece, ale v jaskyni od našej poslednej akcie asi nikto nebol našli sme tu aj našu plechovku
             piva ktorá tu bezúhony prezimoval
             Sme zohratý ako hokejové družstvo.... a lámeme rekordy....
            A ešte si ide čelbu obzrieť Matúš.... stále sme v zahlinenej zóne....
             Prekrásna dlažba keby sme takú mali doma na dvore....
             Skládka je už celkom plná  budeme musieť ťahať vonku.

            Červarské pláže.....
             Tahačka prepraviek. Na prvej akcii keď nás bolo najmenej sme vyťahali 50 nákladov, ale pracovalo sa do 16,00
             a k moru sme sa dostali až o pol šiestej..... Preto sme sa na nasledujúcej akcii v jaskyni dohodli už len na 33
             prepravkách, aby sme mohli skôr ku moru, aj preto lebo nečakane dorazili noví ľudia a čakali nás na pobreží...
              Streda 19. 7.  8 členná parta hic v teréne pred Vergotinskou jaskyňou.... prvá akcia - tretia expedícia
               Leto je v plnom prúde preto sme opäť vyrazili za slnkom na juh k Jadranu. Priepasť Baredine 2. Foto z dna
               našej pracovnej sondy.
             Morské pobrežie plné krás....
               Po naťahanom rekorde dávame po hlte pampeliškového...... Matúšu úžasná to pochutina. Na nasledujúcu
               expedíciu musíš doniesť demižónik - nakúpime
               Všade tesne pod povrchom sú takéto nádherné škrapy.... Baredine pole
             V trojici sme toho moc nemohli ale aspoň sme trochu pokopali na čelbe vo Vergotine....
             Magda si na čelbe poriadne mákla.... hovorila že je to väčšia fuška ako na tréningu tajči. To netušila že na čelbe je
             vydýchaný vzduch a preto sa tak ťažko pracovalo...
            Prierez kopanou chodbou pri jej ústi.....
             Červarské pobrežie s horizontom.....
             S fotením sa moc nebabrem treba ísť robiť..... ale nasadili sme novú lampu s 2280 lumenmi tak musím poexperimen-
             tovať s tak silným protisvetlom.
             Krasové koryto na náhornej planine je neobvyklé, čo musí skrývať podzemie? Voda tu tečie len málokedy pri veľkých
             prietržiach čo je tu dosť vzácne a samozrejme na jar keď sa topí sneh..
              Moje obľúbené zadné protisvetlo..... nevzdávam sa a robím momentky aj keď všetci hundrú....
             Naša sonda v priepasti Baredine 2, .prežila zimu v pohode aj bez paženia.
             V tráve sme narazili aj na takéhoto mimoňa....
           A veselie pod kamennou klenbou....
             Prepriahacia stanica - tu bolo vždy veselo..... Chlapci Ružomberčania patrili k opore tímu....
            Prieskum okolo rozpálených stien.....
             Blatistá realita vo Vergotine Miša donútila poznamenať že aj v Malej Fatre sme sa vždy zasierali v takýchto
             beznádejných dierach:-) No v Malej Fatre by sme za takúto "beznádejnú" jaskyňu dali neviem čo, len aby sme
             ju tam mali:-) Ale také niečo u nás naozaj neexistuje.... ani v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander nič
             podobného neexistuje. U nás sa také jaskyne prekopávajú len taký fukot.
          Poblíž dna karafy sa našiel aj tento kožený prúžok.... čo znamená že keď sa zachoval nálezy by nemali byť tak staré,
          ako sa predpokladalo. Silvio po obhliadke čelby vážne plánuje ťahať sediment z jaskyne za pomoci navijáku a elektro-
          centrály. Sme radi že ho naša práca nadchla...
             Dominike musím poďakovať za odvedenú prácu pri ťahaní prepraviek a ukladaní na skládku. Vďaka napokon
             patrí všetkým ktorí sa pričinili k dielu...
             K suterénu tesne pod povrchom
             O nádherné západy slnka nie je pri mori núdza.... len byť vždy na tom správnom mieste je problém..
            Zábery z akcií v predchádzajúcom roku....
              Krásavicu som zobral do dlane a obzreli sme si ju trochu bližšie.... Takýto barokový hmyz to je pre fotografa zážitok
              i príležitosť....
            Priťahovanie prepraviek na druhej pracovnej expedícii...
