Piesková sonda na šiestom metri - sobota 7. 10. 2018
Po návrate z Istrie sme s Peťom opäť vyrazili do pieskovej sondy v lome Kraľovany II.
ĽADOVÁ REVOLÚCIA SA ZAČALA
Ledový muž Wim Hof radí, jak ovládnout svůj organismus a zůstat zdravý
nie vždy
Americké tanky
lome sa počíta....
na mňa. Zastal som a zreval som proti nemu čo hrdlo dalo. Pes sa zastavil, zneistel a dokonca prestal zúrivo
štekať, videl som že som ho doslova zmiatol až zastrašil. Potom si preňho pribehli aj vylakaní majitelia...
po dlhšej pauze
a kúpaniu v studenej vode opäť ku vlaku. Okrem toho som bol pozrieť aj orechy pod dvoma veľkými
stromami pri jazere
ĽADOVÁ REVOLÚCIA SA ZAČALA
Keď som začal otužovať pred asi vôsmymi rokmi na jazere nebolo vidieť otužilcov len veľmi ojedinele a vzácne jednéhodvoch plavcov. Za posledné roky sa však situácia mohutne zmenila a na jazero prichádzajú húfy otužilcov. Ladová
revolúcia sa naozaj začala a až po rokoch som sa dozvedel o Ladovom mužovi Vimovi Hofovi, ktorý pre nás
všetkých dokázal úžasnú vec.... utvrdil nás v tom že to čo robíme je dobré..... pre evolúciu nás všetkých
Jeden z mála záberov so Zuzičkou....
Lúčenie neznamená nič. Dôležitý je čas ktorý sme spolu strávili...... Matt Stone
Nie je dôležité hodne myslieť, dôležité je hodne milovať, a preto robte to, čo podnecuje vašu lásku.....
sv. Terézia z Avily - Tým táto svätica povedala všetko....
Ak nezoslabneš život bude veľkolepý.... škótsky spisovateľ a štátnik John Buchan.
Nič nie je častejšie ako neúspešní ľudia s talentom....
Húževnatosť a odhodlanie sami o sebe sú všemohúce.....
Pane nežiadam o ľahšie bremeno, ale o silnejšie ramená.... svätý Augustín
Chodím len po cestách, ktoré majú srdce, po akejkoľvek ceste, ktorá má srdce. Po takej ceste idem a to jediné
čo pre mňa má cenu, je prejsť ju celú... a dívať sa so zatajeným dychom..... Toltécky šaman Juan Matus
Neprestávať so svojim hľadaním má ten, kto hľadá, až nájde. Keď nájde bude otrasený. A keď bude otrasený,
bude žasnúť a stane sa pánom nad všetkým čo jestvuje.... Ježišov výrok v Tomášovom Evanjeliu.
Potvrzeno vědeckým výzkumem – naše emoce mají sílu měnit hmotný svě
Těžko si lze představit nějaký jiný objev, na
který by mohli být vědci více hrdí. Máme zde na mysli výsledky tří
samostatných vědeckých výzkumů, které jen nedávno potvrdily, že lidská
mysl a emoce mají sílu doslova měnit hmotný svět kolem nás.
Tento neobyčejný objev způsobil mezi vědci velký rozruch, a proto si nepochybně zaslouží i naši pozornost.
Dárce vzorky DNA, který v experimentu zároveň plnil úlohu testované osoby, se během experimentu nacházel v jiné místnosti než nádoba s obsahem jeho DNA.
Vědci pak tuto testovanou osobu vystavili působení emočních pobídek, čehož výsledkem byla změna struktury nejen DNA v jeho těle, ale i změna v DNA, která se nacházela ve vedlejší místnosti!
Konkrétně, když emoce testované osoby byly negativní, procesy probíhající v DNA se začaly výrazně zpomalovat a komplikovat, a naopak, když emoce testované osoby byly pozitivní, pozorovaná DNA se uvolnila a procesy v ní začaly probíhat optimálně.
Vědci neměli jinou možnost než na základě pozorovaného jevu dospět k závěru, že „lidské emoce mají schopnost působit na hmotný svět způsobem, který se příčí známým a platným fyzikálním zákonům.“
Testované osoby – dárci se znovu nacházely v jiné místnosti než vzorky jejich krvinek. Zde jim byly promítány různé videoklipy, které plnily úlohu „emočních pobídek“.
Jak jsme již zmínili, i v tomto druhém experimentu byly vzorky DNA (bílé krvinky) testovaných osob umístěné v samostatné místnosti. A stejně jako v předešlém experimentu, změny v DNA přesně odpovídaly změnám v emocích u testovaných osob a probíhaly přesně ve stejném čase.
Názorně si to můžeme představit tak, že křivka, která zobrazuje změny v lidské DNA se doslova shodovala s křivkou, která zobrazuje průběh a změny v emocích u testovaných osob.
Aby toho nebylo málo, v tomto výzkumu se také zjistilo, že emoce ovlivňovaly procesy probíhající v DNA až do vzdálenosti 50 mil!
Emoce však mají schopnost ovlivňovat procesy probíhající v DNA pravděpodobně na mnohem větší vzdálenost, protože vědcům se v době provádění tohoto experimentu nepodařilo narychlo najít laboratoř, která by se od nich nacházela dál než 50 mil.
A stejně i v tomto případě vědci na základě výsledků experimentu dospěli k závěru, že DNA má schopnost komunikovat v čase a prostoru takovým způsobem, který se vymyká fyzikálním zákonitostem, alespoň tak jak jsme je chápali dosud.
Vědci pak do tohoto vakua vložili vzorek DNA – fotony se okamžitě přestaly pohybovat náhodně a namísto toho svým pohybem začaly přesně opisovat strukturu DNA.
Vědci se k tomu vyjádřili následovně: „Sami jsme zaskočeni zjištěním, že fotony se přestaly pohybovat náhodně a že svůj pohyb podřídily struktuře DNA.
Nemáme proto na výběr a musíme připustit tu možnost, že existuje nějaké pole energie, o kterém zatím nic nevíme.“
Tito vědci také dále poukázali na skutečnost, že DNA fyzicky ovlivnila pohyb fotonů, jakož i na fakt, že výsledky předchozích dvou výzkumů plně podporují správnost jejich zjištění.
Závěr
Když si dáme dohromady všechna zjištění a výsledky těchto tří experimentů, nemáme mnoho jiných možností než konstatovat, že vzájemné působení člověka a jeho DNA probíhá mimo čas a prostor.
Nebo řečeno jinak, lidé si sami vytvářejí svou skutečnost tím, že si sami vybírají, jaké pocity a emoce chtějí ve svém životě zažívat.
Zdroj: mv.cz, bibliotecapleyades.net
Experiment s lidskou DNA
V jednom z experimentů byl použit extrahovaný vzorek lidské DNA, která byla hermeticky uzavřena a uložena v kovové nádobě.Dárce vzorky DNA, který v experimentu zároveň plnil úlohu testované osoby, se během experimentu nacházel v jiné místnosti než nádoba s obsahem jeho DNA.
Vědci pak tuto testovanou osobu vystavili působení emočních pobídek, čehož výsledkem byla změna struktury nejen DNA v jeho těle, ale i změna v DNA, která se nacházela ve vedlejší místnosti!
Konkrétně, když emoce testované osoby byly negativní, procesy probíhající v DNA se začaly výrazně zpomalovat a komplikovat, a naopak, když emoce testované osoby byly pozitivní, pozorovaná DNA se uvolnila a procesy v ní začaly probíhat optimálně.
Vědci neměli jinou možnost než na základě pozorovaného jevu dospět k závěru, že „lidské emoce mají schopnost působit na hmotný svět způsobem, který se příčí známým a platným fyzikálním zákonům.“
Experiment s bílými krvinkami
V dalším experimentu byly testovaným osobám odebrány vzorky leukocytů (bílých krvinek). Tyto vzorky byly potom umístěny do speciální komory, v níž bylo zařízení pro měření elektrického náboje bílých krvinek.Testované osoby – dárci se znovu nacházely v jiné místnosti než vzorky jejich krvinek. Zde jim byly promítány různé videoklipy, které plnily úlohu „emočních pobídek“.
Jak jsme již zmínili, i v tomto druhém experimentu byly vzorky DNA (bílé krvinky) testovaných osob umístěné v samostatné místnosti. A stejně jako v předešlém experimentu, změny v DNA přesně odpovídaly změnám v emocích u testovaných osob a probíhaly přesně ve stejném čase.
Názorně si to můžeme představit tak, že křivka, která zobrazuje změny v lidské DNA se doslova shodovala s křivkou, která zobrazuje průběh a změny v emocích u testovaných osob.
Aby toho nebylo málo, v tomto výzkumu se také zjistilo, že emoce ovlivňovaly procesy probíhající v DNA až do vzdálenosti 50 mil!
Emoce však mají schopnost ovlivňovat procesy probíhající v DNA pravděpodobně na mnohem větší vzdálenost, protože vědcům se v době provádění tohoto experimentu nepodařilo narychlo najít laboratoř, která by se od nich nacházela dál než 50 mil.
A stejně i v tomto případě vědci na základě výsledků experimentu dospěli k závěru, že DNA má schopnost komunikovat v čase a prostoru takovým způsobem, který se vymyká fyzikálním zákonitostem, alespoň tak jak jsme je chápali dosud.
Experiment s fotony
V této oblasti byl proveden ještě i třetí samostatný experiment. V tomto experimentu vědci zkoumali chování fotonů (fotony jsou částice světla) ve vakuu.Vědci pak do tohoto vakua vložili vzorek DNA – fotony se okamžitě přestaly pohybovat náhodně a namísto toho svým pohybem začaly přesně opisovat strukturu DNA.
Vědci se k tomu vyjádřili následovně: „Sami jsme zaskočeni zjištěním, že fotony se přestaly pohybovat náhodně a že svůj pohyb podřídily struktuře DNA.
