pondelok 23. novembra 2020

 

    PIESKOVÁ JASKYŇA (460 m n.m.)

    Lom Kalovany II. Objavená v roku 2018 /Objavili a vykopali členovia JS Aragonit - P. Kozoň, E. Piovarči, M. Piovarčiová, 
    M. Húlla/ dlhá 8 m (súčasne zavalený vchod) 

            Dôkaz výrazného krasovatenie wettersteinských dolomitov a sivých vápencov  ktoré sú tu postihnuté mohutným podrvením 
            vápencov na stykovej línii mezozoika chočského príkrovu vápencov a dolomitov spodného triasu  s jadrovou
            horninou granitoidov tatrika
             Peťo si dva týždne oddýchol od akcií tak že je čerstvý a plný energie..... V najspodnejších častiach 
             sedimentácie sa nachádza veľmi plastický  hnedý vápencoví íl. Na samotnom dne na pieskovcovej sintrovej krihe je 
             čierna vrstvička sedimentu, ktorú vidieť vpravo ako tenkú linku a vľavo zakrytá kopáčom na 15 cm dlhom úseku
             dosiahla hrúbku až 10 cm. 
             Ide zrejme o nejaký prvotný nános zotletej organickej látky. zotleté naplavené lístie, alebo guáno? Táto vrstvička
             bude zrejme najstarším materiálom usadeným na dne jaskyne. 
             Nad vrstvou hnedého lepkavého ílu je vrstva sivého ílu v rôznych odtieňoch a vrstvách, nad nimi je 
             súvrstvie hrubozrnných granodioritových pieskov a nad nimi najmocnejšie chaoticky uložené usadeniny bieleho
             až sivého tektonického prachu - mylonitu


PIESKOVÁ JASKYŇA
V lome Krľovany II.

       Naše aktivity v lome Kralovany II v posledných rokoch trochu zastagnovali a prieskum sa zasekol v rôznych problémoch aj z titulu tých celospoločenských a pandemických i tých osobných.. Jaskyňa Ludmila dosiahla v roku 2020 horko ťažko alebo horkýže slíže dĺžku 272 m. V lomových stenách sme postupne za viac ako desaťročie popri prieskume Ludmily objavili zbytky ďalších 9 jaskýň, čím sa stala lokalita zaujímavá ani nie tak pre jaskyniarov ako pre zvedavcov a rôznych dobrodruhov, ktorí už niekoľkokrát násilne poškodili uzáver jaskyne Ludmila a dokonca poškodili aj jej krasovú výzdobu. S častými opravami uzáveru sme v posledných troch rokoch strávili priveľa nášho vzácneho času a akcií čo napokon ubralo na našich silách v prieskumných aktivitách na lokalite. Viacerí z nás už majú prieskumu v nebezpečných a fádnych stenách lomu plné zuby a pochopitelne lákajú ich i iné malebné Malofatranské dolinky a iné nádejné malofatranské diery. A jedna z posledných jaskýň pri ktorej sme tak trochu oddychovali a ulievali sa z aktívneho prieskumu okolo jaskyne Ludmila bola práve Piesková jaskyňa. Tu sme sa s chuťou opalovali a oddychovo leňošili pri jednoduchom lopatovaní na hromade piesku ako na veľkom detskom pieskovisku..

             Zoškrapovaný blok vápenca, pod cestou v lome, ktorý sme zaznamenali už v roku 2011. Pod týmto 
             blokom sme odkryli v roku 2018 portál do Pieskovej jaskyne. Záber je z akcie zo 17 júla 2014 s Palom
             Herichom ktorý na lokalite robil prehliadku jaskyne Ľudmila a objavil v nej vzácnu formu kryogénneho kalcitu


       Ešte predtým ako sme na Pieskovú jaskyňu narazili sme si všimli už v roku 2011 pod cestou cez lom nápadný zoškrapovaný vápenný útes, ktorý sa nachádzal cca 70 m východne od malého jazera, nad bývalou skládkou podrveného dolomitického piesku. (Na obr. č. 2, označený ako bod - Š1) Celý tento blok vápenného ílu vysoký takmer 2 m s výraznými exhumovanými žľabovými škrapmy prechádzajúcimi do previsnutých kamenných hrotov, zácloniek až drapérií bol  napokon odštiepený a vcelku odtransportovaný a zužitkovaný tak ako všetko cenné a zaujímavé v tomto lome. Našťastie sme tento zoškrapovaný útes v dolomitických vápencoch v rokoch 2012- 2014 stihli zdokumentovať.

