Z NAKRAJŠÍCH 
   KLENOTOV MALEJ FATRY
      (aktualizované 11. septembra 2022)
      Odporové geofyzikálne meranie potvrdilo že pod Ludmilou sa nachádza ďalšia významná jaskyňa.
      Jaskyniari z Oravy objavili v hornej Kraľovianskej jaskyni nové veľké a krásne vyzdobené priestory - konečne sme ich
      prebudili k aktivite na lokalite:-)

       Magický podvečer na jazere..... zlatá hodinka v lome s jaskyňami

      Dĺžka najväčších jaskýň v PP Kraľoviansky meander:

      Horná Kraľovianska 418 m, denivelácia 37 m . (nádherná výzdoba v novoobjavených častiach)
      Systém jaskýň Ľudmila a Jaskyňa udavačov 325,41 m, denivelácia 10 m   

      Ľudmila 294,29 m, denivelácia 5m    

      Stredná Kraľovianska 292 m, denivelácia 16 m . (zdevastovaná výzdoba)
      Spodná Kraľovianska je momentálne zasypaná uvádzaná dĺžka je 110 m (Krásne vyzdobená)
    
      (zatiaľ Najkrajšia jaskyňa v Malej Fatre s veľkým potencionálom) 
      (V roku 2019 boli v deviatich polygónoch domerané niektoré nezamerané malé odbočky v jaskyni v dĺžke19,63 metra, čím dĺžka zameraných častí jaskyne porástla z pôvodných 231,67 metra na 251,3 metra. V roku 2020 po objave novej chodby 20 až 27 júna vo vchode do jaskyne vzrástla zameraná dĺžka jaskyne na 272, 54 metra.

A na 32 akcia 19. Septembra v roku  2021 (Hulla Piovarči Jano Litvík)  sme dospeli k priamemu spojeniu Pirátskej zátoky s Ludmilou máme radosť prielez je pre 7 ročné decko. Ruky sme si podali.  Sme nadšení a oslavujeme  33 nákladmi. Celkom 21 krát sa nám podarilo dať 33 nákladov. Do konca roka sme spod portálu vyťažili 772 nákladov čo činilo  cca 20 kubických metrov sute a skál. No nepodarilo sa nám v sonde prerúbať do plochej úzkej plazivky z ktorej vanie prievan. Bolo treba ešte rozdrviť 2 veľké bloky aby sme mali pohodlnejší prístup len k nahliadnutiu ďalej smerom k jaskyni udavačov.  Po kompletnom domeraní Pivničnej chodby ktorá spája Ľudmilu s  jaskyňopu Pirátska zátoka dosiahla jaskyňa Ľudmila ešte v roku 2021 dĺžku 286, 74 m. 

A na akcii 11. 9. 2022 boli zamerané v zadnom trakte jaskyne ďalšie 3 polygónové ťahy v dĺžke 7, 55 m čím jaskyňa dosiahla celkovú zameranú dĺžku 294, 29 m čím sa jaskyňa konečne dostáva v rebríčku Kraľovanských jaskýň na druhú priečku

 
      Systém jaskýň Ľudmila a Jaskyňa udavačov mal 272, 54 m 10 m denivelácia, Aktualizovaná dĺžka Systému jaskýň 272,54 +31,2 m = 303,64m
      Po kompletnom domeraní by mal systém dosiahnúť 300 m a po nájdení spojenia medzi oboma jaskyňami
      by systém jaskýň presiahol dĺžku 330 m.
      Jaskyňa v tuneli 203, 40m.

        Zachráni jaskyňa Ľudmila modré jazero v lome Kraľovany II.? Nádherná krajinárska scenéria paradoxne vznikla 
        ako následok ťažby dolomitu v rokoch 1960 až 1996


       Jaskyňa Ľudmila   
      Krásavica nad Zeleným jazerom.
     Eduard Piovarči - Jaskyniarska skupina Aragonit

       Mnohým milovníkom prírody je iste dobre známa romanticky malebná panoráma jazera v lome Kraľovany II. Jazero tesne prilieha ku vzácnej Prírodnej pamiatke  Kraľoviansky meander. Jeho tyrkysovo čisté, príjemne chladivé priezračné vody  dokážu už len pohľadom ovlažiť vyprahnutú dušu každého hľadača poetického krásna a harmónie. Jazero a okolité prostredie pôsobia na človeka neopakovateľným magickým čarom. Preto je toto miesto vyhľadávanou oázou nielen pre letnú rekreáciu, táborenie a slnenie sa pri vode.

       Jazero je i tréningovým priestorom pre plavcov otužilcov a športových potápačov z celého Slovenska. Potápačskú základňu na jazere majú Športoví potápači z Hippocampusu Martin, ktorí dlhoročne strážia jeho čistotu a nedávno na jazere realizovali projekt  Zelená oáza financovaný Slovnaftom a.s., ktorým sa dosiahlo skvalitnenie čistoty vody jazera a prostredia v jeho širšom okolí. Vody jazera boli dovtedy kontaminované priesakmi septika bufetu na pláži. Jeho modernizáciou bola kontaminácia baktériami zastavená. Spolu s potápačmi sa o čistotu v okolí jazera pravidelne už pár rokov na tradičných Ekodňoch starajú aj speleológovia z jaskyniarských skupín Aragonit a Oblastnej skupiny Veľká Fatra, ktorí sú organizovaní pri Slovenskej speleologickej spoločnosti a prevádzajú náročný prieskum na zvyšku vzácneho krasového územia nad jazerom..

        Aktívna prítomnosť a pôsobenie speleológov na jazere sa  začali datovať v roku 2008 nenápadnou udalosťou, ktorá však postupne stále viac nadobúdala na význame. Pri fotografovaní jazera našiel na jednej z lomových terás nad jazerom hosťujúci člen jaskyniarskej skupiny Aragonit Marián Hýll celkom náhodne malú nenápadnú jaskynku, ktorú sám preskúmal len so sveltom displeja na mobile do vzdialenosti 12 m od vchodu. Na akcii 24. augusta  2008 sme ju spoločne s ním navštívili a preskúmali. Stále to bola len malá a nenápadná, málo významná jaskynka dlhá sotva 30 m s peknými glazúrami sintrovitých nátekov a v dôsledku  ťažby v lome značne rozbitou kvapľovou výzdobou.  Rozhodli sme sa v nej však popracovať a výsledok nedal na seba dlho čakať.. Pri práci nás motivoval najmä intenzívny prievan a trosky niekedy bohatej kvapľovej výzdoby.
       Trojici jaskyniarov Mariánovi Hýllovi, Mariánovi Piovarčimu a autorovi článku  sa na akcii 12. októbra 2008 konečne podarilo rozšíriť zúžené miesto na konci jaskyne a preliezť veľmi tesnou plazivkou do nových priestorov. A objav novej významnej  inaktívnej fluviokrasovej jaskyne bol na svete.

       Prenikli sme najskôr do útulného suchého priestoru Sienky päťdesiatnikov (Vlčí brloh) a cez výrazne zdobenú Sintovú bránu s oštiepkovým jazierkom na  poloriečny meandrujúci koridor do Galérie Aragoniťákov so skvostnou, kvapľovou výzdobou a malými nádhernými jazierkami. Odtiaľto priestory pokračujú na severovýchod tesnejšou prítokovou 35 m dlhou tlakovo modelovanou chodbou ku ďalšiemu priezračnému Lotodovému jazierku pred Zlatou bránou a  cez zúženie priliehavo nazvané Zlatá brána až k sienke so závalom (Podľa nálezu igelitového sáčku, ktorý tu zavliekli zrejme líšky sme ho nazvali Igelitovým dómom) . Smerom na juhozápad jaskyňa pokračuje v miernom spáde mohutnejším meandrujúcim eróznym profilom chodieb cez nádherne vyzdobenú Galériu pod Barokovým balkónom  až k jazierkam jazernej chodby pod Medovým kvapľopádom v Druhej sintrovej bráne. Ďalší úsek jaskyne cez Snehové pusinky až po Mesačné jazierko je dosť mokrý a nízky, no prenádherne zdobený. Prienikom do nových priestorov jaskyňa dosiahla dĺžku 140 metrov a bolo nám jasné, že sme narazili na fenomén. Na skutočnú krásavicu. Jednoducho zatiaľ na najkrajšiu jaskyňu v Malej Fatre.

        Ako speleológ aktívne pôsobím v prieskume Malej Fatry už 35 rokov a nič krajšie a bohatšie som tu doposiaľ nevidel. Jaskyňa má farebne pestro zastúpenú sekundárnu výplň. Bohato sú zastúpené najmä jazerné sintrové útvary, podlahové hladinové a okrajové hroznovité subakvatické sintre a korality, ale aj iná výzdoba ako kvaple, brčká, sintrové záclonky a drapérie, excentriká, pagodovité stalagmity, stalagnáty, baldachýny, karfiolovité útvary, sintrové kaskády, sintrové krajky a čipky. V roku 2014 bola v jaskyni zistená aj vzácna forma kryogénneho kalcitu (P. Herich)
       Za pozornosť stoja aj rozmanité erózne a korózne morfologické tvary na stenách jaskyne, anastomózy, stropné korytá, výrazné lavice bočných zárezov, bočné korytá, zarezané dnové korytá, nepravidelné špongiovité diery a kupolovité vyhĺbenia,  paragenetické kanáliky, lasturovité jamky – facety (scallops), podlahové skalné výčlenky a škrapy. Tvrdší materiál a rohovce v dolomitoch tvoria na stenách vodou modelované byzardné výstupky a výčnelky pripomínajúce kamenné motýle. Pestrosť sekundárnych výplní a morfologických tvarov je tu skutočne pozoruhodná.

       Uvedomili sme si, že ide doposiaľ o najvýznamnejší speleologický objav v oblasti. Nová horizontálna korózno-eróznu jaskyňa, dostala meno po matke objaviteľa - Ľudmila.

       Ešte v decembri toho istého roku sme vo vchode do jaskyne vybudovali v koordinácii so Správou Slovenských jaskýň ochranný uzáver, aby vzácna výzdoba nemohla byť poškodzovaná a devastovaná náhodnými návštevníkmi. Uzáver je odvtedy pravidelne monitorovaný špecializovanou strážou ochrany prírody a jaskýň. V januári 2009 sme v blízkosti vzácnej jaskyne našli ešte jednu 32 m dlhú jaskyňu s mohutným závalom na dne. Blízkosť oboch jaskýň i prievany dávali tušiť, že obe jaskyne sú vzájomne prepojené, čo sa neskôr v roku 2011 dymovou skúškou aj potvrdilo. Hlavný priestor tejto jaskyne dosahuje šírku až siedmych metrov ale pre mohutný zával je pomerne nízky (1 až 2 m). Jaskyňa udavačov bola pomenovaná na pamäť smutnej udalosti z 28. januára 2009 keď vedúci Oblastnej skupiny Orava jaskyniar a strážca ochrany prírody udal vedúceho Jaskyniarskej skupiny Aragonitu jaskyniara a strážcu ochrany prírody za dinamicky pokračujúci prieskum v jaskyni Ľudmila.
       28. januára 2009 bola v Ľudmile prevedená ďalšia väčšia prieskumná akcia v spolupráci so speleológmi  ZO Tartaros z Moravského krasu. Na akcii boli špecialistom Filipom Doležalom rozšírené dve najextrémnejšie úžiny jaskyne. Na hlavnom ťahu meandrujúcej chodby bolo dvojicou Ján Litvík a Tomáš  Galvas prelezených ďalších nových 30 metrov polozaplavenej krásne vyzdobenej chodby. Jaskyňa tak dosiahla dĺžku 180 metrov. Postup na hlavnom ťahu jaskyne je však ďalej pravdepodobne zatiaľ nemožný, preto že polozaplavená nízka chodba je tu husto prerastaná kvapľovou výzdobou a k akejkoľvek práci tu nie je dostatok priestoru. Keď však v zimných mesiacoch opadnú v jazierkach a polosifónoch vody jaskyňa sa správa dynamicky a celým hlavným traktom vanie intenzívny prievan čo znamená, že jaskyňa niekde dolu v Kraľovianskom meandry nasáva vzduch a teda pokračuje ďalej  na juh pod vápencový  masív prírodnej pamiatky.