Nemáme proto na výběr a musíme připustit tu možnost, že existuje nějaké pole energie, o kterém zatím nic nevíme.“
Tito vědci také dále poukázali na skutečnost, že DNA fyzicky ovlivnila pohyb fotonů, jakož i na fakt, že výsledky předchozích dvou výzkumů plně podporují správnost jejich zjištění.
Závěr
Když si dáme dohromady všechna zjištění a výsledky těchto tří experimentů, nemáme mnoho jiných možností než konstatovat, že vzájemné působení člověka a jeho DNA probíhá mimo čas a prostor.
Nebo řečeno jinak, lidé si sami vytvářejí svou skutečnost tím, že si sami vybírají, jaké pocity a emoce chtějí ve svém životě zažívat.
Zdroj: mv.cz, bibliotecapleyades.net
To znamená že pozitívne myslenie je účinná metoda ktorú treba začať rozhodne aplikovať a ktorá ovplivní naš život v pozitívnom slovazmysle.
ľadové kryhy pod ľadovú plochu....
vode váľal v snehu. Aj ten sneh bol adekvátne páperový....
sa postaráme bude príjemne vyhriata aj základňa. Zároveň sa uskutoční aj prvé riadne zasadnutie novej otužileckej
bunky na jazere.... Bude pripravený bohatý program....
hrdinsky udržal nad vodou
do vody trénovať...
Dnes to bolo vo vode brutál recitál:-)
v pomere 3 : 5. Mohlo to byť tesnejšie keby šiel do vody aj Peťo Kozoň . A treba si všimnúť že Sväťo je ešte stále
vo vode s našimi babami zatiaľ čo my sme už dávno vytuhli....
Ľadová voda vybudzuje obranyschopnosť organizmu.... Začiatok roka 2017
Ledový muž Wim Hof radí, jak ovládnout svůj organismus a zůstat zdravý
Přezdívka
59letého Holanďana Wima Hofa je Ledový muž. Je držitelem více než 20
rekordů přežití při nízkých teplotách. Hof vyvinul svou vlastní metodu,
která mu umožňuje kontrolovat proces dýchání, tělesnou teplotu a tepovou
frekvenci a učí tuto metodu ostatní. To mu také umožňuje dosažení
superzdraví a zotavit se z nejzávažnějších nemocí.
Teď učí svou metodu po celem světě!
Podle informačního portálu https://www.wimhofmethod.com/.
S nadcházejících podzimem,
sychravým počasím a čím dál tím větší zimou se většina z nás uchyluje
k teplému čaji s medem, horké vaně, saunám a pokud jsme tak ještě dosud
nečinili, doplňujeme potřebnou dávku vitamínů
Podle informačního portálu https://www.wimhofmethod.com/.
Ledový muž Wim Hof radí, jak ovládnout svůj organismus a zůstat zdravý
Možnost koupit
. Přeci jen přichází období notoricky známé zvýšeným výskytem nachlazení, nemocí a dalších komplikací, které nikdo nemáme rádi. Možná se dokonce v tomto období necítíme ve formě ani psychicky a pochmurné dny začínají mít pomalu vliv na naši výkonnost, soustředěnost nebo spánek. Co tedy můžeme udělat pro zlepšení? Dnes se dozvíte o metodě, kterou se vsadím, že jste tak úplně nečekali.Co se v dnešním "ledovém" článku dozvíme?
- Kdo je Wim Hof a proč by mi zrovna jeho metoda mohla pomoci zlepšit celkové zdraví
- Že pomocí metody ledového muže. Wima Hofa, můžeme posouvat hranice lidského těla
- Jak nám nervová soustava pomáhá přežít nebo nás nutí dát si po vydatném obědě dvacet
- Proč se testování fyzických schopností Wima Hofa vymykala realitě a co vše dokáže s Hof s vlastním tělem
- Jak prakticky podpořit své zdraví pomocí Wim Hofovi metody
Chlad je váš vřelý, srdečný přítel
"Zastavte se, dýchejte a udělejte z chladu svého přítele a učitele!"
Začíná vám to znít jako z nějaké ezoterické příručky dle hesla "pomoz si sám"? V tom případě ale ještě s názorem počkejte, protože tento trošku bláznivě působící chlapík s přezdívkou "Ice Man" způsobil v několika posledních letech malou revoluci v tom, jak dnešní medicína vnímá možnosti a hranice lidského těla.
https://lav.sk/ovladnite-svoj-imunitny-system-metoda-wima-hofa-na-vlastnej-kozi/
Ledová životní cesta Wima Hofa vstříc záhadě moderní vědy a netušeným schopnostem
Když Wim Hofovi v roce 1994 tragicky zemřela manželka trpící depresemi (spáchala sebevraždu) a zůstal sám se čtyřmi dětmi, neměl moc času na truchlení. Musel se postarat o rodinu a život šel dál. Stále však hledal smíření a katarzi, praktikoval jógu, studoval různé filosofické směry, ale nic z toho mu nenabízelo odpovědi, které hledal.Wim měl již ale od dětství blízký vztah k chladu a otužování, a tak když jednou večer seděl na lavičce v parku a, dle jeho slov, se mu v hlavě honily desítky myšlenek, zpozoroval lehce zamrzlou hladinu blízkého jezírka. Bez delšího rozmýšlení se svlékl a přes křehkou vrstvu ledu se ponořil do mrazivé vody. První reakce byla jasná: tělo křičelo šokem, snažil se popadnout dech a vydržet bolest podobnou tisíci jehel zabodávajících se do jeho kůže
Wim bolesti nepodlehl a po chvíli zjistil, že když se soustředí na hluboké dýchání, nastává něco, co se mu nedařilo meditací, četbou ani cvičením – jeho mysl byla prázdná, jeho tělo se uklidnilo a když z vody vylezl, cítil se klidný a relaxovaný. Nedalo mu to, a tak celý proces zopakoval druhý den. Výsledek byl naprosto stejný. S postupem času a znalostmi Tummo jógy sestavil metodu, která dnes nese jeho jméno a jejíž osvěta je jeho hlavním cílem.
"Mou misí je, aby byl každý člověk silný, zdravý a šťastný“
Co je tedy na tomto muži natolik zajímavého, že jej podrobují testům známé univerzity? Proč vyvolal Wim Hof nebývalý celosvětový zájem o svou metodu? Sám tvrdí, že nejen on, ale každý člověk dokáže za pomocí speciálních dýchacích technik a kontrolovaného otužování vědomě ovlivnit autonomní nervový systém, a tím kontrolovat mnohé procesy ve svém těle.Wim Hof dokáže vědomě ovládat autonomní nervový systém. Jedná se o zázrak?
Autonomní nervová systém (ANS) nebo také vegetativní systém je součástí periferního nervového systému, a jak už z názvu "autonomní" vyplývá, nelze jej ovládat vůlí. ANS zabezpečuje převod vzruchů mezi centrálním nervovým systémem (CNS) a efektorovými tkáněmi nezávislými na kontrole vůlí (hladká svalovina, srdeční sval, exokrinní žlázy…).Obsahuje aferentní, neboli dostředivá vlákna, která hrají důležitou roli v regulaci homeostázy organizmu, větší pozornost se však soustřeďuje na studium eferentní (odstředivé) části skládající se ze dvou systémů. Sympatikus a parasympatikus.
Sympatikus nám pomáhá přežít drsné podmínky
- Sympatikus připravuje tělo na stresové situace: "Bojuj nebo uteč!", tedy tzv. fight or flight mód, kterým reagujeme na akutní stres nebo ohrožení, přičemž tato reakce nám umožňuje přežít již od pravěku.
- Co se stane, když před vámi stojí medvěd? Váš mozek tuto informaci vyhodnotí jako potenciální ohrožení a nastává reakce sympatiku v podobě rozšíření
zornic (lepší vidění), redistribuce krve v tělním oběhu –
vazokonstrikce v trávicím traktu (trávit teď zrovna nepotřebujeme),
vazodilatace v mozku, srdci, plicích a kosterním svalstvu (abyste mohli
co nejlépe reagovat, tedy bojovat nebo utíkat), s redistribucí krve
dochází také ke zvýšení krevního tlaku, zvýší se srdeční frekvence, síla
stahu myokardu, zvýší se rychlost vedení nervového vzruchu myokardem
a také citlivost srdce k nervovým podnětům.Tato reakce velmi užitečná, pokud nám hrozí nějaké jasné ohrožení. V dnešní době se však jasný nepřítel změnil v chronický všudypřítomný stres a z reakce, která nám dříve zachraňovala život se stala reakce, která nám spíše škodí (vysoký krevní tlak, remodelace cév)
Parasympatikus má na starosti odpočinek a zažívání
- Parasympatikus reguluje tělesné funkce tak, aby byl proveden příkaz: "Odpočívej a zažívej".
- Typicky si představte odpočinek po dobrém nedělním obědě. Reakcí parasympatiku nastává zúžení zornic, krev se shromáždí v zažívacím traktu (trávení a distribuce živin z přijaté potravy), zvýší se sekrece žláz zažívacího traktu, sníží se srdeční frekvence a síla kontrakce myokardu, čímž se sníží srdeční výdej a dojde k mírnému poklesu krevního tlaku.
Dr. Kenneth Kamler, který se podílel na testování Wima Hofa ve Feirnsteinském Institutu pro medicínský výzkum v roce 2007 se na jeho adresu vyjádřil následovně: "Wim je schopný vydržet chlad, protože umí změnit fyziologii svého těla. Umí aktivovat schopnosti, které jsou u každého z nás nevyužité. Jeho teplota postupně poklesla o deset stupňů na úroveň, která je pro průměrného člověka neslučitelná se životem.
Každopádně Wim byl schopen opět zvýšit svou tělesnou teplotu o šest stupňů pouze za pomoci meditačních technik. Tento výkon je v medicíně doposud považován za nemožný.“
Co vše dokáže Wim Hof s vlastním tělem?