       Škrapový blok musel vzniknúť v sedimentami zanesenej dutine, ktorá bola odkrytá ťažbou a škrapy tak boli exhumované a boli jasným dôkazom toho že wettersteinské dolomity  a sivé vápence v týchto miestach dobre krasovatejú. Prieskum sme tu však v rokoch 2012 až 2014 robiť nemohli preto že šlo o pracovisko lomu cez ktoré sme mali povolenie v prípade potreby len prechádzať.
      Pod miestom odťaženého škrapu sme zakopali sondu až 12. 4. 2018 po tom ako bola po zosuve v lome zastavená ťažba.
      Odkrývacími prácami sme zisťili, že tu ide skutočne o väčšiu ílom a jemným až ultrajemným bielym tektonickým sedimentom mylonitom zanesenú krasovú dutinu, ktorá bola čiastočne odťažená. V sedimente sme zaznamenali sludy a hrubozrnné granodioritové piesky, ktoré tu mohli naplaviť len vody ponárajúce sa do masívu z potoka z dolinky Suchie, alebo pochádzajú z blízkeho mylonitizovaného geologického stykového rozhrania medzi dolomitmi a jadrovou horninou pohoria čo je najpravdepodobnejšie preto že na hrubšie potočné štrky sme v sedimentoch nenarazili.
       Po viacerých akciách sme sa na tomto mieste s ostatkami žľabovitých škrapov v roku 2018 prekopali sedimentami 6 metrov dopredu do masívu pod cestu, ktorá stúpa z lomu do dolinky Suchie. Postupne sme z dutiny  v roku 2018 vyťažili 8 kubíkov jemného sedimentu, usadenín a ťažkého lepkavého ílu podobajúceho sa plastelíne, ktorý sa nachádzal prevažne na dne priestoru. Odkryli sme 2 m vysoký portál dutiny zanesenej pieskovými sedimentmy a jemnými tektonickými ílmy. 1 meter širokú a 1,2 metra vysokú chodbu sme razili po dne priestoru v hutných pieskových usadeninách nevediac čo máme nad hlavou a po pravej či lavej strane. Všade bol piesok. len vpravo sme sa spočiatku opeirali o oblú ohladenú stenu ktorá sa stáčala a smerovala na severozápad.  Dno chodby v zadnej časti mierne stúpalo do masívu.
       Išlo už prakticky o jaskyňu - desiatu jaskyňu v tomto lome. Zaujímavé boli aj niektoré odkryté morfologické prvky na stene hneď za potrálom vchodu. Na zaoblenom vymletom dne chodby so zahĺbeným korytom sme narazili na velký vodou modelovaný skalný brit vysoký 40 cm (Žraločiu plutvu). V ilovitých sedimentoch nachádzame stále viac malých ploských až okrúhlych diskovitých konkrécií - malých bolidov vytvrdených piesčitých útvarov najväčší v priemere 4 cm a hrúbkou 2,5 cm,  ktoré vznikli rotáciou v plytkých vodách. Podobné ale väčšie pieskové konkrécie rôznych tvarov i v podobe bolidov s priemerom až 15 cm sme nachádzali pri prieskume aj v bahnistom polosifóne Kukurišovej jaskyne v Stratenci v roku 1982. Podobné ale väčšie bolidy nesporne prírodného charakteru považujú viacerí ufológovia za stopy po mimozemšťanoch preto že sa podobajú lietajúcim tanierom. Podobnými konkréciami sú aj pieskové gule napr. na Kysuciach v lokalite lomu Milošová Megoňky v obci Klokočov, či na Islande
Dno chodby bolo vyliate piesčitími zaoblenými sintrovými doskami 2 až 3 cm hrubími ležiacimi na 10 cm hrubej vrstve lepkavého ílu, čo dokazovalo že priestor bol pôvodne dlhšiu dobu prázdny a bez množstva sedimentu
        Uloženie pieskou bolo chaotické ako by bol jemný piesok sypaný zo všetkých smerov. Vo vrstvách hrubých 2 metre sme nenachádzali žiadny ostrohranný materiál V kolmom reze pieskou na čelbe tesne nad dnom sme našli usadeniny s elipsovitým horizontálnym ivertikálnym uložením. Nevedeli sme si vysvetliť ako to tu mohlo vzniknúť. V 6 m vzdialenosti od vchodu sme našli na dne chodby silný nános čiernej pravdepodobne organickej hmoty ktorý na malej ploche cca 15x20 cm dosahoval hrúbku až 10 cm. Netušili sme o čo ide či o staré guáno alebo iný organický materál. Podobný materiál podobajúci sa sadziam sme nachádzali aj v jaskyni Ľudmila. Ako čierny mazut alebo sadze to tam steká po zasintrovaných stenách v komíne nad Litvíkovým balvanom. Predpokladali sme že nad komínom sú ďalšie väčšie jaskynné priestory z ktorých by mohlo prenikať spolu z vodou napr. guáno či iný organický materiál

