sobota 19. januára 2019




      SPRÁVA
      o činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2018 - Eduard Piovarči

  V roku 2018 uplynulo 10 rokov od objavenia jaskyne Ľudmila. Jaskyňa bola objavená
a preskúmaná do vzdialenosti 12 m Mariánom Hýllom začiatkom leta v roku 2008. Až v jeseni sa M. Hýll,
M. Piovarči a E. Piovarči prebili cez užinu do najkrajších častí jaskyne
Kukova špica 2427 m n.m. Julské Alpy.
 Účastníci vydarenej akcie MALÝ jaskyniarsky EKODEŇ z 12 mája 2018
Jazero Bled s dominantami s hradom a Kláštorom na ostrove....
 Trochu menej vydarený spoločňák z 3-tej veľmi produktívnej letnej výpravy na Istriu na ktorej sme
sa prekopali do nových priestorov vo Vergotinskej jaskyni.
           Jaskyňa Vergotinska peć v oblasti Jama Baredine - hlavný koridor.... V roku 2018 dosiahla jaskyňa po prekonaní
dvoch užín a prekopaním 14 metrov dlhého výkopu dĺžku cca 126 m
https://www.youtube.com/watch?time_continue=143&v=rAxhaiNNfRk




SPRÁVA O  ČINNOSTI JASKYNIARSKEJ SKUPINY 
ARAGONIT V ROKU 2018


       Aj v roku 2018 bola činnosť Aragonitu už jubilejný10 rok zameraná na lokalitu Lomu Kraľovany II v oblasti Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander. Celkom sme v tomto roku zorganizovali 57 akcií. Z toho 45 sme previedli v lome. Dvanásť akcií sme uskutočnili opäť na 5tich zahraničných akciách na Istrii v Chorvátsku, kde sa nám vo Vergotinskej jaskyni podarilo prekopať do nových priestorov v dĺžke 26 m 
        Začiatkom roka 18 februára. sme uskutočnili prednášku o našej speleologickej činnosti v kultúrnom stredisku v Trnovom pri Žiline pre občanov obce. Predviedli sme 2 diafony z našich domácich a zahraničných akcii s výstavkou fotografií, ukážkou sintrou a rozmanitej speleologickej literatúry čo ľudí mimoriadne zaujalo a po premietnutí sa rozprúdila veľmi živá diskusia v ktorej ľudia spontánne ocenili našu činnosť. Pri prednáške asistoval Martin Hulla a technicky ju zastrešil Dušan Kopták ktorému aj touto cestou veľmi ďakujem.
       Po viacerých diplomatických jednaniach medzi klubmi JS Aragonit a Športovým klubom potápačov Hipocampusu sa nám začiatkom roka podarilo opäť získať kľuče od potápačskej základne, čo značne pomohlo ďalšiemu prieskumu i spolupráci oboch organizácii. Vďaka za diplomatické aktivity patrí najmä Magdaléne Puškášovej, Kataríne Klamošovej, Marcelovi Spiššákovi a Petrovi Laukovi. 
       12. 4. sme v lome zakopali novú sondu pod miestom veľkého odťaženého škrapu. Nádherne zoškrapovaný útes, ktorý sa nachádzal tesne pod cestou v lome len 70 m východne od malého jazera, nad bývalou skládkou podrveného dolomitického piesku nás zaujal už oveľa skôr v roku 2011.  Celý tento blok dolomitického vápenca  s výraznými exhumovanými žľabovými škrapmy prechádzajúcimi do previsnutých kamenných hrotov, zácloniek až drapérií bol  napokon odštiepený a vcelku v roku 2017 odtransportovaný a zužitkovaný ako záhradná dekorácia. Našťastie sme tento blok v rokoch 2012- 2014 stihli zdokumentovať. Musel vzniknúť v sedimentami zanesenej dutine, ktorá bola odkrytá ťažbou a škrapy tak boli exhumované. Zoškrapovaný blok bol jasným dôkazom toho že wettersteinské dolomity  a dolomitické vápence v týchto miestach dobre krasovatejú. Prieskum sme tu však robiť nemohli preto že šlo o pracovisko cez ktoré sme mali povolenie len prechádzať a ťažba tu aktívne prebiehala až do roku 2016  
        A práve tomuto zaujímavému miestu so zvyškami zoškrapovaného útesu sme venovali v lome počas celého roka 2018 najviac pozornosti, teda celkom 36 akcií. Najprv sme narazili na 2 metre hlbokú a 2 m vysokú Abru. Zistili sme že tu ide skutočne o väčšiu ílom a jemným až ultrajemným tektonickým sedimentom zanesenú krasovú dutinu, ktorá bola čiastočne odťažená. V sedimente sme zaznamenali sludy a hrubozrnné granodioritové piesky, ktoré tu mohli naplaviť len vody ponárajúce sa do masívu z potoka z dolinky Suchie, alebo pochádzajú z blízkeho mynolitizovaného geologického stykového rozhrania medzi dolomitmi a jadrovou horninou pohoria. Jemné nánosy tektonického sedimentu tu majú hrúbku až 2 metre. Postupne sme z miesta vyťažili 8 kubíkov jemného sedimentu, usadenín a ťažkého lepkavého ílu podobajúceho sa plastelíne. V nánosoch sme občas nachádzali vodou opracované kusy vápenca. A v spodných častiach pieskové kryhy stmelené kalcitom. Steny dutiny sú evidentne modelované vodným tokom. Na dne chodby odkrývame morfologicky zaujímavý ostrí skalný brit podobajúci sa na žraločiu plutvu jednoznačne modelovaný prúdom vody. Zrejme pôjde o staré krasové koryto zanesené pieskami a ílmi, ktoré pravdepodobne mieri do povodia ponoru Šútovského potoka.
       16. 7 sme popri práci v Pieskovej sonde a popri otužovaní pod splavom na potoku v ponore potoka zaznamenali fučať z dier škarpy potoka nad ponorom významný chladný prievan čo sme zaznamenali po prvý krát. Utvrdilo nás to v presvedčená že nad ponorom Šútovského potoka musia existovať krasové priestory a teda bude stáť za to ponor čo najskôr otvoriť a ísť po tomto prievane. Lenže nás počas leta nikdy nebolo dosť na to aby sme mohli načať kamennú škarpu poskladanú s veľkých granitových blokov(E. Piovarči, P. Kozoň) Preto sme práce na otváraní ponoru zahájil až 2. decembra skopávaním ílu nasypaného na blokoch škarpy. (E Piovari P. Kozoň)
       12. mája organizujeme v spolupráci s potápačmi na jazere  spoločenskú stmelovaciu akciu  - MALÝ EKODEŇ. Aj keď nám počasie úplne nevyšlo, zišlo sa na jazere celkom 50 priateľov prírody, studenej vody a jaskýň. Cieľom akcie bolo upratať okolo jazera utužiť vzájomné vzťahy a odraziť sa do ďalších spoločných podujatí. Po dlhej dobe uskutočňujeme aj väčšiu exkurznú akciu v Ľudmile.
Akcie sa zúčastnili jaskyniari zo 4 jaskyniarskych skupín JS Aragonit, OS Veľká Fatra, OS Ružomberok a Speleo TURIEC. Stretnutie navštívili aj priatelia ochranári z NP Malá Fatra. Akciu pomáhali zabezpečovať potápači ŠKP Hipocampus Martin a poskytli podujatiu krytie svojou základňou. Poďakovať treba predovšetkým vedúcemu Hipocampu Peťovi Laukovi, potápačovi Jurajovi Michálekovi a Marcelovi Spiššákovi. Akciu sponzorovala rodina Piovarčiová. Gúláš varil a okolo kotla sa točil Dušan Kopták – Ďakujeme.
        1. septembra nachádzame v íloch Pieskovej sondy zaujímavé pieskové diskovité a piškótovité útvary. Podobné ale väčšie sme nachádzali v roku 1982 v pieskoch a íloch polosifónu v Kukurišovej jaskyni v Stratenci. Inak podobne mohutne zapieskovanú sondu či jaskyňu majú Oravci aj na druhej strane Kraľovianskeho meandra.  
        Na akcii 12. októbra prieskumný tunel v Pieskovej sonde dosahuje dĺžku 6 m čím sa sonda premenila na 10-tu jaskyňu v Lome Kraľovany II.... Jedenástou bola Flajsová priepasť ktorá už ale neexistuje.
       15. septembra sme na lokalite zorganizovali ďalšie podujatie s čistením okolia jazara. Tento deň je dňom Celosvetového upratovania (World Cleanup Day) ide o myšlienku, ktorá vyvstala zo spontánnej národnej iniciatívy Let 's Do It v Estónsku ešte v roku 2008, kedy 50 000 obyvateľov vyčistilo celé Estónsko len za päť hodín. Naša iniciatíva EKODNÍ na jazere v loma Kraľovany II - Rieka. má tiež rovnako dlhú tradíciu. 
        Prakticky odvtedy ako sme v roku 2008 na lokalitu prišli snažíme sa o posezónne čistenie okolia jazera. Akciu organizujú v spolupráci obe organizácie  Jaskyniarska skupina ARAGONIT a HIPPOCMPU ŠKP. Napriek tomu že o akcii informovala stránka Hippocampusu svojich členov minimálne 10 dní dopredu za potápačov dorazili len traja členovia vedúci Peťo Lauko, Martin Hulla, ktorí sú zároveň aj členmi Aragonitu a Tomáš Rošťok, Hneď ráno 5 chlapov pricestovalo na DASTRI zo Žiliny. Za Aragonit sa akcie zúčastnili Peter Grochal, Peter Kozoň, Peter Janoušek, Eduard Piovarči, Marian Hýll, Peter Sliačan z OS Ružomberok a Jano Vacek s dcérou a jej priateľom s OS Veľká Fatra. A čo nás celkom prekvapilo dorazila Eliška Prečová aj s kameramanom z televízie JOJ.  JOJ až nás pri srdci pichlo...:-) Dorazil i Starý kamarát Miro Hošták člen nezabudnuteľnej Coutry kapely Sympaťáci, môj odchovanec vo Varínskych turistických oddieloch. Starý TOMák zálesák skaut a vinikajúci horal gitarista a parťák...  Samozrejme prišli aj priatelia jazera zo širokého okolia i zďaleka, ktorým jeho čistota leží hodne na srdci aby nám pomohli brehy jazera očistiť. Pohostili sme všetkých pivom štamprlíkom i gulášom.  Akciu sponzorovali Edo Piovarči a Peťo Lauko vedúci oboch organizácií. Nazbierali sme napokon na brehoch okolo jazera uctihodných 30 vriec enviromentálnej záťaže - odpadu. Peťo Lauko i ja sme hovorili na kameru o akcii a o problémoch s odpadom na jazere.... a aký má výchovný dopad to čo tu robíme .... Ľudia sú radi že sa jazero podarilo zachrániť a že prešla tunelová varianta diaľnice Korbelka.... 
       Za dobrý guláš patrí pochvala kuchárom Peťovi Laukovi a Peťovi Grochalovi ktorí sa postarali o naše žalúdky. Mali sme hrče za ušami:-)