      Ďalší čiastkový postup v jaskyni bol zaznamenaný až na jaskyniarskom pracovnom zraze Aragonitu 3. septembra 2011. Jano Litvík sám uvoľnil cestu do paralelného kanála v strope chodby  cca 10m za Mesačným jazierkom a chodbu dlhú 8 metrov v smere toku aj preskúmal. 50 kilový balvan, čo sa pritom oddelil od stropu  mu štrajchol a zranil tvár, našťastie nedošlo k žiadnemu vážnejšiemu zraneniu  Príhoda nás však vystríhala a prinútila k ostražitosti. Druhého októbra 2011 Martin Hulla a autor článku konečne dosiahli toto relatívne vzdialené miesto v jaskyni a uskutočnili prieskum v oboch smeroch paralelného kanálu v strope chodby čím jaskyňa dosiahla dĺžku 200 metrov a stala sa tak dočasne najdlhšou jaskyňou v Prírodnej pamiatke Kraľovianskeho meandra.
       I v tejto časti jaskyne sme našli alochtónne sedimenty kryštalických hornín, ktoré transportovali do jaskyne vody Suchého potoka. Zistili sme však zároveň, že cesta cez Litvíkov paralelný kanál nás dopredu nedostane preto, že sa na konci táto chodba neprielezne zužuje
       Okrem tohoto nie najpovzbudivejšieho zistenia sme si pod dierou v strope do paralelného kanála všimli niečo čierne presakujúce dlhodobo z bočnej steny do jazierka. Zo stropu tu intenzívne skapáva voda a padajúc do jazierka vytvára na stenách pekné sintrové hroznovité polguľovité útvary. Čierna hmota je doslovne zaliata v sintroch. Predpokladáme že by mohlo ísť i o guáno. Voda môže pritekať z neznámeho priestoru nad paralelnou chodbou, ktorý môže byť podstatne väčší a mohli by v ňom zimovať kolónie netopierov. Prítomnosť čiernej hmoty však môže mať aj iné vysvetlenie.
       Je pozoruhodné že v Ľudmile sme žiadneho zimujúceho netopiera doposiaľ nezaznamenali. Netopiere však jaskyňou prelietajú dosť často aj počas našej prítomnosti najmä v letných mesiacoch. Vieme že jaskyňa je navštevovaná líškami a zimovanie v nízkych priestoroch pre netopiere zrejme z hľadiska prežitia nie je bezpečné. Dá sa preto predpokladať, že nad Ľudmilou, alebo pod ňou by sa mohli nachádzať väčšie priestory, ktoré by mohli súvisieť s Hornou Kraľovianskou jaskyňou.
      (Počas meraní jaskyne v rokoch 2012 až august 2014 dosiahli zamerané časti dĺžku 227,67 m a celková dĺžka jaskyne sa odhaduje po prieskume prítokovej chodby cez užinu Kamenný zverák do Malej klenotnice v roku 2014 na zhruba 240 metrov. Po zakreslení povrchového polygónového ťahu spájajúceho jaskyne Udavačov a Ľudmilu sme zistili že po spojení oboch jaskýň systém môže presiahnúť dĺžku 300 metrov. preto sa o prepojenie oboch jaskýň budeme intenzívne usilovať.Nezameraný zatiaľ ostal najvzdialenejší a najobtiažnejší úsek jaskyne  ku Gavlasovej méte, ktorú zatiaľ dosiahol na meračskej akcii v roku 2013 ako druhý jaskyniar vôbec Martin Hulla. Ťažkú užinu pred Gavlasovou métou som sa vtedy ani nepokúšal prekonať.) Na ďalšiu meračskú akciu do týchto častí jaskyne som už však Martina nedostal....
       Pri ďalšom prieskume fotodukumentácii a pri mapovaní jaskyne sme zistili, že pod jaskyňou  pravdepodobne existujú ďalšie neznáme jaskynné priestory. Svedčia o tom invázne ponory a úzke otvory  v chodbe v blízkosti Zlatej brány nasávajúce vzduch pri letnom prúdení do neznámych priestorov pod jaskyňou.
       21.marca 2015 sa prieskumom inšpekčnou kamerou, v chodbe pred Zlatou bránou v špáre silne nasávajúcej vzduch, 3 metre vpravo za Lotosovým jazierkom zistilo, že  šachtička pod špárou je hlboká viac ako 4 m a smerom nadol sa rozširuje väčší vyzdobený  priestor, ktorý ústí do ďalšieho jaskynného podlažia pod Ľudmilou čím jaskyňa spustenou kolmou polygónovou sondou dosiahla celkovú dĺžu 231,67 m  (M. Hulla, J. Ridzoň, L. Ridzoň) Aj letmý pohľad na pôdorys chodby v mape jaskyne prezrádza že tu voda unikala niekoľkými inváznymi ponormi, (tých je v chodbe za Lotosovým jazierkom niekoľko) hlbšie do masívu čo badať aj na iných miestach jaskyne, keď sa odrazu zúžia a zmenšujú profily chodieb. Do poruchy za Lotosovým jazierkom je však zatiaľ nemožné sa presekať. Je tam príliš málo priestoru na akúkoľvek prácu.

       Z výškopisu vyplýva, že by Ľudmila mohla súvisieť s niektorou z Kraľovianskych jaskýň. Kraľovianska  horná  jaskyňa  v  Sokole - pôvodná dĺžka 120 m,  je po najnovšách objavoch z roku 2014 dlhá 418 m a nachádza sa vo výške  530 m n.m.   Kraľovianska  stredná  jaskyňa  v  Sokole  bola v roku 1954, kedy ju zameral Ján Brodňanský,  dlhá 232 m  a nachádza sa vo výške 520 m n.m. Neskôr však pokračujúce práce v lome z jaskyne odhryzli okolo 40 m, takže jej dĺžka sa dnes pohybuje pod hranicou 200 m. Lenže revízne meranie ktoré na lokalite prevádzala v roku 2014 Slovenská správa jaskýň  na objednávku NDS dĺžkové údaje značne upresnila. (Bolo potrebné vytvoriť 3D model jaskýň v PP Kraľoviansky meander, aby sa ukázalo ako teleso dialničného tunelu Malá Fatra zasiahne tu existujúce jaskyne.) Nová dĺžka Kraľovianskej strednej jaskyne v Sokole dnes teda činí 292,16 m.  Keďže sa Ľudmila nachádza zhruba vo výške 502 m n.m. je jasné že do úvahy prichádza skôr fluviokrasová Kraľovianska dolná jaskyňa. Genéza je podobná. Najmä podzemné jazerá popisované  v tejto jaskyni v Sokole naznačujú istú podobu s jazierkami v Jazernej chodbe v Ľudmile. Výšková úroveň  meandrujúcich chodieb Ľudmily by teda mohla zodpovedať aj Kraľovianskej dolnej jaskyni, ktorej vchod je momentálne zavalený, preto jej nadmorská výška nie je známa. Jej uvádzaná dĺžka je 110m. Túto jaskyňu spomína  Vojtech Bukovinský v roku 1954 v Krásach Slovenska v článku Nové jaskyne pri Kráľovanoch a tiež Ján Brodňanský v roku 1970.

       Od dnešného majiteľa práv na ťažbu v lome Kraľovany II. pána Vladimíra Sopúcha sme sa hneď po objave jaskyne dozvedeli veľmi zaujímavú informáciu. V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia narazila ťažba v lome  približne v sektore kde sme našli Ľudmilu na veľkú a veľmi krásne vyzdobenú jaskynnú dvoranu. Objavený priestor preto hneď dostal prívlastok Veľká dvorana. Preto, že vedúci prevádzky vedel že taká veľká a krásna jaskyňa by mohla zastaviť ťažbu a zavrieť lom, dal ihneď príkaz jaskyňu odťažiť. Táto informácia nám počas prieskumu Ľudmily nedala spávať a tak sme sa rozhodli popri prieskumných prácach v teréne pátrať aj po bývalých zamestnancoch lomu, a pamätníkoch na túto udalosť. Dostali sme sa najprv k neurčitým informáciám z druhej ruky. Táto veľká a krásna jaskyňa ktorá bola často označovaná pejoratívne ako druhá Demänová sa údajne nachádzala niekde pod Ľudmilou. To nás dosť šokovalo, väčšia jaskyňa pod Ľudmilou? Ale o kráse jaskyne sme poznajúc Ľudmilu už rozhodne nepochybovali.

        Potápači z Hippocampusu nás nasmerovali na pani Jurečkovú z Rieky, ktorej nebohý muž v lome pracoval, spresnila nám jej polohu (jaskyňa sa nachádzala vpravo na úrovni sedla nad jazerom) a rovnako hovorila o prekrásnej jaskyni, ktorú najskôr robotníci nechceli zničiť. Pani Jurečková nás odkázala na očitého svedka, pracovníka lomu, pána Dušana Piadera z Turian. Bola to trefa, preto že pán Piader bol ten najpovolanejší na ktorého sme mohli naraziť. Práve on v roku 1985 pri rámovaní porubovej steny  radlicou Honu  narazil na otvor do tejto neznámej jaskyne.. Bol ochotný nám pomôcť a 6. mája 2012 prišiel s nami do lomu aby nám ukázal kde presne na jaskyňu narazil.

       Bola to pre nás najvýznamnejšia udalosť po objavení Ľudmily. Jeho svedectvo bolo kľúčové a doslovne objavné a objasňujúce v mnohých ohľadoch. Miesto na ktorom pán Piader odkryl otvor veľký ako dvere (2x1 m) sa nachádzalo na výškovej úrovni sedielka teda na lomovej terase hneď pod Ľudmilou  cca 35 metrov severozápadne od jej vchodu, presne pod našou pracovnou sondou pri tyči. Práve v týchto miestach sme nachádzali nápadné množstvo rozbitých 15 cm hrubých podlahových sintrov a iných zvyškou krasovej výzdoby. Vo výške 6 metrov nad lomovou terasou, sú práve tu v porubovej stene bloky s bohatou kvapľovou výzdobou. Nevieme či ide o pevnú šúčasť masívu, alebo len veľké zasutené bloky tak sme tam opatrne zakopali sondu.
       S viacerými pracovníkmi lomu Jánom Dudkom, strelmajstrom Jánom Balkom a Slávom Červike, vstúpil pán Piader do jaskyne ktorej dno bolo rovné a presne na úrovni terénu lomovej terasy. Vošli do jaskynného dómu, širokého 5-6 metrov a vysokého 8 až 12 metrov. Koľko metrov bol dóm dlhý nám nevedel pán Piader povedať preto, že tam bola tma a k prieskumu sa neodvážili preto, že ťažený masív bol tesne po odstrele. Pôdorys dómu mal však podľa neho obdĺžnikovitý charakter. Strop dómu bol zdobený množstvom veľkých kvapľov hrubých ako ruky.  Pán Piader je po mozgovej príhode, takže si na veľa detailov už nepamätal a odkázal nás na troch svojich kolegov šútovčanov, ktorí boli v jaskyni spolu s ním. Potvrdil nám ale, že ďalej pri ťažbe smerom na juhozápad ani predtým na západ už na nič podobného pri ťažbe nenarazili. 