 Vzorku podobného materiálu z Peskovej jaskyne sme však žiaľ nestihli zobrať, preto že počas zimných mesiacov v roku 2019 vykopanú chodbu zavalili pieskové sedimenty, ktoré sa vplivom presakujúcich dažďových vôd odvádzaných z cesty nad jaskyňou odlepili od stropu a zavalili nami kopanú chodbu. 

Po zime, hneď na prvej akcii 31. marca 2019 /M. Piovarčiová, E. Piovarči/ ako som už uviedol vyššie sme zistili, že sa z portálu vchodu zrútila časť výrazne zoškrapovaného stropu a že do pieskových sedimentov kopaná, 6 metrov dlhá chodba, bola zavalená hromadou pieskového sedimentu, ktorý sa odlepil a zrútil zo stropov.  Zisťujeme, že po zime dolomitické vápence poriadne zvetrávajú, hlavne po tom, čo portál jaskyne stratil stabilitu odťažením sedimentu, gravitačne na mraze a vo vode veľmi rýchlo zvetráva. Na akciách 20. a 21. apríla /Peter  Kozoň, Mária  Piovarčiová, Eduard Pioavrči/ sme vyčistili portál vchodu a začali ťažiť zo stropov zrútený jemný sediment. Okrem vykopaných odvetraných blokov so škrapami sme pod portálom našli i spadnutý  cca 40 kg balvan, ktorý sa odlúpil zo stropu, kde bol prilepený len pieskom. Napriek riziku ktoré nám hrozilo sme pokračovali v prácach a v čistení prvých 4 m v jaskyni.

Na ďalších akciách, 4., 7., 8., a 12. mája, sme pravidelne ťahali z jaskyne vo dvojici Peter Kozoň, Eduard Piovarči po 30 až 33 prepraviek piesku. Vidíme 5 metrov dopredu a vzadu vpravo sa črtá prítokový koridor. Strop je pevný, len zľava hrozí zával vo forme ťažkých, jarnou vodou nasiaknutých pieskov a ílov. Sála odtiaľ chlad. Na vrchu stúpania závalu stena stropu padá nadol. Za horizontom  zrútenej pieskovej hromady  s jedným veľkým blokom  vypadnutým zo stropu priestor pokračuje do masívu 1 až 2 metre. Jaskyňa tak dosiahla dĺžku 8 metrov. Hoci je strop vpravo evidentne korodovaný vodou, nemáme odvahu sa tlačiť a plaziť popodeň, keďže nevieme s istotou  rozoznať či je 100 percentne pevný a či nám ešte niečo nemôže vypadnúť na chrbáty. Rozhodli sme sa že najskôr opatrne a potichu vyprázdnime priestor, ktorý sa pred nami otvára v šírke 2 až 3 metrov. Výška priestoru už presahuje 2 metre. Sedimenty sú tu usadené nekonzistentne ako keby boli sypané z viacerých strán zboku i z vrchu.

       V utorok 8. mája  počas práce s nádychom adrenalínu sa pri nás na ceste zastavuje pán Bohuš Hnilica jeden z obyvateľov Rieky. Pravidelne venči v lome vlčiaka Tarzana a už dlhšie sa poznáme a sme v kontakte. Porozprával nám o jednom veľkom komorovom odstrele v lome.  Dozvedeli sme sa, že keď v miestach nad veľkým jazerom prevádzali veľký komorový odstrel, do ktorého navážali danobit vo fúrikoch, museli sa pred tým odstrelom pootvárať obloky nielen v Rieke, ale aj v Kraľovanoch a samozrejme  celá Rieka bola vysťahovaná. Vtedy sa  stalo to, čo nikto zo strelmajstrov v lome nečakal. Tlak z komoráku im z veľkej časti unikol do podzemia a účinok odstrelu bol prekvapivo chabý.
       Odstrel sa konal v miestach kde dnes priteká do jazera  voda z vyvieračiek . Tak takúto správu sme doposial nezachytili a dozvedáme sa ju po prvý krát.
A práve v tých miestach nad vyvieračkami nám predpovedal nemenovaný senzibilný zdroj v roku 2015 najväčší podzemný priestor na lokalite, čo sme spočiatku považovali za málo pravdepodobné. Logiku to ale má aj kvôli tým vyvieračkám. Navyše práve severne od vyvieračiek  nepretržite naráža potok v Suchej dolinke už veky takmer kolmo na rozhranie medzi granitoidnými horninami a vápencami gutensteinského typu i wetersteiskými dolomitmi (stredný trias), zatiaľ čo iné ponory, ktoré vytvárali aj jaskyňu Ľudmilu sú postupným zarezávaním dolinky aktívnym tokom dávno opustené. Navyše sú tu vápencové horniny a dolomity v dôsledku polyfázového tektonického prepracovania a zvetrávania intenzívne alternované až na tektonický íl, prípadne mylonitizované a podrvené preto mohli invázne vody Suchého potoka veľmi razantne prenikať tektonicky výrazne postihnutými vápencovými horninami a rýchlo ich vyplavovať i rozpúšťať a preto smerom k jazeru mohli vybudovať i väčšie krasové priestory. Čo sa napokon potvrdzuje aj touto informáciou s nevydareným komorovým odstrelom, ktorého sila podľa strelmajstrov z veľkej časti unikla do krasových dutín. No a tu mi prichádza na um ďalší v tejto súvislosti veľmi zaujímavý príbeh.
        V roku 2012 si ďalší pamätník a zamestnanec lomu pán Piader z Turian v súvislosti s objavom veľkého krasového dómu popri ťažbe v lome v roku 1985(ťažba ho odkryla poblíž miesta kde sa dnes nachádza vchod do Ľudmily) spomenul ešte na jednu pozoruhodnú udalosť ktorá stojí práve v tejto súvislosti za zmienku.
Rovnako na úrovni krasových prameňov v oblasti medzi dnešnou nuda plážou a západným brehom jazera, samozrejme keď ešte žiadne jazero neexistovalo, narazila ťažba nad ním teda nad jazerom ktoré ešte neexistovalo, na niekoľko desiatok metrov hlboký priestor s veľkým podzemným jazerom! Keď odpálili strop tohoto priestoru ozval sa v zápätí desivý rachot ako keby sa do hĺbky rútil celý nákladný vlak a vodná triešť so vzduchom vyrazili do veľkej výšky ako mohutný  Yosemitský gejzír.
Ako tvrdil pamätník, muselo ísť o veľký a hlboký priestor s podzemným jazerom. Aj toto rozprávanie zamestnanca lomu svedčí to o tom, že v oblasti dnešných krasových prameňov smerom k Rieke musela existovať veľká jaskyňa. V neveľkej kryhe vápencov a dolomitov Chočského príkovu tu teda zrejme existoval skutočne zaujímavý krasový komplex.
       Som teda nútený teraz v tejto súvislosti vsunúť ďalšiu potrebnú  retrospektívu predchádzajúcich udalostí v prieskume niekoľko rokov dozadu. 
       Keď som  18. marca 2015 na základe podnetu senzibilného informačného zdroja preveroval a previedol po ceste z lomu do sedielka nad jazerom prieskum telestéziou, zistil som na 40 metrovom úseku  nad krasovými prameňmi, ktoré napájajú jazero, veľmi silný, výrazný a široký signál. Z tohto dôvodu sme tu plánovali uskutočniť aj geofyzikálne ERT meranie (Elektrická  relistivitná tomografia).
        Ale meranie cez Ostravskú vysokú školu sa nám už v roku 2015 uskutočniť nepodarilo, čo bola veľká škoda. No naši priatelia zo SOS Bird Life Slovakia sprostredkovali a zasponzorovali v roku 2015 na lokalite geofyzikálne meranie Bratislavskou firmou BHV Envirimental spol. s.r.o. Plánovali sa vtedy  dve merania, jedno na terase s vchodom do Ľudmily a druhé na spomínanom úseku cesty zo sedielka do lomu. Zaplatený sme však mali len jeden deň merania.  Vysokoškoláci z Ostravy dokázali v pohode za deň stihnúť aj 3 náročné merania. Preto sme dúfali, že to vyjde.  Meranie sa uskutočnilo  8. decembra 2015  a najskôr sme realizovali meranie na lomovej terase s vchodmi do najvýznamnejších jaskýň v lome (Ľudmily a Jaskyne udavačov) aj preto, že sme chceli zistiť v akej polohe k anomálii, ktorú sme tu už namerali  je naša prerážka v Jaskyni nad diamantovým vŕtaním. Meraný profil mal dĺžku 156 m.  Profil Jaskyne nad diamantovým vŕtaním však pozdĺžne meranie nezachytilo čo dokázalo, že profil merania prebieha kolmo na strmosť  lomovej steny, teda v našom prípade v 30 stupňovom náklone od kolmice smerom do masívu. Ale anomálie s predchádzajúceho merania boli potvrdené aj keď s podstatne menším odporom. Ak by meranie prebiehalo kolmo nadol muselo by zachytiť prierez chodbou jaskyne nad Diamantovým vŕtaním čo sa nestalo.
       Na tento profil však nemala firma dosť káblov a elektród  aby ho zmerala celý naraz,  preto sa meranie na dvakrát pretiahlo na celý deň a ďalší plánovaný profil nad vyvieračkami sa už nedal v ten deň zrealizovať. Čo bolo aj vzhľadom na to, čo sme sa práve dozvedeli o veľkom komorovom odstrele od pána Hnilicu veľkou škodou.  Dnes je takmer nemožné sa k obdobnému meraniu znovu dostať. Nieto vôle, nieto sponzorov ani peňazí.  Všetky tie predchádzajúce merania boli možné len vďaka tomu,  že sa bojovalo proti povrchovému úžinovému variantu diaľnice a mali sme dobré kontakty s  RNDr. Ondrejom Turským doktorandom vysokej školy v Ostrave, ktorý nám po zmene profesionálneho pôsobiska resp. zamestnania už nemohol pomôcť.
       Navyše, pri veľkom zosuve v lome v marci 2013 vznikla v oblasti bodu NDS 640 vo výške cca 490 m n. m. asi 150 metrov severovýchodne od Pieskovej jaskyne  výrazná poklesová zóna, ktorú sme dokumentovali 23. apríla 2013. Táto poklesová zóna bola 4 metre hlboká, 6 až 10 metrov široká a minimálne 30 až 40 m dlhá a jednoznačne dokazovala, že v dôsledku bočných tlakov zosuvu sa  tu zrútil veľký krasový priestor.  A to  len 50 metrov  od miest nad krasovými vyvieračkami, kde som telestéziou, na základe informácii od senzibilného zdroja o najväčšom krasovom priestore na lokalite,  zaznamenal  18. marca 2015 mimoriadne silné anomálie.
      Takže keď  to všetko zhrnieme museli v masíve nad vyvieračkami existovať a pravdepodobne  ešte existujú veľké priestory. Samozrejme je otázne, do akej miery boli tieto priestory ťažbou a komorovými odstrelmi poničené.   Ale to, že tam boli, dokazuje nielen rozprávanie pána Hnilicu o veľkom komorovom odstrele, ale aj výpoveď pána Piadera o veľkom odstrelenom priestore s podzemným jazerom. No dokazujú to aj výkopové práce v Pieskovej jaskyni, ktoré odkryli  pomerne veľký zasedimentovaný krasový priestor resp.chodbu, smerujúcu do masívu pod zosuvom. I samotná veľká poklesová zóna v oblasti bodu NDS 640, ktorá vznikla náhle počas zosuvu v apríli 2013 svedčí o tom že sa tu zrútila veľká krasová dutina. A to všetko poukazuje na značné skrasovatenie dolomitických vápencov práve v tejto časti lomu. 
       Na akcii 20.mája máme už z  jaskyne vytransportovaných viac ako  4 kubíky materiálu  a zisťujeme, že priestor prítokovej chodby je naozaj veľký s oválnym nepravidelným profilom širokým aj viac ako 3 metre a vysokým 2 až 2,5 metra. Tento priestor, rozhodne väčšieho charakteru ako priestory v Ľudmile, smeruje šikmo do masívu na severoseverovýchod.  Našli sme však aj jeho pokračovanie smerujúce do hĺbky 4 m južne od portálu.  Vzhľadom na intenzívne povrchové gravitačné zvetrávanie v lome, som sa obával, že portál, ktorý sme otvorili, nemusí vydržať dlho bez zmeny , aj vzhľadom na pretrvavajúce daždivé počasie, tak ako sa to deje všade v tomto lome. Už po zime sa začal portál vchodu gravitačne rozpadať a to neveštilo nič dobrého.
       A skutočne, 1. júna 2019 počas rutinnej obhliadky uzáveru jaskyne Ľudmila  /Maria Piovarčiová Eduard Piovarči/ nachádzame portál Pieskovej jaskyne zrútený a rozlámaný do veľkých blokov, ktoré sa zosunuli do priestoru, ktorý sme v pieskoch vykopali. Dažde trvajúce viac ako týždeň  vyjarčili nielen cestu nad jaskyňou, ale prívalová voda stekala z cesty aj priamo do jaskyne.  Stekala po  zapieskovaných poruchách medzi blokmi a zvetraný portál, ktorý sa nachádzal 5 metrov pod cestou, doslova destabilizovala.  Ak by sme aj chceli zosunuté  bloky odstrániť , ohrozili by sme už cestu nad jaskyňou, ktorou  miestny urbár zváža z dolinky Suchie na ťažkých nákladných autách drevo.  Z Pieskovej jaskyne sme vyťažili celkom viac ako 12 kubíkov materiálu a odrazu šlus. Zrútenie portálu Pieskovej jaskyne dokazuje, aké je prostredie v lome nestabilné a práca v ňom riskantná a neistá. Peťo Kozoň mi ešte dlho vyčítal ako nehorázne som tu riskoval ľudské životy. 
        Začatkom roku 2020 prišla ponuka jednej z Bratislavských univerzít odobrať vzorky sedimentov z pieskovej jaskyne a pomocou novej metódy datovania určiť ich vek. Odber vzoriek sa všek neuskutočnil v dôsledku covidových jarných karantén. 
V lete 2020 zisťujeme že Firma ktorá v lome ťažila sa občas do lomu vracia a na jar vydolovala priestor priamo pred a pod zruteným portálom tak že poničila protilahlé steny sedimentom zaneseného priestoru a odbagrovala aj časť sedimentov priamo od zrúteného portálu. Na niekoľkých akciách sme sa však pokúsili prevádzať prieskum do hĺbky pod portálom.

A tak nastal najvyšší čas si od lomu oddýchnuť a vyraziť na výpravu niekde k Stredomoriu.
 
Poloha Pieskovej jaskyne na mapke zosuvu označená bodom Š1
             Obr. 2. Situácia skalného zosuvu nad kameňolomom Kraľovany-Rieka (GNSS merania) Červenou líniou je znázornený obrys svahovej deformácie. A - západná časť zosuvu, B - centrálna časť zosuvu, D - "Malé jazero", E - "Veľké jazero", 1 -1´ línia schématického inžinierskogeologického profilu, V-3 Geologický prieskumný vrt v ktorom sa narazilo na kavernu, P-1 priesaková krasová voda, P-2 krasový prameň na úrovni hladiny jazera, P-3 až P-5 tri hlavné krasové pramene napájajúce jazero, Š1 - miesto kde sa nachádzalo 2 m vysoké zoškrapované bralo s výraznými žľabovými škrapmy prechádzajúcimi do previsnutých kamenných hrotov, zácloniek až drapérií, pod bralom sme odkryli zvyšok odťaženého krasového priestoru zaneseného pieskom a jemným tektonickým ílom Piesková jaskyňa. Š2 - anastomózne výrazne zoškrapované bralko hneď nad cestou z lom, Š3 - husté až hubovité kaverózne prekrasovatenie až do anastomózne rozptílených dutín i plôch a dierových dobre vyvynutých škrapov vyplnených červenými ílmi.

 


Piesková jaskyňa sa stala dôkazom toho že kras bol aj v tejto časti lomu značne vyvynutý a hlboké prepadlisko v zosuve pod bodom NDS 640 bolo zapríčinené najpravdepodobnejšie zrútením väčšieho jaskynného priestoru. Piesková jaskyňa je toho zdá sa jednoznačným dôkazom.
       Kusy zoškrapovanej horniny dolomitických vápancov a vápencových ílov nachádzame napokon všade v oblasti pod bodom NDS 640. Sekvencie dolomitického rauvakizovaného vápenca tu prechádzajú vo fáciách do špecifického hustého až huboviteho kaverózneho prekrasovatenia až do anastomózne rozptílených dutín i plôch a dierových dobre vyvynitých škrapov (Poloha na obr. č, 2, bod - Š3). Skrasovatenie je všade doprevádzané hnedými až červenými ílmi a pieskami. Odťažené škrapy radi zbierajú miestni obyvatelia do skaliek a záhradok ako vzácne dekórum. Veľké skrasovatené blkoky sa odvážajú na nákladiakoch k podobnému zužitkovaniu.  

Je podivné že autori vyššie citovanej správy tvrdia že v mieste veľkej poklesovej zóny sa nachádzajú wettersteinske dolomity ktoré nejavia známky krasovatenia. Toto ich tvrdenie je ako dokazuje už nález Pieskovej jaskyne a značné zoškrapovanie horniny v bodoch Š2 a Š3 nepresné. Dolomitické vápence a vápenné íly tu javia naopak výrazne známky skrasovatenia čo je všade v teréne dobre pozorovateľné. (Foto.č.5,6,7,8.).

       Tiež tu boli vhodné hydrologické podmienky pre tvorbu krasových dutín. Do bielosivých vápencov a dolomitov tu presakoval Suchý potok ktorého vývery sme zaznamenali v západnej časti lomu, ktoré od päty lomovej steny na rozhraní dolomitov a vápencov stekali do malého jazera. Ďalší ešte výraznejší krasový prameň ústi do veľkého jazera priamo pod miestom zbortenia predpokladaných priestorov na miestach pred nudistickou plážou. Navyše, sú horniny na ložisku dolomitov a vápencov silne porušené vplyvom tektonických pochodov, ktoré prebiehali pri nasúvaní chočského príkrovu, a práve preto vody potoka v dolinke Suchie do karbonátových hornín ľahko prenikali.

(Počas zimných mesiacov v roku 2019 nami vykopanú chodbu zavalili pieskové sedimenty ktoré sa vplyvom presakujúcich vôd odlepili od stropu dutiny, ktorá ako sme zistil po zrútení dosahuje výšku až 3 metrov a zatiaľ zistená šírka priestoru činí niečo cez 2,5 metra. Tento priestor sme začali opatrne vyprázdňovať aby sme zistili jeho skutočnú veľkosť a smerovanie.
Pritom sme dovideli do vzdialenosti 8 m od portálu popod strop sme sa však neodvážili plaziť, preto že zo stropu sa zrútilo aj pár bločkov prilepených hore len pieskom. Chodba ale za pieskovým horizontom evidentne pokračovala do masívu.)

Dobrý deň,

výsledky datovania ešte nemáme, proces spracovania vzoriek je časovo dosť náročný. Ako vidím, Vaša lokalita je zhruba 10 m pod úrovňou sedimentov v jaskyniach, ktoré sme vzorkovali na jar. To je pre nás zaujímavé, našim cieľom je mať vzorky z viacerých výškových úrovní. Odber vzoriek nie je úplne triviálny, radšej by som ho vykonal osobne. Aj tak by sme nezískali veľa času tým, že by ste nám vzorky zaslali teraz, keďže v dohľadných mesiacoch nebudem mať čas popri iných povinnostiach spracovať ich v laboratóriu.

Takže, myslím že vzorkovanie v jarných mesiacoch bude dobrým riešením, ak súhlasíte a budete mať záujem.




              Robíme prieskum okolo miesta kde sa našiel prázdny priestor.....Tu niekde bola stena rozdrvená ťažbou.
              Túto stena napokon na jar 2020 odbagroval ťažiar, ktorý občasne prichádza do lomu aby odbagroval a odviezol
              nasypané piesky. Ližicou bagra zabral do sedimentov až za Peťovým chrbátom čím ešte viac devastoval
              vrstvy sedimentu pred zrúteným portálom
                 Môžeme predpokladať že tento priestor smeroval niekde šikmo nadol k priestorom ktoré vytvoril ponor
                 potoka.
                  Bude to tu ešte tuhá kopačka..... kým si budeme celkom istý že sa nachádzame v niekdajšom odtokovom
                  krasovom kanáli...
                 Už je badateľná aj morfológia na odkrytej členitej stene
            Posledný 23 náklad...

 

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

          SPRÁVA          o činnosti Jaskyniarskej skupiny Aragonit v roku 2023 - Eduard Piovarči        rozpracované nedopísané nečítať ...