             Je to len 14 stupňová voda teda vôbec nie ľadová taká jarná voda u nás na jazere....
            Pri mori je to pred západom vždy vyhladávaná nádhera....
             Som rád že ju máme v tíme toto zlaté dievča.... Pozdravujeme Jani....
             Perla si to štráduje okolo útesov na Zelenej lagúne....
           Prepravka sa dopĺňa nasypanou hlinou ktorá sa stále zosúva do výkopu....
            Korene brečtanu sa plazia dolu do piepasti....
               Plávanie v slnkom prežiarenej morskej vode je zážitok ktorý energetizuje.... Magduš ma cvakla na zelenej lagúne.
             Sieň na dne Baredine 2....
             Magduš sa teší k moru....
           Špecifický okrajový reliéf vytváraný horizontálnou vrstevnatosťou vápencov....
           Veget v Zelenej lagúne....
            Mladosť má zákony ktoré nás presahujú..... preto ostaňme čo najdlhšie mladými....
            Preberajme z minulosti oheň, a nie popol....   Juaréz
           A Silvio privítal každého z nás srdečným stiskom ruky a s úsmevom na tvári....
              Balíme sa do oboch áut... Za to že sa mohli tieto akcie organizovať vďačíme Magde a Jožkovi majeteľom týchto áut.
           Všetci jsou už v Mexiku..... ja už tedy taky du....
             Tréningovo fotíme aspoň pár záberov s protisvetlom. Nabudúce tu už budem mať dve silné svetla....
              Sárka a Alžbetak už ťahajú náklady na skládku. Najprv ťaháme hromadu ktorá nám zavadzia na prepriahaní.
             Ale baby to zobrali zodpovedne a športovo....
             Radi sme chodili ku takejto krásnej zelenej vode....
            Nakladaný sediment je už mokrý na čelbe je stále viac vlhkosti a sediment je stále mokrejší a ťažší....
             Martin a Peťo rozmotávajú druhé lano pre ťahanie od čelby....
             Alžbetke a Sárke musím poďakovať za prejavenú ochotu a výdatnú pomoc pri exploračných prácach.....
               Rutina okolo prepravkovania sa napokon rozbehla na plné obrátky....
            Náš kulťas Peťos ....
            Na tejto prvej akcii sme vyťahali 60 nákladov z čelby a 27 nákladov z priestoru nad výkopom kde sme hromadili
            materiál v predchádzajúcej expedícii keď sme tu boli na akcii len traja....
             Peťo má pravidlá nebyť takým optimistom lebo vraj potom platia Murpiho zákony. Lebo ja som počúl z čelby
             že Martin vidí 4m dopredu, no myslel som si že priamo v smere chodby. Dalo by sa to predsa očakávať a keď je
             tu už takáto chodba mala by niekam pokračovať. Voda predsa odtekala po spádnici niekam tam. Peťo presadzuje
             tézu že netreba mať dopredu očakávania. Ja súhlasím ale len v Malej Fatre lebo tam nič poriadneho nie je.
             Očakávania možno mať len tam kde sú poriadne jaskyne. A tu na Istrii rozhodne sú, čo sa o Malej Fatre moc
             povedať nedá. Sú tam predovšetkým veľmi ťažké geologické podmienky, ktoré rozvoju krasu moc nedopriali...
            40 cm hlboko v tomto nánose sme našli čepel hrdzavého kovového noža..... Martin v prvý deň prác po dohode najskôr
            prerezal sedimenty k ľavému okraju chodby, aby sme zistili aká je chodba široká. Na ľavoboku narazil na jazvečie
            chodby, ktoré smerovali poza tento múr sedimentov.
              Martin sa zasúva do jazvečej chodby ktorá vedie späť k uzlu od Slovenskej sienky no i dopredu poza sediment.
              Chodba je tu široká len 2 metre a zdá sa že je slepá, že ide iba o slepí lalok vybiehajúci pod Slovenskú sienku....
              Na strope vidieť otery po dlhodobom pobyte a pohybe zvierat. Bola tu hlavná komora brlohu proste nazvali sme to
              tu Nora Mojsejova:-)
              Horúca čelba na poslednej pracovnej akcii nás rozohnila k organizovaniu ďalšej zahraničnej akcie....              Zadáci Alžbetka a Jozef v krátkej pauze medzi ťahaním a vysýpaním prepraviek.....
            Čelba na konci 11 metrovej kopanej chodby klesá pod kamenný strop.... a zatáča sa doprava....
