PIESKOVÁ JASKYŇA (460 m n.m.)
PIESKOVÁ JASKYŇA
V lome Krľovany II.
Naše aktivity v lome Kralovany II v posledných rokoch trochu zastagnovali a prieskum sa zasekol v rôznych problémoch aj z titulu tých celospoločenských a pandemických i tých osobných.. Jaskyňa Ludmila dosiahla v roku 2020 horko ťažko alebo horkýže slíže dĺžku 272 m. V lomových stenách sme postupne za viac ako desaťročie popri prieskume Ludmily objavili zbytky ďalších 9 jaskýň, čím sa stala lokalita zaujímavá ani nie tak pre jaskyniarov ako pre zvedavcov a rôznych dobrodruhov, ktorí už niekoľkokrát násilne poškodili uzáver jaskyne Ludmila a dokonca poškodili aj jej krasovú výzdobu. S častými opravami uzáveru sme v posledných troch rokoch strávili priveľa nášho vzácneho času a akcií čo napokon ubralo na našich silách v prieskumných aktivitách na lokalite. Viacerí z nás už majú prieskumu v nebezpečných a fádnych stenách lomu plné zuby a pochopitelne lákajú ich i iné malebné Malofatranské dolinky a iné nádejné malofatranské diery. A jedna z posledných jaskýň pri ktorej sme tak trochu oddychovali a ulievali sa z aktívneho prieskumu okolo jaskyne Ludmila bola práve Piesková jaskyňa. Tu sme sa s chuťou opalovali a oddychovo leňošili pri jednoduchom lopatovaní na hromade piesku ako na veľkom detskom pieskovisku..
Ešte predtým ako sme na Pieskovú jaskyňu narazili sme si všimli
už v roku 2011 pod cestou cez lom nápadný zoškrapovaný vápenný útes,
ktorý sa nachádzal cca 70 m
východne od malého jazera, nad bývalou skládkou podrveného dolomitického
piesku. (Na obr. č. 2, označený ako bod - Š1) Celý tento blok vápenného
ílu vysoký takmer 2 m s výraznými exhumovanými žľabovými škrapmy
prechádzajúcimi do
previsnutých kamenných hrotov, zácloniek až drapérií bol
napokon odštiepený a vcelku odtransportovaný a zužitkovaný tak
ako všetko cenné a zaujímavé v tomto lome. Našťastie sme tento
zoškrapovaný útes v dolomitických vápencoch v rokoch 2012- 2014 stihli
zdokumentovať.
Škrapový blok musel vzniknúť v sedimentami zanesenej
dutine, ktorá bola odkrytá ťažbou a škrapy tak boli exhumované a boli jasným dôkazom toho že
wettersteinské dolomity a sivé vápence v týchto miestach dobre krasovatejú.
Prieskum sme tu však v rokoch 2012 až 2014 robiť nemohli preto že šlo o pracovisko lomu cez
ktoré sme mali povolenie v prípade potreby len prechádzať.
Pod miestom odťaženého škrapu
sme zakopali sondu až 12. 4. 2018 po tom ako bola po zosuve v lome zastavená ťažba.
Odkrývacími prácami sme zisťili, že tu ide skutočne o
väčšiu ílom a jemným až ultrajemným bielym tektonickým sedimentom mylonitom zanesenú
krasovú dutinu, ktorá bola
čiastočne odťažená. V sedimente sme zaznamenali sludy a hrubozrnné
granodioritové
piesky, ktoré tu mohli naplaviť len vody ponárajúce sa do masívu z
potoka z dolinky Suchie, alebo pochádzajú z blízkeho mylonitizovaného
geologického stykového rozhrania medzi dolomitmi a jadrovou horninou
pohoria čo je najpravdepodobnejšie preto že na hrubšie potočné štrky sme v sedimentoch nenarazili.
Po viacerých akciách sme sa na tomto mieste s ostatkami žľabovitých škrapov v roku 2018 prekopali
sedimentami 6 metrov dopredu do masívu pod cestu, ktorá stúpa z
lomu do dolinky Suchie. Postupne sme z dutiny v roku 2018 vyťažili 8 kubíkov jemného sedimentu, usadenín a
ťažkého lepkavého ílu podobajúceho sa plastelíne, ktorý sa nachádzal prevažne na dne priestoru.