- Regulovat a udržet tělesnou teplotu mimo možnosti běžného člověka
- Vědomě ovlivňovat imunitní reakci organismu (přesný mechanismus je stále předmětem výzkumu)
- Dechovým cvičením měnit pH krve, a tím ovlivňovat další biochemické reakce v těle
- Soustředěním a meditací vědomě ovlivnit podvědomé reflexy
- Vědomě ovlivnit chování některých hormonů (kortizol, adrenalin, noradrenalin)
- Podpořit tvorbu hnědého tuku, který se už u dospělých lidí skoro nevyskytuje
- Zvýšit několikanásobně svůj metabolismus v klidovém režimu
- Vědomě kontrolovat vazokonstrikci a vazodilataci a tím měnit průtok krve v končetinách
Wim Hof a jeho osobní výzvy
Wim již tedy věděl, že touto cestou může pomoci k lepšímu a kvalitnějšímu životu sobě i ostatním, ale zbytek světa o tom zatím neměl ponětí. A jelikož je Wim člověk, který má rád výzvy, rozhodl se pustit do série mimořádných činů, kde za zmínku stojí např.:- Výstup na Mt. Everest do výšky 6,7 km bez kyslíkové masky, pouze v šortkách a ponožkách
- Stanovil světový rekord pobytu v nádrži s ledem po dobu 1 hodiny 52 minut a 42 sekund
- Vystoupal na Mt. Kilimanjaro za 2 dny, opět pouze v šortkách
- Uběhl kompletní maraton ve Finsku, v teplotách kolem –20 °C, v šortkách a s časem 5 h a 25 m
- Uběhl půlmaraton v namibijské poušti, v září a kompletně bez vody
Jaký je tedy princip Wim Hofovy metody?
Je důležité zmínit, že veškeré techniky dýchání a otužování musejí být praktikovány v bezpečném a zajištěném prostředí. Vzhledem k tomu, že při dýchání dochází k hyperventilaci, je zde riziko ztráty rovnováhy či dokonce omdlení.
1. Zajistěte si pohodlí a zavřete oči
Sedněte si nebo lehněte v meditační pozici, tak jak je to pro vás nejvhodnější. Několikrát se hluboce nadechněte a vydechněte do plné kapacity plic. Neměli byste cítit žádnou obstrukci (zahlenění, plicní onemocnění). Tuto metodu je doporučeno praktikovat s prázdným žaludkem, ideálně po probuzení.
2. Připravte se hlubokým a kontrolovaným dýcháním
Hluboce a kontrolovaně se nadechněte, dokud neucítíte slabý tlak zevnitř hrudníku na solar plexus. Chvilku zadržte dech a pak úplně vydechněte. Znovu vdechněte vzduch co nejvíce. Na chvíli vydržte. Opakujte toto zahřívací kolečko zhruba 15x.
3. Dýchejte a ponořte se do svého nitra
Představte si, že nafoukáváte balónek. Vdechujte zhluboka a vydechujte ústy v krátkých uvolněných výdeších. Udržujte stabilní tempo. Zavřete oči a opakujte asi třicetkrát nebo dokud neucítíte, že vaše tělo je nasyceno kyslíkem (pocity svědění, brnění, lehkého točení hlavy). Během těchto 30 silných vdechů a výdechů se ponořte do svého tělaa používejte představivost a vizualizaci k posilňování, nebo oslabování fyzických projevů, které se vám zrovna dějí – za zavřenýma očima vám mohou díky snížené koncentraci oxidu uhličitého a zvýšené koncentraci kyslíku v krvi vířit barvy a objevovat různé obrazce, nebraňte se tomu.4. Vydechněte veškerý vzduch a zadržte dech tak dlouho, jak to jen půjde
Po cca 30 cyklech nádech/výdech se naposled intenzivně nadechněte, pak vydechněte veškerý vzduch z plic a držte tak dlouho, jak vám to reflex dovolí. Díky hyperventilaci je vaše krev výrazně okysličena a pravděpodobně takto vydržíte 2 minuty i více. Využijte tento čas k meditaci a představujte si, jak se kyslík šíří každou cévou v těle.
5. Pomalu a hluboce se nadechněte
Reflex vás donutil se nadechnout, udělejte to tedy pomalu, ale pořádně, do maximální kapacity plic. Jakmile je váš nádech na maximu, nevydechujte, držte vzduch v plicích a cca 10-15 sekund sledujte, jak se vaše tělo plní energií (znovu okysličuje). Následně pomalu vydechněte a tím ukončete první kolo.
Dechové kolo zopakujte vícekrát a přesuňte se do koupelny ke studené sprše
Celý tento proces opakujte 2–3x a po ukončení posledního kola minimálně 5 minut vleže relaxujte a odpočívejte. Budete se cítit velmi lehce, může se vám točit hlava, ale budete plní energie a v dobré náladě. Poté se přesuňte do sprchy a dle vaší osobní preference a otužilosti se v celkem třech jednominutových intervalech s 30sekundovou pauzou sprchujte ledovou vodou. Kdo ještě není zvyklý, tak může nahradit tzv. kontrastní sprchou, kdy minutu teče horká voda a 30 sekund ledová voda.
Máte to za sebou! Gratulujeme k dobití ledovou energií
Právě jste prošli základním cvičením a základním stavebním kamenem Wim Hofovy metody. Dýchání a otužování se samozřejmě dále rozvíjí a kombinuje s dalšími prvky, bližší informace naleznete na stránkách věnující se metodě tohoto populárního Holanďana, případně můžete vyzkoušet intenzivní 10týdenní video kurz na stejných stránkách..
A jaké, že jsou studiemi prokázané benefity Wim Hofovi metody?
- Pozitivní ovlivnění imunity pomocí stimulace katecholaminů (adrenalinu a noradrenalinu)
- Pozitivní vliv na léčbu autoimunitních nemocí jako např. lupénka, artróza a jiné
- Stimulace a zrychlení metabolismu
- Zvýšení koncentrace tzv. "hnědého tuku"
- Redukce chronického stresu pomocí přímého vlivu na bloudivý nerv a parasympatický nervový systém
- Snížení výskytu zánětů a infekcí v těle
Co si z toho vzít?
Wim Hofova metoda je zajímavý komplexní přístup k práci se svým tělem a zcela jistě si zaslouží pozornost. Od doby, kdy byla poprvé představena širší veřejnosti již uběhlo několik let a za tu dobu si získala obrovské množství následovníků po celém světě, kteří sdílí své pozitivní zkušenosti. Jestliže se Wim v počátcích svého snažení setkával s nedůvěřivostí a jeho metoda byla považována za bizarní eskapádu bláznivého Holanďana, dnes jde o respektovanou alternativu k péči o své tělo.
V rámci vědecké veřejnosti nadále probíhají seriózní výzkumy, které by měly v budoucnosti ukázat, kde je opravdový limit naší schopnosti ovlivňovat pochody v těle. Wim Hof s úsměvem nabádá svým známým heslem, abychom se tohoto procesu nebáli, protože "chlad je náš vřelý přítel!"
Zdroje:
AubMckenzie: Wim Hof Method Animation, YouTube video, 2016, Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=gKgUE76udK4
Autonomní nervový systém, multimediální skripta 3. LF UK, Dostupné z: http://fblt.cz/skripta/regulacni-mechanismy-2-nervova-regulace/6-autonomni-nervovy-system/
Přehled lékařské fyziologie, Wiliam F. Ganong, 20. vydání, 2005, Czech Edition, Galén
Vegetativní nervová soustava (fyziologie), Wikiskripta 2017, Dostupné z: http://www.wikiskripta.eu/w/Vegetativn%C3%AD_nervov%C3%A1_soustava_(fyziologie)
Wim Hof Breathing Technique And Method: Are They Legit? A Scientific Critical Review, 25 Srpna, 2016, Dostupné z: http://www.thebroscientist.com/wim-hof-breathing-technique-method-legit-scientific-critical-review/
Wim Hof method official website, 2017 - Dostupné z: https://www.wimhofmethod.com/
Wim Hof Method Review: Deep Breathing & Cold Exposure to Supercharge Your Mind, Body & Spirit, 18 Ledna, 2016, Dostupné z: https://freedomandfulfilment.com/wim-hof-method-review/
Wim Hof, personal wikipedia website, 2017 - Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Wim_Hof
Wim Hof The Iceman Demonstrates His Breathing Technique with Lewis Howes, YouTube video, 2016, Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=RW1C_3OXhEs
Wim Hof, Koen De Jong. The Way of the Iceman: How the Wim Hof Method Creates Radiant, Longterm Health--Using the Science and Secrets of Breath Control, Cold-Training and Commitment, Knižní publikace – 2017
Poslal som svoje želanie do kozmu: chcel by som niečo jednoduché, šialené a neuveriteľné súčasne. Niečo, kde by som prekonával sám seba.Nemal som na mysli 10 rokov jogy, ani žiadne komplikované duchovné či telesné učenie z východu. Sú to často sféry, kde jednotlivé frakcie vedú urputný boj o tom, kto vlastní svätý grál absolútnej pravdy a kde každá odchýlka musí byť potrestaná nenávisťou a odsúdením.
Vždy má odpudzovali “kolektívne“ skupinové cvičenia, terapie a meditácie. Tam, kde som videl skupinu, videl som aj nafúknuté ego hlavného guru, ktorý sa nevie nabažiť slepej poslušnosti svojich ovečiek. Celý život som hľadal človeka, ktorému by som sa mohol s rešpektom pokloniť. Už som bol zmierený s tým, že nestretnem v živote ozajstného vizionára, priekopníka, ktorý otrasie celým, všeobecne neobľúbeným systémom. Ten robíme stále silnejším práve my, a to tak, že sledujeme všetky trendy, ktoré nám dobre platení kreatívci omamne spievajú do uška bez toho, aby sme si všimli, o akú hlúpu manipuláciu ide. Kto pretvoril najväčšie súčasné svetové firmy na mocné giganty? My sami. Či už sú to sociálne médiá a vyhľadávače, alebo výrobcovia potravín, liekov a najrôznejších produktov, my sami ich denno-denne podporujeme, pretože sme nadobudli pocit, že všetky tie produkty potrebujeme, aj keď sme sa predtým bez nich bez problémov zaobišli.