              Martin vášnivý hráč osadníkov to s našimi babami rozbalil....
             Najskôr to vôbec nevypadalo dobre obávali sme sa že sme sa prekopali len do slepej uličky, ale napokon sme
             narazili na citeľný prievan fučiaci z tesnej škáry medzi stropom a sedimentom.....

            Som Jozefovi veľmi vďačný že nám pomohol aj napriek svojmu hendikepu....
.           Spoločňáky sú súčasťou každej našej akcie, aj keď sa  pre naše dovolenkové vyťaženie organizujú dosť ťažko...

              Peťo v strede reťaze ťahá dvýha a prepína prepravky.... Maju chlad prinútil aby sa šla zo Sárkou zohriať pred vchod....
             Pohľad do tlamy ježury....
             Alžbetka našla kúsok keramiky......
             Súsošie nad vodou.....
             Po peknom dni nastal zaujímavý večer .....
            Dorazilo ďalšie naše auto s Michalom Dančom, Mirkou Jakubčíkovou, Martinom Bielikom a Vandou Novákovou.
        Tak toto je krásne logo také niečo skúsime spraviť aj my pre Aragonit....
             Prvý krát som videl zvláštneho červa ktorý buduje 10 až 15 cm vysoké hlinené sopúchy. Zarazilo ma jeho fosforeskujúce
             pestré zeleno modré sfarbenie a rýchlosť akou sa pohybuje..... Niečo také vidím po prvýkrát...
            Zaujímalo by ma prečo tento tvor produkuje práve takéto stavby. Tentoraz sme na tvorcu nenarazili. Zrejme by bolo
            treba si na jeho budovateľskú činnosť počíhať.....
              Zhodili sme červovi vežu pri prezliekaní.... Stihol som ho cvaknúť len raz tak rýchlo zmizol v húštine 
               V suťovisku....
            Spoločňáky pred zostupom do anfiteátra.....
          Peťo sa usalašil k prezliekaniu pod kamenným dachom.... Foto: Matúš Ryček
          Dosky potrebujeme do výkopu aby sa nám ľahšie ťahali náklady.....
             Veľké prestoje na vyprázdňovaní prepravky a jej čistení nám neskutočne krátili čas k efektívnejšiemu
              pôsobeniu....
            Takto vypadá štand čelbára v Juránskej diere....
            Ak je vchod Juránskej vo výške okolo 300 m a z jaskyne sála taký chlad znamená to že je vchod umiestnený niekde
            medzi vrchnou a spodnou časťou systému.  Potenciál je tu preto naozaj veľký.... Pod planinou musí byť poriadny
            jaskynný systém......
            No bude sa tu treba čo oháňať.... Táto práca však ľudí nebude moc lákať. Obávam sa že len ťažko nájdem
            dobrovolníkov čo sa sem ešte vrátia.
           Výkop sa nám riadne sploštil preto že sa zboku nasunulo dosť ílu.... Chodbu bude treba prehĺbiť.
            Peťo Sliačan pomáha pri ťahani prepraviek...
            Hejrupácka robota dnes s malou efektivitou..
         Vytiahli sme sotva 21 nákladov a všetci ťahači mali dosť..... treba použiť aj hrubšie ťažné lano...
            Svietenie na scénu je dôležité prto že mi nefunguje blesk....
               Pokúšať sa o to takýmto spôsobom je len zbytočné plýtvanie energiou.....
             Farbičky na pláži....
            Strašne neefektívna robota. Aj špatne vykrojená prepravka drží lepkavý íl vo vnútri....
             Tri prepravky by tu boli akurát. Dva tímy by ich len čistili a vyprázdňovali a ťahalo by sa plynulejšie.
             Nabudúce to tu musíme urobiť inak
              Tak že nabudúce poriadne gumové rukavice, tri škrabky na zoškrabovanie blata z prepraviek, tri prepravky a
              o dve laty naviac
             Dosiek treba o pár kúskov viac aby sa prepravka neotierala a nezarýval do dna....

         Ťahačka je náročná. Íl je ťažký.....
         Po pár nákladoch už prepravka vypadá takto zalepená.... 
             Pohľad k čelbe... Na strope sú vodou modelované pendanty...
             Žiadne kožené alebo plátené rukavice tu nemajú šancu. Najvhodnejšie na túto prácu sú tvrdé gumené rukavice
            V horúcej zátoke....
               Jaskyniarka Magduš....