       Tvrdé sintre a kvaple im robili problémy v drtičkách, tak si to pamätá. Veľké kvaple sa nachádzali po odstrele len na  cca 30 m úseku smerom k Ľudmile z čoho by sa dalo súdiť, že odťažený dóm musel byť súčasťou riečneho koridoru, ktorý bol zničený cca v dĺžke 30 m, a dá sa preto predpokladať že mal obdobný meandrujúci charakter ako jaskyňa Ľudmila a ak sa po 30 metroch ťažby po terase smerom na juhozápad už žiadne známky po priestoroch a troskách kvapľov neobjavili mohlo by to znamenať len jedno. Jaskynná chodba odbočila do masívu a rovnako ako Ľudmila smeruje po preddisponovanej tektonike do masívu Kraľovianskeho meandra.

       Tento predpoklad plánujeme overiť geofyzikálnym meraním, ale už dnes sme si istí, že neznáma väčšia jaskyňa ktorá sa nachádzala 12 výškových metrov pod Ľudmilou veľmi pravdepodobne nebola zničená celá. Svedčí o tom nielen výpoveď pána Piadera ale aj náš štvorročný samostatný prieskum jaskyne Ľudmily a jej okolia i posledný predbežný prieskum telestéziou. Na úpätí porubovej steny pod vchodom do Ľudmily som narazil na výrazný signál, ktorý nesmeruje z terasy von ku jazeru ale naopak šikmo do masívu. Nad týmto miestom je niekoľko nápadných eróznych neprielezných kanálov so zvyškami bohatej sintrovej výzdoby, ku ktorým sme už niekoľkokrát liezli. Ďalej na terase sme už žiadne trosky po sintrovej výzdobe nenašli. Len na týchto 30 metroch, tak ako o tom hovoril náš pamätník.
       A Heuréka  tento predpoklad napokon 18. októbra 2014 podporilo a teoreticky potvrdilo aj geofyzikálne odporové meranie. 12 metrov pod vchodom do Ľudmily sa nachádza výrazná odporová anomália  vysoká cca 3,5m  a široká 8 metrov. Niet pochýb že tu ide o pokračovanie jaskyne "Veľká dvorana" spomínanej práve pánom Piaderom. .Odporové hodnoty anomálie sú na úrovni 9 000 ohm m čo aj podľa slov doktoranda Ondreja Turského zodpovedá kontrolnym odporovým hodnotám nameraným nad známimy jaskynnými priestormi na profilových meraniach v krase Beskýd a Jeseníkov. Na tomto kľúčovom meraní sa v teréne podielali Jozef Ridzoň z Ornitologickej spoločnosti, Peter Janoušek a autor článku z JS Aragonit, profi ranger Roald Tretiník z NP Malá Fatra, Martin Studený a Mgr. Ondrej Turský z Katedry fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty OU v Ostrave.Po tomto zistení je pre JS Aragonit kľúčovou úlohou  prekopať sa z terasy pod Ľudmilou do týchto priestorov. Už počas  roku 2013 sme v týchto miestach začali na základe meraní telestéziou kopať prieskumnú sondu, bude treba len pokračovať v začatých prácach. Je len otázkou času kedy dosiahneme priestory jaskyne pod Ľudmilou.

        Doterajší dinamický prieskum okolo novej jaskyne na lokalite vniesol svetlo aj do genézy vzniku Kraľovianskych jaskýň. Doposiaľ sa predpokladalo, že Kraľovianske jaskyne vznikli len činnosťou vôd Váhu. Ľudmila je ale jasným dôkazom toho, že tieto jaskyne pôvodne vznikli ponáraním sa vôd Suchého potoka v Podhrádskej dolinke do pomerne mäkkých krasových hornín triasových vápencov a vápnitých a ílovitých dolomitov Chočského príkrovu Kraľovianskeho meandra.. V  masíve Kraľovianskeho meandra  teda možno  očakávať prítomnosť zaujímavého nádherne vyzdobeného  systému  jaskýň  vytvorených  v  niekoľkých úrovniach  tesne nad  sebou  postupne  sa  zarezávajúcimi  vodami  potoka  Podhrádskej  dolinky  ležiacej  priamo nad lomom. Mohlo by tu ísť až o 4 jaskynné úrovne nad seboou. Ponárajúce sa vody tohto potoka napokon napájajú cez niekoľko krasových prameňov aj jazero v lome.

        Na lokalite sa nachádza ešte jedna zaujímavá jaskyňa v starom železničnom tuneli, ktorá  potvrdzuje hore uvedené. Jaskyňa v  tuneli je dlhá 203,40 m a jej vchod leží vo výške 442 m  n.m.. V  článku  publikovanom o tejto jaskyni Petrom Holúbkom a kol. v Spravodaji 2/2007 som našiel viacero zaujímavých údajov. Jaskyňa vznikla  vo freatickej zóne koróziou pomaly tečúcich vôd z nekrasových kryštalických hornín Suchého potoka a je budovaná v sivých triasových dolomitoch Chočského príkrovu  V prípade tejto jaskyne ide o najnižšie a najmladšie vývojové štádium jaskýň v Kraľovianskom meandry. Jaskyňa ma plusovú deniveláciu 31 metrov.  Steny jaskyne sú pokryté vrstvou čiernych sadzí v ktorých boli zistené pohybujúce sa drobné červy zrejme larvy dvojkrídlovcov  Diptera z čeľade hubárkovitých (Mycetophiladae), druhu Speolepta leptogaster. (Dr. V. košele) Ing. P. Holúbek tu doporučuje ďalši biologický výskum.

        Tento systém jaskýň bol teda budovaný kombinovane ponáraním potoka  i vôd Váhu a o to je situácia na lokalite jedinečnejšia.  Značná časť tohto systému sa našťastie zrejme zachovala  aj napriek devastujúcej  ťažbe,  čoho dôkazom je práve objavená jaskyňa Ľudmila i svedectvo bývalého pracovníka lomu o odťaženom 30m úseku veľkej a krásnej neznámej jaskyne nachádzajúcej sa 12 výškových metrov pod Ľudmilou. Podľa situácie v teréne bol odťažený začiatok jaskyne od ponoru na severovýchodnom úbočí sedielka, v celkovej dĺžke okolo 100 metrov. Podobne bolo odťažených cca 80 metrov aj z úvodnej časť jaskyne Ľudmila. Keďže ide o podstatne menšiu jaskyňu pri ťažbe si toho nikto ani nevšimol.
        Pán Piader si v súvislosti s jaskynnými priestormi v lome spomenul ešte na jednu pozoruhodnú udalosť ktorá stojí za zaznamenanie.Asi na úrovni krasových prameňov v oblasti medzi dnešnou nuda plážou a západným brehom jazera, samozrejme keď ešte žiadne jazero neexistiovalo, narazila ťažba na niekoľko desiatok metrov hlboký priestor s veľkým podzemným jazerom. Keď odpálili strop tohoto priestoru ozval sa v zápätí desivý rachot ako keby sa do hĺbky rútil celý nákladný vlak. Vodná triešť zo vzduchom vyrazili do výšky ako gejzír. Muselo ísť o veľký a hlboký priestor s podzemným jazerom. Svedčí to o tom že tu v neveľkej krihe vápencov a dolomitov Chočského príkovu musel existoval skutočne zaujímavý krasový podzemný svet.
       Pán Dušan nás upozornil aj na rozsadlinovitú priehlbinu v lese nad tou časťou lomu v ktorej sa ešte pracuje.Poslal ho tam v roku 1985 vedúci smeny zakryť kari sieťou asi 6 m hlbokú trhlinu, aby do nej náhodou niekto nespadol. Neskôr nás na túto trhlinu upozornil Tomáš Flajs zoológ z Národného parku Malá Fatra, ktorý bol s nami 17 februára 2013 v Ľudmile a dozvedel sa od nás túto informáciu. Puklinu našiel a poslal nám mailom fotky a GPS súradnice so správou že sa z tej diery pekne parí. Následne 24. februára sme miesto vďaka súradniciam rýchlo lokalizovali a v zostave M. Hýll, P. Balošák, M.Hulla, T. Hulla a autor článku preskúmali. Rozsadlinová priepastka (Flajsová priepasť) je po prvom zostupe 10 m hlboká a 25 m dlhá a zrejme pokračuje do hĺbky no pôsobí dosť nestabilne tak sme na prvýkrát moc nepokúšali. Priepastka vznikala na veľkej zosuvovej línii, ktorá mohla byť spôsobená aj prácami v lome ešte pred rokom 1985. Súdim tak podla toho že steny priepastky sú napriek intenzívnym prievanom celkom holé bez akejkoľvek stopy aspoň po sintrových povlakoch či stopách po priesakovej erózii atmosférických vôd. Netušili sme, že ďalší prieskum priepastky už nebude možný preto že začiatkom marca počas topenia množstva mokrého snehu sa celý svah nad aktívnou časťou lomu začal gravitačne veľmi intenzívne zosúvať nadol. Vznikla dokonca obava, že ak sa masa horniny zrúti do jazera, vytlačí z neho veľké množstvo vody, ktorá by mohla následne zatopiť obydlia v Rieke a štátnu cestu i so železničnou traťou. Na lokalite bol vyhlásený výnimočný stav a ťažba v lome bola zastavená. Do pohybu sa dali 2 milióny metrov kubických horniny a Flajsová priepasť prestala existovať. V zóne zosuvu vzniklo niekoľko výrazných depresií, ktoré sa vytvorili - preborili v protismere zosuvu, čo svedčí o tom že aj v severozápadnej časti lomu sa nachádzali výrazné a veľké i krásne vyzdobené krasové priestory vytvorené ponárajúcimi sa vodami Suchého potoka.

       Koncom roku 2013 (konkrétne 16. 11.) boli na lokalite konečne prevedené prvé geofyzikálne merania v rámci dlho očakávaného záchranného prieskumu, ktorý uskutočnila Katedra fyzickej geografie a geoekológie Prírodovedeckej fakulty OU v Ostrave. V teréne sa pod vedením  Mgr. Ondreja Turského previedli prvé dve merania. Hneď na prvom meranom profile Kraľovany 1, ktoré sa prevádzalo na základe predchádzajúceho prieskumu telestéziou, tu bola nameraná pozoruhodná anomália. Anomália sa nachádzala na 43 metri merania v hĺbke 2 až 3 metre pod povrchom s rozmermi cca  2 x 2 m. Táto štruktúra pokračovala až na 60 meter merania do hĺbky 8 až 10 m. Práve tu na 41 metri merania sa nachádzala nenápadná krasová  priehlbeň,cez ktorú sme sa koncom roka 2013 začali prekopávať k zaznamenanej anomálii. Pracovná sonda dostala meno podľa svojho tvaru - Srdiečko.
      V posledný deň roku 2013 sme už videli do väčšieho priestoru pod sondou, presne toho priestoru, ktorý zaznamenalo odporové geofyzikálne meranie. Do priestoru sme však prenikli až na jar v roku 2014 nakoľko nás zdržali problémy s predĺžením povolenia na prieskum. Jaskyňu ktorú sme takto objavili sme nazvali Jazernou jaskyňou ( 458 m n.m.). Tá je zatiaľ po meraní 19. 7. 2014, 18,57 m dlhá a 7 m hlboká. V prieniku do ďalších priestorov bráni zával na dne sienky v ktorom sme narazili už štvrtý krát na neexplodovanú starú trhavinu, ktorá bola z jaskyne už 4x transportovaná privolaným policajným pyrotechnikom. Šlo zatiaľ celkom asi o 10 kg starej priemyselnej trhaviny - danobit.
         Prieskum sa v posledných mesiacoch roku 2014 sústredil na exploračné práce pod Hýllovou trhlinou (478 m n.m.) kde sme odkryl zavalený portál s výrazným chladným prievanom. Vedúci Hippocampusu Peter Poláček v súvislosti s týmto prievanom spomínal, že keď sa chodievali ako 16 roční chlapci kúpať na jazero v osemdesiatych rokoch minulého storočia chladilo sa v tomto prievane v letnej horúčave s obľubou pivo. V zrútenom portáli nachádzame vodou vyerodované kanále z ktorých prievan fučí v obdobnej intenzite ako v Ľudmile.
        Objav  jaskyne Ľudmila  teda  výrazným  spôsobom  prispieva  už  k existujúcim  historickým poznatkom o podzemnom krase v danej oblasti zhrnutým v odbornej literatúre.  Otvára  tak ďalšie  nečakané  možnosti  prieskumu  unikátneho ešte nedotknutého krasového  systému v masíve Kraľovianskeho  meandra, čím  sa krajinársky, geologicky a enviromentálne vzácne územie  prírodnej pamiatky ešte viac zhodnocuje.

       Vápencové úbočie, v ktorom je budovaná jaskyňa Ľudmila, ako sme sa od spomínaného bývalého zamestnanca lomu dozvedeli, malo byť podľa plánov kvôli výstavbe diaľnice ešte za predchádzajúceho režimu celkom odťažené. Len vďaka tomu, že sa zavrhla varianta budovania diaľnice ponad jazero, bola Ľudmila, aj všetko čo existuje, ešte neodhalené pod ňou či nad ňou, zachránené.

       Rovnako dnešný plánovaný povrchový variant diaľnice D1 bude mať na lokalite nielen enviromentálny a krajinársky devastujúci účinok, ale zasiahne zničujúco aj do jedinečného krasového systému aktívnych ponorov a paleoponorov, ktoré sa nachádzajú v rôznych výškových úrovniach nad sebou, skryté práve v celom severovýchodnom úbočí zvyšku masívu hrebeňa kóty Malá Fatra (567 m n.m.) do ktorého sa diaľnica zareže. Navyše odklonenie vôd potoka do nepriepustného koryta vedľa diaľnice odvedie vodu z krasového systému čo bude znamenať výrazné ovplyvnenie hydrologických a mikroklimatických i biosférických  pomerov v krasovom systéme.
        Rovnako Subvariant B, ktorý by mal preťať Kraľoviansky meander tunelom nenávratne zničí a poškodí a pretne ešte neprebádané bohato zdobené jaskynné systémy nachádzajúce sa na  malej ploche pod sebou v niekoľkých výškových úrovniach.Svedčí o tom aj posledné geofyzikálne odporové meranie ktoré sa konalo 19. 10. 2014 a dokázalo že pod Ľudmilou zhruba vo výške 490 m n.m. sa nachádza väčšia jaskyňa, na ktorú narazila ťažba v lome ešte v roku 1985 a ktorú vtedy robotníci ocenili prívlastkom - "druhá Demenová". Najnovšie objavy v Hornej Kraľovianskej jaskyni z leta 2014 rovnako svedčia o tom že systém jaskýň v PP Kraľoviansky meander je veľmi členitý a mimoriadne bohatý. Objav v tejto jaskyni doposiaľ nebol medializovaný ani publikovaný, ale videl som fotografie z nových priestorov ide o veľké chodby a sály plné  bohatej krasovej výzdoby, A to prieskum južnej strany Kraľovianskeho meandra bol roky značne zadriemaný. Prebudila ho až naša zvyšujúca sa aktivita  a konkurenčný tlak, čo je pre komplexný prieskum tohoto významného krasového územia len veľmi dobré.....Oravskí jaskyniari začali konečne na lokalite pracovať a hneď dosiahli veľký úspech, ktorý predčil všetky naše doterajšie snaženia na lokalite. Ak by tu bol aktívny prieskum prevádzaný už skôr o čo viac by sme dnes boli o danom krase vedeli?

       Ostáva dúfať že napokon  zvíťazí zdravý rozum a ekologickejšia varianta budovania diaľničnej trasy D1, ktorá nebude vedená povrchom tohto po všetkých stránkach mimoriadne cenného územia. Jaskyniarska skupina Aragonit práve z tohto dôvodu v roku 2014  zintenzívni na lokalite svoju činnosť dokončí meracie práce, a uskutoční rozsiahlejší geofyzikílny prieskum v okolí jaskyne, aby pokiaľ to bude v jej silách zachránila ešte neznáme jaskynné priestory so vzácnou anorganickou výplňou pred hroziacou devastáciou.


Literatúta:
ZUBEC, J., TRÉGER, M., LEXA, J,.BALAŽ, P. 2005: Nerastné suroviny Slovenska. Štátny geologický ústav Dioníza Štúra Bratislava., str. 182-183
HOLUBEK, P., a kol., 2007: Správa s prieskumu Jaskyne v tuneli v Kraľovanoch. Spravodaj SSS 2, str. 22-26
BUKOVINSKÝ, V., 1954: Nové jaskyne pri Kraľovanoch. Krásy Slovenska
BRODŇANSKÝ, J. 1970: Kraľovianska jaskyňa. Krásy Slovenska XXX roč., str. 30-34

BELLA, P., HLAVÁČOVÁ, I., HOLÚBEK, P., 2007:  Zoznam  jaskýň  Slovenskej republiky.  Liptovský Mikuláš
PIOVARČI, E., 2009:  Nový prelomový objav v Malej Fatre – Jaskyňa Ľudmila v Šútovskom lome. Spravodaj SSS 2, str.64-68

      Dá sa očakávať že podobných ale vodou zaplavených jazierok bude v jaskyni viac....

Aktualizovaný zoznam jaskýň v Kraľovianskom meandri k 11. 9. 2022:

  1/ Horná Kraľovianska  512 m n.m.  418 m, 37 m denivelácia. (nádherná výzdoba v novoobjavených častiach )

  2/ Ľudmila 502,6 m n.m.  294,29 m -5m denivelácia (zatiaľ Najkrajšia jaskyňa v Malej Fatre s veľkým potenciálom

  3/ Stredná Kraľovianska 498,4 m n.m. 292 m, 16m denivelácia. (zdevastovaná výzdoba)

      Systém jaskyň Ľudmila a Jaskyňa udavačov má 325,41 m -10 m denivelácia

  4/ Spodná Kraľovianska je momentálne zasypaná uvádzaná dĺžka je 110 m (Krásne

vyzdobená)

  5/ Jaskyňa v tuneli 432,9 m n.m.  203 m, +40m. denivelácia

  6/ Jaskyňa udavačov 507 m n.m., dĺžka 31,2 m  prevýšenie – 5 m

  7/ Jazerná jaskyňa 458 m n.m  dĺžka. 18,57 m prevýšenie – 7 m

  8/ Jaskyňa zelená nádej (jaskyňa nad tunelom) 513,7 m n.m. dĺžka 12,38 m prevýšenie

- 3,5 m

  9/ Medvedia priepasť 492,7 m n.m  - 8 m (dĺžka polygónového ťahu nie je uvedená)

10/ Hýllova trhlina  485 m n.m.  dĺžka 9 m, prevýšenie – 3 m

11/ Jaskyňa nad diamantovým vŕtaním 494 m n.m dĺžka. 29,6 m - 6 m

12/ Jakyňa pri zelenej nádeji 509 m n.m. dĺžka 5 m

13/ Tieň Fénixa 498,5 m n.m.  4 m

14/ Brizolitová jaskyňa 478 m n.m.  3,5 m
15/ Jaskyňa pod udavačkou 500 m.n.m. 7 m  - 3m
16/ Jaskyňa pirátska zátoka 502 m.n.m. 4,5 m 
17/ Flajsová priepasť  27 m - 12 m 
18/ Pieskova jaskyňa v škrapoch pod cestou /zatiaľ pracovný názov/ k 23. októbru 2018, 6 m dlhá zanesená v celom profile pieskom 

 
Aktualizovaný zoznam jaskýň v Lome Kraľovany II. Rieka Máj 2018

  1/ Ľudmila 502,6 m n.m.  231,67m -5m denivelácia  
  3/ Jaskyňa udavačov 507 m n.m., dĺžka 31,2 m  prevýšenie – 5 m
  4/ Jazerná jaskyňa 458 m n.m  dĺžka. 18,57 m prevýšenie – 7 m
  5/ Hýllova trhlina  485 m n.m.  dĺžka 9 m, prevýšenie – 3 m

  6/ Jaskyňa nad diamantovým vŕtaním 494 m n.m dĺžka. 29,6 m - 6 m

  7/ Tieň Fénixa 498,5 m n.m.  4 m

  8/ Brizolitová jaskyňa 478 m n.m.  3,5 m
  9/ Jaskyňa pod udavačkou /Jaskyňa Oravských drakov/ 500 m.n.m. 7 m  - 3m
10/ Jaskyňa pirátska zátoka 502 m.n.m. 4,5 m 
11/  Flajsová priepasť  27,3 m - 12 m /Zničená zosuvom v roku 2014/
12/ Pieskova jaskyňa v škrapoch pod cestou /zatiaľ pracovný názov ale asi jej to ostane ak sme zachytili len časť odťaženej krasovej dutiny/ k 23. októbru 2018, 6 m dlhá zanesená v celom profile pieskom a ílom prekopávame sa práve pieskami dopredu morfologicky veľmi zaujímavo tvárnený priestor v dolomitických vápencoch Okrem toho sme prevádzali intenzívne výkopové práce aj v dvoch jaskyniach v PP Kraľoviansky meander

  13/ Jaskyňa zelená nádej (jaskyňa nad tunelom) 513,7 m n.m. dĺžka 12,38 m prevýšenie /pôvodná dĺžka 3 m/ - 3,5 m

  14/ Jaskyňa pri zelenej nádeji 509 m n.m. dĺžka 5 m

V lokalite Prírodnej pamiatky Kraľoviansky meander a lomu Kraľovany II. objavila jaskyniarska skupina Aragonit od roku 2008 už 11 nových jaskýň. Do nových krasových priestorov sa preniká aj v sonde pod Udavačkou. Tu pôjde o dvanástu jaskyňu odkrytú JS Aragonit  v lome Kraľovany II. na základe predchádzajúcich výsledkou geofyzikálneho merania na lokalite.

          PF-ka od jazera zo začiatku predošlého roka

             Skúšať treba všetko možné.... pre pripravovanú publikáciu bude každé nové a vydarené foto prínosom...

       Detajl - Mesačné jazierko.... korality....

            Každá takáto návšteva v jaskyni je užitočná - prináša nové tváre pre tvorbu.....

             Majestát Váhu v Kraľovianskom meandry pomáhal dotvárať jaskyne na oboch jeho brehoch....

            Jedna z posledných akcií v jaskyni........ Citrónové jazierko.....

           Jeden z prvých záberov v jaskyni objektívom starej dobrej H9viny

       Jazerné sintre pripomínajúce krupicu...

           Naša rozprávková jaskyňa.... Nič krajšieho v podzemí Malej Fatry zatiaľ nenájdete...

       Subakvatické sintre

     .       Až 10 januára sme boli nafotiť nejaké zábery na PF... Ale bola to dobrá akcia......

            Čaro Kraľovianskeho meandra by malo byť zničené povchovou variantou dialnice D1 Turany Hubová

            Prvá sintrová brána

             Pri Litvíkovom balvane - Najúžasnejšie Korálové jazierko v jaskyni....

           Návrh reklamného panelu Aragonitu pre reklamnú plochu základne ŠKP Hippocampus v Rieke

          Terén nad jazerom sa ťažbou v lome stále mení

            Jediná PF k roku 2016. Tomáš Flajs bol v jaskyni dvakrát no spravili sme spolu dosť zaujímavých záberov....

            Takú vodu len tak neuvidíš.....

            Vybudovali sme v rýchlosti, len ľahký svetlí uzáver, netušili sme že o jaskyňu bude postupne taký enormný
            záujem a uzáver bude nutné postupne opancierovať.

            Milan Štéc: Do vlastných radov: klikni  http://sss.sk/index.php/oznamy-klubov-sss/zaujimavosti/641-slovo-do-vlastnych-radov

       Letná idilka nad jazerom... Táto scenéria je už ale minulosťou práve v týchto miestach sa už intenzívne ťaží a miesto
       sa zmenilo na nepoznanie.

            Utorková exkurzia v jaskyni - vyrazili sme trochu oneskorene ale otec a syn Sihelovci boli jaskyňou nadšení.....

             Trochu sme opäť vysvietili našu rozprávkovú jaskyňu.....

         Les kvapľov za Mesačným jazierkom - tu sa žiadne jaskyniarske exkurzie nedostanú....

             Protisvetlo v Kraľovianskom meandry....

             Stav vody v jazierkach bol veľmi nízky..... tak som spravil pár cvakov....

            Na brehoch Krpelianskej priehrady......

       23 júna. Na akciu do merania v Ľudmile nemá kto ísť. Hýll má prácu a nechce sa mu lopotiť v plazivkách nuž
       ale hlavne že rozpráva že sme to už mali mať dávno zamerané Peťas je na dovolenke. Črtala sa pomoc z Veľkej Fatry,
       ale napokon z toho nič nebolo a tak sme vyrazili na zatiaľ najťažšiu meračskú akciu v Ľudmile len vo dvojici. Po dvoch
       polygónoch sme boli celkom vyautovaní v jaskyni sme strávili 4 hodiny a meranie sme potiahli len po Litvíkov paralelný
       koridor a mali sme toho naozaj dosť. Jaskyňa ma zameraných 170,82m. Lezenie z jaskyne von bolo zatiaľ najťažšie aké
       som doposiaľ zažil. Voda nás vycicala zo síl. Záber z chodby tesne pred Litvíkovým balvanom

          Pán Dušan Piader 6. mája 2012 na mieste, kde pred 27 rokmi odkryl lyžicou honu vstup do 8 až 12 m vysokého
          krásne vyzdobeného jaskynného dómu

          Každý nový objav na lokalite bude mať mimoriadny význam... Podzemie je tu nádherne zdobené....

           "Tu to bolo a na 30 metrovom úseku odtiaľto sme ťažili veľa kvapľov a tvrdých sintrov, ktoré nám robili problémiy
           v drtičkách a ešte aj v Třineckých železiarňach..." hovorí nám pán Piader

         Pred západom slnka 12. októbra vybehol som nad jazero sám nabrať silu a energiu...
         A veru že tam bola...

           Na mieste kde bola jaskyňa odťažená je množstvo úlomkov sintrov a skrasovatených kusov stien z niekdajšej jaskyne....

             Objavujem zábery o ktorých som netušil že ich mám....

          Kufrujeme sa hore k Ľudmile..... Toto meranie sme už mali dávno v pláne konečne sa uskutočňuje.

          19. októbra 2014 sa uskutočnilo vôbec najúspešnejšie geofyzikálne odporové meranie na lokalite a dokázalo pod Ľudmilou
          prítomnosť väčšej jaskyne. Pôjde zrejme práve o tú jaskyňu na ktorú tu v roku 1985 narazila ťažba a o ktorej nám
          rozprával 6. mája 2012 práve pán Piader.....

        Jedna z viacerých akcií v jaskyni - Tomáš Flajs zamestnanec Národného parku Malá Fatra je presvedčený 
        že Ľudmila má potenciál odkloniť dialnicu D1 do tunela

       Foto k článku: Eduard Piovarči. 

       Galéria fotografií: http://aragonit9.blogspot.sk/2012/09/aragonit-oceneny-uz-po-treti-krat.html

       Jaskyňa je doslovne polygónom pre fotografovanie

        Jazero v lete jasá a žiari životom

        Galéria nad jazierkom. Komorne ladené priestory jaskyne dávajú fotografovi úžasné tvorivé možnosti.

       Správa o tom že by mohla Ľudmila odkloniť dialnicu nás mimoriadne povzbudila a dostala do pracovného varu.

       Začali sme sa vážne zaoberať svedectvom a poznatkami ktoré sme získali od bývalého zamestnanca lomu pána 
       Dušana Piadera. Moja dlhodobá snaha v Ľudmile fotografovať sa vypláca....

         V torze hrebeňa za nami sa nachádzajú vzácne jaskyne. Zo západu z tohoto hrebeňa a z jaskýň odhryzla za totality
         ťažba v lome a teraz hrozí že diaľnica odhryzne zo svahu a z jaskýň aj z východnej strany. Na zábere zľava Martin Hulla 
         tajomník JS Aragonit, Marián Hýll objaviteľ jaskne a náš priateľ z Oravy Tomáš Flajs pracovník Národného parku 
         Malá Fatra

       Z poslednej akcie 12. mája 2013. Vliezli sme do jaskyne tesne pred búrkou. Ohlušujúce burácanie hromu sme počuli
       ešte v sieni päťdesiatnikov. Niekoľko minút vanul na hlavnom ťahu intenzívny prievan tak ako sme ho tu ešte nezažili.
       Vonku musel zúriť poriadny víchor. Dve hodiny lialo ako z krhly.

        Chceli sme mať jaskyňu zameranú do konca mája, ale nepodarilo sa....

           Leto v Kraľovianskom meandry - túto nádheru by mali zohizdiť betónové piliere dialničného premostenia

        Akcia 16 júna v Ľudmile nás posunula s meraním opäť trochu dopredu.Potiahli sme polygónový ťah až tesne pred Litvíkov
        paralelný koridor na 165 meter.. Zisťujeme zároveň, že jaskyňa veľmi pravdepodobne presiahne dĺžku 220 metrov 

        Na mohutnom zosuve jar 2013. Diaľnica ustupuje kvôli zosuvu z pôvodnej trasy a rodí sa Subvariant B vedúci tunelom

        cez  PP Kraľoviansky meander, čo ohrozí neznáme časti jaskýň v tomto mimoriadne bohatom krasovom ostrovčeku.
        Najviac môže byť potencionálne ohrozená väčšia jaskyňa nachádzajúca sa pod Ľudmilou
        Mohutný pokles proti zosuvu svedčí o tom že sa tu zboril strop väčšieho krasového priestoru...

       Na akcii 23 júna dosiahla jaskyňa dĺžku zameraných priestorov 170,82 m .

         Vzniknutá Depresia v zóne zosuvu má dĺžku niekoľko desiatok metrov, šírku 8 a výšku 4 m. Priestor, ktorý sa tu 

         v dôsledku zosuvu zrútil musel byť úcty hodne veľký na pomery tohoto tipu krasu.... Hodnotné a krásne  jaskyne teda 

         existovali aj v severnej časti lomu kde doposiaľ prebiehala ťažba. Toto prepadlisko už takto neuvidíte je dnes zasypané
         v rámci preventívnych prác v zosuve.....

         Na akcii 14 júna dosiahli zamerané časti jaskyne dĺžku 190,5 m. Jaskyňa pravdepodobne presiahne dĺžku 230 metrov.
         Záber z najťažších a najvzdialenejších partií jaskyne

        Skutočne mohutná depresia tiahnúca sa zo severu na juh. V smere tejto poruchy a v tejto výške bol južnejšie 

        pod Ľudmilou odťažený podobne rozsiahli jaskynný priestor. Ešte netušíme že práve na tejto tektonike narazíme na táborisku
        pod Ľudmilou koncom roka 2013 na základe geofyzikálneho merania na nové krasové priestory Jazernej jaskyne.

           Na akcii 11. augusta dosiahla jaskyňa dĺžku zameraných priestorov 202.92 m. Vôbec prvá fotografia z Jazernej
           chodby za Litvíkovým balvanom.

         28 september - EKODEŇ na jazere organizovaný potápačmi z Hippocampusu. Na akcii sa zúčastnilo 14 jaskyniarov 

         z OS Veľká Fatra a JS Aragonit - viac tu:  http://aragonit9.blogspot.sk/2013/09/ekoden-na-jazere-sobota-28.html

         Plazivka k Snehovým pusinkám....

          Krajina ktorú si nemožno nezamilovať....

           Alžbetke sa do jaskyne moc nechcelo....

          No neodfoť to....

        Štand na Litvíkovom balvane. Galvasova méta už nie je ďaleko. Ešte jedna dve akcie a preskúmame koncové partie
        jaskyne

         Jeseň na jazere....

          Ďalšia meracia akcia v jaskyni sa uskutočnila kvôli našej zahraničnej akcii a vyťaženosti v práci počas septembra až
          5 októbra... Na pomoc nám prišli otec a syn Cvachovci, preto že Peťos už naše akcie v jaskyni nemusí a definitívne
          sa oddal turistickým trekom na horách...

         Slnečné lúče si predierajú cestu ku hladine jazera....

         Vďaka neúnavnému foteniu na meracích akciách vznikajú stále nové kompozície aj keď prevažne s tými istými
         tvárami

           Ranné slnko v Kraľovianskom meandry....

            Jazerná chodba

        Brezový hájik nad Ľudmilou....

           Najvzdialenejšie miesto ktoré sme v jaskyni meraním dosiahli. Dokázali sme natiahnúť len jeden polygónový ťah
           v dĺžke 4,4 m a boli sme úplne mokrí. Okrem toho som na tomto mieste utopil fotoaparát a tak sme akciu predčasne
           ukončili. Zamerané časti jaskyne dosiahli dĺžku 207,32 m

          Keby bola jaskyňa len trochu väčšia.....

            Nádhera kľudných vôd Váhu v Kraľovianskom meandry... Obrovské dialničné betónové premostenia sa
            do tohoto prostredia naozaj nehodia.

         13 októbra sme dali len dva krátke polygóny. Dĺžka zameraných priestorov poskočila len málo celkom na 210.92 m. 

         Okrem toho Martin Hulla dosiahol ako prvý aragoniťák Gavlasovú métu.... Po tejto akcii však už Martina
         do jaskyne nemôžem dostať. Celkom ignoruje to že je treba dokončiť meranie aby sme mohli publikovať mapu
         a hovorí že kvôli štúdiu na vysokej škole už na akcie chodiť nemôže.
         Pozoruhodným zistením je i to že v jaskyni sa výrazne zmenilo prúdenie vzduchu. Jaskyňa sa od tejto jesene chová
         ako horný vchod systému a nasáva vzduch. Odkedy ju však poznáme to bolo vždy opačne správala sa doteraz
         ako spodný vchod a naopak v teplom období vytláčala chladný vzduch.

         Jeseň v Kraľovianskom meandry...

         Galéria nad vodou.....

         Sedlo nad jazerom, ktoré by mala preťať diaľnica....

         Jazerná chodba je veľmi nízka.... a Aragonitu došli jaskyniari schopní liezť do najvzdialenejších častí jaskyne
         pritom ostáva domerať už len zhruba 20 metrov ťažšie prístupných chodieb....

          Z poslednej akcie v Ľudmile

         Čarovná jeseň na jazere....

          Kamenná divočina.....24. 11. kontróla  uzáveru - zaliezli sme s Alžbetkou len ku Barokovému balkónu

          Lom Kraľovany II. Zatĺkanie elektród na prvom meranom profile na plošine letného táboriska pod Ľudmilou na východnom 

          brehu jazera.16. novembra sa vďaka iniciatíve Ondreja Turského doktoranta katedry vysokej školy v Ostrave uskutočnili
          prvé geofyzikálne merania na lokalite. Viac tu: http://aragonit9.blogspot.sk/2013/11/blog-post_9.html

        Príchod zimy zablokoval naše snahy domerať najvzdialenejšie časti jaskyne.... Chlapci akoby stratili morál a vyhýbajú
        sa akciám v najvzdialenejších častiach jaskyne....

          Parta meračov pod vedením Ondrej Turského vyráža do terénu nad Ľudmilou. Konečne sa veci hýbu dopredu....

          Konečne dostávame spracované výsledky prvých meraní - Ondrej Tuský píše doslovne: "...tak jsem se konečně dostal
          k těm našim profilům, které jsme měřili v okolí jeskyně Ludmila. V příloze Vám zasílám zpracované profily. Vždy jsou
         pojmenované podle použité metedy (Schlumberger nebo Dipole-Dipole) a potom jsem zkusil udělat ještě logaritmickou
         a lineární stupnici odporů. Takže vlastně každý profil Vám zasílám dvakrát jednou v logaritmické a jednou v lineární
         škále.
         Metoda Schlumberger je vhodná při šetření horizontálních a subhorizontálních podpovrchových vrstev. Detekuje
         nehomogenity různých tvarů a směrů, například široké trhliny, tektonické zóny nebo kontaktní vrstvy s velkými rozdílnými
         odpory.
         Metoda Dipole-Dipole je detailnější metodou, která je vhodná pro detekování vertikálních struktur, při pronikání do
         hlubších úrovní. Slouží zejména pro šetření úzkých trhlin a dutin. Ale efektivní hloubka dosahu je silně limitována rychlým
         poklesem měřených potenciálů při větších dipólových vzdálenostech. Nevýhodou algoritmu dipole-dipole je umělý

         elektrický šum způsobující významné limity v připovrchových vrstvách.

          "Co se interpretace 1. profilu (na etáži lomu) týče, tak je vidět, že jsme docela hezky zachytili, i přes problémy
         s uzemňováním elektrod, anomálii na 41 m. Tato struktura pokračuje do větších hloubek na obou použitých metodách.
         Takže se tam opravdu nějaká anomálie vyskytuje, i když není moc veliká. Vyskytuje se v hloubce cca 2-3m pod
         povrchem s rozměry cca 2x2m. Dále je zajímavé pokračování této struktury u Schlumbergera až k cca 60m a do hloubky
         cca 10m, u Dipole-Dipole se potom tato struktura vyskytuje ve vzdálenosti cca 55m a hloubce 8-10m. To může být
         dáno právě rozdílem mezi horizontální (Schlumberger) a vertikální (Dipole-Dipole) detekcí"
         Anomália rozmermi zodpovedá priemerným rezom chodieb v Ľudmile, tak že sa celkom iste pustíme do práce....

          Profil chodby vyúsťujúci na Barokový balkón....

         8 december. Zahajujeme práce na meranom profile Kraľovany 1.

         Na dne jazernej chodby je množstvo napadaných subakvatickými sintrami zarastených kvapľov....

             Objavujem zábery o ktorých som netušil že ich mám....

          Nuž uvidíme, či tam dolu niečo je.....

          Charakter zaplavenej chodby v najvzdialanejších častiach jaskyne

         28. 12. dosiahla sonda tvar srdiečka

           Foto z merania prítokovej chodby  od Jaskyne udavačov.....

          15 december na jazere bol ešte zimný...  http://aragonit9.blogspot.sk/

          Lotosové jazierko pred Zlatou bránou.....

         Po tretej akcii na sonde Srdiečko 28. decembra 2013 mám dôvod sa usmievať. Podomnou je meander siahajúci
         do hĺbky cca  3 až 4 metre. Na nasledujúcej akcii odstránime pár skál a môžeme doňho naliezť

         Hippocampus v Ľudmile - koncoročná akcia na jazere - guláš, studená voda a úžasní ľudia - základňa na jazere praskala
         vo švoch. Bol aj ohňostroj

           Vyliezam z jaskyne posledný a vidím všetkých takto od podlahy.....

         Hippocampusáci nám večer 29. 12. pomáhali ťažiť zaklinené bloky zo sondy Srdiečko.... Pomôcť prišli aj Fero a Jano
         Vacekovci.... Pokúšam sa naliezť do meandra. Šikmo smerom na sever vidím v poruche väčší priestor v hĺbke cca 5 - 6 m
         vzdialený okolo 7 m

          Potápačom sa jaskyňa páčila....

          Vianočná jedlička bola tento rok vo vode už pred štedrým večerom

          Vedúci Hippocampusu pripíja na spoluprácu aj medzi potápačmi a jaskyniarmi....

           ....i v nasledujúcom roku 2014

         Dunco to dal... paráda

          Silvestrovský šampus

          Už tam budem....:-)
          30. decembra je sonda Srdiečko hlboká 3 m.  Priestory pod ňou sa tiahnu na juh i na sever... Ostáva vytiahnúť už len
         jeden vklínený balvan aby sme sa ocitli na samom dne meandra. Keď si tam ťažením nasypaného kúžela spravíme priestor
         pokúsime sa dostať do väčšieho priestoru nachádzajúceho sa na dohľad  niekoľko metrov severne. Peťo tú stávku
         zrejme prehrá....:-) Už teraz je na dohľad minimálne 10 m priestorov. Aragonit má už teraz na lokalite ďalšiu novú jaskyňu....
         Po Ľudmile, Hýllovej priepastke, Jaskyni udavačov, Jaskyni Zelená nádej a Flajsovej priepasti (ktorá však bolo
         na jar 2013 zničená zosuvom ) je to v poradí už šiesta jaskyňa objavená na lokalite Jaskyniarskou skupinou Aragomit.
         Jaskyňa je zatiaľ ešte bez mena a jej momentálne odhadovaná dĺžka činí 13 metrov.... Dostávame sa ňou do
         najnižšej úrovne odvodňovacieho krasového systému na lokalite, ktorý celkom isto aj podľa geofyzikálnych meraní
         súvisí s výdatným prameňom ktorý podľa svedectva potápačov z Hippocampusu vyviera pod hľadinou jazera
         v jeho juhovýchodnej časti zhruba pod našou sondou

          Tento objav môže byť na lokalite veľmi významný a prelomový, preto že nás môže dostať pod neodťažený
          masív východne od jazera  v ktorom sa ešte nachádza zrejme podstatná časť v roku 1985 odťaženej jaskyne "Veľká
          dvorana". Prenikli sme do priestorov ktoré vznikli pravdepodobne koróziou vo freatickej zóne pomaly tečúcich vôd,
          prenikajúcich do masívu z vyššie položeného Suchého potoka.

          O ľade na jazere mohli potápači tento rok len snívať  http://aragonit9.blogspot.sk/2012/12/predsilvestrovska-akcia-na-jazere-15.html

           Chlapci od vody sú aj tu ako doma....

         30. decembra 2013 tesne popoludní - jazero je stále bez ľadu a voda nie je taká studená ako by liga od studenej vody
         chcela.

           Na Barokovom balkóne....
           V dôsledku toho že nám k 30. 12. 2013 skončila platnosť výnimky zo zákona na prieskum jaskyne Ľudmily a jej
           priľahlého okolia v PP Kraľoviansky meander náš prieskum momentálne už viac ako mesiac nepokračuje.
           Požiadali sme KÚ ŽP v Žiline o predĺžemie platnosti výnimky, ale v dôsledku obštrukcií zo strany OS Orava sa vydanie
           predĺženia výnimky zdrží minimálne do 20. 2. 2014. Dovtedy na lokalite pracovať nemôžeme.
           Je 25. 3. vydanie výnimky je podmienení podpísaním nevýhodnej zmluvy so subjektom, ktorého vedúci sa vyhrážal
           že ak mu mienim konkurovať že ma radšej zabije . Nuž a funkcionári SSS aby ma zachránili pred zabitím nás
           nútia podpísať nevýhodnú zmluvu. inak nám výnimku nevydajú - NO PASARAN - NEPREJDÚ
           Je 29. 4. Patová situácia pretrváva. Veľkí Bieli otcovia vo vedení SSS nám ukazujú ako sa po kostole hvízda.
           Držia nás od prieskumu už 4 mesiace
           Predĺženie výnimky zo zákona napokon dostávame 6. mája. Konečne.... Ďakujeme všetkým čo nám pomáhali,
           fandili nám a čo sa za nás prihovárali. Náš prieskum podporili najmä ochranári a enviromentalisti i potápači
           z Hippocampusu. Doslovne veľká vďaka patrí Janovi Topercerovi, Jozefovi Ridzoňovi, Roaldovi Tretiníkovi,
           Igorovi Hraškovi, Dušanovi Koptákovi i veľkým jaskyniarom Zdenkovi Hochmuthovi a Braňovi Šmídovi

           Jazerná jaskyňa ešte netušíme že na dne nájdeme kilá starého streliva..... sú priamo pod našimi nohami....

            Vápecové plató nad Riekou

           Danobitová sonda na dne novoobjavenej sienky v Jazernej jaskyni. Netušíme na čom sedíme.....

          Máme už za sebou v túto jar desiatku akcií v Jazernej jaskyni. Niektoré aj s adekvátnym  adrenalínovým nádychom

           Príchod policajného pyrotechnika zo Žiliny nám vždy umožňuje po odtransportovaní starého streliva pokračovať
           ďalej v práci

           Krasová planina severozápadne od lomu Kraľovany II.

           Takto vypadá cca 2 kilová saláma starého danobitu. Objavili sme takto už 4 kúsky.....

           Závrt?

         Práce pokračujú aj napriek peripetiám a nie je ich málo. Ťažba priamo pod našou jaskyňou nás desí viac ako staré
         strelivo v Danobitovej sonde

          Ťaží sa  hneď pod Jazernou jaskyňou.... Pohľad z protisvahu, ktorý tvoria rovnaké vápence. Konečne sme si
          našli čas aj na povrchový prieskum tejto ťažbou nedotknutej oblasti. Vody od Šútovského vodopádu tu mohli vytvoriť
          podobné krasové priestory ako ich poznáme v Ľudmile

          Tomáš alias  frajer Luke

           Motorový čln potápačov na zrkadle jazera

           Koľko je ešte v Danobitovej sonde trhaviny?

           Juhovýchodnú časť lomu je poznačená ťažbou

         Prvá väčšia a vážnjšia akcia v jaskyni takmer po pol roku... .. Vlečieme zo sebou aj sofistikovanú čerpaciu techniku
         (dve plastové flaše), aby sme znížili hladinu jazierka v prítokovej vetve pred Druhou sintrovou bránou. Máme tam
         nezameraných minimálne 10 m zaujímavých priestorov.....

           Samozrejme 7. júna je už voda v jazere pohodová a teda hurá do nej....

          Prítoková vetva pri Medovom kváplopáde. V tejto užine sme spravili tri polygónové ťahy v celkom extrémnych
          podmienkách v súhrnnej dĺžke 4,9 m. Jaskyňa tak má zameraných 215,8 m priestorov. Premrznutí a mokrí po
          úmornej čerpačke vody naliezame do úzkeho meandra.. Plazivku bravúrne preplazil Martin a pomohol mi
          z druhej strany s meraním. Užina sa bude dať rozšíriť a teda až na nasledujúcej akcii tu domeriame aj ostávajúcich

          7 - 8 m priestorov.

           Akváriium

          Ústie prítokovej chodby pri Medovom kvaplopáde....

           Pracovný jaskyniaesky zraz  pod Ľudmilou 20 až 22 júna 2014 bol viacmenej zaujímavou spoločenskou
          a stmelovaciou udalosťou... akcie sa zúčastnilo celkom 40 ľudí

           Len letmo som sa na zraze dostal do jaskyne urobiť aspoň pár fotografií.....

           V Danobitovej sonde bolo celkom 10 kg starej trhaviny. Policajný pyrotechnik ešte hodinu dozeral na ťažbu
          či sa ešte niečo ďalšie náhodou neobjaví

           Na jednej z posledných akcií v Ľudmile 13. 7. 2014 som ulovil takýto záber priamo z užiny kamenný zverák, ktorú
          sme sa pokúšali rozšíriť. Na jazero sa náhodou prišiel okúpať Fero Vacek a tak som ho prehovoril aby šiel s nami.
          Potápači dorazili na základňu až o tretej potom sme však posilení dvoma maníkmi od hlbokej vody mohli vyraziť
          na krátku pracovnú akciu v jaskyni. Hoci sa nám nepodarilo zamerať nové priestory za Užinou kamenný zverák, Fero
          ju rozšíril tak že potápač Vlado prešiel na druhú stranu a pomáhal ju rozširovať odtiaľ. Bol by som do Klenotnice
          za užinov prešiel vlastne som už bol hrudníkom tam a spravil som tento záber, ale preto že nemám rád moc
          tesné úžiny pokúsil som sa ju rozšíriť ešte viac... Bolo však už moc hodín a aby sme stíhali vlaky museli sme akciu
          ukončiť. Dosť času nám zabralo čerpanie vody z jazierka pred prítokovou vetvou. V nasledújúcej akcii by už
          mali k mape jaskyne pribudnúť ďalšie zamerané metre a podľa potápača Vlada tam máme nezameraných
          minimálne 10 aj viac metrov. Tak že celkom by Ľudmila po zameraní mohla mať dĺžku až 240 metrov

           17. júla navštívil jaskyňu Paľo Herich pracovník SSJ a objavil v jaskyni vzácny kryogénny kalcit.....

           19, júla prišiel pozrieť Ľudmilu aj Braňo Šmída Na programe bol výskum a merenie v Malej klenotnici....

          Po veľkej snahe sa mi podarilo rozšíriť užinu do Malej klenotnice. Súkal som sa ňou tri krát hore dolu aby som si
          bol istý že to pôjde aj nazad a potom sme natiahli 3 krátke polygóny o celkovej dĺžke 6, 84 m. Jaskyňa tak
          dosiahla celkovú zameranú dĺžku 222,74 m. Za Malou klenotnicou na nás čaká ešte pomerne dlhý a ťažký kanál tak
          že tretiu meračskú akciu v Ľudmile v tomto roku uskutočníme opäť ešte tu. Predpokladal som pôvodne že meranie
          tu bude jednoduchšie. Potreboval som tri akcie aby som prekonal len užinu....Pôvodne sme predpokladali že
          tu nameriame len 10 metrov ale vzhľadom na členitosť tejto odtokovej chodby to bude o pár metrov viac čo je
          napokon iba dobre.....Beriem to ako dobrý tréning na prekonanie poslednej užiny, ktorá ma delí od Gavlasovej méty...
          No aspoň vidieť prečo a ako pomaly sa hýbeme s meraním  V podstate skoro nemá kto.

          Čarovné zamrznuté  jazierko v Malej klenotnici. Preto že na akciu neprišiel nikto Braňo šiel dopredu k Litvíkovému balvanu
          sám. Hýll akciu na poslednú chvíľu vzdal, vraj bol rozbitý na framforce.... No starým kusom akým je Hýll sa nečudujem,
          ale zaráža ma že mladíkom sa nechce. Alebo majú všetci strach stretnúť Braňa Šmídu?

           S Braňom sa mi toho moc nafotiť nepodarilo preto že sme chceli fotiť viacmenej na spiatočnej ceste, čo sa vzhľadom na
           pomerne náročný priebeh akcie napokon nepodarilo. Prekonanie užiny a meranie nám trvalo dosť dlho a Braňo bol
           v prieskume zadného traktu rýchlejší a šiel z jaskyne von sám..Predbežné výsledky Braňovho výskumu boli veľmi
           povzbudzujúce

          Braňo nás počkal pred vchodom a spravili sme si takéto spoločné foto....Ďeň bol náročný preto že sme ešte museli
          zamerať JAzernú jaskyňu a Hýllovú trhlinu. V Jazernej jaskyni nám ďažďová voda prebúrala vstupnú šikmú plazivku.
          Jaskyňa má dĺžku 19,6 m a Hýllová trhlina  len 8,7 metra. Bol to pre nás s Martinom tvrdý deň v Hýllovej trehline
          sme merali už po zotmení. Preto že sme vypráskali všetky svetlá musel som sa v miestom bufete postarať o ich nabitie
          čo znamenalo že som musel byť hore do 00,1 hod kedy bola záverečná a vymieňal som batérie v oboch nabíjačkách
          aby sme mali svetlo do Strateneckej akcie, no bol som partiou s ktorou som sa tam zoznámil pozvaný ku ohňu kde
          som pri ohnivej vode pobudol do 3,30 hod ráno. O 7,00 som musel v bufete vyzdvyhnúť nabité batérie, lebo ak
          by som zaspal bolo by to až o 9.00 a o 9,00 sme mali byť už vo Varíne

           Na Istrii sme tohoto leta objavili pokračovanie jaskyne Vergotinská Pecina. Silvio Legovič, ktorý prevádzkuje 

          Jamu Baredine mál z nášho objavu veľkú radosť a pozýva nás na lokalitu pracovať opäť ešte tento rok..

         Po akcii v zahraničí sme ušúlali akciu aj doma v najkrajšej jaskyni Malej Fatry. Moc sa nám nechcelo do tej
        našej tesnej diery hlavne keď sme počuli o veľkých objavoch v Hornej Kraľovianskej jaskyni pripadlo nám detinské
        hrať sa tu ešte na jaskyniarov a kŕčovito sa snažiť zamerať ďalšie dva krátke polygónové ťahy za Malou klenotnicou.
        17.8. v predvečer mojich 28 narodenín dosiahla teda zameraná dľžka jaskyne vydretých 227,67 metra. Horná
        Kraľovianska presiahla po novom objave veľkých priestorov tuším dĺžku 418 m. Na milimetrový papier k mape Ľudmily
        som vyniesol aj vonkajší polygón spájajúci Ľudmilu s Jaskyňou Udavačov, zakreslením udavačky do mapy som
        zistil že obe jaskyne od seba delí vzdušnou čiarov 25 metrov čo znamená že po prípadnom spojení oboch jaskýň by
        mohla Ľudmila presiahnúť dĺžku 300 m. Naj ťažšie meranie na nás čaká na Galvasovej méte. Martin však krúti hlavou
        že tam už nepolezie.... čo by bol pruser preto že v Aragonite už nie je nikto koho by som mohol na také dačo nahovoriť.....

          Záber z príprav na meranie 21. júna počas letného jaskyniarskeho pracovného zrazu na jazere

          Predbežné grafické zobrazenie odporov v hornine nebolo najpovzbudzujúcejšie.....Ale len na prvý pohľad.  Zachytili 

          sme veľkú anomáliu s extrémne vysokými odporovými hodnotami na úrovni 200 000 oh m.

            Program pracovného zrazu bol nabitý. Na sobotu ráno bol naplánovaný geofyzikálny prieskum v juhozápadnej časti
            lomu..... Mgr. Ondrej Turský viedol práce v teréne....

          Zeleň v spodnej časti obrazu je už minulosťou ťažba ju preválcovala.... Meranie sme previedli na šikmom tiahlom
          horizonte cesty ktorý vidieť na zábere nad jazerom

          Ondrej však tvrdí že už majú skúsenosť s takými vysokými odporovými hodnotami, že by mohlo ísť aj rigídny dolomit.
          teda o homogénny kompakt bez pukliniek, čo sa mi vzhľadom na charakter dolomitov v lome akosi nezdá.
          Anomália má šírku okolo 10 m a výšku okolo 8 m.....

          Pohľad na táborisko speleológov....

          Oficiálny výsledok merania na profile Rieka1 metódou Schlumberger . Ondrej Turský mi k tomu napísal:

          Takže posílám vyobrazení toho profilu pomocí obou metod Schlumberger – rieka1 a Wenner alpha - rieka2.

          U obou metod, je ve spodní polovině (myšleno po svahu, ne do hloubky) viditelná nízkoodporová přípovrchová 

          struktura, která může být způsobená deštěm, navíc se v této části profilu nacházela i půda, která mohla spadlý 

          déšť zadržet a odpory se tak snížily. Naopak v horní, pravé části profilu, byla spíše suť, bez půdního profilu, 

          a proto se zde ukazují hodnoty s vyššími odpory.

          Při dalším porovnání obou metod je zřetelná kontrastní hranice na cca 60m profilu. Kontrast je tvořený levou 

          částí s vysokými odpory a pravou části s odpory nízkými. Takováto struktura může být interpretována jako 

          tektonické nebo litologické rozhraní. Nicméně, již na místě jsme se bavili, že litologie by byla viditelná i v terénu, 

          protože kousek od profilu se nachází etáž lomu s odkrytým jednotným masívem. Proto bych se spíše přikláněl 

          k tomu, že se jedná o tektoniku – pravděpodobně zlom. Podobně se nám to dříve podařilo zachytit i na Dubné 

          skále na profilu zilina3, kde ERT pravděpodobně zaznamenala Striečnianský zlom.

           Nahadzujeme priečny profil na meranie Rieka 1

          Co je na obou záznamech nejzajímavější, tak je vysokoodporová zóna nacházející se zhruba v hloubce 10m
          ve vzdálenosti cca 40m. Zde to je problematické, protože se může například jednat jak o nějaký zasutěný
          prostor se vzduchem tak kompaktní (rigidní) horninu. Navíc po zkušenostech z Krymu, kde odpory také
          dosahovaly velmi vysokých hodnot (téměř 200 000 ohm metrů), a po ověření pomocí vrtů, bylo zjištěno,
          že tyto vysokoodporové struktury jsou tvořeny právě rigidním vápencem. Proto bych se i zde spíše přikláněl
          závěru, že se jedná o rigidní dolomit. Těžko však na základě jediné geofyzikální metody stanovit 100% závěr.
          Nejlepší by bylo ověřit to ještě jinými geofyzikálními metodami, vrty nebo získáním dalších informací z průzkum....

          Problém nastáva s kotvením elektród. Bez úspechu sa neustále pretĺkali a tak to napokon hostia vzdali preto že ešte mali
          program v Rajeckých Tepliciach.... Meranie tohoto rezu sme však zopakovali koncom augusta pomocou hubiek
          a solonky a bingo...  Ďalšia vysokoodporová anomália tentoraz veľmi blízko pri povrchu dáva tušiť, že zrejme
          ani pri reze Rieka 1 nepôjde v nameranej anomálii o superkompakt.....

          28. augusta sa uskutočnilo ďalšie úspešne geofyzikálne meranie na lokalite lomu Kraľovany II. Na treťom meraní v poradí
          pod plánovaným portálom dialničného tunela cez Kraľoviansky meander sme narazili na veľmi zaujímavú odporovú
          anomáliu tesne pod povrchom lomovej etáže. Odpory sú na úrovni 100 000 ohm m. Táto anomália si vyžaduje ďalšie
          priečne meranie cez predtým nameranú o kus väčšiu anomáliu s odporom 200 000 ohm m. Zdá sa že veľkosť odporu
         je úmerná veľkosti anomálie, respektíve veľkosti priestoru naplneného vzduchom. Priestor ma výšku cca 3 m a šírku 5 m
         Anomália na mieste kde sme objavili  Jazernú jaskyňu mala odpor 10 000 ohm m, priestor v nej je i adekvátne menší.

       Presne tu je najnovšia anomáliu 2 metre pod plošinou lomovej etáže

          Ceľkový pohľad na rez Kraľovany solanka, ktorý bol meraný pomocou hubiek a solanky na elektródach.
          Pozoruhodný je aj žltý lalok vpravo od nízkoodporovej anomálie, dá sa predpokladať že na týchto miestach
          sú smerom do masívu rovnaké anomálie súvisiace s tou jasne viditeľnou

          Na Istrii začiatkom septembra k výraznejším postupom zatiaľ nedošlo. Pripravovali sme trasu pre prepravku, zožralo
          to veľa času.Možno októbrová akcia povie viac.

          Magduš a Martin sa fotia pred pútačom Aragonitu umiestnom na reklamnej ploche potápačskej základne...

          V septembri sme zahájili práce na prerážke ku nameranej odporovej anomálii na reze Kraľovany solanka....

           Fero sa pýta kde máme tu dieru...  Jožo Ridzoň ju nazval Omarova studňa ... Fero Vacek z Veľkej Fatry a jeho 

          dcéry na septebmrovom Ekodni na jazere.....

          11 október 2014 Najskôr som sa teda pokúsil preplávať jazero. Voda bola opäť o niečo chladnejšia tak som si moc 

           nefandil..

           Do prác sa aktívne zapájajú aj potápači z Hippocampusu....

          Komfortné vybavené pracovisko s  halogénom tak že môžeme pracovať aj do neskorších večerných hodín

          Tohoročný Ekodeň na jazere bol 27 septembra aj s krásnou nevestou....

     .      Tvrdo sme pracovali koncom roku 2014 a tak nemám nafotených toľko dobrých záberov pre PF ako inokedy....

          Jozef Ridzoň s bráchom a s jeho manželkou odkopali vedľa Ľudmily priechod do odťaženej časti jaskyne Ľudmila

          Celkový pohľad  do ostatku odťaženej dutiny.... Jaskynka Pirátska zátoka....dlhá 4,5 m

          Zaliezam pozrieť ako to vypadá..... zachovaná časť odťaženého koridoru Ľudmily.....

.            Zachované časti výzdoby v Pirátskej zátoke.....

          Konečne sa dostávame k najdôležitejšiemu meraniu na lokalite. Toto meranie sa začalo javiť reálne po tom ako sme
          vyskúšali hubky a solanku, ktoré nám pomohli znížiť odpor na elektródach v suchom sutinovom prostredí.

           18 október - ano ide o historické meranie.Všetky elektródy boli hneď na prvá krát vďaka solanke bezvadné a nebolo 

           treba nič. pretĺkať. Osádzanie elektród na 66 metri tesne 7 m od vchodu do Ľudmily...... Ondrejovi Turskému asistujú 

           pri kotvení elektród ochranári Roald Tretiník s vedrom solanky a Peter Janoušek - celkom vpredu

          Odporová anomália má šírku cca 9 m a výšku  cca 3 až 4 metre. Mohlo by ísť o celkom solídny priestor aký
          v Ľudmile neexistuje... Je to úžasná motivácia pre náš prieskum. 10 metrov pod vchodom do Ľudmily sme v minulom
          roku vykopali prieskumnú sondu ktorá odkryla horninové dno terasy, poklepom sme zistili na jednom mieste dutú ozvenu.
          Teraz existuje dôvod pokračovať tam v ďalších prácach.....

            Opäť a opäť sa neúnavne štveráme nad jazero aby sme pokračovali v prácach na prebíjaní sa do masívu nad
            Diamantovým vŕtaním. Je 3 január sobota,

          Na prvú akciu v roku som naozaj nemohol nikoho nahovoriť. Všetci mali iný program, výlety, chaty atď... A tak som zavolal
          Janovi a ten ma zachránil a mal chuť vyraziť. Do terénu vyrazili aj naši priatelia z Oravy  Jožo Ridzoň s bráchom
          a kámošom....

     .       Až 10 januára sme boli nafotiť nejaké zábery na PF... Ale bola to dobrá akcia......

           Hlavne dobre začala.....kvalitnou ľadovou vodou....

           Keď sa bojovník naučí zastaviť svoj vnútorný rozhovor všetko sa stáva uskutočniteľným i tie najodvážnejšie
           predstavy sa stanú dosiahnuteľnými...

          Jaskyniarčenie s ľadovými kúpelami..... hlavná vlna tuleňov sa ešte len dovalí....

           Intenzívne teraz pracujeme v drenážnom odvodňovacom kanály, ktorý sme objavili pri prieskume lomovej steny 

           nad Diamantovým vŕtaním 6 m pod vchodom do jaskyne Ľudmila. Priestor v novej jaskynke sa už pekne zväčšil.... 

           Existuje šanca že sa  tadiaľto dostaneme k priestoru ktorý tu nameralo odporové gefyzikálne meranie.  Diamantovým 

           vŕtaním sa nám tento priestor nepodarilo dosiahnúť. Nová jaskyňa už dosiahla dĺžku 8 m. Predpokladaný 

           priestor je však pod nami v hĺbke 6 až 7 m.  Maja na poslednej akcii 17. januára 2015 oddelila od steny pekne 

           veľký blok...

          Ponovoročné ľadové radovánky pod jaskyňou.........

          Sobota 17 januára sa v celku vydarila. Na jazere sa stretla pekná parta milovníkov ľadovej vody z Hippocampusu
          a s Aragonitu Aj prieskum napreduje. Prebíjame sa do masívu pod Ľudmilou.... Toto je naša piata akcia v Novom 

          roku 2015... Do vody šlo 5 Aragoniťákov a 4-rja Hippocampusáci. Tentokrát sme ich prečíslili:-).

            Tentokrát nás baby vo vode prečíslili a Hyppocampus prečáslil Araginit tesne o jedného eskymo medveďa:-)

            Chyba lávky malý bazén.... je narváááno....:-)

            V sobotu 24 1. sa ochladilo a začalo poriadne fučať.Ľadové medvede  z Aragonitu a Hippocampusu však dorazili na
            jazero tak ako sa dohodli... Jaskyniari a potápačky pracovali aj nad diamantovým vŕtaním.... Prebíjame sa spráchniveným
            dolomitom rozpadá sa miestami na jemný púder a piesok.

           Vo vode pod ľadom prebiehala aj akcia potápačov....

              Jaskyniarska dumka pri kvaplopáde pod Barokovým balkónom....

               V sobotu 2 mája bolo v lome Kraľovany II na akcii celkom 14 jaskyniarov. Jožo Ridzoň s bráchom bol už hore v teréne.....
               a Maja fotila.... tak že pekne veľká akcia....

             Žlté Citrónové jazierko..... v Druhej sintrovej bráne.....

            9 máj 2015 Šachta nad Diamantovým vŕtaním.

              7 marec 2015 - Medzi Ľadové tresky na jazere patria aj jaskyniari z Aragonitu....

             Výzdoba v zadnom trakte Ľudmily.....

             Akcia sa naozaj vydarilo posunuli sme sa dopredu aj v tréningu v ľadovej vode aj v práci v HLINENEJ STENE.

            Podarila sa ďalšia krásna akcia potápači plus jaskyniari, spoločný guláš a otužovanie a práca v lomovej stene 
           pri pátraní po stratenej jaskyni..  Ráno v prvej smene Lukáš vypadol zo steny a takmer preletel hranou etáže. 
           Zatiaľ sa našej zostave také niečo v HLINENEJ STENE ešte nestalo

             Mazanica na vodnej hladine jazera v jeseni....

             Do Ľudmily prišli aj Poľskí jaskyniari

            V Malej Fatre sa konal v auguste 2015 Jaskyniarsky týždeň a Ľudmilu prišlo pozrieť 51 jaskyniarov z Čiech. Slovenska 

             a Poľska.......

..            Tak pánové jdeme do tech koleňákú..... Prišli k nám zlatí hoši z Pražskej skupiny Zlatý kúň

             V sobotu 22. augusta 2015 dorazila z campu vo Varíne veľká skupina jaskyniarov......

            S Tomášom Flajsom sme fotili jaskyňou trochu viac

           Prvá sobotnajšia parta pred jaskyňou. Smejeme sa že keď tam toľkí nalezieme budú poslednému ešte trčať nohy
           z jaskyne von.... Takú veľkú výpravu sme tu ešte nemali:-) A všetko významní a legendárni jaskyniari

             Tomáš Flajs chcel foto do kalendára:-)

             Posedenie pri guláši na základni Hippocampusu.....

            Mladým  jaskyniarom sa Ľudmila páčila......

            Na brehoch Krpelianskej priehrady......

             V Ľudmile som už nebol takmer rok a ani sa mi do nej moc nechcelo. Nuž ale keď boli jaskyniari z Veľkej Fatry
             tak pekne vyobliekaní tak som skúsil otestovať novú lampu... pozbieral som morál a po roku som opäť nakopol
             RX100vku a šlo sa na vec...

             5 júl 2016 jedna z posledných akcií v jaskyni.....

             Aj keď nám počasie úplne nevyšlo, zišlo sa na jazere celkom 50 priateľov prírody, studenej vody a jaskýň. Na
             spoločnej foto sme len 40dsiati, ďalší pozvaní postupne ešte prichádzali.Akcie sa zúčastnili jaskyniari zo 4
             jaskyniarskych skupín JS Aragonit, OS Veľká Fatra, OS Ružomberok a Speleo TURIEC. Akciu pomáhali
             zabezpečovať potápači ŠKP Hipocampus Martin a poskytli podujatiu krytie svojej základne. Poďakovať
             treba predovšetkým vedúcemu Hipocampu Peťovi Laukovi, potápačovi Jurajovi a Marcelovi Spiššákovi.
             12 máj 2018 stmelovacia akcia a malý EKODEŇ sponzori akcie Jozef Ridzoň a Eduard Piovarči

             Jedno z posledných mojich fotení v jaskyni.... Sintrová brána už po koľký krát?

sobota 9. marca 2013