piatok 9. augusta 2019




     Tretia Istrijská akcia v roku 2019
      31 júla až 7 augusta sme sa vydali už na náš tretí výjazd k stredomoriu. Jaskyniarska časť výpravy sa lepila dosť
      ťažko. Ale napokon predsa sme dali dohromady 7 členov Aragonitu aj keď dve členky sa jaskyniarskej časti akcie
      nezúčastnili, bolo nás napokon dostatok. Celkom sa akcie zúčastnilo 11 ludí. A šlo o jednu z najvýkonnejších
      akcií akú sme doposial uskutočnili. Hlavne v Juránskej jaskyni padol rekord v naťahaných prepravkách.
      Z dvoch pracovisk sa vytiahlo celkom 83 kopcovato naložených prepraviek mazľavého ílu.
      Pracovne šlo o jednu z najefektívnejších akcií vôbec. Preto ďakujem všetkým účastníkom akcie za ich
      odhodlanú snahu pomôcť v našom speleologickom snažení na Istrii
      Ďalšiu štvrtú výpravy chystáme na koniec augusta 27 augusta - 4 septembra. Chýbajú nám však v tíme jaskyniari.
      Každá ďalšia akcia sa dáva dohromady ťažšie a ťažšie. Priatelia z Moravy už naše akcie v tomto roku
      nepodporia existujú atraktívnejšie ciele ako je naše zúfalé snaženie na Istrii. /Zatiaľ 90 záberov/

             Hlavným cieľom tejto akcie bolo zaistenie pracoviska v závrte Speleolitu, kde bolo treba najprv vyhotoviť
             tri drevené rebríky a ukotviť ich do 10 m hlbokej šachty
             Naše auto vyrazilo ako prvé a na cestu sme sa vydali už v utorok o pol šiestej poobede a za Rakúskou hranicou
             nám takto krásne zapadalo slnko...
             Na dne Speleolitu v hĺbke 20 metrov je takto pekne tvarované okno.... Teraz bude treba už iba ťažiť.
               Prvý expedičný podvečer v aute bol romantický... Rakúsko nás vítalo zapadajúcim slnkom
             Skalený sifón úplne na dne Speleolitu.... bude to tu poriadna miagačka ešte väčšia ako v Juranskom blatíčku....

              Tento vodopád nám nedal spať mal som v pláne vystúpiť hore k hornej časti a nafotiť tam lepšie zábery ako
              naposledy.
             Vedro treba usmerniť jeden operátor bude musieť byť hore na rebríku.....
              31 júla včas ráno po skoro prebdetej noci v aute..... Horský priesmyk ku Kranjskej Gore sme prešli o pol tretej
              ráno. Podla plánu sme sem mali dôjsť skôr. Ale mali sme po ceste zdržanie.
             Tradičné zrkadlo na hladine jazierka.... za rána je tu kopu fotografov...
             Na dne Speleolitu skúšame ťažiť blato s lístím i napadaný odpad.... kým sa tak však stalo dva dni sme stĺkali
             rebríky a inštalovali ich do šachty
             Pohľad z Gvozdu Martuliek na Špik.... Počasie nám vyšlo zarána bolo nádherne... Do hôr sa vždy oplatí vyraziť.
            Martinovi sa dvakrát nechcelo ale napokon vyrazil a aj poriadne zapracoval. Tentokrát sme všetci dostali riadne
            zabrať. Najviac energie sme venovali závrtu Speleolit. Celkom sme tu odpracovali dva celé dni.
             V prvý deň sme sa opäť vydali pod severnú stenu Triglavu a čo najbližšie k horskému sedlu Lukna
              V Juránii sme začali pracovať aj na novej sonde... tak že sa robilo zároveň na dvoch pracoviskách..
              Vďaka makačom motorkárom Palovi a Maťovi sme tu boli omnoho výkonnejší..
             Za tri hodiny práce sme dostali všetci poriadne zabrať najmä ťahačka nákladov bola poriadnou drinou...
              Palo a Martin robili na čelbe v hlavnej sonde, tam je však toho upratovania veľmi veľa... Chalani tam dali
              30 nákladov. Čaká tam na nás ešte veľký objem sedimentov. Akcie sme v posledných dvoch expedíciách
              hodne zefektívnili
             Táto parta podala v jaskyni uctihodný výkon. Za krátku dobu sme dostali poriadne do tela a vykonali kus
             peknej práce. Všetkým skladám poklonu a srdečne ďakujem.
              V novej sonde sme naložili 53 nákladov
             Malý vodopád nad Perečníkom.... má len 16 metrov, ale je nádherný... Tentokrát som k nemu vystúpal svižne
             a ľahko, jedno chladené pivo dolu v chate ma sem hore priam vystrelilo:-)

              V novej sonde sa striedali vždy dvaja čelbári v snahe čo najrýchlejšie plniť prepravky
            Nad nami sedlo Lukna vo výške cez 1758 metrov. Snažil som sa vyšlapať čo najvyššie. Peťa sme nechali
            odpočívať pod touto skalou a s Martinom sme šlapali ešte o stovku výškových metrov ďalej

              Do tejto jamy je odvádzaná voda s najjemnejším sedimentom

            Konečne sa mi podarilo nafotiť horný vodopád z podstatne lepšieho uhla.... Canon mi však začal štrajkovať
            a na automatike urobil iba každí 4 či 5 obrázok ostrí. Nemal som čas kontrolovať zábery či sú ostré a ani
            nebolo treba lebo doposiaľ Canon fotil spolahlivo. Keby stroj riadne fungoval mohlo byť viac vydarených
            obrazov. Opäť sa sem budem musieť ešte vrátiť za lepšieho svetla. Keď sme boli hore bola búrka a lialo
              Ranné svetlo na špičkách hôr....
             Lopaty bolo nutné stále oberať z lepkavého ílu....
             Peťo Lauko zapustil bradu a celkom mu pristane:-)
              Palo sa žiadnej práce nebojí ani tu vo vlhkom bahnitom podzemí....
              Aljaževov dom pod severnou stenou Triglavu.... je tu nádherne a chytili sme tu lepšie počasie ako posledne.
               Skúšame či by tu nešlo o skratku k priestorom na druhej strane... Zatiaľ tu všetci pichali len patiky
              Marián Hýl sa šiel ufotiť. Portál v zelenom priesvite fascinoval....
              Potrebovali by sme tu pracovať intenzívnejšie. Tento rok sme tu prácu síce rozhodne zintenzívnili a ešte jednu akciu
              uskutočníme, ale nie je to stále to čo by bolo potrebné....
             Prvý deň v horách bol pre nás veľmi náročný..... hlavne preto že sme sa nevyspali.
              Ešte nevieme či nám táto sonda pomôže, ale skúsiť to treba....
              V Kranjskej gore.... jazero v Jasnej.... nádherné a ospalé ráno 31. júla 2019
             Pod horným vodopádom v doline Vráta
            Mapa Triglavskej skupiny umiestnená v Mojstrane...
             Klasické fotenie pri veľkej karabíne.....
             Burácajúce jazierko horný vodopád Perečníka....
             Zohnať odhodlanú partu pre program na horách je problém, vždy sa všetci ponáhľajú k moru:-)
             Marian Hýll ktorý vhodne doplnil našu jaskyniarsku partiu na akcii.... keby som ho nezasponzoroval chýbal by nám...
             tak ako nám ľudia na akciách chýbajú tekmer neustále.Nábor ľudí na tieto akcie je strašná fuška...:-)
             Hore v doline pod Špikom sú dva bivaky..... možno bude niekedy čas tam vyšlapať je tam horný vodopád.
              Naša výprava pred jamarskou základňou.....  Možno posledná v tomto roku.  foto Marián Hýll.
              Táto kamenná piramída je fascinujúca....
             Potom keď sme pracovisko vystrojili prišla na rad skúška ako sa bude ťažiť blato zo samotného dna.
             Dno Speleolitu. Profil chodby je šošovkovitý ak sa tu bude intenzívne ťažiť mohli by sme to vyprázdniť rýchlo
             Diera je krásne erodovaná a modelovana zrážkovými vodami....
           Bol som odhodlaný vystúpiť čo najvyššie smerom k sedlu Luknja. V tomto roku budem mať sotva ďalšiu príležitosť.
           Plánujeme už len jednu akciu týmto smerom koncom augusta a to s malou osádkou v ktorej asi nebude chuť
           šlapať do hôr.
             Okno nad sifónom....
             Strmé skalné steny nad nami....
             Ešte že sústavne nepraží inak by sa človek mohol na tom chodníku uvariť.
            Pohľad do steny  a  k vrcholu Triglavu nad nami......
           Peťo nás ostal čakať vo výške 1180 a Martin mal problém s bolesťami kolien a tak sme vystúpali len do
           výšky 1300 metrov. Ak by chalani nemali problémy sedlo by sme tentokrát dali
            Voda tu vytvorila priamo togobán šnekovité bočné koryto.......
             Tu nám ešte bude veselo:-) Pri našej tretej akcii v Speleolite chalani naďabili na dieru s prievanom tak
             že vetranie tu máme zaistené. Pačok z betónu natiekol len na steny šachty tak že netreba nič rozbíjať.
             Sifón nevypadá lákavo, ale prekonať sa bude dať len bude treba odťažiť cca  1 až 1,5 m vrstvu bahna
             s plochy niekoľkých metrov štvorcových
             Som odhodlaný vyšlapať čo najvyššie.....
            Odbočujúci chodník k ceste cez prah vystrojenej feratami priamo na jednu s chát pod Triglavom
            V posledný deň nášho pobytu na Baredine sme dali ľahkú brigádu a ťahali sme so Speleolitu vedrá z bahnom pričom
            Martin narazil tesne na úrovni ílu lístim zalepenú dieru s prievanom cez ktorú isto odtekajú aj vody zo sifónu.
            Hltač vody je na pravej strane šachty a nesmeruje k Baredine jame je to vodorovná úzka špára....
            Fotil Marian Hýll, preto že ja som mukloval hore na rozpálenej istrijskej prérii a ťahal zo Speleolitu vedrá z bahnom.
            Skoro som na tom úžehu hore skolaboval. Post ťahača musí byť zatienený prístreškom inak tu nikto nevydrží
            Bašty brál vpravo od nás...
             Trhlina s prievanom. Je to presne tá rupa o ktorej hovoril Silvio že tadiaľ odteká voda do podzemia. Táto diera keď
             sa rozšíri tak môže odvodniť sifón a vodu nemusíme ťahať hore
             Vľavo sa štverajú oneskorenci do Severnej steny Triglavu....
             Detajlný pohľad do špáry s prievanom.... otvor bude treba zväčšiť.
            Z druhej strany sme už pod sedlom Luknja boli v doline Zadnjica
               Pohoda na slnečnom pobreží...
            Luknja je  na hodinu  a pol od nás. Vizuálne je už omnoho bližšie ako Aljaževov dom. Toto je najvyššie miesto
            ktoré sme dosiahli. Človek by nepovedal že sedlo je o 450 výškových metrov vyššie.
               Pohľady do diaľav na Zelenej lagúne....:-)
             Aljaževov dom je tá malá biela bodka v údolí vzdialená cca 3,5 km.
             Podvečer na Zelenej lagúne....
            Škod že Martin už ďalej nemôže, obáva sa či vôbec kvôli tým kolenám zostúpi nadol. Tie výhľady zo sedla by mohli
            byť pre mňa ako fotografa zaujímavé.
             Maťovi je najlepšie vo vode....
              Maliarka Alžbetka v tomto roku moc nepojaskyniarčila....
              Ja som si rovnako rád zaplával....