            Minulú jeseň sme dali na Baredine poli dohromady dobrú partu. Ukazuje sa že tento počin stál zato... Tak ako sme
            plánovali sme na lokalite opäť na začiatku leta....
             V prvý deň prác vo Vergotinskej sa postúpilo ku kváplikom na strope ktoré boli v dohlade 2 - 3 metrov. Preto
             že bol výkop moc tesný museli sme ho začať zásadne prehlbovať
             Kámošky....
            Kudlanka nábožná - modlivka tak takého kusa sme tu ešte nevideli..... bola celkom prítulná
             Matušu pampeliškové bolo neprekonateľné.....
          Predsa len vyrazili tri autá. Štvrté vypadlo. Na Istriu dorazila 13 členná výprava z toho 8 členov Aragonitu,
              Na základni to paleontológ bleskovo určil ako čelusť psa.....
                Dosky vynášame nahor zbytočne by tam dolu sprhli a bol by tam z nich len zlý vzduch....
              Pôjde do polievky?
                A dosky tu na Istrii sú dosť vzácnym materiálom..... Foto: M. Ryček
              Dali sme napokon 121 prepraviek sypkej suchej červenej terra rosy
             Na tomto koryte sa ešte musíme zastaviť a prezrieť si aspoň pár stoviek metrov určite sa tu dajú nafotiť zaujímavé
             zábery.
           Romantika na morskom pobreží...a cowboy Danc
             Jozef fára na svoju druhú akciu vo Vergotine a za jeho pomoc mu chcem aj takto veľmi poďakovať....
           Z akcie vo štvrtok rozmotávanie transportného lana..... Jaskyniarka Alžbetka pôjde ťahať prvých 30 nákladov do
           vykopanej chodby....
             Spoločné večeri za stolom pred základňou....
             Chladené pampeliškové ide dopredu na čelbu.....
             Vyhadzovanie prepraviek z jamy bola fyzicky najnáročnejšia disciplína....
               Ťahááááj.....
             Dnes sme sa rozhodli že akcie trochu predĺžime a dáme cez 100 prepraviek......
             Na skládke pracovali Matúš s Arankou......
             Parťáci....
           Šlapajovité škrapy na suchom koryte pri Sv. Kataríne.... Vybrali sme sa s Jankou že urobíme pár záberov....
            Som zvedavý ako ho robia...... to pampeliškové

             Kazimír pri vzpieraní prepraviek
               Vďaka za to všetkým kopáčom, ťahačom vzpieračom prepraviek a prepriahačom....
               Naš dorast pri obsluhe skládky sedimentu....
            Zátišie na priestranstve pred základňou.....
             Jaskyniarčime aj v morských plytčinách.....
                  Magdalénka na Červarskej pláži....
          Silvio je veľmi pozorný hostiteľ. Dobre dovybavil a upravil celú základňu spolu s parkovacími plochami za ňou,
          ktoré slúžia len nám. Do obývacej miestnosti kúpil rohovú sedačku a nainštaloval gauč. Vydláždil a omaloval
          miestnosť medzi sprchou a kuchynkou. Zapojený bol aj plynový sporák s dresom. Pod dverami sprchy je
           v novej dlažbe zabudovaná gulička na odtok vody po sprchovaní.... Skrátka luxus. Silvio ďakujeme.
            Experimentovanie z vetrom....
            Martin sa natlačil do jazvečích chodieb na pravoboku od čelby... šírka chodby sa   scvrkla na dva metre. Obávali sme
            sa preto že ide len o slepí lalok pod prítokom od Slovenskej sienky, ale zistili sme že je to preto že chodba klesá
            prudšie do masívu....
            Vypadá to na beznádejnú situáciu hneď v prvý deň prác. Samozrejme nemôžeme to hneď vzdávať. Martin v tejto
             jazvečej chodbe našiel smerom späť kanál doprava kde videl dopredu 4 metre.
              Magduška a Sárka....
             Peťo s nálezom prehrdzavenej čepele noža, ktorý sa našiel na desiatom metri výkopu v 40 cm hlboko v sedimente.....
             Zatlačili sme všetci na správnom mieste a dostavujú sa výsledky.....
         No aké akrásne..... všetko v zábere....
          Prekvapený ostal aj Nino.... ktorý sa na tejto našej exp. aktívne zapájal do našich akcií.... celkom isto sme však získali
          domáceho pomocníka, ktorý vždy doplní naše malé počty... Padol návrh od Kazimíra aby sme spoločne napísali
          článok o prieskume tejto jaskyne do miestneho Chorvátskeho speleologického média.
          Mirka Jakubčíková a Martin Bielik sú v druhej štvrtkovej akcii vo Vergotine zadáci na úložisku sedimentov...
             Šíf
          Pohľad z výkopu... 2280 lumenov
              Na zelenej lagúne máme svoje obľúbené miesta.....
              Podlažie tesne pod povrchom....
              Naozaj pekné modré ploutvě....
            Tomáš v novo objavenom priestorčeku....
              To sú kúsky a to množstvo.... tak to tu ešte nebolo....
             Príjemná večerná atmosféra na jamarskej základni....
             Na tomto pobreží boli v minulom roku bójky s plavákmi vymedzujúce plaveckú zónu. Dnes tu už nie sú
            Prvá akcia bola výkonom vôbec najvýdatnejšia....
                 Magduš Zelená lagúna....
              Silvio na inšpekcii sa vracia z čelby.... Máme výhodu že máme hneď v prvý deň pomoc aj domácich jamarov.
            Druhá vergotinská jaskyňa smeruje k tej našej tunelovke a teraz už predpokladám že sa bude k nej pripájať
            Niekde v tom hlavnom tunely ktorým sa prekopávame nadol. Už Silvio tvrdil že je tu pod nami veľký systém a ja
            tomu verím svedectvom je samotná Jama Baredine a ostatné priepaste v okolí a je ich teda dosť.
              Slap vypadal veľmi podmanivo a vidiac toľko vody v tomto vyprahnutom vnútrozemí tešili sme sa že sa budeme
              môcť v tejto horúčave konečne schladiť a vykúpať
             No napokon keď sme ku slapu dorazili boli sme nemilo prekvapený po vode v ňom nebola ani stopa...
             Skládka je dosť plná....          
             Klúčové na tejto práci je oduševnenie čelbárov.... a ich skúsené oko a zápal pre prieskum.
             Tak teda pekný kusok... dá sa čakať že podobných nálezov bude pribúdať.....
             A v hlavnej chodbe sa našiel takýto kúsok..... podobný ale väčší sme našli minulý rok
            Nino Legovič v jaskyni riadne mákol.....
            Chcel som na poslednej akcii aby sme naťahali 40 nákladov. No výkon sa znižoval pribúdajúcov vzdialenosťou
            od čelby. Pri 31 nákladoch sme spravili prestávku čo som radšej nemusel
             Tak tie Julinky a Soču treba dávať vždy na záver vždy v posledný deň, alebo na začiatku akcie.
               Ešte že som mal tie dve nové svetlá lebo len málokto mal poriadnu čelovku.... takmer nikto nemal rukavice ešte že
               som zobral niekoľko párov a sám som pracoval bez nich i bez kombinézy...
              Pohľad na Soču v oblasti nad Kobaridom...... Fotenie od cesty je náročné pre frekventovanú dopravu a úzku
              cestu.... a dostupnosť výhliadky o ktorej viem už roky ale ani raz mi tu nikto nezastavil. Až teraz sa to podarilo.
              Vďaka Michalovi a Dominike
            Matroš už budeme musieť ťahať omnoho ďalej do chodby. Priestor sa plní....
          Presne takto som to nechcel aby sa Mišo za každú cenu prefrézoval na druhú stranu. Mali sme sa zakopať
          o 15-20 cm nižšie aby bol prienik pohodlne a volne priechodný a neupchávali sa výhľady do strán. Keby sme tie
          3 metre prekopali hlbšie a vytiahli všetko von videli by sme hneď v prvý deň poriadne do plazivky doprava a mohli
          sme hneď na druhej akcii korigovať výkop tým smerom a dopadli by sme ešte lepšie ako sme dopadli. Mišo
          predierajúc sa v tesnej plazivke akurád získal odpor k ďalšej práci a to čo našiel na druhej strane ho so slabým
          svetlom ani trochu nenadchlo ba naopak sklamalo, až na tretej akcii sme zistili že situácia vôbec nie je tak
           čierna ako na prvý pohľad vypadla
            Vergotinská jaskyňa je pre nás v Aragonite už niečim čo sme hodne poznačili a čo nás hodne poznačilo...
            Mišo a Veronika Plavá lagúna.....
             Dostal som sa na záver poslednej akcie fotiť na čelbu. Fotenie tu nikto nemá rád zdržuje a všetci už chcú byť pri mori:-)
             Ulámané kváple hovoria o tom že tu preliezali zvieratá melesi... Ulomené stalagnáty svedčia o sadaní sedimentu
             smerom dovnútra po svahu. Mišo
            Rozsiahle priestory jaskyne sú doslovne zanesené naplaveným sedimentom v ktorom je pochovaná aj krasová
            výzdoba.... Toto je prvý volný priestor na ktorý sme po 13-tich metroch kopania narazili. Priestoru môže začať
            postupne pribúdať.
             Foto z nového priestoru na čelbe do zostupujúcej plazivky ukázalo že strop jaskyne je rozsiahly a ako sme neskôr
             zistili šírka tejto zabahnenej chodby je rozmernejšia ako sme tušili. Chodba s pomerne plochými klenbovitými stropmi
             je tu široká odhadom okolo
             V tomto poludňajšom pekle to tu nie je vôbec optimistický pohľad..... Peťovi sme sľubili že keď bude dobrý
             napustíme mu dolu aj vodu....:-)
               Tak že napokon celkom slušný priestor..... fotím však len ako z rýchlika lebo nás vzadu všetci naháňajú....
             Tomáš sa súka dolu hlavou ku zúženiu na konci objaveného priestoru......
               Krásavci...:-)
            Ďalej v jaskyni by mohla byť pekná výzdoba.....
             Pohľad ku zúženiu na konci objaveného priestoru. Jaskyňa tu strmšie klesá nadol, ale obísť by sme to mohli po
             pravej strane... Voda tiekla nadol spád prudko klesá.... a zdá sa že klesá doprava smerom k priestoru ktorý sme
             dovideli 5 m vyššie na pravodoku.  Pri tomto spáde by sa už čoskoro mali objaviť volné priestory

              Ale hory sú očarujúce a rýchlo ma uchvátila ich nádhera....
              Flaška spravila všetkým mimoriadnu radosť....
              Silvio hvala za túto akciu..... Silvio je skutočný Grant raz do mesiaca robí pre zamestnancou diskotéku s pohostením....
              Pri našom stole, Nalievalo sa pivo, vino aj drinky
            Škoda že neposlali to pampeliškové.... to tu chýba....  Matúšu sluboval že na jeseň donesie.....
              More mio to stálo za to
             Dorazil dôležitý náklad......
               Silvio Legovič berie náš prieskum vážne a posiela už do prieskumu aj svojich ľudí...
             Na prvú akciu do Vergotiny dorazil inšpekčne aj Silvio Legovič so synom Ninom. Aj Kazimír sa rozhodol že nám
             helfne - hvala za to... Preto sme mohli dať na prvej akcii 50 nákladov.....
            Ako na módnej prehliadke....:-) Aragonit v tomto roku funguje len v zahraničí. Doma sa už nikomu nechce ani len
            zakopnúť...
           V utorok večer dorazili Michal Danč Mirka Jakubčíková, Martin Bielik a Vanda Nováková. Domáci nám pripravili
           delikátnu večeru pečené mäso so zeleninou zemiakmi a pečené ovocie....
              Duša bez túžby je ako mlyn vo vyschnutom potoku.....
           Prípitky sú časté na zdravie a živili po chorvátsky.... Pripíjame si na ďalšiu vydarenú akciu v jeseni...
           Popíja sa chorvatska travarica...... a slovenské pivo....
             Naši priatelia Chorváti -Anna Komeričky a Marijan Marovič
             Nálada graduje..... Syráno z Beržeraku odhodil svoj klobúk v dáál.....
              Na zdravie štvrtej veľkej výpravy....

            Ľadová voda vybudzuje obranyschopnosť organizmu....  Začiatok roka 2017
             Peťo si celkom bahnil medzi kryhami
Odkaz na Správu o činnosti z roku 2016:  http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/piatok-18.html
Odkaz na Správu o činnosti z roku 2015:  http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/utorok-9.html
Odkaz na Správu o činnosti z roku 2014:  http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/reda-18.html
          Foto k činnosti v PP Kraľoviansky meander za rok 2017 na tomto odkaze: http://aragonit9.blogspot.sk/2018/02/pomocna-kapitola-na-zdravie-stvrtej.html

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

    Štvrtý malý výjazd na Istriu v roku 2019       27 až 31 augusta sme sa vydali už na náš štvrtý výjazd k stredomoriu.Vyrazili sme len...