Existuje vôbec nejaká alternatíva?
Aká je alternatíva k celodennému pozeraniu do smartfónu, prepchávaniu sa nezdravými potravinami, k vysedávaniu v čakárňach u lekárov, nakupovaniu drahých liekov, k prílišnej úzkostlivosti obliekania, ktorá sa objavuje pri prvom studenom vánku, kedy si navliekame polárnu čiapku a termo prádlo, vyrobené do teploty pod -20 °C? Existuje alternatíva k vyhoreniu, takzvanému „burn out-u“ – čo je len nový názov pre mánickú depresiu, jednej z najčastejších psychických chorôb súčasnosti? Sme úspešní, máme práce nad hlavu a ucho a prsty stále nalepené na telefóne (daň neustálej zastihnuteľnosti a príčina negatívneho stresu). Peniaze, ktoré potom zarábame často míňame na „reset“ v podobe drog, liekov a psychiatra. (Negatívny stres je stres, po ktorom nenasleduje telesná akcia ani výboj agresie, ale ktorý zostáva v našom vnútri, na rozdiel od pozitívneho stresu, kde k akcii dochádza.)
Je toto (nová) kvalita ľudského života? Na jednej strane si vytvárame komfortnú zónu pohodlia, tepla, lenivosti, slasti a celodenného napchávania sa a na druhej strane podstupujeme 24-hodinový stres, spôsobovaný informačnými technológiami, ktorých otrokmi sa stávame príliš ochotne…
Wim Hof – človek s mimoriadnymi schopnosťami
Keď som tohto muža stretol prvý raz na živo a pozrel mu do očí, na tvári sa mi rozžiaril široký úsmev. Videá a filmy sú z informačného hľadiska fajn, ale nedokážu zachytiť atómovú elektráreň, akou je Wim Hof vo svojich rozgajdaných bermudách, starom tričku a nakrivo nasadenej čiapke. Ale keď rozpráva, všetci stíchnu a počúvajú hurikán pozitívnej energie a racionálnych argumentov. Ani jedno zbytočné slovo. Každé sedí ako päsť na oku, na oku našich nesprávnych návykov a myšlienok. Šesťdesiatka mu dýcha na krk, ale energie má viac ako 100 vyrysovaných mladíkov vo fitnes centre. Ako je to možné?
Wim Hof je zajedno so svetom a na nič sa nehrá. Prešiel si mnohými životnými katastrofami, svoj život žije šťastne, a to aj napriek tomu, že ho považujú prinajlepšom za blázna, prinajhoršom za šarlatána.
Názory verejnosti ho nezlomili. Každý rok si dáva stále šialenejšie výzvy, no nie preto, aby sa blysol na titulných stránkach časopisov, ale preto, aby prekonal sám seba. Jeho výkony nakoniec pritiahli nielen pozornosť médií, ale i pozornosť členov váženej vedeckej komunity, ktorí jeho výsledkom nedokázali porozumieť. Výstup na Kilimandžáro v trenkách, pobyt v ľade počas 1 hodiny a 52 minút, plávanie pod ľadom (1 nádych na 66 metrov), zavesenie sa vo výške na jednom prste počas jednej hodiny, maratón za polárnym kruhom alebo na púšti bez vody a v šortkách, to predsa odporuje zdravému ľudskému rozumu. (Wim je držiteľom 21 rekordov zapísaných v Guinessovej knihe).
Práve preto sa vedci a lekári rozhodli jeho výkony merať, testovať i overovať. Je to možné aby niekto ovládal svoj imunitný a hormonálny systém, bez zásahu zvonku? Nad výsledkami krútili hlavou, až kým nemuseli akceptovať, že jeho schopnosti sa priečia všetkému, čo vieme o ľudskom tele a jeho fungovaní a v tomto konkrétnom prípade nadčloveka Wima Hofa naše učebnicové poznatky skutočne neplatia.
To však Wimovi nestačilo. Rozhodol sa, že svoje poznanie a schopnosti odovzdá aj iným. V roku 2011 v spolupráci s prof. Dr. Pickersom z univerzity St. Radboud uskutočnil experiment: za týždeň naučil 12 mladíkov ovládať svoj imunitný systém. Práve týmto dvanástim ľuďom bol následne do krvi injektovaný endotoxín z baktérie E.Coli. Z dvanástich mladých mužov neochorel ani jeden (žiadna horúčka, triašky ani bolesti). Z druhej, kontrolnej skupiny dvanástich mladíkov bez prípravy, ochoreli všetci. Všetko alebo nič. Experiment vedcov prekvapil svojou bezkonkurenčnou jednoznačnosťou.
Wim preto začal školiť inštruktorov a spoločne s nimi organizoval pobyty, na ktorých vyučoval svoje techniky dýchania, otužovania a koncentrácie: v lete v španielskych Pyrenejach a v zime v poľských Krkonošiach. Šírením svojej metódy by rád ozdravil čo najväčšie množstvo ľudí na svete. Na zimný pobyt v Krkonošiach v novembri 2016 som sa bez váhania prihlásil aj ja.
Iný svet – 16 stupňov v dome stačí
Ubytovali nás vo Wimovom dome v horách: 20 mužov z celého sveta, vo všetkých vekových kategóriách. Niektorí vyšportovaní, iní v priemernom telesnom stave človeka pracujúceho v kancelárii. Jedni s absolvovanou prípravou, iní bez nej. Tri spálne s poschodovými posteľami, 3 spoločné sprchy a dva záchody, kuchynka, miestnosť pre praktizovanie dýchacích cvičení, obývačka s krbom, 2 sauny a samozrejme malý vonkajší bazén, ktorý každú noc zamŕzal. Priemerná teplota v dome bola cca 16 °C. Do hotela, v ktorom bývali ostatní členovia kurzu, nám pešia cesta trvala asi 20 minút. K nádherne romantickému vodopádu sme mali asi 5 minút chôdze.
V ČOM SPOČÍVA METÓDA WIMA HOFA?
Dychové cvičenia – výlet do iných dimenzií
„Ja vás nechcem nič naučiť. Chcem z vás len dostať sračky! Telo vie, čo má robiť, ak mu v práci nebránite nesprávnymi prístupmi, strachom a nerozhodnosťou.“
Inštruktori nás poprosili, aby sme si zobrali spacie vaky a ľahli si na podlahu v “dýchacej“ miestnosti. Začal sa najzaujímavejší „trip“ môjho života. Štyridsať rýchlych nádychov a pomalých výdychov, hlboký nádych, hlboký výdych, hlboký nádych, hlboký výdych a ponorenie sa do seba, kto koľko vydrží: 30 sekúnd alebo 2 minúty. A potom znovu a znovu počas celej hodiny. Začnú vám vibrovať najprv ruky, potom nohy, následne celé telo. Oblieva vás teplo a príjemné opojenie. (Hyperventiláciou sa zvyšuje koncentrácia kyslíka v krvi a bunkách a telo sa alkalizuje, pretože O2 je zásadotvorné, CO2 kyselinotvorné). Postupne sa v ľuďoch začali uvoľňovať roky uložené stresy, krivdy, neistoty. Niektorí plakali, druhí sa smiali, ďalší sa triasli. U mňa sa to dialo presne v tomto poradí. Po emocionálnom vypustení nahromadeného nekonkrétneho žiaľu, nasledoval hlboký smiech a triaška brušných svalov, rúk a nôh. Pri ďalších výdychoch som začal vidieť obrazy – oko, potom tunel, na konci ktorého žiarilo svetlo (konečne…), geometrické tvary, ale aj tváre ľudí a zvierat. Môže mať dýchanie účinky, kvôli ktorým ľudia siahajú po drogách? Nádherný hodinový „trip“ zdarma, bez vedľajších účinkov a s nabudením tela aj duše na celý deň, s pocitom jednoty svojej osoby a sveta – túto eufóriu sme pociťovali úplne všetci. Začali sme vibrovať na jednej vlnovej dĺžke. Z cudzích ľudí sa za deň stali priatelia, či dokonca bratia, pretože práve tak sme to všetci cítili. Napriek tomu, že sme každý deň išli za hranice svojho fyzického maxima, nepociťoval som únavu a v noci mi namiesto zvyčajných 6 – 7 hodín spánku, stačili na regeneráciu 4 hodiny.
Tréning chladu – dokážeme viac ako si myslíme
Do sauny chodievam pravidelne od svojho detstva, kneipové kúry a studené sprchy praktizujem už roky, no u Wima sa ukázalo, že pobyt v chlade dokáže dosiahnuť úplne iné dimenzie… Na ceste z raňajok sme skúsili podržať jednu ruku v tečúcej ľadovej vode. Po pár sekundách bola bolesť v končatine neúnosná a všetci ruku rýchlo vybrali von. Ruka okamžite sčervenela a začala páliť. Nevadí, skúsme ešte druhú! Ako sme zistili, ak je teplo alebo zima neúnosná, k pocitu chladu a/alebo tepla sa primieša i pocit bolesti: ochrana tela proti prehriatiu a zamrznutiu. Naozaj sa odvážime bojovať proti tomuto ochrannému reflexu svojho tela?
Telo vie, čo má robiť – stačí, keď mu budeme dôverovať
Domov z obeda sme už išli v krátkych nohaviciach a s odhalenou hruďou. Akoby náhodou sme sa zastavili pri prírodnom bazéne, ktorý vytvorila horská rieka. „Tak poďme chlapci! Naskákať do vody, každý na ako dlho chce, toto nie je súťaž! Po skočení do vody vám vyslovene zamrzne dych, vy ale musíte napriek tomu dýchať, dýchať a dýchať: rýchly nádych, pomalý výdych. Uvidíte, že po chvíli sa bolestivá zima začne meniť na teplo.“ Po asi minúte sme z vody vyšli von. Zdalo sa nám, že vonku dosahuje teplota tropické hodnoty a to bolo pritom iba okolo nuly. Mokrí a v šortkách sme pokračovali do domu – niektorí bosí, niektorí v topánkach.
