MALÁ KOMORNE LADENÁ JASKYŇA  ĽUDMILA 

  V LOME KRAĽOVANY II. DOSIAHLA 13. 9. 2022 CELKOVÚ

  ZAMERANÚ DĹŽKU 294, 29 m  

 

    čím sa zaradila v dĺžkovom rebríčku jaskýň v Prírodnej Pamiatke Kraľoviansky meander na druhú priečku medzi

    dve najdlhšie jaskyne na lokalite.

 

     Jaskyniarka a potápačka  Katka Lamošová za Citrónovým jazierkom v Druhej sintrovej bráne.....

 

    Dĺžka najväčších jaskýň v PP Kraľoviansky meander:

      Horná Kraľovianska 418 m, denivelácia 37 m. (nádherná výzdoba v novoobjavených častiach)

      Ľudmila 294,29 m, denivelácia 5m  
      Stredná Kraľovianska 292 m, denivelácia 16 m . (zdevastovaná výzdoba)
      Spodná Kraľovianska je momentálne zasypaná uvádzaná dĺžka je 110 m 
      (Krásne vyzdobená)

      Systém jaskýň Ľudmila a Jaskyňa udavačov 325,10 m, denivelácia 10 m    
      (Zatiaľ tieto jaskyne ešte nie sú priamo spojené spojenie je dokázané len dymovou skúškou - najkrajšia jaskyňa 

      v Malej Fatre a druhý najväčší objav malofatranskej starej gardy ) 

 

 

      Snívanie o ďalekých krajinách o kráse a tajomných podzemných svetoch...Takýto názov mal pred rokmi jeden
      z našich diafonov doprevádzaný emotívnou hudbou. 

      No snívame aj o tom že naša jaskyňa raz prekročí magickú dĺžku 300 metrov a úplné sci-fi by bolo keby raz  dosiahla 

      dĺžku celkom neskutočných 420 metrov a bola by prvá v rebríčku miestnych jaskýň. O ďalšej méte sa už 

      neodvažujeme ani snívať lebo ak by jaskyňa dosiahla dĺžku 621 metrov stala by sa najdlhšou, najväčšiou a 

      najkrajšou jaskyňou v celej oblasti ale i najväčším objavom jaskyniarov v Malej Fatre

         Peter Sliačan pri preliezaní Ľudmilou

Keď bola jaskyňa v auguste roku 2008 objavená merala sotva 30 metrov a dnes po rokoch prieskumu nám k desaťnásobku tejto dĺžky chýba už len necelých 6 metrov. Samozrejme je to v rámci hlavnoprúdového vip prieskumu na Slovensku len banálna okrajová a nepodstatná a povedal by som až smiešna záležitosť. Lenže prieskum tu nie je tak jednoduchý ako by sa mohlo zdať. Jednak pracujeme v strmých intenzívne zvetrávajúcich lomových stenách a tiež nemáme ten drajf a fortieľ elitných skupín SSS v  mekkách speleológie Slovenska. Skrátka úroveň cca druhej až štvrtej dedinskej kanálovej ligy:-)

 

      Geofyzikálny prieskum odporovou elektrickou tomografiou ktorý sme na lokalite prevádzali v rokoch 2012, 2014 a 2015 ukázal že pod jaskyňou existujú ďalšie neznáme priestory. Viac ako dva roky sme sa snažili k týmto priestorom prekopať cez jaskyňu nad Diamantovým vŕtaním, ktorú v roku 2014 objavila v strmej lomovej stene M. Piovarčiová v rámci intenzívneho prieskumu lomovej steny na objednávku Národnej Dialničnej spoločnosti. Po prvom zakopaní a prieniku užinou mala táto jaskyňa na samomzačiatku dĺžku 7 metrov

      Táto jaskyňa pod vchodom do Ľudmily má dnes po tvrdej dvojročnej lopote dĺžku takmer 30 metrov tak ako jaskyňa Ľudmila v čase objavu. Situáciu však skomplikovala metodológia interpretácie nameraných údajov odporovou elektrickou tomografiou ERT. 

       Dlho sme sa domnievali spolu s doktorandmi z Ostravskej univerzity že meranie je konané vzhľadom na horizontálnu rovinu zvislo nadol. A podľa toho sme viedli aj prieskumné práce v jaskyni nad diamantovým vŕtaním, a teda že sa namerané odporové miesta zodpovedajúce odporu v priestore zo vzduchom nachádzajú kolmo 12 metrov pod úrovňou štvrtej lomovej terasy po ktorej sa meranie pozdĺžne prevádzalo.  

      Preto sme 25 novembra 2014 previedli v spolupráci so SOS Bird Slovakia a firmou Rocker s.r.o. šikmý tzv. diamantový prieskumný vrt na úrovni tretej lomovej terasy 12 metrov pod vchodom do Ľudmily. Vŕtanie bolo vzhľadom na extrémne terénne podmienky obmedzené mohlo sa vŕtať šikmo do maximálnej vzdialenosti 7,7 metrov. 

      Vrtacie práce však nepriniesli očakávaný výsledok. Do priestoru ktorý detekovalo odporové meranie sme sa neprevŕtali.  Ukázalo sa však že naše počiatočne východiskové spoločné predpoklady neboli správne. Na lokalite robila prieskum geofyzikálnym meraním pre Národnú Dialničnú spoločnosť aj profesionálna firma Geologického prieskumu z INGEO Žilina. Pri našom speleologickom prieskume pre NDS sme sa s nimi v teréne stretli niekoľko krát a mali sme možnosť a zvolenie vyfotiť si profily meraní ktoré firma predkladala na kontrolnom dni NDS priamo na lokalite v novembry 2014

      Ich merania nezávisle potvrdili výsledky jedného z našich úspešných meraní Rierka 1 v oblasti plánovaného ústia dialničného tunelu Malá Fatra v Lome Kralovany II. Oni namerali pár metrou od nášho merania odpory na úrovni 9000 Ohmm, ktoré sa súvislo tiahli popod meraným profilom nahor do masívu. Čo bolo veľmi povzbudzujúce preto že aj na nami meranom takmer rovnobežnom profile Rieka 1 sa objavila vôbec najväčšia odporová anomália na lokalite (cca 200 000 Ohmm) priamo v hornine dolomitu tesne pod strmým svahom stúpajúcim od štátnej cesty k druhej lomovej terase. Vedúci meraní z Ostravskej univerzity však predpokladali že tak vysoké namerané odporové údaje zodpovedajú skôr superkompaktnej rigídnej horninovej štruktúre dolomitu, čo sa však dá vylúčiť preto že superkompakt by sa zrejme nenachádzal tak blízko k povrchu. Napokon geologický prieskum v blízkosti nášho merania uskutočnil tri prieskumné vrty ktorých jadrové vzorky boli k dispozícii a nevykazovali na pohľad žiadnu abnormalitu. A paralelné meranie Geologického prieskumu z INGEO Žilina potvrdilo zhodné amomálie na úrovni 9000 Ohmm čo zodpovedá pomerne väčším dutinám. Čo sme napokon preverili pri meraní nad ešte neznámou Jazernou jaskyňou kde odporové hodnoty ukazovali rovnako hodnotu 9000 Ohmm čo napokon zodpovedalo 2 až 3 m širokému a 4 metre vysokému profilu dutiny v následne objavenej Jazernej jaskyni.  

       K teórii o rigídnom dolomite sa na univerzite dostali pri meraniach na Kryme keď sa vysoko namerané hodnoty spätne overovali vrtmi no a na predpokladané priestory sa v patričnej hĺbke nenarazilo. A tak sa vytvoril naratív o rigídnom dolomite. Neviem či merali aj jadrové vzorky z daných hĺbok na elektrický odpor aby tento predpoklad overili. Neopýtal som sa vtedy na to škoda.

       No mohol v tom byť práve ten háčik ktorý zmiatol aj nás.

Od geológov z INGEO Žilina sme sa pri preverovaní jedného našho úspešného merania pod Hýllovou trhlinou a Brizolitovou jaskyňou s intenzínym prievanom dozvedeli, že by sme nemali vŕtať a kopať kolmo nadol preto že meranie sa uskutočňuje kolmo na priemerný sklon terénu. Tak že v lomovej stene ktorá má priemerný sklon 45 stupňov a viac prebieha aj pozdĺžne meranie odporov šikmo do masívu takmer v kolmom uhle na sklon svahu, nie zvysle po vertikále.

      To bola pre nás celkom nová a závažná informácia, ktorá vysvetlovala prečo sme pod Ludmilou s Diamantovým vŕtaním ani s kopáčskymi prácami v jaskyni Nad diamantovým vŕtaním neboli úspešní. Sklon lomovej steny je tam výrazne väčší ako 45 stupňov preto meranie prebiehalo kolmo na strmosť lomovej steny šikmo do masívu. Priestor ktorý meranie zaznamenalo je preto nie 12 m pod Ľudmilou ale menej ako 6 metrov pod Ľudmilou a od lomovej steny  s jaskyňou Nad diamantovým vŕtaním je anomália vzdialená horizontálene až okolo 15 metrov východne. Teda v jaskyni nad diamantovým vŕtaním sme  zbytočne hĺbili 6 metrovú studňu smerom nadol k nesprávne predpokladaným priestorom. Po tomto zistení sme sa začali prebíjať tektonikou priamym smerom popod Ľudmilu. Dostali sme sa vzdušnou čiarov 12 m do masívu no sme pár metrov vľavo od nameranej anomálie. 

Mohlo sa stať aj pri meraniach na Kaukaze že sa nebral ohľad pri lokalizácii nameraných anomálií na sklon svahov a vŕtalo sa zvyslo nadol a vrty sa do anomálií nemuseli práve z týchto dôvodou trafiť a narazili na superkompakt?

       V roku 2015 sme meranie na štvrtej lomovej terase zopakovali ešte raz aby sme overili predchádzajúce merania profesionálnou firmou. Aj tentokrát sa potvrdili odporové merania na rovnakých miestach v rovnakej intenzite 5000 Ohmm navyše toto meranie nazachytilo priestory jaskyne nad Diamantovým vŕtaním ktoré sa nachádzali zvisle 5 metrov pod meraním čo potvrdilo fakt že meranie prechádzalo kolmo na sklon lomovej steny a priestory kolmo pod meraním zachytiť nemohlo.

Ešte v roku 2014-15 sme kopaním meranie preverili sondou pod vchodom do Jaskyne udavačov, kde sme  2 m hlbokou kolmou prerážkou prenikli do predpokladanej krasovej dutiny

 

       Po niekoľko násobnom poškodení a vylomení uzáveru jaskyne Ľudmila v rokoch 2014, 2016, 2018, 2019 sme práce v jaskyni nad diamantovým vŕtaním prerušili a sústredili sme sa na práce na piatej lomovej terase v blízkosti vchou do jaskyne Ľudmila aby sme mali uzáver jaskyne viac pod kontrolou.Náš pôvodný zámer bola snaha pripojiť k Ľudmile Jaskyňu nad Diamantovým vŕtaním. Hneď na začiatku prác v nízkom portáli vchodu do jaskyne sme ale narazili na horizontálne sa klukatiacu nízku a tesnú chodbu smerujúcu k jaskyni Pirátska zátoka. Rok sme strávili prácami na rozširovaní chodby čím sme napokon k jaskyni pridali ďalšie zamerané metre a pripojili sme k nej i Pirátsku zátoku. Tá musela byť súčasťou Ľudmily ešte predtým ako v roku 1985 ťažba zničila významnú časť Ľudmily.  Na jej zachované zvyšky sme práve tesne na okrajoch lomovej steny narazili. Prieskum pivničnej chodby v Ľudmile ešte nie je dokončený. 16. 10. 2022 Sme otvorili pohodlnejší a bezpečnejší vchod cez ktorý môžeme z tejto časti jaskyne rýchlejšie a efektívnejšie ťažiť suť a trosky a previesť dôkladnejší prieskum zasuteného dna chodby Až 13. 11. sme ťažbou rozšírili vstup do  Pivničnej chodby natoľko že sme mohli preliezť dnu. Priamo zo sute pod priechodom na nás zo škár závalu vial silný chladný prievan čo nás prekvapilo pod závalom a dnom Pivničnej chodby by mohli byť ešte ďalšie priestory. Bolo ešte stabilné pomerne teplé počasie v žiline cez deň 13 stupňov hlavne v slnkom prehriatých lomových stenách je teplota  vždy vyššia okolo 15 až 17 stupňov. V sutinách pivničnej chodby sme našli ulomené a stojmo k stene natlačené vôbec najväčšie stalagmity v jaskyni s priemerom 20 až 30 cm s výškou až 70 cm Chlad tu vyrážal priamo zo sutín už aj predtým. 

      V pirátskej zátoke jaskyňa pokračuje zatiaľ neprielezným zúžením smerom k Jaskyni udavačov čo je zrejmé silným chladným letným prievanom. Celý rok 2021 sme sa podkopávali popod portál Pirátskej zátoky a troskami zrútenych stropov a rozlámanov sintrovou a kvapľovou výzdobou na pôvodné dno jaskyne s fragmentami rozbitej jazernej výzdoby.

      Z príliš otvoreného portálu sa nám však do sondy na jar zrútil veľký tonový balvan čo naše snahy prebíjať sa tu ďalej zatiaľ pribrzdilo. Je to príliš nebezpečné. Hrozí zavalenie a ani lomová stena nad portálom nevzbudzuje pocit bezpečia ani prilby by nám nepomohli keby sa zo strmej miestamy previslej lomovej steny niečo väčšie odtrhlo. 

       A 13. 9. 2022 sa po dlhom čase konečne uskutočnilo domeranie koncových častí jaskyne. Dvojka Martin Hulla a Juraj Juríček natiahli tri posledné polygóny v dĺžke 8, 05 m a jaskňa dosiahla zameranú dĺžku 294, 79 m. akciu na povrchu zaisťovali E. Piovarči a T. hulla. Podľa popisu Martina Hullu ktorý bol na konci za poslednou užninov cesta dopredu je takmer nemožná. Dopredu vedie veľmi tesná a nízka chodba navyše úplne prerastená kváplami. Tadiaľ teda zatiaľ cesta dopredu zrejme nepovedie.

       Počas roka sme však pracovali na rozširovaní veľmi tesného vchodu do jaskyne Udavačov. 22. 10 sme vchod špeciálnymi prácami definitívne pohodlne spriechodnili aby sa mohli začať bezpečné práce na prieskume tejto jaskyne a jej pripojeniu k Ľudmile. Samozrejme nebude to jednoduchá práca. V jaskyni sú hrozivé závaly ktorými sa treba prepracovať bezpečne k požadovanému výsledku. 

       Aj pripojenie Jaskyne nad diamantovým vŕtaním k jaskyni Ľudmila tiež nie je bez rizík. Ak by sme kvôli tomu zväčšili vstupný portál do Ľudmily môže zvetrávať a gravitačne sa zrútiť. 

      Ostáva nám ešte jedna varianta pomocou prievanou zistiť kde na druhej strane Kralovianskeho meandra jaskyňa vyúsťuje na povrch a tam zahájiť bezpečnejšie prieskumné práce. No animozity medzi jaskyniarmi v tejto oblasti a administratívne regule s povinnosťou hlásení sa a písomných správ z každej akcie však takémuto prieskumu zatiaľ bránia. Papierovačky a písačky nás moc nebavia. Je dosť už to že sme obmedzení v prieskume na väčšie krasové javy chudobnej Malej Fatre. Dúfame však že jaskyňa už čoskoro prekoná magickú hranicu 300 zameraných metrov. V Malej Fatre by to bolo naozaj nevýdané.... pre pomerne "nedávno" objavenú jaskyňu.:-)

      Priestory jaskyne Ľudmila  a jaskyne udavačov delí od seba vzdušnou čiarov vzdialenosť 25 m. Po dôkladnom prieskume jaskyne udavačov ktorý sa teraz môže začať môže dôjsť k novým objavom. Geofyzikálne maranie vedené nad touto jaskyňou zaznamenalo priestory priamo nad ňou s odporovými hodnotami okolo 6000 ohmm, čo je veľmi povzbudivé a detekujúce nové ešte neznáme priestory. Netopiere tu pri meraní vlietali pod zasutené steny a mizli v špárach medzi blokmi. do neznámych priestorov. Jaskyňa je charakteristická rozsiahlym väčším dómovitým nízkym priestorom širokým 8 metrov a vysokým nanajvyš 2 m. Dno priestoru tvorí blokovište v ktorom sme dosvietili do hĺbky minimálne 5 až 7 metrov. Pri poslednom meraní dosiahla táto jaskyňa dĺžku 31,2 m. 

     Po opätovnom revíznom premeraní priestorov a rozšírení polygónových ťahou do bočných priestorov a plaziviek presiahne  dĺžka tejto jaskyne 40 až 50 m. nové priestory sa črtajú aj pod vchodom do jaskyne tesne pod pätou lomovej steny smerujúce k Prátskej zátoke nášho malého Ostrova pokladov.  Pripojením k Ludmile Systém oboch jaskýň môže teraz prekonať dĺžku 400 metrov a dostať sa v dĺžkovom rebríčku na lokalite na čelo tabulky.

O tom dnes všetci snívame a túto métu by sme radi ďalším prieskumom dosiahli. Problém s prieskumom je aj v súčasnej členskej základni ktorej vekový priemer starne a pasivita je zapríčinená aj  súčastným zhoršujúcim sa stavom spoločenskej klími v štáte a vo svete vôbec. Ekonomický prítlak a zhoršovanie podmienok ľudí bránia väščej zainteresovanosti v prieskume.  Každí sa dnes stará predovšetkým o seba o svoje ekonomické zabezpečenie a prežitie

A pre viacerých priznajme si prestal byť stereotipný prieskum zaujímavý aj z dôvodu absencie výraznejších postupov a objavov. Jaskyňa je síce krásna ale tesná a suchopárne kopačky v lomových stenách sú často nevdačné a nezáživné a vzbudzujú len málo objaviteľského optimizmu. A ani studené vody jazera a jeho romantika mnohých už nelákajú. Spolupatričnosť sa rozkladá tak ako sa rozpadá samotná dnešná spoločnosť v nastávajúcom chaose bez väčšej perspektívy k zlepšeniu.

 

           Geofyzikálne meranie na celom profile plánovaného diaľničného tunela Malá Fatra. Najvyššie odpory sú tam na
           úrovni 9 000 ohm metrov, čo je veľmi zaujímavé je to tá šedá škála a mohla by indikovať zaujímavé závery. Tieto
           odpory úzko súvisia s nami nameranými odpormi na západnom úpätí (prostredník geológa ukazuje náhodne na tú
           anomáliu) tie sú však desiatky násobne vyššie... Meranie ale mohlo prejsť len okrajom nami nameranej anomálie. 

           Na opačnom konci toto merania pravdepodobne zaznamenalo i Ľudmilu            

           Meranie z 8 decembra 2015 ukázalo merné odpory na úrovni 5000 ohmm a predtým sme tam pri kratšom meraní
           zaznamenali merné odpory rovnako na úrovni 5 000 ohmm a na profile trasy budúceho tunela máme rozsiahle odporové
           anomálie na úrovni 9000 ohmm. Jazerná jaskyňa vykazovala merný odpar predtým ako sme sa do nej na základe ERT
           merania prekopali 10 000 ohmm a to už je celkom solídny priestor. Vysoký až 4 m a široký cez 2 - 3 metre Možno teda celkom legitímne predpokladať že
           i merné odpory namerané na veľkom profile prevedenom v predpokladanej trase tunelového telesa  poukazujú na
           výrazné krasové dutiny

 

Kraľovany profil 1 prevedený po štvrtej terase lomu na 74 metri vedený popred vchod do jaskyne Ľudmila je nameraná výrazná odporová anomália na úrovni 5 000 ohmm

december 2015


            8 decembra 2015 meranie na terase lomu s vchodom do jaskyne Ľudmila kopírovalo predchádzajúce meranie.

Získali sme konečne Hipmanové rengenové oči:-)  Poloha Jaskyne nad  diamantovým vŕtaním je na 7výraznej poruche
           nameranej presne pod vchodom do Ľudmily....

          Oficiálny výsledok merania na profile Rieka1 metódou Schlumberger . Ondrej Turský mi k tomu napísal:

          Takže posílám vyobrazení toho profilu pomocí obou metod Schlumberger – rieka1 a Wenner alpha - rieka2.

          U obou metod, je ve spodní polovině (myšleno po svahu, ne do hloubky) viditelná nízkoodporová přípovrchová 

          struktura, která může být způsobená deštěm, navíc se v této části profilu nacházela i půda, která mohla spadlý 

          déšť zadržet a odpory se tak snížily. Naopak v horní, pravé části profilu, byla spíše suť, bez půdního profilu, 

          a proto se zde ukazují hodnoty s vyššími odpory.

          Při dalším porovnání obou metod je zřetelná kontrastní hranice na cca 60m profilu. Kontrast je tvořený levou 

          částí s vysokými odpory a pravou části s odpory nízkými. Takováto struktura může být interpretována jako 

          tektonické nebo litologické rozhraní. Nicméně, již na místě jsme se bavili, že litologie by byla viditelná i v terénu, 

          protože kousek od profilu se nachází etáž lomu s odkrytým jednotným masívem. Proto bych se spíše přikláněl 

          k tomu, že se jedná o tektoniku – pravděpodobně zlom. Podobně se nám to dříve podařilo zachytit i na Dubné 

          skále na profilu zilina3, kde ERT pravděpodobně zaznamenala Striečnianský zlom.