Poobede po posilnení prišiel čas ísť popracovať do Pieskovej sondy a na povrchovú exkurziu ku ponoru Šútovského potoka. Ponor potoka je celý vybetónovaný aby voda z riečišťa doňho neunikala. Tu museli vyliať celý domiešavač ak nie viac. Stretáme tu miestneho obyvateľa pána Cálika, ktorý sa nám posťažoval že má problém zo studňou na pozemku ktorá je už 8,5 m hlboká a vodu stále nemá ale je tam vraj niečo iné... Z jeho zvolením sme sa šli na studňu za potokom pod náprotivným brehom pozrieť. Prútikár mu povedal že voda tam je, ale tiež povedal že je 10 m od studne po prúde pod zemou aj veľký priestor a to nás zaujalo. Na dne studne pod skružami na nás čakalo prekvapenie. Pekne skrasovatená vápencová hornina s poruchou a akýmsi hrtanom ktorý tu formovala tečúca voda.... ide tu veľmi pravdepodobne o krasový ponor. Tu dolu sú pod vápencovým stropom veľké granitové riečne okruhliaky a piesok... je to veľmi zaujímavé v takej hĺbke. Do studne liezol Peťo Sliačan a Martin Húlla. Martinovi sa zdalo že diera nasáva vzduch Inšpekčná kamera by nám tu veľmi bodla lenže pred rokom bez stopy zmizla zo základne. 
Potvrdzuje sa nám to čo sme už dávnejšie predpokladali že Šútovský potok sa musel ponárať aj pod vápencové plató severozápadne od jazera. Studňa vzbudzuje rešpekt, ale takto sa vchádza do mnohých jaskýň v Moravskom krase. Tak tento poznatok je pre nás jaskyniarov veľmi zaujímavý. Marián Hýll pri potoku zatiaľ zistil že ponor v potoku stále hltá vodu. Máme skutočne o čom premýšľať  Peťo Sliačan potom ešte tvrdo zapracoval na čelbe v našom Pieskovom tunely za čo mu patrí naša vďaka. 
       19. októbra dostávame na jednej z našich akcií v Pieskovej sonde od majiteľa pozemku pána Cálika povolenie pracovať v studni na vlastné nebezpečie. 
       27. októbra sa mal na jazere konať ešte jeden EKODEN. Potápači mali čistiť dno jazera a televízia JOJ chcela byť pri tom. Na poslednú chvíľu však potápači akciu pre zlú viditeľnosť vo vode odvolali a museli sme odvolať aj televíziu. Jaskyniari však na akciu prišli a okrem pokračovania prác v Pieskovej jaskyni odpratali do kontajnera pred základňou nahromadené vrecia z odpadom nazbieraným na predchádzajúcej akcii a opäť dočistili i blízke okolie okolo základne. (P. Kozoň, S. Bárdy, E. Piovarči)
       Nedeľa 4 novembra nádherné počasie ideme pozrieť uzáver jaskyne Ľudmia. Zisťujeme že do Oravských drakov sa zrútil veľký blok a zosunula sa tam aj časť svahu. Mordie... to bude zas mordovačka kým to vyhádžeme a zabezpečíme. Peťo Kozoň lezie k uzáveru ako prvý a zisťuje že je opäť vylomený resp. rozrezané sú rozbrusovačkou vrátka uzáveru. Uplynul presne rok potom čo sme uzáver opravili a pozvárali a máme to tu opäť. Už štvrtý atak na tento uzáver počas dvoch posledných rokov. (E. Piovarči, M. Piovrčiová, P. Kozoň)
       5. 11. privolávame na lokalitu policajnú hliadku ktorá zdokumentovala poničený uzáver a urobila zápis. (Martin Hulla, Marián Czelis) O situácii oboznamujeme SSJ ktorá pre opravu uzáveru plánuje prostriedky na rok 2019. Jaskyňa poškodená nebola niekto ale ničí  v posledných dvoch rokoch uzáver programovo a zámerne. Uzáver sme opatrili reťazou a ďalším zámkom a do konca roka sme ho na niekoľkých ďalších akciách v lome monitorovali. 
       Náš desiaty rok na lokalite už nebol tak aktívny a bohatý ako tie predchádzajúce. Obtiažnosť prieskumu v lome za 10 rokov značne vyčerpala náš ľudský potenciál a po dosiahnutí jedného z veľkých cieľov nášho snaženia na tejto lokalite - odraziť užinovú povrchovú variantu dialnice D1 na úseku Turany - Hubová do tunela Korbelka, došlo k útlmu a opadnutiu podpory našej činnosti od viacerých organizácií, jednotlivcov i našich vlastných členov.. Navyše podmienky v lome postihnutom rozsiahlym zosuvom sú geologicky veľmi zložité a náročné. To čo sa nám tu za 10 rokov v speleologickom prieskume podarilo dosiahnuť nie sú žiadne veľké úspechy a objavy aké sa uskutočňujú každoročne a takmer bežne v iných oblastiach Slovenska. No vzhľadom na to že v tomto lome na dolomit v oblasti Prírodnej pamioatky Kraľoviansky meander pred našim príchodom neboli známe žiadne jaskyne, dnes ich poznáme už 10 s celkovou dĺžkou okolo 400 m Nie sú síce veľké a viaceré sme doslovne vykopali v snahe presekať sa k výrazným odporovým anomáliám odhaleným meraniami ERT (Elektrická odporová tomografia). Tieto jaskyne sú pre nás stále výzvou pre ďalší budúci prieskum.  
        Najúspešnejší sme boli v roku 2018 opäť v Chorvátsku kde sme uskutočnili už druhý krát za sebou 5 v celku podarených výjazdou. Všetky naše výpravy prevádzali prieskum jaskýň pod gesciou Silvia Legoviča a v spolupráci so skupinou Proteus Poreč.
       29. mája až 3 júna 2018 sa uskutočnila naša prvá zahraničná jazda k Jame Baredine v Poreči. Akcia napriek tomu že vyrazili len 4 členovia Aragonitu dopadla celkom úspešne. Podarilo sa nám z Vergotinskej jaskyne vyťažiť na troch akciách celkom 100 nákladov sedimentu čo nás napokon posunulo k dôležitým výhľadom dopredu. Magdaléna sa vyťasila vlastnou výstrojou, čiernou prilbou a nabúchaným frajerským svetlom.... to sme závideli... Odmenou po troch dňoch nám bol pohľad do nového priestoru, do ktorého sme veľmi obmedzene dovideli  už vo štvrtej minuloročnej zahraničnej akcii.... (M. Puškášová, M. Húlla, M. Kanáš, E. Piovarči) 
     30. júna sme vyrazili na ďalší výlet na Istriu. Pricestovali sme na novom
Dastri. Vo Vergotinskej jaskyni sme uskutočnili len dve kopáčske akcie... Na druhej akcii v jaskyni sme boli s Peťom Laukom sami dvaja. V podzemí sa nám podarilo na dvoch akciách pretransportovať 110 prepraviek sedimentu. V slabšej zostave sme sa rozhodli prekopať časť nízkej chodby pred sondou, aby sme zjednodušili transport prepraviek z oblasti čelby a znížil sa tak i počet ľudí v reťazy transportu. Pozoruhodný bol tiež nález črepu ktorý by sa možno dal podľa ornamentu aj presnejšie datovať. Prerazili sme 6 metrový úsek 
cez ktorý sa predtým  bolo treba plaziť tu sme v povrchovej vrstve sedimentu našli aj spomínaný hlinený črep...(Peter Lauko, Eduard Piovarči. Mária Piovarčiová, Magdaléna Puškášová, Alžbetka Piovarčiová, Sárka Puškášová a Táňa a Vivien Klopstockové)
       Tretiu zahraničnú cestu sme uskutočnili 26. 7. až 1. 8. 2018. Akcie sa zúčastnili dvaja jaskyniari z Ružomberka, piati jaskyniari z Aragonitu a štyria členovia Moravskej jaskyniarskej skupiny Dagmar a traja nejaskyniari. Pre krátkosť času sme už nestihli operovať v Juranskej jaskyni čo bola škoda kvôli veľkej sile ktorú sme mali k dispozícii. Na prvej akcii sme pracovali v priepasti Baredine II a ďalšie tri vo Vergotine.
Tretia akcia na Istrii dopadla mimoriadne dobre. Okrem toho že sa naťahalo 100 nákladov matrošu z čelby vo Vergotinskej jaskyni objavili sa tam aj keď v ťažších geologických podmienkach nové priestory v dĺžke cca 26 m. Vergotinská jaskyňa tak dosiahla dĺžku 126 m. Pred pár rokmi sme začínali pri 30-tich metroch. Prefrézovali sme sa v nestabilnej časti lavicovitej horniny do malej kobky s plochým stropom o priemere cca 3 m kde dno strmo padá narútením lavíc horniny a sedinetu do hĺbky 2 m smerom na juh. Užinou východne pod stropom  sme preliezli po zrútených platniach do pretiahlej sienky dlhej cez 10 m a širokej 3 až 4 metre v ktorej sa už dá vystrieť a prejsť pár krokov smerom na SSZ. Ide o odtokový koridor, ktorý vytvorili prívalové vody pritekajúce zo 4 metre vysokého komína  nad touto sienkou. Chodba vedúca na severosevero západ sa postupne znižuje až do ťažko prieleznej širšej plazivky, ktorá by sa kopaním dala prekonať. Priestor je však len slabo odvetrávaný a tak je tam horšie dýchateľná atmosféra, ktorá sťažuje ďalší postup a prieskum. Komín ale smeruje k povrchu. Až po zameraní nových priestorov budeme môcť zistiť kam presne na povrchu vyúsťuje. Vo výške 4 metrov sa komín láme a pokračuje vodorovne cca 4 m na severovýchod. Ak by sme ho dokázali na povrchu identifikovať a vyčistiť dosiahli by sme dobré prevetranie priestorov čo by ďalšiemu postupu výrazne pomohlo. Objav sme v podzemí aj patrične oslávili kvalitným púpavovým vínom, ktoré už tradične doma vylaboroval a na akciu priviezol šéf Dagmarákov Matúš Ríček. Veľká vďaka Matúšu. Archeologička ktorá pôsobila na stáži u Silvia prezrela naše nálezy črepov z Vergotinskej jaskyne a predpokladala že skôr ako z doby rímskej by mohli ostatky črepov pochádzať zo stredoveku. Črepy sme nachádzali len v povrchovej vrstve sedimentu chaoticky rozťahané po hlavnej chodbe. Len nôž a väčšie dno hlinenej nádoby s koženým prúžkom sme našli až 12 metrov ďaleko v našom výkope pod 40 cm vrstvou sedimentu.
       Táto počtom najväčšia akcia na Istrii v roku 2018 dopadla mimoriadne dobre i spoločensky... Skrátka bavili sme sa a slnili na kamenných plážach v Plavej i na Zelenej Lagúne. V posledný deň akcie sme navštívili jaskyňu Postojnú v Slovinsku. Naša Slovenská časť výpravy potom jazdila domov cez Julské Alpy, kde sme sa na rieke Soča vyčliapali v studenej vode a pokochali sa pohľadmi na štíty Juliniek. (Eduard Piovarči, Martin Hulla, Peter Lauko, Magdaléna Puškášová. Peter Kozoň, Peter Grochal, Táňa Klopstocková, Ondrej Halama, Marek Macko, Miroslav Kudla, Matúš Ríček, Andrea Pěkná, Janka Faksová, Silvia Musílková) 
       Naš štvrtý pobyt na Istrii bol čiste rodinný a konal sa od 25 do 29 augusta skrátka ďalšia rýchlovka Veľmi krátku akciu vo Vergotine  a prieskum v teréne nad novoobjavenými priestormi som si ale napokon  predsa len vyboxoval. Zakopával som ryhu pre prepravky smerom ku vchodu hlavne aby sa vo vykopanej ryhe chodilo pohodlnejšie a vystreto. Prieskum krovinami zarasteného závrtu nad priestormi jaskyne,
ohradeného meter až jeden a pol metra vysokým kamenným múrom však zatiaľ nepriniesol žiadne pozitívnejšie výsledky a zistenia. Závrt je úplne plochý vyplnený terra rosou a má priemer cca 30 metrov. V jeho východnom cípe sme našli niekoľko dier priamo v kompakte pod múrikom ohradzujúcim závrt. (M. Puškašová, S. Puškášová,M. Piovarčiová, A. Piovarčiova a E. Piovarči)

       25. až 30. septembra sme uskutočnili poslednú plánovanú akciu na Istrii v roku 2018. (Peter Sliačan, Peter. Lauko, Samuel Bárdy, Eduard Piovarči, Magdaléna Puškášová) V priepasti Baredine II. sme na prvej akcii ťahali z dna suché a košaté kmene stromov, ktoré prekážaju v zostupe. Druhú a najdôležitejšiu akciu sme uskutočnili v Juranskej peči. Zistili sme že takto na jeseň sú v jaskyni dobré podmienky pre kopanie. Sediment v sonde doslovne zgranuloval a vyschol tak že sa toľko nelepil na prepravku. Nami vykopaný rigol nebol zavalený. Vyťahali sme 25 tridsať litrových prepraviek. Sonda sa postupne poriadne prehĺbila. Peťo Sliačan si to na čelbe pekne užil. Priestor je na dne výkopu  vysoký 2 metre Už tam dolu bude treba dvoch čelbárov. Úsilie v budúcom roku investujeme aj do tejto lokality. Vo Vergotine sme akciu neuskutočnili mali sme zamerať nové  priestory prípadne preraziť
chránený prechod do objavenej sienky s komínom. To ale uskutočníme až v nasledujúcej väčšej akcii
v roku 2019. Na spiatočnej ceste sme sa opäť zastavili v Julských Alpách konkrétne na nádhernom Bledskom jazere, ktoré nás tak očarilo že sa tam v nasledujúcich akciách opäť na pár dní zastavíme a obzrieme aj Bohinske jazero pod Triglavom. Tak že sa v budúcej sezóne opäť tešíme na ďalšie dobrodružstvá miernej intenzity v týchto nádherných horách i na Istrijskom pobreží..
       Všetkým účastníkom našich akcií a podujatí doma i v zahraničí i touto cestou ešte raz ďakujem za mimoriadnu snahu a obetavosť a prajem všetkým v nasledujúcom roku veľa veľa úspechov.  Záverečná štatistika účasti na akciách organizovaných v roku 2018 jaskyniarskou skupinou Aragonit: Marián Piovarči 1 akcia, Maríán Czelis 2 akcie. Ján Vacek 2 akcie, Fero Vacek 2 akcie, Zuzana Vaceková ml. 2 akcie, Daniel Hric 2 akcie, Jakub. Vacek 2 akcie, Nina Vaceková 2 akcie, Peter Janoušek 2 akcie, Marián Hýll 2 akcie, Ondrej Haľama 3 akcie, Ján Litvík 3 akcie, Sárka Púškášová 3 akcie, Dušan Kopták 4 akcie, Samuel Bárdy 4 akcie, Matúš Řýček 5 akcii, Andrea Pěkná 5 akcií Miroslav Kudla 5 akcií, Silvia Musílková 5 akcií, Janka Faksová 5 akcií, Matej Kanáš 5 akcií, Alžbetka Piovarčiová 5 akcií, Peter Sliačan 5 akcií, Peter Grochal 6 akcií, Peter Lauko 9 akcií, Magdaléna Puškášová 9 akcií, Martin Hulla 16 akcií, Mária Piovarčiová 15 akcií, Peter Kozoň 30 akcií, Eduard Piovarči 56 akcií.
Foto č. 1 Blok vápenca so žľabovými škrapami ktorý sme prvý krát  zaznamenali v zóne aktívnej ťažby v roku 2011. Blok bol z lomu odvezený ako dekoračný kus k domovým trávnikom. Foto č. 2 Najskôr sme pod miestom kde sa nachádzal zoškrapovaný blok odkryli 2 m hlbokú abru. Foto č. 3 Jaskyňa Ľudmila - úsek pred Medovým kvapľopádom na exkurzii 12. 5. 2018. Foto č. 4 Piesková sonda dosiahla dĺžku 6 metrov strop nad nami je piesok a íl, zatiaľ nevieme aký je tu priestor vysoký. Foto č. 5 Jakub Vacek v jaskyňi Ľudmila pred Barokovým balkónom. Foto č. 6  Peťo Kozoň pri ťažbe sedimentu v Zapieskovanej jaskyni. V tejto fáze prieskumu to vypadalo veľmi zaujímavo. Prekopávali sme sa  smerom k malému jazeru. Foto č. 7 Zostup do studne na pozemku pána Cálika v Rieke.  Foto č. 8 Fugy medzi granitovými okruhliakmi pod vápencovým stropom vedú do tmy smerom na juhozápad. Foto č. 9 Miro Kudla lezie od objavu zo zadného traktu Vergotinskej jaskyne. Foto č. 10 Naša prvá letná výprava na Baredine poli v roku 2018. Zľava doprava Maťo Kanáš, Martin Hulla, Magdaléna Puškášová, Eduard Piovarči a Silvio Legovič.  Foto č. 11 Naša tretia výprava na Istrii pred večerným sfáraním do Vergotinskej jaskyne. Foto č. 12 Vysoko sofistikované prepravkovanie:-) Vláčik s prepravkami s rušňovodičom Mirom Kudlom a ďalším rušňom Matúšom ktorý posunuje náklad zozadu. Foto č. 13 Vysoké steny sálu na dne Juránskej peće pár metrov od našej sondy. Foto č. 14 Ťahačka nákladov v Juranskej peći Peťo Lauko a Edo Piovarči  Piata akcia na Istrii.
 