Sila kolektívu – 6 minút v ľadovej vode
Na druhý deň po ranných dychových cvičeniach nám inštruktor Bart zavelil: „Všetci do plaviek a naboso. Za 3 minúty odchádzame.“ Vystrašení sa pýtame, čo budeme robiť. „Uvidíte,“ smeje sa inštruktor. Po desiatich minútach sme prišli k romantickému vodopádu. Bart nám zavelil pochytať sa za ruky, vojsť do vody a vo vode vytvoriť kruh. Išli sme do toho. Spustil stopky. Minimálny čas: 5 minút. Zalial nás chlad. Stisk rúk z oboch strán silnel. Videl som, že všetci trpia rovnako ako ja, ale nebol čas na úvahy. Moja koncentrácia išla do vnútra. Vydržať! Skupina a zovretie mi dávali silu. Po pocitovej minúte vo vode zahlásil Bart, že musíme vydržať ešte ďalších šesťdesiat sekúnd. Reálny odhad plynutia času sa stratil. Keď sme vyšli von, ukázal nám stopky, na ktorých svietilo 6 minút. Strávili sme ich v pomaly tečúcej ľadovej vode. Americkí marines, špeciálna elitná vojenská skupina, musia za účelom zloženia skúšok vydržať v ľadovej vode 2 minúty. My, amatéri, sme zvládli šesť. Posadali sme si na skaly a pomaly sme sa obliekli. V dome nás čakalo prekvapenie: Bart s Matthiasom, ďalším inštruktorom, nám s úsmevom oznámili, že sauny sú pripravené a môžeme sa veselo ohrievať. Skákanie do ľadového saunového bazénu sa našim telám už zdalo ako prechádzka rajským sadom. Začali sme skúšať, ako dlho v bazéne vydržíme. Veľká zábava družnej mužskej hordy.
Výstup na Snežku – krst ohňom
Na 3-hodinový výstup v šortkách do výšky 1.600 metrov nad morom, som sa po troch dňoch tréningu ešte necítil. Navyše som ešte netušil, že je to jediný vysoký kopec týčiaci sa nad planinou, a tým pádom dostáva plný náraz studeného vetra zo severozápadu. Bolo hmlisto, snežilo a Snežku sme nevideli. Nálada bola dobrá, dali sme si ruky za chrbát a ako svorka vlkov sme vykročili vpred, jemným stúpaním cez les. Po zohriatí tela prirodzeným pohybom som sa cítil skvele. Vtipkovali sme.
Približne prvú tretinu výstupu sme zvládli bez problémov. Pri druhej časti sme vyšli na náhornú planinu, na ktorú dopadli slnečné lúče. Začal však pofukovať vietor. Okoloidúci ľudia boli zababušení do 5-tich vrstiev oblečenia a krútili hlavami nad skupinou bláznov. Začalo mi byť chladno. Pravý bok, na ktorý mi najviac fúkalo, sa začal ochladzovať. Ruky, ktoré som držal vzadu, akoby mi zamrzli. S jemným premáhaním som si ich dal dopredu a zahrieval som si nimi kĺby – lakeť a rameno a časti brucha, ktoré začali belieť. Zrazu sa pred nami vynorila Snežka. Malá a tak veľmi vzdialená. Pridali sme do kroku, aby sme dorazili rýchlejšie a aby sme sa zahriali. Po rovnej ceste na plošine nasledoval strmý výstup na vrchol. Po kamenistej zľadovatenej ceste, cik-cak hore. Vietor sa premenil na fujavicu. Moje ľavé oko začalo slziť, a tak som videl len „napravo“. Biele fľaky na bruchu sa zväčšovali. A zrazu sa moje telo aj myseľ prepli do režimu boj alebo útek (fight or flight). Nerozmýšľal som, neanalyzoval som, strach sa stratil. Celá moja bytosť sa zredukovala na jeden cieľ: dôjsť na vrchol. Ako námesačný som to naozaj dokázal. Postupne dorazili všetci členovia našej skupiny. Keď som poprosil českého turistu, aby nám urobil fotografiu, opýtal sa: „Proč to děláte?“ Nemal som odpoveď. Neskôr mi napadlo: „Wim Hof“. Fotografia to síce nedokáže vyjadriť, ale ryčali a revali sme ako zvieratá alebo bojovníci, ktorí práve vyhrali bitku.
After drop – peklo začína
Vošli sme za zohriať do bufetu na vrchole Snežky a pozreli sme si údaje meteorologickej stanice: -10 °C, rýchlosť vetra 8,5 – 12 m/s, vlhkosť vzduchu 92 %. Pocitová teplota: -30 °C. Začali sme sa obliekať. Chlad z našich končatín sa v komfortnom prostredí začal valiť do tela. Premkla nás šialená triaška – jedného viac, iného menej. Tak takto to asi vyzerá, keď človek zomiera – zamyslel som sa svojím živočíšnym ja. Ale neanalyzoval som to. Žiadne emócie. Rozhodol som sa, že prežijem. Začal som robiť drepy a cvičiť, dal som si čaj a becherovku. Po slabej pol hodine boja som sa opäť stal pánom svojho tela. Cestu späť sme absolvovali oblečení.
Simulácia boja o prežitie – Na čo to všetko?
Až späť v hoteli som si uvedomil, že sme práve všetci prekonali sami seba. Nepokorili sme Mount Everest ani Kilimandžáro, ale pokorili sme náš strach. Preskočili sme naše pomyselné vlastné telesné a duševné hranice. Posunuli sme hranice toho, čo naše telo, naše odhodlanie a naša koncentrácia dokážu. Zistili sme, aký je to pocit, byť zajedno s prírodou a s jej prejavmi. Nemôžeme ísť proti nej. Musíme ísť s ňou. Každý sám za seba aj ako súčasť väčšieho celku. Ako jeden druh živočícha, ktorý podlieha tým istým podmienkam prírody a počasiu ako každé iné zviera, ale ktorý zabudol na to, na čo bol počas evolúcie neustále pripravovaný: na boj o prežitie. Tento boj o prežitie musíme denne simulovať, pretože náročným pohybom, chladom a hladom, sa telo prepína do režimu efektivity a čistenia. Zbavuje sa zbytočností, nahromadených toxických látok, zlého tuku, stresov, chronických, telesných a duševných chorôb. Aby sme tento boj prežili a nezúfali, vymyslela evolúcia prírodné hormóny šťastia, opiáty, ktoré sa začínajú valiť telom aj duchom, a ktoré sa uvoľňujú dlhé hodiny alebo dokonca dni po stresovej situácii. Sú zadarmo a nemajú vedľajšie účinky.
Do Bratislavy som sa vrátil ako iný človek. Ako niekto, kto nebude robiť veci „tak, ako má“, len preto že ich tak robia všetci. Kto ich od nás vlastne očakáva? Ak sme s niečím nespokojní, nestačí sa sťažovať, hľadať chybu v systéme, v konšpiráciách či inde. Systém môžeme zmeniť iba tak, že zmeníme seba. Ak budeme zdraví a silní, nebudeme musieť mrhať čas a prostriedky na lieky a lekárov. Otvoria sa nám nové horizonty. Dokážeme náš svet urobiť lepším, milším a krajším. Začnime teraz hneď!
Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.
text Andrej Maťko foto Vitarián
V 83 roku som podnikol zimný výstup len v kraťasoch na Malý Fatranský Kriváň samozrejme za pekného počasia, ale na hrebeni za intenzívneho vetra a nebolo to jednoduché. Musel som sa hodne premáhať. Na vrchole už som sa musel zatepliť:-) Hofov tréning je naozaj tvrdý a intenzívny. Naše otužovanie spočíva len v ranných sprchách a raz do týždňa v kúpaní v studenej alebo ľadovej vode. Môj rekord je 24 minút plávania v ľadovej vode. Asi bude treba pritvrdiť a prejsť aspoň na dve studené sprchy denne a častejšie kúpanie a plávanie v ľadových vodách:-)
Ľadová revolúcia sa začala
Veda, ktorá stojí za Wimom Hofom
- 20. september 2017
- Wim Hof, Veda, Otužovanie
Holanďan Wim Hof, známy pod prezývkou „ľadový muž”, dokáže vďaka dýchacím technikám, pravidelnému otužovaniu a meditáciám kontrolovať svoj imunitný systém silou vôle. Dnes to chce naučiť aj ľudí s autoimunitnými chorobami. Vedci už horlivo zbierajú dôkazy. Ak by sa totiž Hofovo tvrdenie potvrdilo, možno začneme zvažovať výmenu niektorých liekov za „mrazivú” rozcvičku.
18 pokusných králikov
Sporo oblečení mladí muži ležia na zemi a hľadia smerom na nebo so slnečnými okuliarmi na hlave a rukami založenými za hlavou. Vízia dokonalej idylky opaľovania sa na pláži, čo poviete? Realita je však iná, než by ste čakali. Žiadna piňakoláda ani nohy zaborené v teplom piesku. Týchto 18 mužov má síce oblečené plavky, ale ležia na bielom studenom snehu v horách v Poľsku a sú tu spolu s „ľadovým mužom”.
Wim Hof, holandský odvážlivec známy aj pod prezývkou „ľadový muž”, ktorý je držiteľom početných svetových rekordov za odolávanie extrémnemu chladu, sa zhlboka nadychuje a vedie pri cvičeniach skupinu niekoľkých mladých mužov. Extrémny chlad ich učil zvládať viac ako štyri dni. Počas jeho prísneho režimu sa každý deň plávalo v ľadovej vode a zdolávali sa zasnežené hory iba v šortkách. Hof sebavedome tvrdil, že vystavovanie sa chladu v kombinácii s meditačnými a dychovými cvičeniami umožní mužom odvrátiť prípadné choroby.