              Naše ležovisko na Zelenej lagúne.....
              Na červarskej kamienkovej pláži....
           Vnučka s mladšou dcérou ma už prerástli:-)
             Kamenná brána - pohodlný vstup do mora....
             Tak aspoň zómujem smerom k sedlu
              Radosti mora  stoja za to...
             A vo výreze až doma zisťujem dvoch ľudí tesne pod sedlom.....
              Skalný útes na jazero Bohyň. Tu je naozaj čo objavovať..... Keď sme jazdili spod Triglavu k Bohiňu nad
              Bledom bola strašidelná čierňava z búrkou. Chlapi tam nechceli odbočiť že je tam špatné počasie. Ale presvedčil
              som ich že na Bohini bude pekne a aj bolo.
             Na tomto skalnatom poloostrove je pekná chatka k prenájmu
             Západ slnka na Bohinskom jazere ktoré sa mi začína páčiť stále viac. Je lepšie ako jazero Bled. Ale nie každému
             sa tu páči. Hýll potrebuje variť a Martin by už najradšej bol v chalúpke na Baredine.

             Pláž na jazere tesne pred západom slnka....
             Romantika je tu neskutočná. Ale ak tu chcem ostať aspoň 2 dni musím mať zo sebou celkom inú partiu.
              Veľké kánoe pláva okolo skalného útesu s ktorého som pred chvíľou fotil.....
            Chodník vedie tesne popod skalnú stenu a vidieť aj smerovník v sedle. Žiadny náročný terén. Tentokrát však
            nemám šancu sa tam dostať až v budúcom roku ak bude vhodnejšia zostava na túry.
             Záber z iného súdku od nás doma z Ľudmily, keď Peťo Lauko prvý krát bol pozrieť túto jaskyňku.
              Ruská kapela....
            Severná stena Triglavu....

            Parkovisko na ktorom je problém zaparkovať... Bohinské jazero je narvané.....
               Pri brehoch Bohinského jazera je aj veľký medzinárodný stáli skautský tábor...

              Ideme si odpočinúť najesť sa a vykúpať.....

            Tak že tento nie moc náročný cieľ sme ani tentokrát nedosiahli.... navyše sa nám ešte niekde stratil Hýll:-)
              Milášek.... Malý Džedáj....:-)
             Je to skupina vrcholov a hrebeňov na veľkú tapetu....
             Pohľady z Gvozdu Martuliek sú úchvatné.....
             Kaňon vedúci k vodopádu..... Hýlla sme tam hore radšej neťahali to by sme tu skysli na pol dňa minimálne:-)
             Ja som sa ponáhlal k Perečníku a pod sedlo Luknja. Keby sa tu Maroš chytil do fotenia tak by sme sa v ten
             deň už nikam nedostali:-)
              Detajly dračieho hrebeňa aspoň mne tak pripadne:-)

             Prisojník na ktorý sa mi nepodarilo vystúpiť lebo som nemal vybavenie pre feratové úseky to bolo ešte v časoch keď
             som síce tvrdo manuálne drel, ale napriek tomu na dovolenku som si musel požičať od invalidného dôchodcu:-)
             Ostré strmé hrebene.... človek by sa videl najradšej tam hore....:-)
             Včasné slnko na skalných stenách Prísojníla.....
             Tie naše dovolenky sú však strašne rýchle a krátke:-)











Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

ta 9. augusta 2014        Julské Alpy a Istria 2014           Jama Baredine naša platforma na Is...