               Akcie sa zúčastnil starí harcovníci Peťo Sliačan z OS Ružomberok zľava, Peťo Lauko sprava a moja maličkosť.
               Fotil Samuel Bardy
             Vevéričky sestry Vacekové pri poslednej návšteve Ľudmily...
             Vysoké steny poblíž našej sondy v Juranskej peći.
             Štíty nad Jasnou a Veľkou Pišnicou Pišna peč 2108 m n.m.
             Veľká vstupná chodba do Juraánskej peće vychádzame po akcii z jaskyne.....
             Korunka vrcholov nad Jasnou....
             Naša pracovná sonda v Jame Baredine 2.
              Rafty na Soči sme boli len obdivovať, ale v začiatku leta ich ešte moc neplávalo....

             Peťo Lauko pozorne skúma sediment. Domáci považujú jaskyňu za archeologickú lokalitu. Črepy v nej všek
             nachádzame ojedinele a veľmi roztrúsene. Museli byť do povrchovej vrstvy sedimentov naplavené s povrchu. Jaskyňa
             obývaná rozhodne nebola, ale mohol sa v nej niekto v historických dobách skrývať.
               Štít nad Kranjskou Gorou ktorý sa nám pred pár rokmi nepodarilo zdolať kvôli búrke.... Hore na hrebeň sme
               sa ale dostali
            Oprava dráhy.... v dvoch smenách by sa tu dalo urobiť veľa práce, ale vyrýpali sme tu už poriadni ryhu.

             Zrútená sienka do ktorej sme sa prekopali po dvoch letných sezónach.... Martin sa vracia z ďalšíeho nového
             priestoru nepríjemnou užinov všetko je tu narútené a nestabilné...
             Nástup na večernú šichtu do jaskyne začíname tradičnou nohou hore...
              Drtička medzi veľkými kryhami.... nevzbudzuje to tu moc dôvery.
             Malebný pohľad na jazero Bled.....
             Dúha v Julinkách
             Zverák medzi kryhami som sa ani nepokúšal prekonať hlavne keď tu bol nedostatok vzduchu...
            Nádherné vrcholy ktoré stoja za výšlap....
             Celý tento priestor bol pred rokom vyplnený ťažkým mokrím sedimentom...
             Nádhera je všade:-)
             Hrad nad jazerom Bled v Julských Alpách.....
              Martin sa pekne zakopal aj smerom k nízkemu malému priestoru. Ak tam chceme pracovať musí sa to poriadne
              prefrézovať. Jaskyňa pokračuje aj tým smerom....
             Romantika na pobreží je lákavá. Máme tu všetko slnko more jaskyne kultúru i zábavu....
              Naša malá výprava s garantom našich akcií na Istrii Silviom Legovičom
              Pricestovali sme v stredu ráno o pol deviatej síce dosť nedospatí ale v pohode..... preto že nás bola len hŕstka
              nemali sme v pláne žiadne cestovanie po Istrii. Chystali sme sa uskutočniť úpravy v našej trase po ktorej ťaháme
              s čelby nánosy červeného ílu.
            Tieto zábery ešte neboli nikde zavesené ide o Juránsku peć kde sme našli niečo zaujímavé...
            Na niektorých miestach sú skaly potečené priehľadnou glazúrov, ktorá pokrývala aj zelené riasy miestami bielym
            povlakom ktorý sa blíska a jaagá ako steny v Kryštálovej chodbe v Startenskej jaskyni konkrétne nádherne to
            vypadalo v Terchovskej uličke ktorú sme tam objavili v roku 1982.
           Nikde inde som takéto jagavé steny nevidel až tu v Juranskej peći v suťovisku. Teraz som pochopil aj to prečo táto
           jaskyňa napriek svojej otvorenosti a veľkosti nezvetráva resp. nezvetrávajú jej steny a stropy preto že sú pokryté
           silnou vrstvou drobných kryštálou, ktoré sú ale neustále zarastané zelenými riasam. Ak prekonáme ílovú zátku
           mohli by sme objaviť jagavé siene a chodby s pozoruhodnou výzdobou

             Biele ostré korunky Alpských štítov.....
             Sonda sa postupne poriadne prehĺbila. Už tu bude treba dvoch čelbárov..... Priestor je tu vysoký už 2 metre
              Veľká luxusná Maltská loď v Roviňskom prístave nám vzala doslovne dych.
            Tento na naše pomery fenomenálny vápencový útes so škrapami bol napokon v celku z lomu odvezený
            a speňažený.
               Zaberačka pre Martina začne až v nasledujúci deň.... dnes to bolo len také polihovanie v sedimente....
               Nestíhali sme vstávať zavčas ráno a na akcie sme sa dostávali už keď slnko poriadne pražilo...
               Maťo Kanáš prišiel spraviť filmový šot o práci vo Vergotinskej jaskyni...
             Istrijské húštiny nás len slabo chránili pred horúčavami....
              Maťo pri filmovaní.... veľmi sa tešíme na Maťovo dielo.... V chodbe sme mali až 4 leflektory čo hodne
              prepaľovalo scénu ale sveteľný konfort to bol poriadny....
               Podľa starého pahýľa sme v cieľovej oblasti.....
             Prvý deň sme vyťahali najprv skládku bahna ktoré sme s čelby vytiahli ešte v jeseni a uskladnili sme ho na
             plošinke hneď nad sondou. Matroš sme presúvali až čo najbližšie ku vchodu.
                Magdaléna sa vyťasila vlastnou výstrojou, čiernou prilbou a nabúchaným frajerským svetlom.... to sme závideli...
                   Už už sa tam vidíme.....
              Akcia napriek tomu že vyrazili len 4 členovia Aragonitu dopadla celkom dobre. Podarilo sa nám z Vergotinskej
              jaskyne vyťažiť na troch akciách celkom 100 nákladov sedimentu čo nás napokon posunulo k dôležitým výhľadom
              dopredu.
               Suchý až prachový sediment. Hodne sa pritom práši a nie je hodno to tu príliš dlho dýchať.... Toto bol posledný
               náklad.
                 Bude to zrejme tak. Za desať rokov som vystriedal 10 fotoaparátov, všetky sú zadreté a takmer nepužiteľné
             Martin sa takto prehrízal na pravoboku čelby k neznámemu priestoru do ktorého sme už mohli vôjsť, ale sme to
             ešte neurobili. Ide o priestor vytvorený zosuvom prepadnutím sa sedimentu do krátera hlbokého okolo 2 metrov.
             A pod týmto zosuvom by mali byť volnejšie priestory do ktorých vteká občasný vodný tok pritekajúci v období
             dažďov z malého komína v strope
            V jaskyni je príjemných 14 stupňov na čelbe ešte o niečo menej. Vonku v tieni je okolo 30 stupňov.....
              Vstupný koridor musíme upraviť tak aby sa k sonde dalo prísť takmer postojačky....
                Tri krát sme parkovali poblíž Vergotinskej jaskyne.....
                 Je tu neskutočný veget pokiaľ sa vpredu nakladá....:-)
             Dozvedáme sa že Kazo Miculiničuž pracuje na Plitvických jazerách škoda že tu nie je bola by tu celkom iná
             atmoška. Ale odkázal aby sme sa zastavili že vstup budeme mať volný. Tak sa tešíme. Kazo pozdravujeme
             na Plitvice.....
            Ďalších 20 prepraviek sme naťahali pri úprave terénu pre plynulé vyťahovanie prepraviek zo sondy....
                Píniový háj pred plážou poblíž prístavu v Poreči.....
                Na tretej akcii vo Vergotine sa pokúsime sfotiť priestory a Martin chce skúsiť zakopnúť do panenského
                sedimentu....
              Večere na základni boli pracovné nabudúce si i ja musím doviesť počítač aby som mohol niečo robiť s fotkami
                Maťo sa nevedel dočkať a už v stredu chcel vyraziť na večer do jaskyne kopať....:-)
                Maťo uháňa vpredu už aby bol pri kopaní.....
              Maťo Kanáš je veľmi dobre vybavený zrkadlovkou NIKON a malým 1 palcovým CANONOM plus zariadením
              na stabilizáciu obrazu
             prichádzame k nášmu Eldorádu.....
             Ja fungujem ešte na tie svoje trosky od SONY čo len tak tak že ešte fotia. Majú tri roky a neustále haprujú....
                Tie gate s netopiermi tak to sme zírali... Všetci teraz chceme takéto celotelové podkombinézy:-)
             Ja zatiaľ montujem dohromady 3 leflektory aby sme vyskúšali ich efektivitu......
               Martin je naložený lanami a báglom s náradím a vodou......
                  Táto nádherná voda ma inšpiruje.....
               Budeme potrebovať minimálne jedno alebo dve takéto hrubé ťažné laná
                 Celú túto skládku budeme musieť dostať von....
                  100 metrový vodopád Boka.....je naozaj monumentálny. Do jeho tesnej blízkosti sa nám napriek viacnásobnej
                  snahe nepodarilo dostať... Vodopád je naozaj gigant.
              Ťahať budeme dnes celkom na začiatok skládky.....
               Toto vodáctvo by nás mohlo celkom baviť.......
               Spravíme nábeh priamo nahor do chodby a prepravka s nákladom sa už nebude musieť ručne vyhadzovať
               zo sondy.
                 Na spenenom prúde....
            Slunčica a my.
            V zákopoch čelbára...
                Stopercentná synchronizácia pri kombinézovom tančeku.... Silvio navrhol aj skákanie aj sme skúsili, ale to
                už bol problém s tou synchronizáciou.
               Skúšame kryť to svetlo za Magdu ale kombinéza to svetlo farbí nežiadúco do červena....

              Najprv premiestňujeme tých 30 prepraviek z jesene úplne dozadu na skládku aby sme tu mali dostatočný
              a potrebný odkladací priestor.
              No aspoň niečo som na tej nádhernej vode nacvakal...
              Jeden večer sme sa dokonca dostali aj do mesta..... neskoro po polnoci ale predsa....
                  V takejto ryhe je človek viac chránený pred rútenim väčších platní zo stropu....
               Tak dobre jej to ten Jožko nakúpil všetko na internete:-)

              A unikanie od jaskyne.....
              Skúšali sme nejakú novú formáciu... vraj lastovičku:-)
                  Mlaďoši majú ešte všetko pred sebou...:-) Sú plní energie a sily.....
                Opatrne sme nakukli do malej zrútenej kobky s plochým stropom.
                   Fešákovanie sa do kombinéz pred zostupom....


                  A hneď zhurta sa aj začalo s ťahačkou....
              Maťo chladí hlavu dnes mu nie je nejak do spevu..... bolí ho hlava i žalúdok...
                Miro hneď dostáva bolestné za odporného rozmázleho kraba v čižme
                  Brehy boli upravené a dreviny vyrezané pre lepší výhľad do koryta.....
                     Laná boli v jaskyni naťahané len sme sa roztiahli po pracoviskách.....
                Rýchle chladenie v plytkej vode na Soči. Odhadujem pod 9 stupňov....
                 Silva je všade upravuje terén  v trase prepraviek zatiaľ čo Peťo hneď za ňou podriemkáva pri lane....
              Aj tak še dá...
             No tu še moc neda:-) Plazivka pri platni: foto: M. Ryček
              Naša malá takmer len rodinná výprava k Jadranu v areáli Traktor story v Novej Vase II akcia
                Tak tá kombinéza je naozaj elegantná aj tá baba v nej....:-)
             Všetko je to tu riadne šmrncnuté do červena.... tak ako najnovšie objavené priestory vo Vergotine.
                 Tí dolu zdravia tamtých hore.....
            Tričkári sa museli aj odieť:-)
                Nechal som sa namlsať značkou Canon a asi som neurobil najlepšie.... RX100 je rozhodne lepšia
                    Hral Jánošik hokej na tej skale vysokej.....:-)
                  Matúš napokon skonštatoval že sa oplatí ísť na takúto akciu naozaj v jeseni....
                Sonda sa nezrútila ani nebola celkom zanesená, tak sme ju čiastočne zasa vyčistili...
                Janku sme zobrali do nášho auta a jucháme k Vergotine....
                  Ide byť po dlhej dobe zasa veľká a veselá akcia.....
                  To teda dnes bude zábava....:-)
                  A toto je prepriahaci uzol na dne začiatku sondy....
                 Martina len tak nikto nevystrieda keď sa do čohosi zahrizne je ako buldog....
              Duchom som už na ceste do hôr.
                  Ťahala sa ďalšia päťdesiatka nákladov.....
             Boli sme sa predovšetkým rekreovať a slniť... v našej rodine je táto činnosť v obľube.....
                 Priechod je teraz pohodlný.....
              Naša strapatica......
                 Kominík z ktorého minulú jeseň v období dažďou stekal pramienok vody....
                 Všetci opúšťajú jaskyňu.....
             Ale pekne po poriadku. Dorazili sme v stredu ráno na tomto našom čmeliaku:-) Nočná jazda bola náročná hlavne
             pre Peťa. Je to už 4 jazda tohoto stroja na Istriu... Daster sa osvedčil.
               Nová chodba foto: M. Ryček
              Najnovšie jaskyniarske módne doplnky
              Jaskyniarsky nebola akcia tak vydarená ako by sme chceli... ale dali sme tradičný pozdrav Slnku.....
              Auto je už von a čoskoro sa cesta uvolní....
              V podzemí sa nám podarilo na dvoch akciach pretransportovať 110 prepraviek sedimentu...
             Tá scenérie pri tej svačinovej polievke stála za to.....
             Ten prielez sa mi cekom nepozdáva, tie narútené platne nevzbudzujú dôveru.Ak sa tu má niečo robiť budeme
             musieť zabezpečiť tento priechod hlbšou ryhou
                  Prišli sme na novom tátošovi.... Kúpil som ho len pár dní pred odchodom.....
                  Silácke kúsky pri vzpieraní balvanov.....
             Dajána pani domáca už na nás čakala a vítala nás.....
              Na fotenie v jaskyni nebolo dosť času muselo sa predovšetkým makať....
                 Foto s Aňou a Dajánou..... našimi priateľmi a milími hostiteľmi...
                 Pod Napoleonovým mostom v Kobaride.....
               Monotónna činnosť pri ťahačke Magdu moc nebavilo a tak sme v prvý deň skončili pri 60-tom náklade ....
                  Tak že už máme dva vozy na toto naše exp. podnikanie na Istrii.
                Vlasatica.... ešte nedávno to bolo malé babo ako ten čas letí....:-)
             Náš protislnečný bunker v Istrijskej buši....
                V slabšej zostave sme sa rozhodli prekopať časť nízkej chodby pred sondou, aby sme zjednodušili transport
                prepraviek z oblasti čelby a zníži sa tak i počet ľudí v reťazy transportu
                Pozoruhodný bol nález tohoto črepu ktorý by sa možno dal podľa ornamentu aj presnejšie datovať
             Jaskyňa Vergotinska peć hlavný koridor....Vo Vergotinskej jaskyni sme počas druhého letného pobytu na
             Istri uskutočnili len dve kopáčske akcie...
                 Jasná tak sa volá táto chatová rekreačná oblasť s malebným jazierkom....
                  Majú najdlhší úsek na ťahanie a zárovreň planírujú terén.....
                  Potápač a šéf Hipocampu Peter Lauko nám výrazne pomohol pri prácach ktorými sa snažíme
                  spriechodniť hlavný ťah jaskyne až k súčasnej čelbe.....
                 Nakladať prepravku za prepravkou vyžadovalo byť v neustálom pohybe....
                  Sťahujeme takto diaľkovo lano z pracoviska....
                Nuž je to pekný cvalík a dá zabrať..... kus vápenca zrúteného z horizontálneho lavicoviteho uloženia
                vápencovách vrstiev
                 A práve kvôli tomu zdobeniu sa bude dať pravdepodobne časovo resp. historicky bližšie zaradiť.
                  Matúš fotí dúfam že nejaké fotky aj pošle.... neposlal ani do polky októbra beťár:-)
                  Tradičný výkop pred jaskyňou. Baby nám na prvej akcii ušli skôr do tábora a tak sa tohoto výkopu nezúčastnili
            Tak že pekná akcia.....
                  Detajl ...
                  A sme na jamarskej báze.... Magde sedia tie vlasy k tomu autu....
             Náš prvý večer na Baredine..... ešte sme neboli komplet.... Magda nám práve oznámila že jaskyniari z
             Moravy majú poruchu auta hneď za Rakúskymi hranicami... To nebola pre nás moc dobrí správa.
                  Dolu je ale tlačenica.... ďalej sa nedá dostať.... takto bezpečný musí byť aj prechod do objavenej siene
                  s komínom.
                 Silvio má v tíme vyštudovanú archeologičku a tá si obzrela nálezy z Vergotinskej jaskyne a datuje ich približne
                 do stredoveku 12 storočie, ale celkom istá si tým nie je
                Priamo cez mobil do múzea stredovekej keramiky na Istrii....
                 Je to fajn nikde sa nenáhlime popapáme a pôjdeme na Zelenú lagúnu a večer sa ide do akcie....
                 A ide to mojím smerom tak to sa teším na pár osviežujúcich dúškov pampeliškového:-)
                  Pokračovať v prácach by sme mohli aj týmto smerom mohlo by to tu byť celkom isto bezpečnejšie...
                  tento koridor je mimo nestabilnej červenej zóny s veľkými odlučnými plochami na stropoch. 
                Štruktúra sedimentu v prekopanej ryhe do nových priestorov....
                 Približný náčrt situácie vo Vergotinskej jaskyni....
                 Komín je vysoký 3m.... a na svojom vrchole sa láme do vodorovnej 4-5 m dlhej plazivky
                 Toto sa môže rozohrať len keď nás tu je taká poriadna veselá kopa.... najsilnejšia výprava na Istrii v roku
                 2018. Objav aj keď neveľký nás poriadne rozžiaril, alebo že by to skôr bolo to Matúšovo pampeliškové?:-)
                  Atmosféra je tu ešte stále dýchatelná ale v minulú jeseň to tu bolo doslovne šeredné....
                  Naozaj dievča do filmu......
                  Stále sa niečo ťahá von ....
             Prvý väčší komín v jaskyni.... Foto: M. Ryček
            Tak že pekná akcia.....
                Okane boli odrazu úplne rozjarené
                 Profesionálne balenie lana aj podľa toho sa pozná lezec jaskyniar....
                 Kávičku si treba vychutnať....
                   Tento portrétik sa vydaril...:-)
                Na tretej akcii vo Vergotine sa pokúsime sfotiť priestory a Martin chce skúsiť zakopnúť do panenského
                sedimentu....
                Dorazil Silvio ideme spraviť rýchly spoločňák.... Ináč FRAJER LUKE zo Silvia
                    Matúš otvoril povestné Pampeliškové víno....
                   Naša silná letná zostava. Takto veľa sa nás tu stretne tak raz za rok.... škoda že táto akcia trvala len
                   krátkych pár dní. Moravskí jaskyniari kvôli poruche na aute prišli až v sobotu ráno a v stredu ráno už odchádzali
                   Ružomberčania sľúbili že  v jeseni by to vyhovovalo najlepšie.....
                 Ranná atmosféra za stolom graduje a hustne....
                   Janka ide ako na výlet :-) Čižmičky taštička a prilba.....
                  Svetluška Janaka má už stabilne na starosti osvetlenie.....
               Skalisko na Zelenej lagúne.... Tmavá búrková fronta za nami nás napokon tesne minula....
                  Teraz len začalo byť v jaskyni veselo....
                 Priezračne čistá voda v Zelenej lagúne. Tak sa tam našim priateľom zapáčilo že sme tam chodili stále...
                  Asi tam zbadali nejakú tarantulu.....

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt tarantula na nose gif

                  Po rozlúčke sme vyrazili za priateľmi jaskyniarmi na Zelenú lagúnu....
               Nad čelbou sa to vyčistilo od poodkladaných skál a platní....
                 Expedičné portréty sa daria.....
                  Preto bude dobre sa tu v každom prechode dopredu trochu hlbšie zakopať čím sa získa ochrana pred náhodným
                  rútením stropu....
                    Posedeli sme v príjemnom chládku a vetríku ktorý povieva od mora....
                   Laná necháme na mieste ešte sem raz musíme prísť a pokúsiť sa to tam poriadne nafotiť...
                   Silvio opäť hovoril o možnosti práce v závrte na jeho pozemku. Taká akcia by sa však musela konať
                   v medzisezóne kedy zasa my máme problém zohnať ľudí.
                Oslava sa rozbehla najprv celkom nenápadne.... došla mi šťava v Canone tak som musel do jaskyne dotrepať
                Sony RX10 M4 a tieto mázle foto sú zo skla s menšou svetelnosťou 2,4
                Ale toto sa podarilo aj keď hodne v protisvetle... pekný kukuč Janka:-)
                Napokon nás od pobrežia a príjemného slnenia vyhnal Martin ktorý sa už nevedel dočkať akcie v jaskyni
                  Matúš takto zasoplil....:-)
                Má dnes nádchu ako hovado to má vraj z toho tepla:-)
                 Soploš jeden zasa ma napálil...:-)
                 Miro objavuje v jaskyni  mnohonôžku....
                Frézujem strop... potrebujeme viac priestoru nad sebou....
             Preto je tu každá vyťažená prepravka vzácna.... Ak tu chceme z toho mať aspoň nejakú trochu dlhšiu dieru
             je nutné ju vykopať...
               V Ľudmile vzniklo len pár lepších záberov...
            Konečne sa mi podaril so Zuzkou pekný záber  v druhej sintrovej bráne....
             Íly, granitové piesky, biely prach a na spodku úžasná plastelina. Zábez zo soboty 5 mája. Pokúšam sa tu zakopať
             do sedimentu čo najďalej

             Detváky u Vacekov dorastajú  na jaskyniarov....
             V Ľudmile som už nebol takmer rok a ani sa mi do nej moc nechcelo. Nuž ale keď boli jaskyniari z Veľkej Fatry
             tak pekne vyobliekaní tak som skúsil otestovať novú lampu... pozbieral som morál a po roku som opäť nakopol
             RX100vku a šlo sa na vec...
                To by bolo zaujímavé keby sa tu našla jaskyňa.....
                Naozaj to vypadá ako staré koryto vôd ponárajúce sa pod klenbu vápencovej horniny...
                 Gbelíkovanie nie je nič moc, pokúšame sa zistiť ako bude pokračovať stena pôjde von z terénu, alebo zamieri
                 do masívu... To musíme zistiť...
                 Už je badateľná aj morfológia na odkrytej členitej stene
                 Kopem a Maroš kýbličkuje to už tu dlho nebolo aby Maroš takto mákol.....
                 Teraz to bude zaujímave keď sa začneme prekopávať tuhými ílmi a pieskami okolo skalnej steny.
                        Ťahačka mi zatiaľ vyhovuje som na slniečku.....
                 Martin sa zas rád rýpe na čelbe
                  Ako okrúhla piškóta pieskový disk alebo malý bolid vzniká výrením vody ako aj mnohé iné väčšie
                  záhadné kamenné bolidy nachádzané napríklad v Rusku.
                  Pracuje sa v sonde dosť špatne. Vydýcha sa tam rýchlo vzduch.... treba robiť prestávky.....
                 Preto že breh pri základni už obsadzujú rybári šli sme si zaplávať na túto stranu jazera....
                  Bude to tu ešte tuhá kopačka..... kým si budeme celkom istý že sa nachádzame v niekdajšom odtokovom
                  krasovom kanáli...
                  Otužovanie....
            Vážim si že sa Peťo obetuje a obetavo maká na čelbe..... na budúce idem na čelbu aj ja
                 Ktovie čo by sme v nánosoch bahna a ílu mohli postupne nájsť....
                Jediné zbrane ktoré má jaskyniar kopáč.....
              Ďalšia z našich blbodier....  ale ide len o to preveriť či ide skutočne o krasový koridor.....
                  Zakopávame sa okolo steny v nádeji že tá zabočí do masívu popod cestu..... a z tejto diery napokon bude
                  ďalšia jaskyňa v lome dokazujúca že kras bol v týchto dolomitických vápencoch celkom dobre vyvinutý
            Ťahačka tohoto pieskového nákladu bola na slniečku veľmi príjemná....
                 Práca tu postupuje dobre, ale na akcie sa zbiehame ťažko...

            A chodba skutočne zabočila pod cestu ale ide o prítokovú časť bývalej jaskyne
                Hoja ďunda hoja...... doma na placi bolo posmutno ale na Istrii tam bolo veselo:-)
                 Sú tam dolu nejako dlho asi ich pôjdeme pozrieť....
                Keď sme vyliezli z diery všade sa už chrápalo....

http://aragonit9.blogspot.com/2014/04/tukes-pod-taboriskom-na-jazere-vypada.html


Obkazy na blog Aragonit9 - živé:
Rozsutec
Priepastka nad Skalným mestom
Ludmila 13 októbra 2013
Speleomíting 2013 a ter. Zosuv
Z najkrajších klenotov Malej Fatry
Potápači v Ľudmile
Flajsová priepasť
Správa o činnosti JS Aragonit za rok 2017
Správa o činnosti za rok 2016
Pochmúrna nedeľma len cez ňu sa dá na rok 2016
Zahraničná akcie 2016
Správa o činnosti za rok 2015
Správa o činnosti za rok2014
Malá fatra prieskum v Stratenci a v lome Kraľovany II – Šútovo 2010
čaro jesene
Chorvátsko september 2017 I. časť


Snídaně. Borůvky

Vědci zveřejnili jednoduchý způsob, jak snížit riziko kardiovaskulárních onemocnění

CC0 / Pixabay
Získat krátkou URL
Vědci z King's College v Londýně zjistili, že denní konzumace borůvek pomáhá snížit riziko kardiovaskulárních onemocnění o dvacet procent. Informuje o tom Daily Mail.
Během studie, jíž se zúčastnilo 40 lidí, byla polovina subjektů požádána, aby denně pili nápoj obsahující 200 gramů borůvek. Druhá polovina měla pít neškodný jednoduchý nápoj.
Vědci zjistili, že krevní oběh u těch, kteří pili borůvkový nápoj, se výrazně zlepšil během dvou hodin po požití. O měsíc později jejich tlak klesl v průměru o pět milimetrů rtuťového sloupce — jako kdyby užívali specializované preparáty.
„Borůvky jsou bohaté na polyfenoly, zejména anthocyaniny, ale také obsahují další sloučeniny v menších množstvích, mezi nimiž jsou prokyanidiny, flavonoly a fenolové kyseliny a tato bobule je bohatým zdrojem vlákniny, vitamínů a minerálů,“ vysvětluje popisovaný účinek Ana Rodrigues-Mateosová, jedna z autorů studie.


Našiel som k tomu takýto článok na Toplkách:
Paul Weinzweig a jeho manželka Pauline sa postarali o poriadnu senzáciu. S pomocou podmorského robota objavili pri východnom pobreží Kuby zrúcaniny potopeného mesta, v ktorom podľa všetkého žila vyspelá civilizácia. Nachádza sa v hĺbke niekoľko sto metrov pod morskou hladinou a je plné sfíng, pyramíd a dlhých ulíc, na ktorých sú vyryté nápisy.


Zdroj: YouTube
Podľa odborníkov by mohlo ísť o Atlantídu, pretože mesto tak, ako spomína legenda, zaliala stúpajúca voda. K tomu mohlo dôjsť na konci poslednej doby ľadovej, čiže zhruba pred 10 000 rokmi, kedy sa rýchlo rozpustil arktický ľadovec a na severnej pologuli prudko stúpla hladina oceánu. Oblasti, ktoré boli kedysi suchou pevninou, sa tak stali súčasťou Atlantiku.
"Objav prekvapil antropológov z celého sveta. Každý chce vidieť, čo sme vlastne tam dole nakrútili," povedala Pauline. Niektorí v spomínaných záberoch vidia súvislosť s Olméckou kultúrou založenou údajne práve ľuďmi, ktorí prežili zánik Atlantídy.
Podľa medializovaných informácií vie americká vláda o tajomnom meste už od šesťdesiatych rokov, kedy na neho narazili jadrové ponorky. Oblasť preto okamžite uzavrela, aby sa do nej nedostali Rusi.

Toto je správa na topkách z roku 2012.
Najlepšie je to že oblasť USA ihneď uzatvorili aby sa tam nedostali vraj Rusi:-)
To mi príde nejaké divné:-) Že doposial v tejto veci celkom nič nové nie je to je tiež divné.

https://www.youtube.com/watch?v=r9jsG1Kv6nc
Rusi tam v tých jaskyniach pod komplexom stalagmity nenašli
Ale keď už tak aj toto je celkom zaujímavé udajné megality pri Janonskom pobreží
Súvisiaci obrázok
V Japonsku je Yonagunský megalit nepochybne vytvorený človekom, predsa však bol pod vodou aspoň od roka 8000 pred Kristom.

Je to 8 poschodí vysoký, 500 stôp dlhý megalit (152,4 m), s vnútornými a vonkajšími pravými uhlami, schodmi, miestnosťami a „javiskovou“ oblasťou podobnou oltáru s obrovskými ľudskými tvárami a pokrývkami hlavy vytesanými do kameňa. V Kambejskom zálive v severozápadnej Indii sú dve, viac míľ veľké podvodné mestá, ktoré majú spolu rozlohu Manhattanu.
https://www.cez-okno.net/clanok/atlantida-a-velka-potopa

jar 1985 inštruktor potápania Kichačiro Aratake, vykonal ponor v pobrežných vodách pri neveľkého japonského ostrova Jonaguni.

Sám proti všetkým
Blízko brehov, v hĺbke 15 metrov, si všimol obrovské kamenné plošiny. Široké rovné dosky, pokryté ornamenty v podobe obdĺžnikov a kosoštvorcov, prechádzali do spletité sústavy terás, ktoré ubiehali veľkými stupňami nadol. Kraj objektu "padal" kolmou stenou až na dno, do hĺbky 27 metrov.

potápač o svojom objave informoval profesora Masaki Kimura, Špecialistu na morskú geológiu a seizmológie z univerzity v Rjúkjú. Profesora nález zaujal, a hoci väčšina jeho kolegov bola skeptická, Kimura si obliekol neoprén a vydal sa do mora preskúmať objekt. Odvtedy vykonal už viac než stovky ponorov a je dnes najväčším odborníkom v tejto oblasti.

4) Na jižní straně Monumentu jsou stupně, které se v pravidelných intervalech zvedají z hloubky 27 metrů až na vrchol, který se nachází v hloubce 6 metrů.
Мегалиты говорят. Часть 3 kadykchanskiy
TENTO objav v žiadnom prípade nezapadá do súčasnej verzie histórie. Prieskumy dokázali, že skala, do ktorej je Jonaguni vytesané, bola zatopená najmenej pred 10 000 rokmi, takže dávno pred stavbou egyptských pyramíd a kyklopských stavieb minojskej kultúry, nehovoriac o stavbách starovekých Indiánov. Podľa oficiálnej histórie žili v tej dobe ľudia v jaskyniach a práve zvládli zber rastlín a lov zveri.
Hypotetičtí tvorcovia komplexu Jonaguni dokázali ale už v tej dobe opracovávať kameň, k tomu museli mať príslušné nástroje a ovládať geometriu, čo je v rozpore so tradičnej predstavou o dejinách. Príslušné technologickej úrovne dosiahli Egypťania 5 000 rokov potom, a ak prijmeme verziu profesora Kimura, bude potrebné históriu prepísať.
A preto dodnes dáva väčšina akademikov prednosť verzii, že podivné pobreží pri Jonaguni je dielom prírodných síl. Podľa mienky skeptikov to všetko vzniklo vďaka zvláštnym vlastnostiam horniny skaly, z ktorej objekty vystupujú.

Vlastnosťou pieskovca, že sa pozdĺžne štiepi, je možné vysvetliť terasovité usporiadanie komplexu a aj geometrické tvary masívnych kamenných blokov. Problémom sú ale mnohopočetné pravidelné kružnice, ktoré tam boli nájdené, a tiež súmernosť kamenných blokov. To sa vlastnosťami pieskovca vysvetliť nedá, a práve tak aj koncentrácie všetkých týchto útvarov v jednom mieste.
Skeptici na tieto otázky odpovede nemajú, a tak sa záhadné podvodné mesto stáva pre historikov a archeológov kameňom úrazu. Jediné v čom sa priaznivci aj odporcovia umelého pôvodu skalného komplexu zhodujú je to, že bol zaplavený v dôsledku prírodnej katastrofy, ktorých v dejinách Japonska bolo nemálo.
zásadný objav
Najväčší cunami na svete zasiahlo ostrov Jonaguni 24. apríla 1771, vlny dosahovali až do výšky 40 metrov a vtedy zomrelo 13 486 ľudí, zničených bolo 3 237 domov.

5) Západní část Monumentu zakrývá jasně viditelná "stěna", jejíž přítomnost je obtížně vysvětlitelná působením přírodních procesů, protože je složena z vápencových bloků, které nejsou pro zónu Jonaguni typické.

Toto cunami je považované za jednu z najväčších prírodných katastrof, ktoré Japonsko postihli. Je možné, že podobná pohroma zahubila aj dávnu civilizáciu, ktorá vybudovala mesto pri ostrova Jonaguni. Profesor Kimura predstavil v roku 2007 počítačový model podvodných stavieb na vedeckej konferencii v Japonsku. Podľa jeho predpokladu sa ich pri ostrove Jonaguni nachádza desať a ďalších päť je pri ostrove Okinawa.

Mohutné rozvaliny sa rozkladajú na ploche viac ako 45 000 štvorcových kilometrov. Profesor odhaduje, že ich starnutie bude najmenej 5 000 rokov. Opiera sa pritom o starobe stalaktitov, objavených v jaskyniach, ktoré boli, ako predpokladá, zaplavené spoločne s mestom.
Stalaktity a stalagmity vznikajú iba na súši a sú výsledkom veľmi zdĺhavého procesu. Podvodné jaskyne sa stalaktity, ktoré boli nájdené v okolí Okinawy, dokazujú, že kedysi bola táto oblasť pevninou.
1) Bloky oddělené od skály během formování Monumentu neleží tam, kam by se měly dostat vlivem gravitace a jiných přírodních sil. Místo toho jsou často nakupeny na jednom místě a někdy dokonce chybí. Pokud by byla struktura vytvořena erozí, pak by na okolním dně byly spousty trosek, jak je to například na současném pobřeží ostrova. Ale kolem Monumentu úlomky materiálu nejsou.


"Najväčší stavba vyzerá ako zložitá mnohastupňová monolitný pyramída a je vysoká 25 metrov", hovorí v jednom z rozhovorov Kimura.
Profesor študoval tieto ruiny mnoho rokov a počas ich prieskumu si všimol podobností medzi podvodnými stavbami a tými, ktoré boli objavené pri archeologických vykopávkach na súši.

3) Na některých horních úsecích, které prudce klesají v jižním směru, jsou hluboké symetrické příkopy, jejichž vznik vůbec nelze vysvětlit známými přírodními procesy.
Ruiny a ich význam
Jednou z nich je polkruhový výrez v skalnej doske, ktorý zodpovedá vchodu do hradu na pevnine. Hrad Nakagusuku na Okinawe má ideálne polkruhový vchod, typický pre kráľovstvo Rjúkjú vo 13. storočia. Ďalším sú dva podvodné megality, veľké šesťmetrovej bloky, zasadené vo zvislej polohe vedľa seba, tiež sa zhodujú so zdvojenými megality v iných častiach Japonska ako sú napríklad na hore Nobejama v prefektúre Gifu.
Мегалиты говорят. Часть 3 kadykchanskiy
Na tomto obrázku to hodne pripomína prírodný útvar

O čom to vypovedá? Vyzerá to, že mesto na morskom dne pri ostrove Jonaguni bolo súčasťou ďaleko väčšieho komplexu a pokračovaním stavieb na pevnine. Inými slovami, dávni predkovia súčasných Japoncov sa zariadili a vystavali si budovy na ostrovoch podľa svojich predstáv, ale prírodná katastrofa, pravdepodobne veľmi silné cunami, zničila plody ich práce.

Nech už to bolo akokoľvek, podvodné mesto Jonaguni mení náš názor na históriu ako na vedu. Väčšina archeológov je presvedčená, že ľudská civilizácia vznikla zhruba pred 5 000 rokmi, však niektorí vedci sú toho názoru, že rozvinuté civilizácie mohli na Zemi existovať už pred 10 000 rokmi a boli zmätené v dôsledku niektorej z prírodných pohrôm. Mesto pri Jonaguni je toho dôkazom.

Mne to pripadne niečo také ako veľký megalitický lom

Alebo veľká megalitická vyvýšenina. Tento záber je z opusteného lomu v Novosibirsku

Toto celkom iste nebude v poriadku s kostolným riadom:-)
Ďalšie zaujímavé materiály:
Súvisiaci obrázok
https://www.youtube.com/watch?v=Lrb7jF0hjxM
https://www.youtube.com/watch?v=jO-G_54hBfs
https://www.youtube.com/watch?v=19k1xI4IW38
Tento filmík je najzaujímavejší
https://www.youtube.com/watch?v=CPCq3yo4SLc
A toto tiež stojí za to:
https://www.youtube.com/watch?v=u7eaTpw9sbc

Toto je veľmi zaujímavý záber tohoto komplexu
Súvisiaci obrázok
Tá veľká čistá plocha bez akýchkolvek sedimentov skál a platní tam nie je len tak. Veľmi to pripomína megalitický lom a umelo upravený útes.
Súvisiaci obrázok
Toto by malo byť od tej Kuby
Pátranie po mŕtvom meste
Ponorka ktorú používali k prieskumu
Pátranie po mŕtvom meste
V hĺbke približne 600 metrov objavili štyri pyramídy, sfingy a ulice s vyrytými nápismi, ktoré pripomínajú hieroglyfy.
Pátranie po mŕtvom meste
Zábery z toho robota čo tam robil prieskum
Kanaďan pre portál morien-institute.org ďalej uviedol, žesymboly a hieroglyfy, ktoré s kolegami našiel na stavebných štruktúrach na dne Atlantiku, sú veľmi podobné tým, ktoré archeológovia objavili v niekoľkých jaskyniach na Kube.
Pátranie po mŕtvom meste
Obrázky s prieskumu zaistenie vzoriek sedimentu z dna
https://www.topky.sk/cl/13/1329041/Patranie-po-mrtvom-meste-v-Bermudskom-trojuholniku--Takto-ho-nasli-
Je naozaj podivuhodné že sa odvtedy týmto objavom nikto nezaoberal a takmer zapadol do zabudnutia. Veď si spomente na Titanik ktorý je v hlbke 4000 metrov a ako ho zdokumentovali ponorkami a robotmi. Je o tom celý film a takúto pozoruhodnosť aby nechali bádatelia nepovšimnutú len tak? Kubánci by prieskumu iste nebránili. A hĺbka 600 metrov je malina pre robotické ponorky.
Tak že celé je to dosť podozrivé

Wilkipédia o tom píše toto:
Další možná poloha bájného města Atlantídy může být v oblastni tzv. Bermudského trojúhelníku nedaleko Kuby, kde roku 2012 objevili manželé Paul Weinzweig a Pauline Zalitzky se svým týmem na dně moře obrovské trosky mrtvého města. Zjistili, že na dně se nachází několik sfing, pyramid, dlážděných ulic a zbytků domů spolu s různými vyrytými nápisy na zdech. Vědecká obec však o jejich nálezu pochybuje a kamerovým záznamům příliš nevěří. Manželé jsou ale o svém objevu starověkého města přesvědčeni.
Keď dokázali zdokumentovať ponorkami kompletne a detajlne vrak Titaniku ktorý je v 4000 m hĺbke prečo by nebolo možné overiť toto miesto pri Kube. Kuba by celkom isto neprotestovala a James Cameron má dosť prostriedkov aby taký prieskum uskutočnil. Prečo to nikto doteraz neurobil?
To je samo o seba záhada, preto že v tomto svete stíhanom honbou za hocičím novým nepoznaným a neznámym sa o to ešte nikto nepokúsil.

S pomocí speciálního robota zkoumali mořské dno, když si na záběrech všimli pyramidy, ulice a dokonce sfingy. Počítačový model, který záběry vyhodnotil, pak ukázal, že architektura připomíná kulturu Teotihuacán, která obývala Latinskou Ameriku v 1.-8. století našeho letopočtu.

Objevili ho vraj už Američané?

„Na záběrech je nekonečná bíla plocha písku a uprostřed této nádherné pláže je jasně vidět architektura staveb. Je to, jako když letíte nad městem a vidíte cesty, tunely, budovy,“ popisuje objev členka vědeckého týmu Pauline Zalitzki.
„Ještě nevíme, co to přesně je, ale jsme si jistí, že příroda není schopná tvořit budovy se symetrickou architekturou,“ dodali kanadští vědci, kteří jsou přesvědčeni, že město bylo objeveno už před padesáti lety Američany. Ti svůj nález prý ale kvůli kubánské krizi 
 https://www.blesk.cz/clanek/zpravy-ufo-a-zahady/184101/nasli-atlantidu-na-dne-bermudskeho-trojuhelniku-je-pry-mesto-s-pyramidami.html 

Súvisiaci obrázok
Na rozptílenie:-)
Súvisiaci obrázok
Čo všetko sa dá nafotiť podvodnou kamerou:-)

Súvisiaci obrázok

Súvisiaci obrázok

Súvisiaci obrázok

Súvisiaci obrázok









Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Paul Weinzweig a jeho manželka Pauline
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
Morský park s umelackými dielami
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok
To čumím...
Súvisiaci obrázok
Paráda
Súvisiaci obrázok
Súvisiaci obrázok





Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

     Vylomenie a krádež dverí uzáveru jaskyne Ľudmila     a následné poškodenie krasovej výplne jaskyne       Od roku 2017 bol uskutočn...