Matthijas Kox je odborným asistentom na katedre urgentnej medicíny na Univerzite Radboud v Holandsku. Po prvý raz stretol Hofa v roku 2010, keď navštívil iné laboratórium na univerzite.
Tím na oddelení fyziológie vtedy meral Hofovu schopnosť regulovať svoju vnútornú teplotu, zatiaľ čo stál ponorený v ľadovom kúpeli. Vedci boli prekvapení, že sa Hofova teplota zvyšovala a nie znižovala, a že sa jeho metabolizmus dokonca zrýchľoval. Keď stál ponorený v ľade a rozprával sa s výskumníkmi, spomenul, že dokáže vedome potláčať svoj autonómny nervový systém a imunitu. Bolo to ozaj odvážne tvrdenie.
Autonómny nervový systém riadi telesné funkcie tak, že ľudia nemôžu vedome kontrolovať tlkot srdca ani krvný tlak. Imunitný systém je pozoruhodný obranný systém, ktorý nás ochraňuje pred infekciami, a ktorý bol dlho považovaný za autonómny, teda vedome neovplyvniteľný. Ale Hof už niekoľkokrát ukázal, že je schopný aj nemožného.
Vedci, ktorí Hofa testovali na oddelení fyziológie mu povedali, že radboudský univerzitný profesor Peter Pickkers vie, ako odmerať človeku imunitnú reakciu. Hofa to nadchlo, nezaváhal ani na chvíľu a už si podával ruku s Pickkersom u neho v kancelárii so slovami: „Viem si regulovať imunitný systém a počul som, že vy takúto schopnosť dokážete zmerať. Skúsite to?”
Hormonálne zmeny
Pickkers bol spočiatku voči Hofovmu tvrdeniu skeptický a zaváňalo mu pseudovedou. Pozrel si online videá s Hofovými husárskymi kúskami a iba neveriacky krútil hlavou.
„Bolo tam množstvo vecí, o ktorých som ani len netušil, že sú možné. Veci, ktoré by som predčasom považoval za nereálne. Myslel by som si, že zabehnúť polmaratón bosý v snehu je nonsens,” vraví Pickkers, „ale on to dokázal.”
Pickkers navrhol svojmu doktorandovi Koxovi, aby urobili testy a zistili, ako jeho mozog a imunitný systém spolupracujú. Pickkers a Kox dlhšie zvažovali, či do toho ísť, ale napokon dali Hofovi šancu dokázať im svoje tvrdenie. Plánovali sa však držať prísnych princípov vedeckého procesu. „Viete si predstaviť reakcie niektorých ľudí, ako sa nám čudovali, že s týmto chlapíkom spolupracujeme,” hovorí Kox, „takže sme sa to snažili zvládnuť s čo najväčšou vážnosťou a precíznym spôsobom bez spochybnenia vedeckej integrity projektu.”
Hof tvrdil, že režim vedomej kontroly nad imunitným systémom pozostáva z troch častí:
- Vystavenie sa chladu,
- Meditácie,
- Dychové cvičenia.
Vedci testovali Hofovu krv pred a po 80-minútovom ľadovom kúpeli, zatiaľ čo Hof vykonával dychové a meditačné cviky. Vždy, keď mu vedci odobrali krv, išli do laboratória a vystavili bunky jeho krvi molekulám endotoxínu (látke prítomnej v bunkových stenách baktérií, ktorá spúšťa imunitnú reakciu v ľudskom tele). Po procedúre ľadového kúpeľa, dychových cvičení a meditácii dokázali Hofove bunky potlačiť imunitnú reakciu a hladina proteínov spájaných s aktiváciou imunitného systému bola v porovnaní s podobnými bunkami pred procedúrou omnoho nižšia. Príčina tejto potlačenej imunitnej reakcie bola nejasná, ale vedci sa domnievali, že sa spolupodieľali aj hormóny, ktoré sa vylučujú pri stresových situáciách. Hormóny sú signalizujúce molekuly, ktoré povedia iným bunkám, ako sa správať a čo urobiť v konkrétnych situáciách alebo v určitých momentoch v živote jedinca.
Hormóny produkujú špeciálne sekrečné bunky endokrinného systému. Tieto sekrečné bunky sú často zoskupené vo viacerých orgánoch pod spoločným názvom endokrinné žľazy. Najdôležitejšie endokrinné žľazy sú porozmiestňované po celom ľudskom tele. Oproti ostatným žľazám, ako sú napr. slzné kanáliky, endokrinné žľazy nemajú ani kanáliky a ani trubice, ktoré by odvádzali sekréty zo žliaz priamo na určené miesto. Namiesto toho vypúšťajú endokrinné žľazy hormóny do telesných tekutín, ako napr. do krvi, ktorá týchto chemických „poslíčkov” rozvádza po celom tele.
V nasledujúcom experimente zmeral Kox hladinu kortizolu (stresový hormón) v Hofovej krvi. Tá obsahovala po ľadovom kúpeli, dychových cvičeniach a meditácii omnoho vyššiu hladinu kortizolu ako predtým.
Hormóny v ľudskom tele sa pohybujú iba tak rýchlo, ako sa pohybuje krv. To znamená, že im to zaberie niekoľko sekúnd, kým dorazia do cieľových buniek. Riadia aj funkcie, ktoré trvajú v rozpätí niekoľkých sekúnd (náhle zvýšenie tlkotu srdca) až po mesiace (pripravovanie močového mechúra, aby sa počas pôrodného procesu sťahoval).
Hormóny sa zvyčajne značne zriedia po vylúčení do obehovej sústavy. Práve preto musia byť schopné podať svoj účinok za veľmi nízkej koncentrácie ako vitamíny. Hormóny sú účinné v malých množstvách, pretože sa viažu na cieľ s vysokou špecifičnosťou. Napríklad kortizol sa viaže na veľmi špecifický receptor na povrchu takmer každej bunky v tele.
Kortizol, adrenalín (epinefrín) a noradrenalín (norepinefrín) sú tri hormóny produkované nadobličkami - párom endokrinných žliaz umiestnených navrchu obličiek. Uvoľnenie týchto hormónov spúšťa množstvo rýchlych fyziologických reakcií, akou je aj zvyšovanie hladiny cukru v krvi.
Keď sa jediná molekula hormónu naviaže na svoj receptor, spustí sa séria udalostí, ktoré môžu napokon aktivovať tisícky proteínových molekúl v cieľovej bunke. Keď sa kortizol naviaže na receptor, iniciuje spojenie, ktoré má za následok reguláciu génov spôsobujúcich okrem rastu a metabolizmu aj imunitnú reakciu.
Takže jediná molekula hormónu dokáže aktivovať viaceré bielkoviny a gény. Z toho vyplýva, že aj malé množstvo molekúl hormónov dokáže mať podstatný dopad na cieľovú bunku. A keďže hormón účinkuje na mnoho buniek naraz, môže mať veľký vplyv aj na telo ako celok.
Niektoré hormóny vylučujúce bunky nie sú zoskupené do separátnych žliaz ako nadobličky, ale existujú ako samostatné bunky alebo skupiny buniek v rámci ďalších špecifických tkanív a orgánov. Hoci hlavnou úlohou obličiek je filtrovať krv, niektoré bunky v obličkách produkujú i hormóny, ktoré stimulujú tvorbu červených krviniek. Dokopy tak tvoria endokrinné žľazy a endokrinné bunky umiestnené v iných orgánoch (napríklad obličky) endokrinnú sústavu.
Mozgovo-telové spojenie
Len samotné testovanie Hofových buniek Koxovi ani Pickkersovi nestačilo. Chceli totiž odmerať jeho celkovú imunitnú reakciu a či ju práve dychové cvičenia a meditácie nejako ovplyvňujú. Po ľadovom kúpeli poprosili Hofa, aby začal meditovať a robiť dychové cvičenia, zatiaľ čo mu vpichli endotoxín. Zdraví dobrovoľníci pri predošlých experimentoch dostali po vpichnutí endotoxínu horúčku, bolesti hlavy a triašku a zvýšila sa im aj hladina cytokínov (signalizujúce proteíny, prostredníctvom ktorých bunky imunitného systému komunikujú, keď sa v tele objaví votrelec).
V rôznych časových intervaloch pred aj po vakcinácii zmeral Kox hladinu hormónov a cytokínov v Hofovej krvi. Následne Kox porovnal Hofove výsledky so vzorkami kontrolnej skupiny 112 dobrovoľníkov, ktorí podstúpili rovnaké testovanie.
Vedci boli prekvapení, že ihneď ako začal Hof praktizovať dychové cvičenia, level adrenalínu mu prudko vyletel a narozdiel od dobrovoľníkov Hof nevykazoval takmer žiadne chrípkové symptómy. Ba čo viac, počet cytokínov v jeho krvi bol o polovicu nižší v porovnaní s testovanou skupinou. Zdalo sa teda, že Hof potlačil svoj imunitný systém vedome a dobrovoľne.
Ako to dokázal?
Kox zvažoval možnosti. Po prvé, malá časť v mozgu stavovcov - hypotalamus - riadi endokrinný systém a integruje ho s nervovým systémom. Hypotalamus obsahuje neuróny, ktoré interagujú s mozgom a endokrinnými bunkami produkujúcimi hormóny. Je to doslovné prepojenie medzi mozgom a zvyškom tela.
Jedna veľmi dobre známa časť tohto „spojenia” zahŕňa aj nadobličky. Ako odpoveď na stresový podnet z mozgu začnú nadobličky vypúšťať adrenalín do krvi. Keď človek zbadá pred sebou štrkáča, má sklon buď odskočiť alebo prinajmenšom stuhne na mieste a srdce mu buší ako o preteky. Táto blesková reakcia nastane vďaka spojeniu medzi nervovým systémom a nadobličkami. Nervový systém spracuje vizuálny podnet (Had!) a prenesie varovný signál do nadobličiek za zlomok sekundy. Nadobličky okamžite zareagujú vypustením adrenalínu a noradrenaínu do krvi.
Adrenalín stimuluje rozklad glykogénu v bunkách pečene a kostrového svalstva, čím spôsobí, že sa glukóza začne vylučovať do krvného obehu. Taktiež sa zrýchli tlkot srdca a sila, akou sa srdce sťahuje, aby rýchlo dodalo telu glukózu. V takomto prípade glukóza umožní popohnať rýchlu reakciu na stresovú situáciu.
Počas niekoľkých sekúnd potom tieto hormóny zvýšia pumpovanie krvi a spustia vylučovanie glukózy, čím vzniká jednoduchá stresová reakcia „boj alebo útek“. Ide o obrannú reakciu nášho organizmu, keď je vystavený mimoriadnym podmienkam (stresorom). V prípade stretu s hadom sa človek buď ozbrojí nejakou palicou alebo jednoducho utečie. Okrem toho adrenalín zohráva úlohu v zásobovaní tela glukózou a tlmí aktivitu buniek imunitného systému.
Zdá sa, že Hof je schopný vedome aktivovať svoj nervový systém (bez reálneho stresového podnetu), aby zrýchlil uvoľňovanie adrenalínu, a tým dobrovoľne potlačil vlastnú imunitnú reakciu na endotoxín. Bolo to „pozoruhodné” zistenie, ako Pickkers povedal, ale nebol ešte pripravený robiť konečné závery. Prípadová štúdia jedného jedinca je slabým vedeckým dôkazom akéhokoľvek javu. Ako hovorí Pickkers: „Každý vie hrať basebal aspoň trochu, ale existuje iba jeden Derek Jeter.” Ktovie, možno má Hof jedinečnú genetickú mutáciu alebo iné predispozície, ktoré mu umožňujú riadiť svoj autonómny nervový a imunitný systém.
Hof ale tvrdí, že nie je jediným svojho druhu, a že dokáže naučiť svoje techniky kohokoľvek. „Som si istý, že to dokážem,” povedal Hof Pickkersovi, ktorý ho vyzval, aby to dokázal. Ako vedecký dôkaz musel Hof naučiť svoju metódu skupinu zdravých dobrovoľníkov, aby mohol Pickkers porovnať imunitné reakcie trénovanej a netrénovanej skupiny dobrovoľníkov. Týmto spôsobom by Hof mohol podať silnejší vedecký dôkaz, ktorým by podložil svoje tvrdenie.
Vrodení obrancovia
Ak má Hof pravdu a človek skutočne dokáže vedome ovládať svoju imunitnú odpoveď, môžeme dosiahnuť oveľa viac než len zmenu vnímania imunitného systému. Poskytlo by to nádej ľuďom s autoimunitnými chorobami, ktorých imunitný systém je nadmerne akívny.
Keď sme zdraví, naše telo nás ochraňuje pred najinfekčnejšími parazitmi -patogénmi. Medzi patogény, ktoré sú škodlivé pre ľudí, patria vírusy, baktérie, prvoky, niektoré plesne či mnohobunkové parazitické červy. Veľmi dobre známy je aj vírus ľudskej imunitnej nedostatočnosti (HIV) zodpovedný za syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS).
Patogény infikujú živočíchy len vtedy, keď si nájdu cestu do tela. Prvá línia obrany proti patogénom je tzv. externá obrana, ktorá zamedzuje škodlivým organizmom alebo vírusom získať prístup k vnútorným tkanivám. Napríklad koža a povrchová vrstva pľúc sú vlastne vrstvy oddeľujúce vnútorné prostredie od vonkajšieho a slúžia tak ako fyzická bariéra proti prieniku väčšiny patogénov. Ďalšími externými obrancami sú chemické činitele (enzýmy) a chemické prostredie (napr. kyslé podmienky), ktoré zamedzujú škodcom prisať sa alebo rásť na povrchu tela.
Hoci vonkajšia ochrana pomáha zabraňovať väčšine patogénov, telo je stále zraniteľné. Rezné ranky, odreniny a prepichnuté časti tela sú bežné a pre množstvo patogénov predstavujú vstupnú bránu do tela hostiteľa.
Keď sa raz patogény dostanú do vnútra tela, nastúpi druhá obranná línia - bunkové a obranné proteíny vrodeného imunitného systému. Aby telo vybudovalo vnútornú obranu, ktorá pozabíja, zablokuje alebo izoluje napádajúce patogény, musí najskôr rozpoznať vlastné bunky od cudzích. Napádanie vlastných buniek by totiž mohlo viesť k autoimunitným chorobám, ako je reumatoidná artritída (imunitné bunky napádajú povrchy membrán, ktoré obalujú kĺby) alebo cukrovka typu 1 (v ktorej imunitné bunky napadnú pankreas produkujúci inzulín). Autoimunitné choroby vznikajú ako dôsledok porušenej funkcie imunitného systému, ktorý nedokáže správne rozlíšiť medzi vlastnými a cudzími antigénmi. Mohli by sme povedať, že je sám sebe nepriateľom.
Ak by naozaj existoval spôsob, ako potlačiť imunitný systém na základe vlastnej vôle, ľudia s takýmito chorobami by mohli zvoliť inú formu liečby namiesto užívania liekov, aby svoj rebelský imunitný systém skrotili.
Tímová snaha
Ani Hofov osobný úspech neprimel Pickkersa ani Koxa myslieť si, že by bol Hof schopný niekoho naučiť vedome riadiť svoj vrodený imunitný systém. „Mysleli sme si, že výsledok bude negatívny,” vraví Pickkers. Ak už nič iné, Hof praktizuje svoju techniku vyše 30 rokov, takže aj keby to vedel učiť, Pickkers pochyboval, že by to vedel naučiť nováčika dostatočne na to, aby vedel ovplyvniť svoj vlastný imunitný systém v priebehu iba pár dní. Hof nesúhlasil a tvrdil, že krátky tréningový program bude postačujúci, aby odovzdal túto schopnosť. Kox si dokonca ani nemyslel, že by väčšina dobrovoľníkov týmto tréningom úspešne prešla.
Pre účastníkov to ale nebolo jednoduché. Na viac ako 4 dni sa 18 zdravých mladých mužov – dobrovoľníkov ocitlo v Poľsku a vystavovali sa chladu viacerými spôsobmi. Stáli na ľade bosými nohami 30 minút, ležali v snehu s holými hruďami 20 minút, každý deň plávali v ľadovej vode niekoľko minút, liezli po zasnežených horách v ničom inom iba v krátkych nohaviciach a v topánkach. Hof ich taktiež naučil svoje meditačné a dychové cvičenia, vrátane hlbokých nádychov a výdychov.
Navzdory Koxovým očakávaniam dokončilo všetkých 18 účastníkov tréning a 12 z nich bolo náhodne vybraných, aby sa vrátili do laboratória na finálnu časť experimentu - na odmeranie reakcie na endotoxín. Otestovali ich, či dokážu vedome regulovať svoj imunitný systém. Ich výsledky boli neskôr porovnané so skupinou taktiež vystavenou endotoxínu, ale bez absolvovaného Hofovho tréningu. Takto konečne vedci zistili, či Hof vie niekoho naučiť kontrolovať aktivitu vrodeného imunitného systému.
Vrodený imunitný systém zareaguje na bunky alebo molekuly, ktoré do tela nepatria a aktivuje tým obranné bunky a proteíny, aby zničili nevítaných hostí. Sústavu obranných buniek rozpoznávajúcich patogény označujeme ako fagocyty. Tento druh bielych krviniek vyberie a zničí cudzorodých votrelcov pohltením a následným rozpustením.
Táto imunitná reakcia sa nazýva vrodená (inherentná), pretože potrebné súčasti sú neustále v strehu, pripravené na boj proti patogénom. Vrodená imunitná reakcia môže byť lokálna, v mieste vzniku, alebo všeobecná, zahrňujúca celé telo. Ako aj externý obranný systém, vrodená imunita nerozlišuje, ktorého votrelca zapudí, čo sa považuje za nešpecifickú reakciu. Vrodený imunitný systém je pradávny obranný systém a majú ho ako bezstavovce, tak i stavovce.
Okrem obrannej funkcie má vrodený imunitný systém ešte 2 ďalšie úlohy. Po prvé, reaguje na poškodenie tkaniva napadnutého patogénom alebo zo zranenia, čo spustí okamžitý a koordinovaný sled udalostí známy ako zápal. Cytokíny sú jasným ukazovateľom zápalu, a tým pádom aj dobrý spôsob, ako odmerať imunitnú reakciu. Druhou úlohou vrodenej imunity je zrážanie krvi, aby sa rana uzavrela. Uzatvorenie otvorenej rany znižuje straty krvi a obnovuje integritu externých obranných bariér.
Na otestovanie reakcie vrodenej imunity vpichli vedci každému z 24 účastníkovov pokusu (12 trénovaných a 12 netrénovaných vzoriek) endotoxín a sledovali ich po dobu šiestich hodín. Hof počas pokusu navštívil svojich cvičencov a precvičoval s nimi svoje dýchacie techniky.
Výsledky boli jasné. Po vpichnutí endotoxínu a po následnom precvičovaní dýchacích techník vzorka Hofových cvičencov preukázala vyšší level adrenalínu než kontrolná skupina participantov bez tréningu. Ich adrenalín bol dokonca vyšší ako pred prvým bungee jump zoskokom.
„Ležiac v posteli vyprodukovali viac adrenalínu ako človek stojaci na okraji priepasti plný srachu, chystajúci sa zoskočiť po prvý raz,“ poznamenal Hof. „To preukazuje priamu kontrolu nad naším hormonálnym systémom, a teda že hormóny sú priamo prepojené s imunitným systémom.”
Hofovi cvičenci mali navyše menej chrípkových symptómov, nižšie teploty a hladina cytokínov v ich krvi bola o polovicu nižšia než v prípade kontrolnej skupiny. „Boli sme značne prekvapení,” vraví Kox, „je to naozaj pozoruhodné, že títo muži dokázali zniesť všetky tie procedúry s otužovacími tréningmi, ale aj tak som si stále myslel, že ich šance naučiť sa riadiť vlastný imunitný systém boli primalé. Výsledky pokusu však hovoria samé za seba.”