Odkryli sme 2 m vysoký portál dutiny zanesenej
pieskovými sedimentmy a
jemnými tektonickými ílmy. 1 meter širokú a 1,2 metra vysokú chodbu sme
razili po dne priestoru v hutných pieskových usadeninách nevediac čo
máme nad hlavou a po pravej či lavej strane. Všade bol piesok. len
vpravo sme sa spočiatku opeirali o oblú ohladenú stenu ktorá sa stáčala a
smerovala na severozápad. Dno chodby v zadnej časti mierne stúpalo do
masívu.
Išlo už prakticky o jaskyňu - desiatu jaskyňu v
tomto lome. Zaujímavé boli aj niektoré odkryté morfologické prvky na stene hneď za potrálom vchodu. Na
zaoblenom vymletom dne chodby so zahĺbeným korytom sme narazili na velký
vodou modelovaný skalný brit vysoký 40 cm (Žraločiu plutvu). V
ilovitých sedimentoch nachádzame
stále viac malých ploských až okrúhlych diskovitých konkrécií - malých
bolidov vytvrdených piesčitých útvarov
najväčší v priemere 4 cm a hrúbkou 2,5 cm, ktoré vznikli
rotáciou v plytkých vodách. Podobné ale väčšie pieskové konkrécie
rôznych tvarov i v podobe bolidov s priemerom až 15 cm sme nachádzali
pri prieskume aj v bahnistom polosifóne Kukurišovej jaskyne v Stratenci v
roku 1982. Podobné ale väčšie bolidy nesporne prírodného charakteru
považujú viacerí ufológovia za stopy po mimozemšťanoch preto že sa
podobajú lietajúcim tanierom. Podobnými konkréciami sú aj pieskové gule
napr. na Kysuciach v lokalite lomu Milošová Megoňky v obci Klokočov, či na Islande
Dno chodby bolo vyliate piesčitími zaoblenými sintrovými doskami 2 až 3 cm hrubími
ležiacimi na 10 cm hrubej vrstve lepkavého ílu, čo dokazovalo že
priestor bol pôvodne dlhšiu dobu prázdny a bez množstva sedimentu
Uloženie pieskou bolo chaotické ako by bol jemný piesok sypaný
zo všetkých smerov. Vo vrstvách hrubých 2 metre sme nenachádzali žiadny
ostrohranný materiál V kolmom reze pieskou na čelbe tesne nad dnom sme
našli usadeniny s elipsovitým horizontálnym ivertikálnym uložením.
Nevedeli sme si vysvetliť ako to tu mohlo vzniknúť. V 6 m vzdialenosti
od vchodu sme našli na dne chodby silný nános čiernej pravdepodobne
organickej hmoty ktorý na malej ploche cca 15x20 cm dosahoval hrúbku až
10 cm. Netušili sme o čo ide či o staré guáno alebo iný organický
materál. Podobný materiál podobajúci sa sadziam sme nachádzali aj v
jaskyni Ľudmila. Ako čierny mazut alebo sadze to tam steká po zasintrovaných
stenách v komíne nad Litvíkovým balvanom. Predpokladali sme že nad komínom sú ďalšie väčšie jaskynné priestory z ktorých by mohlo prenikať spolu z vodou napr. guáno či iný organický materiál
Vzorku podobného materiálu z Peskovej jaskyne sme však žiaľ nestihli zobrať, preto že počas zimných mesiacov v roku 2019 vykopanú chodbu zavalili pieskové sedimenty, ktoré sa vplivom presakujúcich dažďových vôd odvádzaných z cesty nad jaskyňou odlepili od stropu a zavalili nami kopanú chodbu.
Po zime, hneď na prvej akcii 31. marca 2019 /M. Piovarčiová, E. Piovarči/ ako som už uviedol vyššie sme zistili, že sa z portálu vchodu zrútila časť výrazne zoškrapovaného stropu a že do pieskových sedimentov kopaná, 6 metrov dlhá chodba, bola zavalená hromadou pieskového sedimentu, ktorý sa odlepil a zrútil zo stropov. Zisťujeme, že po zime dolomitické vápence poriadne zvetrávajú, hlavne po tom, čo portál jaskyne stratil stabilitu odťažením sedimentu, gravitačne na mraze a vo vode veľmi rýchlo zvetráva. Na akciách 20. a 21. apríla /Peter Kozoň, Mária Piovarčiová, Eduard Pioavrči/ sme vyčistili portál vchodu a začali ťažiť zo stropov zrútený jemný sediment. Okrem vykopaných odvetraných blokov so škrapami sme pod portálom našli i spadnutý cca 40 kg balvan, ktorý sa odlúpil zo stropu, kde bol prilepený len pieskom. Napriek riziku ktoré nám hrozilo sme pokračovali v prácach a v čistení prvých 4 m v jaskyni.
Na ďalších akciách, 4., 7., 8., a 12. mája, sme pravidelne ťahali z jaskyne vo dvojici Peter Kozoň, Eduard Piovarči po 30 až 33 prepraviek piesku. Vidíme 5 metrov dopredu a vzadu vpravo sa črtá prítokový koridor. Strop je pevný, len zľava hrozí zával vo forme ťažkých, jarnou vodou nasiaknutých pieskov a ílov. Sála odtiaľ chlad. Na vrchu stúpania závalu stena stropu padá nadol. Za horizontom zrútenej pieskovej hromady s jedným veľkým blokom vypadnutým zo stropu priestor pokračuje do masívu 1 až 2 metre. Jaskyňa tak dosiahla dĺžku 8 metrov. Hoci je strop vpravo evidentne korodovaný vodou, nemáme odvahu sa tlačiť a plaziť popodeň, keďže nevieme s istotou rozoznať či je 100 percentne pevný a či nám ešte niečo nemôže vypadnúť na chrbáty. Rozhodli sme sa že najskôr opatrne a potichu vyprázdnime priestor, ktorý sa pred nami otvára v šírke 2 až 3 metrov. Výška priestoru už presahuje 2 metre. Sedimenty sú tu usadené nekonzistentne ako keby boli sypané z viacerých strán zboku i z vrchu.
A práve v tých miestach nad vyvieračkami nám predpovedal nemenovaný senzibilný zdroj v roku 2015 najväčší podzemný priestor na lokalite, čo sme spočiatku považovali za málo pravdepodobné. Logiku to ale má aj kvôli tým vyvieračkám. Navyše práve severne od vyvieračiek nepretržite naráža potok v Suchej dolinke už veky takmer kolmo na rozhranie medzi granitoidnými horninami a vápencami gutensteinského typu i wetersteiskými dolomitmi (stredný trias), zatiaľ čo iné ponory, ktoré vytvárali aj jaskyňu Ľudmilu sú postupným zarezávaním dolinky aktívnym tokom dávno opustené. Navyše sú tu vápencové horniny a dolomity v dôsledku polyfázového tektonického prepracovania a zvetrávania intenzívne alternované až na tektonický íl, prípadne mylonitizované a podrvené preto mohli invázne vody Suchého potoka veľmi razantne prenikať tektonicky výrazne postihnutými vápencovými horninami a rýchlo ich vyplavovať i rozpúšťať a preto smerom k jazeru mohli vybudovať i väčšie krasové priestory. Čo sa napokon potvrdzuje aj touto informáciou s nevydareným komorovým odstrelom, ktorého sila podľa strelmajstrov z veľkej časti unikla do krasových dutín. No a tu mi prichádza na um ďalší v tejto súvislosti veľmi zaujímavý príbeh.
Rovnako na úrovni krasových prameňov v oblasti medzi dnešnou nuda plážou a západným brehom jazera, samozrejme keď ešte žiadne jazero neexistovalo, narazila ťažba nad ním teda nad jazerom ktoré ešte neexistovalo, na niekoľko desiatok metrov hlboký priestor s veľkým podzemným jazerom! Keď odpálili strop tohoto priestoru ozval sa v zápätí desivý rachot ako keby sa do hĺbky rútil celý nákladný vlak a vodná triešť so vzduchom vyrazili do veľkej výšky ako mohutný Yosemitský gejzír.
Ako tvrdil pamätník, muselo ísť o veľký a hlboký priestor s podzemným jazerom. Aj toto rozprávanie zamestnanca lomu svedčí to o tom, že v oblasti dnešných krasových prameňov smerom k Rieke musela existovať veľká jaskyňa. V neveľkej kryhe vápencov a dolomitov Chočského príkovu tu teda zrejme existoval skutočne zaujímavý krasový komplex.
Piesková jaskyňa sa stala dôkazom toho že kras bol aj v
tejto časti lomu značne vyvynutý a hlboké prepadlisko v zosuve pod bodom
NDS 640 bolo zapríčinené najpravdepodobnejšie zrútením väčšieho
jaskynného priestoru. Piesková jaskyňa je toho zdá sa jednoznačným dôkazom.
Kusy zoškrapovanej horniny dolomitických vápancov a vápencových
ílov nachádzame napokon všade v oblasti pod bodom NDS 640. Sekvencie
dolomitického rauvakizovaného vápenca tu prechádzajú vo fáciách do
špecifického hustého až huboviteho kaverózneho prekrasovatenia až do
anastomózne rozptílených dutín i plôch a dierových dobre vyvynitých
škrapov (Poloha na obr. č, 2, bod - Š3). Skrasovatenie je všade
doprevádzané hnedými až červenými ílmi a pieskami. Odťažené škrapy radi
zbierajú miestni obyvatelia do skaliek a záhradok ako vzácne dekórum.
Veľké skrasovatené blkoky sa odvážajú na nákladiakoch k podobnému
zužitkovaniu.
Je podivné že autori vyššie citovanej správy tvrdia že v mieste veľkej poklesovej zóny sa nachádzajú wettersteinske dolomity ktoré nejavia známky krasovatenia.
Toto ich tvrdenie je ako dokazuje už nález Pieskovej jaskyne a značné
zoškrapovanie horniny v bodoch Š2 a Š3 nepresné. Dolomitické
vápence a vápenné íly tu javia naopak výrazne známky skrasovatenia čo je
všade v teréne dobre pozorovateľné. (Foto.č.5,6,7,8.).
(Počas zimných mesiacov v roku 2019 nami vykopanú chodbu zavalili pieskové sedimenty ktoré sa vplyvom presakujúcich vôd odlepili od stropu dutiny, ktorá ako sme zistil po zrútení dosahuje výšku až 3 metrov a zatiaľ zistená šírka priestoru činí niečo cez 2,5 metra. Tento priestor sme začali opatrne vyprázdňovať aby sme zistili jeho skutočnú veľkosť a smerovanie.
Pritom sme dovideli do vzdialenosti 8 m od portálu popod strop sme sa však neodvážili plaziť, preto že zo stropu sa zrútilo aj pár bločkov prilepených hore len pieskom. Chodba ale za pieskovým horizontom evidentne pokračovala do masívu.)
Dobrý deň,
výsledky datovania ešte nemáme, proces spracovania vzoriek je časovo dosť náročný. Ako vidím, Vaša lokalita je zhruba 10 m pod úrovňou sedimentov v jaskyniach, ktoré sme vzorkovali na jar. To je pre nás zaujímavé, našim cieľom je mať vzorky z viacerých výškových úrovní. Odber vzoriek nie je úplne triviálny, radšej by som ho vykonal osobne. Aj tak by sme nezískali veľa času tým, že by ste nám vzorky zaslali teraz, keďže v dohľadných mesiacoch nebudem mať čas popri iných povinnostiach spracovať ich v laboratóriu.
Takže, myslím že vzorkovanie v jarných mesiacoch bude dobrým riešením, ak súhlasíte a budete mať záujem.
potoka.
Bude to tu ešte tuhá kopačka..... kým si budeme celkom istý že sa nachádzame v niekdajšom odtokovom
krasovom kanáli...
Už je badateľná aj morfológia na odkrytej členitej stene
Posledný 23 náklad...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára