SPRÁVA 

       o činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2013 - Eduard Piovarči

                                                                                              

      Z jednej našej zimnej exkurznej akcie so zoologom z NP Malá Fatra v roku 2013 v Ľudmile.  Užina s lavicou pod Medovým kvapľovádom je nádherne potečená sintrami

        Foto: Eduard Piovarči

  Nádherná voda potoka v kaňone vodopádu Veľkej Boky. Záber zo zahraničnej cesty Slovinsko Chorvátsko 2013

  
 

   

SPRÁVA O  ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY 
ARAGONIT V ROKU 2013

 

      

       Jaskyniarska skupina Aragonit zorganizovala v roku 2013 celkom 52 pracovných a prieskumných akcií, z ktorých sme vyhotovili 44 technických denníkov. 35 akcií sme uskutočnili v oblasti Lomu Kraľovany II. a v Prírodnej pamiatke Kraľoviansky meander. Na trinástich  z nich prebiehali náročné meračské akcie v jaskyni Ľudmila, v ktorej bolo zameraných 36 polygónových ťahov v dĺžke 104,91 m. Zatiaľ zamerané časti jaskyne dosiahli celkovú dĺžku 210,92 m. Domerať nám ostalo niekoľko, ťažko prístupných miest v jaskyni. Predpokladáme, že jaskyňa po domeraní presiahne dĺžku 230 m, čím sa stane najdlhšou jaskyňou v Kraľovianskom meandri. 

           Počas meračských akcií bola vyhotovo-vaná aj fotodokumentácia ťažko prístupných a krásne vyzdobených odľahlejších častí jaskyne. Posledné meračské akcie v jaskyni podporili pomocou aj jaskyniari z JK Varín, Pavol Cvacho s manželkou Máriou a synom Pavlom. Celkom sme v Malej Fatre zamerali v roku 2013  128,56 m jaskynných priestorov. 

       Na jednej z posledných meračských akcií sme v zadných častiach jaskyne za Mesačným jazierkom zaregistrovali letieť netopiera. Bolo to jediný krát, čo sme tu v roku 2013 zaregistrovali prítomnosť netopiera. Letel dovnútra masívu Kraľovianskeho meandra. 

       Všimli sme si v jeseni i výraznú zmenu prúdenia vzduchu v jaskyni. Jaskyňa sa dovtedy správala ako spodný vchod systému. Túto teplú jeseň začala fungovať odrazu ako vrchná časť systému a intenzívne nasávala vzduch celým hlavným ťahom. Spodný vchod jaskyne sa teda jednoznačne nachádza na druhej strane hrebeňa PP Kraľoviansky meander, teda južne za kótou Malá Fatra, niekde nad štátnou cestou alebo nad vyústeniami tunelov. Na jednej z akcií, v búrlivom daždivom počasí, sme dokonca zažili extrémne silný ťah prievanu, doslovne vietor na hlavnom ťahu jaskyne. Znamená to, že sa  náhle zmenili podmienky v systéme, buď natrvalo odtiekol sifón, ktorý bránil prúdeniu vzduchu jaskyňou do masívu Kraľovianskeho meandra, alebo sa zrútila nejaká časť v systéme, takže umožnila voľné prúdenie vzduchu systémom. Spodný vchod do jaskyne by sa preto teraz dal v teréne na južnej strane Kraľovianskeho meandra v letných mesiacoch nájsť podľa chladného vzduchu vytláčaného zo systému.

      Na 12tich akciách sme prevádzali intenzívne výkopové a sondovacie práce na lomovej etáži, 12 metrov pod vchodom do Ľudmily. Na niekoľkých telestéziou vytipovaných miestach tu predpokladáme zavalené a zasutené pokračovanie odťaženej jaskyne Veľká dvorana, o ktorej nás informoval bývalý pracovník lomu pán Dušan Piader, ktorý na  jaskyňu Veľká dvorana  počas práce v lome v roku 1985 narazil.

       Počas roka sme intenzívne spolupracovali s vysunutým botanickým pracoviskom UK Bratislava v Blatnici. Konkrétne s pánom .Jánom Topercerom, ktorý intenzívne v súvislosti s enviromentálnymi problémami okolo výstavby diaľnice na úseku Šútovo - Hubová podporoval náš prieskum na lokalite. Boli sme v kontakte aj s Diaľničnou spoločnosťou, ktorá s mimoriadnym záujmom monitorovala našu súčasnú situáciu v prieskume. 

       24. 2. 2013 sme na základe  informácie a súradníc Tomáša Flajsa, pracovníka Národného parku Malá Fatra, preskúmali a zdokumentovali rozsadlinovú priepasť nad aktívnou ťažobnou zónou lomu. Z priepasti vial teplý prievan. Zliezli sme medzi rozoklané steny do hĺbky 12 m, hlbšie by to síce šlo, ale nevyzeralo to bezpečne. Flajsova priepasť, ako sme ju neskôr pomenovali, sa nachádzala poblíž  stykovej línie medzi kryštalinikom a dolomitmi. Na tejto línii bol už terén gravitačne zosunutý cca vo výške 2 metrov. Od nášho pamätníka, pána Piadera, pamätníka na odťaženú jaskyňu Veľká dvorana, sme sa okrem iných informácii dozvedeli aj to, že systém porúch  na zosuve tu existoval už v roku  1985, vtedy ho vedúci prevádzky v lome poslal  zakryť kari sieťou rozsadlinovú trhlinu v miestach, kde sme dnes našli Flajsovu priepastku. Zrejme šlo o identickú poruchu, čo svedčí o tom, že zosuv tu bol aktívny už v roku 1985 a pravdepodobne vznikol následkom ťažby v lome. Priepastku sme dodatočne stihli ešte zamerať. V roku 1985 som pôsobil v OS Terchová po boku Adama Vallu ako organizátor akcii vo Vrátnej a v Stratenci a nič som netušil o tom že v Šútove nad jazerom práve vtedy narazila ťažba na veľkú jaskyňu, ktorej zvyšky budeme objavovať o dlhých 28 rokov neskôr práve my stará garda z pôvodnej Oblastnej skupiny Terchová.  Ale už vtedy sme pracovali veľmi blízko v Priehradnej jaskyni nad Krpelianskou priehradou ktorú som vtedy po prieskume zameral a publikoval o nej článok v Spravodaji SSS. V pamätnom roku 1985 som organizoval v turistickom oddiely STRATENEC vo Varíne aj 19 dňový 800 km Spartakiádny pochod Dukla-Varín-Praha s pochodovým priemerom 42 km na deň. Za organizáciu pochodu sme dostali z ČSZTV spartakiádnu medailu na čo som dodnes právom hrdý. A točili sme v tej dobe popri prvom miestnom Malofatranskom jaskyniarskom zraze pod Jedľovinou aj vôbec prvé jaskyniarske grotesky, ktoré mali v tej dobe veľký ohlas aj na viacerých následných speleofórach v Moravskom krase. 

      Začiatkom marca, počas topenia množstva mokrého snehu, sa celý svah nad aktívnou časťou lomu začal veľmi intenzívne zosúvať gravitačne nadol. Vznikla dokonca panika že ak sa masa horniny zrúti do jazera, vytlačí z neho veľké množstvo vody, ktorá následne zatopí obydlia v Rieke a štátnu cestu i so železničnou traťou. Na lokalite bol vyhlásený výnimočný stav a ťažba v lome bola zastavená. Pohli sa milióny kubíkov horniny. Flajsova priepastka prestala existovať, bola samozrejme zosuvom zničená. Poloha priepastky zaujímala hlavne geológov a ľudí od diaľničnej spoločnosti, Všetkým sme ochotne poskytli GPS súradnice a všetky informácie o tektonike ktorá priepastku tvorila. Zosuv začala monitorovať katedra vysokej školy v Žiline.    

      Koncom roka, 16. 11. sa zahájil i dlho očakávaný a plánovaný záchranný geofyzikálny prieskum na lokalite, ktorý umožnila a previedla katedra vysokej školy v Ostrave. V teréne sa previedli prvé dve merania, ktorých výsledky sú v celku zaujímavé. Prieskum geofyzikálnym meraním bude na lokalite pokračovať v jarných mesiacoch roku 2014.  Za ústretovú iniciatívu by sme chceli v tomto smere poďakovať najmä Mgr. Ondrejovi Turskému, Mgr. Tereze Stanislavovej, Ing. Jánovi Topercerovi Csc, Mgr. Martinovi Studenému a vedúcemu katedry prírodných vied vysokej školy v Ostrave, Doc. RnDr . Jánovi Hradeckému PhD, ktorí projekt podporili a pomohli zahájiť jeho realizáciu    

     K výsledkom meraní nám v novembri Mgr. Ondrej Turský napísal toto: "...Tak jsem se konečně dostal k těm našim profilům, které jsme měřili v okolí jeskyně Ludmila. V příloze Vám zasílám zpracované profily. Vždy jsou pojmenované podle použité metody (Schlumberger nebo Dipole-Dipole) a potom jsem zkusil udělat ještě logaritmickou a lineární stupnici odporů. Takže vlastně každý profil Vám zasílám dvakrát jednou v logaritmické a jednou v lineární škále.   

     Metoda Schlumberger je vhodná při šetření horizontálních a subhorizontálních podpovrchových vrstev. Detekuje nehomogenity různých tvarů a směrů, například široké trhliny, tektonické zóny nebo kontaktní vrstvy s velkými rozdílnými odpory.
      Metoda Dipole-Dipole je detailnější metodou, která je vhodná pro detekování vertikálních struktur, při pronikání do hlubších úrovní. Slouží zejména pro šetření úzkých trhlin a dutin. Ale efektivní hloubka dosahu je silně limitována rychlým poklesem měřených potenciálů při větších dipólových vzdálenostech. Nevýhodou algoritmu dipole-dipole je umělý elektrický šum způsobující významné limity v připovrchových vrstvách. Co se interpretace 1. profilu (na etáži lomu) týče, tak je vidět, že jsme docela hezky zachytili, i přes problémy s uzemňováním elektrod, anomálii na 41 m. Tato struktura pokračuje do větších hloubek na obou použitých metodách.
      Takže se tam opravdu nějaká anomálie vyskytuje, i když není moc veliká. Vyskytuje se v hloubce cca 2-3m pod povrchem s rozměry cca 2x2m. Dále je zajímavé pokračování této struktury u Schlumbergera až k cca 60m a do hloubky cca 10m, u Dipole-Dipole se potom tato struktura vyskytuje ve vzdálenosti cca 55m a hloubce 8-10m. To může být dáno právě rozdílem mezi horizontální (Schlumberger) a vertikální (Dipole-Dipole) detekcí"
      Anomália rozmermi zodpovedá priemerným rezom chodieb v Ľudmile, preto sme sa koncom roka na základe týchto povzbudzujúcich výsledkov rozhodli na anomálii na 41 metri merania na profile Kraľovany 1 zakopať prieskumnú sondu, ktorá dostala pracovný názov Srdiečko. Už po prvých troch decembrových akciách sme dosiahli strop krasovej dutiny ktorý bol rozbitý odpálenou náložou pri prácach v lome. Našli sme tu v stene vyvŕtanú dieru a drôty na odpaľovanie náloží. Tlak odpalu ušiel do priestorov v hĺbke pod vŕtaním. Aj tu ťažba narazila na priestory a utekal im tlak z náloží niekde do priestorov. Od potápačov sme dostali informáciu že tam bola diera ktorú zasypávali a dávali cez ňu dosky.    

     30. decembra po piatich akciách dosiahla sonda Srdiečko hĺbku 3 m.  Priestory pod ňou sa tiahnu na juh i na sever a klesajú do hĺbky minimálne 5 metrov. Ostáva vytiahnuť už len jeden vklinený, balvan aby sme sa ocitli na samom dne meandra. Keď si tam ťažením nasypaného sutinového kužeľa spravíme priestor, pokúsime sa dostať do väčšieho priestoru nachádzajúceho sa na dohľad  asi 7 metrov severne. Už teraz je na dohľad minimálne 10 m priestorov. Aragonit má tak na lokalite ďalšiu novú jaskyňu, ktorá ešte nestihla dostať svoje meno. (Zatiaľ je to pracovne Jazerná jaskyňa).     

     Po Ľudmile, Hýllovej priepastke, Jaskyni udavačov, Jaskyni Zelená nádej a Flajsovej priepasti (ktorá však bolo na jar 2013 zničená zosuvom ) je Jazerná jaskyňa v poradí už šiesta jaskyňa objavená na lokalite Jaskyniarskou skupinou Aragonit. Jej odhadovaná dĺžka činí zatiaľ iba 13 metrov, ale je pravdepodobné, že ide o sieť dutín budovaných na rozsiahlej tektonickej línii smerujúcej zo severu na juh. Táto línia je na viacerých miestach preťatá priečnymi tektonickými poruchami smerujúcimi k ponorom Suchého potoka.   Dostávame sa tak do najnižšej úrovne odvodňovacieho krasového systému na lokalite, ktorý celkom isto aj podľa geofyzikálnych meraní súvisí s výdatným prameňom, ktorý podľa svedectva potápačov z Hippocampu vyviera pod hladinou jazera práve v jeho juhovýchodnej časti, teda  zhruba pod našou sondou. Sonda bola 30. decembra na poslednej pracovnej akcii Aragonitu v lome v roku 2013 označená a zabezpečená drevenými bariérami proti pádu náhodných okoloidúcich.      Tento objav môže byť na lokalite veľmi významný a prelomový, pretože by nás mohol dostať pod neodťažený masív východne od jazera, v ktorom sa ešte nachádza zrejme podstatná časť v roku 1985 odťaženej jaskyne "Veľká dvorana". Prenikli sme do priestorov, ktoré vznikli koróziou pomaly tečúcich vôd vo freatickej zóne, prenikajúcich do masívu z vyššie položenej  dolinky Suchého potoka.             

      Jaskyniarska skupina počas roka aktívne spolupracovala s potápačmi z Hippocampu Martin, najmä pri Ekodňoch na jazere, na ktorých sa pravidelne čistí bezprostredné okolie jazera od nahromadeného odpadu po rekreantoch.   

      Aktívne sme spolupracovali pri prieskume jaskýň v Belianskej doline s Oblastnou jaskyniarskou skupinou Veľká Fatra. (8 akcií)  Pomáhali sme pri opätovnom spriechodnení vchodu do Perlovej jaskyne, ktorý bol zavalený zaklineným balvanom. Prevádzali sme fotodokumentáciu jaskýň Javorina, Perlová a Suchá jaskyňa 2.       

     V apríli, na národnom speleologickom podujatí Speleomíting vo Svite sme získali v poradí už štvrté ocenenie diváka za fotodokumentačnú činnosť zo spoločnej činnosti skupín JS Aragonit a OS Veľká Fatra. Naša panelová fotografická prezentácia mala názov Zajtra je ďaleko teraz to prežívaj,. Do programu sme prispeli aj diafónom z činnosti oboch skupín za rok 2012. Celkom sme vystavovali 72 fotografií.     

    V auguste sme uskutočnili zahraničnú študijnú cestu do Slovinska a Chorvátska. V Slovinsku sme realizovali túru na vrchol Malej Mojstrovky, pod jej vrcholom sme našli cca vo výške 2000 metrov zaujímavý veľký priepastný otvor. Zastavili sme sa na rieke Soča v Malých korytách, kde sme dokumentovali zaujímavé geologické a krasové útvary. Pred kaňonom Boka nás chytili silne dažde a tak sme svoj program v horách skrátili s tým že keď sa budeme vracať od mora zastavíme sa na plánovanú túru ku Boke
     V spolupráci so Silviom Legovičom z jaskyniarskeho klubu Proteus sme pracovali na prieskume  Vergotinskej jaskyne
nachádzajúcej sa v tesnej blízkosti sprístupnenej Jamy Baredine. Začali sme s výkopovými prácami na jej konci, Navštívili sme povrchový kras v oblasti obcí Korojba a Škropeti v Motuvunskej oblasti Istrie, kde hladali jaskyniarov na práce v priepastke ktorú mali rovno na dvore zastavanú prístreškom. Priepastná šachta bola 10 metrov hlboká. Majitel ktorý v priepastke pracoval medzičasom zomrel. Majiteľka nám ukázala výstup z geofyzikálneho prieskumu ktorý predpokladal veľké krasové priestory v hĺbke 20 metrov. Pri zostupe som na stenách videl veľké stopy po náročnom štiepaní kompaktného vápenca železnými klimi. Dolu na priestrannejšom dne tiekol malý smrdutý potôčik odpadová kanalizačná voda z okolitých novostavieb. Zrejme tu nie je žiadna kanalizačná sieť a všetci vypúšťajú svoj odpad do trativodou. Bol som zhrozený. Priestory mierne klesali úzkym kaňonom do masívu. Perspektívu to iste malo ale s tou žumpou čo tam preteká do hĺbky by sa muselo niečo urobiť Bolo tu more múch. Kto by v takýchto podmienkách pracoval.? Iste dolu hlbšie bude poriadny jaskynný systém. Komínovité priestory sú tu krásne leptané a korodované
zrážkovými vodami. Jaskyňa tam celkom isto je ale no najskôr treba niečo  spraviť s tou pritekajúcou žumpov. Miestny majitelia priťahovaní Silviovým príkladom sa snažili nájsť na svojom pozemku veľkú jaskyňu aby ju mohli sprístupniť podobne ako Silvio. Podzemie tam však bude totálne znečistené trativodmi v obci. Pod dedinou nám Silvio ukázal suché koryto občasného potoka ktoré nenápadne v kroví ústilo do 20 m hlbokého rozsiahleho závrtu slepej rozsadliny zo strmými stenami. Na hlinitom dne bolo mnoho otvorov do hĺbky do ktorých bolo riskantné zostupovať, preto že masa sedimentu by tu mohla človeka rýchlo za živa pochovať. Skrátka veľký hlboký ponor vôd aktívny len pri prietržiach tu hltá povodňové vody. Loklita ako hrom. Našli sme tu aj vrch starej karbidky a kus korálovej horniny. Istria  je deravá ako rešeto. Pri výstupe so závrtu sme narazili na obrovskú čiernu skládku komunálneho odpadu. Skrátka toto Chorváti nemajú vyriešené. Netušili sme že je to až také katastrofálne. 

       Pri návrate domov sme sa na deň vrátili do Julských Álp aby sme vystúpili kaňonom k 105 metrov vysokému vodopádu Boka. Nezabudnuteľný zážitok. No hradbu 10 m vysokých skalných blokov ozrutných ako domy sme nedokázali prekonať. Vodopád v maximálnom jarnom prietoku z roka na rok celkom radikálne zmenil situáciu na tomto mieste. Pred rokom to tu bola celkom iná krajina. Voda privalila do zúženia 10 m vysoký ozrutný možno 200 tonový blok, ktorý celkom uzavrel cestu pod vodopád. Jazierko a nový vodopád ktorý tu vznikol bol neprekonateľný. Tá zmena terénu z roka na rok je tu neskutočná. Okúpal som sa teda aspoň v jazernej riave. Voda mala menej ako 5 stupňov. Výstup v zmeti obrovských blokov bol náročný a cesta nahor sa musela zložito hľadať. Napriek tomu to bol úžasný zážitok v posledný deň našej dovolenky. Akcie sa zúčastnili: Tomáš Hulla, ktorý celú akciu na aute s pôžičovne bravúrne odšoféroval,  Martin Hulla, Mária Piovarčiová, Alžbetka Piovarčiová, Sára Puškášová, Magdaléna Puškášová a E. Piovarči.  

      Koncom roka sme na štyroch akciách prevádzali prieskum a domeranie Priepasti v Hladkom grúniku pod Veľkým Rozsutcom. (6 polygónových ťahov  s celkovou  dĺžkou 23,65m).V priepasti sme19. októbra zaznamenali prítomnosť netopierov miotis miotis 2 ks a jedného podkovára. 2.novembra tu nachádzame len dvoch netopierov miotis miotis. Naša činnosť bola v roku 2013 skutočne bohatá a rozmanitá a vzniklo pritom množstvo zaujímavého fotografického materiálu nielen z terénu ale i z podzemia.   

     Za prejavenú snahu ochotu a podporu chcem poďakovať všetkým členom a fandom, ktorí sa aktívne podieľali na činnosti skupiny. Za propagáciu Aragonitu patrí naša vďaka predovšetkým Tomášovi Hullovi, ktorý už  niekoľko rokov nezištne  poskytuje priestor na prevádzku fotografii z našich akcií na svojom serveri Buli-zilina.sytes net. 

     V roku 2013 sa opäť podarilo nafotografovať veľké množstvo efektných záberov z jaskýň vo Velkej Fatre, v Ľudmile, ale i v zahraničí. Z takého portfólia sa dá zložiť bohatá a pestrá skladačka. Fotenie je pre mňa niekoľkonásobná radosť a často i vytŕženie a to zo samotneje tvorby priamo v teréne, potom pri úpravách fotografií v počítači a napokon po ich vystavení, keď sa páčia publiku. Fotografovanie je úžasné dobrodružstvo. 

     Záverečná štatistka členov a fandov JS Aragonit v počte absolvovaných akcií:, Martin Studený (1), Magdaléna Puškášová (2), Miško Litvík (2), Sárka. Puškášová (2), Evka Janoušková (2), Michal Božek (2), Tomáš Flajs (3), ), Ján Litvík (3), Peter Balošák (3), Alžbetka. Piovarčiová (5), Marián Litvík (5), Tomáš Hulla (7), Mária Piovarčiová (10), Marián  Hýll (10), Peter Janoušek (12), Peter Kozoň (17), Martin. Hulla (30),  Eduard Piovarči (52 akcii) .

Texty k fotografiám v texte: 1 Martin Hulla vo vchode do jaskyne pod výhliadkov. 2. Michal Božek pri vrecovitom sintrovom útvare v Perlovej jaskyni, 3. Sintrové pendanty v hlavnej sieni v Perlovej jaskyni

 

 

            Hoblík bol častým cielom našich fotografických akcií....

            Perlovka je nádherná jaskyňa škoda že som nemal viac príležitostí v nej fotografovať

                Jazerná jesenná pusta po jednej našej rutinnej akcii v Ludmile

              Istrijský kras má výrazný potenciál....

         28. 12. 2013 dosiahla sonda tvar srdiečka tak že zatiaľ sonda SRDIEČKO

            Lemovanie stien je spôsobené horizontálnou vrstevnatosťou  

          V jaskyni Suchá 2 sme zapíjali objav skvelou Putinoffkou

           Na meračskej akcii pri Litvíkovom balvane....

            Nezabudnuteľná Perlovka uskutočnili sme v nej celkom 3 akcie

          Skalné mesto v Rozsutci....

         a svetlo v podzemí - jaskyňa Ľudmila pod Barokovým balkónom....

         Miešanie chladného a teplého technického svetla - Sintrová brána jaskyňa Ľudmila. V strede náš priateľ
         z Oravy Tomáš Flajs...

         Perlovka 

             Jesenný pohľad na lomové jazero s kultovou Malofatranskou jaskyňou Ľudmila.....

         Ľudmila fotenie v nej stále stojí za to.....

         Panoráma končiarov zo sedla Vršič v Julinkách....

         Veľká rozsadlinová priepasť v Rozsutci

          Leziem z Tretej sintrovej brány z lesa kvápľov po meraní v najvzdialenejších častí jaskyne.

         Sintrové kijavité pendanty sú v Perlovke skutočne jedinečné....

          Perlovka jaskyňa dvoch Fatier...

         Záber spred Mesačného jazierka - Ľudmila

        Na Speleomítingu 13. 4. 2013 sa nám podarilo opäť uspieť a získať už po 4x cenu za fotografickú prezentáciu zo spoločnej
        činnosti OS Veľká Fatra a JS Aragonit v roku 2012.

         V jaskyni Suchá 2

        19 mája poflakujeme sa v Turskej doline preto že Peťos nemohol s nami do Ludmily.... Domeranie jaskyne sa tým 

         tak zasa oddiaľuje. Po pyropatrónovej afére v Perlovke sa nám zdá že sa dostávame do izolácie čo zrejme vyhovuje 

         udavačom. 

         Na prvú meračskú akciu po zahraničnej ceste sme vyrazili až 5 októbra. Martin mal zapálený lakeť tak som musel
         počkať kým sa to zahojí. Peťo Kozoň nás nepodporil, ani nebral telefóny. S jaskyniarstvom zrejme skončil a dal
         sa na turistiku...Prišli nás podporiť chlapci z Varína....

       Tento rok nám nezačína najlepšie, udavačstvo, ekonomický prítlak, drahota, úpadok, problémy všetkého druhu tlmia
       aj našu záujmovú činnosť v jaskyniach Zadosťučinením nám ale bolo ocenenie divákov na speleomítingu

       V dňoch 23 augusta až 1 septembra štyria členovia JS Aragonit uskutočnili zahraničnú akciu do oblasti 
       Julských Álp a Istrijského krasu.

         V Julských Alpách nám nevyšlo počasie a tak sme tam strávili necelé dva dni, ten posledný poriadne upršaný...
         Na záver akcie sme sa na jeden deň ešte vrátili do hôr, aby sme sa pokúsili dostať tesne pod vodopád Boka
         Na mieste kde som sa dostal už pred dvoma rokmi nás zastavila prekážka v podobe vodopádu, ktorá sa dala obísť
         len lezením cez 8 m vysoký balvan

         Znížená časť chodby so stropným vírovým hrncom,,,

           Do sedla Vršič vystupujem radšej pešo aby som sa pokúsil zachytiť atmosféru rána.....

          V upršanom hmlistom dni sa rád vraciam spomienkami na náš jediný slnečný deň v horách....

            Strminy otvárajú pohľady do hĺbky

         Alpské steny okolo nás...

         Prespali sme na chate pod Vršičom a prvý deň vystupujeme zo sedla k Malej Mojstrovke.....

            Pohľady k beľavým lavicovitým stenám dolomitických vápencov sä úchvatné.....

          Kvietkou na horách je poskromnejšie.... júl je tu v tomto ohľade krajší....

         Ťažká artiléria Aragonitu - naši fešáci..... 

            Presvitanie slnečného jasu.....

          Modrasté strminy nad Vršičom....

              Naše baby idú poredu. Odtiaľto je výstup zážitkom....

             Výhľady po vŕškoch sú motivujúce nielen pre mňa...

             Toto je náš druhý výstup na túto kultovú horu......

          Sobota 24 august jediný a posledný krásny deň na vápencových kopcoch Julských Álp.

              Hrebeň je nádherný s peknou expozíciou a úžasnými výhľadmi....

          Pa strmom skalnatom hrebeni Malej Mojstrovky zostupujú horali.....

           Bráchovia Hullovci Martin a Tomáš

            Obrovský rigol plný sute....

          Martin má poriadnu zrkadlovku.....

          Počasie nám neuveriteľne vyšlo na Mojstrovke. Ako sme sa dozvedeli od českých priateľov predpoveď
          na dnešný deň bol lejak, zlé počasie sa však oneskorilo o 24 hodín, ako keby to bolo kvôli nášmu oneskorenému
          príchodu do hôr. Dostali sme od Vesmíru jeden krásny deň na uvítanie....

          Na úpätí skalného hrebeňa Mojstrovky....

          Pohľad na údolie Trenta pod prameňom Soče.... 

          Nádherné kopce....

           Klasickou trasou sa už zväčša len zostupuje po výstupe jednou z viacerých ferrat......

        Svieža zeleň poteší oko....

         Našli sme aj priepasť na ktorú narazila v minulom roku Maja s Alžbetkou.... Martin však nezobral lano
         ktoré sľúbil že zoberie. Moje lano ostalo v práci a nestihol som ho už pre nedostatok času stiahnuť. Druhý krát
         sa však musím spoľahnúť len sám na seba.
         Ak by sme mali lano mohli sme spraviť aspoň ľahký prieskum, obzrieť dolu terén, či to vôbec ide hlbšie a spraviť
         nejaké zábery nahor i nadol

           Ak Boh dá nabudúce si tu to lano donesiem a možno aj pár chlapov pribudne...

         Priepasť na južnej strane hrebeňa vo výške približne 2000 metrov... Aká je hlboká? Dovidieť na dono v hĺbke 

         cca 10 metrov

          Stále je kde zamieriť objektív......

          V krajine horalov ......

          Obrovské bloky rozpadajúcej sa lavice pod vrcholom....

          Strecha.... 

          Kamenná púšť

         V modrom nádychu

          Finiš k vrcholu....

          Vrchol a obláčikovo.....

          Zelený vankúšik - srdiečko....

          Okraj skalnatého sedla medzi Mojstrovkami... tam vpravo na hranu horizontu by sa hodilo pár postavičiek

             Nádherný výhlad na všetky strany....

         Pre mňa pekné oživenie, niečo s nádychom adrenalínu čo nám doposial chýbalo.... 

             Rok dozadu sme za sebou takú panorámu nemali.....

           Dobre známy horský reliéf

            Takto by sa nám to nabudúce páčilo treba nahor vystúpiť niektorou náročnejšou trasou

          A opäť sa niekto objavuje na spodnom horizonte...

         Veľká Mojstrovka

          Rok dozadu sme za sebou takú panorámu nemali.....

           Chceli sme počkať na vrchole na zapadajúce slniečko a tak sa baby vydali radšej dolu ku autu....

         Krútňavový hrniec - Soča - Malé korytá.... 

          Vo vŕškoch sme toho nafotili asi najviac.. Spoza obliny najbližšieho horizontu vytŕča zelený pahorok Sleme, ktoiý sme
          navštívili pred dvoma rokmi, keď sme sa tunajšími kopcami začali potulovať. ..

             Priepasť na Mojstrovke nás zaujala...

         Pancier korytnačky....

         Malé korytá na Soči - pekná parádička mal som smolu že som tam nezachytil žiadnu adrenalínovú akciu tak ako
         v predošlom roku na Velkých korytách

          Počasie nám neuveriteľne vyšlo na Mojstrovke. Ako sme sa dozvedeli od českých priateľov predpoveď
          na dnešný deň bol lejak, zlé počasie sa však oneskorilo o 24 hodín, ako keby to bolo kvôli nášmu oneskorenému
          príchodu do hôr. Dostali sme od Vesmíru jeden krásny deň na uvítanie....

         Cholvarok pri ceste

         Okno v masíve Pristojníka, ktoré sme chceli navštíviť v druhom dni nášho pôsobenia v horách....

          Krajina kontrastov....

         Tréning na plytčine.... 

          Na kopcoch a pod nimi....

         Úzky pás fialových vápencov....

          Horali

          Neďeľa 1september, presvedčil som Martina aby šiel do ďažďa somnou fotiť na Adrenalínček. Mančaft bol
          podráždený, že sme hneď ráno nevyrazili na cestu domov, ale fotenie v daždi a na mokrej skale bolo progresívne. Chvála
          patrí obetavému Martinovi vďaka ktorému vzniklo na tejto akcii veľa dobrých kompozícií  

          Plagát na Adrenalínčeku....

          Rúžovofialové vápence pod Adrenalínčekom

          Nadol sa valia stovky kubíkov vody.... drtivá to sila....

          Masív Pristojníka...

           Adrenalínček - Malé korytá - nádhera Soče je rozmanitá.... škoda že sme tu nechytili trochu viac pekného počasia,
           škoda že mančaft často nezdielal moje zrejme chorobné nadšenie pre fotografovanie....

          Fotenie v daždi vo Veľkých korytách v deň nášho odchodu domov.... K foteniu využívam každú voľnú chvíľu....
          lebo nikdy neviem kedy sa sem zasa dostanem a či vôbec.... všetko okrem smrti je v dnešnej dobe veľmi neisté

         Zaujímavá geologická stavba vápencov v Malých korytách...

         Lebo ocitnúť sa odrazu v tejto dravej vode s klzkými brehmi by nebolo nijako zábavné.....

          Oválne tmavohnedé hľuzy vo fialových vápencoch....

         Do Juliniek by bolo treba ísť aspoň dva krát do roka.Skutočne inšpirujúca karajina....

                Zaujímavá horninová vložka

.         Do tohoto prúdu by sa človek nerád dostal....

         Len den predtým je tu svetelná afmosféra úplne iná

              Spodná časť malých korýt

          Prší a skala je šmyklavá..... ideme k Silviovi.....

          Nova Vas sme na základni u nášho priateľa Silvia Legoviča. V horách nás chytili lejaky a tak sme program v horách 

          ukončili predčasne. 

          Premostenie.... jaskynné priestory prebiehali tesne pod povrchom....

         Orientácia je v okolí jaskyne dosť obtiažna....

         Odrazivosť svetla je tu ideálna..... prekopať sa tu do pokračovania by mohlo byť veľmi zaujímavé....  

         Priepastka s premostením nie je tak zaujímavá ako zasedimentovaná chodba. ktorá je prakticky jej súčasťou....

         V jaskyni sme uskutočnili 4 niekoľkohodinové akcie

          Tu tiekla voda pod väčším tlakom. Pracujeme vo Vergotinskej jaskyni

          Vzácne zvlnená lavica s výklenkom

         Hmyz na stenách jaskyne

           Štúdie reliéfu stien....

          Egutačná jamka.....

          Vergotinská je dlhá cca iba 40 m. Pri kopaní sme narazili na prievan. Pri jednej návšteve sme vyplašili netopiera ktorý
          letel pred nami do neznámych častí jaskyne...

         Tunel tejto jaskyne je prívetivo tvarovaný..... dobre sa tu pracuje zo svetlom....

         Vergotina jediná horizontálna jaskyňa v oblasti Poreča nás očarila vodou vyhladeným stropným korytom i zaujímavými
         nálezmi úlomkov krištálov, kostí a starých keramických črepov z doby rímskej?

         Tam dolu by to mohlo ísť hlbšie.....

         Až po  vôsmych mesiacoch používania nového foťáku Xdesiny som zistil že  stabilizátor možno používať len
         v režime EXER. Automatický režim ho automaticky nezapína ani sa nedá inak v tomto režimi zapnúť. Preto som mal
        doposiaľ veľa mázlych snímkov a teda menšiu úspešnosť aj pri fotení v Perlovke a v Ludmile.Odvtedy
        ako som vo Vergotine na to prišiel sú všetky zábery ostré ako Božie oko... Škoda mohol som mať  minimálne o stovku
        dobrých záberov viac:-)

          Ako skameneliny.....

         Vo vchode je chodba najširšia....

         Vypadá to ako kosti z mamuta:-)

         Najbližšie k jamarskému domu bola Baredine 2, ale my sme radšej zašli do trochu vzdialenejšej Vergotinskej jaskyne,
         kde som mohol viac experimentovať s fotením

           Istrijský kras má výrazný potenciál....

         Jaskyne v Istrijskej džungli...

         Profil chodby asi v polovici dĺžky jaskyne...

          Pracovné nasadenie na čelbe vo Vergotinskej... Vďaka patrí Martinovi Hullovi a Maji obaja sa veľmi snažili a boli
          ústretoví pri prieskume i fotografovaní na akcii

             Jaskyňu sme doslovne osídlili:-)

           Tréningové fotenie...

          Na Istrii sme pracoavali vo Vergotinskej jaskyni. Ide o mohutnú horizontálnu chodbu z dvoch tretín zanesenú
          sedimentmi. Pokúšali sme sa prekopať do ďalšieho pokračovania jaskyne

          Rieka Soča v Malých korytách

         Nenašli sme tu žiadnu stopu po polygónoch... jaskyňa zrejme nie je ani zameraná.....

         Pár km od Poreče

           Na nočnej akcii vo Vergotinskej....

          Istrijská buš pred mesiacom musela vyzerať zelenšie........

          V ďalších letných zahraničných akciách budeme mať na Istri ako jaskyniari skutočne čo robiť.

         Mysovitá priehlbeň v strope

          Treba dať dohromady silnejšiu kopáčsku partu pre ďalšiu dovolenkovú sezónu.... Priestory jaskyne sa 

          rozširujú do strán 

         Aragoniťákov ako je Peťo však takéto expedície nelákajú lebo depky.... dostať nových aktívnych ľudí do činnosti skupiny
         nebude vôbec jednoduché. Jaskyniarov ktorých to skutočne baví je ako šafránu....

          Zaujímavá výzdoba pri jazvečom brlohu.....

          Vápence na Istrijskom pobreží sú nezvrásnené ak aj tak len veľmi mierne naklonené....Vergotinská jaskyňa nás
          zamestnala a upútala. Je veľmi fotogenická. Geologická sonda hlboká dva metre vo vchode do jaskyne nedosiahla
          dno. Chodba má šírku okolo 5 metrov a výšku bez sedimentu iste viac ako 3 m

          Po prekopaní ryhy Martin nazerá do nízkeho priestoru... Profil chodby sa tu zásadne mení....

         Nuž kopaniu tu treba obetovať viac času,,,,

          Prítoková chodbička smerujúca k povrchu, priestor však pokračuje aj vpravo aj naľavo...

          Tu je chodba široká len 1,7 metra.

          Výrazne očadený strop. Alžbetka našla pod vrstvou sypkej terra rosy staré uhlíky z ohniska....

         Tomáš usilovne pracuje na čelbe. Našiel množstvo nalámaných čírych kryštálov, niekde vpredu by mohla byť zaujímavá
         výzdoba

          Škoda že naša dovolenka je tak krátka...... Boli sme limitovaný Majou ktorá si nemohla vybrať viac dovolenky ako
          5 pracovných dní preto že už bola v tomto lete na dovolenke v Egypte. Možno sa na budúce podarí dať dvojtýždňový 

           Priepastka....

           Ak by sme sa jazvečou dierou dostali k povrchu mohli by sme hore ťahať sedimenty z hlavnej chodby a odkryť tak
           ďalšie časti jaskynného koridoru

          Toto musela byť pekná lesná šelmička....

          V jaskyni sme našli kus starej veľkej kosti....

         Dobrá hudba v sluchátkach, západ slnka a vesmír ktorý sa na človeka usmieva cez krásne mladé tmavé oči, to všetko
         nabíja človeka úžasnou energiou. Naučil som sa tým motivovať aby som sa posúval vitálne dopredu....

          Haló haló - šumí lepšie ako mobil....:-) 

            Naša malá výprava na Jame Baredine tesne po tom ako sme dorazili....

         Istrija -. priamo pri mori je jaskýň ako maku. Silvio nás doviedol do závrtu na súkromnom pozemku, do ktorého potrebujú
         najať na prácu pár skúsených  jaskyniarov. Pracovná sonda je hlboká cca 9 m a podľa prieskumu georadarom je v hĺbke
         22 mertov veľký jaskynný priestor

          Sme na súkromnom pozemku - to nie je vchod do pivnice ale do krasového meandra....

          Tak keby sme toto mali doma na dvore tak sa jaskyniarči zvesela rovno z domu:-)

         Na Istrii sme navštívili rozpracovaný závrt na súkromnom pozemku kde sa majiteľ pokúša prebiť sa do jaskyne

          Závrt je zastrešený a pekne obmurovaný.... návštevu vnútrozemia Istrie tu ešte doplním. Povrchové krasové javy
          sú tu kolosálne. Aj tento meander klesajúci do hĺbky má perspektívu až na to že na dne som našiel tísíce 

          múch a smradlavu stoku odpadových vôd ktoré sa zbiehajô z trativodou okolitých novostavieb

          A tu je dedinka v ktorej sa jedna rodina chce na svojom pozemku prekopať do jaskynného systému. Tu by nás
          radi najali na sezónnu prácu. Dedina sa volá Motuvinske Novaki. Chuť tu pracovať nás však kvôli odpadovej 

          vode stekajúcej do krasu rýchlo prešla. 

           Majiteľka pozemku s jaskyňou a výsledok gefyzikálneho merania na jej pozemku....

           Po dne tečie smradľavá brečka zrejme z okolitých trativodou.... tak do tejto stoky by sme robiť naozaj nešli, 

           ako potom vyzerá to podzemie?

          Silvio nás volá do istrijskej divočiny....

          Silvio sa obetoval a odbehol s nami na pol dňa do vnútrozemia pozrieť komerčne rozpracovaný závrt v jednej
          z dedín na Motovunskej vysočine, sám však netušil na čo pod onou obcou narazíme....

         So Silviom sme zliezli do zelenej jamy... hore nad skalnou stenou porastenou machmi vidieť Martina, ktorý radšej
         ostal  nad hlbočinou...

         V kuželovitom nánose hlín a suti sme našli takýto okrúhli otvor do dutiny ktorá vznikla podmytím hlinitých sedimentov...

          Takto sa to prepadá v mestách a vznikajú obrovské krátery. Tu by sa dalo postúpiť ale liezť tam by bolo riziko

          Jaskynné systémy tu musia byť rozsiahle. Mächový Falko...

         Obaja fotíme a sme vo vytŕžení......

          Odtiaľ sme zostúpili nadol....

         Tak tu je to ešte nedotknuté.... prieskum tu nadlho zaspal....

         Presne tu sa nachádzame....

           Istrijská krasová planina je veľmi bohatá.....

           Ale aj toto je súčasťou Istrijskej divočiny čirne komunálne skládky

          Z ničoho nič sa ocitáme v krasovej jame ponoru malého potôčika..... Šokovaný bol aj sám Silvoi čo to tu pozná....

         Treba ísť hore....

       Podobný včele ktorá nepoškodí kvet, jeho farbu či vôňu, vzlietne a odnáša si iba med, 

       kráča mudrc svetom... /Dhammapada/

          Pri návrate domov sme sa na deň zastavili v Julinkách aby sme sprvili výlet v hlbokom kaňone Boky

            Jazierko a kudrlinkovo nariasená padajúca voda.... Tieto zábery vyťahujem až po rokoch nikdy som nemal dosť času 

            všetko spracovať

               Náš posledný deň na dovolenke je nádherný.....

          Alžbetka nemá problém a lezie po skalách ako veverica....

          Dostať sa k päte vodopádu nie je jednoduché. Som tu už tretí krát a zatiaľ sa mi to nepodarilo....

               V hlbokom kaňone pod monumentálnou Bokou povodie Soče..

               V hlbokom kaňone pod Bokou

         Terén sa tu po dvoch rokoch zásadne zmenil. Toto jazero tu vôbec nebolo ani taký mohutný vodopád nad ním.

        Kaňon pod vodopádom je doslovne nabitý energiou....

         Na najvyššom mieste ktoré sme pod Bokou dosiahli som po piatich dňoch máčania sa v teplom mori vbehol
         aklimatizačne do 5 stupňovej vody, Keby som bol trénoval už v Tolmine ako to mám vo zvyku bol by som si aj zaplával,
         ale moc sme sa ponáhlali tak že na tréning nebol čas.... V tomto roku mi otužovanie na Soči nevyšlo...
         Chalani mali z domu zakázané ísť do studenej vody, tak že na kurz canoningu som nemohol ani pomyslieť
         skrátka do vody som nemal parťákov a aby sa nám inštruktor venoval museli by sme byť aspoň traja...
         Tak že už teraz sa teším na ďalšiu letnú akciu na Soči  

          Vodopád a jaskyňa nad ním ma priťahujú ako magnet.... Nemáme už však čas na túru ku jaskyni. Do hôr sme mali
         od Baredine vyraziť o deň skôr, ale ostali sme kvôli foteniu v Baredine, ktoré sa napokon nekonalo. Pravdu povediac
         mať zo sebou trochu inak šmrncnutých ľudi dali by sme aj tú vyvieračku nad Bokou. Nechuť, pohodlnosť  a ustráchanosť
         nás ale lámali ako zápalky.... No ale možno som ja viac trafený ako by bolo zdravé:-)

              Prekážka ktorá nás nepustila ani tentokrát ďalej. Pri päte vodopádu by to bolo omnoho fotogenickejšie

              Kaňon k vodopádu je plný energie to sme si tu vyskúšali už viackrát...

         Tento vodopádik je parádny ale ďalej nás to tu nepustí...

           Ideme dolu pod bloku k malému jazeru

            Poriadna kletra... plávanie k perejám nedám......

         Ohromná sila prívalových vôd  tu dotransportovala tri šutre veľké ako domy, čím sa terén zmenil na nepoznanie.
         Na zábere je pôvodný len tmavý blok prehradzujúci užinu. Prehradenie je dnes ťažšie zdolatelné ako pred dvoma
         rokmi.. Bez lana túto prekážku zdolať nejde... 

             Voda je tu nádherná.....

            V obrovskom blokovišti....

            Slnečná voda....

            Zostup je samozrejme ešte náročnejší ako výstup

          Premostenia ponad jazerá...V kaňone sa terén každoročne absolútne mení. Voda sa tu ľahko pohráva zo stotonovými
          blokmi. Tomáš obetavo zaisťuje bezpečný prechod cez premostenie.... 

             Vydarená túra nebanujeme stojí to tu vždy za to.

               Na takéto divoké miesta sa človek rád vracia....

           Pekné výhľady máme k horským velikánom Mojstrovke

 

           Naša prieskumná skupina vystupuje k priepasti.....

            Priepasť v Rozsutci bola našim cielom v roku 2013 celkom 4x

        súkame sa dolu.....

             Priepasť pod Uhlom vo Velkom Rozsutci

         a whisky sme píli dúškami.... hore už začala byť poriadna zima a vietor....

         Hneď pri prvej návšteve sme priepasť začali mapovať, ale pre zhoršenie počasie sme mapovanie nedokončili....

         Počasie sa nám poriadne zhoršilo, vietor nás miestami pribíja k zemi....

          Už tam budem.... 

         Vo verte je kosačka.... kto by sa vyzliekal do spodného prádla....

         Medveďovicu alias Kodyak sme liali do horúceho jablkového čaju.....

          Peťo a pila sa Medveďovica a 14 ročná Škótska Whisky, ktorú doniesol Jano Litvík zo Škótska môžeš banovať 

          že si nebol....

         A sme doma v krajine medveďov.....

          Neuveriteľné do nečasu sa pozbierala štvorka jaskyniarov z Aragonitu...... už som si myslel že sme zakapali....
          Členovia ako Jano nám tu doma veľmi chýbajú....

         Dopredu prezradím že akcia s domeraním priepasti v Rozsutci sa uskutočnila ale Peťo sa jej nezúčastnil, ako vždy mu
         do toho napriek pekným sľubom niečo skočilo..... Mohol vraj len v nedeľu keď pršalo.... vždy môže len vtedy
         keď sa nedá.... má to svoje výhody nemusí nikam chodiť....:-)

         V poslednej dobe sme ako celok stále menej akcieschopní.... Príčinou  som samozrejme ja preto že  to preháňam
         s fotografovaním a podľa kritikou nútim chlapcov do akcií a otvorene pranierujem pohodlnosť, priemernosť
         a neférovosť... Nuž ale nevymýšlaj, neprehováraj, neorganizuj, neburcuj, nedramatizuj a nebude sa diať celkom nič.... .
         pohodlnosť a zbabelosť nad nami celkom zvíťazia

         Ideme okrem merania pozrieť či nepribudli netopiere.....

         Nie som sám čo urputne fotografujem.....:-)

          Pre istotu aj nejaký vercajg na lezenie....

            Po zostupe šikmou šachtov na dno rozsadliny

          Zuzka veľká opora Oblastnej skupiny Veľká Fatra sa spolu s fotrom chystá medzi chladné a drsné steny....

          Priestor po úvodnom niekoľkometrovom  zostupe je zovretý medzi dvoma stenami.....

           V pozadí modrastý hlavný hrebeň Malej Fatry - Stoh, Stohové sedlo, Poludňový grúň, Hromové, Chleb.... 

             Zuzka lezie rozporom do výšky nad nami visí blok ako autobus porucha je tu vysoká takmer 15 metrov

          Západy slnka sú tu nádherné..... Má dívka N..http://www.youtube.com/watch?v=_0IzBwjsHp4

           Záber zo Suchej dvojky

         Nad grúnikom sa  vypína dominantná skalná stena......

            Boli že to zlaté časy

          Tu na grúniku pod uhlom je vždy pred západom slnka zaujímavá atmosféra......

        Plazivka pred Snehovými pusinkami.... Postupujeme rýchlo....

          Rozsutec, Rozsutec ty vysoká skala.....

          Stena so známou lezeckou cestou v uhle.....

           Skalné veže nad Hladným grúňom priamo od vchodu do priepasti

           Počasie bolo nádherné aj keď za rána poriadna kosa....

          Západ slnka od priepastky  z 20 októbra..... 

            Balíme sa k zostupu do doliny......

            Červánky nad Skalným mestom

          Reťaz brál nad Hladkým grúnikom v ktorom sa nachádza vchod do Rozsuteckej priepasti

          27. októbra sa mala konať ďalšia meračská akcia v Ľudmile. Keďže aragoniťáci akciu v krásnom a teplom počasí
          nepodporili odvolal som už dohodnutých jaskyniarov z Varína. a vyrazil som po Rozsutci len na ľahkú akciu s cieľom
          monitorovať prievanový režim v jaskyni

            Pekné dni v Rozsuteských svahoch a bralách nie sú nikdy premárnené....

             Najúžastnejšie sitrové pendanty na Slovensku.... akcia počas Jaskyniarského zrazu vo Velkej Fatre.

              Jaskyňa Javorinka vstup do suterénu....

              Veľký Rozsutec v jesennom šate...

            Jaskyňa pod výhliadkov má dĺžku cca 11 metrov. Keď sme v nej začali v roku 2006 pracovať mala dĺžku 

            sotva 2 metre

           Na hrebeni hoblíka..

          V plazivke jedna báseň...

         Spoločné foto na Ekodni 2013

          Profil chodby vyúsťujúci na Barokový balkón....

             Vrecovitý sintrový útvar v Perlovej jaskyni. Prvá naša akcia v tejto krásnej jaskyni odstraňovali sme zaval 

             vo vchode. Pomocov dvoch pyronábojov sme rozrušili blok v zavalenom priestore vchodu.

              Chodník do skalného mesta.....

         .Konečne sme dorazili pred jaskyňu..... a začíname sa kufrovať do kombinéz....

       Exotický záber z Ľudmily.... jar 2013. Snažíme sa dotiahnúť meranie na hlavnom ťahu, kde je to najťažšie.
       Chlapi len s frflaním naliezajú do jaskyne a v plazivkách a vo vode v zadnom trakte jaskyne nevydržíme pri meraní dlhšie
       ako hodinu. K aprílu 2013 máme zameraných 142,36 m jaskyne. Najťažšie meranie nás ešte len čaká.
       Naposledy sme skončili v Snehových pusinkách a chystáme sa na výpad k Mesačnému jazierku

          Nádhera bola všade.....

         Nedeľa bola veľmi teplá v skalách pred vchodom oklo 20 stupňov a jaskyňa silne nasávala vzduch ako horný vchod.
         Vyrazne nasávala aj Jaskyňa udavačov. Je pozoruhodné že ešte toto leto sa jaskyňa chovala jednoznačne
         ako spodný vchod.... teda prúdil z nej chladný vzduch v ktorom si mohol chladiť pivo.... Náhla zmena prúdenia
         je preto veľmi pozoruhodná

         Takto som vrchol Rozsutca ešte nezažil ako na Václaváku.....

       21. 4. 2013 meracia akcia v Ľudmile. Fotím len málo preto že sa ponáhľame k najťažším pasážam jaskyne, aby sme
       pokračovali v domeraní priestorov jaskyne.

          Fotografovanie na vrchole....

            Poludňové skaly v Rozsutci....

          Alžbetka sa hrajká pred Sintrovou bránou......

              Nádherný kopec Malej Fatry.... Rozsutecká skala dokáže dať zabrať ale fotografa nadchne a uchváti.

          24. 11. sme boli skontrolovať uzáver a urobiť pár cvakov v jaskyni.....

         V sobotu vyšlo nádherné počasie a bolo vidieť pekne do diaľky a tak kto nebol tam hore medzi nebom
         a skalami môže len ľutovať.... Kazatelnica na Rozsutci

          Stalagnát pozvánka.....

         Hladký grúnik s priepastkou pohľad z vrcholu Rozsutca.....

           Alžbetka sa snažila.....

         Rozsutecká divočina Priepasť už nie je ďaleko.....

          Mohutné stalagnáty pred kaplnkou na Barokovom balkóne.....

         Peťovi som rozprával o svojom sólo vybehnútí na Rozsutec ešte z chaty Pod Rozsutcom...... behom hore i dolu.....
         spravil som to za slušný čas..... Časom som svoj výkon idealizoval preto že sa to stálo dávno 29. 7. 1978 teda
         pred 35 rokmi. Mal som vtedy 22 rokov. Robil som sólový prechod Malej Fatry. Vyrazil som zo Zázrivej z ústredia
         z domu starých rodičov mojej mamy o pol štvrtej ráno. Na chatu pod Rozsutcom som dorazil popod Rozsutec po
         žltej o trištvrte na šesť. Všetko tam ešte spalo. U chatára som si nechal ťažký batoh a vyrazil som behom naľahko
         k vrcholu. Za 25 minút som bol hore a za ďalších 15 minút som zbehol späť do chaty. Po tomto výbehu som mal
         pred sebou ešte celý hrebeň s 18 kg batohom... V Zázrivej som bol za frajerkou a u starých rodičov celý týždeň a tak som
         si v batohu
         niesol všetky saky paky s knihami lakovkami a civilom. Tak že som vtedy nemohol dať do toho výbehu nahor všetko,
         preto že ma čakala ešte poriadna drina na hrebeni.  Za šesť hodín presne o 13,00 som potom dorazil cez Suchý
         na Chatu pod Suchým.... Na chatu pod Jedľovinou som dorazil o pol štvrtej. Celá túra trvala 12 hodín a prešiel
        som na nej 38 km s 2000 metrovým prevýšením

         Horské pastviny na Medziholí....

         Kultová hora nás miestnych horalov.... čo sme večne mladí:-)   Mám stále 22 tak ako vtedy pred tridsiatimi piatimi rokmi...
         Som to já jak zamlada..... stejný věci mně napadaj..... 

         Vybaľujeme z auta potrebné vybavenie prístroj batérie káble a kovové elektródy. Dorazili sme na jazero o pol
         ôsmej ráno v sobotu 16. 11.

          V mančafte je dobrá nálada....

          Zatĺkanie elektród na prvom profile. Mysleli sme si že pôjde o najjednoduchší profil. Pekne rovných 94 metrov

         a meracie zariadenie za milióny ticho fachčí.....

          Zatiaľ surové dáta z merania. Niečo tam dolu máme ale nie je to nič veľké, niečo ako plazivky v Ľudmile

          Meraný profil Kraľovany 1 má dĺžku 94 metrov

          Konečne dostávame spracované výsledky meraní- Ondrej Tuský píše doslovne "...tak jsem se konečně dostal
          k těm našim profilům, které jsme měřili v okolí jeskyně Ludmila. V příloze Vám zasílám zpracované profily. Vždy jsou
         pojmenované podle použité metedy (Schlumberger nebo Dipole-Dipole) a potom jsem zkusil udělat ještě logaritmickou
         a lineární stupnici odporů. Takže vlastně každý profil Vám zasílám dvakrát jednou v logaritmické a jednou v lineární
         škále.
         Metoda Schlumberger je vhodná při šetření horizontálních a subhorizontálních podpovrchových vrstev. Detekuje
         nehomogenity různých tvarů a směrů, například široké trhliny, tektonické zóny nebo kontaktní vrstvy s velkými rozdílnými
         odpory.
         Metoda Dipole-Dipole je detailnější metodou, která je vhodná pro detekování vertikálních struktur, při pronikání do
         hlubších úrovní. Slouží zejména pro šetření úzkých trhlin a dutin. Ale efektivní hloubka dosahu je silně limitována rychlým
         poklesem měřených potenciálů při větších dipólových vzdálenostech. Nevýhodou algoritmu dipole-dipole je umělý
         elektrický šum způsobující významné limity v připovrchových vrstvách.

         Doktoranda Ondreja Turského z katedry vysokej školy v Ostrave privítal na jazere sám objaviteľ jaskyne Ľudmila
         Marián Hýll 

         A sme na placi.... hneď vedľa úzkeho krasového hrdla  smerujúceho do hĺbky....

         Co se interpretace 1. profilu (na etáži lomu) týče, tak je vidět, že jsme docela hezky zachytili, i přes problémy
         s uzemňováním elektrod, anomálii na 41 m. Tato struktura pokračuje do větších hloubek na obou použitých metodách.
         Takže se tam opravdu nějaká anomálie vyskytuje, i když není moc veliká. Vyskytuje se v hloubce cca 2-3m pod
         povrchem s rozměry cca 2x2m. Dále je zajímavé pokračování této struktury u Schlumbergera až k cca 60m a do hloubky
         cca 10m, u Dipole-Dipole se potom tato struktura vyskytuje ve vzdálenosti cca 55m a hloubce 8-10m. To může být
         dáno právě rozdílem mezi horizontální (Schlumberger) a vertikální (Dipole-Dipole) detekcí

         Sfunkčnenie elektród nám dalo poriadne zabrať a stálo nás veľa času. To čo vypadalo jednoducho vôbec jednoduché
         nebolo. Konečne sa začalo s meraním a môžeme ísť dolu do vody

         Len pre informáciu porofil detekovanej dutiny zodpovedá profilom relatívne väčších chodieb v Ľudmile, tak že prieskum
         komína na táborisku treba zahájiť čo najskôr. Chodba môže mať celkom zaujímavý priebeh, jej pokračovanie zrejme
         vidieť aj v hĺbke 10 metrov pod povrchom 

          A takto sme v zime začali s výkopom na mieste anomálie....

         Letné hemženie na jazere....

         Koncom roka sme sa pustili do práce.....

           Na jazere zdravo chitá sa brondz a vitamín D

           Peťo Kozoň v akcii na jazernom piesočku

            Radosť pozrieť na to slnečné miesto....

           Diera sa stále zväčšuje

          Jarná exkurzia do Ludmily mládež z Prahy

           Zakopávme sa...

            Jesenné Zlato briez

          Je pekná kosa ale práca zahrieva....

            Spoza kolajiska....

          Práce postupojú....

           Po jesennom máganí sa v studenej vode....

           Litvíkovi chlapci v akciii.....

             V bralách Hoblíka nádherné a fotogenické...

           Bijeme do toho neúnavne...

            Pod Poludňovými skalami v Rozsutci....

            Peťo Janoušek pravidelná opora skupiny....

           Otužovanie popri práci v Jazernej diere....

           Je to tvrdá práca...

            A na horách je krásne žiť... v pozadí sedlo pod Stohom. Šlapeme do Hladkého grúnika vo Veľkom Rozsutci

             A už sa nám to otvára do hĺbky....

             Popri práce na Jazernej diere robíme fotovýpady aj do Ľudmily...

           Tak ďalšia jaskyňa na jazere sa nám tu rysuje....

           Jano Litvík v ľadovej vode jazera....

           Prebíjame sa k priestorom....

             Svetlo v Kraľovianskom meandry

            Zostupová porucha do dómu v hĺbke 7 metrov.... zrodila sa Jazerná jaskyňa

              Aby som nenapínal čo tam nakoniec bolo celkom velká sieň. Priestor ktorý sa snažila ťažba zasypať musel 

              byť pôvodne omnoho väčší. Meranie sa oplatlo vďaka nemu máme na lokalite novú jaskyňu. Suť na dne je 

              zjavne nasypaná z povrchu

           Danobitová sonda na dne novoobjavenej sienky v Jazernej jaskyni. Netušíme na čom sedíme..... dohromady na desiatich 

           kilách starého danobitu

          Máme už za sebou v túto jar desiatku akcií v Jazernej jaskyni. Niektoré aj s adekvátnym  adrenalínovým nádychom 

          to už sa píše rok 2014

           Príchod policajného pyrotechnika zo Žiliny nám vždy umožňuje po odtransportovaní starého streliva pokračovať
           ďalej v práci

              Nádherná jagavá hladina jazera.....

          Tentoraz boli smeti viacmenej sústredené akolo smetných košov, ktoré v lete ako sa zdá nikto nevyberal........

         Jazero ktoré nám všetkým tak prirástlo k srdcu...

         Zostupujeme k jazeru....

         Hippocampus je hrdá značka.....

          Jazero je krásne a bude aj čisté....

         Dorazil aj Hýll a tak mal Aragonit v akcii celkom 8 ľudí.... a to už je čo povedať....

         Kuchyňa má skvelé obsadenie....

       Skrátka  Hviezdy tunajších jazerných vôd....

         No nevravím? Naozaj skvelé obsadenie.....

         Dorazila aj Zuzička z OS Veľká Fatra s ocinom maminou sestrou a bračekom.... Pravdu povediac sme ich už ani
         nečakali preto že poobede cestujú na rodinnú oslavu do Košíc...

         Tá kuchyňa je teda zaujímavá nielen pre mňa:-)

         Spúšťanie člna na vodu....

          Začiname na táboriskách pod Ľudmilou....

          Tajomné brehy "Ria Negra..." Ako v Ceste do praveku...

         A už sme nasadený v teréne..... slniečko pekne svieti a odpad v sudoch "voňavo" zahníva.....

         Zelená lagúna

         Presúvame sa k odpadkovému košu nad Jaskyniarskú pláž. Tu sme pozbierali najviac vriec. Baby pokračovali smerom
         do lesa kým my sme dorážali natrieskaný sud

          Priplouvá loď Džambí....

          Najprv treba vyduriť kajmany...:-) a potom pozbierať flaše konzervy a plasty......

         Nakladáme vrecia plné kontrabandu bavlny alias odpadu

         Napokon sa to všetko stihlo.....

.          Zlatý pás v lomovej stene pod Ľudmilou 

          a ta ho k odberateľovi....

          Vzácny kút prírody, pre nás má táto lomová stena veľkú cenu - skrýva v sebe mnoho nepoznaného a tajomného...

         Potápači odviedli kus práce aj pod vodou.....

         Čln rýchlo pendluje a obsluhuje zberačov- Prináša a odváža plné vrecia z pobrežia....

          Na hornej terase sme nestihli vyzbierať všetok odpad....

          Idem do vody pozbierať umelohmotný odpad okolo brehu pri Jaskyniarskej pláži...

           Dr. Pštrosmajer úraduje:-)

        Svorne pri jednom stole..... zaslúžený guláš.... 

          Škoda že nám dosť dôležití a vzácni ľudia na zábere chýbajú Marcel aj pískal nástup na spoločné fotenie píšťalkou,
          ale vraj hučal motor a nebolo počuť....

           Na vode bude veselo v country štíle...

         Záverečné exhibičné jazdy pre prominentov aj z Aragonitu:-)

         Beťári vysotili ma z člna.... :-) http://aragonit9.blogspot.com/2013/09/ekoden-na-jazere-sobota-28.html

           V lete mal Martin problém s lakťom a tak si zaobstaral ochranné prvky akcie so zameriavním si to vyžadujú

          Fero Vacek obetavo prišiel na akcieu napriek tomu že poobede musel cestovať do Košíc na rodinnú slávnosť. Nerád sa fotí
          vo viazanke preto tá grimasa, ale sluší mu to:-).

         Pán generálny je to všetko OK... Šťastnú cestu a ďakujeme.....

        Jaskyniarsky týždeň 14 až 18 august....

         Vlečieme poriadne batohy môj váži 28 kg, vrtačka baterky náradie, svetlá, veľa pitia.....  

        Suchá trojka v závere doliny...

        Sedlo pod Borišovom...

         Svetlo a tma v podzemí...

        Reklamný hlt malinového piva....

         a časť mančaftu sa fláka pri fotení:-)

         Ideme pozrieť Perlovku, teším sa na fotenie ako malé decko...

              V Suchej dvojke......

         Nádherné hory....

         Divoké podzemie tu stále skrýva svoje tajomstvá.....

        Doslovne rozprávkovo čarovné horské hrebene....

         Dobrí priatelia...

        Drum s vôňou Deväťsilu...

          Plazíme sa vo Veľkej okružnej....

        Sedlo pod Borišovom Ploská a za ňou Čierny kameň...

        No pohoda hneď za rána....

        Anička je fotogenická....

         Pohľad zo skalného brala nad Suchou trojkou pred nami bralá z jaskyňami Suchá1 a Suchá2

        Na guráž....

          Milan je silnou oporou teamu....

          Jasné na prvý pohľad:-)

         Zátišie na potoku....

         Moc nám nešla kompozícia.... tak sme to nechali:-)

          Sobotňajšia akcia do jednotky.... 

          Jaskyňa je starým ponorom...

         Od Suchej trojky sme sa západným zalesneným hrebeňom Šoproňa dostali na hlavný hrebeň.... Dostal som poriadne
         zabrať. S ťažkým batohom to šlo ztuha... Na kondičke bude treba poriadne zapracovať...

          Jeden beh na Borišov som za mladi absolvoval....

 

          Chlapi hromský..

         Podzemím dobre vychladené vody a pivo....

          Štrúdla ......

        Spoločná fotografia a základná výmena unformácii o práci v Malofatranskom krase....

          Basketbalový dóm....Konečne som si pozrel celú jaskyňu....

          Kyjakovité stalagmity v Basketbalovom dóme Perlovky

        Naši záchrannári čakajú v poradovníku do Perlovky

        Zákutia Basketbalového dómu bude treba fotograficky poriadne vyťažiť.... Tentokrát sa ponáhľame viac ako inokedy
        treba ešte stihnúť návštevu Javoriny

        Pekných pár jaskyniarov zasa pohromade:-)

        Fotenie v Perlovke mi tentokrát moc nešlo.. Nedokázal som udržať dlhšie časy aj kompozícia viazla...

        Paľo Pokrievka mladší sa dáva do gala....

        Palino sa plazí z Basketbalového dómu..... Parádna prepravka....

        Ku akcii vo Veľkej Fatre vždy patrí aj nádherne studená voda... Prečo sa to oplatí? Kliknite na článok o svoráznom ruskom
        mystikovi a jogínovi Porfíriusovi: http://aragonit.webovastranka.sk/forum/1062/10257_Porfiri%C5%AFv_energetick%C3%BD_syst%C3%A9m_p%C5%99evy%C5%A1oval_energetiku_oby%C4%8Dejn%C3%A9ho_%C4%8Dlov%C4%9Bka_v%C3%ADce_jak_500x! 

        Duša ktorá ustavične prekypuje láskavosťou a súcitom, bude vždy bohatá ....

        Biela sintrová výzdoba v Basketbalovom dóme....

       Radosť v srdci nás neobíde ak srdce horí Láskou .....

        Preliezanie k väčším priestorom....

        Dobré kompozície sa hľadajú a rodia ťažko.... aj toto patrí len k nepodarkom....

         Profil úvodnej chodby za mravcolevom....

         Zákutia Volejbalového dómu.... V pravo hore vedie cesta k ťažším partiám jaskyne.....

Jaskynné perly

        Nahliadanie do mapky....

        Mapka Perlovky.....

        Svižným presunom sme sa dostali ku Javorine.... Cítim sa v dobrej forme......

        Boule a čipky sintrových hrádzí..... v Javorine do ktorej sme sa presunuli

         Balvanité dno Veľkej siene....

        Suterén

         Nájsť radosť v radosti druhého to je tajomstvo šťastia.... (Bernanos).

        Prepravka kozmického veku......

        Volské očko....

         S LX3 Panasonikom a Samsungom EX1 som bol oveľa produktívnejší a úspešnejší, ako keby tam lepšie fungovala
         optická stabilizácia. Neviem či tie foťáky predsa len ešte neoprášim....

         Miluj okamih a jeho energia sa rozšíri za všetky hranice....(Kent)

         Nič nie je cennejšie než tento deň....(Goethe)

        Ciagliky.....

         Ešte jeden záber s Palinom:-)

        Pokúšal som sa niečo nové vymyslieť hneď za vchodom do jaskyne, ale moc mi to nešlo...

         Prehovoril som aj Palina aby zapózoval....

        Sem tam sa však niečo i podarilo.....

        Zuzička je strašne vážna ako by jej uletela duša:-) V tejto jaskyni sa dá nafotiť veľa skvelých záberov

          Veľké veme Matky zeme...

        Svetlo plné radosti....

        Na hrote 12 metrov  za Litvíkovým balvanom. Potiaľto sme jaskyňu zamerali. Zamerané časti jaskyne dosiahli
        dĺžku 202,92 m. Ku Galvasovej méte to už odtiaľto nie je ďaleko, Zistili sme že čižmy na jazernú chodbu stačia.
        Ponad najhlbšiu vodu možno preliezť rozporom. Nálada v jaskyni bola pohodová, preto že na pomoc prišiel Paľo Cvacho
        s manželkou. V úlohe zadáka aktívne zastúpil Peťa Kozoňa a pomohol nám s meraním prvých dvoch polygónových ťahov...

         Dvetisíc lumenov praží do sintrov....

         Neviem čo to Fero frflal, ale očividne sme sa bavili všetci....

        Fotil som naozaj minimálne. Pri návrate som už ani nemal chuť....Návrat z najvzdialenejších častí jaskyne je pre mňa
        vždy náročný. Mokrí do nitky sme vyliezli z jaskyne dobití ako žito. Bolo to preto že pohyb v jaskyni sme absolvovali
        za omnoho kratší čas ako inokedy keď sa snažím viac fotiť, aby som sa stabilizoval. Tešíme sa že v nasledujúcej akcii už
        konečne presiahnu zamerané časti jaskyne pre nás magickú hranicu 200 metrov.

        Inak smrteľne vážna Zuzka sa teraz usmieva popod fúz to vidieť málokedy:-)

       Ráno 3 augusta ideme len na povrchovku....

       Na potoku v Suchej dolinke

        Na nasledujúci týždeň už nikoho do jaskyne nedostanem. Martin si berie dovolenku, jaskyniarčenia má po krk a Peťo
       ani nevravím. Tak že domeranie jaskyne nezáleží len na mne, musím sa prispôsobiť našim mlaďasom. Volal som do meračky
       pár krát ak Hýlla, ale ani za svet, starým kusom sa do takého plazenia moc nechce a počujem stále tie isté výhovorky nie je
       čas, veľa roboty, deravá kombinéza atď. Skrátka na túto jaskyňu musí mať človek deň aj morál. Naša dedinská liga
       poloinvalidov na to nestačí.
       Nikto z Aragonitu nebol ešte na hrote vzdialenom 30 m od Litvíkovho balvanu. Prebojovať sa tam,
       to nás ešte len čaká. Nie sú odtiaľ ešte žiadne fotografie len strohý popis a náčrtok od moravského jaskyniara z Tartarosu
      Tomáša Galvasa jediného človeka čo bol v jaskyni doposial najďalej... Morál sme už ale nazbierali a dúfame že toto leto
      sa na Galvasovu métu prebojujeme.

        Pri tréningu na potoku.... bude treba pritvrdiť v príprave na chladné vody Soče a doladiť kondičku na kopce Julských Álp
        a dobrý by bol konečne aj trojfázový tréning  v posilke.... Na bojovníkovi treba ešte poriadne pracovať...

      Bojovníci vedia že sú už mŕtvi a z toho vedomia potom čerpajú odvahu. To najhoršie čo sa im môže stať, je že zomrú, ale 

      preto že už nemajú čo stratiť sú slobodní a nemajú sa čoho báť.... Smrť je radca . bojovníkov lístok k bezchybnosti....

         V nedeľu 7 júla sme sa stretli na jazere, pôvodne sme mali merať v Ľudmile, ale po sobotňajšej akcii sme mali my dvaja
        dosť a volili sme radšej prácu v sonde a plávanie a vyvaľovanie sa pri vode. Šesť krát som preplával jazero 2x naprieč
        a 2x ku hlavnej pláži a späť cca 1200 metrov bez zastavenia. (Inak Zuzičke tá modrá sekne)

        Hladina v Kraľovianskom meandry....

       Idilka nad jazerom...

          Ďalšia úspešná akcia nad jazerom sa rozbehla v druhú augustovú nedeľu...Volali sme aj Hýlla ale pre zaneprázdnenie
          pracovnými povinnosťami sa našej akcie nemohol zúčastniť

         Les kvapľov za Mesačným jazierkom. Práve tu je predieranie sa pomedzi kvaple najťažšie. Tu nikto nechce ostať pozadu
         a sám pri ústupe z jaskyne. Neviem či Peťa do týchto končín ešte dostaneme:-)

         Začiatok jazernej chodby. Tu Martin videl letieť netopiera. Je to v týchto končinách veľmi zriedkavý jav. Nikdy sme
         tu žiadneho nenašli zaveseného. Tieto časti jaskyne sú s vodou veľmi fotogenické. Budú sa tu dať produkovať
         veľmi zaujímavé zábery. Len bude veľmi ťažke dotiahnúť tu nikoho na fotenie

           Mramorová v Tretej sintrovej bráne.....

.         Po ceste k zadným partiám sme niečo fotili. Mal som však len jednu batériu pretože ostatné dve náhradné som
          utopil keď som pral kombinézu. A veru škoda že mi tentokrát šťava v stroji chýbala. Mohol by som vpredu nafotiť
          veľa zaujímavých záberov.... Jazerná chodba za Litvíkovým balvanom je veľmi zaujímavá....

         Čerenie vodnej hladiny sa odráža nielen na stenách chodby...Teraz už vieme že to dotiahneme s meraním
         v relatívnej pohode až ku Gavlasovej méte a poriadne si to tam obzrieme...

          Nuž pekná akcia,už vieme ako na to. Mal som zo sebou aj neoprénové papuče z kompletu ktorý mi daroval ešte
          Vlado Žikeš, ale nemohol som ich narvať na chodidlá..No napokon som sa brodeniu vo vode pre tentokrát ešte vyhol

         Cca 15 metrov pred Galvasovou métou...  Už tam budem....:-)  Už sa neviem dočkať ďalších adrenalínových akcií
         v tejto jaskyni. Obávam sa že som v Aragonite jediný čo sa na ne teší.... Na nasledujúcu akciu sa dostaneme
         až v septembry preto že je pred nami jaskyniarsky zraz a zahraničná cesta do Álp a jaskýň Istrije  

      Bojovník si vyberá cestu, ktorá má srdce. Ktorúkoľvek cestu zo srdcom, a potom ju nasleduje, raduje sa a smeje sa.
      Preto že zrie, vie, že jeho život bude preč skôr, než sa nazdá....

   ČAS REBELOV

    Svet si možno nevšíma odvahu malých ľudí - ale bez ich odvahy
    a statočnosti sa zrúti
    /Brownová/

    Vrcholom odvahy, nazdávam sa je sloboda.
    Sloboda, ktorá prichádza s poznaním, že nijaká zemská moc ťa nemôže zlomiť,
    že nezlomený duch je jediná vec bez ktorej nemôžeš žiť,
    že napokon je to odvaha presvedčenia, čo hýbe vecami a svetom...
    /Giddingsová/

   Jedinú slobodu, ktorú bojovník má, je sloboda byť dokonalým...
   (Juan Matus, Mexická Sonora 1968)

        Len jedna zásada vám dodá odvahu, a to je tá, že žiadne zlo netrvá večne a v skutočnosti ani veľmi dlho /Epikuros/

        8 jún sobota. Prvá spoločná akcia po pyropatrónovej afére v Perlovke. Už som sa bál že ma do Veľkej Fatry ani nepozvú..
        Mám však zatiaľ zákaz písať texty pod fotografie:-) Teda akokoľvek komentovať spoločné akcie, aby z toho zasa
        neboli problémy ala DVA PYROPATRÓNY. Preto už ani nechcú aby som im takýmito špeciálnymi prácami
        nejako "pomáhal". Preto že napokon viac uškodím ako pomôžem, ale v podstate sa podľa môjho názoru veci v tomto
        prípade aspoň pekne vystriebrili a ukázali sa skutočné charaktery.
        Odkaz pre Franca Musila, ktorý na mňa apeloval na Speleomítingu aby som začal konečne písať popri tom fotení
        aj nejaké články. Nuž nech ja napíšem čokoľvek vždy je to katastrofa. To ani nehovorím o pravopisných chybách,
        to je katastrofa sama o sebe:-) Ale nech napíšem čokoľvek vždy je z toho problém, minimálne taký že je to vždy
        príliš dlhé, a potom odmietam cenzúru v akejkoľvek podobe a som príliš otvorený až konfrontačný. Hovoria že rebel:-)
        Mám sa vraj krotiť... Povráva sa  hore v kuloároch, že somnou v najbližšej dobe budú musieť exemplárne zatočiť:-)
        Už sa neviem dočkať:-)  Viem že Ludmilu a nezávislú oblastnú skupinu Veľká Fatra mi jednoducho neodpustia.
        A tak ma už prestalo baviť písať články a pchať sa s nimi niekde kde ma nemusia. Preto viac menej od istej doby
        píšem len pod svoje fotografie na webe a blogu no žiaľ aj tieto strohé písačky vedia spustiť priam lavínu problémov
        a skrivodlivého pobúrenia. Tak sa toho písania akosi stále viac desím a mám pocit že to moje písanie je niečo čo tomuto
        svetu až príliš ubližuje. Ale i napriek tomu to samozrejme nevzdám a budem písať, len aby bolo o čom treba ešte tvrdo
        zabojovať v teréne.

       Aj Peťo Janoušek sa sústavne sťažuje že s tým rebelom v skupine je to už na nevydržanie a že s tým už treba konečne
       niečo robiť. Rebéliu treba eliminovať a izolovať skôr ako napácha veľa škody. Kto to kedy videl  stále nás len otravuje a  ťahá
       po kadejakých akciách a zablatených plazivkách a veď aj toť nás nútil zasa skákať do studenej vody v potoku, no kto to
       všetko má vydržať na staré kolená takú cirkusantskú drezúru. Veď mi tu nie sme cvičené opice!.

       Stále sa mu niečo nepáči, stále vŕŕta tou vŕtačkou čo máme v skupine do každého a do všetkého, bosou nohou dráždi hada
       a má plné vačky tých oných... pyropatrónov a potom aby sme sa my všetci báli z ktorej strany nám čo a kde aká skala
       padne na hlavy, to takto ďalej nejde chlapci.....Toto nem dopadne dobre

        Cestou k pracovisku som trochu cvakal.... "Ďaleko v slnečnom svetle sú moje ciele...."

        Nuž nie je to Soča, ale aj tak priam nádherné ranné osvieženie:-) Plné jagavej čistoty horskej riavy...

        Zaliezame k robote... Zbohom buď kotlík medený.... nad pahrebou vyúdený... zbohom hrudka soli....

       Bojovník nie je suchý list vydaný napospas vetru. Nikto ním nepostrkuje. Nikto ho nemôže prinútiť, aby jednal sám
       proti sebe, alebo proti svojmu presvedčeniu. Bojovník je vycvičený, aby prežil a prežíva tým najlepším z možných spôsobov.

        Sila vody je inšpirujúca.... Bojovníci vedia, že voda má silu prenášať ich na veľké vzdialenosti, ak jej umožnia, aby
        zhromaždila ich druhú pozornosť...

       Pod skalnou stenou... chystáme sa do podzemia..

       Nastupujeme do pracovnej reťaze....

        Dno invázneho ponoru... veľmi ťažké podmienky... A takto si tu žijeme......

       Milan inštaluje hadicu na čerpanie vody z dna pracovnej sondy....

        Drina na čelbe je ťažká Zu sa však vystriedať nedá....

         Bojovníci vedia, že v sebe majú utajené ešte jedno vedomie a že do tohto vedomia je možné vstúpiť. Toto vedomie
         je druhá pozornosť - pozornosť nagualu

       Druhá šachta sa zúžila do úzkeho hrdla....Vymieňa sa tu však vzduch prúdiaci z  otvoru nad pracoviskom....

        Ak je bojovník bezchybný, potom získava mladosť, silu a energiu bez ohľadu na svoj vek...

        Nad Mesačným jazierkom.
        Až 16 júna som prerazil bariéru v Snehových pusinkách a prebojovali sme sa meraním až tesne pred Litvíkov
        paralelný koridor. Jaskyňa má zameraných 165, 83 metrov priestorov a vypadá to tak že napokon presiahne dĺžku 220 m

        A na konci akcie hrali himnu. Domáci boli trochu sklamaní momentálnym výsledkom... Tvrdím však že sa to utrasie.
        Z dna výkopu sa stratila odrazu voda a je tam výmena vzduchu....

        Bojovníci rešpektujú nepochopiteľnú prirozenosť univerza, v ktorom stoja s pokorou....

         Uspokojenie bojovníkov je prirodzený pocit kľudu, mieru a dovŕšenia.

         Dlho sme neboli v Dedovej jaskyni....

         Bojovníci sa starostiam vyhýbajú, preto že starosti a trápenia vedú k pocitu zúfalstva, ktorý zasa vedie ku lpeniu
         a vyčerpanosti....

       Okrem toho že sme vybehli na Dedovú boli sme po dlhej dobe aj v Dedovej jaskyni...

        Dumka nad hlbočinou...

         Návšteva jaskyniarov z Varína a z Prahy - Vlčí brloh alias Sienka päťdesiatnikov

        Pôvodne sme plánovali prieskum v Rozsutci, ale keďže sme boli len dvaja a Martin sa obával medveďov dali sme len
       výšľap na Hoblík Klikni:  http://aragonit9.blogspot.sk/2012/10/prienik-v-suchej-dvojke-jaskyniari-z-os.html 

       Foto s presunu do zadného traktu jaskyne...

       Pohoda na hrebeni..

       Za burácajúceho hromu ktorý bolo počuť aj hlbšie v jaskyni sme boli trochu vyvedení z miery a ťažko sa nám
       aj experimentovalo

        Vrchol...

        Derieme sa z diery von...

                Jedna z našich víťazných panelových prezentácií ktorá dozrievala v obývačke na koberci

               Vždy niekolko dní pred Spelomítingom.... ale najnáročnejšia bola práca vo fotolabe....

               Pri výbere mi pomáhala naša mladá jaskyniarka Alžbetka.....

             Alžbetka bola už pri PRVOM prieskume objavu jaskyne Ľudmila, keď sme prví krát strhávali pavučiny  do 

             neznáma....  tak že stará že to jaskyniarka:-)

             Ja a moja najmladšia jaskyniarka pred vchodom do Ľudmily....... Jaskyňa dnes po 12-tych rokoch 

              prieskumu presiahla zameranú dĺžku 272 m s tým že 10 m ostalo nedomeraných na ťažko prístupnom 

              konci jaskyne po spojení s jaskyňou Udavačov môže systém dosiahnúť dĺžku 400 metrov

         Úprimná radosť na pódiu. Tu je niečo čo sa nám už do programu nezmestillo niečo čo patrí k našej foto prezentácii:
          http://www.youtube.com/watch?v=7E8cVsECmjw&feature=youtu.be

          Aragoniťácka úderka konečne v úvodných priestoroch Perlovky.... 

       Panel Aragonitu

           Jaskyňa je to nádherná škoda len že som do nej nemohol ísť častejšie....

         Čakáme na najlepšieho topografa. Prekvapil Labuda s výnikajúcim komentom k expedícii Macedonsko,
         Szunyok bol za domácu lokalitu v Prosieckej doline na pódiu už minulý rok a teraz opäť A ja sa neviem vynadiviť
         prečo tu stojím už tretíkrát po sebe:-) Nejaké podivné... či?

             Vždy to boli len rýchlovky na tejto akcii sme boli závislí na Marcelovom aute a ten sa ponáhlal potápať na jazero 

         Dorazil Paľo Herich a sme komplet - Ďakujeme že ste nám dali svoj hlas.....

             Z našej vôbec prvej akie v perlovkekde sa všeobecne predpokladalo že cez vstupnú užinu kvôli klaustrofóbii 

             neprejdem

        Počasie bolo v ten deň drsné riadne fučalo a bola poriadna zima.... v jaskyni však bola pohoda....

           V skalnom meste pod Veľkým Rozsutcom.....

 

 

 

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2021: http://aragonit11.blogspot.com/2022/02/sprava-o-skupiny-aragonit-v-2021-eduard.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2020: https://aragonit11.blogspot.com/2021/02/sprava-o-skupiny-aragonit-v-2020-eduard.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2019:  https://aragonit11.blogspot.com/2020/01/sprava-o-skupiny-aragonit-v-2019-eduard.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2018:  https://aragonit11.blogspot.com/2019/01/normal-0-21-false-false-false.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2017:  https://aragonit11.blogspot.com/2018/06/edela-28.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2016:  http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/piatok-18.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2015:  http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/utorok-9.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2014:  http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/reda-18.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2013:  https://aragonit11.blogspot.com/2021/05/sprava-o-skupiny-aragonit-v-2013-eduard.html

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2012: 

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2011:

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2010:

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2009:

Odkaz na Správu o činnosti z roku 2008:

Správa za rok 2015: http://aragonit11.blogspot.com/2018/06/utorok-9.html
 

 

Svérázný ruský mystik a jogín Porfirius Ivanov přináší 11 rad, jak získat „superschopnosti“

Magazín | 0 komentářů

 Tento muž žil až do svých 35 let normálním, obyčejným životem. Pak ale přišel na to, že takto se přece žít nedá, a vydal se do světa, přesněji řečeno – do přírody. Postupně se začal otužovat, zpočátku se ve studené vodě pouze myl, a to 2x denně, ale když si na to zvykl, začal si tělo pravidelně polévat studenou vodou z kbelíků a koupat se v přírodních vodních zdrojích. Na základě pravidelného otužování začal chodit v zimě bez teplého oblečení, pouze v šortkách.

Také se rozhodl otestovat svou vůli a trpělivost – alespoň jeden den v týdnu zůstal zcela o hladu. I hladovění po čase rozšířil a praktikoval je i po dobu tří až čtyř dnů v týdnu.Všechny procedury vykonával zcela uvědoměle. Miloval pohyb, rád běhal a plaval; ovšem hodně času také trávil přemýšlením a rozjímáním a k tomuto účelu si vedl i deník. V běžném životě to byl prostý, ale srdečný a otevřený člověk, možná trošku naivní. Takovýmto životem žil po několik let a není divu, že získal velmi silnou energetiku. Pokusy o změření jeho energetiky zvláštními přístroji ukázaly, že Porfiriův energetický systém převyšoval energetiku obyčejného člověka více jak 500x! Porfirius se také naučil léčit rukama: jednou rukou se dotýkal hlavy nemocného, druhou mu položil na nohy a předával mu mocný energetický proud. Aniž by si to Porfirius sám uvědomoval, naučil se být v kontaktu s vesmírnými a zemskými energiemi a využívat je.

Získal vědomosti, jak pročistit tělo a stimulovat je, aby produkovalo co nejvíce energie a efektivně ji využívalo. Sestavil jednoduchou, ale užitečnou metodu na vytvoření silné energetiky organizmu a jeho celkové očisty. Samozřejmě i ona má své nedostatky, zejména to, že nepočítá s individuálními vlastnostmi praktikujícího, ale pokud si každý člověk procedury přizpůsobí tak, aby mu vyhovovaly, může je bez problémů provádět.

Ivanovovy rady

Rada první – 2x denně se koupej ve studené vodě, aby ses cítil dobře. Koupej se, kde můžeš – v jezeře, v říčce nebo v koupelně, ale v koupelně se sprchuj nebo polévej nejprve teplou vodou, poté studenou. Jaký ozdravný efekt má na organizmus polévání se studenou vodou nebo střídání studené a teplé sprchy? Celkový elektrický náboj organizmu se dostane do normálu.

Nutno připomenout, že organizmu velmi škodí oděvy ze syntetických materiálů, obuv s umělou podešví (zejména domácí) a linoleum na podlaze. Všechny tyto věci narušují přirozený elektrický náboj organizmu: horní část se nabije kladně a dolní část záporně (proto v zimě člověk občas dostane ránu, když se dotkne kovového předmětu). V důsledku toho se naruší celková cirkulace energie energetickými kanály a některé orgány přestanou být dostatečně zásobovány energií, což znamená, že se sníží jejich funkční schopnosti. Při změně celkového elektrického náboje organizmu se zákonitě změní i pH vnitřního prostředí. Právě to určuje, jak budou probíhat nejdůležitější životní procesy, například aktivita fermentů. Narušení má za následek vážné zdravotní problémy, zejména vznik takzvaně neléčitelných a vleklých chronických nemocí. Při změně celkového náboje organizmu se také naruší kapilární krevní oběh, který zčásti funguje na principu, že elektricky nabité červené krvinky se navzájem odpuzují a mohou se těmito kapiláry pohybovat.

Srdce je pumpou velkých cév, ale na malé kapiláry nemá vliv, protože v nich se pohyb uskutečňuje na základě vzájemného odpuzování červených krvinek. Jak se člověk může vyvarovat změn elektrického náboje svého těla? Nutno dodat, že je to zcela proveditelné: ráno a večer si oplachujte nohy od kolen po chodidla teplou či studenou vodou; tento postup pomáhá organizmus zbavit přebytečného náboje. Ještě lepší je sprchovat anebo polévat vodou celé tělo.

Otužování studenou vodou (studenou vodou rozumějte vodu teploty dosahující maximálně 12 °C) aktivuje proces biosyntézy na buněčné úrovni a zlepšuje bioenergetiku. Takto zmiňovaný fenomén vysvětluje věda. Každá buňka má svůj genetický fond, jehož aktivita určuje, jak bude růst a jak bude probíhat její životní činnost. Organizmus je velkým souborem buněk, jejichž vlastnosti se na úrovni organizmu sčítají a násobí.

V důsledku toho může probíhat obnova a regenerace. Celkový životní projev jedince se skládá z mnoha vlastností jednotlivých buněk. Genetický aparát buňky se však opotřebovává, buď časem přirozenou cestou, nebo v důsledku nemoci. To má za následek, že organizmus se už nemůže obnovovat tak rychle jako v mládí, a pomalu stárne. Může člověk samostatně ovlivňovat vlastní genetické ústrojí a jeho působení na buněčné úrovni? Ano, a není to ani tak těžké, pokud víme, že hodnota elektrického náboje buněčné membrány (buněčného obalu) ovlivňuje aktivitu genetického fondu (pokud se nachází uvnitř buňky). Čím vyšší je elektrický potenciál buněčné membrány, tím lépe a efektivněji genetický aparát uvnitř buňky funguje. Na této aktivaci se podílí speciální aminokyseliny a fermenty, které jsou zodpovědné za biosyntetické procesy probíhající v jednotlivých buňkách i v organizmu jako celku. Naskýtá se jiná otázka: jakým způsobem se dá zvýšit potenciál membrán? Ukazuje se, že je to celkem snadné – stačí polévání chladnou vodou nebo střídavá sprcha.

Tělo člověka je obklopené a prodchnuté plazmou. Ta proniká organizmem a rozprostírá se i kolem něj, jako skořápka chrání vejce. Člověka můžeme přirovnat k jakémusi „plazmatickému vejci“ s vlastním magnetickým polem, jehož osa koliduje s elektrickou osou srdce. Co je to vlastně ona plazma, o níž tu hovoříme? Je to směs částic nabitých elektřinou, pro které platí, že absolutní hodnota náboje záporně nabitých částic (elektrony) se rovná absolutní hodnotě pozitivního náboje. Celkově jako systém je proto plazma neutrální a dobře vodivá.

Pokud se v ní hustota (hutnost) částic zvýší, plazma bude vypadat jako souvislá jednorodá hmota připomínající tekutinu; avšak velmi neobyčejnou, jež je vynikajícím vodičem elektrického proudu. Silně ji ovlivňuje také vnější magnetické pole, navíc i ona sama vlastní své magnetické pole a velmi dobře rozvádí teplo. Jak plazmu ovlivňuje teplo? Pokud je v různých částech plazmy rozdílná teplota, objeví se v ní tepelné proudy směřující z oblasti s vyšší teplotou do oblasti s nižší teplotou. Přitom vzniká konvekční pohyb částic. Ovšem pohyb elektrických nábojů je elektrickým proudem. Z toho vyplývá, že v plazmě se v důsledku odlišných teplot v jejích různých částech vytváří elektrický proud, jemuž se říká termoelektrický proud, a právě on nabíjí buněčné membrány a jejich prostřednictvím aktivuje genetické ústrojí. A jaký vliv má magnetické pole na plazmu? V objemu plazmy se magnetické neboli indukční linie nacházejí na určitých vzdálenostech jedna od druhé. Pokud se přitom plazma rozšiřuje, vzdálenosti mezi indukčními liniemi se zvětšují a magnetické pole se celkově oslabí. A pokud se stlačuje a komprimuje, indukční linie houstnou a magnetické pole se zesiluje. Stlačování a rozšiřování plazmy se „zamrzlým“ magnetickým polem vyvolává různorodé efekty. Je-li plazma stlačována, magnetický proud je sice stabilní, ale indukce narůstá přímo úměrně stlačování a vzniká velmi silné magnetické pole, které dobíjí buněčné membrány a skrze něž se aktivuje genetický aparát.

Budete-li se polévat studenou vodou od hlavy k patě, zároveň ovlivňujete plazmu vlastního těla, a to jak teplotně (prudce ji ochlazujete), tak magneticky (plazma se v důsledku ochlazení stlačuje a silové magnetické meridiány se zužují). Tento jev v těle vytváří elektrický proud, jenž nabíjí membrány buněk; skrze ně se dále aktivuje i genetický fond. Aktivace spočívá ve větší odolnosti buněk před poškozením patogenními mikroorganizmy, v lepším plnění jejich funkcí i v rychlejší obnově a regeneraci. Vědci všech zemí se snaží vynalézt metodu, jak urychlit proces biosyntézy.

A přitom se to dá udělat jednoduše, přirozeně a efektivně s pomocí polévání studenou vodou nebo střídavým sprchováním studenou a teplou vodou ráno a navečer, jež pomáhají obnovit strukturu organizmu na úrovni tekutin. Voda v organizmu člověka se trochu odlišuje od vody, jak ji známe z obyčejného života. Přestože se skládá ze stejných prvků, dvou atomů vodíku a jednoho atomu kyslíku (H2O), není stejnorodá, homogenní. Rozdíl tkví v tom, že atomy organické vody jsou mezi sebou spojeny jiným způsobem. Atom vodíků má dva „vodíkové můstky“ – dvě chemické vazby. Jsou velmi aktivní a atom se díky nim může spojovat s nepřeberným množstvím dalších prvků. Vodíkové vazby v molekule mohou být činné ve stejném směru, ale také v různých směrech.

Jinými slovy, atomy vodíku v molekule vody rotují kolem vazeb s atomy kyslíku synchronně a asynchronně. V přírodní vodě se ve čtvrtině molekul protony vodíku otáčejí synchronně, tedy na jednu stranu. Nyní jsme se přiblížili k nejdůležitější otázce, která se týká přímo fenoménu života.Víte, čím se živý tvor liší od neživého? Tím, že u živých tvorů prvky rotují jedním směrem, a sice nalevo, kdežto v neživé hmotě nic takového neexistuje a prvky rotují chaoticky.

Protože lidský organizmus z velké většiny sestává z vody, právě v molekulách vody se projevuje naše živost a vitalita – atomy vodíku se otáčejí synchronizovány stejným směrem. A čím je jejich otáčivý pohyb stabilnější a zřetelnější, tím je organizmus celkově zdravější a odolnější. A naopak, je-li tento pohyb narušený a zdeformovaný, člověk je slabý, strádající a nemocný. Paramolekuly vody zabezpečují životní aktivitu buněk. Nemocné buňky mají procentuálně méně synchronně rotujících molekul, přičemž tento podíl je závislý na stupni onemocnění.

Aby se mohly obnovit, nezbytně potřebují synchronní molekuly a horečnatě je spotřebovávají. V důsledku toho se celková rovnováha mezi chaoticky a rovnoměrně se otáčejícími molekulami vody v organizmu naruší ve prospěch těch prvních, což má za následek oslabení všech životních funkcí. Základní úkol uzdravení spočívá v tom, abychom obnovili správnou rotaci mikročástic prvků v buňkách, tedy abychom proměnili vodu ve svém těle z chaotického stavu do rovnoměrného. Nyní si povíme, jak toho můžeme dosáhnout. Molekula vody představuje elektrický a magnetický dvojpól. Impulzivní magnetické pole působí na chaotické molekuly vody tak, že nutí vodíkové vazby, aby rotovaly stejným směrem. Při tomto procesu vodíkové vazby částečně pohlcují impulz magnetického pole. Jeden proton vodíku v molekule vody změní směr pohybu na opačný a zároveň přechází na vyšší energetickou úroveň (to je spojeno s vylučováním tepla).

Voda změní stav a namísto chaotické se stává rovnoměrnou a strukturovanou (během tohoto procesu se vždy vylučuje teplo). Impulzivní magnetické pole se dá v organizmu vytvořit při polévání chladnou vodou nebo střídavém sprchování – jde o prudké ochlazení plazmy a stahování magnetických meridiánů. Pod vlivem magnetického pole, které vzniklo po studeném nebo střídavém polévání či sprchování, se mění poměr přírodní vody (25 % molekul synchronických, 75 % chaotických) i vody obsažené v organizmu.

Až tento vliv ustane, můžeme pozorovat obnovení předchozí rovnováhy – deset až dvanáct hodin poté. Jinými slovy, pokud se polijeme studenou vodou ráno, rovnoměrná struktura kapalin organizmu zůstane zachována po celý den, a pokud tak učiníme večer, struktura vydrží stabilní po celou noc. V tom tkví zázrak každodenního obnovování organizmu s pomocí studené vody. Prostá procedura polévání sama sebe od hlavy až k patě studenou vodou z kbelíku anebo střídavá sprcha (vždy lijeme teplou vodu asi po dobu 30 až 45 vteřin, pak na sebe pustíme na tři až pět vteřin studenou vodu a celý cyklus opakujeme několikrát) po ránu a nejlépe i navečer napomáhá procesu biosyntézy a bioenergetickým procesům v organizmu. Kromě toho uvádí do souladu struktury organizmu na tekuté úrovni a uspořádává je. Po horké koupeli je třeba opláchnout se studenou vodou. 

Neboť horká voda otevírá póry na kůži a uvolňuje celý organizmus, což umožňuje, že do organizmu vniká patogenní energie chladu nebo jiná škodlivá energie. Krátkodobý vliv studené vody organizmus ponouká, aby se stlačoval a komprimoval uzavřel póry a vytvořil si „energetické brnění“.

V takovém případě se cítíte plní energie, jste bodří, svěží a chránění.

Rada druhá – Před koupelí anebo po ní (a pokud se koupeš v přírodě, pak souběžně s ní) vyjdi ven a choď bosýma nohama po zemi, v zimě na sněhu, a to alespoň jednu až dvě minuty. Dýchej ústy, 

nadechni se několikrát za sebou a v duchu popros vyšší síly o zdraví pro sebe i pro druhé. 

Bude-li se člověk řídit touto radou, skutečně pozná, nakolik je vlastně spjat s přírodou. Ivanov byl přesvědčen, že správné nádechy jsou velmi důležité. Doporučoval, aby člověk nasával vzduch jakoby z výšky a snažil se procítit jeho tlak. Správný nádech upevňuje energetické struktury v organizmu a přitom „vytlačuje“ nemoci ven. 

Při polévání celého těla voda vytlačené nemoci, respektive jejich energetický a informační základ, vsakuje a smývá je do země, kde budou pohlceny. Tak se organizmus zbaví patogenních energií, způsobujících nemoci, a bude pro něj snadnější se zcela uzdravit. Jak si vysvětlit větu: V duchu popros vyšší síly o zdraví pro sebe i pro druhé? Všechno v okolí člověka včetně ostatních lidí představuje specifické projevy prostoru, který je sám o sobě obrovským živým tvorem.

A když do něj vysíláte myšlenky na zdraví, vlastně přejete blaho a celistvost především jemu, tomuto obrovskému věčnému organizmu. Takové duchovní zásilky vám umožní přímo s ním komunikovat a působit na něj, a on vám odpovídá a reaguje na vaše dotazy. Čím je vaše prosba upřímnější, tím rozsáhlejší odpovědi se dočkáte. Na úrovni práce s vlastním vědomím jde o vytvoření odpovídající nálady k uzdravení.

Rada třetí – Neužívej alkohol ani nekuř! Alkoholizmus, kouření nebo nadměrné holdování jídlu či sexu – to všechno jsou druhy závislosti, a člověk, jenž jimi trpí, se neustále snaží jen o to, jak je uspokojit. Posuďte sami: člověk, který neustále pije, časem shoří od lihu, kuřák se otráví nikotinem a vypěstuje si plicní onemocnění, přejídání všelijakými delikatesami vede k zanesení organizmu odpadem, k tloustnutí, rozmnožování patogenních organizmů a samozřejmě vzniku všelijakých nemocí; a nekontrolované uspokojování sexuálních fantazií z člověka udělá sexuálního maniaka. Budete-li se řídit touto radou, můžete pracovat na odstranění nejničivějších rysů svého charakteru.

Rada čtvrtá – Alespoň jeden den v týdnu musíš vydržet bez jídla; nejlepší je období od pátku mezi 18.00 až 20.00 hodinou až do nedělního poledne. Je to pro tvůj klid. Jestliže je to pro tebe těžké, zkus to vydržet alespoň den. V neděli v poledne si vyjdi ven do přírody, nejlépe bosky, zhluboka dýchej a mysli na to, o čem jsem hovořil výše – na zdraví. Tento den je svátkem těla. Až se navrátíš, můžeš sníst vše, co tvůj žaludek ráčí. Tady je správně řečeno – je to pro tvůj klid. Co nejvíc znepokojuje lidské vědomí? Vášně, záliby, slabosti, zvyky a potřeby. Když člověk zabředne do svých hloupých vášní nebo zlozvyků, stane se na nich závislý, ať už to je cokoli, alkohol, cigarety, jídlo nebo sex.

Zlozvyky mu nedávají pokoje: kuřák se zajímá jen o to, jak by si koupil cigarety a kde by si zakouřil, alkoholik se stará o to, že se potřebuje napít, proutník vyhledává sexuální partnery, s nimiž by se mohl oddávat sexuálním hrátkám a cizoložit, a o většině lidí platí, že nechtějí zůstat dlouhodobě bez jídla, vynechávat obědy či večeře, neboť jim jídlo nabízí jisté potěšení. Takoví lidé věnují celý svůj život tomu, aby vyhověli svým vášním, a tak ztrácejí sami sebe. Čím důkladněji se člověk věnuje svým vášním a zlozvykům, tím víc se stává jejich otrokem a nechává se jimi ničit. Tato dvě přikázání pomohou překonat špatnosti uvnitř sebe sama a získat klid a pokoj, který přináší zdraví.

A proč je doporučováno dávat přednost víkendovým dnům? Protože to zesiluje mravní působení na člověka. Ve volných dnech se lidé procházejí poté, co se hodně najedli. Vy tak v podstatě kráčíte proti zavedeným společenským zvyklostem, váš charakter se ještě víc zakaluje a formuje se vaše silná vůle. Proč musíme vydržet hladovět alespoň dvacet čtyři hodin? Absence jídla či hladovění znamená dobrovolné odmítnutí přijímání potravy a vody po určitý časový úsek proto, abychom pomohli životním silám organizmu obnovit harmonické biologické procesy narušené v důsledku nemoci, celkového oslabení organizmu a podobně. Co může člověku přinést hladovění, tedy když vydrží nějakou dobu bez příjmu jídla? Zaprvé jeho vědomí bude disciplinované a ukázněné a pročistí se od nevhodných myšlenek, jež se na vzniku nemocí rovněž podílejí, a celkově je bude možné snadněji řídit. Člověk nejvíc trpí kvůli věcem, které nedokáže ovlivňovat a kontrolovat – sem patří jeho přání a procesy probíhající ve vědomí. Ty ho leckdy ponoukají k činům, které odporují zdravému životnímu stylu. Z tohoto hlediska je hladovění skvělým prostředkem k vylepšení vlastního charakteru a možnému vymýcení všech špatných a nežádoucích zvyků a vlastností. Zadruhé hladovění aktivuje centrální nervový systém na principu stresu z nedostatku živin a vody (a to organizmus nutí, aby pracoval lépe a probudil se ze stavu polodřímoty a přesycenosti, v němž obyčejně přetrvává).

Zažívací trakt je uvolněnýa může odpočívat, a krev i mezibuněčná tekutina se pročistí od odpadů, toxinů a produktů rozkladu. Zatřetí hladovění aktivuje imunitu neboli ochranné síly organizmu. Ocitne-li se organizmus v extrémních podmínkách, umí produkovat vodu uvnitř sebe sama z nepotřebných komponentů a také ji odebírá od patogenních mikroorganizmů. To vede k silnějšímu ozdravnému efektu než půst o vodě. Po několika takových ozdravných kúrách se celý organizmus člověka obnoví, zbaví všeho škodlivého a patogenního a také vnímá život jinak, jako lepší a svěží místo.

Rada pátá – Miluj přírodu kolem sebe. Neplivej, nic neodhazuj a chovej se správně. Zvykni si na to, že i tento zvyk je součástí tvého zdraví.

Člověk by se měl svými myšlenkami včlenit do prostoru, z něhož vzešel. Dosáhneme toho pouze s myšlenkami a city upnutými k lásce; pak teprve můžeme splynout s prostorem. Pokud to člověk chápe, snaží se přírodě neubližovat, a to žádným způsobem – ani odfrkáváním, ani pliváním. Mimochodem polykání vlastních slin působí preventivně před nemocemi jako svérázná homeopatická vakcinace.

Rada šestá – Všechny lidi, které potkáš, slušně pozdrav, zejména ty starší. Chceš-li k sobě přivolat zdraví, chovej se mile a se všemi se zdrav. Čím více myšlenek o zdraví kolem sebe člověk generuje, tím spíše a ve větším množství se k němu budou navracet a uzdravovat ho. Slovo zdravit se znamená přenášet myšlenky o zdraví a přát někomu zdraví. Abyste se s lidmi mohli zdravit nahlas, je třeba na sobě nejprve trochu zapracovat, například překonat stud, dodat si odvahy a nebát se případného odsuzování či pomluv. Tato rada sama o sobě vědomí člověka mění a dělá je čistší, otevřenější a naivnější. Čím méně strojenosti a intrik vědomí člověka obsahuje, tím je člověk zdravější a tím více se stává součástí Království nebeského.

Rada sedmá – Pomáhej ostatním, jak můžeš, v první řadě nemocným, chudým i těm, kterým bylo ublíženo nebo již se nacházejí v zoufalé situaci. Dělej to s radostí a z celého srdce! Nechť celá tvá duše zareaguje na neštěstí ostatních. Uvidíš, že v člověku, jemuž jsi pomohl, nalezneš nového přítele – a navíc pomůžeš celému světu! Naše vědomí je jakoby zakonzervované, ztvrdlé jako starý chléb a uzavřené, a proto jen s obtížemi reagujeme na potřeby jiných lidí. Je nám zatěžko lidem s radostí a z čistého srdce pomáhat.

Budeme-li se řídit touto radou, přemůžeme některé své špatné charakterové vlastnosti a vytvoříme si správný vztah s prostorem. Koneckonců každý člověk je výtvorem božím (ovšem jeho božská podstata je často maskována těmi charakterovými rysy, podle kterých soudíme jiné lidi), a proto bychom měli každému pomáhat s radostí. Vždyť tak velebíme to, co je v něm božské. Tak upevňujeme své spojení s prostorem, a můžeme z něj tudíž čerpat životní síly. On nám za to na oplátku sešle šťastné shody okolností a příznivý osud.

Rada osmá – Snaž se v sobě přemoci lakotu, lenost, samolibost, mamonářství, strach, pokrytectví, nadutost a pýchu.

Důvěřuj lidem a miluj je. Nikdy o nich nesuď nespravedlivě a neber si příliš k srdci, když oni sami hovoří o jiných špatně či je pomlouvají. Lakota, lenost, samolibost, strach, faleš, pýcha, nevraživost – to všechno je duševní odpad, jímž je zaneseno naše vědomí a který nám brání v tom, abychom žili svobodně a uvolněně. Ve vědomí člověka neustále probíhají myšlenkové procesy, které ovšem podporují výše jmenované negativní vlastnosti. Co z toho plyne? Zaprvé duševní odpad z nás vysává síly a životní energii, tudíž jsme více náchylní k nemocem a slabí a také se může celkově zkrátit délka našeho života. Jsou to svého druhu otrokáři lidského vědomí. Zadruhé tyto vlastnosti velmi silně ovlivňují náš osud. Jen se nad tím zamyslete: člověk, jehož vědomí je zasaženo a zaneseno myšlenkovým odpadem, se cítí nešťastný, nedůvěřuje ostatním a dopředu čeká, že bude někým podveden. Napětí ve vědomí také způsobuje vnitřní konflikt a agresivní chování. Je třeba mít neustále na paměti, že člověk je božím projevem, zahaleným a spoutaným jeho vlastními charakterovými rysy.

Proto je nutné, abychom se snažili pohlížet na člověka skrze jeho charakterové rysy a viděli v něm jeho božskou podstatu. Pouze v takovém případě je možné lidi milovat a důvěřovat jim a zároveň vnímat božskou spravedlnost. Ta je k nám vysílána skrze jiné lidi za účelem, abychom se morálně a duchovně zdokonalovali, očišťovali své vědomí od hloupých rysů a vlastností a odpracovali své karmické dluhy a povinnosti. Toto přikázání člověku pomůže navázat těsné spojení s prostorem a čerpat jeho sílu. Nespravedlnost, odsuzování, nekorektní soudy, to vše člověka naopak od životodárné síly prostoru izoluje.

Rada devátá – Nemysli na nemoci, neduhy a smrt, v tom tkví tvé vítězství! Člověk je zdravý, anebo nemocný podle toho, jakými myšlenkami se zabývá. To ony určují jeho zdravotní stav a také to, zda bude šťastný, anebo nešťastný. Budeme-li přemýšlet o nemocech, neduzích nebo smrti, bude nám ubývat životní síla, ale nejen to; špatné myšlenky nás ničí, rozkládají zevnitř a negativně ovlivňují průběh veškerých životních procesů. Je třeba od nich co nejdříve upustit, stejně jako se zbavujeme nebezpečných a jedovatých prvků – prostě je vyhodit z mysli ven. To však není vůbec jednoduché, ba naopak, je to velmi složitá a důkladná práce, při níž musí být charakter očištěn od veškerého „odpadu“.

Člověk si musí uvědomit život jako celek, své předurčení i životní cíle. Teprve až všechno toto učiní, pozná velkou vnitřní sílu a pravou svobodu.

Rada desátá – Neodděluj myšlenky od činu. Něco sis přečetl – dobře, ale hlavně konej! Přijímané informace by vždy měly být užitečné. Ale hlavně by se měly realizovat jako konkrétní činy, aby člověk nezůstal jen „u slov“. Lidstvo uvízlo ve spleti informací všeho druhu, které jsou většinou k ničemu, ba dokonce škodí. Patří sem například všelijaké bulvární pomluvy, papírování a byrokracie, jež vědomí moderního člověka jen zanášejí a ubírají člověku jeho životní sílu. Tento proces dokáže člověka pořádně oslabit. Informace o ozdravení, které byly vstřebány, ale nikoli zrealizovány, jsou k ničemu, zbytečné vědomosti. Mají význam jedině tehdy, pokud se promění ve skutečné činy: polévání vodou, správné dýchání, procházky v přírodě, blahorodné myšlenky o zdraví či uvědomělé hladovění, neboť jen v takových případech přináší skutečné zlepšování zdraví.

Rada jedenáctá – Předávej své zkušenosti dále, vždy pomáhej ostatním, nikdy nechval sám sebe, nepovyšuj se nad ostatní a zůstaň skromný. Skromnost je velmi významná ctnost, zatímco vychloubání a namyšlenost jsou hloupé vlastnosti, které kazí charakter člověka. Toto přikázání je o tom, že se musíme špatných vlastností zbavit. Často se totiž stane, že člověk, sotva se trochu uzdraví, pookřeje a uvede svůj život do normálu, ihned začne na okolní svět shlížet poněkud spatra. Zprvu neškodné povýšené nazírání však může přerůst ve skutečnou pýchu a namyšlenost nebo egoizmus. Je důležité, aby se každý věnoval sobě, své práci a za všech okolností zůstával sám sebou. Vyvarujte se toho, abyste si vypěstovali nové hloupé návyky, když jste se s obtížemi zbavovali těch starých – to by vás přivedlo k dalším nemocem a přineslo další nepřízeň osudu.