Prispôsobenie sa nepriateľovi
Koxova a Pickkersova štúdia sa nevenuje tretej obrannej vrstve ľudského imunitného systému. Protikladom k nešpecifickej reakcii externej obrany a k vrodenému imunitnému systému je omnoho komplexnejšia získaná imunita, ktorá je vyvinutá proti špecifickému votrelcovi.
Vrodená imunita presahuje jednoduché rozpoznanie niečoho, čo je telu nevlastné. Namiesto toho sú špeciálne obranné bunky vytrénované, aby rozpoznali jeden druh patogénu, a tým aktivovali špecifickú reakciu. Získaná imunita má základ v lymfatickom systéme a spolieha sa na svoje dve hlavné zbrane - protilátkovú a bunkovú imunitu.
• Protilátková (humorálna) imunita využíva mocné bielkovinové protilátky v tvare písmena „Y”, aby rozpoznala a napadla votrelcov v tele. Protilátky rozpoznajú cudzie ukazovatele (antigény) na patogéne a označia ho na zničenie. Špecializované B-lymfocyty vytvorené a dozreté v kostnej dreni produkujú tisícky protilátok za sekundu určených konkrétne na patogén, ktorý bol rozpoznaný.
• Bunková (celulárna) imunita rozpoznáva bunky, ktoré boli infikované patogénom, ako napr. vírusom, ale aj rakovinové bunky. T-lymfocyty vytvorené v kostnej dreni a dozreté v týmuse (detská žľaza) rozpoznajú ukazovatele na povrchu bunky, ktorá bola infikovaná. T-lymfocyty potom zabijú infikovanú bunku, aby už nemohla prenášať infekciu na ostatné bunky.
V porovnaní s vrodenou imunitou je mobilizácia získanej imunity pomalá. Ale aj napriek tomu sa považuje za najsofistikovanejší a najefektívnejší živočíšny obranný systém, práve vďaka úžasnej schopnosti vyselektovať konkrétneho nepriateľa a napadnúť ho.
Získaná imunita sa prejavuje v dvoch fázach. Pri úplne prvom strete človeka s patogénom sa aktivuje primárna imunitná reakcia. Táto reakcia trvá istú dobu, niekedy aj dlhšie ako dva týždne, kým sa prejaví naplno. Kvôli tomuto pomalému začiatku a aj kvôli faktu, že patogény sa množia tak rýchlo, sa stáva, že ľudia infikovaní agresívnym patogénom boj s ním prehrajú, ochorejú a neskôr aj umrú. Preto akýkoľvek patogén, ktorý je pre človeka nový, je obzvlášť nebezpečný, a práve v tomto prípade je nástup nešpecifickej imunitnej reakcie užitočnejší. Kombinácia vrodenej imunity a primárnej reakcie získanej imunity však predsa len zvíťazí nad väčšinou patogénov.
Charakteristickým znakom získanej imunity je imunitná pamäť. Dokáže si zapamätať prvý stret s konkrétnym patogénom a zmobilizuje rýchlu a cielenú reakciu proti patogénom toho istého druhu v budúcnosti. Práve táto pamäť nám umožňuje ubrániť sa patogénom, ktoré nás už v minulosti napadli. Napríklad keď ste už raz mali osýpky, druhý raz sa nimi už nenakazíte, pretože získaná imunita tento vírus rozpozná a pri ďalšom strete ho vyhubí. Vďaka tejto pamäti reaguje získaná imunita na patogény omnoho drastickejšie, keď sa stretnú po druhý raz. K druhému stretu dochádza, keď už je získaná imunita pripravená a schopná odpovedať sekundárnou imunitnou reakciou.
Uvedomte si však fakt, že s imunitnou pamäťou sa nik nenarodí. Každý jedinec si imunitnú pamäť buduje počas svojho života
Imunitu získavame dvomi spôsobmi: aktívne alebo pasívne.
- Aktívnu imunitu voči konkrétnemu patogénu nadobudneme, keď naše telá proti nemu produkujú protilátky a nie sú prijímané z vonkajšieho zdroja. Toto sa stáva prirodzene, keď sme vystavení určitým patogénom, napríklad vírusu osýpok. Aktívnu imunitu môžeme získať aj očkovaním.
- Pasívnu imunitu získame prijatím protilátok, ktoré neboli vyprodukované naším vlastným telom. Ľudský plod získava protilátky z výmeny medzi jeho a matkinou krvou. Toto zdieľanie protilátok pokračuje taktiež po narodení. Matkine materské mlieko je bohaté na protilátky, pretože telo matky už postretlo množstvo antigénov a vytvorilo si počas života veľa protilátok. Vďaka tomuto mlieku bohatému na protilátky získava dojčiace dieťa pasívnu imunitu proti širokej škále patogénov. Pasívna imunita nevytvára žiadne pamäťové bunky, takže sa stratia, keď sa protilátky rozložia, obyčajne v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov. Zatiaľ neexistuje priamy dôkaz toho, či Wim Hof dokáže kontrolovať svoju získanú imunitu.
Kométa ľadového muža
V roku 2014 publikovali Pickkers a Kox výsledky svojho experimentu v jednom z vysokouznávaných a citovaných odborných časopisov, v Proceedings of the National Academy of Sciences.
Vedú pokračovanie štúdií a pokusov, aby zistili, či jedna alebo viaceré z troch techník Wima Hofa (dýchanie, meditácie a vystavovanie sa chladu) sú primárne zodpovedné za uvoľňovanie adrenalínu a následné potlačenie imunitného systému a ako presne k tomu dochádza. Kox sa domnieva, že Hofova dýchacia technika je hlavným faktorom, keďže sa zdá byť spúšťačom uvoľňovania hormónov, no zatiaľ si nie je stopercentne istý. „Musí sa to omnoho dôkladnejšie preskúmať,” súhlasí Hof, ktorý je pozitívne nažhavený na pokračovanie skúmania jeho metódy pozorným vedeckým okom. „Exaktnými meraniami a pokusmi, nie špekuláciami, chceme dokázať, že to skutočne funguje. Som veľmi vďačný profesorom z Univerzity Radboud, ktorí sa odvážili ísť so mnou do toho.”
To, či Hofova technika môže pomôcť ľuďom s autoimunitnými ochoreniami, je nateraz otázne. Hoci tréning fungoval pri mladých a zdravých jedincoch, nateraz sa nevie, či bude fungovať aj pri starších ľuďoch s autoimunitnými chorobami a oslabeným organizmom. „Ľuďom ešte neodporúčame, aby to hneď skúšali bez ďalšieho výskumu,” vraví Pickkers, „keďže ešte nepoznáme možné vedľajšie účinky a riziká, musíme byť vo vyjadreniach opatrnejší.”
Aj napriek tomu sú jeho vyhliadky do budúcna optimistické a stále netají prekvapenie z toho, ako dobre tréning zafungoval. „Potvrdili sme, že za pomoci techník Wima Hofa sú ľudia schopní modulovať svoj autonómny nervový systém a ovplyvniť tak svoj imunitný systém,“ potvrdzuje Pickkers. „Je to naozaj pozoruhodné zistenie.”
Článok nereprezentuje lekárske, alebo iné zdravotnícke postupy a názory.Tip Vitariána
Ak chcete o Metóde Wima Hofa dozvedieť viac, prečítajte si knihu Učeň ľadu.Zdroje
Biology now
Fotky: Shutterstock
MUDr. Róbert Rapčan ve videu o metodě “ledového” muže Wima Hofa pro zdraví a pohodu. Doporučujeme!
20. 7. 2018MUDr. Róbert Rapčan, lékařský ředitel EuroPainClinics a nadšený multisportovec, pro kterého se originální metoda Wima Hofa stala životním stylem, uspořádal letos výcvikový kurs této metody, jehož se zúčastnili nejen dlouhodobě praktikující fanoušci včetně jednoho z nejlepších evropských instruktorů této metody Martina Tháma, ale i úplní začátečníci a většina z našich odhodlaných kolegů z EuroPainClinics. Za jejich výkon zvedáme palec nahoru!
Speciální metodu světově proslulého Holanďana Wima Hofa lze považovat za návod, jak dosáhnout zdravějšího života a maximální životní pohody vlastními silami. Technika spočívá ve spojení tří základních aspektů, které probíhají jako člověkem praktikované vědomé pochody – koncentrace mysli, správné dýchání a následné vystavení těla extrémnímu chladu. Výsledkem je nejen neskutečný příval energie, vnitřní klid či eliminace každodenního stresu, ale celá řada pozitivních dopadů na lidský organismus.
Přesto, že dříve byla odborníky považována za nereálnou, Wim Hofova metoda dnes zaujala řadu medicínských oblastí, je objektem seriózního lékařského zkoumání a existuje o ní řada odborných publikací a studií. Metoda může např. pozitivně ovlivňovat osoby s autominunitním onemocněním a poruchami autonomního nervového systému, či významně snížit výskyt zánětlivých buněk, což je zajímavé např. pro oblast revmatologie. Z hlediska vlivu na lidskou psychiku jde především o hluboké zklidnění mysli a dosažení stavu vnitřní vyrovnanosti a pocitu maximálního klidu. Jinými slovy, Wim Hofova metoda posouvá limity v tom, čeho je člověk ze své podstaty schopen.
Podívejte se na inspirativní video, kde zjistíte, jak lze díky této metodě dosáhnout pro člověka běžně nepředstavitelných výkonů: ponořit se například uprostřed zimy bez stresu a v pohodě:) do ledové vody o minus 3,5 stupních Celsia, nebo si jen tak v šortkách vyjít při minus deseti stupních do 900 m nadmořské výšky!
Idem napokon do vody ako prvý... netreba sa s tým párať
Zima je zima je vietor si hudieéé.....
Slnco začalo pražiť až po tom masakre motorovou pílou ....:-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára